Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 22, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118201332
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118201332.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom Z. XX/A, J., zastúpený JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, so sídlom Hlavná 25, Trnava,
proti žalovanej: A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, J., zastúpená Mgr. Petrom Arendackým,
advokátom, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zaplatenie 2.400,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a mi e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 09.02.2018 domáhal zaplatenia sumy
2.400,- Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 22.01.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov

konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X E. X. Z. K.
K. Č.. XX rodinného domu so súpisným číslom XXXX s dvoma bytovými jednotkami, nachádzajúceho
sa na Z. Q. K. J., a to v rovnakých podieloch (každý v jednej polovici), ako i k bytu prináležiaceho
spoluvlastníckeho podielu XXXXXX/XXXXX na spoločných častiach spoločných zariadeniach domu.
Tiež sú každý v jednej polovici podielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. X E. X. Z. vo

vchode č. XX rodinného domu súpisné číslo XXXX s dvomi bytovými jednotkami, nachádzajúceho sa
na Z.Ž. Q. K. J., ako i k nebytovému priestoru prináležiaceho spoluvlastníckeho priestoru XXXX/XXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (ďalej aj spoločne len ako „nehnuteľnosti“).
Uvedené nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX Z. D.. Ú.. J.. Predmetné nehnuteľnosti
od 04.08.2017 užíva výlučne žalovaná, ktorá sa po svojom návrate zo zahraničia do predmetného
bytu nasťahovala a od uvedenej doby byt užíva. Rozhodla sa tak žalovaná, bez rozhodnutia na
hospodárení so spoločnou vecou tak, že nehnuteľnosti bude užívať bezodplatne výlučne ona. Žalovaná

od 04.08.2017 bez právneho dôvodu užíva výlučne sama spoločné nehnuteľnosti a žalobcu z ich
užívania vylučuje.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 02.07.2018 navrhla, aby súd žalobu
zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Uviedla, že žalobca svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia nepreukázal relevantným spôsobom. Namietala určenie sumy, ktoré nebolo
určené objektívne, napr. znaleckým posudkom, prípadne adekvátnym odborným vyjadrením, nielen z

internetu stiahnutými inzerátmi. Žalovaná považuje uplatňovaný nárok ako aj jeho výšku za spornú a
tvrdila, že sa nedopustila bezdôvodného obohatenia vo svoj prospech. Žalobca sa nedomáhal užívania
spoločnej veci a nežiadal ani o určenie hospodárenia so spoločnou vecou prostredníctvom súdu.
Žalovanánebolazjehostranyvyzvaná,abymuumožnilaužívanieveci,pričomžalovanánikdyažiadnymspôsobom nebránila žalobcovi aby spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu užíval. Ďalej
argumentovala tým, že žalobcovi v užívaní nebránila a nevytvorila tým podmienky k tomu, že žalobca
nemohol užívať svoj spoluvlastnícky podiel v dotknutých nehnuteľnostiach. Žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal, že by nemohol svoj spoluvlastnícky podiel užívať. Objektívne žalobca spoločnú vec užívať
môže a aj ju užíva. Žalovaná bola toho názoru, že žalobou uplatňovaný nárok je v rozpore s dobrými
mravmi, s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca dlhé roky užíval celú nehnuteľnosť vrátane podielu
prislúchajúceho žalovanej. Tvrdila, že žalobca narúša jej práva šikanovaním a nevhodným správaním,
ktorým vystrašil aj jej maloletého syna. Poukázala tiež na tú skutočnosť, že pokiaľ si žalobca uplatňuje

svoj nárok na základe skutočnosti, že žalovaná sa bezdôvodne obohacuje tým, že užíva jeho podiel na
nehnuteľnosti, žalobca ako vlastník (spoluvlastník) nehnuteľnosti má primárne riešiť otázku vlastnícku,
resp. spoluvlastnícku a až následne, resp. v tej súvislosti, si uplatňovať sekundárne nároky. Žalobca
však nerieši stav právnej neistoty a vyhovenie tejto žalobe by mohlo mať za následok udržiavanie tohto
stavu a vznik ďalších sporov za ďalšie obdobie užívania spoločných nehnuteľností, čo je rozporné s
dobrými mravmi.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej doručenej súdu dňa 18.07.2018 uviedol, že žalovaná
nespochybňuje skutkové tvrdenia v žalobe o tom, že spoločné nehnuteľnosti užíva výlučne ona.
Následne poukázal na skutočnosť, že žalovaná užíva spoločný byt v celom rozsahu sama (resp. so
svojím synom), tento byt má uzamknutý a žalobca do neho nemá prístup. Listom zo dňa 09.01.2018

