Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120271831
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:6120271831.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: Passerati, s. r. o., so
sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 52 309 304, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská

55, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 400,31 Eur s
príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie sumy 369,69 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 400,31 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu v
plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

IV. Vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .

V. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v
plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.3.2020
sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
mu sumu 400,31 Eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
dňa 5.5.2019 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom

vozidle zn. L. XXXi, U.: H., ktorého držiteľom bol poškodený Ľ. K.. K vzniku spôsobenej škody došlo
prevádzkou motorového vozidla Y. V., poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č.
XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla,
na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 10/2019 zo
dňa 22.5.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky
L. XXXxD V., U.: L., v čase od 22.5.2019 do 28.5.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného

vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0072019 zo dňa 28.5.2019, splatnú dňa 28.5.2019, na
sumu 770,- Eur. Poškodený zároveň dňa 28.5.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 770,- Eur spolu s
príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 5.7.2019
zaslanému žalobcovi vyplýva, že dňa 3.7.2019 došlo k skončeniu prešetrovania a následne vybaveniu
poistnej udalosti. Žalovaný dňa 8.7.2019 poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného

motorového vozidla vo výške 369,69 Eur. Krátenie poistného plnenia bolo dôvodené vlastným určením
ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovaťsumu 56,40 Eur. Takto určené poistné plnenie bolo následne neoprávnene znížené o tzv. odpočet
nákladov na prevádzku.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci na základe predložených listinných dôkazov platobným
rozkazom zo dňa 15.4.2020, sp. zn. 29Up/630/2020, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Namietal v ňom aktívnu legitimáciu
žalobcu. Podľa jeho názoru faktúra za prenájom náhradného vozidla nie je automaticky ekvivalentom

skutočnej škody vzniknutej poškodenému, za ktorú by mal v plnom rozsahu niesť zodpovednosť
žalovaný. Z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva tá skutočnosť, či pohľadávka žalobcu na
zaplatenie nájomného za prenajaté vozidlo bola Ľ. K. skutočne uhradená. Samotná škoda nie je podľa
slov žalovaného daná objektívnym poškodením veci, ale vzniká vynaložením zvýšených nákladov za
prenájom náhradného motorového vozidla, a preto je v konaní rozhodujúce, či reálne došlo k úbytku v
majetkovej sfére poškodeného. Žalovaný má za to, že poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu

škody na žalobcu, ak mu samotná škoda nevznikla, nakoľko predmetom postúpenia môže byť len určitá
pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka
vznikla.

4. Žalovaný v odpore ďalej uviedol, že žalobca nijakým prostriedkom hodnoverne nepreukázal nutnosť

dennodenne využívať vozidlo na pracovné, podnikateľské či osobné účely, čo žalovaný považuje za
podstatné v predmetnom konaní. Žalobca podľa slov žalovaného nepreukázal, či poškodený naozaj
potreboval motorové vozidlo dennodenne alebo ho využíval sporadicky. Rovnako nebola preukázaná
nevyhnutnosť cestovania, resp. mobility náhradným motorovým vozidlom. O neexistencii potreby
zapožičania náhradného motorového vozidla svedčí podľa žalovaného aj skutočnosť, že napriek tomu,

že ku škodovej udalosti došlo už dňa 5.5.2019, poškodený si náhradné motorové vozidlo u žalobcu
prenajal a prebral až dňa 22.5.2019, teda až 17 dní po tom, ako sa jeho vozidlo stalo nespôsobilé
užívania v cestnej premávke.

5. Pokiaľ ide o výšku náhrady za prenájom náhradného motorového vozidla, tu má žalovaný za to, že

táto nesporne prevyšovala obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel. Súčasťou podaného
odporu bola aj vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 369,69 Eur s príslušenstvom, a to z titulu
vrátenia bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v poistnom plnení žalovaného vo výške 369,69 Eur,
keďže nárok na zaplatenie tejto sumy podľa slov žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi
nevznikol.

6. V rámci repliky sa do konania vyjadroval žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného. K námietke
žalovaného ohľadom jeho aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že predmetom postúpenia je existujúca,
resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s
doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná.

Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik
je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že Občiansky zákonník alebo
iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje (Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký
komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498). Žalobca faktúrou č. 0072019 zo dňa 25.8.2019 uplatnil za prenájom
náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme náhradného vozidla č. 10/2019 sumu vo výške 770,- Eur

voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z
titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu
z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala
charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom
predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2019, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné

započítanie pohľadávok.

7. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z
majetkovej sféry, žalobca poukázal na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z
28.5.2019 podľa bodu 5, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu

odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto
zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na
vlastný účet. Podľa slov žalobcu možno teda konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných
podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442ods.1Občianskehozákonníkavspojenís§4ods.1,2a§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.opovinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výške žalovanej istiny v sume 400,31 Eur

a už poskytnutého poisteného plnenia v sume 369,69 Eur. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie
charakter plnenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby
dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky.
8. Žalobca vo vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so
škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi

preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim
platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva
poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom
voči poisťovni.

9. K nutnosti a účelnosti prenájmu motorového vozidla žalobca poukázal na tú skutočnosť, že poškodený

prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta
žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo,
a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich súkromných a pracovných potrieb. Podľa slov
žalobcu je potrebné si uvedomiť, že pri dopravnej nehode sa nejdená o bežný, plánovaný nájom vozidla,
ale o náhodnú udalosť, keď je poškodený náhle vinou inej osoby vystavený skutočnosti, že dôjde k

poškodeniu jeho vlastného motorového vozidla, ktoré buď priamo znemožňuje jeho užívanie, resp. je v
jeho užívaní obmedzený počas doby opravy v autoservise. Vinník, resp. poisťovňa zodpovedá nielen za
obnoveniestavupredpoškodením,aleajzasúvisiacuškodu,ktorápoškodenémuvznikneznemožnením
užívať jeho vlastné vozidlo.

10.Argumentáciužalovaného,žepoškodenýsavyšedvochtýždňovzaobišielbezpoškodenéhovozidla,
žalobca považuje za bezpredmetnú a účelovú vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu. Odnikiaľ
totiž nevyplýva, že poškodené vozidlo bolo nespôsobilé užívania v cestnej premávke, naopak podľa
žalobcovi známych informácií a vzhľadom na priebeh dopravnej nehody sa žalobca domnieva, že
škoda spôsobená na vozidle nemala za následok nepojazdnosť vozidla, resp. úplnú nespôsobilosť jeho

užívania, a preto poškodený zrejme pristúpil k oprave a prenájmu náhradné vozidla až s časovým
odstupom. Aj v prípade, že by bol poškodený vylúčený z užívania svojho vozidla okamžite od 5.5.2019
a náhradné vozidlo by si prenajal až dňa 22.5.2019, v nijakom prípade nemožno hovoriť o neúčelnosti,
práve naopak. Takýto postup by bol prejavom šetrnosti a snahy o minimalizáciu nákladov s poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti aj napriek obmedzeniu v podobe nemožnosti používať motorové vozidlo.

11. K rozporovanej výške denného prenájmu motorového vozidla žalobca uviedol, že zotrváva na ním
fakturovanejcene,ktorájepodľajehonázoruprimeranávzhľadomnajednotlivéaspektyprenájmu.Aksa
žalovaný odvoláva na obvyklé ceny obdobných vozidiel, potom je potrebné ako účelové vyhodnotiť jeho
konanie v rozsahu predloženia jedinej, podľa názoru žalobcu neobjektívnej, vzorky trhu s čo najnižšou

výškou denného nájomného. Žalobca sa tiež domnieva, že žalovaný pri určovaní ceny prenájmu
vychádzal z ceny stanovenej v závislosti od dĺžky prenájmu, čo však vzhľadom na skutkové okolnosti
tohto prípadu nemožno považovať za správny podklad. V čase uzatvárania nájomnej zmluvy nebola
známa dĺžka prenájmu, vzhľadom na ktorú by mohol žalobca znížiť sadzbu denného nájomného. V
tejto súvislosti žalobca poukázal na cenové ponuky spoločností pôsobiacich v žilinskom regióne, z

