Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 24, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/201/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120212857
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120212857.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: E. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Y.

X, XXX XX T., právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov č. 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717
769, právne zastúpeného: STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, o
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 496,70 eur, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu250,-eurdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 496,70 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20Csp/62/2019 zo dňa 24.2.2020 bol ako žalobca v
postavení spotrebiteľa úspešný. Žalobou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.3.2020. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol:

- odôvodnenie 4.: „Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 17.12.2015 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. K520158690, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver v
sume 600,- eur za úrok vo výške 168,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 13 mesačných splátkach
a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 6,- eur a 10 mesačných splátkach vo výške 75,- eur.
Podľa zmluvy je RPMN vo výške 48,99% a priemernej RPMN 29,89%. V zmluve je údaj o celkovom
úroku vo výške 28% z istiny.“
- odôvodnenie 5.: „Dňa 17.12.2015 žalobca a spoločnosť FINWAY SK, s.r.o. uzatvorili Zmluvu o

poskytovaní finančných služieb č. 1552690, ktorou sa spoločnosť FINWAY SK, s.r.o. zaviazala vyberať
a doručovať finančné prostriedky a osobné inkaso platieb splátok úveru. Žalobca sa zaviazal uhradiť
spoločnosti FINWAY SK, s.r.o. celkovo sumu 304,- eur.“
- odôvodnenie 6.: „Podľa knihy splátok žalobca uhradil na Zmluvu o poskytovaní finančných služieb
sumu 304,- eur a na úver celkovo sumu 544,- eur. Podľa prehľadu zrazených splátok boli žalobcovi
vykonané zrážky celkovo vo výške 248,70 eura.“
- odôvodnenie 30.: „Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia tak súd z vykonaného dokazovania

zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a to termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikáciakonečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. V obchodných
podmienkach sa síce nachádza, že termín konečnej splatnosti je 380. deň po uzatvorení Zmluvy, pričom
doba trvania tejto Zmluvy je od uzatvorenia Zmluvy do termínu konečnej splatnosti, avšak takýto údaj

súd považuje za nedostatočný a to jednak z dôvodu toho, že tento je súčasťou pomerne husto písaného
textu obchodných podmienok a taktiež tento údaj neposkytuje spotrebiteľovi jasný údaj o tom, kedy
nastala konečná splatnosť úver.“
- odôvodnenie 31.: „Zmluva ďalej neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe podľa § 9 ods. 2 písm. i)
ZoSÚ a ust. § 2 písm. j) ZoSÚ. Úroková sadzba má byť vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento,

ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru. Z uvedeného teda
vyplýva, že v Zmluve mala byť uvedená ročná úroková sadzba čo sa v danom prípade nestalo.“
- odôvodnenie 32.: „V zmluve taktiež absentujú predpoklady pre výpočet RPMN. ZoSÚ v ustanovení §
9 ods. 2 písm. k/ vyžadoval v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať aj všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN. Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe
ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Spotrebiteľ by inak nemohol preveriť správnosť takéhoto

výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej
posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového
vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej
percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 7.12.2018, sp. zn.

11Csp/164/2018, ktorý uviedol: „Medzi obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 pod písm. j/ je uvedená nie len ročná percentuálna miera nákladov
a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale aj uvedenie všetkých predpokladov použitých na
výpočet tejto RPMN. Gramatickým a logickým výkladom tohto ustanovenia je potrebné dospieť k záveru,
že nestačí, ak v zmluve je uvedená len výška RPMN. Takýto strohý údaj by totiž nemal žiadnu výpovednú

hodnotu pre spotrebiteľa, keďže nevyplývalo by z neho čo daný údaj vlastne predstavuje a pritom je
jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, keďže je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti
či nevýhodnosti úveru. Preto musí byť v zmluve uvedené z akých predpokladov sa vychádzalo pri jeho
výpočte (že je to výška úveru, výška mesačnej splátky, počet splátok, interval splácania a pod.) a to
bez ohľadu na to, že tieto atribúty sú uvedené v zmluve, pretože každá z nich osobitne predstavuje

ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy. Pre úplnosť súd dodáva, že tá istá náležitosť zmluvy, teda aj uvedenie
predpokladov použitých pre výpočet RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere jeupravená aj v smernici
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a to v
článku 10 ods. 2 písm. g/.“ Súd sa s tým odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje.“
- odôvodnenie 33.: „Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až 1), s), z) a aa). Keďže Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. f/, i/ a k/ ZoSÚ považuje sa úver poskytnutý žalovaným za bezúročný a bez poplatkov.“
Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie svojich spotrebiteľských
práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a

odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže
je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza §
3 ods. 5 zák. č. 350/2007 Z.z. primerané finančné zadosťučinenie preto požaduje vo výške 496,70 eur,
pričom nárok zohľadňuje skutočnosť, že sa žalovaný na jeho úkor o túto sumu bezdôvodne obohatil. Čo
sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v

základnej veci, t.j. rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/62/2019, zo dňa 24.2.2020 a jeho
odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z
tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia
spotrebiteľského práva, v Základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenie,
ani rozširovať, ani zužovať.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a v prípade, ak by súd napriek argumentácií
žalovaného mal za to, že žaloba je čo do samotného nároku na priznanie PFZ dôvodná, žalovaný
žiadal, aby súd prihliadajúc na všetky okolnosti prípadu priznal finančné zadosťučinenie v primeranej
výške (zásadne nižšej ako požaduje žalobca). Žalovaný uviedol, že z konštantnej judikatúry ESĽP

vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie vo väčšine prípadov nemá byť rovnaké ako hodnota
porušeného práva (to iba vo veľmi výnimočných a závažných prípadoch). Naopak, primerané finančné
zadosťučineniebymaloujmuprimeranekompenzovať,nienahrádzať.Otoviacjepotrebnésazamyslieť
nad výškou a teda primeranosťou finančného zadosťučinenia (ako aj nad vznikom nároku na takézadosťučinenie) v prípade, keď žalobcom žiadna ujma reálne nevznikla. Súd je teda v danom prípade
povinný vyhodnotiť všetky okolnosti prípadu (správanie pred a po uzavretí zmluvy, prípadné kroky
poskytovateľa úveru voči spotrebiteľovi, či pri uplatnení práva boli spotrebiteľovi priznané trovy konania a

pod.) a stanoviť výšku finančného zadosťučinenia tak, aby spĺňala predpoklad primeranosti. Poukázal na
skutočnosť,žezákonnerovnováhuvspotrebiteľskýchzmluvách,absentujúcenáležitostianeprijateľnosť
zmluvných podmienok dostatočne prísne sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a
postihuje tak žalovaného. Pri posudzovaní nároku žalobcu je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal
skutočnosťou, že žalovaný už dňa 25.3.2019 uhradil žalobcovi čiastku vo výške 192,70 eur, čo

predstavuje sumu, ktorú žalobca uhradil žalovanému nad rámec poskytnutej istiny. Žalobca bol teda v
súvislostisbezdôvodnýmobohatenímúspešnývrozsahu304eur,pričomžalovanýzdôraznil,žežalobca
nebolúspešnývčastiourčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky,kdesúdvtejtočastižalobuzamietol.
Súd by mal vziať v úvahu aj skutočnosť, že žalovaný predmetné podmienky napádané žalobcom ako
neprijateľné v praxi ani pri súdnom vymáhaní už neaplikuje a od žalovaných dlžníkov požaduje len
zaplatenie poskytnutej istiny, resp. oprávnených nárokov vyplývajúcich z platných podmienok.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/62/2019-109,
ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 24.2.2020, č.k. 20Csp/62/2019-109, konanie v časti

zaplatenia sumy vo výške 192,70 eur zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
304,- eur spolu úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 496,70 eur od 23.3.2019 do 26.3.2019
a zo sumy 304,- € od 27.3.2019 do zaplatenia a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Z doložky súd zistil, že predmetný rozsudok nadobudol v časti výroku
o vydaní bezdôvodného obohatenia právoplatnosť dňa 24.3.2020 a vykonateľnosť dňa 28.3.2020.

5. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva

spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

7. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 9.6.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

9. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá

neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

11.Základnýmzákonnýmpredpokladomúspešnéhouplatneniaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými súpredpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil
osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava
spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,

o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonnéustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.mápostihnúťnečestnéhododávateľa,ktorýtieto
osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.9.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v
zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo
povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie
neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

12. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojho práva ustanoveného

osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20Csp/62/2019, v dôsledku
čoho bol žalovaný zaviazaný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Súd má teda za to, že pokiaľ bol
žalobca úspešný v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jej práva ako spotrebiteľa, základ
nároku je daný.

13. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov

dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva, či povinnosti
voči spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch
strán protiprávnemu konaniu. Súd prihliadol na skutočnosť, že žalovaný uhradil v priebehu základného

konania sumu vo výške 192,70 eur predstavujúcu sumu, ktorú žalobca uhradil žalovanému nad rámec
poskytnutej istiny.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške
250,- eur, ktorá predstavuje cca 50 % sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil, splní

všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením bol aj
rozsudok č.k. 20Csp/62//2019-109, a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude mať
dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle
individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému
konaniu žalovaného nepodrobil, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii,

akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal

nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.