Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 20, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201631
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219201631.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 3311/7, 84104 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 35 717 769,
proti žalovanému: I. T., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX Y. X, o zaplatenie 959,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 500,- Eur od 09.12.2017 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 4,28 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 09.08.2019 sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu jednako sumu 660,- Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z tejto sumy počnúc od 15.04.2017 do zaplatenia a jednako zaplatenia sumy 299,-
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy počnúc od 15.04.2017 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2.Žalobcasvojužalobuodôvodniltým,žesožalovanýmuzatvoril08.12.2016jednako(i)úverovúzmluvu

č. 520162422 (ďalej len „úverová zmluva“) a jednako (ii) aj zmluvu o pôžičke č. V5201651789 (ďalej len
„zmluva o pôžičke“). Na základe úverovej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový,
bezhotovostný spotrebiteľský úver v sume 500,- Eur, ktorý mal byť úročený úrokovou sadzbou 32 %
p.a., ktorý úrok predstavoval sumu 160,- Eur, takže žalovaný mal žalobcovi vrátiť celkovo sumu 660,-
Eur (istina + úrok), ktorú sumu sa žalovaný zaviazal žalobcovi splatiť v 12 mesačných splátkach v sume
po 55,- Eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky v 30. deň od poskytnutia úveru a každej ďalšej
splátky splatnej v 30. deň od splatnosti predchádzajúcej splátky, avšak keďže žalovaný ako dlžník si

svoj záväzok z úverovej zmluvy neplnil voči žalobcovi riadne a včas, pričom do dňa podania žaloby
žalovaný splatil z jemu poskytnutého úveru sumu 0,- Eur, žalobca v predžalobnej výzve z 23.03.2017
žalovaného na jeho omeškanie upozornil s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, ktoré
napokon žalobca aj učinil a to 14.04.2017 a túto skutočnosť o zosplatnení úveru oznámil žalovanému
listom zo 17.04.2017. Na základe zmluvy o pôžičke žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému pôžičku
v sume 299,- Eur na zaplatenie kúpnej ceny za tovar podľa výberu žalovaného podľa kúpnej zmluvy č.
10990, pričom suma pôžičky bola bezhotovostným prevodom poukázaná na účet predávajúceho s tým,

že pôžička bola žalovanému poskytnutá bez úrokov a poplatkov. Keďže žalovaný si ani tento záväzok zo
zmluvy o pôžičke neplnil voči žalobcovi riadne a včas, pričom do dňa podania žaloby žalovaný splatil z
jemu poskytnutej pôžičky sumu 0,- Eur, žalobca v predžalobnej výzve z 23.03.2017 žalovaného na jehoomeškanie upozornil s upozornením na možnosť zosplatnenia celej pôžičky, ktoré napokon žalobca aj
učinil a to 14.04.2017 a túto skutočnosť o zosplatnení pôžičky oznámil žalovanému listom zo 17.04.2017.

3. Prílohou žaloby boli: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 520162422“ z 08.12.2016; „Predžalobná
upomienka“ z 23.03.2017 k „Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. V5201651789“; „Predžalobná
upomienka“ z 23.03.2017 k „Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 520162422“; amortizačná tabuľka
pre zmluvu č. 520162422; „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ zo 17.04.2017 k „Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. V5201651789“ a „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ zo 17.04.2017 k „Zmluve

o spotrebiteľskom úvere č. 520162422.“

4. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanému do vlastných rúk 19.06.2020,
avšak žalovaný do rozhodnutia okresného súdu ostal v konaní pasívnym a k žalobe sa nevyjadril.

5. V spotrebiteľských sporoch podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v

účinnom znení (ďalej len „CSP“) „Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

6. Podľa § 219 ods. 1 a 3 CSP „Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.

Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“

7. Okresný súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 20.11.2020 verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa prvej vety § 219 ods. 3 CSP, za splnenia zákonných podmienok
podľa § 297 písm. b) CSP.

8. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise a zistil tento skutkový
stav.

