Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoPr/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200032
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200032.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobkyne: H.. E. H., nar. X.X.XXXX, E.
XX, V., zastúpenej Homola advokátska kancelária s.r.o., Kopčianska 8/A, Bratislava, IČO: 53 042 034,
proti žalovanému: TRANSFER International Staff k.s., Račianska 96, Bratislava, IČO: 48 260 436,
zastúpenému ConSense Legal s.r.o., Jarošova 1, Bratislava, IČO: 53 532 503, o zaplatenie 12.250,-

eur s prísl., o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, na odvolanie žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cpr/17/2018-123, zo dňa 9.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V
odôvodnení uviedol, že žalobou došlou súdu 14.9.2018 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým

súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 12.250,- eur s prísl., titulom mzdového nároku -
ročného bonusu podľa článku 4.5 pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2016. Rozsudkom pre zmeškanie zo
dňa 22.3.2019 súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
12.250,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.250,- eur od 1.9.2018 až do
zaplatenia;rozsudkomprezmeškanierozhodolzdôvodu,žežalovanýsavstanovenejlehotenevyjadrilk
žalobe, ktorá mu bola spolu s uznesením a poučením doručená do elektronickej schránky dňa 4.1.2019.

Rozsudok pre zmeškanie bol žalovanému doručený dňa 20.4.2019. Dňa 23.4.2019 podal žalovaný
návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorým navrhol rozsudok zrušiť a vo veci opäť konať. V
tomto podaní sa zároveň vecne vyjadril k návrhu žalobkyne a navrhol jej žalobu zamietnuť.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie dôvody
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvedené žalovaným nepovažoval za ospravedlniteľné. Z toho,
čo žalovaný uviedol, mu vyplývali dva dôvody, pre ktoré sa nevyjadril k žalobe. Prvým dôvodom bolo,

že osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom, nemajú zabezpečený prístup do elektronickej schránky, lebo
ako zahraničné osoby z EÚ majú sťažené podmienky prístupu k elektronickej schránke; bližšie však
nevysvetlil, čo konkrétne bránilo týmto osobám, aby si prístup zabezpečili. Z tohto dôvodu nebolo pre
posúdenie rozhodujúce, že o uznesení sa nedozvedeli štatutárni zástupcovia. U žalovaného neexistovali
žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu znemožňovali včas podať vyjadrenie k žalobe.
3. Druhým dôvodom boli subjektívne dôvody, spočívajúce výlučne len v nepozornosti poverenej

zamestnankyne, ktoré nepovažoval súd prvej inštancie za ospravedlniteľný dôvod. Pokiaľ štatutárny
orgán preniesol na zamestnancov alebo na inú spoločnosť svoju vlastnú zodpovednosť za včasné
vykonanie úkonu voči súdu, musí znášať aj dôsledky ich konania, resp. nečinnosti. Iba samotná
skutočnosť, že žalovaný komunikoval so žalobkyňou pred podaním žaloby, neospravedlňuje zmeškanie
lehoty na vyjadrenie k žalobe. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie návrh na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného podľa § 277 ods. 1 C.s.p. zamietol.

4. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť
v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nesprávne právneposúdil ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sudcovskej lehoty z pohľadu princípu proporcionality a
primeranosti zásahu do práv účastníkov konania. Pripustil, že nedostatočne poukázal na to, že jedným
z dôvodov, pre ktorý vedenie žalovaného nemá prístup k elektronickej schránke, je jazyková bariéra,

nakoľko štatutárni zástupcovia sú občania Rakúska žijúci v Rakúsku, ako to vyplýva z Obchodného
registra. Preto bola preberaním poštových zásielok poverená zamestnankyňa žalovaného. Súd prvej
inštancie však postupoval formalisticky, keď konštatoval, že nepozornosť zamestnankyne žalovaného
nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom pre zmeškanie sudcovskej lehoty na podanie vyjadrenia. Bol
názoru, že pokiaľ je dôsledkom zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia tak závažná skutočnosť ako

rozsudok pre zmeškanie, ktorý predstavuje stratu akejkoľvek možnosti procesnej obrany, v tom prípade
neúmyselná nepozornosť žalovaného vo vzťahu k jednému e-mailu v elektronickej schránke, do ktorej
žalovaný denne dostáva desiatky úradných e-mailov, nemôže mať tak závažný následok, akým je
obmedzenie jeho procesných práv, vedúce k porušeniu princípu spravodlivosti konania. Mal za to, že
súd prvej inštancie mal pri posudzovaní ospravedlniteľnosti dôvodov zmeškania lehoty prihliadať aj na
mieru zavinenia na strane žalovaného vedúceho k zmeškaniu lehoty, tzn. či žalovaný zdržiaval konanie

zámerne, alebo k nemu došlo v dôsledku nevedomej nedbanlivosti. Absencia posúdenia miery zásahu
do procesných práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, ktorými v danom momente boli pre
žalovaného právo na spravodlivé rozhodnutie sporu a pre žalobkyňu právo na rýchle prejednanie veci
viedla k tomu, že žalobkyňa na základe ňou jednostranne tvrdených skutočností získala právny titul na
nárok, ktorý jej žalovaný pôvodne z dôvodu jeho nepreukázateľnosti nepriznal. Pritom bolo preukázané,

