Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219153
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4217219153.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. H.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom H., K. XXX/XA, zast. Advokátska kancelária VAVRINČÍK, s. r. o., so sídlom
Nové Mesto nad Váhom, Hurbanova 752/1, IČO: 52 619 818, za účasti Občianskeho združenia Ochrana

slabšej strany so sídlom Banská Bystrica, Komenského 12/A, IČO: 51 133 288, o zaplatenie sumy
2.790,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
17. februára 2020 č. k. 14Csp/210/2017-529 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa
zaplatenia sumy 1.202,67 eura a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 257,13 eura do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 708 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí služby a uviedol, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol
rozsudkom č. k. 14Csp/210/2017-429 zo dňa 08. 10. 2018 tak, že podanej žalobe v celom rozsahu
vyhovelažalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Protitomutorozsudkupodala
žalovanávzákonnejlehoteodvolanie,oktoromrozhodolKrajskýsúdvNitreakosúdodvolacíuznesením
č. k. 9Co/112/2019-479 zo dňa 30. 05. 2019 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd uložil
tunajšiemu súdu postupovať v zmysle návrhu žalovanej a pribrať do konania osobitný subjekt - právnickú

osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, a to za účelom zaručenia práva na
spravodlivý proces žalovanej. Súd prvej inštancie, postupujúc v intenciách uznesenia odvolacieho súdu
č. k. 9Co/112/2019-479 zo dňa 30. 05. 2019 uznesením č. k. 14Csp/210/2017-492 zo dňa 17. 09. 2019
pribral dokonania Občianske združenie Ochrana slabšej strany ako osobitný subjekt na strane žalovanej
a zistil, že dňa 07. 01. 2009 uzatvorili strany sporu zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanej bežný účet č. XXXXXXXXXX/

XXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky platné od 01. 01. 2009.
Na základe návrhu žalovanej zo dňa 22. 02. 2010 žalobca tejto poskytol službu: Povolené prečerpanie
na osobnom účte do výšky debetného limitu na osobnom účte. Výšku a dátum účinnosti debetnéholimitu žalobca oznámil žalovanej formou výpisu z technického systému banky doručeného na adresu
pre zasielanie výpisov. Na základe žiadosti žalovanej zo dňa 27. 12. 2010 bola zmenená požadovaná
výška debetného limitu na sumu 1.200 eur. Následne na základe žiadosti žalovanej zo dňa 25. 02.

2011 došlo k zmene požadovanej výšky debetného limitu na sumu 1.500 eur. Žalovaná realizovala
transakcie na svojom účte v období od jeho zriadenia, pričom odo dňa 26. 02. 2010 do dňa 31. 03.
2015 využívala i službu: Povolené prečerpanie na osobnom účte. Pre neplnenie zmluvných podmienok
žalovanou žalobca tejto vo výpise z účtu za obdobie mesiaca apríl 2015 oznámil, že ku dňu 01. 04.
2015 jej zmenil výšku limitu povoleného prečerpania na sumu 0 eur. Ku dňu 31. 03. 2015 žalobca

evidoval zostatok na účte žalovanej vo výške - 1.315,50 eura. V ďalšom období žalovaná na svojom
účte nerealizovala žiadne kreditné operácie, keď výška debetu na účte sa navyšovala účtovaním úroku
a poplatkov. Ku dňu 04. 07. 2017 dosiahla suma debetu na účte žalovanej hodnotu 2.790,57 eura. K
uvedenému dátumu bol zrušený účet žalovanej bezhotovostným prevodom dlhu žalovanej na vnútorný
účet banky (žalobcu). Nakoľko žalovaná dlžnú sumu debetu vo výške 2.790,57 eura neuhradila, žalobca
si nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil podanou žalobou. Zároveň si uplatnil na zaplatenie i sumu

zmluvného úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 2.790,57 eura od 05. 07. 2017 do zaplatenia.

