Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120219253
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6120219253.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Wüstenrot poisťovňa, a. s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zast. Advokátska kancelária
SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti
žalovanému: V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, zast. JUDr. Claude Trelajom, advokátom, so

sídlom M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, o zaplatenie 569,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26. augusta 2020 č. k. 14Csp/32/2020-106 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 10
ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1, 2 zák. č. 381/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 150 ods. 1,
2, § 149, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, § 154, § 215 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobca uzavrel s A..
F. L. ako poistníkom 23. 12. 2013 poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zn. Ford Transit EČV: KN XXXCS, rok výroby 1999, č. osvedčenia o
evidencii: SG 265147. Ako vyplynulo z uzavretej poistnej zmluvy, držiteľom predmetného motorového

vozidla je žalovaný. Poistenie bolo dohodnuté, počnúc od 01. 01. 2014. Osoba vlastníka a držiteľa
predmetného motorového vozidla vyplýva aj z predloženej kópie osvedčenia o evidencii č. SG 265147
a touto osobou je žalovaný. Poistná zmluva s A.. F. L. bola uzavretá prostredníctvom finančného agenta
C. R., čo bolo deklarované v protokole o finančnom sprostredkovaní zo dňa 23. 12. 2013. Ako vyplynulo
z protokolu o nehode dňa 11. 09. 2017 o 11.20 hod. došlo na mieste L. út, R., Maďarsko, k dopravnej
nehode, pri ktorej vodič motorového vozidla zn. Ford Transit (č. osvedčenia o evidencii: SG265147) V. L.,

bytom F. XXX, M., č. vodičského preukazu: G spôsobil škodu na motorovom vozidle Volkswagen Passat,
EČV: Z V súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou bolo poškodenému vyplatené poistné plnenie v
sume 982,25 eura dňa 07. 02. 2018. O poistnom plnení bol V. L. upovedomený. Podaním zo dňa 07.
02. 2018 si žalobca uplatnil od žalovaného postih č. 1520.0343/011-5 titulom poistnej udalosti zo dňa
11. 09. 2017, kde výšku požadovaného plnenia vyčíslil na sumu 569,80 eura a žalovaného požiadal o
uhradenie sumy do 15 dní od doručenia výzvy. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval úhradou uplatnenej

sumy, žalobca túto žiadal uhradiť aj urgenciou zo dňa 09. 05. 2018 a urgenciou II zo dňa 11. 06. 2018.
Ako vyplynulo z odpovede V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. č. XXX zo dňa 22. 02. 2018, týmto
podaním odosielateľ reagoval na podanie žalobcu - uplatnenie postihu zo dňa 07. 02. 2018. V odpovedi
uviedol, že on bol vodičom predmetného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, pričom
po nehode bola poistná udalosť poisťovni telefonicky nahlásená a dňa 02. 10. 2017 bol predmetné
vozidlo obhliadnuť obhliadkár, oznámenie o poistnej udalosti bolo následne zaslané na adresu žalobcu.

Preto žiadal o zrušenie uplatnenia postihu voči jeho osobe v plnej výške. Predmetné podanie bolo
žalobcovi doručené dňa 28. 02. 2018 (kópia doručenky na č. l. 31 spisu). Z oznámenia o poistnej udalostizaloženého na č. l. 32 spisu súd zistil, že toto bolo vyplnené len čiastočne, keď do formulára oznámenia
bol rukou dopísaný údaj o čísle poistnej zmluvy, čísle poistnej udalosti a dátume nehody. Ako vyplynulo
z vodičského preukazu žalovaného, tento bol vydaný OR PZ v Komárne dňa 05. 11. 2006 s prideleným

číslom: D0525845. Žalovaný tiež disponuje řidičským průkazem vydaným Magistrátom mesta České
Budějovice dňa 21. 11. 2016 č. EK769890. Z vodičského preukazu č. G ktorého kópia je založená na č. l.
83 spisu vyplynulo, že jeho držiteľom je V. L., nar. XX. XX. XXXX v P., pričom tento bol držiteľovi vydaný
OR PZ v Komárne dňa 12. 05. 2008. Predmetom konania je uplatnený nárok poisťovateľa na náhradu
časti poskytnutého plnenia, ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

Žalobca uplatnený nárok právne zdôvodnil ustanovením § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.

