Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010240
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1614010240.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a členiek senátu
JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej , v trestnej veci obžalovaného N. H., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/91/2014 zo dňa 15.04.2015, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 29. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného N. H., nar. XX.XX.XXXX v W. I. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný N. H. uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 01.06.2012 až doposiaľ, si

riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na svoju dcéru mal. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bydliskom G., R. č. XX, hoci mu táto povinnosť vyplýva z § 62 a nasl. Zákona o rodine a taktiež mu bola
deklarovaná rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 13C/112/02-48 zo dňa 14.03.2003,
právoplatným dňa 10.05.2003, ktorým bol zaviazaný prispievať výživou na dcéru sumou 2.000,- Sk
(66,39 €) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a následne rozsudkom Okresného súdu
Malacky č.k. 8P/321/2011-51 zo dňa 10.07.2012, právoplatným dňa 04.03.2013 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP 491/2012-70 zo dňa 05.02.2013, ktorým mu bolo zvýšené výživné
na dcéru mal. K. H. na sumu 200,- €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom
za rozhodujúce obdobie neplnenia si vyživovacej povinnosti v čase od 01.06.2012 doposiaľ mu bola
upravená výška výživného pre potreby trestného konania predbežnou otázkou podľa § 7 ods. 1 Tr. por.
vo výške 66,39 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím mu takto vznikol dlh na bežnom
výživnom vo výške 1.056,39 €, k rukám matky oprávnenej z výživy K. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom H. č. XX, H..

Súd prvého stupňa pre uvedený prečin obžalovanému N. H. podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/
Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Podľa § 49 ods. 1 písm.
a), § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní dva roky. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanému

povinnosť, aby v skúšobnej dobe zaplatil zameškané výživné.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný N. H..

V písomných dôvodoch prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že má za to, že skutkový stav nebol
zistený tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania

nebolo preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach obžalovaného plniť vyživovaciu povinnosť v
takom rozsahu, v akom určil súd. Rovnako nebolo preukázané zavinenie obžalovaného ako obligatórnyznak skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu. Je potrebné zistiť
zárobkové pomery obžalovaného v rozhodnej dobe ako aj to, či si mohol plniť vyživovaciu povinnosť
aspoň čiastočne. Obžalovaný je v súčasnosti nezamestnaný, je poberateľom dávky v hmotne núdzi.

Jeho reálny mesačný príjem predstavuje sumu 62,50 Eur ako dávka v hmotnej núdzi a 65,50 Eur ako
príspevok na bývanie. Neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného nie je spôsobené jeho
zavinením, keďže objektívne nemá dostatočný príjem na to, aby svoju povinnosť riadne plnil.

Obhajca ďalej namietal, že z odôvodnenia rozsudku dostatočne nevyplýva, ako súd dospel k zníženiu

výživného na výšku 66,39 Eur, v ktorej časti je rozsudok nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tiež poukázal
na to, že rozsudok je pre nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľný. Navrhol preto, aby odvolací
súd „zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 1T/91/2014 a vec
mu vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci alebo aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vo veci rozhodol sám tak, že oslobodí obžalovanú spod
obžaloby“.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného uviedla, že v plnom rozsahu
poukazuje na dôvody písomného odvolania, ktoré boli na verejnom zasadnutí oboznámené. Navrhla,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava uviedla, že
napadnuté rozhodnutie považuje za správne a zákonné vo všetkých výrokoch, preto navrhla podané
odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný N. H. na verejnom zasadnutí uviedol, že ľutuje, že sa stala taká vec, ale jeho finančná
situácia mu nedovoľovala posielať viac, a to najmä z toho dôvodu, že nemohol nájsť zamestnanie v
trvalom pracovnom pomere ale len brigádne. Teraz má sľúbenú prácu, bude posielať toľko, koľko bude
možné v rámci jeho možností.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie
o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., a tieto dôkazy aj správne
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. v odôvodnení napadnutého

rozsudku podrobne vyhodnotil.

