Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518203835
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518203835.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: Československá
obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava IČO: 36 854 140, proti žalovaným: 1/ JUDr. Juraj
Puskailer, Račianska 71, 831 02 Bratislava, správca úpadcu: Eurotransfer, spol. s r.o., Trenčianska 53,
821 09 Bratislava IČO: 31 722 261 a žalovaného 2/ E. Q., W.. X.X.XXXX, C. Č.. XXX, XXX XX C.,
práv. zast. JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom, Nejedlého 29, Bratislava, o zaplatenie 14.614,96
EUR s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V č.k. 4CbZm/35/2018-78 zo dňa 25.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 4CbZm/35/2018-78 zo dňa
25.11.2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom odvolaním, súd prvej inštancie v I. výroku zaviazal žalovaného v 2. rade
zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 14.614,96 EUR spolu so 6% ročným úrokom zo sumy
14.614,96 EUR od 22.3.2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 48,72 EUR, a to všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Táto povinnosť žalovaného v 2. rade zanikne v rozsahu

plnenia, ktoré žalobcovi na základe platobného rozkazu č. k. 4CbZm/35/2018-31 zo dňa 4.9.2018
poskytne žalovaný v 1. rade. II. výrokom súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému v 2.
rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Právo žalobcu na náhradu trov konania voči
žalovanému v 2. rade zanikne v rozsahu, v ktorom žalobcovi náhradu týchto trov zaplatí žalovaný v 1.
rade na základe platobného rozkazu č. k. 4CbZm/35/2018-31 zo dňa 4.9.2018.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2018 sa žalobca

domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej
sumy 14.614,96 EUR spolu so 6 % úrokom z nej od 22.03.2017 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 48,72 EUR a na náhradu trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou TRANS TAH, s.r.o. (ďalej len „dlžník“)
Zmluvu o investičnom úvere č. 6321848M1 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej boli dlžníkovi
poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu vo výške 25.000,- EUR. Na

účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy, dlžník dňa 5.12.2013 vystavil na rad žalobcu
blankozmenku,ktorávdobejejvystavenianebolavyplnenávúdajizmenkovejsumyadátumesplatnosti.
Žalovaní v 1. a 2. rade udelili v čl. II ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 6321848M1/
D1 zo dňa 5.12.2013 (ďalej len „dohoda“) žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch,ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. II ods. 1. Keďže v zmysle čl. II ods. 4 úverovej
zmluvy nastal dňa 20.12.2016 dátum konečnej splatnosti úveru a nedošlo k splateniu pohľadávky banky
z úverovej zmluvy, žalobca v súlade s dohodou riadne a včas vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke.

4. Súd dňa 4.9.2018 vydal platobný rozkaz č. k. 4CbZm/35/2018-31, ktorý bol voči žalovanému v 2.
rade zrušený uznesením č. k. 4CbZm/35/2018-47 zo dňa 15.10.2018 z dôvodu včas podaného odporu
zo strany žalovaného v 2. rade. Voči žalovanému v 1. rade nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť
dňa 23.10.2018. Vo včas podanom odpore žalovaný 2. rade uviedol, že uzatvorená úverová zmluva

je v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka
(ďalej len „ObZ“) tzv. absolútnym obchodom, na základe čoho podlieha právnemu režimu Obchodného
zákonníka. Zároveň je predmetná zmluva aj spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č.
129/2010 Z.z.“) a poukázal aj na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z.z., § 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom a
účinnom.Vovzťahukuskúmaniupostaveniaspotrebiteľasúdomzúradnejpovinnosti,žalovanýv2.rade
poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veci C-419/2011 (Česká
sporiteľňa c/a Gerald Feichter), z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade ide o nárok
uplatnený na základe blankozmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať

postavenie žalovaného v 2. rade ako spotrebiteľa. Keďže žalovaný v 2. rade bol v minulosti zároveň
konateľom obchodnej spoločnosti právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, má vedomosť o tom,
že finančné prostriedky čerpané z poskytnutého úveru použil právny predchodca žalovaného v 1. rade
výlučne pre osobnú potrebu svojej obchodnej spoločnosti ako právnickej osoby mimo podnikateľskej
činnosti. Podľa názoru žalovaného v 2. rade Dohoda o vyplnení zmenky uvedená v úverovej zmluve