1.2. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že žalovaný ako poistník spôsobil škodu poisteným motorovým vozidlom a že bez
dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti stanovené v § 10 ods. 1 až 4 zákona č. 381/2001
Z. z., konkrétne, že písomne neoznámil žalobcovi ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote

do 30 dní po jej vzniku (§ 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.). V priebehu konania mal súd
z predloženej poistnej zmluvy jednoznačne preukázané, že žalovaný v zmluvnom vzťahu so žalobcom
nevystupoval ako poistník, ale ako osoba poistená, keďže žalovaný bol držiteľom motorového vozidla,
ku ktorému sa vzťahovalo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. Preto, keďže
žalovaný v poistnom vzťahu so žalobcom nevystupoval ako poistník, uplatnený nárok žalobcu ako

poisťovateľa právne odôvodnený ustanovením § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. súd
vyhodnotil ako nedôvodný, keďže ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok
poisťovateľa len voči poistníkovi, ktorým v zmysle uzavretej zmluvy bola iná osoba ako v žalobe
označený žalovaný. Voči žalovanému ako poistenému si žalobca mohol uplatniť nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré boli za poisteného vyplatené z dôvodu škody spôsobenej

prevádzkou poisteného motorového vozidla len vychádzajúc z ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z. z. Keďže žalobca svoj nárok odôvodňoval porušením povinnosti žalovaného upravenej v
§ 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., do úvahy by prichádzal nárok na náhradu poskytnutého
poistného plnenia alebo jeho časti v zmysle § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. Nakoľko
však toto ustanovenie upravuje dve kumulatívne podmienky pre dôvodné uplatnenie takéhoto nároku

a to, že poistený spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, pričom v konaní bolo jednoznačne a nad všetku pochybnosť
preukázané, že škodu poisteným motorovým vozidlom nespôsobil žalovaný ako poistený, ale jeho otec
(ktorý bol v protokole o nehode jednoznačne identifikovaný číslom prideleného vodičského preukazu),
aniuplatnenienárokuvzmysle§12ods.2písm.g)zákonač.381/2001Z.z.bynebolomožnévyhodnotiť

ako dôvodné a podanej žalobe vyhovieť. Preto súd, konštatujúc nepreukázanie dôvodnosti uplatneného
nároku, podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu bol žalovaný v konaní plne úspešný. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§
262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g),
§ 10 ods. 1 písm. b), § 2 písm. f), § 4 ods. 1, § 2 písm. j) zák. č. 381/2001 Z. z. a § 417 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pojem poistený nemožno ohraničiť len na vodiča motorového

vozidla, ktorý spôsobil škodovú udalosť. Je ním každý, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, čo
okrem vodiča motorového vozidla, bude najmä jeho vlastník alebo držiteľ. Žalovaný ako vlastník a držiteľ
poisteného motorového vozidla je jeho prevádzkovateľom a zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla na základe § 427 Občianskeho zákonníka. V spojení s § 4 ods.
1 a § 2 písm. e) a j) zákona o PZP je žalovaný poisteným a ako poistený bol povinný ohlásiť poistnú

udalosť do 30 dní odo dňa jej vzniku, ak sa stal a mimo území SR. Tým je daná pasívna legitimácia
žalovaného. Ustanovenie § 12 obsahuje dva pojmy, a to vedenie motorového vozidla a spôsobenie
škody motorovým vozidlom. Pojem spôsobenie škody motorovým vozidlom je v tomto prípade pojmom
širším, a preto je potrebné ho vykladať v intenciách zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Ak by bol úmysel zákonodarcu vykladať pojem spôsobenie škody motorovým

vozidlom ako reálne podieľanie sa osoby na vzniku škody, použil by pojem vedenie motorového vozidla
obdobne ako v iných ustanoveniach zákona o PZP. V opačnom prípade by si žalobca mohol uplatňovať
nárok len voči vodičovi motorového vozidla, ktorý škodu priamo spôsobil. Žalovaný zodpovedá za škodu
podľa § 427 Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla. V danom prípade ide oobjektívnu zodpovednosť, podstatou ktorej je spôsobenie škody prevádzkou motorového vozidla bez
ohľadu na skutočnosť, či sa prevádzkovateľ reálne podieľal na spôsobení škody. Poukázal pritom na
rozhodnutieKrajskéhosúduvKošiciach sp.zn.2Cob/146/2018.Žalobcapostupovallegitímne,aksivoči

