Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 27, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/174/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102898826
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1102898826.18

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Hagrido družstvo, Haburská
49/A, Bratislava, IČO: 50 141 546, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o.,
Staré Grunty 162, Bratislava IČO: 36 863 971, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. MGA IURIS s r.o., Cukrová

14, Bratislava IČO: 47 233 028, o zaplatenie 358.818,49 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/234/2002-511 zo dňa 16.12.2015 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/234/2002-511 zo dňa
16.12.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 14.383,71 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného advokátskej
kancelárie MGA IURIS s.r.o., IČO: 47 233 028.

2. V odôvodnení súd uviedol, že pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania vyčíslil hodnotu

predmetu sporu v zmysle návrhu na začatie konania: istina vo výške 1.269.169,49 EUR; hodnotu
predmetu sporu v časti, v ktorej bol úspešný odporca: istina vo výške 883.351,00 EUR v zmysle
rozsudku č.k. 25Cb/234/2002-283 zo dňa 8.10.2008 (nakoľko žalobca v uvedenej časti vzal odvolanie
voči rozsudku späť) a istina vo výške 27.000,- EUR (suma predstavuje rozdiel medzi sumou 385.818,49
EUR,ktoráostalapredmetomkonaniaporozhodnutíKrajskéhosúduvBratislaveč.k.3Cob/61/2009-337
zodňa2.6.2010asumou358.818,49EUR,ktoráostalapredmetomkonaniapozmenenávrhunazačatie

konania predloženého navrhovateľom dňa 28.5.2012. Súd mal za to, že žalobca v návrhu na zmenu
petitu neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý znížil uplatnenú sumu, a preto v tejto časti je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania), spolu v celkovej sume 910.351,- EUR, čo vo vzťahu k hodnote sporu v
zmysle návrhu predstavuje 71,73%; hodnotu predmetu sporu, v ktorej bol úspešný žalobca: istina vo
výške 358.818,49 EUR v zmysle rozsudku tunajšieho súdu č.k. 25Cb/234/2002-456 zo dňa 5.9.2014
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/37/2015-507 zo dňa 23.9.2015, čo vo

vzťahukhodnotesporuvzmyslenávrhupredstavuje28,27%;čistýúspechžalovaného:43,46%(71,73%
- 28,27%). Žalovaný si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania písomným podaním zo dňa 18.8.2014 a v odvolaní zo dňa 11.11.2014 v celkovej
výške35.508,97EUR,atoza15úkonovprávnejslužby.Súdžalovanýmuplatnenétrovyprvostupňového
konania preskúmal a dospel k záveru, že žalovanému patrí nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
za 11 úkonov právnej služby v zmysle § 10 ods.1 v spojení s § 14 a § 13a vyhl.č.655/2004 Z.z účinnej

v čase vykonania úkonu právnej služby, v celkovej výške 25.071,89 EUR. Súd žalovaným uplatnenétrovy odvolacieho konania preskúmal a dospel k záveru, že mu patrí nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia za 3 úkony právnej služby spolu v sume 8.024,56 EUR.

3. Súd ďalej konštatoval, že s prihliadnutím na úspech účastníkov v konaní súd priznal žalovanému
náhradu 43,46% uplatnených trov právneho zastúpenia, t.j. 10.896,24 EUR titulom trov právneho
zastúpenia prvostupňového konania a 3.487,47 EUR titulom trov právneho zastúpenia odvolacieho
konania. Súd teda priznal žalovanému náhradu trov konania v celkovej výške 14.383,71 EUR. Súd
určoval výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci 1.269.169,49 EUR, a

to do právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/61/2009-337 zo dňa 2.6.2010, po
právoplatnosti uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu určil súd výšku tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty veci 358.818,49 EUR. Súd z vyčíslených trov právneho zastúpenia
prvostupňového konania žalovaného priznal žalovanému za právny úkon „účasť na pojednávaní dňa
11.5.2011" v súlade s § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase vykonania úkonu právnej
služby odmenu vo výške 1/4 základne sadzby tarifnej odmeny, nakoľko uvedené pojednávanie bolo

odročené bez prejednania veci samej. Súd z vyčíslených trov právneho zastúpenia odvolacieho konania
nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby „odvolanie zo
dňa 11.11.2014", nakoľko žalovaný nebol v odvolacom konaní o zostávajúcej priznanej časti nároku
žalobcu vo výške 358.818,49 EUR úspešný. Súd tiež priznal žalovanému za právny úkon "účasť na
pojednávaní odvolacieho súdu dňa 24.2.2010" odmenu vo výške 740,64 EUR (vypočítanú ako 1/4 zo

základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 2.962,56 EUR) a nie žalovaným uplatnenú odmenu vo výške
740,75 EUR.

