Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4Tk/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119011408
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119011408.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Borisa Vitteka a prísediacich Heleny
Schnirerovej a Anny Papcunovej v trestnej veci obžalovanej Silvie Kešeľovej na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14. júla 2020 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
D. T., narodená XX.XX.XXXX v D., trvale bytom Š. XXXX/XX, D., t.č. v ÚVV Prešov

j e v i n n á , ž e

- dňa 28.01.2019 v čase okolo 22:00 hod v D. v bytovom dome na ul. Š. č. XXXX/XX v byte
na vyvýšenom prízemí vľavo od schodiska po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov mala
obžalovaná so svojím druhom K. D. pri vchodových dverách bytu verbálny konflikt, počas ktorého jej dal
K. D. facku ako aj ona jemu takisto ju K. D. chytil za vlasy kopal do boku následne sa mu obžalovaná

vyšmykla odišla do kuchyne bytu, kde z kuchynskej linky vzala nôž so žltou plastovou rukoväťou s dĺžkou
čepele 14,2-14,4 cm vrátila sa späť k otvoreným vchodovým dverám bytu za K. D., ktorý tam ostal
stáť, pristúpila k nemu dvihla svoju pravú ruku na úroveň pŕs čepeľou noža smerujúcou k K. D. a pod
vplyvom alkoholu nachádzajúc sa v strednom stupni opitosti (0,90-0,93 mg/l) z bezprostrednej blízkosti
strednou silou a prudkosťou jedenkrát pichla týmto nožom K. D. do hrudníka v ľavej časti hore pod
ľavú kľúčnu kosť v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, pričom mu spôsobila bodnoreznú ranu

hrudníka pod ľavou kľúčnou kosťou s dĺžkou najmenej 6 cm s poranením horného laloka ľavých pľúc
s preniknutím vzduchu do ľavej pohrudnicovej dutiny a zakrvácaním ľavej pohrudicovej dutiny, pričom
bodnorezný kanál prechádzal z predu dozadu mierne z dola nahor maximálne do hodnoty 30-40 stupňov
od pomyselnej roviny, čím došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a to bližšie neurčenej cievy
v hrudníku a pľúc, ktoré si vyžiadali odbornú lekársku pomoc spojenú s hospitalizáciou v nemocnici,
pričom v prípade neposkytnutia včasnej odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti by bolo došlo k
smrti K. D. počas 12- 24 hodín od vzniku zranenia v dôsledku šoku po úraze a vykrvácania,

t e d a
- inému úmyselne spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala na chránenej osobe, a to osobe
blízkej,

č í m s p á c h a l a

- zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona za existencie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. i) Trestného
zákona a neexistencie priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.Podľa § 48 odsek l písm. a) Tr. zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona obžalovanej ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenej A. X. G., S..D.. D.
D. T.Ž. XX, XXX XX J., W. XX XXX XXX škodu v sume celkom 3 630,64 €.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zákona ukladá zhabanie veci - kuchynského noža so žltou rúčkou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.07.2019 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov na obv. D. T. obžalobu sp. zn. Kv
27/19/7700-48 pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, spáchaný v podstate na tom skutkovom základe,

že dňa 28.01.2019 v čase okolo 22.00 hod. v D. v bytovom dome na ul. Š. č. XXXX/XX v byte na
vyvýšenom prízemí vľavo od schodiska po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov otvorila dvere
bytu, do ktorého následne vošiel jej druh K. D., s ktorým žije v spoločnej domácnosti a s ktorým má
spoločné maloleté dieťa, s ktorým mala obvinená po jeho príchode pri otvorených vchodových dverách
verbálny konflikt, po ktorom ju poškodený chytil za vlasy, kopal do boku, dal jej niekoľko faciek a ťahal

ju po podlahe bytu, pričom obvinená sa mu vyšmykla a odišla do kuchyne bytu, kde z kuchynskej linky
vzala nôž so žltou plastovou rukoväťou a dĺžkou čepele 14,2 až 14,4 cm, vrátila sa späť na chodbu k
otvoreným vchodovým dverám za K. D., ktorý tam ostal stáť čelom k nej, pristúpila k nemu, dvihla svoju
ruku,vktorejdržalanôž,doúrovnepŕsapodvplyvomalkoholunachádzajúcsavstrednomstupniopilosti
(0,90 - 0,93 mg/l) z bezprostrednej blízkosti strednou silou a prudkosťou jedenkrát pichla týmto nožom

K. D. do hrudníka v ľavej časti hore v úmysle usmrtiť ho, pričom mu spôsobila hlbokú bodnoreznú ranu
hrudníka pod ľavou kľúčnou kosťou s dĺžkou najmenej 6 cm s poranením horného laloka ľavých pľúc a s
preniknutím vzduchu do ľavej pohrudnicovej dutiny a zakrvácaním ľavej pohrudnicovej dutiny, čím došlo
k poškodeniu životne dôležitého orgánu, a to bližšie neurčenej cievy v hrudníku a pľúc, ktoré si vyžiadali
odbornú lekársku pomoc spojenú s hospitalizáciou v nemocnici, pričom v prípade neposkytnutia včasnej,

odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti, by bolo došlo k smrti poškodeného K. D. počas 12 až 24
hodín od vzniku zranenia v dôsledku šoku po úraze a vykrvácaní.

