Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/226/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612207853
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1612207853.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing
Slovakia, a.s., Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti
žalovanému: Š. S. - DELIKATES, Družstevná 1993/23, 901 01 Malacky, IČO: 30 105 722, zastúpený:
JUDr.PeterDráč,advokát,Račianska96,83102Bratislava,ozaplatenie5.934,07Eurspríslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/97/2016 - 130 zo dňa 29.
mája 2019 v časti I. a III. výroku, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave opravuje I. výrok rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/97/2016 - 130
zo dňa 29. mája 2019 tak, že namiesto:
„ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.984,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 4.984,33 Eur od 07.04.2010 do zaplatenia...“
má byť:
„ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.984,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 4.984,91 Eur od 07.04.2010 do zaplatenia...“

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/97/2016 - 130 zo dňa 29. mája
2019 v napadnutej časti I. a III. výroku p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

4.984,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.984,33 Eur od 07.04.2010 do
zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III.
výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 %, o ktorých
výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 12.07.2012 sa žalobca domáhal,
abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi5.934,07Eurspríslušenstvom.Žalobuodôvodnil
tým, že uzavrel so žalovaným dňa 14.05.2007 Kúpnu/leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX (ďalej len

„Leasingová zmluva“), na základe ktorej žalobca financoval žalovanému kúpu vozidla V. S. X,XdCi,
VIN: I., ktorého predbežná kúpna cena predstavovala 26.011,95 Eur bez DPH. Súčasťou uzatvorenej
zmluvy boli Obchodné podmienky a Dohoda o platbách nájomného k leasingovej zmluve č. 80901136.
Napredmeteleasinguprišlokpoistnejudalosti,ktorámalacharaktertotálnejškody(odcudzenievozidla),v dôsledku čoho žalobca v súlade s bodom 9. písm. c) Obchodných podmienok predčasne ukončil
Leasingovú zmluvu. Dňa 19.02.2010 žalobca vyúčtoval nároky z ukončenej zmluvy formou Protokolu
o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. XXXXXXXXX, nedoplatok žalovaného z vyúčtovania

tak predstavuje sumu 5.934,07 Eur. Žalovaný bol vyzvaný žalobcom na zaplatenie záväzku do 7 dní,
t.j. do 06.04.2010.
Žalovanývodporevočiplatobnémurozkazuuviedol,žepredmetleasinguboldňa13.11.2008odcudzený
neznámym páchateľom, nárok žalobcu na náhradu škody neuznáva a namieta jeho premlčanie podľa
§ 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že premlčanie v právnom vzťahu žalobcu a žalovaného
podlieha výlučne režimu Obchodného zákonníka, preto s poukazom na § 397 Obchodného zákonníka
je premlčacia doba štvorročná a nárok bol uplatnený pred uplynutím premlčacej doby.
Žalovaný následne uviedol, že nárok žalobcu je potrebné kvalifikovať ako nárok na náhradu škody z
dôvodu predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy podľa bodu 11 písm. d), db) VOP a právne ho
posúdiť podľa § 421 Občianskeho zákonníka. Trval preto na vznesenej námietke premlčania podľa

predpisov občianskeho práva. Mal za to, že žalobcovi nepatrí suma 759,69 Eur splatná 05.12.2018 ako
splátka č. 19, nakoľko predmet leasingu bol odcudzený 12.11.2008 a 13.11.2008, t.j. pred splatnosťou
19. splátky. Rovnako mal za to, že žalobcovi nepatrí nárok na odúročenú prirážku nad vstupnú cenu
vo výške 870,16 Eur, ktorý je zmluvnou pokutou, zmluva však nebola predčasne ukončená z dôvodu
porušenia povinností na strane leasingového nájomcu, ale z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu. Z

rovnakých dôvodov sporoval nárok na zaplatenie poplatku za predčasné ukončenie Leasingovej zmluvy.
Súd po vykonanom dokazovaný zistil nasledovný skutkový a právny stav. Z Kúpnej/lízingovej zmluvy č.
XXXXXXXX vyplýva, že dňa 14.05.2007 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca
zmluvu, predmetom ktorej bol finančný leasing motorového vozidla V. S. X,XdCi, VIN: I., rok výroby
2007. Predbežná kúpna cena predstavovala 26.011,95 Eur bez DPH, doba trvania lízingu 48 mesiacov,

predajná cena predmetu leasingu 1 Eur. Nájomca uzavrel havarijné poistenie na predmet financovania
s poisťovňou Kooperativa na poistnú sumu 36.850,26 Eur. Súčasťou Leasingovej zmluvy boli Obchodné
podmienky prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel a Splátkový kalendár k leasingovej
zmluve č. XXXXXXXX. Predávajúci vyúčtoval žalobcovi kúpnu cenu predmetu leasingu faktúrou č.
XXXXXXX zo dňa 14.05.2007 splatnou 28.05.2007. Z osvedčenia o evidencii vozidla vyplýva, že

vlastníkom vozidla je žalobca, ako držiteľ vozidla je v osvedčení zapísaný žalovaný. Zo Splátkového
kalendára k leasingovej zmluve č. XXXXXXXX vyplýva, že žalovaný bol povinný splácať leasing v
48 mesačných splátkach vo výške 759,68 Eur, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá 05.06.2017,
poslednej splátky 05.05.2011, mesačné splátky boli splatné vždy k 5. dňu v mesiaci. Z písomnosti
žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 30.12.2008 vyplýva, že žalobca predčasne ukončil Leasingovú

zmluvu č. XXXXXXXX ku dňu 31.12.2008 v zmysle čl. 9 písm. c), pričom mu zaslal splnomocnenie
na zápis o odcudzení vozidla na Dopravnom inšpektoráte. Z Protokolu o finančnom vysporiadaní
leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 19.02.2010 vyplýva, že žalobca vyúčtoval finančné nároky
z predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy v celkovej výške 5.934,07 Eur, ktorá suma predstavuje
rozdielnárokovžalobcupoodpočítanípoistnéhoplneniavcelkovejvýške15.443,80Eur.Nárokyžalobcu

pozostávajú z nesplatenej istiny vo výške 16.772,29 Eur (rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu
leasingu bez DPH a sumou splátok do predčasného ukončenia zmluvy), DPH v sume 3.186,74 Eur (19
% z nesplatenej istiny), odúročenej prirážky nad vstupnú cenu v sume 870,16 Eur (podľa vyjadrenia
žalobcu ide o zmluvnú pokutu uplatnenú podľa bodu 11 písm. dd) VOP), poplatku za predčasné
ukončenie Leasingovej zmluvy 79 Eur (podľa vyjadrenia žalobcu ide o poplatok uplatnenú podľa bodu