ktorých vyplýva sadzba denného nájomného za vozidlá porovnateľné s vozidlom poškodeného vo výške
cca 116,- Eur. Uviedol tiež, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal
po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné
podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je
nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty

poisťovní o možnej výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu.
12. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia o tzv. prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla
vo výške 25,11 Eur, tento postup zo strany žalovaného podľa slov žalobcu nebol podložený nijakými
dôkazmi ani argumentáciou, jedná sa o neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Položka 25,11
Eur predstavuje podľa názoru žalobcu náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s

poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť
tejto poistnej udalosti, ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo.13. V závere svojho vyjadrenia k odporu žalovaného žalobca uviedol, že vzájomnú žalobu žalovaného,
ktorým si uplatňuje od žalobcu vyplatené poistné plnenie vo výške 369,69 Eur spolu s úrokom z
omeškania z titulu bezdôvodného obohatenia, považuje za absolútne nedôvodnú. Z Oznámenia o

poistnom plnení zo dňa 5.7.2019 zaslané žalobcovi, ako aj z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že
žalovaný vedome a cielene uhradil žalobcovi čiastočné poistné plnenie na ním označené platobné
miesto. Takto uhradené poistné plnenie žalovaným predstavovalo plnenie nároku žalobcu súvisiace s
prenájmom náhradného vozidla, preto následné popretie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu takýmto
konaním žalovaného podľa slov žalobcu stratilo vecno-právny základ. Vzhľadom na uvedené žiadal

žalobca vzájomnú žalobcu žalovaného zamietnuť.

14. V duplike žalovaný zotrval na všetkých doposiaľ v konaní uvedených skutočnostiach. Uviedol
tiež, že žalobca v konaní nepredložil dôkaz, z ktorého by bola zrejmá skutočná doba, po ktorú bolo
poškodené motorové vozidlo pristavené v servise za účelom jeho opravy. Táto doba má zodpovedať
dobe prenájmu náhradného motorového vozidla, čo však v konaní žalobca nepreukázal žiadnym

relevantným dôkazným prostriedkom. Žalovaný tiež zotrval na vzájomnej žalobe, návrh žalobcu žiadal
zamietnuť ako nedôvodný.

15. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.8.2020 sa žalobca v celom rozsahu pridržal svojich
písomných podaní, doposiaľ uvedených skutočností a predložených listinných dôkazov. Zároveň do

konania predložil potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu, vystavené
dňa 24.8.2020 autoservisom MD-Bavaria Žilina, s.r.o.. Vo vyjadrení žalobca v súvislosti s uplatneným
nárokom na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5 % ročne od 19.7.2019 do
zaplatenia poukázal na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.9.2019, sp. zn.
8Co/132/2019.

16. Súd dňa 22.10.2020 vykonal pojednávanie len za prítomnosti žalobcu, žalovaný svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a tiež kolízie s inými nariadenými súdnymi
pojednávaniami. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu, listinami doloženými do súdneho
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

17. Zo Zmluvy o nájme č. 10/2019, uzavretej dňa 22.5.2019 medzi žalobcom ako prenajímateľom a
poškodeným Ľ. K. ako nájomcom, súd zistil, že na základe tejto zmluvy si nájomca prenajal osobný
automobil zn. L. XXX I. V., U.: L., a to na dobu od 22.5.2019 do 28.5.2019. Zmluvné nájomné bolo
dohodnuté 110,- Eur, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 0,- Eur. Cena nájmu bola konečná,

nakoľko prenajímateľ nebol platcom DPH. Na základe tejto nájomnej zmluvy mal nájomca užívať
prenajaté motorové vozidlo v čase od 22.5.2019 do 28.5.2019, t. j. 7 dní, za ktorý čas prenajímateľ
vyfakturoval nájomcovi faktúrou č. 0072019 nájomné vo výške 770,- Eur.

18. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej dňa 18.4.2019 medzi Ľ. K. ako postupcom a žalobcom

ako postupníkom, vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka postupcu voči žalovanému, ktorá
riešila škodu spôsobenú vozidlom zn. Y. V. vo výše 770,- Eur, s tým, že predmetom postúpenia je nárok
na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti
so škodou zo dňa 5.5.2019 na vozidle zn. L. XXXi, U.: H.. Súčasťou uvedenej zmluvy je aj dojednanie o
tom,žezmluvnéstranysiichvzájomnénároky(naúhraduodplatyzapostúpeniapohľadávkyanaúhradu

nájomného za náhradné vozidlo) podpisom zmluvy vzájomne započítavajú. K zmluve bolo pripojené aj
Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2019, adresované žalovanému.

19. Na preukázanie účelu nájmu náhradného vozidla bolo žalobcom do spisu predložené Čestné
prehlásenie poškodeného Ľ. K. zo dňa 28.5.2019, v ktorom prehlásil, že mal od žalobcu zapožičané

náhradné vozidlo zn. L. XXX I. V., U.: L. - od 22.5.2019 do 28.5.2019, t.j. v trvaní 7 dní, z dôvodu, že jeho
vozidlobolopopoistnejudalostizodňa5.5.2019vautoserviseaždodoručeniakrycieholistupoisťovňou.
Poškodený v čestnom prehlásení zároveň prehlásil, že po dobu opravy svojho vozidla nemal k dispozícii
žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.

20. Listom zo dňa 29.5.2019, označeným ako „Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky“, si
žalobca uplatnil u žalovaného škodu z postúpenej pohľadávky.21. Z Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný dňa 3.7.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti.
Prílohou oznámenia bol výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplýva, že žalovaný ustálil poistné
plnenie na sumu 369,69 Eur s tým, že poistné plnenie znížil o opotrebenie, rozdiel technických hodnôt

pred najazdením TH1 a po najazdení 552 km TH2, zníženie 0,01 Eur/za 1 km. Denná sadzba prenájmu
náhradného vozidla bola žalovaným priznaná vo výške 56,40 Eur - v sume obvyklej v danom regióne
pre daný typ vozidla. Čiastka 369,69 Eur bola poukázaná na účet žalobcu, čo bolo preukázané výpisom
z účtu Tatra banky, a.s..

22. Žalobca ďalej na preukázanie svojho nároku predložil do spisu cenník troch autopožičovní (MD -
BavariaŽilina,s.r.o.,Náhradnévozidlo,s.r.o.,AutopožičovňaEASY),zktorýchvyplynulo,žepriemerná
cena denného prenájmu za vozidlá porovnateľné s vozidlom poškodeného je cca 116,- Eur.

23. Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 24.8.2020 je zrejmé,
že po poistnej udalosti zo dňa 5.5.2019 bolo poškodené vozidlo Ľ. K. v oprave v autoservise MD-

Bavaria Žilina, s.r.o. v dobe od 22.5.2019 do 28.5.2019. Po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo
strany poisťovne - žalovaného - za opravu vozidla dňa 28.5.2019, bolo poškodené vozidlo bezodkladne
odovzdané držiteľovi, a to dňa 28.5.2019.

24.Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavusúdvecprávneposúdilpodľanasledovnýchustanovení

jednotlivých právnych predpisov:

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaúčinnéhovčaseuplatnenianáhradyškody(ďalejlen„zákon
č. 381/2011 Z. z. ) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluvy.

26. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2011 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

27. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinností, poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného

plnenia, ak bol rozsah povinnosti poskytovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhrady škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa

považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

28.Podľa§11ods.7zákonač.381/2001 Z.z.poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie peňažného plnenia.

29. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný
zaplatiť úroky poškodenému z omeškania podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi.

31. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

32. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.33. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že dňa
5.5.2019 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn.