že v čase pred začatím konania žalovaný so žalobkyňou komunikoval a teda nebol nečinný, čo indikuje,
že právo žalobkyne na rýchle prejednanie sporu nemohlo byť zo strany žalovaného v prípade ďalšieho
pokračovania sporu ohrozené.
5. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.2.2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010 v zmysle ktorého
„Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad

a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou
zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov
(porovnaj § 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou
zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (porovnaj § 3 O.s.p.).“
6. V danom prípade nebolo pre žalovaného občianske súdne konanie zárukou zákonnosti, ale len

súborom formalistickej aplikácie procesných pravidiel, ktorá mu znemožnila materiálnu ochranu jeho
nárokov, pritom aj samotný Ústavný súd SR v rozsiahlej judikatúre kritizuje formalizmus súdov, ktorý
prekáža hľadaniu materiálnej pravdy medzi účastníkmi konania. Ústavný súd formalizmus kritizuje
v nálezoch I. ÚS 155/2017, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07, I. ÚS 26/2010. V predmetnom konaní
bolo pritom porušených hneď viacero princípov: princíp právnej istoty podľa čl. II ods.1 C.s.p., princíp

spravodlivosti konania definovaný v čl. 2 ods. 2 C.s.p., zásada tvrdenia a dôkazu podľa čl. 8 C.s.p.
7. Ďalej namietal, že v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie nepoukázal na žiadnu
predchádzajúcu rozhodovaciu prax, ktorá by bola jeho rozhodnutie podložila. Iba uviedol, že subjektívne
dôvody nepovažoval za ospravedlniteľné, pričom § 277 ods. 1 C.s.p. nepodmieňuje ospravedlniteľnosť
zmeškania lehoty existenciou objektívnych dôvodov. To znamená, že dôvody zmeškania lehoty môžu

byť tak subjektívne, ako aj objektívne. Súd teda rozhodol svojvoľne. Poukázal tiež na čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“ Mal za nepochybné,
že postupom súdu, ktorý neakceptoval ospravedlniteľnosť dôvodov zmeškania sudcovskej lehoty bola
žalovanému odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. Poukázal tiež na vyjadrenie J..

E.. J. P., G.. podľa ktorého „Mechanická identifikácia práva s právnymi textami sa stala vítaným
nástrojom pre totalitnú manipuláciu. Systém súdnictva urobila submisívnym a nemysliacim nástrojom na
presadzovanie totalitarizmu. To je dôvod prečo mechanické uplatňovanie práva, abstrahujúce od účelu
a zámeru právnej normy, vytvorí nástroj na právne odcudzenie a absurditu.” Skutočnosť, že žalovaný
stratil nárok uplatňovať procesnú obranu a bol vystavený svojvoľnému rozhodnutiu súdu o priznaní

nároku žalobkyne na základe ňou tvrdených skutočností len z dôvodu zmeškania sudcovskej lehoty na
vyjadrenie, ku ktorému došlo neúmyselným konaním a zlyhaním ľudského faktora na strane žalovaného,
je toho dôkazom.
8. Podľa § 273 C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v

určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a
žalovanýtútopovinnosťbezvážnehodôvodunesplnil,b)vuznesenípodľapísmenaa)poučilžalovanéhoo následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie
a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

9. Podľa § 277 ods. 1 C.s.p. ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

10. Podľa § 277 ods. 3 C.s.p. návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniapodľa§385ods.1C.s.p.adospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancie

je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

12. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného
v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie),

s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide
v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu.

13. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok pripúšťa
dva procesné nástroje obrany proti rozsudku pre zmeškanie - návrh na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie. Právna úprava návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného z ospravedlniteľných dôvodov podľa § 277 C.s.p. vychádza z prezumpcie
správnosti rozsudku pre zmeškanie, tzn. súd v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
nie je oprávnený skúmať, či boli splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (k tomu
slúži odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie); súd iba skúma, či v čase jeho rozhodnutia existoval

ospravedlniteľný dôvod zmeškania.

14. Ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania
súdu. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
ospravedlniteľnosť dôvodu - nepozornosť zamestnankyne žalovaného, ktorá bola poverená preberením

zásielok.

15. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ v zmysle § 277 ods. 1 C.s.p. nie je právnou
normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako
okolnosti hodné ospravedlnenia zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) C.s.p.

16. Nemožno vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť k neočakávanej udalosti objektívneho
charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalovaným, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej
zmešká lehotu na vykonanie procesného úkonu (zmešká vyjadrenie k žalobe). Účelom zákonnej úpravy
je zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak z ospravedlniteľného dôvodu procesný

úkon v stanovenej lehote nevykoná. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné
predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané
a preukázané žalovaným (zistené súdom), ne/možno považovať za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý
sa žalovaný nevyjadril k žalobe. Príčina zmeškania lehoty na vykonanie procesného úkonu žalovaným
musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt

ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť).