11 písm. de) VOP), žalovaný uhradil splátky 1 - 18, neuhradená ostala splátka splatná pred predčasným
ukončením Leasingovej zmluvy č. 19 splatná 05.12.2008 (nedoplatky LS spolu 459,68 Eur). Žalobca
vyzval leasingového nájomcu na zaplatenie pohľadávky do 7 dní od doručenia predmetného oznámenia,
žalovaný protokol o finančnom vysporiadaní prevzal 21.03.2010.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, 8, § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, §

344, § 349 ods. 1, § 387, § 394, § 397, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „OBZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).
Dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. Ako nedôvodnú posúdil námietku nedostatku vecnej

aktívnej legitimácie žalobcu a vecnej pasívnej legitimácie žalovaného dôvodiac, že vlastníctvo žalobcu
vyplýva zo všetkých predložených listín (Kúpna/leasingová zmluva, faktúra č. XXXXXXX, osvedčenie o
evidencii vozidla). Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalovaného, že žalobca mal žalovať poisťovňu
Kooperativa vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo bolo poistené na poistnú sumu 1.110.151 Sk, tedažalobcovi by patrilo poistné plnenie 36.850,26 Eur. Uviedol, že žalovaný zjavne nesprávne chápe
inštitút poistnej sumy. Poistná suma je finančné ohraničenie, ktoré je v poistnej zmluve dojednané ako
najvyššie poistné plnenie poisťovne pri jednej poistnej udalosti, nie právny nárok na plnenie v maximálne

dohodnutej výške pri akejkoľvek poistnej udalosti a akejkoľvek výške škody. Výška poistného plnenia
pri poistení proti krádeži sa rovná hodnote vozidla v čase poistnej udalosti. Nakoľko v Leasingovej
zmluve bola dojednaná len povinnosť žalovaného vinkulovať poistné plnenie, konštatoval, že akékoľvek
nároky voči poisťovni by mohol uplatniť len žalovaný, ktorý bol zmluvnou stranou poistnej zmluvy. Ďalej
uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný vstúpili do zmluvného vzťahu

ako podnikatelia, teda na právny režim posudzovanej zmluvy súd aplikoval normy obchodného práva,
kedy uvedené jednoznačne vyplýva z charakteru účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, ako aj z
čl. 1 písm. d) Obchodných podmienok, v ktorých sa zmluvné strany dohodli, že Leasingová zmluva sa
uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako zmluva nepomenovaná, pričom na vylúčenie
akýchkoľvek pochybností sa zmluvné strany vyslovene dohodli, že zmluva nie je nájomnou zmluvou,
ani zmluvou o kúpe prenajatej veci. Právne vyhodnotenie kvalifikovaného plynutia času žalovaným

vzhľadom na charakter vzťahu účastníkov (obchodnozáväzkový vzťah) považoval súd za nesprávne
a podľa § 397 OBZ aplikoval premlčaciu dobu štyri roky, kedy žalobcom označené rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 40/2012 sa na súdenú vec nevzťahuje, ani § 421 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že účelom Leasingovej zmluvy je poskytnutie finančnej služby, tzn. že ani prípadné
odcudzenie alebo zničenie predmetu leasingu by nemalo mať vplyv na povinnosť žalovaného plniť, preto

nároky žalobcu súd posúdil ako nároky, ktoré mu vznikli odstúpením od zmluvy a s poukazom na §
394 v spojení s § 349 ods. 1 premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení prejavu
vôle žalobcu o odstúpení od zmluvy, t.j. od 13.01.2009, teda premlčacia doba 4 roky začala plynúť
13.01.2009 a uplynula 13.01.2013. Dospel k záveru, že žalobca uplatnil nárok na súde 12.02.2012
včas, pred uplynutím premlčacej doby. Súd potom posúdil jednotlivé nároky žalobcu dojednané pre

prípad predčasného ukončenia zmluvy v čl. 11 bod 1 písm. ai) Obchodných podmienok, pričom čl. 9
písm. c) VOP upravuje povinnosť lízingového nájomcu naďalej povinný platiť lízingové splátky, a to
až do finančného vysporiadania poisťovňou a ďalej upravuje okamih možnosti predčasného ukončenia
zmluvy prenajímateľom tak, že mu vznikne toto právo ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom mu
bolo doručené platné úradné potvrdenie o krádeži, najmä uznesenie o prerušení trestného stíhania.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uznesenie o prerušení trestného stíhania bolo doručené
žalobcovi 30.12.2008, preto v súlade so zmluvou žalobca predčasne ukončil zmluvu k 31.12.2008. So
zreteľom na osobitnú povahu leasingovej zmluvy mal súd za to, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky
je dojednanie zmluvných strán o majetkovom vyrovnaní pre prípade predčasného ukončenia zmluvy,
tzv. finančné vysporiadanie predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy, z ktorého žalobca uplatňuje

pohľadávku spolu vo výške žalovanej istiny. Žalobca vyhotovil protokol o tzv. finančnom vysporiadaní
predčasneukončenejleasingovejzmluvy.Dospelkzáveru,žežalobcadôvodneuplatnilvočižalovanému
nároky týkajúce sa poskytnutej finančnej služby, a to nesplatenú istinu vo výške 16.772,29 Eur ako
rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu bez DPH a sumou splátok do predčasného
ukončenia zmluvy, 19 % DPH v sume 3.186,74 Eur z nesplatenej istiny a neuhradenú splátku splatnú

pred predčasným ukončením zmluvy č. 19 splatnú 05.12.2008 evidovanú vo vyúčtovaní ako nedoplatky
spolu 459,68 Eur. Námietky žalovaného vo vzťahu k nárokom na zaplatenie odúročenej prirážky
nad vstupnú cenu vo výške 870,16 Eur a poplatku za predčasné ukončenie Leasingovej zmluvy
79 Eur posúdil ako dôvodné, kedy oba nároky majú charakter zmluvnej pokuty, teda sankcie pre
prípad porušenia zmluvných povinností, avšak dôvodom predčasného ukončenia zmluvného vzťahu