Obžalovaná D. T., na hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2019 uviedla, že nebude dávať žiadne
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Na výsluchu uviedla, že v predmetný deň od rána

požívali alkoholické nápoje u svokry, pričom od začiatku bolo všetko v poriadku, bavili sa. Okolo 21.00
večer prišiel k ním jeden biely, ktorého šla spolu s C. P. odprevadiť k nemu domov. Potom, ako sa vrátili
ku svokre, začali na ňu zo strany K. D. a jej svokry útoky a hádky, prečo išla odprevadiť bieleho. Jej
svokra jej vyčítala, že prečo odišla, že je ku...., pričom narážala na to, žeby s ním mohla mať pomer.
K. D. sa tiež u svokry zapájal do tých nadávok, že prečo ho šla odprevadiť, že mala zostať u svokry. Na

ich výčitky mala takú reakciu, že sa na nich pozrela, vzala dcéru a odišla. Bolo jej nedobre pre tie slová.
Ponižovali ju, na to zobrala jej dcéru domov. Ako prišla s dcérou domov okolo 21:30-22:00, dala jej jesť
a dala ju spať, nakoľko bola unavená, keďže u svokry boli od rána. Asi za 10-15 minúť prišiel naspäť K.
D.. Potom ako K. prišiel k vchodovým dverám, začal na dvere klopať, tie neboli zamknuté a tak mu prišla
otvoriť dvere, začal jej nadávať, kopať, dávať facky, na čo sa mu vyšmykla. Má za to, že to bolo z dôvodu,

že šla odprevadiť bieleho. Hneď prišiel začal kopať, dávať kopance, dávať facky, chytil ju za vlasy, načo
sa mu vyšmykla, išla do kuchyne, vzala z kuchyne predmet, že nech prestane. V tej chvíli jej K. povedal,
že mu ide krv, boli tam bitky, týranie, ponižovanie, v tej chvíli si neuvedomila, čo sa deje. Uviedla, že
jej je to ľúto. Nevedela aké zranenia mu urobila, obidvaja boli opití, prebehlo to rýchlo. V ten deň pili
vodku 40%, popili toho dosť, obžalovaná asi 0,5l pálenky. K. tiež toho dosť veľa vypil, bol tiež opitý.

K.Á. pil viac ako obžalovaná. Cítila, že sa jej krúti hlava, chodiť bola schopná, i keď sa tackala. K. sa tiež
tackal, hovoriť vedel trochu, len nadávky. Na výzvu, aby bližšie opísala priebeh konfliktu uviedla, že K.
otvoril dvere najskôr začali nadávky, následné ju chytil za vlasy na pravej strane jej hlavy, nevie uviesť
akou rukou a druhou rukou ju chytil za sánku. Ťahal ju dole, keď kľačala 2-3x ju kopol do rebier. K tomu
chyteniu predchádzali 2-3 facky, ktoré boli slabšie, nakoľko vedel, že mala zlomenú sánku. Ako kľačala

na zemi tak sa mu následne vyšmykla a bežala do kuchyne. Tento konflikt prebehol pri vchodovýchdverách vo vnútri bytu. Do vyšmyknutia sa bránila, nevládala, bola vyčerpaná, bránila sa tak, aby ju
nebil. Počas napadnutia jej K. nadával a povedala, nech prestane, že dosť bolo toho všetkého, K. sa jej
nevyhrážal. V kuchyni, nevie čo ju napadlo, vzala ten predmet. Poškodený bol vo dverách chcel ísť za

ňou, bolo to všetko rýchle. Aký predmet vzala si nepamätá. Vzala ho z kuchynskej linky. V kuchyni bola
tma. Prišla s tým predmetom k K. ku vchodovým dverám, ďalej sa naťahovali v tej chvíli povedal, že mu
tečie krv. Vchodové dvere do bytu boli otvorené po celú dobu ich konfliktu. Obžalovaná počas výsluchu
naznačila, že predmet držala s vytŕčajúcou časťou dole. Po návrate z kuchyne sa naťahovali tak, že
boli oproti, chcel ju ulapiť za vlasy a ani nevie ako povedal, tečie mi krv. Bližšie si nespomína ako sa

naťahovali, čo sa týka toho predmetu vie len, že ho držala v ruke viac nič nevie, bola tma. Obžalovaná
znázornila, že predmet držala v pravej ruke, predlaktie mala vertikálne k zemi, pričom z jej dlane akoby
s podhmatom vystupovala časť predmetu zároveň znázornila, že ho držala na úrovni pŕs. Nevie presne
v akom okamihu došlo k poškodeniu zdravia poškodeného vie, že len povedal, že mu tečie krv. V byte
bolo vidno K. obrysy, cítila ho tam, obrysy iných vecí ako napr. nábytok vidieť nebolo. Bolo na chodbe
trocha svetla. Svetlo prenikalo z vyššieho poschodia na chodbe. Potom, čo K. povedal, že mu tečie krv