4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom
sp. zn. 25Cb/234/2002-456 zo dňa 5.9.2014 tretím výrokom o náhrade trov konania rozhodol tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 45,434,- EUR a štvrtým výrokom rozsudku
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 532,25 EUR náhrady trov konania do dní od právoplatnosti
rozhodnutia na účet Okresného súdu Bratislava I. Proti rozhodnutiu v tejto časti podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že si uplatnil v tomto súdnom konaní nárok na náhradu trov konania v
celkovej výške 56.996,87 EUR. Súd prvej inštancie vo výroku predmetného rozsudku žalobcovi priznal

náhradu trov konania nižšiu o sumu 11.562,87 EUR, pričom dôvod takéhoto rozhodnutia v odôvodnení
svojho rozsudku neuviedol. Proti rozhodnutiu v merite veci, ako aj obom výrokom o trovách podal
tiež odvolanie žalovaný .Krajský súd v Bratislave rozhodol Uznesením č.k. 3Cob/37/2015-507 zo dňa
23.09.2015, ktorým v merite veci ako aj vo výroku o náhrade trov štátu rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil, v treťom výroku o náhrade trov konania rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na

nové konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia vyplýva, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné,
nakoľko z neho nie je zrejmé, náhrada akých trov a v akej výške bola žalobcovi priznaná a ktoré
trovy považoval za nedôvodné. Z tohto dôvodu uložil súdu prvého stupňa opätovne vo veci rozhodnúť
s ohľadom na úspech žalobcu vo veci a rozhodnutie náležíte odôvodniť.

5. Žalobca ďalej uviedol, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí ostal nárok na zaplatenie
sumy 385.825,83 EUR s príslušenstvom. Pri rozhodovaní o miere úspechu žalobcu súd prvej inštancie
o.i. uviedol, že zohľadnil v časti úspechu žalovaného sumu 27.000,- EUR /ako rozdiel medzi sumou
385.818,49 EUR, ktorá ostala predmetom konania po rozhodnutí KS v Bratislave EUR a sumou
358.818,49 EUR, ktorá ostala predmetom konania po zmene návrhu na začatie konania predloženého

žalobcom dňa 28.5.2012/. Podľa žalobcu v podaní zo dňa 28.5.2012 je zjavné, že prišlo k chybe v
písaní,nakoľkovcelomtextepodaniažalobcauvádzasumupožadovanejistiny385818,49EUR,pričom
výslovne uvádza, že ide o rozšírenie návrhu v časti príslušenstva a tiež v podaní z 20.7.2012 súdu
uvádza, že neberie návrh späť v žiadnej jeho časti. Preto, ak súd považoval podanie za nesprávne alebo
nezrozumiteľné, mal vyzvať žalobcu, aby nesprávne alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil.

Pokiaľ by mal súd za to, že išlo o späťvzatie návrhu v časti, musel by konanie v tejto časti zastaviť,
avšak s predchádzajúcim súhlasom žalovaného. Súd o tejto časti návrhu (27 000,- EUR) doposiaľ
nerozhodol. Žalobca nezobral návrh späť v žiadnej časti istiny a ani súd konanie v tejto časti nezastavil
ani návrh nezamietol. Z uvedeného dôvodu potom výpočet podielu úspechu žalovaného súdom v časti
o zaplatenie 27 000,- EUR s prísl. nemá oporu v procesnom zavinení žalobcu na zastavení konania

ani zamietnutí návrhu v tejto časti, keďže k takému rozhodnutiu neprišlo. Žalobca v odvolaní ďalej
namietal náhradu trov za priznaný úkon žalovanému písomne podanie na súd doručené 19.12.2007,
keďže na tento nebol vyzvaný, nebol potrebným a účelným na bránenie práva žalovaného, nakoľko
sa v ten istý deň jeho právny zástupca osobne zúčastnil pojednávania. Uvedené platí aj pre podaniežalovaného doručené súdu 12.10.2012 a 18.10.2012. Taktiež z odôvodnenia napadnutého uznesenia
vyplýva, že sa súd nevysporiadal s uplatnenou náhradou ostatných trov konania, ktoré žalobcovi vznikli
titulom uhradených súdnych poplatkov a trov znaleckého dokazovania. Preto navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zmenil tak, že zaviaže žalovaného na náhradu trov konania žalobcu, alebo
rozhodne tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov konania /§ 142 ods. 2 OSP/, alebo
uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na opätovné konania a rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý k podaniu zo dňa 19.12.2007 uviedol, že toto podanie

bolo fakticky v poradí prvým úkonom vo veci samej, ktorý v tomto konaní právny zástupca žalovaného
urobil. Týmto podaním reagoval na návrh žalobcu zo dňa 18.11.2002, ktorý však nedostatky v návrhu
odstránil až podaním zo dňa 30.8.2006 a na ďalšie podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 12.12.2007.
Teda doba vykonania tohto podania bola podmienená aj prístupom žalobcu ku konaniu a plneniu si
jeho procesných povinností v ňom. Čo sa týka podania zo dňa 18.10.2012, v tom reagoval na písomné
podanie žalobcu zo dňa 28.5.2012, toto podaniu bolo doručené žalovanému 16.10.2012. Teda v čase,