žalobcu a žalovaného nebolo porušenie povinností žalovaného, ale iný zmluvne dohodnutý prípad
odcudzenia predmetu leasingu, preto žalobcovi nemôžu patriť nároky z porušenia zmluvných povinností.
Z uvedených dôvodov súd žalobe v časti istiny vo výške 4.984,33 Eur vyhovel a vo zvyšku, t.j. v časti
o zaplatenie 949,16 Eur žalobu v časti istiny zamietol. Ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania
29.03.2010, žalobca však uplatnil nárok na úrok z omeškania až od 07.04.2010, preto súd, viazaný

rozsahom žaloby, priznal žalobcovi úrok z omeškania len v rozsahu ním uplatneného nároku od
07.04.2010 v sadzbe 9 % ročne z priznanej časti istiny.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti I. a III. výroku.
Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.Poukázal na to, že žalobca vo svojej špecifikácii vymáhaného nároku uviedol, že nesplatená istina
predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu bez DPH a sumami splátok istiny
zahrnutými v splátkach predpísaných do predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy (splátka č. 1 až

č. 19), neuviedol však, že má so žalovaným Dohodu o platbách nájomného k leasingovej zmluve č.
XXXXXXXX, ako to uviedol súd v bode 1. odôvodnenia rozsudku, Splátkový kalendár k leasingovej
zmluve č. XXXXXXXX označuje ako jednostranný Predpis splátok. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v čl. 11 bod 1
písm. ai) Obchodných podmienok žalobcu je uvedené, čo bolo povinnosťou žalovaného pri predčasnom

ukončení Leasingovej zmluvy zaplatiť, ale v celých Obchodných podmienkach chýba spôsob výpočtu
nárokužalobcupripredčasnomukončeníLeasingovejzmluvy,niejevnichuvedené,ženesplatenáistina
predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu bez DPH a sumami splátok istiny do
predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy. Vzhľadom na predčasné ukončenie Leasingovej zmluvy
a zmenu doby leasingu, ktorá nebola zavinená porušením Leasingovej zmluvy zo strany žalovaného,
bolo podľa žalovaného nutné pri výpočte nároku žalobcu z predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy

zmeniť aj Splátkový kalendár a jeho časť úroky. Úroky boli v splátkovom kalendári rozpočítané do 48
splátok,dobasplátoksaznížilana19,atedaprimeranektejtodobebysamalapodľanehoznížiťajvýška
úrokov, kedy časť úrokov vyjadrená pomerom 19/48 zo sumy 4.629,58 Eur predstavuje sumu 1.832,54
Eur. Namietal, že vzhľadom na chýbajúci spôsob výpočtu nároku žalobcu v prípade predčasného
ukončenia Leasingovej zmluvy, žalobcom zvolený spôsob výpočtu neprihliada na princípy všeobecnej

spravodlivosti. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015-33. Ďalej
namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému
zisteniu, že nesplatená istina je 16.772,29 Eur a DPH je vo výške 3.186,74. Dal do pozornosti, že
žalobcom investované peniaze do kúpy predmetu leasingu sa mu vrátili skôr, ako bolo v Leasingovej
zmluve pôvodne dohodnuté, a preto na splátky istiny v splátkach číslo 1 až 19, bolo potrebné zarátať

preukázateľne vyššiu sumu, na splátky istiny do ukončenia Leasingovej zmluvy malo byť započítaných
minimálne o 1.056,72 Eur viac. Podľa názoru žalovaného je preto nesplatená istina nižšia o 1.056,72,
t.j. vo výške 15.715,57 Eur a primerane k jej výške daň z pridanej hodnoty 19 % zo sumy 15.715,57
Eur je vo výške 2.985,96 Eur a nie vo výške uplatnenej žalobcom a priznanej súdom. Okrem toho
namietal, že žalobcom predložené dôkazy, Protokol č. 2 o finančnom vysporiadaní Leasingovej zmluvy

č. XXXXXXXX a špecifikácia vymáhaného nároku, nie sú v súlade, pretože suma určená v Protokole
č. 2 o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy ako nedoplatky LS iných ako 1.ZVS, PP, FP je o
300 Eur nižšia ako suma určená v špecifikácii vymáhaného nároku. Namietol premlčanie prípadného
nároku žalobcu na navýšenie nedoplatkov LS iných ako 1.ZVS, PP, FP o sumu 300 Eur, na celkovú
sumu 759,68 Eur. Okrem toho namietal, že nebol vykonaný dôkaz v podobe prepočtu nároku žalobcu

z dôvodu predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy. Uviedol, že ak sa aj žalobca so žalovaným
dohodli, že vzájomné vzťahy výslovne neupravené Leasingovou zmluvou a Obchodnými podmienkami
sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, tak je to Obchodný zákonník, čo
výslovneodkazuježeakniektoréotázkynemožnoriešiťpodľaustanoveníObchodnéhozákonníka,riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Podľa názoru žalovaného aplikácia Občianskeho zákonníka sa

nedá pri spore medzi žalobcom a žalovaným vylúčiť. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 637/2015 zo dňa 24.02.2016. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.07.2019. Tvrdenie
žalovaného, že žalobcom investované peniaze do kúpy predmetu leasingu sa mu vrátili skôr, ako bolo
v Leasingovej zmluve pôvodne dohodnuté, a preto na splátky istiny do ukončenia Leasingovej zmluvy
malo byť započítaných minimálne o 1.056,72 EUR viac, považoval za zmätočné, ničím nepreukázané a
nemožné. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nedefinoval, ako sa mali žalobcovi