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov pôvodného záväzkového vzťahu v neprospech spotrebiteľa - žalovaného v 1. rade (v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ OZ), a je v zmysle § 53 ods. 3 OZ absolútne neplatná. Dohoda o vyplnení
zmenky poskytuje žalobcovi ako veriteľovi neprimeranú výhodu najmä v tom, že hoci je limitovaný vo
výške zmenkovej sumy (suma všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi), ktoré žalobcovi

vzniknú ku dňu vyplnenia blankozmenky, pričom dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy bude
deň, kedy sa stal splatný celý dlh), je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi
ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu
dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, čo žalovaný v 2. rade považoval jednoznačne za
nedôvodné zvýhodnenie žalobcu a na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v

spotrebiteľských právnych vzťahoch. Taktiež poukázal na to, že k zmenečnému ručeniu a k uzatvoreniu
Dohody o vyplnení zmenky došlo ešte pred poskytnutím samotného úveru žalovanému v 1. rade. Ďalej
uviedol, že blankozmenka bola vystavená výlučne z iniciatívy žalobcu a znenie jednotlivých náležitostí
formuloval výlučne žalobca, pričom právny predchodca žalovaného v 1. rade nemal nijakým spôsobom
možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalovaný v 2. rade si nebol vedomý následkov, ktoré zo zmenky pre neho

ako avalistu vyplývali. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný v 2. rade v danom právnom
spore nevystupuje v pozícii spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na § 2 písm. a) zákona č. 129/2010
Z.z., § 52 ods. 4 OZ, § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z., § 261 ods. 1 ObZ na to, aby bolo možné
úverovú zmluvu posudzovať ako spotrebiteľskú, musel by žalovaný v 2. rade preukázať, že finančné
prostriedky poskytnuté žalobcom nemali slúžiť na podnikateľskú a obchodnú činnosť dlžníka. Ani v

prípade, ak by v tomto smere žalovaný v 2. rade uniesol dôkazné bremeno, nebolo by možné úverový
vzťah posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, ani podľa zákona č. 129/2010, t. j. ani podľa ustanovení
vylučujúcich možnosť zabezpečiť úver zmenkou. Aj dohodu by bolo možné hodnotiť len v medziach
zákona č. 250/2007 Z.z.

5. Námietku žalovaného v 2. rade o nekalej obchodnej praktike, klamlivom konaní a klamlivom
opomenutí, považoval žalobca za nepravdivú a nepodloženú. Záväzok zo zmenky je nesporným
záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v odpore nemal žalovaný v
2. rade povinnosť tento nesporný záväzok splniť. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1
zmenkového zákona, sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní

majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, pričom žalovanému v 1. rade už bola časť tej istej povinnosti
uložená právoplatným platobným rozkazom, rozhodol súd súčasne tak, že povinnosť žalovaného v 2.
rade zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne na základe platobného rozkazu žalovaný v
1. rade.6.Žalobcamalvsporeplnýúspech,pretosúdmupriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanému
v 2. rade v celom rozsahu. Povinnosť nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu vznikli do vydania platobného

rozkazu, má žalovaný v 2. rade spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade, ktorý už bol na náhradu
týchto trov právoplatne zaviazaný. Preto aj v tomto prípade povinnosť žalovaného v 2. rade zanikne v
rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe platobného rozkazu poskytne žalovaný v 1. rade. V zmysle
§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 262 ods. 1, 2 CSP,
súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením

vyšší súdny úradník.

7. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V pod č. k. 4CbZm/35/2018-78 zo dňa 25.11.2019 podal v
zákonnej lehote odvolanie právny zástupca žalovaného v 2. rade a navrhol, aby odvolací súd, z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, zmenil napadnutý rozsudok
Okresného súdu Bratislava V tak, že súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietne a žalovanému

v 2. rade prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení odvolania uviedol, že
dňa 5.12.2013 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade Zmluvu o investičnom
úvere č. 6321848M1 (ďalej len ako „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol právnemu
predchodcovi žalovaného v 1. rade peňažné prostriedky formou investičného úveru do výšky úverového
limitu = 25.000,- EUR. Právny predchodca žalovaného v 1. rade dňa 5.12.2013 vystavil blankozmenku

č. 6321848M1/B1, ktorou zabezpečil všetky nároky navrhovateľa vyplývajúce zo záväzkového vzťahu
vzniknutého na základe zmluvy o úvere a žalovaný v 2. rade podpísal blankozmenku ako avalista. V
ten istý deň, v súlade s ustanovením článku V. bod 1 zmluvy o úvere, uzatvoril žalobca s právnym
predchodcom žalovaného v 1. a so žalovaným v 2. rade Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve
č. 6321848M1/D1 k blankozmenke č. 6321848M1/B1 (ďalej len ako „dohoda o vyplnení zmenky“),

podľa ktorej bola úverová pohľadávka, ako aj ďalšie nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o úvere,
zabezpečené vystavením blankozmenky.

8. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného v 2. rade
zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 14.614,96 EUR spolu so 6 % úrokom z nej od 22.3.2017

do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 48,72 EUR, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v celom rozsahu.
Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), d), h)

CSP. Podľa názoru žalovaného v 2. rade uzatvorená zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 261 ods.
3 písm. d) ObZ tzv. absolútnym obchodom, na základe čoho podlieha právnemu režimu Obchodného
zákonníka. Zároveň je predmetná zmluva ale tiež aj zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V predmetnom

prípade mal žalovaný v 2. rade za to, že je potrebné posudzovať charakter uzatvorenej zmluvy o úvere,
ako aj charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorý na základe tejto zmluvy
vznikol, ako spotrebiteľský vzťah, v ktorom stojí na jednej strane žalobca v pozícií dodávateľa a na strane
druhej tohto vzťahu je žalovaný v 1. rade v postavení spotrebiteľa.

9. Vo vzťahu ku skúmaniu postavenia spotrebiteľa súdom z úradnej povinnosti, si dovolil poukázať na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-419/2011 (Česká sporiteľňa c/a J. S.), z ktorého
vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o nárok uplatnený na základe blankozmenky ako
abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného (v danom prípade
žalovaného v 2. rade) ako spotrebiteľa. Samotný Európsky súdny dvor v uvedenom prípade z úradnej

moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

10. V tejto súvislosti dal súdu do pozornosti aktuálny rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-377/14 (Ernst Georg Radlinger a Helena Radlingerová c/a Finway a.s.), v zmysle ktorého Súdny dvor
konštatoval, že: „Povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať ex offo, či predajca alebo dodávateľ dodržal

pravidlá práva Únie na ochranu spotrebiteľa, sa vzťahuje na insolvenčné konanie a platí tiež pre úpravu
v oblasti zmlúv o spotrebiteľskom úvere.“11. Keďže žalovaný v 2. rade bol v minulosti zároveň konateľom obchodnej spoločnosti právneho
predchodcu žalovaného v 1. rade, má vedomosť o tom, že finančné prostriedky čerpané z poskytnutého
úveru použil právny predchodca žalovaného v 1. rade výlučne pre osobnú potrebu svojej obchodnej

spoločnosti ako právnickej osoby mimo podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o „osobnú potrebu“
právnických osôb, možno toto slovné spojenie vo všeobecnosti chápať tak, že výrobky a služby, ktoré
právnická osoba nakupuje, resp. používa, nie sú určené pre ďalšiu jej podnikateľskú činnosť.

12. Spotrebiteľské právo v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vylučovalo vystaviť zmenku na

zabezpečenie úverovej pohľadávky z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere, a preto podľa jeho názoru si
žalobca nemôže voči žalovanému v 2. rade úspešne uplatňovať nároky zo zmenky, ktorej vydanie bolo
zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vylúčené za
účelom zabezpečenia záväzku.

13. S prihliadnutím na uvedené je toho názoru, že nakoľko dohoda o vyplnení zmenky vyznieva výrazne

v neprospech žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľa, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (v zmysle
ustanovení § 53 ods. 4 písm. i), k), o) OZ), ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 OZ absolútne
neplatná. Takéto zmluvné dojednania o vyplnení zmenky s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o
spotrebiteľský vzťah, by mal súd bez ďalšieho vyhodnotiť ako neprijateľné.