1.2. V zmysle bodu 8 návrhu majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené
prečerpanie na osobnom účte zo dňa 22. 02. 2010, v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy
bankou v súlade s § 275 ods. 1 Obchodného zákonníka, dôjde povolením prečerpania debetného limitu

na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu tejto zmluvy. Podľa bodu 5 veta prvá návrhu majiteľa účtu
na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 22. 02.
2010, práva, povinnosti a vyhlásenia zmluvných strán, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v
zmluve, resp. v návrhu zmluvy, sa riadia VOP a príslušnými právnymi predpismi SR. V zmysle čl. I bod 3
všeobecných obchodných podmienok účinných od 01. 12. 2009, VOP sú súčasťou zmlúv uzatvorených

medzi bankou a klientom a tvoria časť ich obsahu. Odchylné dojednania zmluvy podpísanej medzi
bankou a klientom majú prednosť pred znením VOP. V zmysle čl. I bod 7 veta prvá všeobecných
obchodných podmienok, za poskytovanie bankových produktov/služieb a úkony s nimi súvisiace je
banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení
(ďalej len sadzobník). Podľa čl. III časť A bod 23 všeobecných obchodných podmienok,

ak účet/vkladná knižka dosiahne debetný (záporný) zostatok, príp. sa prekročí povolené prečerpanie,
je klient povinný vysporiadať záporný zostatok/nepovolené prekročenie v lehote uvedenej vo výzve
banky vo forme výpisu z technického systému banky. Takéto prekročenie sa považuje za podstatné
porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote klient zostatok nevysporiada, bude banka vymáhať takto vzniknutú
pohľadávku súdnou cestou, alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu pohľadávky

klienta voči banke. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené
povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne
takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s
debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. V zmysle bodu 3.4 všeobecných obchodných podmienok
účinnýchod01.03.2015,bankavediebežnéúčtyvýlučnenazákladezmluvyobežnomúčteuzatvorenej

medzi bankou a klientom. Zo zmluvy o bežnom účte vzniká banke záväzok viesť pre majiteľa bežný
účet, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených. Pokiaľ tieto VOP pre osobitný druh bežného
účtu neurčujú inak, zmluva o bežnom účte sa uzatvára na dobu neurčitú. V zmysle bodu
3.8 všeobecných obchodných podmienok účinných od 01. 03. 2015, klient musí mať na bežnom účte
dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru

poskytnutéhobankou,napoplatkyvzmyslesadzobníkaaakýchkoľvekďalšíchfinančnýchzáväzkovvoči
banke. Podľa bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok účinných od 01. 03. 2015, pri zúčtovaní
úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej
dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch, môže dôjsť k
nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie,

pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia
ods. 8.8. sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka

znížiť alebo zvýšiť. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vymáhanie je spojená
povinnosť zaplatiť poplatok. Podľa bodu 8.9 všeobecných obchodných podmienok účinných od 01. 03.
2015,klientmusívrátiťbankevšetkyvyčerpanépeňažnéprostriedky.Splácaniepovolenéhoprečerpania
sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorombolo povolené prečerpanie zriadené. Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky na požiadanie,
v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako
sedem dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené

prečerpanie na hodnotu 0 eur. Ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného
prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie
nadobudne účinnosť. Podľa úrokových sadzieb produktov účinného od 01. 03. 2015 je úroková sadzba
pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne.

1.3. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o bežnom
účte a zmluvy o úvere. I keď uvedené zmluvy predstavujú tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah
(§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetné zmluvy sú súčasne spotrebiteľskými
zmluvami a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený
zmluvou o bežnom účte a zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa
ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva
zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o bežnom účte a zmluvou
o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností),
ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V

tejto súvislosti súd upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015 (sp. zn.
3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa
na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

1.4. V prejednávanej veci súd opätovne vykonaným dokazovaním dospel k záveru o čiastočnej
dôvodnosti podanej žaloby. Vykonaným dokazovaním, preskúmaním obsahu listinných dôkazných
prostriedkov predložených v priebehu sporu žalobcom, vychádzajúc z nepopretých skutkových tvrdení
žalobcu, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo 07. 01. 2009 k platnému uzavretiu

zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil a
viedol bežný účet pre žalovanú. Na základe návrhu majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní
služby povolené prečerpanie na osobnom účte podpísanom žalovanou dňa 22. 02. 2010 a predloženom
žalobcovi v tento deň, došlo v súlade s ustanovením bodu 8 tohto návrhu k uzavretiu zmluvy o
poskytovaní tejto služby a to konkludentne, poskytnutím tejto služby na osobnom účte žalovanej.

