Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206036
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1416206036.7

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v spore žalobcov: 1. N.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na kaštieli XX, X.,
2. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T. 9, X., proti žalovaným: 1. N.. O. J., L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXXX/X, X., 2. T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, X., obidvaja zastúpení advokátskou
kanceláriou advocatius s.r.o., so sídlom L. XX, X., N.: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 29.06.2016 sa domáhali určenia vlastníctva k
pozemku CKN, parc. č. 2718/13 nachádzajúcemu sa v k katastrálnom území Bratislava - Devínska Nová
Ves, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Devínska Nová Ves.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 17.01.2017 uviedla, že je oprávnenou vlastníčkou, toho času pozemku
- záhrad, parc. č. XXXX/X o výmere 491 m2, ktorý bol vytvorený o.i. aj pozemkom s parc. č. XXXX/
X3 o výmere 31 m2, ktoré vlastníctvo je žalobkyňami 1 a 2 spochybňované. Predmetný pozemok
žalovaná nadobudla v súlade s platnou právnou úpravou, na základe platného právneho titulu, rovnako
tak nadobudli predmetný pozemok aj jej právni predchodcovia. Z dôvodov uvedených v jej písomnom

vyjadrení, ako aj z dôvodu, že žalobný návrh považuje za právny úkon absolútne nezrozumiteľný a
neurčitý, navrhla predmetný žalobný návrh zamietnuť ako nedôvodný a žalobkyne 1 a 2 zaviazať k
náhrade trov konania ako aj náhrade trov právneho zastúpenia.

3. Súd určil termín pojednávania na deň 22.11.2017.

4. Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2017 žalobkyne uviedli, že sa nedomáhajú nároku, ktorý si
uplatnili v žalobe. Na výzvu súdu, aby uviedli, čoho sa teda vlastne domáhajú, ako znie ich aktuálny
žalobný návrh uviedli, že sa stanovenia hraníc susediacich pozemkov, ale že sú v strese, nedokážu sa
sústrediť do takej miery, aby predniesli svoj aktuálny nárok a zadefinovali aktuálny predmet sporu, z
ktorého dôvodu požiadali o možnosť špecifikovať ich nárok v písomnej forme.

5. Súd pojednávanie odročil na deň 31.01.2018.

6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 04.01.2018 vzali žalobkyne žalobu v celom rozsahu späť s
odôvodnením, že ich nárok sa dotýka aj ďalších vlastníkov pozemkov v Devínskom jazere, z ktorého
dôvodubybolopotrebnérozšíriťžalobuajoostatnýchvlastníkovpozemkov.Pretosarozhodlipredmetnú
žalobu vziať späť a podať novú žalobu, ktorá sa bude týkať dotknutých parciel a ich vlastníkov, event.

budú vec riešiť v katastrálnom konaní v intenciach príslušného usmernenia. O trovách konania navrhli
rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán sporu sa neprizná náhrada trov konania.7. Žalovaná vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.02.2018 k späťvzatiu žaloby uviedla, že
dňa 22.11.2017 sa konalo pojednávanie. So späťvzatím žaloby nesúhlasí. Uviedla, že žalobkyne sa

predmetnou žalobou domáhajú určiť vlastnícke právo k pozemku parc. č. 2539 (resp. k parcele XXXX/
X3), ktoré parcely v súčasnosti neexistujú. Pokiaľ ide o existenciu vážneho dôvodu, pre ktorý konanie
nemožno zastaviť, uviedla, že medzi podielovými spoluvlastníčkami pozemku parc. č. XXXX/1, no najmä
medzi žalobkyňami a ňou boli konflikty. Žalovaná sa od počiatku susedských sporov cíti byť zo strany
žalobkýň šikanovaná a je toho názoru, že aj predmetná žaloba je iba ďalším prejavom šikany zo strany

žalobkýň k nej. Predmetná žaloba je na zamietnutie. Pokiaľ dôjde k jednoduchému zastaveniu konania
z dôvodu späťvzatia žaloby, pre žalobkyne to nebude predstavovať dostatočné ozrejmenie absurdnosti
ich konania, pričom v budúcnosti budú opakovane iniciovať súdne konania v neprospech žalovanej.
Uviedla, že konanie žalobkýň je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi. Konanie žalobkýň je spôsobilé
privodiť žalovanej zdravotné problémy. Neustále iniciovanie súdnych konaní proti nej výrazne ovplyvňuje
jej súkromný život, zdravotný stav, v neposlednom rade i verejnú mienku o nej. Konanie žalobkýň jej

spôsobuje stres, náklady za právne služby. Má záujem na pokračovaní v konaní a na vydaní rozhodnutia
vo veci samej.

8. Žalobkyňa v 2.rade vo vyjadrení zo dňa 01.05.2018 uviedla, na späťvzatí žaloby trvá. Práve opak
je pravdou. Žalovaná šikanuje ju. Poukazovala a k vyjadreniu pripojila uznesenie OR PZ Bratislava IV,

OO- Devínska Nová Ves. Poukazovala na skutočnosť, že žalovaná na ňu podala trestné oznámenie, v
ktorom uviedla nepravdivé údaje. Konflikty medzi nimi vyvoláva práve žalovaná a bude ich vyvolávať aj
naďalej, bez ohľadu na to, ako súd o predmete sporu rozhodne.
9. Žalobkyňa v 1. rade vo vyjadrení k nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby uviedla, že tento prejav
žalovanej nemá žiadne opodstatnenie ani logiku. Z vyjadrenia žalovanej nie je jasný zmysel domáhania

sa pokračovania v konaní a ani vážny dôvod na nesúhlas so späťvzatím. Jej tvrdenia v nesúhlase
so späťvzatím žaloby si navzájom odporujú. Navrhuje pokračovať v konaní, pritom žalobu zamietnuť.
Uvádza, že súdne konanie jej spôsobuje stresy, pričom navrhuje v konaní pokračovať. Žalobkyňa v 1.
rade ďalej uviedla, že pokračovať v konaní, vo veci kde bola žaloba späťvzatá je iracionálne, scestné a
zaťažujúce strany sporu. Žalovaná nepreukázala vážny dôvod pre nezastavenie predmetného konania.