žalovanému uplatnil nárok a náhradu poistného plnenia, keďže na základe uvedeného je pasívne vecne
legitimovaný. Žalovaný zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez ohľadu
na to, či ju spôsobil vlastným konaním, pretože spôsobenie škody je potrebné vykladať širšie ako iba
reálne podieľanie sa osoby na vzniku škody. V nadväznosti na uvedené tak súd prvej inštancie nemohol
žalobu voči žalovanému bez ďalšieho zamietnuť, preto je napadnutá časť rozsudku nezákonná a je

potrebné ju zmeniť.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovanému bola súdom uložená povinnosť
predložiť, resp. označiť dôkazy preukazujúce nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v danom
spore. Súd z tohto dôvodu odročil pojednávanie na neurčito a po doložení relevantných dôkazov, s týmito
v súlade so zásadami konania a v súlade so zákonom žalobcu oboznámil. Vzhľadom na vyslovený

predbežný právny názor súdu, žalovaný upustil od nutnosti výsluchu zamestnancov žalobcu, ako aj od
stotožnenia likvidátora, na základe ktorého pokynov sa žalovaný riadil. Zároveň upustil od dokazovania
v smere námietky výšky škody uhradenej žalobcom. Z tohto dôvodu má za to, že nie je zákonné, aby
odvolací súd vo veci rozhodol. V prípade zrušenia prvoinštančného rozsudku je nutné vec vrátiť na
ďalšie dokazovanie. Žalovaný naďalej trvá na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky § 6

ods. 2 Zákona o PZP, a teda je otázna zákonnosť uzavretia samotnej zmluvy o PZP, pokiaľ žalobca
nepreukáže splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok uzavretia zmluvy o PZP so žalovaným
nemá zákonný dôvod požadovať od žalovaného plnenie na základe takejto zmluvy. Poukázal tiež na
fakt, že na náčrte plánku udalosti je strieškou označená predná časť vozidla, škoda bola spôsobená
pripojeným vozidlom, teda nie je jednoznačne preukázané, že malo byť naplnené z PZP žalovaného.

Žalobca svoj nárok o § 12 ods. 1 Zákona o PZP opierať nemôže. Vzhľadom na listinný dôkaz
nachádzajúci sa v spise na č. l. 31, vyjadrenie otca žalovaného V. L., ktorý jasne opisuje skutočnosť,
že viedol vozidlo v čase vzniku udalosti a opisuje tiež okolnosti splnenia ostatných povinností s touto
udalosťou spojených, je na mieste rozhodnutie s poukazom na § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
v súlade s ktorým sa žalovaný zodpovednosti za škodu zbavil. Poukázal na zákon o PZP a jeho apel

na osobitný predpis § 51 ods. 3 zák. č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách.
Vymedzenie lex specialis v danom prípade a žalobca od momentu, kedy mu bolo oznámené, kto
bol účastníkom dopravnej nehody nemohol operovať s objektívnou zodpovednosťou a nemal dôvod
domáhať sa plnia od žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že trvá na tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaný nemá postavenie
poistníka podľa § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z. o PZP a zároveň nespôsobil škodu
prevádzkou motorového vozidla, čím nenaplnil jeden z predpokladov uvedených v § 12 ods. 2
písm. g) zákona o PZP. Pojem poistený nemožno ohraničiť len na vodiča motorového vozidla, ktorý

spôsobil škodovú udalosť. Je ním každý, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, čo okrem
vodiča motorového vozidla, bude najmä jeho vlastník alebo držiteľ. Žalovaný, tak ako vlastník a držiteľ
poisteného motorového vozidla, je jeho prevádzkovateľom a zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla na základe § 427 OZ. V spojení s § 4 ods. 1 a § 2 písm. e)
a j) zákona o PZP je žalovaný poisteným a ako poistený bol povinný ohlásiť poistnú udalosť do 30 dní

