Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Marta Polyaková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce, Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/7/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118297416
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6118297416.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Silverside, a. s., so sídlom
Bratislava-Ružinov, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560, zastúpený: Mgr. Hana Kulíšková, advokátka so
sídlom Bratislava, Klariská 7, IČO: 42 267 285, proti žalovanému: M.. D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J.,
H.XXX/XX,ozaplatenie6161,09euraspríslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Nové Zámky zo dňa 21. februára 2019, č. k. 4Csp/118/2018-115, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na pribratie do konania na strane žalovaného Občianske združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 z a m i e t a .
Odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku o d m i e t a .
V zamietajúcej časti (výrok II.) a v časti o nároku na náhradu trov konania (výrok III.) rozsudok súdu
prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4907,52
eura, zmluvné úroky vo výške 1253,57 eura, zmluvnú pokutu vo výške 154,14 eura, úrok z omeškania
5% ročne zo sumy 4907,52 eura od 12. 04. 2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX dňa 13. 12. 2016. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5000 eur, pričom ho mal
splácať v 60-tich mesačných anuitných splátkach vo výške 139,43 eura. Aktuálna výška úrokovej sadzby
v dobe uzavretia zmluvy bola 22,47 p.a. Žalovanému bolo dňa 11. 04. 2018 zaslané oznámenie o
zosplatnení pohľadávky, pričom výška istiny bola vyčíslená v sume 4907,52 eura, výška zmluvných
úrokov v sume 1253,57 eura, výška úrokov z omeškania z dlžných splátok úveru v sume 50 eur, zmluvná
pokuta z dlžných splátok úveru v sume 101,46 eura, ako aj poplatok vo výške 4 eur. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1, § 2 zák. č. 129/2010 Z. z., § 4 ods. 1, 2, § 9 § 11 uvedeného
zákona, § 52 ods. 1, § 53 a § 54 OZ. Posúdil nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy a v časti
uplatnenej výšky dlžnej istiny úveru ku dňu zosplatnenia vo výške 4907,52 eura považoval žalobu za
dôvodnú, i keď výška istiny bola zo strany žalovaného rozporovaná, avšak žalovaný neprodukoval
v priebehu konania žiadny dôkaz, ktorým by spochybnil žalobcom uplatnený nárok. Zaoberal sa tiež
nárokom žalobcu na uplatnenie sumy 1253,57 eura a to titulom zmluvných úrokov z úveru vo výške
22,47% ročne. Zistil, že v článku II. úverovej zmluvy boli presne špecifikované podmienky, za ktorých
žalobca žalovanému úver poskytol a teda mu bolo zrejmé, že z úveru je povinný splácať aj úroky podľa
úverovej zmluvy. Výšku úrokov vo výške 22,47% ročne považoval v súlade s platnou právnou úpravou.
Takisto výška RPMN bola v zmluve o úvere vyčíslená na 24,68%, pričom priemerná RPMN činila 16,06%a výška RPMN dojednaná medzi stranami sporu neprekročila o 10% výšku priemernej RPMN. V časti
nároku žalobcu o zaplatenie úroku vo výške 22,47 % ročne z nezaplatenej istiny priznal tieto úroky
do zosplatnenia, pričom po zosplatnení bol toho názoru, že už mu tieto úroky nepatria. Súd priznal
žalobcovi aj zmluvnú pokutu, keďže bol toho názoru, že táto zmluvná pokuta je v súlade s § 3a ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania od 12. 04. 2018 do
zaplatenia z nesplatenej časti istiny, nakoľko k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo 11. 04.
2018. Nárok žalobcu na uplatnený úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty vo výške 101,46 eura, ako aj
nárokžalobcunaúrokyzomeškaniazvyčíslenýchúrokovzomeškaniapovažovalzaduplicitnevyčíslený
nárok, ktorý podľa názoru súdu žalobcovi neprináleží, pretože žalobca si uplatnil úroky z úrokov, čo
Občiansky zákonník nepripúšťa. Z toho dôvodu súd v tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi (neúspech žalobcu spočíval len v
časti príslušenstva pohľadávky) priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho výroku I.