Skutočnosť, že k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo, vyplynula aj z výpisu z účtu žalovanej za
mesiac február 2010, v ktorom žalobca uviedol aktuálnu výšku povoleného debetného limitu. Navyše,
žalovaná predloženie žiadosti o poskytnutie tejto služby, poskytnutie tejto služby a čerpanie finančných
prostriedkov na osobnom účte až do výšky povoleného prečerpania ani nepopierala, preto skutočnosť
o uzavretí a existencii takéhoto zmluvného vzťahu súd považoval za nespornú. Túto zmluvu (rovnako

ako zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb) súd považoval za zmluvu
spotrebiteľskú, keďže žalobca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalovaná nekonala ako podnikateľ. Rovnako nebolo sporné, že na žiadosť žalovanej tejto žalobca
zvyšoval povolené prečerpanie na jej osobnom účte (žiadosť žalovanej zo dňa 27. 12. 2010 o zmenu
výšky debetného limitu na sumu 1.200 eur, žiadosť žalovanej zo dňa 25. 02. 2011 o zmenu výšky

debetného limitu na sumu 1.500 eur), pričom týmto žiadostiam žalovanej bolo vyhovené, čo mal súd
preukázané i predloženými výpismi z osobného účtu žalovanej vystavenými v období od februára 2010.

1.5. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom debetného zostatku na
účte žalovanej vyčísleného k 04. 07. 2017, ako aj nárok na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne z

dlžnej sumy od 05. 07. 2017 do zaplatenia. Vychádzajúc zo špecifikácie predloženej žalobcom dňa 17.
05. 2018 (podanie datované dňa 11. 05. 2018) a z predložených výpisov z osobného účtu žalovanej
súd zistil, že žalovaná suma 2.790,57 eura pozostáva z rozdielu medzi realizovanými kreditnými a
debetnými transakciami na účte žalovanej v období od momentu otvorenia účtu 07. 01. 2019 do 01.04. 2015, kedy došlo ku zrušeniu účtu žalovanej, pričom po dátume 01. 04. 2015 sa dlžná suma
navyšovala o úrok vo výške 28 % ročne z aktuálne dlžnej sumy a o poplatky. V rámci debetných
transakcií si žalobca účtoval poplatok za upomienky vo výške 2 x 15 eur (zaúčtovaný vo výpisoch

účtu za mesiace apríl 2015 a máj 2015) a poplatok za výzvu - prečerpanie účtu vo výške 30 eur
(zaúčtovaný vo výpise z účtu za mesiac jún 2015). V dlžnej sume vo výške 2.790,57 eura je tiež zahrnutá
suma úroku vo výške 28% ročne uplatneného z aktuálnej dlžnej sumy nepovoleného prečerpania za
obdobie od 01. 04. 2015 do 04. 07. 2017, ktorý vychádzajúc zo žalobcom predložených výpisov z
účtu predstavuje sumu 1.270,77 eura. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku vo výške

28% ročne zo sumy nepovoleného prečerpania, súd poukázal na to, že zmluvná podmienka upravená
v bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok (ktorá bola platná a účinná i v čase, počnúc od
01. 04. 2015), na základe ktorej si žalobca uplatnil tento nárok i v tomto konaní už bola opakovane,
napr. rozsudkom Okresného súdu Košice č. k. 36C/117/2013-55 zo dňa 29. 11. 2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/91/2014 zo dňa 24. 03. 2015 vyhlásená za neplatnú
z dôvodu jej neprijateľnosti. Rovnako poplatky na výzvy a upozornenia v súvislosti s prečerpaním účtu

už boli súdmi SR opakovane vyhlásené za neprijateľné (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 9C/90/2015 zo dňa 14. 09. 2015). Z uvedeného dôvodu, keďže rozsudky, ktorými bola vyslovená
neplatnosť z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, sú pre žalobcu záväzné, bolo jeho povinnosťou
zdržať sa uplatňovania takýchto neprijateľných zmluvných podmienok (uplatňovania úroku vo výške
28% ročne zo sumy nepovoleného prečerpania, uplatňovania sumy poplatkov za výzvy a upomienky v