9. Žalobca uzavrel so žalovaným 08.12.2016 „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520162422“ (ďalej
len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový, bezhotovostný,

spotrebiteľský úver v sume 500,- Eur za celkový úrok vo výške 32 % ročne z istiny; pri ročnej
percentuálnej miere nákladov (RPMN) za úver vo výške 70,62%, pri priemernej RPMN 27,88 %. Sumu
úveru sa žalovaný zaviazal splácať v 12-tich splátkach po 55,- Eur mesačne, pričom prvá splátka mala
byť splatnou 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia úveru mala
byť splatnou 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že termín konečnej splatnosti úveru

bol 08.12.2017. Celkové úroky za úver boli určené sumou 160,- Eur a celková dlžná čiastka na úhradu
(istina + úrok) bola 660,- Eur.

10. Podľa žalobcom predloženej amortizačnej tabuľky, ktorá bola predložená bez uvedenia dátumu
jej vyhotovenia a bez podpisov zmluvných strán vyplýva, že mesačná splátka v sume 55,- Eur sa na

splatenie istiny mala pripisovať vždy v rovnakej sume 41.67 Eur mesačne a na úrok vždy v sume 13,33
Eur mesačne.

11. Listom označeným ako „Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy“ z 23.03.2017 veriteľ
upozornil žalovaného na jeho omeškanie so splácaním splátok úveru zo „Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. 520162422“ s aktuálnym nedoplatkom na splátkach ku dňu upomienky v sume 165,- Eur s tým,
že ak žalovaný dlžnú sumu nezaplatí tak cit. „ … uplatníme si naše právo a po uplynutí 15 - dňovej lehoty
v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, budeme žiadať o zaplatenie celej pohľadávky ...“ Listom
označeným ako „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ zo 17.04.2017 žalobca oznámil žalovanému, že
jeho pohľadávka zo „Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 520162422“ sa stala k 14.04.2017 splatnou

naraz a to v jej celkovej sume 660,- Eur (nepredložené doručenky, pozn.).

12. Listom označeným ako „Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy“ z 23.03.2017 veriteľ
upozornil žalovaného na jeho omeškanie so splácaním splátok úveru zo „Zmluvy o spotrebiteľskomúvere č. V5201651789“, v ktorej sa mal žalovaný zaviazať splácať úver v 7-ich mesačných splátkach po
42,71 Eur s tým, že aktuálny nedoplatok na splátkach ku dňu upomienky je v sume 128,13 Eur a s tým,
že ak žalovaný dlžnú sumu nezaplatí tak cit. „ … uplatníme si naše právo a po uplynutí 15 - dňovej lehoty

v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, budeme žiadať o zaplatenie celej pohľadávky ...“ Listom
označeným ako „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ zo 17.04.2017 žalobca oznámil žalovanému, že
jeho pohľadávka zo „Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. V5201651789“ sa stala k 14.04.2017 splatnou
naraz a to v jej celkovej sume 299,- Eur (nepredložené doručenky, pozn.).

13. Podľa verejne dostupného výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že žalobca od 11.02.2000
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti má aj cit. „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“
a od 28.11.2015 aj cit. „poskytovanie spotrebiteľských úverov bez odmedzenia rozsahu na základe
rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 08.09.2015, číslo rozhodnutia ODB-5810/2015-11.“

14. Podľa § 290 CSP „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

16. Podľa § 502 ods. 1 ObZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť

obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“

17. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v

čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. “

18. Podľa § 658 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť

úroky.“

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.“

20. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

21. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti ostanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.“

22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať

úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.“

24. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.“

25. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“

26. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na
účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“

27. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.“

28.Podľa§11ods.1zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvrozhodnomčase„Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazanéhospotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.“

29. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Ročná
percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským
úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej
osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov

ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu, na ktorom sa
zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na
platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli
zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve

uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou
iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver.“

30. Podľa § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Dohľad
nad dodržiavaním povinností veriteľa podľa tohto zákona vykonáva Národná banka Slovenska podľa
osobitného predpisu, ak odseky 2 až 7 neustanovujú inak.“

31. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Odplatu pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia
alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri

výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.“

32. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely stanovenia najvyššej

prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov
zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy.“

33. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak,
odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.“

34. Keďže žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému priznania mu plnenia z dvoch
samostatných právnych titulov a to jednako z úverovej zmluvy č. 520162422 z 08.12.2016, ako aj zo
zmluvy o pôžičke č. V5201651789 z 08.12.2016, okresný súd musel skúmať obidva tieto právne tituly
osve.

35. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 520162422 z 08.12.2016, okresný súd mal vykonaným dokazovaním
v prvom rade za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nepochybne existuje občianskoprávny
záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a to titulom úverovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskouzmluvou, pretože žalovaný pri jej uzatváraní vystupoval ako spotrebiteľ, keďže mu bol poskytnutý
úver za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania a žalobca pri
uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet svojho

podnikaniapodľavýpisuzObchodnéhoregistra.Žalobcanepopieralpostaveniežalovanéhovzmluvnom
vzťahu ako spotrebiteľa, ani spotrebiteľský charakter úveru. Preto nemôžu byť pochybnosti o použití
ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie náležitostí celej úverovej zmluvy, vrátane podmienok,
za ktorých bol úver žalovanému poskytnutý, ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (zákon o spotrebiteľských úveroch).

36. Na základe preskúmavanej úverovej zmluvy, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v
súladescit.§2písm.d)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,žalobcaposkytolžalovanémuspotrebiteľský
úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť jemu poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle cit. ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských

úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa cit. § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

37. Súd je povinný skúmať danosť zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy za účelom vyváženia
nerovnakého (nerovnocenného) postavenia jej zmluvných strán, keďže pre spotrebiteľské zmluvy je vo

všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla
z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré
sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy
upravujúcejprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakterujeprávevyrovnávaťtútonerovnováhuvprávnom
postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ

uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto okresný súd v záujme naplnenia
ochrany spotrebiteľa (žalovaného) preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho
súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov a to predovšetkým v tom
smere či dotknutá úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa OZ obsahuje aj osobitné

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, absenciu ktorých tento zákon v ustanovení cit. § 11 ods. 1 spája s následkom bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

38. Vykonaním uvedeného prieskumu dotknutej úverovej zmluvy č. 520162422 z 08.12.2016 okresný

súd vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nárok
uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.

39. Podľa okresného súdu v úverovej zmluve č. 520162422 z 08.12.2016 v prvom rade absentuje
zákonná náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a to uvedenie

doby trvania úverového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Podľa okresného súdu túto náležitosť si
nemožno zamieňať s údajom o dátume konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (v danom prípade
08.12.2017),atoužajzdôvodu,žeakbyzákonodarcamalvúmyslestotožniťtietodvapojmy,neuvádzal
by ich v zákonnom znení osve, ako aj z dôvodu, že neuvedením tejto skutočnosti sa úverová zmluva
stáva pre spotrebiteľa málo transparentná a výpovedná, keďže spotrebiteľ by mal mať poskytnuté

prehľadné informácie o úvere bez potreby použitia kalkulačky (t.j. napr. bez toho aby bol nútený
odpočítavať si od konečného dátumu splatnosti počiatočný dátum splatnosti a pod., pozn.), pričom treba
mať stále na zreteli, že žalobca (dodávateľ) poskytuje úverové služby neurčitému počtu klientov na
rôznej úrovni vyspelosti, pričom aj spotrebiteľ s priemernými schopnosťami by mal mať reálnu predstavu
o dobe, počas ktorej bude zaťažený bremenom splácania svojho finančného záväzku pochádzajúceho

z úverového vzťahu. Okrem toho, podľa okresného súdu údaj o dobe trvania úverovej zmluvy nie je
možné stotožňovať ani s údajom o počte splátok (v danom prípade 12 splátok), ktorými mal žalovaný
jemu poskytnutý úver žalobcovi splatiť a to v uvedenom kontexte podľa okresného súdu už aj len z
dôvodu, že aj v tomto prípade, ak by tomu tak bolo (t.j. žeby tieto pojmy bolo možné stotožniť, pozn.), tak
zákonodarca by logicky nevyžadoval uvedenie oboch týchto parametrov úveru v úverovej zmluve osve

[počet splátok - cit. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch; doba trvania - cit. § 9 ods. 2
písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch], ale uspokojil by sa iba s uvedením jedného z nich. Avšak
práve v záujme ochrany spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľsko - dodávateľskom
vzťahu, v záujme neponechať spotrebiteľa, aby si sám prácne z dodávateľom uvedených údajov úverusám vypočítaval jeho iné parametre, zákonodarca vyslovene vyžaduje, aby v úverovej zmluve bola
uvedená tak doba trvania úverového vzťahu, ako aj počet splátok. V tomto smere podľa okresného
súdu sa nejedná len o vec výkladu aplikovanej právnej normy, ale ide o explicitne (jasne a presne)