a II., ktoré odôvodnil porušením ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Čo sa týka porušenia práva
na spravodlivý súdny proces toto videl v tom, že odôvodnenie rozsudku vo výroku I. a II. je arbitrárne,
konal v rozpore s princípom právnej istoty a rozhodol nad rámec zákona svojich kompetencií. Mal
za to, že postupom Okresného súdu Nové Zámky mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým,
že v odôvodnení rozsudku súd prezentoval právny názor, ktorým nereflektoval predložené dôkazné
prostriedky a argumentáciu žalobcu. Súd prvej inštancie na pojednávaní uviedol predbežné právne
posúdenie, na ktoré žalobca reagoval a odpovedal na všetky sporné otázky o tom, že dohodnutie o
zmluvnej pokute je v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a že nepožaduje duplicitne vyčíslené
nároky. Svoju argumentáciu podporil aj tým, že obdobne vyčíslené žalobné nároky boli žalobcovi
priznané už inými všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Samotný súd prejudikoval, že zmluva
spĺňa všetky podstatné náležitosti a že neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobovali značný nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a napriek tomu okresný súd
vyhodnotil žalobný návrh ako duplicitný. Súd ako orgán štátnej správy je povinný rozhodovať v súlade
s ústavnou, s právnymi predpismi a tak aj v súlade s princípom právnej istoty. V predmetnom prípade
súd prekročil svoje ústavné zákonné kompetencie a rozsudok vydal v rozpore s princípom právnej istoty.
Má za to, že zo žiadnych dôkazov a skutočností, ktoré predložil súdu prvej inštancie nemožno vysloviť
záver o tom, že je žalobný nárok duplicitne vyčíslený.
4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie (§ 391 ods. 1 CSP) a v časti podľa § 386 písm. b/ CSP odmietnuť.
6. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu veci, zaoberal sa návrhom Občianskeho
združenia, všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktorá žiadala, aby súd pribral do konania na strane
žalovaného Občianske združenie, všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7,
Bratislava, IČO: 42 362 962. Poukázal na ust. § 95 ods. 1 CSP ako aj ust. § 157 ods. 2 CSP. Žiadal, že
ak v prípade súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o tomto návrhu, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v
určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
7. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorej je ochrana základných ľudských práv a slobôd alebo právnickú osobu,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana na ochranu práv,
ktorej má vystupovať súhlasí.
8. Podľa § 378 ods. 2 CSP na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.
9. Odvolacie konanie je upravené v štvrtej časti CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane
použijú ustanovenia o konaní na súde prvej inštancie (§ 378 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní je však
vylúčené použitie niektorých inštitútov a tým je aj použitie ust. § 95 CSP, kde vyslovene v ustanovení §378 ods. 2 CSP je zakotvené, že na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.
V danom prípade podala návrh na pristúpenie do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu, avšak až v priebehu odvolacieho konania a preto odvolací
súd rozhodol tak, že jej návrh na pristúpenie do konania na strane žalovaného zamietol.
10. V danej veci podal odvolanie žalobca proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, teda i v tej časti,
v ktorej mu bolo vyhovené (výrok I.).
11. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a/ bolo podané oneskorene,
b/ bolo podané neoprávnenou osobou,
c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, alebo
d/ nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
12. V civilnom sporovom konaní platí zásada, že ten, komu bola rozhodnutím spôsobená ujma,
má právo na riadne opravné konanie, ktoré je iniciované podaním riadneho opravného prostriedku,
ktorým je odvolanie. Toto právo však nie je bezvýnimočné, preto zákon podmieňuje vykonanie
odvolacieho konania naplnení tzv. procesných podmienok prípustnosti odvolania. Preto je prvotnou
úlohou odvolacieho súdu prv, než pristúpi k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej
stránky posúdiť, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré odvolaciemu súdu
umožnia odvolanie meritórne prejednať. Ak to tak nie je, rozhodne o odmietnutí odvolania bez toho, aby
skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
13. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ust. § 359 - §
361. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Je preto povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím
bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia
ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska
procesného, pričom sa musí vyhádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním.
14. V predmetnej veci podal odvolanie žalobca i proti tej časti rozsudku, ktorým bolo jeho žalobe
vyhovené a preto odvolací súd jeho odvolanie v tejto časti odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou
osobou, keďže v tejto časti rozsudku mu žiadna ujma nevznikla.
15. V prejednávanej veci žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.
Žalobca vyvodzoval prípustnosť ním podaného odvolania § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné
a v podstatnej miere arbitrárne.
16. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu - porušenie práva na spravodlivý proces
sú:
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces,
b/ nesprávny procesný postup súdu. Odvolací súd skúmal, či došlo k procesnej vade, ktorú namietal
odvolateľ. Mal pri tom na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod pojem procesný postup
sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení a mariaca sa možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 1Cdo 202/2017,
5Cdo 112/2018). Postupom súdu možno rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie, posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
17. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom
v rozpore so zákonom spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto jevždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektný a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.
18. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský, na
ktorý je potrebné aplikovať najmä Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Skutočnosť, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je
spotrebiteľská, ani jedna zo strán nenamietala. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú
úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 - § 54 OZ) ako aj osobitnú úpravu upravenú v príslušných
ustanoveniach zmluvných typov. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady
ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného
postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva
zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej
dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že
dodávateľ ako odborník profesionálne znalý podnikateľ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.
Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd taktiež považuje za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to správne
uzavrel aj súd prvej inštancie. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ
zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.
19. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere dňa 13.12.2016. Žalovanému bola poskytnutá suma 5.000 eur, pričom mal
splácať predmetný úver v 60. mesačných anuitných splátkach vo výške 139,43 eura, vždy k 20. dňu v
mesiaci. Aktuálna výška úrokovej sadzby v dobe uzavretia zmluvy bola 22,47 p. a., v prípade omeškania
so splátkou úveru bol v zmluve dohodnutý úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalovaný si svoje
povinnosti riadne neplnil, preto bol vyzvaný listom zo dňa 26.04.2017 na zaplatenie sumy 288,86 eura,
a následne bolo žalovanému zaslané dňa 11.04.2018 oznámenie o zosplatnení pohľadávky, pričom
výška istiny bola vyčíslená v sume 4.907,52 eura, výška zmluvných úrokov vo výške 1.253,57 eura,
výška úrokov z omeškania z dlžných splátok úveru vo výške 50,73 eur a zmluvná pokuta z dlžných
splátok úveru vo výške 101,46 eura, ako aj poplatok vo výške 4 eurá. Súd prvej inštancie napadnutým
rozhodnutím priznal žalobcovi uplatnenú istinu úveru, sumu zmluvného úroku a sumu zmluvnej pokuty.
Taktiež priznal žalobcovi úrok z omeškania z nesplatenej časti istiny, t. j. zo sumy 4.907,52 eura od
12.04.2018 do zaplatenia a nepriznal mu uplatnený úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty vo výške
101,46 eura ako aj nárok žalobcu na úroky z omeškania s vyčísleným úrokom z omeškania, keď tento
nárok považoval za duplicitne vyčíslený a podľa názoru súdu žalobcovi neprináleží. Preto v tejto časti
žalobu zamietol. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti nebol napadnutý odvolaním,
rozsudokvtejtočastizostalprávoplatnýaprieskumomodvolaciehokonanialenbolatáčasťrozhodnutia,
ktorú žalobca vymedzil vo svojom odvolaní.
20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uvedená časť rozhodnutia nespĺňa požiadavky
ust. § 220 CSP. Každá strana sporu má procesné právo na to, aby každé rozhodnutie bolo riadne
odôvodnené, pričom limitom pre dôvody je samotný výrok rozhodnutia. Znamená to, že odôvodnenie
rozhodnutia musí byť v súlade s výrokom rozhodnutia. Pokiaľ tomu tak nie je, také rozhodnutie je
nepreskúmateľné a nie je procesnou zárukou práva na spravodlivé konanie. Odôvodnenie rozhodnutia
preto musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Odôvodnenie
rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým
musí presvedčiť strany sporu o správnosti postupu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa naplní
jedno zo základných pravidiel konania, posilňovanie dôvery strany sporu, správnosť rozhodnutia,
ktoré následne vedie k tomu, aby fyzické, resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnostivyplývajúce z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca
v tom, že každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť
zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia sa nezaoberá
skutkovými zisteniami, je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.
21. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí len jednou vetou konštatoval, že nárok žalobcu na
uplatnený úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty ako aj nárok žalobcu na úroky z omeškania z
vyčíslených úrokov z omeškania je duplicitne vyčíslený nárok, čo Občiansky zákonník nepripúšťa a preto
v tejto časti žalobu zamietol. Takéto odôvodnenie rozhodnutia absolútne nenapĺňa požiadavku ust. §
220 CSP, keď nie je z neho zrejmé, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré prezentoval, či už
v podanom vyjadrení k odporu, v priebehu konania ako aj opätovne namietajúce v odvolaní. Odvolací
súd preto musí uzavrieť, že rozhodnutie v napadnutej časti, v ktorej riadne odôvodnenie absentuje je
zmätočné, nepreskúmateľné a nenapĺňa princíp právnej istoty. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, pričom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vo veci rozhodnúť a
svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim ust. § 220 CSP tak, aby v prípade podaného
odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.