Na základe vykonaného dokazovania aj odvolací súd konštatuje, že spáchanie žalovaného prečinu bolo
obžalovanému jednoznačne a bez ďalších pochybností preukázané tak, ako to vyhodnotil prvostupňový
súd,atojednakvýpoveďouobžalovaného,zvýpovedíktoréhovyplynulo,ženeplatívýživnénadcéru,iba

čiastočne podľa svojich možností, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov, v regióne kde býva,
je ťažké nájsť prácu. Pracoval v personálnej agentúre, kde bol pracovný pomer ukončený v skúšobnej
dobe, občas pracoval brigádnicky. Žije s partnerkou, s ktorou má dieťa. V lete roku 2014 si jeho priateľka
kúpila vozidlo Q. I. za 600,- Eur, toho času je priateľka na materskej dovolenke. Uviedol zároveň, žemá výdavky, a to nájomné a inkaso, splátky úveru a úverovej karty, internet, telefón, doprava a strava,
náklady na maloleté dieťa. S priateľkou majú spolu príjem asi 320 Eur a rozdiel v nákladoch vyrovnávajú
pôžičkami od známych, rodičov a súrodencov. Takto bude žiť, pokiaľ nebude určené mesačné výživné

tak, aby s jeho výškou bol spokojný a mohol uživiť aj svoje druhé dieťa. Potom sa riadne zamestná.

Spáchanie žalovaného prečinu obžalovaným je preukázané i výpoveďou svedkyne K. Y., ktorá podrobne
uviedla, ako obžalovaný prispieval resp. neprispieval na výživné dcéry. Aby dcéra netrpela hmotnou
núdzou, pokiaľ jej to zdravotný stav dovoľoval, mala svedkyňa viac zamestnaní. Z listinných dôkazov

vyplýva, že obžalovaný je otcom maloletej.

Okresnýsúdsprávneazákonnepredbežnouotázkouvyriešilaupravilvýškuvýživného,čovodôvodnení
napadnutého rozsudku aj podrobne odôvodnil a vyhodnotil skutočnosti, ako sú: ďalšie vyživovacia
povinnosť obžalovaného, obžalovaný je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nevlastní žiaden majetok
väčšej hodnoty. Z uvedených dôvodov potom správne ustálil výšku vyživovacej povinnosti obžalovaného

na sumu 66,39 Eur, teda na výšku výživného, ktorá bola obžalovanému určená v civilnom konaní
dňa 14.03.2003 a nevychádzal z výšky mesačného výživného v sume 200 Eur, ktorá mu bola určená
od 01.09.2011rozsudkom civilného súdu v rámci konania o zvýšení výživného. Správne upravil výšku
výživného (na rozdiel od zákonom určenej minimálnej výšky výživného ustálenej v obžalobe) aj s
poukazom na vyjadrenie predchádzajúceho zamestnávateľa, ktorý uviedol, že od roku 2011 sa pracovná

morálka obžalovaného výrazne zmenila, bol upozorňovaný na efektívne dodržiavanie pracovného času
a pracovných predpisov a postupov. Pracovný pomer bol s ním ukončený dohodou. Správne v tejto
súvislosti vyhodnotil aj postoj samotného obžalovaného, ktorý sám pred súdom uviedol, že sa riadne
zamestná až vtedy, keď mu bude určená výšky výživného, s ktorou bude spokojný.

Súd prvého stupňa vyhodnotil takto vykonané dokazovanie podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a dospel k záveru, že
obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v rozsudku a preto správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal
tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého
bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú

obžalovaného.

Čo sa týka odvolacích tvrdení obžalovaného prezentovaných v písomných dôvodoch jeho obhajcom,
krajský súd poukazuje na vyššie podrobne uvádzané skutočnosti, pričom opätovne pripomína, že súd
prvéhostupňaúplnezistilskutkovýstavveci,pričomnazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnym

skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
Napadnutý rozsudok je dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnený vo všetkých jeho výrokoch.

S poukazom na ustanovenie § 317 ods. Tr. por. si odvolací súd v celom rozsahu osvojil odôvodnenie
napadnutého rozsudku a odkazuje na jeho príslušnú časť, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať.

Správne teda postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaného uznal za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. tak po stránke subjektívnej ako i po stránke
objektívnej, nakoľko ako trestne zodpovedný subjekt najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si
úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére, pričom čin páchal po dlhší

čas.

Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa
pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v
súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Keďže obžalovaný N. H. spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Tr. zák., základná sadzba je daná rozpätím jeden rok až päť rokov. Správne postupoval súd prvého
stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, a správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm.

j/ Tr. zák.

Z uvedeného teda vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:0, v dôsledku čoho
podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa horná hranica základnej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu na rozpätiejeden rok až tri roky a osem mesiacov. Súd prvého stupňa zároveň nepochybil keď obžalovanému
uložil trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, čo pri upravenom rozpätí je na samej spodnej hranici
upravenej trestnej sadzby. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť

vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím
na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, uložením trestu v danej výmere.

Taktiež súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 49 Tr. zák. a nasl., keď obžalovanému výkon takto
uloženého trestu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu, v rámci plynutia ktorej mu uložil

povinnosť zaplatiť zameškané výživné.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov
napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného N. H. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.