vrátiť peniaze investované do kúpy leasingu skôr ako bolo dohodnuté. Namietal termín „vrátenie peňazí“,
keď všetky platby inkasované žalobcom boli plnením na základe riadne uzatvorených zmluvných
vzťahov, pričom ide o nejednoznačný pojem, z ktorého nie je možné určiť o aké plnenie sa malo jednať, či
kto ho realizoval. Dal do pozornosti, že leasingové splátky boli dojednané vo fixnej výške, pričom splátky
istiny tvoriace ich jednotlivé súčasti boli taktiež dojednané vo fixnej výške a je absolútne nezrozumiteľné,

na základe akých skutočností žalovaný predpokladá zmenu splátky istiny v jednotlivých predpísaných
splátkach. Uviedol, že splátky č. 1 až 18 boli zaplatené riadne a včas. Tvrdenie, že peňažné prostriedky
boli vrátené žalobcovi skôr, nemá podľa názoru žalobcu žiadnu logicko-právnu oporu vo vykonanom
dokazovaní, skutočnosti, ktoré nastali až po zaplatení predpísaných splátok (odcudzenie predmetufinancovania) nemôžu mať žiaden vplyv na predtým splatné a zaplatené záväzky, žalobca nemohol
žiadnym spôsobom predvídať odcudzenie predmetu financovania. Poukázal tiež na to, že žalovaný
nešpecifikoval, na základe akého výpočtu dospel k sume 1.056,72 Eur, ktorú namietal, že mala byť

započítaná na splátky č. 1 až č. 19, pričom žalovaný nevie podporiť svoje údajné nároky akýmkoľvek
relevantným dôkazom. Žalobca zdôraznil, že spoľahlivo preukázal svoj nárok čo do právneho titulu ako
i výšky, bolo potom na žalovanom ako dlžníkovi, aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh
mal byť stanovený v inej výške, pretože dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na žalovaného,
uvedené však nebolo zo strany žalovaného vykonané. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného, že

súd nevykonal dôkaz prepočtom nároku žalobcu, keď tento prepočet mal vykonať žalovaný a nemôže
prenášať povinnosť skutkových tvrdení na konajúci súd. Vo vzťahu k námietke premlčania uplatnenej
žalovaným uviedol, že účelom Leasingovej zmluvy je poskytnutie finančnej služby, tzn. že ani prípadné
odcudzenie alebo zničenie predmetu leasingu nemá vplyv na povinnosť žalovaného plniť. Nároky
žalobcu je preto, podľa jeho názoru, potrebné posudzovať ako nároky, ktoré mu vznikli odstúpením
od zmluvy a s poukazom na § 394 v spojení s § 349 ods. 1 premlčacia doba začína plynúť dňom

nasledujúcim po doručení prejavu vôle žalobcu o odstúpení od zmluvy, t.j. od 13.01.2009. Nebolo mu
zrejmé, v akom rozsahu a z akého právneho dôvodu mala byť časť dlhu premlčaná, keď žalovaný
namietal uplatnenie ustanovení Občianskeho zákonníka, čo však žiadnym spôsobom nezdôvodnil.
Keďže žalovaný preukázateľne vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalobca mal za
preukázané, že svoj nárok uplatnil súdnou cestou včas, na tento sa použijú ustanovenia o premlčaní

podľa Obchodného zákonníka a jeho nárok nie je premlčaný. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.09.2019. V reakcii

na vyjadrenie žalobcu uviedol, že suma 1.056,72 Eur je zrejmá z logickej úvahy vychádzajúcej zo
skutočnosti, že v splátkovom kalendári k Leasingovej zmluve č. XXXXXXXX bol úrok v celkovej výške
4.629,58 Eur (139.470,66 Sk) rozpočítaný na štyri roky tak, že najvyššie čiastky úrokov by sa hradili
na začiatku štvorročného obdobia leasingu a najmenšie na jeho konci, pričom zmena doby leasingu
nebola zavinená porušením Leasingovej zmluvy zo strany žalovaného, čo je dôvod na úpravu pomeru

žiadaných úrokov. Žalovaný navrhol upraviť úroky v pomere 19/48 (19 splátok zo 48 splátok), čo z úrokov
v celkovej výške 4.629,58 Eur, predstavuje úroky v celkovej výške 1.832,54 Eur. Poukázal na to, že
podľa Splátkového kalendára k Leasingovej zmluve č. XXXXXXXX žalobca žiada od žalovaného úroky
ku splátkam číslo 1 až 19 vo výške 2.889,26 Eur, kedy rozdiel medzi sumou žalobcom žiadaných úrokov
vo výške 2.889,26 Eur a sumou 1.832,54 Eur, predstavuje sumu 1.056,72 Eur, ktoré mali byť započítané

na istinu pohľadávky žalobcu. Namietal, že súd nebol dôsledný vo vykonaní prepočtu nároku žalobcu
z dôvodu predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy, v súdom priznanom nároku je zrejmá chyba v
počítaní, pretože ak zo žalovanej istiny vo výške 5.934,07 Eur odrátame súdom nepriznané položky
v celkovej výške 949,16 Eur, dostaneme sumu 4.984,91 Eur, pričom súdom priznaná pohľadávka
bola vo výške 4.984,33 Eur. Žalovaný v súlade s § 206 CSP navrhol, aby súd vyžiadal odborné

vyjadrenie od znalca z odboru ekonomiky na posúdenie podstatnej námietky žalovaného - správnosti
výpočtu uplatnených úrokov a z nich vyplývajúcej správnosti výpočtu pohľadávky žalobcu. Trval na tom,
že skutočnosti, ktoré nastali až po zaplatení predpísaných splátok majú vplyv na predtým splatné a
zaplatené záväzky. Podľa názoru žalovaného nie nepodstatnou skutočnosťou je dôkaz z čl. 18 a čl.
19 spisu, keď KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group v oznámení o poistnom plnení