odo dňa jej vzniku, ak sa stala mimo územia SR. Tým je daná pasívna legitimácia žalovaného. Žalovaný
zodpovedá za škodu podľa § 427 OZ, pričom ide o objektívnu zodpovednosť. Rozhodnutím Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/146/2018 podporil svoje tvrdenie, že žalovaný ako prevádzkovateľ má
objektívnu zodpovednosť, a teda zodpovedá za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či sa reálne podieľal
na jej spôsobení.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcom, v neprospech
ktoréhobolorozhodnutievydané(§359CSP)protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §

363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného
odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozsudku dospel kzáveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť
a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
569,80 eura s príslušenstvom a trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako
poistníkom uzavrel dňa 23. 12. 2013 poistnú zmluvu č. 610/107332-5 o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 11. 09. 2017 došlo v mieste
L. út, R., Maďarsko, k stretu motorového vozidla zn. Ford Transit, EČV: F ktorého držiteľom je žalovaný

s motorovým vozidlom zn. Volkswagen Passat, EČV: Z ktorého vlastníkom je poškodený Trunk Kft tak,
že žalovaný pri parkovaní narazil do vozidla stojaceho na vedľajšom parkovacom mieste, v dôsledku
čoho spôsobil na tomto vozidle škodu. Vinníkom bol žalovaný, pričom žalobca, vychádzajúc z uzavretej
poistnej zmluvy, uhradil poškodenému škodu v celkovej výške 982,25 eura. Výšku poistného plnenia
oznámil žalovanému listom zo dňa 06. 02. 2018. Keďže žalovaný neoznámil vznik poistnej udalosti
žalobcovi v zákonom stanovenej lehote, v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. si od neho

uplatňuje nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 569,80 eura, ako aj úrok z omeškania z dlžnej
sumy, počnúc od 11. 06. 2018 do zaplatenia a náhradu trov konania.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov
predložených stranou sporu) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe
čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa

súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny
predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak
aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia
odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje

výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.

10.1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaný v zmluvnom vzťahu so žalobcom
nevystupoval ako poistník, ale ako osoba poistená, keďže žalovaný bol držiteľom motorového vozidla,
ku ktorému sa vzťahovalo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, a preto
keďže žalovaný v poistnom vzťahu so žalobcom nevystupoval ako poistník, uplatnený nárok žalobcu
ako poisťovateľa právne odôvodnený ustanovením § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.

súd vyhodnotil ako nedôvodný, keďže ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje
nárok poisťovateľa len voči poistníkovi, ktorým v zmysle uzavretej zmluvy bola iná osoba ako v žalobe
označený žalovaný. Voči žalovanému ako poistenému si žalobca mohol uplatniť nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré boli za poisteného vyplatené z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou poisteného motorového vozidla len vychádzajúc z ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č.

381/2001 Z. z. K tomuto je potrebné uviesť, že z judikatúry NS SR, k viazanosti právnym posúdením
uvedeným v žalobe vyplýva nasledovné:

10.2. V rozhodnutí NS SR sp. zn. 7Cdo/25/2018 zo dňa 29. novembra 2018 NS SR uviedol, že dovolateľ
poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 5 Cdo 196/2009 z 22. septembra 2010, v ktorom

dovolací súd konštatoval, že „občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná
právo),účastnícikonanianiesúpovinníuplatnenýnárokkvalifikovať,pretožeprávnakvalifikáciajevecou
súdu. Súd skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak,
aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie.“ V rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 385/2012zo 6. februára 2013 dovolací súd dôvodil, že „ak súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza
zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je
žalobcom navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe

právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne“. Napokon v
rozhodnutí 4 MCdo 15/2010 z 27. júla 2011 dovolací súd uzavrel, že „nie je porušením zásady viazanosti
súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia
je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou
náležitosťou žaloby.“

10.3. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že záver súdu prvej inštancie a
zamietnutie žaloby z dôvodu, že žalobca v žalobe uviedol, že nárok si uplatňuje podľa ustanovenia § 12
ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. nie je správne. Zo skutkových okolností popísaných žalobcom
v žalobe bolo zrejmé, akého nároku sa podanou žalobou domáha, v žalobe citoval aj ustanovenie § 12
ods. 1 aj ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a len skutočnosť, že uviedol, že nárok si uplatňuje podľa § 12 ods.

