Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511010628
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2511010628.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti obžalovanému G. W., pre zločin týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona a
iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 16.07.2014 sp. zn.
1T/120/2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. W., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súduv Piešťanoch sp. zn. 1T/120/2011 zo dňa 20.02.2012, ktorý bol právoplatný
dňa 20.02.2012 bol obžalovaný G. W. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
b/, písm. j/ Trestného zákona (v bode 1/) a zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písm.

d/ Trestného zákona (v bode 2/,3/,4/), v ktorom výrok o vine ostal nedotknutý a odsúdený bol podľa
§ 208 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 2, § 36 písm. j/, písm. l/, § 37 písm. h/, § 38
odsek 3 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov a 9 (deväť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa§48odsek2písm.a/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaradil

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorým sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody. Má za to, že
súd sa nedostatočne zaoberal jednotlivými hľadiskami odôvodňujúcimi uloženie tohto neprimeraného
trestu. Poukázal na to, že okresný súd povolil obnovu konania keď mal za to, že trest, ktorý mu bol

uložený predchádzajúcim rozsudkom je neprimerane prísny. I napriek tejto skutočnosti mu opätovne
uložil taký istý nepodmienečný trest odňatia slobody. Poukázal na to, že je si vedomý toho, že musí
znášať dôsledky za svoje konanie avšak má za to, že i trest miernejšieho nepodmienečného trestu
odňatia slobody splní svoj prevýchovný účel.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku pokiaľ ide o výrok o
treste nezistil v postupe okresného súdu žiadne pochybenia ani porušenia zákona.

Zo spisu krajský súd zistil, že uznesením Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 2Nt/6/2014 zo dňa
14.05.2014 právoplatného dňa 14.05.2014 podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku a § 400 odsek 1

veta prvá Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 41b odsek 1 zák.č. 38/1993 Z.z. v znení
neskorších predpisov súd návrhu odsúdeného G. W. na povolenie obnovy konania vyhovel a súčasnezrušil rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1T/20/2011 zo dňa 20.02.2012, právoplatného dňa
20.02.2012 v časti o výroku o treste. Súčasne súd podľa § 403 Trestného poriadku s poukazom na
ustanovenie § 71 odsek 1 písm. b/, písm. c/ a § 77 odsek 3 Trestného poriadku zobral odsúdeného

G. W. do väzby s tým, že lehota väzba začala plynúť dňom 14.05.2014 o 10.45 hod. a väzba sa bude
vykonávať v Ústave na výkon väzby v Leopoldove.

Po povolení obnovy konania okresný súd opätovne rozhodoval o treste obžalovaného, kde na hlavnom
pojednávaní zadovážil všetky potrebné listinné dôkazy ako i odpis registra trestov, hodnotenia Ústavu

na výkon väzby v Leopoldove ako aj vypočutím obžalovaného. Krajský súd z obsahu spisu zistil, že
obžalovaný G. W. bol doposiaľ 2-krát trestaný a to naposledy v roku 1984 avšak s účinkami zahladenia.
Zo správy z Ústavu na výkon trestu a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove vyplýva, že obžalovaný
nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky, jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej
úrovni. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že obžalovaný pred vzatím do väzby bol zamestnaný ako robotník
pričom z miesta bydliska bližšie hodnotený nebol a zamestnávateľ hodnotil ako pracovníka, ktorý vo

vypätých situáciách občas sa správal prchko. Je nepochybné, že okresný súd pri ukladaní trestu po
povolení obnovy konania sa v dostatočnej miere vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami
pre ukladanie trestu. Postupoval v súlade s ustanovením § 41 odsek 2 Trestného zákona, kedy
obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody pričom použil ustanovenie § 36 písm. j/, písm. l/, §
37 písm. h/ a § 38 odsek 3 Trestného zákona pričom sadzba za zločin týrania blízkej a zverenej osoby je

v rozpätí od 7 do 15 rokov a po použití § 41 odsek 2 Trestného zákona sa horná hranica trestnej sadzby
zvyšuje na 20 rokov. Správne zhodnotil okresný súd skutočnosť, že tu prevládali poľahčujúce okolnosti
v dôsledku čoho potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 9 mesiacov teda
v dolnej polovici trestnej sadzby a nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone
trestu odňatia slobody správne postupoval, keď tohto zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

K samotnej výške trestu je potrebné uviesť, že okresný súd zohľadnil všetky rozhodujúce kritériá,
vychádzal zo skutkov pre ktoré bol uznaný za vinného, ktoré z hľadiska vysokého stupňa spoločenskej
nebezpečnosti vyžadujú i primeraný represívny trest, ktorý je v dostatočnej miere zohľadnený v dĺžke

trestu, ktorý okresný súd obžalovanému vymeral. Krajský súd v postupe okresného súdu v tomto smere
nezistil žiadne pochybenia ani porušenie zákona. Trest ktorý obžalovanému uložil i krajský súd považuje
za správny a zodpovedajúci zákonu a hlavne ho považuje za trest spravodlivý. Za týchto okolností preto
nemohol akceptovať námietku obžalovaného ohľadom neprimeranosti výšky uloženého trestu a preto
jeho odvolanie ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.