zo dňa 21.07.2009, potvrdila poukázanie sumy 15.248,90 Eur žalobcovi a dňa 27.01.2010 potvrdila
poukázanie sumy 184,90 Eur žalobcovi.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.10.2019. Vyjadril
názor,žežalovanývosvojompodaníuvádzamatematickynemožnýmodelrozdeleniaúrokurovnomerne

podľa počtu splátok. Dal do pozornosti, že podstata splácania poskytnutých peňažných prostriedkov
spočíva v tom, že prvé splátky vo väčšom rozsahu tvoria splátku úrokov, nakoľko sa úročí najvyššia
(celá) suma istiny a postupným znižovaním sumy istiny sa znižuje splatný úrok, v dôsledku čoho ide
väčšia časť fixnej splátky na sumu istiny, až sa nakoniec tento pomer zmení tak, že väčšia časť splátky
ide na splátku istiny. Uvedené má jednoznačnú oporu v zákone (§ 497 OBZ). Uviedol, že riešenie

navrhované žalovaným by znamenalo, že uplatnené sumy by nezodpovedali fakticky poskytnutej istine,
čo by odporovalo § 497 OBZ. Zdôraznil, že nárok na úroky je esenciálnou náležitosťou zmluvy o úvere,
pričom toto ustanovenie je kogentné a nie je možné sa od neho odchýliť. Mal preto za to, že nemožno
pristúpiť k inému matematickému modelu ako k tomu, kedy sú splatné úroky kryté fakticky poskytnutouistinou. Vo vzťahu k navrhovanému dôkazu znaleckého posudku uviedol, že žalovaný mal niekoľko
rokov, aby si zaobstaral súkromný znalecký posudok. Jeho námietku preto považoval za účelovú a
navyše vyčerpanú vlastnou pasivitou žalovaného.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.11.2019. Zastával
názor, že žalobca sa nemôže odvolávať na ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zmluvy o
úvere. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil uzatvorenú zmluvu medzi žalobcom
a žalovaným ako zmluvu nepomenovanú s iným obsahom, ako je vymedzený pre jednotlivé zmluvné

typy uvedené v Obchodnom zákonníku. Poukázal na to, že v Leasingovej zmluve je uvedená len
celková výška úrokov, ktorú má žalovaný za štyri roky trvania Leasingovej zmluvy zaplatiť, nie je v
nej však uvedená úroková sadzba alebo spôsob určenia a je v nej výslovne uvedené, že leasingová
splátka predstavuje 2,4541 % z ceny. Uviedol, že žalobca a žalovaný sa výslovne v Leasingovej zmluve
dohodli, že za dobu trvania leasingu 48 mesiacov bude úrok vo výške 4.629,57 Eur, je preto dostatočne
odôvodnené, že v prípade, keď Leasingová zmluva medzi žalobcom a žalovaným netrvala štyri roky,

výšku celkového úroku je potrebné primerane upraviť, a to vzhľadom na dobu trvania leasingu. Podľa
názoru žalovaného je možný aj matematický model rozdelenia úroku rovnomerne podľa počtu splátok.

7. Podaním doručeným súdu dňa 19.11.2019 sa k veci vyjadril žalovaný. Vyjadril názor, že žalobca
zabudol odpočítať amortizáciu predmetu leasingu za 19 mesiacov, pričom nemožno požadovať, aby

žalovaný hradil škodu z dôvodu objektívnej zodpovednosti pre krádež treťou osobou ako za nové
vozidlo, ale použité a opotrebované spolu s odborným odhadom ceny predmetu leasingu, ktorý mal v
čase krádeže, kedy takto postupovala aj poisťovňa Kooperativa a po odpočítaní opotrebenia predmetu
leasingu uhradila cenu vozidla. Namietal, že vo finančnom vysporiadaní žalobca nikde neuvádzal
18 splátok zaplatených žalovaným. Uviedol, že v leasingových podmienkach nie je jednoznačne

formulovaný spôsob postupu pri krádeži vozidla alebo pri totálnej škode.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.12.2019. Vo vzťahu
k argumentácii žalovaného poukázal na to, že podnikateľ nesie dôkazné bremeno a poukázal tiež
na poctivý obchodný styk. Uviedol, že žalovaný už na počiatku zmluvného vzťahu akceptoval, že je

povinný dostáť svojím peňažným záväzkom z Leasingovej zmluvy i v prípade krádeže predmetu vozidla.
V prípade nesúhlasu s dotknutým ustanovením nemal, podľa neho, žalovaný do takéhoto zmluvného
vzťahu vstupovať, alternatívne, ak mal vedomosť o tom, že v prípade odcudzenia predmetu financovania
nebude schopný pokračovať v splácaní svojich záväzkov, bolo plne v jeho dispozícii uskutočniť kroky,
ktorýmibytakejtosituáciizabránil,čiuždodatočnýmzabezpečenímvozidla,alebosúkromnýmpoistením

predmetu financovania tzv. GAP poistenia, v prípade ktorého je poisťovňa povinná na fixné poistné
plnenie, alebo poistenie podnikateľského rizika. Žalovaný, podľa neho, opomína jednak, že finančný
leasing je osobitným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý nemá konkrétnu hmotnoprávnu úpravu ako
celok, jedná sa však o ustálený nepomenovaný kontrakt, ktorý má prvky úverového financovania
a jednak opomína skutočnosť, že pri nepomenovaných kontraktoch majú osobitný význam zmluvné

ustanovenia, kedy v samotnej zmluve je dojednaná odplata. Zdôraznil, že po predčasnom ukončení
Leasingovej zmluvy nepožaduje od žalovaného zmluvný úrok, iba úrok z omeškania a navyše v
splátkovom kalendári je jednoznačne definované, aká časť splátky je použitá na splácanie istiny a
aká časť na splácania úrokov, kedy žalovaný s týmto výslovne súhlasil. Trval na tom, že žalovaný vo
svojom podaní uvádza matematicky nemožný model rozdelenia úroku rovnomerne podľa počtu splátok.

Zdôraznil,žepodľabodu4písm.h)ObchodnýchpodmienoktvorísplátkovýkalendársúčasťLeasingovej
zmluvy, s uvedenými Obchodnými podmienkami sa žalovaný oboznámil, na dôkaz čoho ich podpísal.

9. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 10Cb/97/2016 - 130 zo dňa 29.

mája 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

11. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace spodnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa

zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 261 ods. 8 OBZ, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha
účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

14. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

15. Podľa § 273 ods. 1 OBZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

16. Podľa § 344 OBZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento

alebo iný zákon.

17. Podľa § 349 ods. 1 OBZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

18. Podľa § 394 OBZ, pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo
dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

19. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

20. Podľa čl. 9 písm. a) Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel
(ďalej len „Obchodné podmienky“), nebezpečenstvo škody, zničenia alebo odcudzenia predmetu
lízingu nesie lízingový nájomca od momentu prevzatia predmetu lízingu až do momentu jeho
vrátenia lízingovému prenajímateľovi, resp. do momentu uzatvorenia kúpnej zmluvy s lízingovým

prenajímateľom.

21.Podľačl.9písm.c)Obchodnýchpodmienok,lízingovýnájomcanesievšetkorizikoanebezpečenstvo
z poškodenia, zničenia alebo odcudzenia predmetu lízingu. V týchto prípadoch je lízingový nájomca
naďalej povinný platiť lízingové splátky a to až do finančného vysporiadania poisťovňou. Lízingový

prenajímateľ je oprávnený ukončiť lízingovú zmluvu v týchto prípadoch ku koncu kalendárneho mesiaca,
v ktorom mu bolo doručené platné úradné potvrdenie o krádeži alebo o totálnom zničení predmetu
lízingu, najmä uznesenie o prerušení trestného stíhania.

22. Podľa čl. 11 bod 1 písm. ai) Obchodných podmienok - Predčasné ukončenie lízingovej zmluvy,

lízingový prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od lízingovej zmluvy, uzatvorenej s lízingovým nájomcom
a túto takto predčasne zrušiť v prípade: v iných prípadoch, predvídaných týmito Podmienkami, najmä
pri poškodení, zničení alebo odcudzení predmetu lízingu.

23. Podľa čl. 11 bod 1 písm. ai) Obchodných podmienok, pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy

je lízingový nájomca povinný zaplatiť: da) všetky splatné splátky a ostatné pohľadávky vrátane
príslušenstva; db) náhradu škody, pričom za škodu sa považujú aj straty, ktoré vzniknú lízingovému
prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu lízingu za cenu nižšiu, ako je zostávajúci dlh; dc) všetky
náklady, ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením lízingovej
zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím, prepravou, skladovaním a následným predajom predmetu

lízingu, náklady právneho zastúpenia lízingového prenajímateľa, ako aj náklady na havarijné poistenie
predmetu lízingu od doby ukončenia lízingovej zmluvy do doby predaja predmetu lízingu a náklady
na prípadné nezaplatené povinné zmluvné poistenie, náklady na vypracovanie znaleckého posudku
na predmet lízingu a náklady, spojené so zmenou zápisu držiteľa v evidencii PZ SR; dd) zmluvnúpokutu v prípade, ak je dôvodom pre predčasné ukončenie lízingovej zmluvy porušenie povinnosti na
strane lízingového nájomcu, lízingový prenajímateľ je oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty
do výšky 50 % z úroku, obsiahnutého v lízingových splátkach, splatných po účinnosti predčasného

ukončenia lízingovej zmluvy; de) administratívny poplatok za predčasné ukončenie lízingovej zmluvy
vo výške 5.000 Sk, pričom splatnosť tohto poplatku je 7 dní po doručení finančného vysporiadania; df)
skutočne vynaložené náklady za spracovanie agendy predčasného ukončenia lízingovej zmluvy.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

25. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/97/2016 - 130 zo dňa 29. mája 2019, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty

nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

27. Odvolací súd sa zaoberal posúdením jednotlivých odvolacích dôvodov. Odvolací súd považoval za
dôvodnú námietku žalovaného, že v súdom priznanom nároku je zrejmá chyba v počítaní, pretože ak

zo žalovanej istiny vo výške 5.934,07 Eur odrátame súdom nepriznané položky v celkovej výške 949,16
Eur, výsledkom je 4.984,91 Eur, pričom súdom priznaná pohľadávka bola vo výške 4.984,33 Eur.

28. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

29. Vzhľadom na to, že pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia došlo k chybe v písaní, keď súd prvej
inštancie v I. výroku napadnutého rozsudku nesprávne uviedol výšku priznanej istiny a teda aj sumy, z
ktorej žalobcovi prináleží úrok z omeškania vo výške 4.984,33 Eur napriek tomu, že v zmysle bodu 37. a
38. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd žalobu v časti istiny vo výške 949,16 Eur zamietol, a teda

priznaná istina má činiť sumu 4.984,91 Eur, odvolací súd rozhodol o jeho oprave tak, ako je uvedené
v I. výroku tohto rozsudku. Suma vo výške 4.984,91 Eur (5934,07 Eur - 949,16 Eur = 4.984,91 Eur),
ako ju odvolací súd opravil vo výroku rozhodnutia, zodpovedá odôvodneniu napadnutého rozsudku a
zamietnutiu žaloby v časti 949,16 Eur.

30. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 5.934,07 Eur s príslušenstvom
titulom nárokov z predčasne ukončenej Kúpnej/leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 14.05.2007
(ďalej len „Leasingová zmluva“), ktoré mu vznikli z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ktoré právo si žalobca
uplatnil z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je z
časti dôvodná, preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.984,33 Eur s úrokom z omeškania a

vo zvyšku žalobu zamietol. Mal za danú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného. Na právny režim posudzovanej inominátnej zmluvy aplikoval normy obchodného práva,
vzhľadom na charakter vzťahu účastníkov (obchodnoprávny vzťah), vrátane premlčacej doby štyri roky
podľa Obchodného zákonníka a konštatoval, že žaloba bola podaná včas, pred uplynutím premlčacej
doby. Uviedol, že prípadné odcudzenie alebo zničenie predmetu leasingu nemalo vplyv na povinnosť