14. Vo vzťahu k vystaveniu blankozmenky ďalej uviedol, že v prípade prevodu blankozmenky
indosamentom by došlo k významnému oslabeniu právneho postavenia žalovaného v 1. rade ako
spotrebiteľa a zároveň aj k oslabeniu právneho postavenia žalovaného v 2. rade ako avalistu. Mal za to,
že nakoľko v blankozmenke nie je vylúčená jej prevoditeľnosť rubopisom, predstavuje takáto skutočnosť
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo možno považovať

za neprijateľnú zmluvnú podmienku (v tomto smere poukázal na rozsudok Vrchního súdu v Prahe z
29.4.2013, sp.zn. 9 Cmo 122/2013). Na základe uvedeného možno vyvodiť záver, že neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je v danom prípade tiež samotné vystavenie blankozmenky.

15. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa písomne vyjadril žalobca podaním na súd prvej inštancie

dňa 7.1.2020. Uviedol, že je pravdou, že súd má v spore ex offo skúmať, či v danom prípade
nejde o spotrebiteľa. Uvedené konštatoval aj súd v bode 24. rozsudku zo dňa 25.11.2019, č.k.
4CbZm/35/2018-78 a postavením žalovaných sa aj zaoberal. Dospel k záveru, že žiaden zo žalovaných
spotrebiteľom nie je a následne aj odôvodnil prečo (bod 25. až 41. rozsudku). Žalobca sa s odôvodnením
súdu v plnom rozsahu stotožnil. Žalovaný v 2. rade sa opiera výlučne o svoje tvrdenie, že „si nebol

vedomý, že ide o zmenku a nepoznal následky a právne účinky zmenky“. Svoje tvrdenie taktiež
žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca v konaní na prvom stupni vylúčil, že by dlžníka, príp.
žalovaného v 2. rade pri uzatváraní úverovej zmluvy, Dohody a vystavení blankozmenky, akýmkoľvek
spôsobom zavádzal. Opakuje, že žalobca ako banka vo svojej obchodnej praxi postupuje s odbornou
starostlivosťou, necháva klientom dostatok času na preštudovanie dokumentácie a akékoľvek nejasnosti

sú jej pracovníci vždy ochotní vysvetliť. Je presvedčený, že tvrdenie žalovaného v 2. rade ohľadom jeho
„nevedomosti“ je nepravdivé a účelové, s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Žalovaný v 2. rade
ako konateľ spoločnosti, ktorý je povinný konať s odbornou starostlivosťou, musí mať aspoň základné
právne povedomie.

16. Žalovaný v 2. rade vo svojom odpore, ako aj v odvolaní, iba definuje, čo je to podľa neho osobná
potreba právnickej osoby a tvrdí, že žalovaný v 1. rade peňažné prostriedky použil na osobnú potrebu.
Vôbec však nešpecifikoval, na čo konkrétne mali byť peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom údajne
použité a ani v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy, napriek tomu, že žalobca jeho tvrdenia v konaní
na prvom stupni poprel. Úverová zmluva je preto nepochybne zmluvou uzatváranou medzi podnikateľmi,

týkajúca sa ich podnikateľskej činnosti.

17. Čo sa týka údajného „svojvoľného určenia výšky zmenkovej sumy žalobcom“, opakuje, že žalobca
je v zmysle čl. II. ods. 2 písm. a) Dohody oprávnený vyplniť v údaji zmenkovej sumy „čiastku, ktorá
bude zodpovedať hodnote pohľadávky Banky zabezpečenej Blankozmenkou, vrátane jej príslušenstva

a sankčných a zodpovednostných nárokov, vzniknutých na základe Zmluvy alebo v priamej súvislosti
so Zmluvou podľa špecifikácie v čl. I. Dohody“. Žalobca si teda nemôže údaj zmenkovej sumy určiť
jednostranne, ale musí postupovať výlučne podľa ustanovení úverovej zmluvy. V prípade, ak by dlžníkalebo avalista preukázal, že žalobca sa pri dopĺňaní blankozmenky previnil hrubou nedbanlivosťou,
nebude povinný zmenku zaplatiť (čl. 1 § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový).