keďurobilvkonanípísomnépodaniezodňa12.10.2012,nemalvedomosťopodanížalobcuz28.5.2012,
a preto naň nemohol reagovať. Čo sa týka znaleckého dokazovania, tak zamietnutie návrhu na začatie
konania zo dňa 8.10.2008 nezáviselo od žiadneho znaleckého dokazovania. V odvolaní ďalej žalovaný
zhodne so žalobcom dodal, že súd okrem náhrady trov právneho zastúpenia nateraz nerozhodol o
ostatných trovách konania.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy C.s.p.
a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší
úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p.

sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p.

9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že žalobca v odvolaní namietal priznanie náhrady
trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, a to vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa
19.12.2007 a písomné podanie vo veci samej doručené súdu dňa 18.10.2012. K podaniu žalovaného zo
dňa 19.12.2007 /1 úkon/ odvolací súd dodáva, že dňa 25.9.2007 udelil žalovaný plnomocenstvo
na zastupovanie v konaní advokátovi JUDr. Martin Gajarský, ktorý následne dňa 19.12.2007 podal vo

veci samej vyjadrenie. V zmysle § 89 ods. 1 C.s.p. je každá zo sporových strán oprávnená dať sa
v konaní pred súdom zastupovať, ide o subjektívne právo, ktoré je prejavom realizácie základného
práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi. K namietanému právnemu úkonu zo dňa 19.12.2007
odvolací súd uvádza, že ak právny zástupca žalovaného prevezme súdne konanie počas konania
a podá vo veci vyjadrenie, patrí mu za takýto úkon priznaná odmena. Takto vykonaný právny úkon

právnym zástupcom je legitímny, nakoľko nový právny zástupca žalovaného mal právo uviesť súdu
svoje argumenty na prejednávanú vec. K podaniu žalovaného/ 2 úkon/, ktoré bolo doručené súdu prvej
inštancie dňa 18.10.2012, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto prípade žalovaný
reagoval na písomné podanie žalobcu zo dňa 28.5.2012, ktoré žalovanému súd zaslal dňa 4.10.2012
a bolo mu doručené dňa 16.10.2012 /č.l. 385/ na vyjadrenie, pričom v tomto podaní žalovaný vzniesol

námietku premlčania proti novo uplatneným úrokom z omeškania nad 8,76% ročne z uplatnenej sumy
za dobu predchádzajúcu 25.9.2008. Správna bola námietka žalobcu, že žalovaný v podaní doručeným
súdu 12.10.2012 uplatnil námietku premlčania voči ostatným nárokom, avšak za obdobie do 29.8.2002.12. K námietke žalobcu ohľadom chyby v písaní požadovanej istiny 385 818,49 EUR, odvolací súd
poukazuje na uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 25Cb/234/2002-542 zo dňa 27.10.2017, právoplatné
dňa 21.12.2017, v ktorom konajúci súd uviedol, že rozhodoval o zmene petitu v zmysle návrhu žalobcu

zo dňa 28.5.2012 (č.l. 373-375) uznesením č.k. 25Cb/234/2002-384 zo dňa 4.10.2012, proti ktorému bol
prípustný riadny opravný prostriedok. Uvedenú možnosť žalobca nevyužil a uznesenie nadobudlo dňa
1.11.2012 právoplatnosť, čím sa ustálila suma istiny uplatňovaná vo veci samej na 358.818,49 EUR.
Konajúci súd poukázal na to, že žalobca podal dňa 19.10.2012 návrh na vydanie opravného uznesenia,
ale len v časti opravy chyby v písaní dátumu začatia plynutia omeškania, pričom v opravenom petite

žalobného návrhu opäť uviedol sumu 358.818,49 EUR. Žalobca výšku istiny rovnako nespochybňoval
ani po vyhlásení rozsudku č.k. 25Cb/234-2002-456 zo dňa 5.9.2014, ktorý dňa 29.10.2015 nadobudol
právoplatnosť v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 3Cob/37/2015-507 zo dňa 23.9.2015. S
poukazom na uvedené mal súd za to, že prípadnej chyby v písaní sa dopustil sám žalobca v podaní
doručenom súdu dňa 28.5.2012, a teda pri vyhotovení rozsudku nedošlo k chybe v písaní, počítaní, ani
k inej zrejmej nesprávnosti, keďže súd rozhodoval o výške istiny v zmysle právoplatného uznesenia č.k.

25Cb/234/2002-384 zo dňa 4.10.2012.

13. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný.

15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.