žalovaného plniť. So zreteľom na osobitnú povahu leasingovej zmluvy ustálil, že právnym dôvodom
vzniku pohľadávky, bolo dojednanie zmluvných strán o majetkovom vyrovnaní pre prípade predčasného
ukončenia zmluvy, tzv. finančné vysporiadanie predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, z ktorého
žalobca uplatňuje pohľadávku spolu vo výške žalovanej istiny. Dospel k záveru, že žalobca dôvodne
uplatnil voči žalovanému nároky týkajúce sa poskytnutej finančnej služby, a to nesplatenú istinu vo výške

16.772,29 Eur ako rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu bez DPH a sumou splátok
do predčasného ukončenia zmluvy, 19 % DPH v sume 3.186,74 Eur z nesplatenej istiny a neuhradenú
splátku splatnú pred predčasným ukončením zmluvy č. 19 splatnú dňa 05.12.2008 evidovanú vo
vyúčtovaní ako nedoplatky spolu 459,68 Eur. Žalovaný s uvedeným záverom nesúhlasil a v odvolanínamietal že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a namietal tiež nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.

31.Odvolacísúdsastotožnilsprávnymnázoromsúduprvejinštancieohľadnevčasnostipodanejžaloby.
Konajúci súd s poukazom na charakter účastníkov právneho vzťahu pri vzniku záväzkovoprávneho
vzťahu ako podnikateľov a s poukazom na čl. 1 písm. d) Obchodných podmienok, na vec správne
aplikoval režim Obchodného zákonníka, kedy § 497 OBZ ustanovuje štvorročnú premlčaciu dobu. V
danom prípade vzťah účastníkov konania, vyplývajúci zo žalobcom uplatňovaného nároku, má totiž

charakter obchodnoprávneho vzťahu podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktorý sa majú
prednostne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Keďže nároky žalobcu predstavujú nároky,
ktoré žalobcovi vznikli odstúpením od zmluvy podľa § 394 v spojení s § 349 ods. 1 OBZ, súd správne
ustálil, že premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení prejavu vôle žalobcu o
odstúpení od zmluvy, t.j. od 13.01.2019 a uplynula by 13.01.2013. Nakoľko žalobca uplatnil svoj nárok
žalobou doručenou súdu dňa 12.02.2012, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,

že žalobca svoj nárok uplatnil včas a námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná. Keďže
v tomto prípade nešlo o nárok na náhradu škody, ale o finančné vysporiadanie predčasne ukončenej
leasingovej zmluvy z dôvodu odstúpenia žalobcu od zmluvy, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS
637/2015 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 40/2012 nie sú na prejednávanú vec
aplikovateľné.

32. Odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo,
že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili Leasingovú zmluvu, ktorej predmetom
bol tzv. finančný leasing motorového vozidla, na základe ktorej sa žalobca zaviazal prefinancovať
žalovanému ako leasingovému nájomcovi kúpu vozidla tak, že ho kúpil do svojho vlastníctva od

žalovaným zvoleného dodávateľa a následne ho prenechal leasingovému nájomcovi do užívania,
pričom leasingový nájomca sa zaviazal žalobcovi za užívanie predmetu leasingu platiť pravidelne
mesačne leasingové splátky podľa kalendára leasingových splátok. Súčasťou Leasingovej zmluvy
boli Všeobecné podmienky finančného leasingu a Splátkový kalendár leasingových splátok. V tejto
súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že finančný leasing je záväzkový vzťah, ktorého podstatou

je záväzok poskytovateľa leasingu (prenajímateľa) odovzdať príjemcovi leasingu (nájomcovi) na určitú
dobu do užívania vec, ktorú prenajímateľ obvykle za tým účelom získal do svojho vlastníctva podľa
výberu nájomcu a záväzok nájomcu uhradiť náklady spojené so získaním leasingu prostredníctvom
leasingových splátok. Počas doby nájmu je vlastníkom predmetu leasingu prenajímateľ (leasingová
spoločnosť), po ukončení doby nájmu a po splnení zmluvných podmienok má nájomca právo na prevod

predmetu leasingu do svojho vlastníctva. Na rozdiel od prenajímateľa v prípade nájomnej zmluvy,
leasingový prenajímateľ nemá záujem na tom, aby sa vec, ktorej je po dobu trvania leasingového vzťahu
vlastníkom, vrátila do jeho dispozície, ale jeho cieľom je, aby po zaplatení všetkých leasingových splátok
prešiel predmet leasingu do vlastníctva leasingového nájomcu. Leasingové splátky nepredstavujú
primárne odplatu za užívanie predmetu leasingu, ale fakticky splátky ceny, za ktorú predmet leasingu

zaobstaralleasingovýprenajímateľ,zvýšenéoprípadnéďalšiezložky(úročeniefinančnýchprostriedkov,
za ktoré bol predmet leasingu zaobstaraný, poistenie a pod.) a zahŕňajúcu i primeraný zisk. Leasingová
zmluva je nepomenovaná (inominátna) zmluva, ktorej obsah, práva a povinnosti zmluvných strán sa
spravujú predovšetkým zmluvnými dojednaniami. V prípade finančného leasingu tak ide o účelové
zabezpečenie veci, práva, či inej majetkovej hodnoty podľa potrieb, výberu a určenia nájomcu s

využitím cudzích zdrojov - zdrojov poskytovateľa predmetom leasingu. Zmyslom tohto špecifického
súkromnoprávneho inštitútu je tak zaistiť za odplatu financovanie veci pre nájomcu. Leasingový
prenajímateľ síce zostáva po celú dobu trvania leasingu vlastníkom predmetu leasingu, jeho práva a
povinnosti súvisiace s vlastníctvom predmetu leasingu, však náležia nájomcovi. V rámci finančného
leasingu je na nájomcu prenášaná zodpovednosť za predmet leasingu, nebezpečenstvo a riziká s tým

spojené, čím sa finančný leasing typovo odlišuje od bežného nájmu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 23Cdo 758/2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 678/2012).