L. XXXi, U.: H., ktorého držiteľom bol v čase nehody poškodený Ľ. K.. K vzniku škody došlo prevádzkou
motorovéhovozidlazn.Y.V.,včasenehodypovinnezmluvepoistenéhoužalovaného.Poškodenýpočas
opravy jeho motorového vozidla uzatvoril so žalobcom dňa 22.5.2019 Zmluvu o nájme dopravného
prostriedku č. 10/2019, na základe ktorej si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. L. XXX I. V., U.:
L., a to v čase od 22.5.2019 do 28.5.2019. Za prenájom uvedeného vozidla zaplatil v zmysle faktúry,

vystavenej žalobcom dňa 28.5.2019, sumu 770,- Eur. Žalovaný ako poisťovňa poskytol poistné plnenie
vo výške 369,69 Eur. Práve rozdiel medzi skutočnou škodou a poistným plnením bol predmetom žaloby
žalobcu.

34. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd
mal preukázané, že došlo k právnemu nástupníctvu žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, a to

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2019, uzavretej medzi Ľ. K. ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom. V zmysle uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž postupca
postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške 770,- Eur, ktorú mal voči žalovanému z titulu riešenia škody
spôsobenej vozidlom zn. Y. V. z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z.,
kde išlo o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v

príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 5.5.2019 na vozidle zn. L. XXXi, U.: H. (bod 1. a 2. zmluvy). V
bode 4. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany zároveň dohodli, že postúpenie
pohľadávky uvedenej v bode 1. je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky predstavuje sumu
770,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 0072019, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi
ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. L. XXX I. V., U.: L.. Ďalej sa zmluvné strany v bode

5. zmluvy o postúpení pohľadávky dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom
žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

35. Súd sa s tvrdeniami žalovaného uvedenými v podanom odpore nestotožnil a má za to, že v čase

postúpenia pohľadávky postupcu, t.j. poškodeného, sa jednalo o existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla
z dôvodu uzavretej zmluvy o nájme, kedy nájom preukázateľne trval od 22.5.2019 do 28.5.2019.
Vznik pohľadávky žalobcu ako prenajímateľa za celú dobu nájmu nastal dňa 28.5.2019, kedy došlo
k ukončeniu nájmu. Vystavená faktúra určuje dobu plnenia existujúcej pohľadávky, kde doba plnenia
bola stanovená vo forme splatnosti do 28.5.2019. V uvedenej faktúre bolo vymedzené časové obdobie,

v ktorom bol dlžník, t.j. poškodený a zároveň nájomca povinný splniť si svoj záväzok vyplývajúci
zo zmluvy o nájme. Keďže išlo o existujúcu pohľadávku, v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa
28.5.2019 bolo dohodnuté, že k úhrade tejto pohľadávky došlo na základe vzájomného zápočtu (čo
je jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka), a teda žalobca vstúpil do práv a povinností

poškodeného, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní. Skutočnosť, že došlo k
prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním
nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka či neexistenciu nároku na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky svedčí o tom, že
došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne

vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný. Zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je
žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda
aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov
neodporuje zákonu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu

súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi
za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej
sfére žalobcu. V tejto súvislosti tiež súd poukazuje na to, že žalovaný uhradil žalobcovi časť nároku na
poistné plnenie vo výške 369,69 Eur, čím ho považoval za veriteľa v súvislosti s touto náhradou škody
postúpenej pohľadávky, a uvedeným čiastočným plnením potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

36. Existenciu a vznik škody mal súd vzhľadom na vyššie uvedené za preukázané. S poukazom
na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ, t.j. žalovaný, nahradil za neho poškodenému (v danom prípade žalobcovi akoprávnemu nástupcovi poškodeného) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením veci. S poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca ako právny
nástupca poškodeného bol potom oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi, t.j. žalovanému. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na
prenájom náhradného vozidla a sumou vyplatenou žalovaným. Táto škoda, ako suma o ktorú žalovaný
krátil poistné plnenie, bola predmetom žaloby a súd vyhodnotil krátenie poistného plnenia žalovaným
ako nedôvodné. Škoda spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na vypožičanie náhradného
vozidla a túto škodu je povinný žalovaný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.