formulovaný zákonný imperatív ohľadne náležitosti úverovej zmluvy, ktorého porušenie je explicitne
sankcionované zákonnom predvídaným spôsobom a to bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. A
ak by aj bol žalobca (dodávateľ) toho názoru, že sa jedná o vec výkladu cit. § 9 ods. 2 písm. f) a l)
zákona o spotrebiteľských úveroch (okresný súd tento názor nezdieľa, pozn.), tak aj v tomto prípade by
platilo, a to opäť v záujme ochrany spotrebiteľa, v spotrebiteľských vzťahoch univerzálne zákonodarcom

v cit. § 54 ods. 2 OZ proklamované výkladové pravidlo, podľa ktorého v prípade pochybností o obsahu
úverových zmlúv je vždy uprednostnený výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Okresný súd je tiež názoru,
že zodpovednosť žalobcu za nerešpektovanie zákonného imperatívu na explicitný obsah úverovej
zmluvy, podľa ktorého musí byť v nej uvedený nie len údaj o počte splátok [§ 9 ods. 2 písm. l)
zákona o spotrebiteľských úveroch], ale aj údaj o dobe trvania úverového vzťahu [§ 9 ods. 2 písm. f)
zákona o spotrebiteľských úveroch], by nebolo možné prenášať ani na plecia spotrebiteľa (žalovaného)

s odvolávaním sa na jeho/jej matematické zručnosti a vyspelosť, pretože žalobca (dodávateľ), ktorý
podniká aj v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov musí mať na zreteli nielen rôznorodosť svojej
klientely z hľadiska jej zručnosti a vyspelosti, ale aj okolnosti za ktorých spotrebitelia o úver žiadajú,
potrebujú a chcú, pričom častokrát za týchto okolností aj seba viac vyspelý spotrebiteľ stráca ostražitosť
a pozornosť k tomu, aby svojim „zodpovedným“ prístupom mal ešte nahrádzať povinnosti dodávateľa a

pracne hľadať, domýšľať si, či vypočítavať si parametre úveru, ktorých umiestnenie v úverovej zmluve,
zákonodarca majúc už všetko toto na zreteli, už explicitne (obligatórne) zákonne vyžaduje a aj zákonom
predvídaným spôsobom sankcionuje.

40. Na tomto mieste okresný súd uvádza, že keďže absencia, čo už i len jednej zákonnej náležitosti

v úverovej zmluve v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, odôvodňuje
legitímne prijať záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, by už nebolo azda ani potrebným
zaoberať sa ďalšími dôvodmi, pre ktoré okresný súd dotknutý úverový vzťah medzi žalobcom a
žalovaným za taký vyhodnotil, avšak z dôvodu presvedčivosti svojho odôvodnenia sa okresný súd
venoval aj ďalším týmto dôvodom.

41. Ďalej je okresný súd názoru, že v úverovej zmluve dohodnutý úrok z úveru vo výške 32 % ročne,
nemožno považovať za úrok, ktorý by bol v súlade dobrými mravmi a to jednako z dôvodu, že v čase, keď
bol žalovanému žalobcom úver poskytnutý, banky poskytovali v obdobných prípadoch úvery priemerne
pri úrokovej sadzbe 7,37 %, t.j. v danom prípade dojednaný úrok prevyšuje ten priemerný o viac ako

štvornásobok, t.j. dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby úrokov pri úveroch poskytovaných v čase
uzavretia dotknutej úverovej zmluvy medzi klientmi a bankami. Takéto navýšenie neodôvodňuje ani
skutočnosť, že žalobca je nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí
nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok
jeho poskytnutia. Žalobca totižto vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov

nebankovým spôsobom, čo predpokladá, že v rámci predmetu tejto svojej činnosti je znalým právnych
predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi ohľadne náležitostí právnych úkonov a že
bude konať s odbornou starostlivosťou a dodržiavať tieto požadované náležitosti právneho úkonu
a nebude konať v rozpore s dobrými mravmi (tzv. prezumcia znalosti práva). V danom prípade v
súlade s judikatúrou (napr. Krajský súd v Prešove sp. zn. 8Co/112/2014 z 18.12.2014) je možné síce