33. Vzhľadom na vyššie uvedený účel leasingovej zmluvy sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že ani prípadné odcudzenie alebo zničenie predmetu leasingu nemá vplyv

na povinnosť žalovaného plniť. Konajúci súd správne uviedol, že so zreteľom na osobitnú povahu
leasingovej zmluvy právnym dôvodom vzniku pohľadávky je dojednanie zmluvných strán o majetkovom
vyrovnaní pre prípad predčasného ukončenia zmluvy, tzv. finančné vysporiadanie predčasne ukončenej
leasingovej zmluvy, z ktorého žalobca uplatňuje pohľadávku spolu vo výške žalovanej istiny. Žalobcavyhotovil protokol o tzv. finančnom vysporiadaní predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, z ktorého
vyplýva výška a spôsob výpočtu žalovanej istiny. Súd prvej inštancie potom dospel k správnemu záveru,
že žalobca dôvodne uplatnil voči žalovanému nároky týkajúce sa poskytnutej finančnej služby, a to

nesplatenú istinu vo výške 16.772,29 Eur ako rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu
bez DPH a sumou splátok do predčasného ukončenia zmluvy, 19 % DPH v sume 3.186,74 Eur z
nesplatenej istiny a neuhradenú splátku splatnú pred predčasným ukončením zmluvy č. 19 splatnú
dňa 05.12.2008 evidovanú vo vyúčtovaní ako nedoplatky spolu 459,68 Eur, od ktorých je odpočítané
poistné plnenie poskytnuté zo strany KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. v celkovej výške 15.433,80 Eur.

Finančné nároky žalobcu voči žalovanému z predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy sú potom v
celkovej výške 4.984,91 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel nárokov žalobcu po odpočítaní poistného
plnenia v celkovej výške 15.433,80 Eur (16.772,29 Eur + 3.186,74 Eur + 459,68 Eur - 15.433,80 Eur =
4.984,91 Eur). Žalovaný týmto spôsobom zaplatí cenu, za ktorú predmet leasingu zaobstaral žalobca
ako leasingový prenajímateľ, zvýšenú i primeraný zisk. V zmysle čl. 9 Obchodných podmienok, riziko a
nebezpečenstvo škody, zničenia a odcudzenia predmetu leasingu nesie leasingový nájomca. Odvolací

súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že povinnosť žalovaného platiť vyplýva priamo z uzatvorenej
leasingovej zmluvy, v ktorej je dojednaná odplata (výška splátky 2,4541 % pri celkovom počte splátok
48, jedná sa o zaplatenie sumy 117,80 %), pričom v Splátkovom kalendári je definované, aká časť
splátky je použitá na splácanie istiny a aká časť na splácanie úrokov. Leasingové splátky boli dojednané
vo fixnej výške a splátky istiny tvoriace ich jednotlivé súčasti boli taktiež dojednané vo fixnej výške.

Nemožno sa preto stotožniť s odlišným modelom rozdelenia úroku prezentovaného žalovaným, ktorý
nemá oporu v zákone ani v zmluvných dojednaniach Leasingovej zmluvy, Obchodných podmienkach
a Splátkovom kalendári. V prípade zníženia istiny a DPH tak, ako v odvolaní navrhoval žalovaný, by
tieto sumy nezodpovedali fakticky poskytnutej istine zo strany žalobcu, čím by bol žalobca nedôvodne
znevýhodnený. Žalovaný sa s Leasingovou zmluvou, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky a

Splátkový kalendár oboznámil, na dôkaz čoho ich podpísal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na skutočnosť, že žalovaný je ako podnikateľ nositeľom podnikateľského rizika, Leasingovú zmluva
č. 8090136 uzavrel v rámci svojej zmluvnej voľnosti a následne je povinný plniť si svoje zmluvné
záväzky. S poukazom na uvedené odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu argumentáciu
žalovaného týkajúcu sa údajne nesprávnej výšky nesplatenej časti istiny a DPH. V danom prípade nie

je možné vo vzťahu k nároku žalobcu odpočítať amortizáciu motorového vozidla, tak ako tvrdil žalovaný
vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.11.2019, pretože táto môže byť zohľadnená pri poistnom plnení
zo strany poisťovne, nie však pri hradení odplaty za financovanie veci (predmetu leasingu) žalobcom
pre žalovaného ako nájomcu.

34. Žalovaný ďalej namietal, že súd nevykonal dôkaz v podobe prepočtu nároku žalobcu z dôvodu
predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy. Odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
Ak žalovaný nesúhlasil s výškou nároku uplatneného žalobcom, bol povinný sám vykonať prepočet
nároku žalobcu, tento súdu predložiť a na podporu svojich tvrdení predložiť relevantné dôkazy. Keďže
takto nepostupoval, neprináleží mu snažiť sa, zhojiť svoju procesnú pasivitu námietkou nevykonania

prepočtu nároku žalobcu zo strany konajúceho súdu. Vo vzťahu k návrhu žalovaného vo vyjadrení
doručenom súdu dňa 23.09.2019, aby odvolací súd v súlade s § 206 CSP vyžiadal odborné vyjadrenie
znalca z odboru ekonomiky na posúdenie správnosti výpočtu uplatnených úrokov a z nich vyplývajúcej
správnosti výpočtu pohľadávky žalobcu, odvolací súd poukazuje na čl. 8 CSP, § 153 CSP v spojení s
§ 366 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mohol navrhnúť vyžiadať odborné vyjadrenie podľa

§ 206 CSP, ktorý je v zmysle § 149 CSP prostriedkom procesného útoku/procesnej obrany, už skôr, ak
by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a to v konaní pred súdom prvej
inštancie, nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný tento prostriedok procesnej obrany uplatnil včas
v súlade s § 153 CSP. V danom prípade nejde o novoty v odvolacom konaní, ktoré by boli prípustné
v zmysle § 366 CSP, preto na ne odvolací súd neprihliadal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje

tiež na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, neodkladajú svoje rozhodnutia týkajúce sa uplatnenia práv
na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú
sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich
uplatnenie v stanovených lehotách (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo

248/2006).

35. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na

tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

36. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky č.k.
10Cb/97/2016 - 130 zo dňa 29. mája 2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP v napadnutej časti I. a III. výroku

potvrdil ako vecne správny.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).