10. Podaním zo dňa 14.08.2018 bolo tunajšiemu súdu oznámené, že žalovaná, pani Y. J. dňa
XX.XX.XXXX zomrela.

11. Uznesením zo dňa 20.11.2019, č.k. 9C/142/2016-205 súd rozhodol, že pokračuje v konaní vedenom

na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/142/2016 s N.. O. J., L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXXX/X, X., 2. T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, X., ako dedičmi žalovanej.
12. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
13. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
15. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby musí smerovať proti späťvzatiu žaloby po začatí
predbežného prejednania sporu alebo pojednávania a musí byť realizovaný z vážnych dôvodov.
16. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu

s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom
jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný
princíp civilného sporového konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom
inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami a to nesúhlasom druhej procesnej
strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno.

Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide
o pojem vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie
vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné,
pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu
a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z

hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán, najmä
žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.
17. Podľa názoru súdu v predmetnej veci nebolo potrebné na nesúhlas žalovanej so späťvzatím návrhu
prihliadať, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pre začatím pojednávania. Na začatie pojednávania savyžadujejehootvoreniepolegitimačnýchúkonochsúdu vzmysle§180CSPapredneseniepodstatného
obsahu žaloby žalobcom, resp. oboznámenie s jej obsahom zo strany súdu, pokiaľ sa pojednáva
v neprítomnosti v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu. Žalobkyne na pojednávaní konanom dňa

22.11.2017 podstatný obsah žaloby nepredniesli. Požiadali o dodatočnú lehotu na možnosť predniesť
na pojednávaní podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a predloženie dôkazov na ich preukázanie.
Súd ich žiadosti vyhovel.
18. Súd sa preto nad rámec uvedeného zaoberal aj tým, či strane žalovanej išlo o vážne dôvody na
nesúhlas so späťvzatím žaloby. Teda o dôvody, ktoré boli žalovanou odôvodnene považované za tak

závažné, že opodstatňovali pokračovanie v spore a meritórne rozhodnutie proti vôli právnej žalobkýň.
19. Podľa názoru súdu dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby prezentované právnou predchodkyňou
žalovaných nebolo možné považovať za vážny. Pri zastavení konania voči nej by žiadnym spôsobom
nebolo zasiahnuté do jej práv, nebolo by nijak znevýhodnené jej postavenie, zamietavý rozsudok
pre právnu predchodkyňu žalovaných nemôže mať ani nejaký osobitný význam. Vzhľadom na úmrtie
žalovanej však akýkoľvek jej vážny dôvod pre nesúhlas so späťvzatím predmetnej žaloby prípadný iný,

napr. morálny dôvod zanikol.
21. S poukazom na späťvzatie žaloby, súd konanie v súlade s týmto dispozitívnym prejavom žalobkýň
predmetné konanie zastavil.
22. O trovách konania žalobkyne navrhli rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán neprizná náhradu trov
konania.

23. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
24. Posúdením rozhodujúcich skutočností súd dospel k záveru, že na strane žalobkýň nie je existencia
skutočností odôvodňujúcich záver o uplatnení moderačného práva súdu vyplývajúceho z ust. § 257 C.
s. p. pokiaľ ide o náhradu trov konania medzi stranami sporu. Podľa názoru súdu existenciu dôvodov

hodných osobitného zreteľa možno opodstatnene vidieť predovšetkým v okolnostiach danej veci.
25. V prejednávanej veci sa žalobkyne 1 a 2 domáhali určenia vlastníckeho práva k pozemku s parc. č.
XXXX/X3, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území X. - Devínska Nová Ves. Z dôkazov, ktoré mal súd
k dispozícii vyplynulo, že vlastníčkou pozemku - záhrad, parc. č. XXXX/X o výmere 491 m2, ktorý bol
vytvorenýokreminýchajpozemkomsparc.č.XXXX/X3ovýmere31m2ježalovaná.Žalobkynesapreto

domáhali svojho vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X3 nedôvodne. Neexistuje preto žiadny
relevantný dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania potrebných na účelné bránenie práva žalovanej.
26. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Zásada úspechu vo veci je vyjadrená v cit. § 255 ods. 1 C.s.p. Uvedenú zásadu dopĺňa zásada
zodpovednosti za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania,
ktorá je vyjadrená v § 256 ods. 1 C.s.p. Zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie
však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že
by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok

na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či
išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu
výsledkuchovaniažalovanéhokpožiadavkámžalobcu.Idetedaoto,čisažalobcadomoholuplatneného
nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

30. Ak žalobca vzal žalobu späť pre správanie sa žalovaného spočívajúceho v dobrovoľnom plnení
žalovaným v priebehu konania, z procesného hľadiska platí, že žalovaný zavinil zastavenie konania.

31. Vzhľadom k tomu, že predmetnú žalobu žalobkyne nevzali späť pre správanie sa právnej
predchodkyne žalovaných spočívajúceho v uznaní ich vlastníckeho práva v priebehu konania, sú to

žalobkyne, ktoré nesú zodpovednosť za zavinenie, ktorého následkom bolo zastavenie konania. Z
procesného hľadiska platí, že žalobkyne zavinili zastavenie konania sú preto povinné žalovaným
nahradiť trovy konania.32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.