konštatovať, že úrok, ktorý by aj prevyšoval jeho priemernú výšku v rozhodnom čase, by síce mohol
byť akceptovateľný, ale len za predpokladu, žeby dodávateľ preukázal, z akého dôvodu navrhol úrok v
určitej výške a či konkrétne okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa boli takého charakteru (napríklad
také rizikové), že vyžadovali stanovenie určitej úrokovej sadzby, avšak pokiaľ v tomto smere nebudú
preukázané žiadne okolnosti odôvodňujúce iný záver a teda žalobca žiadne takéto okolnosti netvrdí,

možno mať za to, že úver s úrokovou sadzbou v dôsledku ktorej táto prekročila v rozhodnom čase pre
obdobné prípady priemernú úrokovú sadzbu o viac ako štvornásobok, je v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na uvedené, okresný súd aj v tomto prípade, keďže žalobca netvrdil, ani nepreukázal v
okolnostiach veci potrebu, resp. dôvodnosť stanovenia úrokovej sadzby až 32 % ročne, považuje tento
úrok za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, t.j. jeho dojednanie v tejto výške je neprijateľnou

podmienkou a teda neplatné, preto má okresný súd za to, že v úverovej zmluve absentuje jeho uvedenie
tak, ako to požaduje cit. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch (napr. Krajský súd
v Trenčíne sp. zn. 17Co/313/2010 mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške
24 % ročne, Krajský súd v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008 úroky nad 25 %, Najvyšší súd SR sp. zn.1MCdo/1/2009 úroky vo výške 60 % a ďalšie napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo/26/2011; Krajský súd
v Prešove sp. zn. 8Co/116/2014 a pod.).

42. Okresný súd poukazuje aj na ďalší nedostatok úverovej zmluvy a to, že v úverovej zmluve č.
520162422 z 08.12.2016 absentuje jej podstatná náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s v úverovej zmluve uvedenou ročnou percentuálnou mierou
nákladov (RPMN), a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov, resp. priamo v úverovej zmluve absentuje explicitný a pre spotrebiteľa zrozumiteľný

výpočet tejto RPMN na základe údajov platných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy s prehľadným
uvedením všetkých predpokladov k jej výpočtu použitých. RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského
úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií.
Je to teda pre spotrebiteľa najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru, pretože okrem úrokovej miery v sebe
zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace s úverom ako napr. poplatok za vybavenie účtu, poistenie úveru,
ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku, a iné, prepočítané na jeden kalendárny rok. Inými

slovami RPMN vyjadruje celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za požičanú sumu, keďže
zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Okresný súd má za to, že v danom
prípade v úverovej zmluve nie sú v súlade s dikciou cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch prehľadne uvedené všetky potrebné údaje, žalobcom (dodávateľom) použité pre výpočet
RPMN, pretože nie je úlohou spotrebiteľa hľadať a „pátrať“ v úverovej zmluve, či táto obsahuje všetky

potrebné údaje pre výpočet RPMN, o ktorých spotrebiteľ napokon ani len nemá vedomosť, ktoré všetky
údaje to sú (teda nevie ani ktoré má hľadať) a aj preto spotrebiteľ má mať prehľadne a na jednom mieste
sprístupnené všetky tieto vstupné údaje k výpočtu RPMN použité. S poukazom na cit. § 9 ods. 2 písm. k),
§ 19 ods. 1, 2 a § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, má
okresný súd za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy

vyžadoval, aby v úverovej zmluve boli uvedené nie len predpoklady na výpočet RPMN, ale aj samotný
jej výpočet, pretože, ako sa z citovaných noriem javí, výpočet RPMN nie je len internou záležitosťou
dodávateľa (veriteľa), ktorý by mal v úverovej zmluve uviesť už len výsledok tohto svojho výpočtu, ale
tento výpočet má byť transparentným (prehľadným) s komplexným uvedením vstupných premenných
na jej výpočet použitých (aby aj spotrebiteľ vedel ktoré z množstva údajov uvedených v úverovej zmluve

sú práve tými, ktoré sú pre výpočet RPMN dôležité), tak aby tento výpočet bol odkontrolovateľným nie
len samotným spotrebiteľom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ale hlavne a predovšetkým, aby bol
odkontrolovateľným aj hocikedy spätne kontrolným orgánom za účelom zistenia, ako a či dodávateľ
(veriteľ) v ktoromkoľvek čase postupoval pri výpočte RPMN v súlade so zákonom. Ak by totižto tomu
tak nebolo a platilo by, že zákonu by bolo dané zadosť, ak by údaje použité pre výpočet RPMN, bez jej