súvislosti s prečerpaním účtu) a tiež zdržať sa uplatňovania nárokov z takých neprijateľných zmluvných
podmienok. Z týchto dôvodov súd považoval podanú žalobcu v časti o zaplatenie sumy 1.330,77 eura
pozostávajúcej zo sumy poplatkov za upomienky a výzvy v súvislosti s prekročením účtu (debetom) v
celkovej výške 60 eur, v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku vo výške 28% ročne zo sumy
nepovoleného debetu vyčísleného za obdobie od 01. 04. 2015 do 04. 07. 2017 vo výške 1.270,77

eura, ako aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku vo výške 28% ročne zo sumy 2.790,57
eura od 05. 07. 2017 do zaplatenia za nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol. Pokiaľ ide o
zvyšnú časť žalovanej sumy (sumu vo výške 1.459,80 eura), súd preskúmaním predložených výpisov z
účtu žalovanej vystavených za mesiace január 2009 až január 2010 zistil, že žalovaná v tomto období
službu povolené prečerpanie na účte povolenú nemala a za mesiac január 2010 zostatok na jej účte

predstavoval sumu - 2,80 eura. Následne v období mesiacov február 2010 až marec 2015 žalovaná
mala možnosť využívať službu povolené prečerpanie finančných prostriedkov na svojom účte. Súd,
vyčísliac rozdiel medzi kreditnými transakciami na účte žalovanej a zaúčtovanými výbermi a platbami
realizovanými žalovanou zo svojho účtu v tomto období konštatoval, že rozdiel medzi týmito položkami
predstavuje sumu - 257,13 eura. Nakoľko táto suma predstavuje čiastku, ktorú žalovaná čerpala nad

rámec vlastných prostriedkov na svojom účte, teda uvedená suma predstavuje dlh voči žalobcovi, súd
v tejto časti vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Táto suma sa po uplynutí lehoty na splnenie dlžnej sumy
titulom povoleného prečerpania na osobnom účte žalovanej po znížení limitu povoleného prečerpania
na sumu 0 eur stala nepovoleným prečerpaním. Vo zvyšnej časti súd podanú žalobu zamietol, keď zo

skutkových tvrdení žalobcu podložených listinnými dôkaznými prostriedkami nemal preukázané, z čoho
suma vo výške 1.202,67 eura presne pozostáva, z predložených výpisov z účtu možno len vyvodiť,
že ide o úroky a poplatky. Dôvod ich účtovania a ich výšku však žalobca nepreukázal, keď návrh
majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo
dňa 22. 02. 2010 odkazuje len na všeobecné obchodné podmienky, pričom žalobca predložil v priebehu

konania všeobecné obchodné podmienky platné od 01. 12. 2009, ktoré však stranami sporu podpísané
neboli. Pokiaľ zmluvné dojednania žalobcu upravené vo všeobecných obchodných podmienkach nie
sú opatrené podpismi zmluvných strán, nemôžu tieto tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu.
Sadzobník poplatkov, na ktorý poukazoval žalobca, a ktorý v priebehu konania aj predložil, nie je
možné považovať za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom na predloženom sadzobníku poplatkov

tiež absentujú podpisy zmluvných strán. Všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov a
úrokové sadzby predložené žalobcom nemožno považovať za zmluvné podmienky medzi stranami
sporu individuálne dojednané. Tieto dokumenty boli nad všetku pochybnosť vypracované žalobcom
vopred a boli určené pre široký okruh zákazníkov. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade
uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť so spotrebiteľom individuálne dojednané (§ 53

ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo znamená, že spotrebiteľ mal mať možnosť oboznámiť sa s
ich obsahom pred podpisom zmluvy a mohol ich obsah aj ovplyvniť. V zmysle ustanovenia § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, či úrokové sadzby alebo sadzobník
poplatkov v danom prípade nemožno považovať za individuálne dojednané, keď žalobca skutočnosť
ohľadne individuálneho dojednania ich obsahu ani len skutkovo netvrdil. Individuálnosť ich dojednania