37. Žalovaný namietal, že poškodený sa vyše dvoch týždňov od dopravnej nehody zaobišiel bez
náhradnéhovozidla,atedanáslednýprenájomvozidlanebolnevyhnutný,resp.nutný.Tusúduvádza,že
sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, a síce že v dôsledku škodovej udalosti mohlo byť vozidlo poškodeného
do jeho odovzdania do opravy pojazdné, a teda potreba prenájmu náhradného motorového vozidla
poškodeným vyvstala až po odovzdaní poškodeného vozidla do autoservisu. Súd sa stotožnil i s

tvrdením žalobcu, že aj v prípade, ak by auto po škodovej udalosti bolo nepojazdné, poškodený nemá
povinnosť prenajať si náhradné motorové vozidlo okamžite po takejto škodovej udalosti v prípade, ak
určitý časový úsek (do vykonania opravy vozidla, prípadne aj už počas vykonávanej opravy) náhradné
vozidlo nutne nepotrebuje.

38. Pokiaľ ide o účelnosť prenájmu, tak táto vyplývala priamo z čestného prehlásenia, kde poškodený
prehlásil, že iné vozidlo k dispozícii počas opravy svojho poškodeného vozidla nemal k dispozícii a
prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.

39. Čo sa týka sadzby denného nájomného, tak žalobca preukázal, že táto sadzba nájomného

za obdobný predmet prenájmu je v danom regióne obvyklá, keď predložil ponuky troch miestnych
autopožičovní, v ktorých sa denná sadzbu nájmu motorového vozidla, porovnateľného s motorovým
vozidlom poškodeného, pohybuje okolo sumy 116,- Eur, pričom v Zmluve o nájme zo dňa 22.5.2019
dohodol s poškodeným zmluvné nájomné v sume 110,- Eur. Pre úplnosť súd uvádza, že poškodený,
ktorý sa dostal do situácie, keď nemohol užívať svoje vlastné motorové vozidlo nie svojim zavinením,

nie je povinný vyhľadávať autoservis, kde mu opravia auto za čo najkratšiu dobu a kde dostane čo
najvýhodnejšiu ponuku z hľadiska sadzby denného nájomného. Z uvedeného dôvodu súd krátenie ceny
denného prenájmu náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného považoval za neoprávnené.

40. K prevádzkovým nákladom v sume 25,10 Eur, o ktoré žalovaný krátil poistné plnenie, súd uvádza,

že sa taktiež jedná o neoprávnené krátenie, ktorého dôvodnosť žalovaný nepreukázal.

41. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania, rozhodujúcim pre
posúdenie nároku na úroky z omeškania bolo práve oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva,
že dátum hlásenia poistnej udalosti bol deň 6.5.2019, pričom poisťovňa oznámila poškodenému, že dňa

3.7.2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti a posiela súčasne výpočet výšky poistného plnenia. V tejto
súvislosti súd uvádza, že si osvojil názor vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa
22.11.2018, v zmysle ktorého „peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods.
8 zákona č. 381/2011 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6
písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2011 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod

následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému
spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti“ a ďalej „ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka
výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej
udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne
a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z

omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť
podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona (bližšie pozri bod 14 tohto rozhodnutia). Z dikcie tohto ustanovenia
(§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k
prešetrovaniu poistnej udalosti.

42. V danom súdenom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný plnil svoju povinnosť podľa
§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom zo dňa 5.7.2019, označeným ako „Oznámenie
o poistnom plnení“, žalobcovi oznámil, že dňa 3.7.2019 skončil šetrenie poistnej udalosti hlásenej
dňa 6.5.2019 (teda v rámci trojmesačnej lehoty) a súčasne žalovaný poskytol písomné vysvetleniedôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť žalovanému poistné plnenie, ktoré si poškodený, resp. žalobca
ako jeho právny nástupca od neho nárokoval v plnej výške. Ako vyplýva z právneho názoru vysloveného
NS SR vo vyššie citovanom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/145/2017, „správnosť záveru poisťovateľa v

samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v
zmysle citovaného uznesenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť
poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaná ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnila.
To, že žalovaná neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať
spôsobom,žebysitútopovinnosťnesplnilavôbecanásledneprijaťzáver,ženesplnenímtejtopovinnosti

sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania. Z uvedených dôvodov
súd žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy zamietol. Ako naznačuje
rozhodovacia prax, obdobný právny názor zastáva aj Krajský súd v Žiline (napr. rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline zo dňa 24.9.2020, sp. zn. 9Co/96/2020, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa
9.9.2020, sp. zn. 7Co/70/2020, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.6.2020, sp. zn.
14Co/17/2020).