žalovanej výslovne uviedol, že nesúhlasí s tým, aby sama užívala celý byt. Žalovaná spoločnú vec reálne
užíva napriek jeho výslovnému nesúhlasu a práve v dôsledku užívania bytu žalovanou a jej synom
užívať nemôže. Rovnako je irelevantné, či žalovaná užíva celý byt (všetky miestnosti v byte, aj keď
tvrdí, že áno); dôležité je, že má faktickú možnosť byt užívať a uzamknutím bytu žalobcu z jeho užívania
vylučuje. Nakoľko žalovaná ani tu netvrdí, že neužíva celý byt, tiež ide o skutočnosť nespornú. Uviedol,

že v minulosti byt užíval, resp. v dávnejšej minulosti (v r. 2009) tento poskytol tretím osobám; žalovaná
však s uvedeným konkludentne súhlasila a nikdy proti tomu nenamietala. Podstatné sú tie skutočnosti,
že žalovaná užíva celý byt (teda aj nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu), na toto užívanie
nemá právny dôvod a tým sa na úkor žalobcu ako vylúčeného spoluvlastníka bezdôvodne obohacuje.
Na okraj uviedol, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prebiehajú stále

mimosúdne rokovania. Za irelevantné považoval námietky žalovanej, že uplatňovaný nárok je v rozpore
sdobrýmimravmiaakotakýbynemalpožívaťprávnuochranu.Naopakžalobourealizujeprávonasúdnu
ochranu svojho vlastníckeho práva, do ktorého žalovaná bez právneho dôvodu zasahuje. Žalovaná
vedome a úmyselne užíva celú vec bez súhlasu žalobcu, resp. napriek výslovnému nesúhlasu. Tvrdil,
že predložené inzeráty na prenájom porovnateľných bytov preukazujú, aká je obvyklá výška nájmu za

prenájom v danom mieste a čase. Na presné zistenie sumy, ktorú má žalovaná za užívanie bytu nad
rámec jej spoluvlastníckeho podielu zaplatiť navrhol vykonať znalecké dokazovanie.

5. Žalovaná v duplike k replike žalobcu doručenej súdu dňa 16.08.2018 namietala tvrdenia žalobcu o
nespornosti tej skutočnosti, že žalovaná užíva spoločné nehnuteľnosti výlučne sama, nakoľko žalovaná

výslovne uviedla, že žalobca spoločnú vec užívať môže a aj ju užíva. Žalobca má kľúče od bytu, do bytu
aj nekontrolovateľne chodí. Poukázala na list žalobcu zo dňa 09.01.2018, ktorý potvrdzuje to, že žalobca
nemal potrebu písomne vyzvať žalovanú aby mu umožnila užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na
spoločnýchnehnuteľnostiach,nežiadaljuaniovydaniekľúčovaniosprístupnenienehnuteľností-všetko
len preto, lebo to nebolo potrebné, žalobca do predmetných nehnuteľností má prístup a nerušene ich

užíva podľa svojej vôle. Žalobkyňa užíva svoj spoluvlastnícky podiel v zákonom dovolených medziach a
realizujetaksvojevlastníckeprávokspoluvlastníckemupodielunanehnuteľnostiach.Tvrdila,žežalobca
nemá záujem nehnuteľnosť užívať, ale žalobou chce prinútiť žalovanú k vyplateniu (odkúpeniu) jeho
podielu. Takýto postup má znaky šikanóznosti a účelovosti tejto žaloby bez toho, aby súčasne bola
riešená úplná právna istota účastníkov.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi, najmä výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie J., výsluchom
strán sporu, ako aj s ostatným obsahom spisu, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav.

7. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že žalovaná prišla dňa 04.08.2017 z W., o ktorej
skutočnosti žalobcu informoval sused. Poskytol jej kľúče od bytu a odišiel. Žalovaná vyhadzovala z bytu
veci o čom ho vyrozumela jeho dcéra. Žalovaná bola agresívna a slovne ich napádala, nedalo sa s
ňou komunikovať. Uviedol jej, že tiež využívať nehnuteľnosť, na čo sa smiala a tvrdila, že všetko jejej. Nie sú mu známe okolnosti príchodu žalovanej zo zahraničia a ani si nevie vysvetliť jej správanie.
Odvtedy má zamedzený vstup do bytu. Ide o dve bytové jednotky tak je to rozdelené aj na katastri, dom
je poschodový. Žalobca obýva podkrovie so samostatným vchodom a má zamedzený prístup do bytu

dole. Vstupu do bytu a užívania bytu sa domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, ústne aj predtým.

8. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že žalovaná mala svoje kľúče, nepotrebovala kľúče
od žalobcu. Oba vchody do bytov sú monitorované kamerou žalobcu aj napriek jej nesúhlasu. Žalobca
kľúče od bytu má a zo začiatku doň pravidelne chodil. Teraz do bytu nechodí. Zo začiatku boli všetky

izby otvorené, nebolo nič zamknuté. Po návrate do bytu, keď bola viac dní preč, zistila, že boli jej
veci prehľadané a bola odmontovaná kuchynská linka. Potvrdila, že v čase jej príchodu vyhodila z
domu drevené zábradlie, ktoré bolo postavené na schodoch, pretože spadlo na jej syna a zľakla sa.
So žalobcom mali medzi sebou konflikty, z toho dôvodu v súčasnosti zamyká aj dolné dvere, a to od
augusta 2017. Kľúče vo dverách bytu nenecháva je tam možný vstup, necháva ich tam iba cez noc.
V prípade, ak by žalobca do bytu chcel vstúpiť otvorí mu, nie je to problém. Polícia bola privolaná

viackrát avšak z rôznych dôvodov. Aj dňa 11.06.2019, keď žalobca prišiel do bytu začal si ho obhliadať
a následne uviedol, že zavolá políciu, ktorá prišla a následne aj odišla. Podľa jej vedomostí nikdy nebola
privolaná polícia z dôvodu, že sa do bytu žalobca dostať nemôže. Žalobcovi nebráni v užívaní jeho
podielu. Žalobca o umožnenie prístupu do nehnuteľnosti nežiada, nakoľko do bytu chodí sám. Garáž,
ktorá je tiež v podielovom spoluvlastníctve nemá možnosť užívať, pretože žalobca parkuje tak, že tam

nie je možné vojsť.

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie J. vyplýva, že na liste vlastníctva je
evidovaná stavba so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. XXXX/X - rodinný dom X I..O.. +
NP, pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Ako

vlastníci bytu č. X, K. Z. XX X. Z. sú uvedení žalobca a žalovaná, každý v podiele 1 spolu s podielom na
spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXX. Ako vlastníci nebytového priestoru č. X, K.
Z. XX, X. Z. sú uvedení žalobca a žalovaná, každý v podiele 1 spolu s podielom na spoločných častiach
a zariadeniach domu XXXX/XXXXX.

10. Z listu žalobcu zo dňa 09.10.2018 vyplýva, že vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 2.000,- Eur za obdobie od 04.08.2017 do 04.01.2018, v lehote do 21.01.2018. V liste sa tiež
uvádza, že žalovaná žalobcu vylučuje z užívania spoločnej nehnuteľnosti, využíva ju výlučne ona.
Žalobca nesúhlasí, aby spoločnú nehnuteľnosť užívala v celosti a za jej užívanie nič neplatila.

11. Z listu žalovanej zo dňa 15.01.2018 vyplýva, že žalovaná odpovedala žalobcovi na jeho výzvu,
pričom uviedla, že užíva len časť nehnuteľnosti (3 miestnosti) a žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti
nebráni, dokonca tam žalobca ja pravidelne chodí. Zopakovala, že užíva len časť, ktorá zodpovedá jej
spoluvlastníckemu podielu.

12. Z potvrdenia o oznámení Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zo dňa 12.03.2018
vydaného na žiadosť oznamovateľa (žalobcu) vyplýva, že žalobca vykonal oznámenie, že od dňa
04.08.2017 do dňa 12.03.2018 v J., E. Q. Z. Č.. XX sestra oznamovateľa robí schválnosti voči
oznamovateľovi.