nie je daná ani tým, že na ne zmluva odkazuje. Všeobecné obchodné podmienky, úrokové sadzby, či
sadzobník poplatkov predstavujú dokumenty k zmluve formulárového charakteru, ktoré ak aj obsahujú
dojednanie o poplatkoch, sankciách, odplate, tieto splývajú so všetkými nespočetnými informáciami
do jedného celku tak, že priemerný spotrebiteľ v kontraktačnej fáze zmluvy je viac dezorientovaný,
než seriózne dodávateľom informovaný o význame tejto podmienky. Všeobecné obchodné podmienky

predstavujú rozsiahly súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických, či ekonomických
a bankami používaných termínov, v ktorých je problematické zorientovať sa osobe znalej práva, nieto
ešte priemernému spotrebiteľovi. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu v tejto časti uplatneného
nárokuzamietol.Uplatnenýnároksúdnepovažovalzapremlčaný,keďpohľadávkaztitulunepovoleného
prečerpania vznikla uplynutím lehoty 7 dní na splatenie povoleného prečerpania po znížení limitu
povoleného prečerpania na sumu 0 eur, t.j. dňa 09. 04. 2015. Zo strany žalobcu bola žaloba v tejto

veci podaná v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, dňa 04. 08. 2017. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 396 CSP, keď žalovaná bola v konaní pred súdom
prvej inštancie v spore úspešnejšou stranou (keďže súd žalobu vo väčšej časti zamietol) a v odvolacom
konaní mala úspech v plnom rozsahu, keďže jej odvolaniu odvolací súd vyhovel. Nakoľko však žalovanej
preukázateľne v súvislosti s týmito konaniami žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3
CSP, keď v danom prípade považoval za dôvodné určiť dlhšiu lehotu na plnenie, nakoľko z rozhodovacej
činnosti je súdu známe, že voči žalovanej sa viedlo a vedie na Okresnom súde Komárno viacero konaní,
v ktorých si od nej veritelia uplatňujú a vymáhajú peňažné nároky (či už v rámci civilného sporového
konania alebo v rámci exekučného konania).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v zamietajúcom
výroku ohľadom účtovaných poplatkov súvisiacich s vedením účtu žalovanej, úrokov pri nepovolenom
prečerpaní a úrokov z omeškania, namietajúc, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam. K poplatkom súvisiacich s vedením účtu uviedol, že poplatky,
ktoré boli zaúčtované na bežnom účte žalovanej, sa týkali aj prevádzky bežného účtu a žiadny z
týchto zaúčtovaných poplatkov priamo nesúvisí s povoleným poskytnutím úverového rámca formou
povoleného prečerpania. Poplatky boli účtované na základe čl. VI. ods. 4 zmluvy o účte, v zmysle
ktorého je banka za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka

poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na
základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu
majiteľa účtu vedeného v banke. Výška poplatkov je uvedená v sadzobníku. Spotrebiteľská zmluva
nemusí byť vyhotovená ako jediný dokument. V zmysle § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách
poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe

zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4
sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky. V zmysle § 31 ods. 5 písm.
d) rámcová zmluva obsahuje o.i. informácie o poplatkoch a úrokoch. Zákon o platobných službách
teda výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne
dojednané. K forme zmluvy vyhotovenej vo viacerých nadväzujúcich zmluvných dokumentoch poukázal

na judikatúru Súdneho dvora, a to rozsudok vo veci C-42/15 z 09. 11. 2016 a na to, že zmluva o
úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej
zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť
obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

VOP/OP/sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal.
Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/190/2018 a sp. zn. 5Co/241/2018.
Poskytovanie vedenia účtu a služieb s tým spojených je nepochybne hlavným predmetom plnenia
pri zmluve o bežnom účte. Poplatky za tieto služby sú potom jednoznačne cenou za tieto služby. V
zmysle Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení bola teda neprijateľnou len taká podmienka, ktorá

súčasne spĺňala predpoklady, že nebola individuálne dojednaná, spôsobovala značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a v neprospech spotrebiteľa a nejednalo sa o hlavný predmet
plnenia a primeranosť ceny plnenia. Poplatky za vedenie účtu a súvisiace služby teda predstavujú
dojednanie o cene plnenia v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozhodnomznení. Žalobca v písomnej špecifikácii žalovanej sumy uviedol okrem poplatkov za upomienku a výzvu
aj iné poplatky, ktoré súvisia s vedením osobného účtu žalovanej, na ktoré žalobca nepochybne má
nárok. Pokiaľ súd zamietol okrem úrokov pri nepovolenom prečerpaní uplatnených vo výške 28% ročne