výpočtu, boli uvedené v úverovej zmluve a to na jej rôznych miestach, za ktoré údaje možno považovať
výšku úveru, výšku splátky, jej periodicitu a počet, výšku úrokovej sadzby a poplatkov, a ktoré údaje sú
v zmysle cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnymi náležitosťami úverovej zmluvy
už podľa písmen g), i), j) a l) tohto ustanovenia, tak potom by zákonodarca logicky nevyžadoval výpočet
RPMN a tieto k výpočtu RPMN použité údaje duplicitne aj podľa písmena k) cit. § 9 ods. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase a už vôbec by neuvádzal v prílohe tohto
zákona aj vzorec resp. rovnicu tohto výpočtu RPMN s odkazom na jeho aplikáciu podľa cit. § 19 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase. Samozrejme podľa okresného
súdu, aj v tomto prípade platí pri pochybnostiach o obsahu úverových zmlúv, všeobecné výkladové
pravidlo uprednostňujúce výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

43.OkremtohovsúvislostisvúverovejzmluveuvedenouRPMNvovýške70,62% okresnýsúddodáva,
že táto je v uvedená nesprávne a teda v neprospech spotrebiteľa a to z dvoch dôvodov. Ako už bolo
uvedené, RPMN zahŕňa všetky náklady úveru, ktoré musí spotrebiteľ za úver zaplatiť, takže ak žalobca
v žalobe tvrdí, že v danom prípade okrem úroku, ktorý bol 32 % ročne z istiny, už žalovaný (spotrebiteľ)

nebol povinný platiť žiadne iné náklady napr. v podobe poplatkov a pod., tak potom nie je zrejmé, prečo
je RPMN až vo výške 70,62 %, čo značne a nepochybne prevyšuje úrokovú sadzbu 32 %. Okrem toho
v danom prípade RPMN pre daný úver (70,62 %) v rozpore s cit. § 1a ods. 1 nariadenia, prevyšuje
viac ako dvojnásobne výšku priemernej RPMN, ktorá bola podľa úverovej zmluvy vo výške 27,88%,
pričom v danom prípade dvojnásobok priemernej RPMN je 55,76 %, čo je v rozpore so zákonom a v

neprospech spotrebiteľa. Inými slovami, reálna RPMN resp. reálne náklady, ktoré bol žalovaný povinný
za jemu poskytnutý úver zaplatiť boli vyššie ako dvojnásobok priemerných nákladov (priemerná RPMN),
za ktoré boli štandardne poskytované úvery v rozhodnom čase uzavretia dotknutej úverovej zmluvy.
Podľa okresného súdu jej takýto postup neprípustný, pretože údaj o priemernej hodnote RPMN nie jev úverových zmluvách iba formálnym resp. samoúčelným údajom, pretože má pre spotrebiteľa cennú
výpovednú hodnotu v podobe informácie akú najvyššiu prípustnú mieru nákladov za jemu poskytnutý
úvervbankáchmôžeočakávať(MinisterstvofinanciíSRzverejnilopoprvýkrátpriemernúhodnotuRPMN

dňa 29.04.2008), ktorý údaj by nemal byť v jednotlivom prípade bezdôvodne prekročený. Ak by tomu tak
nebolo zákonodarca by v zmysel cit. § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžadoval
ako podstatnú náležitosť úverových zmlúv aj údaj o priemernej hodnote RPMN.

44. Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel okresný

súd k záveru, že úverová zmluva č. 520162422 z 08.12.2016 neobsahuje náležitosti ustanovené cit. § 9
ods. 2 písm. f), i) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm.
b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch to má za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý z tejto
úverovej zmluvy žalovanému na základe úverovej zmluvy z 08.12.2016 je bezúročný a bez poplatkov,
preto okresný súd v tejto časti (úrokov a poplatkov) žalobu zamietol.