1 ZoPZP (správne malo byť § 12 ods. 2 ZoPZP) nie je dôvodom na zamietnutie žaloby, keďže právne
posúdenie veci žaloba nemusí obsahovať a povinnosťou súdu je uplatnený nárok posúdiť bez ohľadu na
to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne.

11. Podľa § 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho

sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

12. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto odpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

13. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi
vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

14. Podľa § 12 ods. 2 písm. g) citovaného zákona poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je
poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

15. Zákon č. 381/2001 Z. z. pojmovo rozlišuje medzi poistníkom a poisteným. Občiansky zákonník
takého rozlíšenie nemá. Za poisteného sa podľa tohto zákona považuje ten, na ktorého zodpovednosť

za poistenie sa vzťahuje, čiže môže to byť prevádzkovateľ motorového vozidla a takisto aj samotný
vodič, ktorý v čase škodovej udalosti sedí za volantom vozidla. Poisteným, teda osobou, ktorej z
poistenia zodpovednosti vznikne právo na plnenie poisťovateľa, sú všetky subjekty, ktoré sú nositeľmi
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistenie sa zásadne vzťahuje
na zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa a vodiča motorového vozidla. V prípade právnických osôb

vystupuje do popredia osoba vodiča vtedy, ak škoda bola spôsobená mimo plnenia pracovných úloh
právnickej osoby ako zamestnávateľa. Zodpovednosť vodiča je tu však len následná a realizuje sa v
rámci pracovnoprávneho vzťahu voči zamestnávateľovi.

16.1. K rovnakému záveru dospel aj NS SR v rozhodnutí 31. augusta 2010 sp. zn. 4 Cdo 54/2009, podľa

ktorého v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov treba
za poistenú považovať každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla; nie je pritom rozhodujúce, či ide o zodpovednosť objektívnu alebo na
základe zavinenia. Ustanovenie § 12 ods. 2 uvedeného zákona treba interpretovať tak, že poisťovňa má

nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla,
ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia.

16.2. Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom
zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka, čo najširšie (viď

text dôvodovej správy k návrhu zákona k § 2). Tomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia § 4 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z. z., obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné
zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá
na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo zodpovednosti
založenej na zavinení v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, zákon neupravuje. To znamená, že

poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa
§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených
v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť napr. aj vodič vozidla.

16.3. Ustanovenie § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1 citovaného zákona treba

preto vykladať tak, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zodpovedá, bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej
zodpovednostipodľa§427anasl.Občianskehozákonníka,alebooosobuzodpovedajúcuzapodmienok
uvedených v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka.

17. V nadväznosti na uvedené je potom treba interpretovať aj ustanovenie § 12 ods. 2 písm. g) zákona

č. 381/2001 Z. z. tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia, okrem poistníka, proti
každému, kto za škodu zodpovedá (spôsobil škodu) a za koho plnila. V zmysle definície uvedenej v §
2 písm. j) citovaného zákona za prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená,
treba považovať žalovaného, lebo v čase dopravnej nehody mal faktickú možnosť s ním disponovať.
Žalovaný je preto osobou, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Boli tak splnené podmienky

pre postup v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.