18. Tvrdenie žalovaného v 2. rade o údajnej nekalej obchodnej praktike, klamlivom konaní a klamlivom
opomenutí zo strany žalobcu, je nepravdivým a ničím nepodloženým tvrdením. Žalovaný 2. rade ani
nešpecifikoval, v čom malo nekalé konanie/nekalá obchodná praktika žalobcu spočívať. Rad by sme pre
úplnosť dodal, že žalovaný v 2. rade vo svojom odpore, ako aj odvolaní, iba „definuje“ čo je to podľa
neho osobná potreba právnickej osoby a tvrdí, že žalovaný v 1. rade peňažné prostriedky použil na

osobnú potrebu. Vôbec však nešpecifikoval, na čo konkrétne mali byť peňažné prostriedky poskytnuté
žalobcom údajne použité a ani v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy, napriek tomu, že žalobca jeho
tvrdenia v konaní na prvom stupni poprel. Úverová zmluva je preto nepochybne zmluvou uzatváranou
medzi podnikateľmi, týkajúca ich podnikateľskej činnosti.

19. Žalobca je presvedčený, že žiadny z odvolacích dôvodov v prejednávanej právnej veci nie je daný

a považuje odvolanie žalovaného v 2. rade za účelové so zámerom spôsobenia prieťahov v konaní a
sťaženiu vymoženia pohľadávky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 25.11.2019 pod č. k. 4CbZm/35/2018-78 ako vecne správny potvrdil.

20. Prípisom k odvolaniu zo dňa 29.1.2020, podaného na súd prvej inštancie, právny zástupca

žalovaného v 2. rade považoval za potrebné doplniť, že na žalovaného v 1. rade bol dňa 24.8.2019
vyhlásený konkurz. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č.
78460/ B, žalovaného v 1. rade je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dna 13.8.2019,
č. k. 37K/73/2018-266, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2019 a vykonateľnosť dna 24.8.2019,
súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Eurotransfer, spol. s r.o., Trenčianska 53, 821 09 Bratislava,

IČO: 31 722 261. Do funkcie správcu súd ustanovil: JUDr. Juraj Puskailer, sídlo kancelárie Račianska
71,831 02 Bratislava, značka správcu S1172.

21. Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa

prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.
Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o
nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

22. Z uvedeného vyplýva, že vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade podľa ust. § 47 ods.
1 ZoKR zo zákona došlo k prerušeniu tohto konania, čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
vôbec nezaoberal.

23. K prípisu žalovaného v 2. rade k odvolaniu, sa písomne vyjadril žalobca.

24. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na
úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 24.6.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu

prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného v 2. rade, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 5.12.2013,
na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania.Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom k 05.12.2013, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný k 05.12.2013, definuje v § 2 písm. a) spotrebiteľa
nasledovne:„Naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti.“

Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. OZ v znení účinnom k 05.12.2013, táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

26. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,

rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP).

27. Pokiaľ ide o skutkový stav veci v štádiu, v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací
súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd

prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod
na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom
veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s
obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdiť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalovanému v 2. rade, keďže
súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa
vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i

jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje v zmysle 387 ods. 1 a 2 CSP. Odvolací
súd považoval za duplicitné vyjadrovať sa jednotlivo k obsiahlym námietkam žalovaného, nakoľko sa
súd prvej inštancie venoval každej jednej námietke vyčerpávajúcim odôvodnením, s ktorým sa v plnej
miere odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku
a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: Odvolací súd zistil, že právny zástupca žalovaného v 2.

rade v predmetnom prípise uviedol, že Okresný súd Bratislava I vyhlásil dňa 24.8.2019 (Obchodný
vestník 163/2019) konkurz na majetok žalovaného v 1. rade a do funkcie správcu súd ustanovil JUDr.
Juraja Puskailera, Račianska 71,831 02 Bratislava. Poukázal tiež na ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005
ZoKR, podľa ktorého sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, ak ZoKR neustanovuje inak. Na základe žaloby