aj ďalšie účtované úroky, ktorými sú úrok z omeškania, resp. sankčný úrok a úrok pri povolenom
prečerpaní na účte, nepostupoval správne. Účastníci po uzatvorení zmluvu o bežnom účte uzatvorili
zmluvu o PP, ktorou zriadil žalobca pre žalovanú limit povoleného prečerpania vo výške 650 eur s
úrokovou sadzbou variabilnou. Na základe žiadosti žalovanej sa uvedený limit mohol v súlade s
príslušnými ustanoveniami VOP meniť, výška aktuálneho limitu je uvedená v jednotlivých výpisoch z

účtu. Aj z predložených výpisov z osobitného účtu žalovanej je zrejmé, že táto úroková sadzba bola
vo výške 16,90% ročne a následne od 10/2012 bola vo výške 19,90% ročne, pričom informácia o
úrokovej sadzbe pri čerpaní do výšky poskytnutého limitu je uvedená na konci výpisu. Na základe
zmluvy o PP a VOP rozlišujeme povolený debet a nepovolený debet. Žalovaná mala poskytnutú službu
povolené prečerpanie na účte s variabilný úrokom 16,90% ročne a neskôr 19,90% ročne, ktoré sa
riadi okrem zmluvy aj VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní. Povolené

prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do
výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Splácanie povoleného
prečerpania sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta,
na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach.
Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na

požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť
kratšie ako sedem dní. Žalovaná prekračovala povolený limit povoleného prečerpania, čím porušovala
zmluvu tým, že sa dostala do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe uvedeného
žalobca znížil žalovanej limit povoleného prečerpania na 0 eur. Aj z predložených výpisov z osobného
účtu žalovanej vyplýva informácia obsiahnutá na konci výpisu, podľa ktorej pri čerpaní prostriedkov nad

povolený debetný limit sa k príslušnej úrokovej sadzbe pripočíta sankčný úrok, ktorý bol vo výške 4,10%
ročne a neskôr vo výške 8% ročne. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v
uvedenej lehote sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte.
Po znížení limitu na 0 eur sa dlh žalovanej navyšoval z právneho titulu prekročenia, kedy bol sankčný
úrok pripočítaný k úrokovej sadzbe povoleného prečerpania nahradený úrokom z prekročenia vo výške

28% ročne. Žalobca má za to, že všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy, a to jednak
vzhľadom na text zmluvy, ktorý VOP uvádza ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaná
oboznámila a vyslovila súhlas svojim podpisom, a jednak tiež s odkazom na rozhodnutie SD EÚ z 9.
11. 2016 vo vec C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokumentatiežzustanovenia§273Obchodnéhozákonníkavspojenísustanovením§261ods.6 písm.

d) OBZ, ktoré výslovne možnosť úpravy povinností zo zmluvy v obchodných podmienkach upravuje.
Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na zmluve. Jeden
podpis žalovanej na konci zmluvy je postačujúci a ak s podmienkami nesúhlasila, nemusela zmluvu
podpísať. Ak aj z hľadiska formy je právny úkon uzavretý prostredníctvom formulárovej predtlače,
takýto spôsob uzatvárania zmluvy nie je právom zakázaný a samotné použitie formulára nemôže

automaticky znamenať, že spotrebiteľ sa s jeho obsahom neoboznámil alebo s jeho obsahom nesúhlasí,
ak súhlas s dohodami uvedenými v predtlači osobne potvrdil svojim podpisom. Poukázal na rozsudky
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/190/2018, sp. zn. 5Co/241/2018, Krajského súdu v Nitre sp. zn.
5Co/197/2018, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/130/2017 a Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 41Co/39/2018. Na záver uviedol, že má za to, že nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov

súvisiacich s vedením platobného účtu klienta, ako ani dôvod na nepriznanie úroku účtovaného pri
povolenom prečerpaní účtu a úroku z omeškania. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a vyhovieť žalobe žalobcu aj v časti súdom nepriznaných úrokov a poplatkov.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s poukazom na stabilnú rozhodovaciu prax