13. Z potvrdenia o vyslaní hliadky Mesta Trnava, Mestská polícia mesta Trnava zo dňa 12.06.2019
vyplýva,žedňa11.06.2019asio15.35hodprijalastálaslužbaMestskejpolíciemestaTrnavaoznámenie
žalobcu, ktorého obsahom bola informácia, že jeho sestra ho nechce vpustiť do nehnuteľnosti na adrese
Z. XX, J., ktorej je spoluvlastníkom. Na miesto bola vyslaná hliadka z dôvodu preverenia podozrenia
zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov. Po príchode hliadky na určené miesto, bol žalobcovi vstup do nehnuteľnosti
umožnený, na čo hliadka z miesta odišla. Potvrdenie bolo vydané na základe ústnej požiadavky žalobcu
zo dňa 12.06.2019.

14. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.15. Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo
je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

16. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,

rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

18. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

20. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to

nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

21. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 2.400,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 2.400,- Eur od 22.01.2018 do zaplatenia. Žalobca si nárok na zaplatenie uvedenej sumy

uplatňuje za obdobie od 04.08.2017 do 04.02.2018 (za 6 mesiacov) titulom bezdôvodného obohatenia
na tom skutkovom základe, že žalovaná užíva celú nehnuteľnosť, ktorej sú strany sporu podielovými
spoluvlastníkmi. Na takomto užívaní spoločnej nehnuteľnosti sa ako podieloví spoluvlastníci nedohodli,
preto mal žalobca za to, že žalovaná užíva jeho spoluvlastnícky podiel na danej nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu.

22. Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v
medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky
podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel je
síce vyjadrením vzťahov spoluvlastníkov k ideálnej časti predmetu spoluvlastníctva, avšak premieta

sa do faktického výkonu práv a povinností vyplývajúcich z tohto vzťahu v rozsahu spoluvlastníckych
podielov. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo
spoluvlastníkov je v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak neumožňujú niektorému zo spoluvlastníkov existujúce pomery
plnú realizáciu tohto práva, patrí mu za to zodpovedajúca náhrada. V prípade, že spoluvlastníkovi

nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo
na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom
korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému
z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi
nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť

k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto
prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na
právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom
ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je
výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov.

23. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s ustanovením § 123 OZ, t. j. z práva
spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu
podielu. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými

spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú
vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšejmiere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody
spoluvlastníkov (okrem prípadu, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo
jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak

by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by
medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci
v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to
užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva,

nie je právne významný.

24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
bytu č. X a nebytového priestoru č. X vo vchode č. XX, rodinného domu so súpisným číslom XXXX
a k nim prináležiaceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach na Z. Q.
K. J. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, D. Ú. J.. Nebolo sporné, že strany ako podieloví

spoluvlastníci neuzavreli dohodu o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobca vyzval žalovanú listom
zo dňa 09.01.2018 na úhradu sumy 2.000,- Eur s odôvodnením, že užíva celú spoločnú vec a nič
neuhrádza. Tiež nebolo sporné, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť užíva (obýva ju). Sporným medzi
stranami bolo či žalovaná užíva predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu
a či žalovanému v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu bráni. Súd preto najskôr zameral dokazovanie

na preukázanie týchto skutočností.

25. Základom argumentácie žalobcu ohľadom ním uplatňovaného nároku na zaplatenie žalovanej sumy
bolo skutkové tvrdenie, že žalovaná užíva celú nehnuteľnosť, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi bez
právneho dôvodu a jeho z užívania spoločnej nehnuteľnosti vylučuje. Obrana žalovanej spočívala v

tvrdení, že predmetnú nehnuteľnosť užíva len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a v užívaní
nehnuteľnosti žalobcovi nebráni. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedených skutkových tvrdení
v prvom rade zaťažovalo žalobcu, ktorý podanou žalobou svoj nárok voči žalovanej uplatňoval, v
zmysle zásady, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá

existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaná užíva celú nehnuteľnosť, resp.
v rozsahu nad jej spoluvlastnícky podiel a žalobcu z užívania spoluvlastníckeho podielu vylučuje, bolo
jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Túto
povinnosť mal žalobca už pri podaní žaloby. O to viac bolo potrebné z jeho strany predložiť, resp.
navrhnúť relevantné dôkazy, keď vo vyjadrení k žalobe žalovaná účinne poprela jeho skutkové tvrdenia.