17. Ospravedlniteľným dôvodom preto nie je skutočnosť, ktorá bola žalovanému vopred známa, ak
žiadne objektívne dôvody nebránili tomu, aby sa k žalobe vyjadril. Ospravedlniteľným dôvodom, pre
ktorý žalovaný zmeškal lehotu na vyjadrenie k žalobe podľa § 273 písm. a) C.s.p. však môže byť dôvod

vyplývajúci z objektívnych okolností, t. j. vzniku takej prekážky (udalosti), ktorá mu objektívne (nezávisle
na jeho vôli) zabránila, aby sa k žalobe vyjadril (napríklad pobyt v nemocnici, dlhodobý pracovný pobyt
v zahraničí a pod.); súčasne ale musí byť objektívne takého charakteru, že zo zmeškaného úkonu
(podania vyjadrenia) ho úplne vylúčila; nepostačuje iba povaha okolnosti, pre ktoré žalovaný nemoholvyjadrenie podať; prihliada sa aj na charakter úkonu a možnosť urobiť tento úkon prostredníctvom
zástupcu. Aj okolnosti spočívajúce v zavinenom konaní či opomenutí môžu byť dôvodom pre odpustenie
zmeškania lehoty na vyjadrenie (vykonanie procesného úkonu), ak vzhľadom na špecifiká konkrétneho

prípadu majú aspekt nepredvídateľnosti.

18. Vychádzajúc z účelu a povahy procesného inštitútu odpustenia zmeškania lehoty na vyjadrenie tak
možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 227 ods. 1 C.s.p. sú len také okolnosti,
ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (nepredvídane, náhle), boli príčinou, že zmeškal lehotu

na vykonanie procesného úkonu, a za danej situácie ich možno považovať za dôvod ospravedlňujúci
zmeškanie lehoty.

19. V nadväznosti na predchádzajúce právne východiská odvolací súd dospel k záveru, že z pohľadu
§ 277 ods. 1 C.s.p. nie je možné dôvod uvádzaný žalovaným vyhodnotiť ako ospravedlniteľný a preto
nemôže byť dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 1 C.s.p. Žalovaný je

právnickou osobou, preto je jeho zákonnou povinnosť, aby mal zriadenú a aktivovanú elektronickú
schránku, ktorá slúži na komunikáciu s orgánmi verejnej moci, a teda aj so súdom, keďže súd je zo
zákonapovinnýdoručovaťpísomnostistranámsporudoelektronickejschránkypodľa§105ods.1C.s.p.
a § 106 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. Je vecou žalovaného, aký postup
zvolí pri preberaní a oboznamovaní sa s obsahom doručovaných dokumentov a či si elektronickú poštu

bude preberať sám alebo touto úlohou poverí konkrétneho zamestnanca.

20. Je nesporné, že žalovaný mal aktivovanú elektronickú schránku, do ktorej mu bola doručovaná
úradná správa, uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Csp/17/2018-69, zo dňa 17.12.2018,
ktorým bol vyzvaný, aby sa v lehote stanovenej súdom vyjadril k podanej žalobe a zároveň bol poučený,

že v prípade, ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie;
je tiež nesporné, že predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava III žalovaný riadne prevzal
prostredníctvom povereného zamestnanca.

21. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným tvrdená

nepozornosť zamestnanca povereného preberaním elektronicky doručovaných úradných dokumentov,
ktorý potom ako sa oboznámil s obsahom doručovanej písomnosti, z ktorého bolo nepochybné, že sa
jedná o úradné rozhodnutie - výzvu okresného súdu na vyjadrenie k podanej žalobe, túto preposlal
ďalším dvom zamestnancom spoločnosti, ktorá pre žalovaného spracováva mzdové účtovníctvo
a vedeniu spoločnosti ho neodoslal (vyjadrenie poverenej zamestnankyne - spis č.l. 94), nie je

ospravedlniteľným dôvodom podľa § 277 ods. 1 C.s.p. Doručovaná správa bola žalovanému objektívne
dostupná a žalovaný mal objektívnu možnosť sa k žalobe vyjadriť. Nedostatky spočívajúce v interných
organizačných mechanizmoch, v dôsledku ktorých sa vedenie spoločnosti neoboznámilo s obsahom
doručovaného úradného dokumentu, nezakladá vznik nepredvídateľnej, či náhlej prekážky alebo
udalosti, ktorá bránila žalovanému vo vykonaní procesného úkonu.

22. Odvolací súd tak uzatvára, že dôvody uvádzané žalovaným nie sú dôvodom, ktoré žalovanému
objektívne znemožnili, aby sa včas vyjadril k žalobe a teda nie sú dôvodom na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie podľa § 227 ods. 2 C.s.p. Odvolacie námietky žalovaného, preto odvolací súd vyhodnotil
v ich súhrne ako nedôvodné a teda nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia v prospech

žalovaného.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).