súdov SR bolo dostatočne judikované, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úroku vo výške
28% ročne zo sumy nepovoleného prečerpania je neplatnou zmluvnou podmienkou z dôvodu jej
neprijateľnosti. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/67/2018. Neprijateľnú
zmluvnú podmienku tiež predstavujú poplatky na výzvy a upozornenia v súvislosti s prečerpaním účtu,
ktoré boli rovnako tak judikované mnohými súdmi SR za neprijateľné a žalobca je povinný takéto

rozhodnutia rešpektovať a zdržať sa neoprávneného uplatňovania týchto neprijateľných zmluvných
podmienok. Poukázala tiež na nález Ústavného súdu ČR z 11. 11. 2013 sp. zn. I. ÚS 3512/11. Pokiaľ
žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora, k tomu uviedla, že príloha musí byť neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, tiež musí byť spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol oboznámiť. Z vykonanéhodokazovania bolo preukázané, že sadzobník poplatkov, ako aj všeobecné obchodné podmienky neboli
žalovanou podpísané, resp. neboli individuálne dohodnuté. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v danom prípade je potrebné rozlišovať dve
zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou a právny inštitút prekročenia je upravený priamo v
zákone. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa spravuje ustanoveniami zmluvy o spolupráci pri
poskytovaníbankovýchproduktovaslužiebvspojení sovšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamibanky,

sadzobníkom poplatkov a výveskou úrokových sadzieb, zmluvy o povolenom prečerpaní na účte ako
spotrebiteľského úveru, zák. č. 129/2010 Z. z. Úprava prekročenia ako osobitného inštitútu odlišného
od zmluvy o povolenom prečerpaní by nemala zmysel, ani logiku v prípade, že by platilo, že aj samotné
prekročenie musí byť výsledkom konsenzu oboch zmluvných strán zmluvnou formou. Zákon upravuje
dva od seba odlišné a nezávislé inštitúty. Zmluvnú formu poskytnutia úverového rámca k zmluve o
bežnom účte, a osobitný inštitút upravujúci čerpanie prostriedkov na bežnom účte spotrebiteľa, ktorého

pojmovým znakom je práve absencia dohody zmluvných strán na čerpaní prostriedkov nad rámec
disponibilného zostatku na účte. Na základe zmluvy o povolenom prečerpaní bol debetný zostatok na
účte predstavujúci povolené prečerpanie. Žalobca si uvedeným zmluvným titulom uplatnil nárok na
úrok 16,90% ročne, neskôr 19,90% ročne, nakoľko úroková sadzba bola variabilná. Upriamil pozornosť
na fakt, že do režimu prekročenia sa zostatok na účte žalovanej dostal až pri prekročení dohodnutého

úverového limitu povoleného prečerpania a po zrušení predmetného limitu. Až uplynutím lehoty na
úhradudlhuzpovolenéhoprečerpaniapozrušenípredmetnéhoúverovéholimitusacelýspornýzostatok
na účte žalovanej dostáva do režimu prekročenia a úročí sa aj príslušnou úrokovou sadzbou 28%.
Zmluva o účte pre prípad prekročenia v zmysle zákona nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať
údaj o výške úroku. Naopak, podľa § 18 ods. 1 zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na

trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca si túto informačnú povinnosť, ktorou zákon podmieňuje
uplatnenie úroku z prekročenia, nepochybne splnil. Poplatky, ktoré boli zaúčtované na bežnom účte
žalovanejsatýkalivýlučneprevádzkybežnéhoúčtuažiadnyzozaúčtovanýchpoplatkovpriamonesúvisí
s povoleným poskytnutím úverového rámca formou povoleného prečerpania. Poplatky za služby
súvisiace s vedením účtu nepochybne predstavujú dojednania o cene plnenia v zmysle § 53 ods. 1 OZ

v rozhodnom znení, keďže všetky poplatky účtované žalovanej súvisia priamo s vedením účtu.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia.
Uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 28% ročne zo sumy nepovoleného
prečerpania, ako aj nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za výzvy a upozornenia v súvislosti s

prečerpaním účtu je nevyhnutné považovať za neplatné zmluvné podmienky z dôvodu ich neprijateľnosti
a žalobca je preto povinný zdržať sa takéhoto neoprávneného uplatňovania týchto neprijateľných
zmluvných podmienok.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej

len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcom, v neprospech
ktoréhobolorozhodnutievydané(§359CSP)protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd

prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

7. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.790,57 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 28% ročne zo sumy 2.790,57 eura od 05. 07. 2017 do zaplatenia a trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 07. 01. 2009 uzatvoril so žalovanou zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb č. 3831954001, na základe ktorej žalobca žalovanej zriadil
a viedol účet, pričom žalovaná porušením bodu 3.8 všeobecných obchodných podmienok sa dostala

na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny. Z uvedeného dôvodu žalobca pred
zatvorením účtu žalovanej vykonal dňa 04. 07. 2017 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok
na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 257,13 eura do 60 dní odprávoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalovanej nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal. V dôsledku odvolania zo strany žalobcu v
zamietajúcom výroku týkajúcom sa zamietnutia poplatkov súvisiacich s vedením účtu žalovanej, úrokov

pri povolenom prečerpaní a úrokov z omeškania je len táto časť zamietajúceho výroku predmetom
preskúmania odvolacím súdom a vyhovujúci výrok a zamietajúci výrok týkajúci sa zamietnutia sumy
1.330,77 eura (poplatky za upomienky a 28% úroku ročne zo sumy nepovoleného prečerpania
vyčísleného za obdobie od 01. 04. 2015 do 04. 07. 2017 v sume 1.270,77 eura a v časti uplatneného
nároku na zaplatenie úroku vo výške 28% ročne zo sumy 2.790,57 eura od 05. 07. 2017 do zaplatenia)

je už právoplatný.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom

v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa
stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolací súd sa

stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že z dokladov predložených žalobcom nie je zrejmé,
z čoho odvolaním namietaná suma vo výške 1.202,67 eura pozostáva, pričom postačujúca nie je ani
špecifikácia zo dňa 11. 05. 2018 (č. l. 87-88), z ktorej to nie je možné zistiť. Argumentácia žalobcu, že ide
o poskytovanie vedenia účtu a služieb s tým spojených, pričom ide o hlavný predmet plnenia pri zmluve
o bežnom účte, by bolo možné uplatniť až v prípade, keby bolo súdu zrejmé, konkrétne z čoho táto

suma pozostáva, z koľkých poplatkov, z akého titulu a v takom prípade by sa aj súd mohol vyporiadať
s konkrétnymi skutkovými a právnymi okolnosťami, tak ako to aj urobil súd prvej inštancie vo výroku
o zamietnutí sumy 1.330,77 eura (poplatky za upomienky a 28% úroku ročne zo sumy nepovoleného
prečerpania vyčísleného za obdobie od 01. 04. 2015 do 04. 07. 2017 v sume 1.270,77 eura a v časti
uplatneného nároku na zaplatenie úroku vo výške 28% ročne zo sumy 2.790,57 eura od 05. 07. 2017

do zaplatenia), ktorú vedel špecifikovať a oddeliť od ostatnej žalovanej sumy.

13. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako
aj súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok, v
ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť,

pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, pričom nie je vylúčená ani
aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené
uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje
zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpores požiadavkami v dobrej viere alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy
a pod. Ak majú byť takéto všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, v

prípade, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť
oboznámenie sa s ich obsahom, ktoré samotné oboznámenie však nepostačuje len konštatovanie a
vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s podmienkami oboznámený. V danom
prípade zmluva uzatvorená stranami v bode VII. 2 uvádza, že majiteľ účtu vyhlasuje, že obdržal
obchodnépodmienky,ktorésúsúčasťouzmluvyazaväzujesaichdodržiavať.Bankajeoprávnenámeniť

obchodné podmienky, pričom zmeny a ich účinnosť oznámi banka zverejnením vo svojich obchodných
priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického
komunikačného zariadenia banky v lehotách podľa obchodných podmienok. Vychádzajúc z uvedeného
je potrebné konštatovať, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovanú oboznámil so
všeobecnými obchodnými podmienkami, preto dospel odvolací súd k záveru, že plnenia vyplývajúce len
zo všeobecných obchodných podmienok, neboli so žalovanou platne dojednané, rozhodnutie súdu prvej

inštancie v tejto časti zamietajúceho výroku je správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd jej priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).