Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219153
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217219153.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. H., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H., K. XXX/XA, o zaplatenie 2.790,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 8. októbra 2018 č. k. 14Csp/210/2017-429 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.790,57 eura, ako i úrok z omeškania vo výške 28% ročne zo sumy 2.790,57 eura od 05. 07. 2017
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že

žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 708 ods. 1, 2, § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,
5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí služby a § 151 ods. 1 CSP. Uviedol,
že žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.790,57

eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 28% ročne zo sumy 2.790,57 eura od 05. 07. 2017
do zaplatenia na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa 07. 01. 2009 zmluvu č.
3831954001, na základe ktorej žalovanej zriadil a viedol účet č. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
pričom žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného debetu, a keďže dlh vo výške nepovoleného
debetu neuhradila, účet jej zatvoril a účtovnou transakciou dňa 04. 07. 2017 previedol debetný zostatok
na vnútorný pohľadávkový účet. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 07.

01. 2009 uzatvorili strany sporu zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanej bežný účet, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky platné od 01. 01. 2009. Záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo
zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere, predstavujú tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah, pričom
predmetné zmluvy sú súčasne spotrebiteľskými zmluvami a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľa. Žalovaná pri uzatváraní zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti, z ktorého dôvodu je na právny vzťah založený zmluvou o bežnom účte a
zmluvouoúverepotrebnéaplikovaťajpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľských
zmluvách a to cez odkaz podľa ust. § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Mal za to, že
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.
Na predmetný právny vzťah založený zmluvou o bežnom účte a zmluvou o úvere preto aplikoval

ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností), ako i ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Argumentoval tiež dôvodmiuvedenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 04. 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu. Uviedol, že dňa 26. 02. 2010 došlo medzi
stranami k platnému uzavretiu zmluvy o poskytovaní služby: Povolené prečerpanie na osobnom účte v

súladesustanovenímbodu8návrhumajiteľaúčtunauzatvoreniezmluvyoposkytovaníslužbyPovolené
prečerpanie na osobnom účte zo dňa 22. 02. 2010. Zmluvný vzťah bol uzavretý v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Medzi stranami sporu boli dojednané všetky zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pre
spotrebiteľský úver poskytnutý formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte

poskytnutých bankou. Z tvrdenia žalobcu, podporeného predložením výpisov z účtu mal za preukázané,
že žalovaná úver formou povoleného prečerpania aj využívala a to, počnúc od 26. 02. 2010 do dňa 31.
03. 2015, kedy žalobca pre neplnenie zmluvných podmienok žalovanou tejto vo výpise z účtu za obdobie
mesiac apríl 2015 oznámil, že ku dňu 01. 04. 2015 jej zmenil výšku limitu povoleného prečerpania na
sumu0eur.Keďžežalovanásvojepovinnostivyplývajúceztituluposkytnutéhoúveruformoupovoleného
prečerpania neplnila riadne a včas, t. j. nezabezpečila na svojom účte dostatok finančných prostriedkov

na úhradu debetu, žalobca ku dňu 04. 07. 2017 účet žalovanej zatvoril a vyčíslil sumu debetného
zostatku vo výške 2.790,57 eura. Dlžná suma predstavuje sumu rozdielu medzi kreditnými a debetnými
transakciami na účte žalovanej, keď počnúc od 01. 04. 2015 nebola na účte žalovanej vykonaná z
jej strany žiadna kreditná transakcia a dlžná suma bola navyšovaná o zákonný úrok z omeškania a
poplatky uplatnené v súlade so sadzobníkom poplatkov. Nakoľko žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu

ohľadne vzniku, existencie a výšky pohľadávky nepopierala, žalobcove skutkové tvrdenia označil za
preukázané a nesporné. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 2.790,57 eura. Žalobcovi priznal i úrok z omeškania pri nepovolenom prečerpaní vo výške
vyplývajúcej zo sadzobníka poplatkov vo výške 28% ročne z dlžnej istiny, počnúc odo dňa 05. 07. 2017
do zaplatenia. Ohľadom námietky premlčania uplatneného nároku konštatoval, že zo strany žalobcu