43. O trovách konania o žalobe žalobcu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 C. s. p. a žalobcovi,
ktorý bol plne úspešný, pokiaľ ide o samotnú istinu uplatňovanú žalobou, priznal voči žalovanému nárok
na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

44. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie sumy 369,69 Eur (ktorú žalovaný vyplatil
žalobcovi titulom poistného plnenia) spolu s príslušenstvom, túto súd posúdil podľa nasledovných
ustanovení Občianskeho zákonníka:

45. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

46. Ako už bolo uvedené vyššie, súd akceptoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 400,31

Eur (ako rozdielu medzi žalobcom vyčíslenou škodou a poistným plnením poskytnutým zo strany
žalovaného) ako škodu v celom uplatnenom rozsahu. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom,
že poškodený vynaložil náklady na požičanie náhradného motorového vozidla za dobu nájmu podľa
Zmluvy o nájme č. 10/2019 zo dňa 22.5.2019, pokiaľ bolo vozidlo v oprave v súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 5.5.2019. Predmetom žaloby je škoda, ktorá vznikla poškodenému z dopravnej nehody

zaplatením nájomného zo Zmluvy o nájme č. 10/2019. Súd priznal nárok na náhradu škody žalobcovi
ako právnemu nástupcovi poškodeného z dopravnej nehody zo dňa 5.5.2019 za dobu, keď vozidlo bolo
v oprave v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a poškodený si požičal náhradné motorové
vozidlo od 22.5.2019, čo je preukázané zmluvou o nájme a faktúrou prenajímateľa č. 0072019. Za
uvedené obdobie, dobu nájmu od 22.5.2019 do 28.5.2019, mal súd preukázanú účelnosť aj príčinnú

súvislosť vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla s dopravnou nehodou.
Účelnosť nákladov bola preukázaná listinou „čestné prehlásenie“, ktorú podpísal poškodený. Súd mal
preukázané, že poškodený využíval náhradné motorové vozidlo účelne. K zapožičaniu tohto vozidla za
uvedené obdobie bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil,
ale do ktorej sa dostal vinou klienta žalovaného. Poškodenému bol tento stav vynútený, keď poškodené

motorové vozidlo poškodený odovzdal do opravy práve v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
5.5.2019 a následne si dňa 22.5.2019 požičal náhradné motorové vozidlo, ako to preukazuje Zmluva
o nájme uzatvorená so žalobcom. Súdom priznaná náhrada za zapožičanie náhradného motorového
vozidla v období od 22.5.2019 do 28.5.2019, keď vozidlo bolo v oprave, reparuje poškodenému (resp.
jeho právnemu nástupcovi) stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje vlastné motorové

vozidlo.

47. Uplatnený nárok žalobcu súd priznal v rozsahu, ako vyplýva z výroku, v zmysle ust. § 4 ods. 2
Zákona č. 381/2002 Z. z. v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočná škoda bola preukázaná započítaním

v zmysle dohody o zápočte podľa čl. 4 a 5 Zmluvy o postúpení pohľadávok.

48. Z uvedených dôvodov plnenie žalovaného žalobcovi v sume 369,69 Eur nemožno vyhodnotiť ako
bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, ktoré by vzniklo plnením žalovaného bez právneho dôvodu.Súd preto vzájomnú žalobu žalovaného (o zaplatenie sumy 369,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 369,69 Eur od 4.7.2019 do zaplatenia) ako nedôvodnú zamietol.

49. O trovách konania o vzájomnej žalobe žalovaného súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 C.
s. p. a žalobcovi, ktorý bol plne úspešný, priznal voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.