45. Z dôvodu záveru, že úver z úverovej zmluvy č. 520162422 z 08.12.2016 je bezúročný a
bezpoplatkový, sa všetky žalovaným učinené platby na jeho splatenie započítali v prospech splatenia
istiny jemu poskytnutého úveru, pričom žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur a žalovaný
zaplatil v prospech jeho splatenia 0,- Eur, teda rozdiel predstavuje suma 500,- Eur (500 - 0), ktorú sumu
okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanému, tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

46. Podľa prvej vety § 517 odsek 1 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Dlžník ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.“

47. Podľa § 517 odsek 2 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.“

48. Podľa § 563 OZ „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“

49. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania „Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

50. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania má okresný súd za to, že žalovaný sa so
splnením svojho záväzku dostal do omeškania, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky
z omeškania. Žalobca požadoval priznanie mu úroku z omeškania z dlžnej sumy od 15.04.2017, čo je

deň pod dni, kedy žalobca úver zosplatnil (14.04.2017), avšak keďže žalobca (i) jednako predložením
doručenky nepreukázal doručenie oznámenia o zosplatnení úveru žalovanému, jednako (ii) oznámenie
o zosplatnení malo byť žalovanému oznamované až listom zo 17.04.2017, t.j. do dispozičnej sféry
žalovaného sa mohlo dostať až oveľa neskôr ako 14.04.2017 a jednako (iii) aj v prípade preukázania,
že by bol list zo 17.04.2017 doručený žalovanému, tak v zmysle cit. § 563 OZ, podľa ktorého by mal

žalovaný ako dlžník po výzve zo strany veriteľa (žalobcu) na plnenie, ešte lehotu na dobrovoľné plnenie
minimálnejedendeň,akbyveriteľneurčillehotudlhšiu,takžežalovanýbysatakmoholobjektívnedostať
do omeškania s plnením svojho dlhu až deň po dni, kedy by mu uplynula lehota ešte na toto dobrovoľné
plnenie. Avšak vzhľadom k tomu, že žalobca v tomto prípade nepreukázal, kedy bolo oznámenie o
zosplatnení úveru doručené do dispozičnej sféry žalovaného (spotrebiteľa), t.j. zospaltnenie nebolo

účinným, mal okresný súd z predložených dôkazov za to, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania
najskôr deň po dni splatnosti poslednej splátky úveru, ktorá bola 08.12.2017 a ktorý údaj bol žalovanému
známy z úverovej zmluvy č. 520162422 z 08.12.2016, preto okresný súd priznal žalobcovi nárok na úrok
z omeškania až od 09.12.2017 vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- Eur do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené, žalobu žalobcu (ohľadom úroku z omeškania) zamietol.

51. Podľa § 232 ods. 3 CSP „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“52. Okresný súd v danom prípade vzhliadol potrebu prihliadnuť na mimoriadnu situáciu v súvislosti
s následkami pandémie nebezpečnej nákazlivej choroby, kedy množstvo ľudí prišlo o prácu a nemá
pravidelnýpríjemalebohomávzníženejmierezasituácie,kedymusiazabezpečovaťprimárnezákladné

životné potreby, preto okresný súd považuje za odôvodnené v tejto situácii, využijúc jemu zákonom
dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie, a z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi jemu prisúdenú čiastku v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

53. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému aj priznania mu sumy 299,- Eur s prísl.

a to titulom zmluvy o pôžičke č. V5201651789 z 08.12.2016, avšak žalobca v rámci svojej povinnosti
preukázať svoje tvrdenia aj explicitnými dôkazmi, túto zmluvu o pôžičke nepredložil a v súvislosti s ňou
žalobca predložil iba dva listy a to list ktorý mal byť upozornením pred zosplatnením a list s oznámením
o zosplatnení pôžičky, avšak ani v prípade týchto listov žalobca hodnoverne nepreukázal, že boli
žalovanému aj skutočne doručované. Keďže žalobca, ktorý má v rámci povinnosti unesenia dôkazného
bremena, nie len povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť hodnoverného preukázania ním tvrdeného, toto

dôkazné bremeno v tomto konaní neuniesol, okresný súd jeho žalobu v tejto časti pre neunesenie
dôkazného bremena tvrdeného, zamietol.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

55.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

56. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

57. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov

konania a to podľa § 255 CSP. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 959,- Eur,
pričom úspech mal v časti o zaplatenie 500,- Eur, t.j. úspech mal v rozsahu 52,14 % a neúspech v
rozsahu47,86%,pričomrozsahuneúspechužalobcukorešpondujenadruhejstraneúspechžalovaného
a opačne. Vzhľadom na uvedené, tak okresný súd v konaní pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal
voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,28 % (52,14 %

- 47,86 %). O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.