žalobcu zo dňa 22.6.2018, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatenia zmenkovej sumy 14.614,96 EUR spolu so 6 % úrokom z nej od 22.3.2017 do
zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 48,72 EUR a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie dňa
4.9.2018 vydal platobný rozkaz č. k. 4CbZm/35/2018-31, ktorý nadobudol voči žalovanému v 1. rade
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.10.2018. Spor bol voči žalovanému v 1. rade ukončený ešte pred

vyhlásením konkurzu, a teda, ak spor voči nemu už neprebiehal, nebolo ho potrebné ani v zmysle §
47 ods. 1 ZoKR prerušiť. Aj keby spor v čase vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade
prebiehal aj voči nemu, zo zákona by sa konanie prerušilo iba vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, nakoľko
zmenkovo zaviazané osoby majú v zmysle čl. 1 § 47 ods. 1, ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon
zmenkový a šekový, postavenie samostatných procesných spoločníkov podľa § 76 CSP (viď rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 27.3.2001 sp. zn. 5Obo/257/2000 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp.
zn. 5Cdo/166/2008 zo dňa 7.4.2009). Uvedená skutočnosť ohľadne žalovaného v 1. rade nemá žiadny
vplyv na správnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 4CbZm/35/2018-78 zo dňa 25.11.2019.

28. Vydaný platobný rozkaz č. k. 4CbZm/35/2018-31 zo dňa 4.9.2018 bol voči žalovanému v 2. rade

zrušený uznesením č.k. 4CbZm/35/2018-47 zo dňa 15.10.2018, z dôvodu včas podaného odporu zo
strany žalovaného v 2. rade. Voči žalovanému v 1. rade nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť dňa
23.10.2018.29. Odvolací súd zistil, že Zmluva o investičnom úvere č. 6321848M1, uzatvorená medzi žalobcom a
klientom: TRANS TAH, s.r.o., so sídlom Pezinok, Mladoboleslavská 1/4880, IČO: 35 721 456, ktorého
zastupuje konateľ: E. Q., bola uzatvorená podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Klient

v čl. VI. v bode a) úverovej zmluvy vyhlásil, že je právnickou osobou existujúcou podľa práva Slovenskej
republiky, riadne zapísanou v obchodnom registri. V čl. VIII. v bode 2 písm. c) úverovej zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že v súlade s § 351 ObZ budú najmä ustanovenia článkov III., V., VII., VIII.
zmluvy. Zmluvu podpísal dňa 5.12.2013 za spoločnosť TRANS TAH s.r.o. konateľ Arnold Horváth.
Odvolací súd ďalej zistil, že sám žalovaný v 2. rade v podanom odpore uviedol, že uzatvorená úverová

zmluva je v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) ObZ tzv. absolútnym obchodom, na základe
čoho podlieha právnemu režimu Obchodného zákonníka. Na základe úverovej zmluvy boli dlžníkovi
poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu vo výške 25.000,- EUR. Na
účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy, dlžník dňa 5.12.2013 vystavil na rad žalobcu
blankozmenku,ktorávdobejejvystavenianebolavyplnenávúdajizmenkovejsumyadátumesplatnosti.
Žalovaní v 1. a 2. rade udelili v čl. II. ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 6321848M1/

D1 k blankozmenke č. 6321848M1/B1 zo dňa 5.12.2013, žalobcovi právo doplniť blankozmenku v
chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. II. ods. 1. Keďže v zmysle čl.
II. ods. 4 úverovej zmluvy nastal dňa 20.12.2016 dátum konečnej splatnosti úveru a nedošlo k splateniu
pohľadávky banky z úverovej zmluvy, žalobca v súlade s dohodou riadne a včas vyplnil chýbajúce údaje
v blankozmenke.

30. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmenka predložená žalobcom
obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v
znení neskorších predpisov pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je jej riadny majiteľ
a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa

splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového
zákona). Z prvopisu zmenky je jasné, že ju vystavila spoločnosť TRANS TAH, s.r.o., Mladoboleslavská
1/4880, Pezinok, IČO: 35 721 456, v Trnave dňa 5.12.2013 a zaviazala sa zaplatiť na rad žalobcu
dňa 21.3.2017 zmenkovú sumu 14.614,96 EUR, bez protestu. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba -
nepodnikateľ sa avalovaním zmenky zaručil za zaplatenie zmenky za vystaviteľa.