bola žaloba v tejto veci podaná v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá vychádzajúc z bodu 8.9
všeobecných obchodných podmienok účinných od 01. 03. 2015 začala plynúť dňa 31. 03. 2015. Keďže
žaloba v tejto veci bola zo strany žalobcu podaná na súd dňa 04. 08. 2017, bolo to v rámci plynutia
trojročnej premlčacej doby pre uplatnenie predmetného nároku na súde. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu, o výške ktorého rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením (§ 262 ods. 2
CSP). Záverom uviedol, že lehotu na plnenie určil podľa § 232 ods. 3 CSP, keď nevyhovel žalovanej o
povolenie možnosti úhrad dlžnej sumy v splátkach. V tomto smere sa stotožnil s názorom žalobcu, že
uloženie povinnosti plnenia v mesačných splátkach po 30 eur by bolo v danom prípade neprimerané
výške dlžnej sumy a dobe splatenia. Naviac zo strany žalovanej od roku 2015 nebola realizovaná

žiadna splátka dlžnej sumy, pričom nepreukázala, že jej osobné, majetkové a zárobkové pomery úhradu
dlžnej sumy naraz neumožňujú. Poukaz žalovanej na jej nepriaznivý zdravotný stav, ktorý preukazovala
lekárskymi správami z roku 2014 a 2016 považoval za nedostatočné preukázanie jej situácie, keď
žalovaná v priebehu sporu nepredložila žiaden dôkaz o jej majetkovej situácii, zárobkových a osobných
pomeroch. Uzavrel, že uloženie povinnosti plnenia v navrhnutých splátkach by v konečnom dôsledku

bolo v neprospech žalovanej, keď dlžná suma sa neustále navyšuje o zmluvný úrok a pri mesačnej
splátke vo výške 30 eur by to trvalo viac ako 7 rokov, kým by žalovaná zaplatila dlžnú istinu, pričom až
po úplnom zaplatení istiny sa prestane celková dlžná suma navyšovať o zmluvný úrok, počítaný vždy
z aktuálnej dlžnej sumy.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, namietajúc, že už
v predchádzajúcich vyjadreniach viackrát uviedla, že v roku 2014 prekonala vážne ochorenie, predtým
stratila zamestnanie a až do marca 2016 bola s menšími prestávkami dlhú dobu práceneschopná. Z
tohto dôvodu preto nemohla splniť svoje povinnosti a vznikli jej záväzky, ktoré značne narástli a ktoré sa
snaží do dnešného dňa splatiť. Zdôraznila, že súd by mal chrániť spotrebiteľa, čo sa v danom prípade

nestalo. V tejto súvislosti uviedla, že ako fyzická osoba, ktorá sa nevyzná v právnych záležitostiach,
nemôže chrániť svoje záujmy tak, ako veľká banka, pričom finančné prostriedky na zaplatenie právnika
nemá. Uviedla, že opätovne žiada súd o účasť vedľajšieho účastníka v konaní na jej strane. Nárokovanú
sumu neuznala a označila ju za úžernú odplatu. Uzavrela, že zaplatenie nereálnej sumy v takej výške
by ju dostalo do ešte väčšej finančnej tiesne, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03. 12. 2018 č. k. 14Csp/210/2017-443 vyzval žalovanú, aby
v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia odstránila nedostatky podania- odvolania zo dňa 23. 11.2018, doručeného súdu dňa 26. 11. 2018 tak, že doplní podanie o podpis, presne sformuluje odvolací
návrh tak, aby z neho bolo zrejmé a jasné, čo týmto podaním sleduje a čoho sa domáha.