18. Ustanovenie § 10 Zákona o PZP ukladá poistenému oznamovaciu povinnosť o vzniku poistenej
udalosti. Poistenému je zákonom uložená 15-dňová lehota na oznámenie skutočnosti, že došlo ku
škodovej udalosti, pokiaľ táto vznikla na území SR. V prípade škody spôsobenej v zahraničí na území

cudzieho štátu je táto lehota 30-dňová. Všeobecné poistné podmienky alebo poistná zmluva môžu
ustanoviť, že v určených prípadoch možno uvedené lehoty predĺžiť. Oznámenie škodovej udalosti patrí
medzi základné povinnosti poisteného. Splnenie tejto povinnosti je veľmi dôležité najmä vo vzťahu
k poškodenému. Až na základe tohto oznámenia môže poisťovateľ nahradiť škodu za poškodeného
poistenému. Lehota v trvaní 15, resp. 30 dní začína plynúť odo dňa, kedy došlo ku škodovej udalosti

(dopravnej nehode), ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na plnenie poisťovne. Oznamovaciu
povinnosť má poistený, t. j. subjekt, na ktorého zodpovednosť sa poistenie zodpovednosti vzťahuje. Ak
má mať oznámenie právne účinky, musí byť dané poisťovateľovi v písomnej forme. Písomné oznámenie
možno urobiť na tlačive poisťovateľa, ktoré poistený vyplní a odovzdá na pracovisku poisťovateľa.
Poistený musí poisťovateľovi oznámiť každú nehodu, pri ktorej došlo ku škode. To znamená, že poistený

jepovinnýoznámiťkaždúškodovúudalosť,ktorábolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlainému
a na ktorú by sa v prípade zodpovednosti poisteného vzťahovalo poistenie zodpovednosti.

19. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

22. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

23. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24. Nespornými tvrdeniami strán sú skutkové tvrdenia dané buď de facto, alebo de iure. De facto je
skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo ak protistrana uvedie rovnaké

skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho
síce poprela, avšak neúčinne. Posudzovanie spornosti skutkových tvrdení strán treba teda posudzovať
vo vzťahu medzi stranami sporu, a nie z hľadiska preukázania nároku žalobcu z hľadiska posúdenia
súdom.25.Jednouzozákladných procesnýchpovinnostístranysporujepovinnosťtvrdiť.Stranusporuzaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je

predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť,
sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotné
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia

zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

26. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť

dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové
tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v

závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

27. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

28. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom

protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom
prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena

(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

29. V konaní o uloženie povinnosti zaplatiť poisťovateľovi náhradu poistného plnenia (§ 12 zákona
č. 381/2001 Z. z.) má žalobca (poisťovateľ) povinnosť tvrdenia v tom, že za poistníka (žalovaného)
vyplatil poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Na túto jeho

povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že v prípade, na ktorý sa vzťahuje § 12 zákona č. 381/2001 Z. z.,
poskytol poistné plnenie poškodenému, ktorému vznikla škoda prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ
to preukázal, uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. V konaní s takýmto predmetom
žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti vôbec

netýkali. Pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí nielen tvrdiť, že konal spôsobom, ktorý vylučuje
vznik práva poisťovateľa na uvedenú náhradu, ale na svoje tvrdenia musí tiež označiť dôkazy, ktoré
tieto tvrdenia preukazujú. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o
rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu na oboch procesných stranách
v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a

povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

30. Účelom ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. nie je len to, aby poistený
nahradil poisťovateľovi (celkom alebo sčasti) poistné plnenie poskytnuté za poisteného poškodenému.
Uvedenéustanoveniemázároveňviesťpoisteného(poistených)kriadnemuplneniujeho(ich)povinností

vyplývajúcich z právneho vzťahu poistenia, vrátane oznamovacej povinnosti - náhrada, na ktorú má v
takom prípade poisťovateľ právo, vyjadruje aj určitý majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju
povinnosťuloženúv§10ods.1zákonač.381/2001Z.z.Vtomtozmyslejeuplatnenieprávapoisťovateľa
na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. opodstatnené anepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre
poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej
nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu

sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému rozhodnutie (NS SR sp.
zn. 3 Cdo 257/2009 z 14. 03. 2011).

31. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a jeho rozhodnutie je predčasné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude
vyhodnotiť, ktoré skutkové tvrdenia strán sú nesporné a ktoré sporné, v prípade sporných tvrdení
vyhodnotiť dôkaznú povinnosť strán sporu, unesenie dôkazného bremena stranami a vo veci opätovne
rozhodnúť, zohľadniac aj už žalovaným navrhnuté dokazovanie. Názorom odvolacieho súdu je súd v
ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).