31. V konaní nie je sporné, že príčinným vzťahom zmenky je Zmluva o investičnom úvere č. 6321848M1
zo dňa 5.12.2013. Zabezpečenie blankozmenkou je dohodnuté v Dohode o vyplňovacom zmenkovom
práve č. 6321848M1/D1 zo dňa 5.12.2013, ktorej zmluvnými stranami je žalobca, právny predchodca
žalovaného v 1. rade spoločnosť TRANS TAH, s.r.o. a žalovaný v 2. rade. Odvolací súd zhodne

so súdom prvej inštancie opätovne musí konštatovať, že námietka žalovaného v 2. rade, že je
úverová zmluva nielen absolútnym obchodom, ale aj spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a že zmenka spolu s dohodou sú neprijateľnou,
a tým aj neplatnou zmluvnou podmienkou, sa vykonaným dokazovaním nepreukázala ako dôvodná.
Za spotrebiteľa náš právny poriadok považuje predovšetkým fyzickú osobu (únijné právo len fyzickú

osobu). Zákon č. 250/2007 Z.z. v § 2 písm. a) zahrnul do definície spotrebiteľa nielen fyzickú, ale aj
právnickú osobu, ak nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu. S účinnosťou od
1.11.2008 aj Občiansky zákonník za spotrebiteľa považuje už len fyzickú osobu. Aj podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom len fyzická osoba. Právnické osoby tak podľa
týchto zákonov nepožívajú spotrebiteľskú právnu ochranu. Ak žalovaný svojim správaním u žalobcu ako

druhého účastníka zmluvy oprávnene vzbudzoval dojem, že koná na podnikateľské účely, nemôže sa
dovolávaťochranyakospotrebiteľ(viďrozsudokSúdnehodvoraEurópskejúniez20.1.2005č.C-464/01,
podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do
úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka
zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely). Bolo teda na žalovanom v

2. rade, aby v konaní preukázal, že nejde o úver na podnikateľskú činnosť, ale že ide o spotrebiteľský
úver a finančné prostriedky mienil použiť a použil na osobnú spotrebu a nie na podnikateľské účely, a
že žalobca v čase uzavretia zmluvy o tejto skutočnosti mal vedomosť. Za účelom preukázania svojich
tvrdení žalovaný v 2. rade nenavrhol žiadne dôkazy, len skonštatoval, čo možno chápať pod pojmom
„osobná potreba“. Z vykonaného dokazovania vyplynul práve podnikateľský charakter úverovej zmluvy,

keďže v jej preambule je uvedené: „Banka v rámci záruky vydanej v zmysle Rámcového programu pre
konkurencieschopnosť a inovácie Európskej únie, určeného na podporu malých a stredných podnikov
na Slovensku, uzatvorila dňa 19.12.2012 a Európskym investičným fondom (EIF) Zmluvu o záruke,
v spojitosti s ktorou poskytuje Klientovi úver za podmienok podľa tejto Zmluvy.“ Rovnako aj v názveúverovej zmluvy je uvedené, že ide o „Zmluvu o investičnom úvere“. Zákon č. 250/2007 Z.z. v čase
uzavretia úverovej zmluvy nezakazoval používanie zmeniek v súvislosti s akýmikoľvek spotrebiteľskými
zmluvami. Ak teda právnická osoba tvrdí, že úver neslúžil na jej podnikateľskú činnosť, musí predložiť

dôkazy, že úver neslúžil na podnikateľskú činnosť, a že o tejto skutočnosti mal veriteľ vedomosť. Ak by
aj v tomto smere právnická osoba uniesla dôkazné bremeno, tento právny vzťah nie je možné posúdiť
ani v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ani v zmysle Občianskeho zákonníka, ale len v zmysle zákona
č. 250/2007 Z.z., ktorý zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy nevylučoval. Na základe
vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že predmetná úverová zmluva má podnikateľský

charakter, a preto nie je možné vyhovieť námietkam žalovaného v 2. rade o spotrebiteľskom charaktere
úverovej zmluvy.

32. Žalovaného v 2. rade v tomto zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľa,
keďže sa za zaplatenie zmenky nezaručil za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb,
ale aby umožnil vystaviteľovi zmenky, ktorého bol v tom čase konateľom a spoločníkom, vykonávať jeho

podnikateľskú činnosť (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-419/11 zo dňa 14.3.2013).

33. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí R 18/2017 (sp. zn. 5Ndc/10/2016 zo dňa 9.11.2016) uviedol,
že fyzická osoba, ktorá ako konateľ a spoločník má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje
za spotrebiteľa v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti. Z

uvedených dôvodov nebolo možné ani žalovaného v 2. rade v danom záväzkovom vzťahu považovať
za spotrebiteľa.

34. Žalovaný v 2. rade tiež namietal, že žalobca môže jednostranne určiť výšku dlhu bez toho, aby
bola táto preskúmateľná (bod 12. rozsudku). K uvedenej námietke súdy totožne uvádzajú, že právo na

vyplnenie blankozmenky je určené v dohode o vyplňovacom práve. Majiteľ blankozmenky tak nie je
oprávnený vyplniť blankozmenku ľubovoľne. Ak by bola blankozmenka vyplnená v rozpore s dohodou
o vyplňovacom práve, žalovaný by sa práve voči excesnému vyplneniu zmenky ubránil kvalifikovanou
námietkou zmenkovej sumy.

35. Podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou. Žalobca je prvý majiteľ zmenky, preto by pre úspešnosť námietky postačilo, ak by
žalovaný v 2. rade preukázal, že zmenka bola vyplnená odchýlne od udeleného oprávnenia, čím by

sa súčasne dokázala aj zlomyseľnosť, či hrubá nedbanlivosť majiteľa zmenky. Žalobca dohodou o
zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 5.12.2013 preukázal, za akých podmienok a akým spôsobom
mal právo doplniť v zmenke údaje o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Žalovaný v 2. rade chcel
zrejme spochybniť správnosť doplnenej zmenkovej sumy, ale skutkovo žiadnym spôsobom námietku
neodôvodnil. Neuviedol, v akej výške mala byť zmenková suma v zmenke vyplnená. Pokiaľ bol žalovaný

v 2. rade presvedčený, že zmenková suma, ktorú žalobca do zmenky doplnil, nie je podľa dohody
o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 5.12.2013 správna, mal nie len povinnosť svoje tvrdenie
odôvodniť konkrétnymi skutočnosťami, z ktorých takýto záver vyvodil, ale svoje tvrdenie aj preukázať.
Žalovaný v 2. rade tiež namietal nevedomosť následkov podpisu zmenky, resp. podpis zmenky v omyle
(bod 15. rozsudku). Vzhľadom na špecifickosť zmenkových vzťahov a abstraktný charakter zmenky,

ktorá je dokonalým a nesporným cenným papierom, je za konanie v omyle pri právnom úkone avalovania
zmenky možné považovať len pripojenie podpisu na listinu, z ktorej avalista nemohol ani pri obvyklej
opatrnosti zistiť, že ide o zmenku a že ju podpisuje ako ručiteľ.

36. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov

uvedených v odpore nemal žalovaný v 2. rade povinnosť tento nesporný záväzok splniť.

37. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku
vystavili, indosovali, alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, pričom
žalovanému v 1. rade už bola časť tej istej povinnosti uložená právoplatným platobným rozkazom,

rozhodol súd prvej inštancie správne, keď uviedol, že povinnosť žalovaného v 2. rade zanikne v rozsahu
plnenia, ktoré žalobcovi poskytne na základe platobného rozkazu žalovaný v 1. rade. Odvolací súd preto
rozsudok Okresného súdu Bratislava V pod č. k. 4CbZm/35/2018-78 zo dňa 25.11.2019 potvrdil ako
vecne správny a odvolaniu žalovaného v 2. rade proti rozsudku nie je možné vyhovieť.38. Čo sa týka II. výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na
náhradu trov konania, kde povinnosť nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu vznikli do vydania platobného

rozkazu, má žalovaný v 2. rade spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade, ktorý už bol na náhradu
týchto trov právoplatne zaviazaný. Aj v tomto prípade povinnosť žalovaného v 2. rade zanikne v rozsahu
plnenia, ktoré žalobcovi na základe platobného rozkazu poskytne žalovaný v 1. rade, odvolací súd aj
tento výrok ako vecne správny potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
mu žiadne nevznikli.

40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).