Žalovaná priamo vo vyjadrení poprela tvrdenia žalobcu svojou vlastnou argumentáciou. Výslovne
poprela, že by niekedy žalobcovi bránila v užívaní spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu a uviedla, že spoločnú vec užíva spôsobom umožňujúcim žalobcovi užívať jeho spoluvlastnícky
podiel. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení žiadne relevantné dôkazy nenavrhol, resp.
ich nepredložil. V dodatočnej lehote predložil súdu listinný dôkaz Potvrdenie o oznámení vydané OR

PZ v Trnave zo dňa 12.03.2018 a Potvrdenie o vyslaní hliadky vydané Mestom Trnava, Mestská polícia
mesta Trnava zo dňa 12.06.2019, ktorý súd pripustil, keďže bol označený už v žalobe a za účelom
predloženia dôkazu, ktorý by preukazoval bránenie v užívaní spoločnej veci žalovanou bolo aj odročené
pojednávanie. Tu súd uvádza, že rozhodným obdobím, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok je
obdobie od 04.08.2017 do 04.02.2018. Oba listinné dôkazy boli vystavené mimo uplatňované obdobie

a podľa názoru súdu nepreukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti, teda že by žalovaná nadužívala
spoluvlastnícky podiel a že by žalobcovi v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu bránila. Potvrdenie o
oznámení zo dňa 12.03.2018 preukazuje len tú skutočnosť, že žalobca vykonal oznámenie, že v období
od 04.08.2017 do 12.08.2018 boli žalovanou voči jeho osobe robené schválnosti. Takéto oznámenie
v žiadnom prípade nie je relevantným podkladom na preukázanie tvrdenia žalobcu o neumožnení

vstupu do nehnuteľnosti, resp. o jeho vylučovaní z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Nepreukazuje, že
by žalovaná opakovane neumožňovala žalobcovi vstup do nehnuteľnosti a že na riešenie situácie by
musela byť napríklad privolaná hliadka. Okrem toho súdu sa javí predmetné oznámenie ako účelové,
pretože oznámenie bolo urobené tesne po podaní žaloby. V konaní nebolo predložené žiadne iné,
ďalšie oznámenie z predchádzajúceho obdobia (z obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok).

Potvrdenie o vyslaní hliadky zo dňa 12.06.2019 nebolo pre toto konanie relevantné, keďže sa netýkalo
rozhodného obdobia. Nad rámec ale súd uvádza, že aj toto potvrdenie súd považuje len za účelové,
nakoľko hliadka bola privolaná dňa 11.06.2019, deň pred termínom pojednávania (dňa 12.06.2019) a
z potvrdenia vyplýva, že vstup do nehnuteľnosti bol žalobcovi umožnený. Opätovne ani tento dôkaz(aj napriek tomu, že ním žalobca mohol disponovať už v deň pojednávania) nebol zo strany žalobcu
včas predložený. Podľa názoru súdu potom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by mu žalovaná
bránila vo vstupe do nehnuteľnosti počas rozhodného obdobia. Žalovaná uviedla, že počas noci máva

uzamknuté spodné dvere z dôvodu bezpečnosti, čo podľa názoru súdu nepreukazuje vylúčenie žalobcu
z užívania nehnuteľnosti. Pri užívaní spoločnej veci viacerými podielovými spoluvlastníkmi je potrebné,
aby podieloví spoluvlastníci navzájom rešpektovali aj svoje právo na súkromie. Žalovaná zamyká
vchodové dvere len počas noci, inak je vstup možný, nezamyká. Samotné uzamknutie vchodových
dverí počas noci neobmedzuje žalobcu na vstupe do nehnuteľnosti, keď v tomto prípade je možné

žalobkyňu kontaktovať (telefonicky alebo zazvonením). Žalobkyňa uviedla, že v takom prípade bez
problémov otvorí. Okrem toho žalobca nepoprel, resp. neuvádzal, že by nedisponoval kľúčmi od
danej nehnuteľnosti. Súd tiež nemal za preukázané, že by žalovaná užívala nehnuteľnosť nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu, keď uvádzala, že užíva len časť nehnuteľnosti v rozsahu dvoch
izieb, kuchyne a kúpeľne s toaletou. V predmetnej nehnuteľnosti sa na prízemní okrem schodov,
haly a toalety nachádzajú dve izby a kuchyňa. Na poschodí sa okrem chodby a kúpeľne s toaletou