4. V nadväznosti na výzvu súdu prvej inštancie žalovaná v písomnom podaní, doručenom súdu prvej
inštancie dňa 31. 12. 2018 uviedla, že sa svojim odvolaním domáha zrušenia napadnutého rozsudku a
odmietnutia návrhu žalobcu. Opätovne poukazovala na dôvody uvedené v odvolaní a záverom uviedla,
že po osobnej návšteve banky v decembri sa pracovník Prima banky jednoznačne vyjadril už ako
úspešná strana v tejto záležitosti, že už dopredu chystajú prípad riešiť prostredníctvom exekútora, aj

keď rozhodnutie ešte nie je právoplatné.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že úrok z prekročenej čiastky po dobu
nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých
bankou nad rámec zostatku na účet klienta, nie zmluvnou pokutou. S poukazom na bod 3.4, bod 3.8,
bod 3.12 všeobecných obchodných podmienok mal za to, že nepovolené prečerpanie je prekročením

v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia všeobecných obchodných podmienok iba
reflektujú ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a
vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S poukazom na ust. § 9 ods. 2
a § 18 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. uviedol, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na jeho
webovom sídle a ich prístupnosťou v pobočkách banky je splnená povinnosť podľa § 18 ods. 1 Zákona

o spotrebiteľských úveroch. Ohľadom výšky úroku argumentoval dôvodmi uvedenými v rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 03. 2018 č. k. 43Co/4/2018-54. Výšku úroku považoval
za individuálne dohodnutú a primeranú.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že sa v uvedenej právnej záležitosti nevyzná,

viackrát žiadala súd o účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Z uvedeného dôvodu sa preto obrátila
na občianske združenie Ochrana slabšej strany, ktoré splnomocnila na všetky úkony v súvislosti s
predmetným konaním.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

účinného od 01. 07. 2016, ďalej len CSP), viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.Vpreskúmavanejvecizobsahuspisuvyplýva,žežalobcadňa04.08.2017doručilsúduprvejinštancie
žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť mu sumu 2.790,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 28% ročne zo sumy
2.790,57 eura od 05. 07. 2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva,
že žalobca dňa 07. 01. 2009 uzatvoril so žalovanou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb č. 3831954001, na základe ktorej žalobca žalovanej zriadil a viedol účet, pričom
žalovanáporušenímbodu3.8všeobecnýchobchodnýchpodmienoksadostalanaúčtedonepovoleného
prečerpania vo výške žalovanej istiny. Z uvedeného dôvodu žalobca pred zatvorením účtu žalovanej
vykonal dňa 04. 07. 2017 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte žalovanej previedol
na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalovaná v písomnom podaní, doručenom súdu prvej inštancie

dňa 29. 11. 2017 poukazovala na jej nepriaznivý zdravotný stav a okolnosti, pre ktoré nevedela splácať
úver. Zároveň požiadala súd, aby jej poskytol ochranu a prihliadol na premlčanie, prípadne o účasť
vedľajšieho účastníka v konaní - Spoločnosť pre ochranu práv spotrebiteľov na jej strane. Následne v
písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 25. 04. 2018 opätovne uviedla, že sa v právnych
záležitostiach nevyzná, preto sa môže dostať do nepriaznivej situácie, a preto žiada, aby jej súd poskytol

ochranu a vstup vedľajšieho účastníka na jej strane - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov a aby boli
preskúmané všetky náležitosti zmluvy z pohľadu ochrany spotrebiteľa ako výška pohľadávky, úroky,
istiny, premlčacia doba a pod. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2.790,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 28% ročne zo sumy
2.790,57 eura od 05. 07. 2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách

konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo dožadovať sa
toho, aby súdy preberali alebo riadili sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04), a ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

12. Pod pojmom procesný postup je potrebné rozumieť faktickú, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúcučinnosťalebonečinnosťsúdu,tedasamaprocedúraprejednaniaveci(to,akosúdviedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účastinakonaní(R129/1999arozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Cdo6/2014,
3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho

vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť
iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou
uplatneného nároku.

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

14. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že obsahom základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu,

pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. sp. zn. II.
ÚS 88/01, sp. zn. III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. K
porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť iba v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá
možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať
a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (sp. zn. II. ÚS 216/06).

15. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

16. Podľa § 95 ods. 2 CSP subjekt podľa odseku 1 je v tomto konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré
môže vykonávať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

17. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch

každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj
uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.18. Inštitút pribratia osobitného subjektu do konania predstavuje nový ochranný prvok v civilnom procese
v prospech strán, na ochranu ktorých sú tieto osobitné subjekty určené. O pribratí do konania rozhoduje
výlučne súd, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Kritériom na rozhodnutie

súdu o pribratí osobitného subjektu do konania je potreba ochrany práv strany. Tá môže vyplynúť z
neskúsenosti strany so súdnym konaním, neznalosti právnych noriem a neschopnosti strany dôsledne
využívať svoje procesné práva a plniť si svoje procesné povinnosti alebo aj vtedy, ak súd doručuje strane
písomnosti prostredníctvom fikcie doručenia. O pribratí osobitného subjektu do konania rozhoduje súd
uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Účasť tomuto subjektu vzniká podľa § 238 ods. 3

druhej vety CSP až doručením uznesenia o pribratí do konania.

19. Ako osobitný subjekt môže byť ustanovená aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd priberie združenie do konania spravidla v
spotrebiteľských sporoch. Procesné práva a povinnosti osobitného subjektu v konaní sú vymedzené
štandardným spôsobom, tento subjekt je oprávnený na všetky procesné úkony, ktoré môže vykonať

strana, okrem tých, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu, t. j. takých, ktorých podstata
vyplýva z hmotného práva.

20. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci ide o tzv. spotrebiteľský spor, kde
žalovaná v priebehu konania písomnými podaniami, doručenými súdu prvej inštancie dňa 29. 11. 2017

a následne dňa 25. 04. 2018 žiadala súd o poskytnutie ochrany, prípadne o vstup vedľajšieho účastníka
na jej strane, spoločnosti pre ochranu práv spotrebiteľov z dôvodu jej neznalosti danej právnej veci. S
poukazom na novú právnu úpravu zavedenú CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) je
potrebné zdôrazniť, že inštitút vedľajšieho účastníctva zanikol od 01. 07. 2016, kedy sa odstránila právna
úprava, keď vedľajším účastníkom mohla byť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana

práv podľa osobitného predpisu. Tá má v súčasnosti za splnenia zákonných podmienok postavenie
osoby zúčastnenej na konaní s osobitnými procesnými právami (§ 95 CSP). I keď žalovaná vo svojich
podaniach nesprávne označila subjekt, ktorý by mal v konaní vystupovať na ochranu jej práv, resp.
neoznačila ho v súlade s novou právnou úpravou, posudzujúc jej podania podľa obsahu (§ 124 ods.
1 CSP), je zrejmé, že žalovaná v rámci predmetného sporového konania požiadala o odbornú pomoc

v intenciách ust. § 95 CSP. Ako už bolo vyššie uvedené, citované zákonné ust. § 95 CSP umožňuje,
aby do konania vstúpil osobitný subjekt na ochranu práv podľa osobitného predpisu. Za situácie, že
žalovaná navrhla do predmetného konania pribrať osobitný subjekt za účelom ochrany jej práv, t. j. s
pribratím subjektu, ktorý má vystupovať na jej strane súhlasila, boli splnené všetky zákonné podmienky
pre postup súdu prvej inštancie v intenciách ust. § 95 CSP. Keďže súd prvej inštancie v predmetnej

veci nepostupoval v súlade s citovaným ustanovením, čo žalovaná namietala v odvolaní, teda na návrh
žalovanej nepribral do konania právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa
podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa ako osobitný subjekt, takýmto nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Za znemožnenie uskutočňovania strane patriace procesné práva v zmysle

uvedeného ustanovenia, sa pritom rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil v súlade s ustanovením §
391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom po prejednaní veci,

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP ) vo veci opätovne rozhodne. Súd prvej
inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).