nachádzajú tri izby a miestnosť, ktorá v minulosti slúžila ako kuchyňa. Žalovaná má uzamknuté len dve
izby na prízemí a kuchyňu, do ostatných miestností je vstup umožnený, nie sú uzamknuté. Žalobca
opäť žiadnym spôsobom nepreukázal a nevyvrátil toto tvrdenie žalovanej, teda že by užívala viac
ako je rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Žalobcom predložené fotografie pred pojednávaním dňa
22.11.2019 (doručené súdu dňa 19.11.2019), ako aj ďalšie dôkazy navrhnuté v tomto podaní, boli

podľa názoru súdu predložené oneskorene v rozpore s koncentračnou zásadou. Predložené fotografie
jednak nepreukazujú nadužívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanou, ale najmä podľa vyjadrenia
samotného žalobcu boli vyhotovené v novembri 2019 (okrem niektorých fotografií z interiéru, ktoré
majú byť z roku 2017), teda mimo obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok. Súd žalobcom
navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka Z. I. nepripustil, nakoľko ako už uviedol, tento dôkaz bol

navrhnutý v rozpore s koncentračnou zásadou. Žalobca neuviedol relevantný dôvod, pre ktorý nemohol
vykonanie tohto dôkazu navrhnúť už skôr, resp. pri podaní žaloby. Argument žalobcu, že žalovaná
nespochybňovala užívanie celého bytu č. X v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX a jeho
užívanie začala spochybňovať až na pojednávaní neobstojí, nakoľko žalovaná vo svojich písomných
podaniach (vyjadrenie k žalobe a duplika) opakovane uvádzala, že nehnuteľnosť užíva len v zákonných

medziach a žalobcovi v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu nebráni, nebráni mu tam vstupovať a
žalovaný tam aj vstupuje. Tvrdenie žalovanej, že svoj spoluvlastnícky podiel užíva len v zákonných
medziach, podľa názoru súdu, spochybňuje jeho užívanie v celom rozsahu, a preto ide o účinného
popretie skutkového tvrdenia žalobcu a nebolo možné ho vyhodnotiť ako nesporné. Za oneskorené
považoval súd dôkazy navrhnuté v písomnom podaní žalobcu doručenom súdu dňa 19.11.2019 aj v

súvislosti s tým, že boli predložené len tri dni pred pojednávaním a protistrana nemala možnosť sa s
nimi včas oboznámiť (a prípadne sa pripraviť na žalobcom navrhnutý výsluch svedka). Tu súd uvádza,
že posledné pojednávanie bolo dňa 12.06.2019, a teda do termínu nasledujúceho pojednávania mal
žalobca dostatok času na ich predloženie, resp. navrhnutie. Takéto konanie je nielenže v rozpore s
koncentračnouzásadou,aleajsozásadouhospodárnosti,pretožesúdbymuselzatýmtoúčelomodročiť

pojednávanie. Navyše ak posledné pojednávanie bolo odročené z dôvodu na strane žalobcu, keď mu
bol súdom poskytnutý priestor na doplnenie listinných dôkazov uvedených v žalobe predložením správ z
OkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvTrnave,tedaprávedokladmipreukazujúcimineumožňovanie
vstupu do nehnuteľnosti žalovanou. Keďže vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovi nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol, dokazovanie pribratím znalca do konania na určenie

výšky obvyklého nájomného by bolo nadbytočné.

26. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo preukázať opodstatnenosť jeho nároku uplatneného
v konaní, keď žalovaná tento nárok považovala za nedôvodný a v celom rozsahu ho popierala.
Žalobca neprodukoval žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne rozsahu

užívania spoločných nehnuteľností v rozhodnom období a bráneniu mu užívať spoločnú nehnuteľnosť
zo strany žalovanej. Neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu malo dopad na výsledok sporu
a znamená neúspech žalobcu v spore.

27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná neužívala nehnuteľnosti

nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, resp. že by akýmkoľvek spôsobom bránila v užívaní
spoločných nehnuteľností žalobcovi. Preto nebolo možné požiadavku žalobcu na kompenzáciu a na
stanovenie prináležiacej náhrady považovať za dôvodnú.28. Nad rámec súd uvádza, že v prípade ak žalobca nemá reálny záujem na užívaní spoločnej
nehnuteľnosti, je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej, že žaloba o vydanie bezdôvodného
obohatenia predstavuje uplatňovanie len zodpovednostných nárokov a pre rozumné usporiadanie

ich vzájomných vzťahov medzi stranami je na mieste zaoberať sa otázkou zrušenia a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva.

29. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu (100%), keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP.

O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).