vybehla ku malej či spí, následne kričala smerom na chodbu, kde oproti býva Y.. Kričala na Y. a K. išiel
k G.. Na Y. S. G. kričala nech otvoria dvere, ale v tej chvíli nepočuli. K. potom klopal pri dverách G., ona
bola pri dcére, potom videla, že prišla sanitka, potom si uvedomila, že je moc zranený. Na otázku, či sa
presvedčila, že K. ide krv obžalovaná uviedla, že nevedela či K. tečie krv, ale videla krv na stene, boli to
odtlačky tej krvi ako si to miesto držal. Nevedela, že také zranenie má. Keď to videla, šla k dcérke pričom

medzi tým už G. otvorili K. dvere a zavolali sanitku. Potom ako K. vošiel k G. stále stála pri dverách. Prvá
prišla záchranka a potom policajti. Na chodbu vyšli G. a Jozef P., komunikovala iba s I. P. o tom, žeby
si chcela ublížiť, nakoľko prišla záchranka, vedela, že je to vážne. Povedala mu nech jej podá hrabky,
alebo nožík, že si chce ublížiť. Viac s nikým nehovorila. Potom, čo K. povedal, že mu tečie krv, predmet
zahodila do skrinky pri dverách, nakoľko sa zľakla a dala ho tam. Potom prišli policajti a ukázala im,

kde ho dala, mali baterky a až vtedy zistila, čo to bol za predmet. Vtedy zistila, že ten predmet je žltý
nôž. Predmetný nôž mali v domácnosti viac rokov, používali ho na rôzne veci v kuchyni, napr. na chleba,
predmetný nôž ukladali v kuchynke v šuflíkoch. Na kuchynskej linke sa nachádzali poháre, kávovar.
Potom ako prišli policajti sa jej pýtali, čo sa stalo, uviedla im, že asi K. pichla, nakoľko videla, že mu tečie
krv. Už mali vedomosť asi od K. brata, že sa majú pýtať na nôž. Policajti sa so susedmi nerozprávali. Čo

sa týka krvavých škvŕn, ktoré boli na chodbe pri schodoch, nevie sa k tomu vyjadriť, ako sa tam dostali.
G. sa pýtali, čo sa stalo a prečo, ale moc to nehovorila. Obžalovaná ďalej uviedla, že u nich v byte
kričala, že už toho bolo dosť, čo ste ma bili so svojou mamou a mala na mysli neustále ponižovanie
z ich strany. K tvrdeniu suseda P. ktorý uviedol, že obžalovaná tvrdila, že to nechcela ,ale musela to
urobiť, lebo ju bil a bila ju aj jeho mama, ju to bolelo, nechcela ho prebiť, ale nevedela ho zastaviť a

musela to urobiť, obžalovaná uviedla, že si to nepamätá. Čo sa týka vzťahu s K. D. uviedla, že K. bol jej
priateľ a druh, pričom je jej druhom aj naďalej, mali spolu 2 deti, pričom S. by mala 2 roky, avšak zomrela
začiatkom roku 2018, S. má 4 roky. Bývali v D. v podnájme v byte, 5-6 rokov, s K.E. mala vzťah asi 5
rokov. Spolužitie bolo prv dobré, zhoršilo sa to keď zomrela dcérka, mala výčitky, začala požívať alkohol
aj K. začal vtedy popíjať alkohol výraznejšie. Mali problémy s bytom, nemali na nájom, obžalovaná mala

príspevok aspoň 40,- eur, ale K. nepracoval a zaevidovaný bol iba mesiac na Ú. a potom ho vyradili,
ničím neprispieval. Väčšinou sa hádali, nakoľko K. neprispieval, chcela, aby aspoň uživili dcérku. Raz
jej rozbil sánku, keď pili, bola v nemocnici v G. asi 3 roky dozadu. K. odpustila. Po smrti dcérky obaja
veľa píjavali, zažila z jeho strany veľa ponižovania, nadávok, bol veľmi žiarlivý, nadával jej do kuriev,
fyzicky ju napadal fackami 2-3 krát do týždňa. Bývali vtedy pod vplyvom alkoholu. Vyčítala mu nech si

hľadá prácu. Raz za nimi prišiel majiteľ, že nech platia nájom, že ich vyhodí aj dcérkou. K. sa o to vôbec
nezaujímal, po smrti dcéry píjavali po susedoch, nakoľko nemali peniaze na alkohol 2 aj 3 krát do týždňa.
Obžalovaná píjavala do miery, kedy sa jej začínalo točiť v hlave, potom nevládala a zároveň musela brať
aj ohľad na dcérku. K navrhovanému protialkoholickému liečeniu uviedla, že ho nepotrebuje, nakoľko je
v súčasnosti vo väzbe, kde nepije. Čo sa týka jej vzťahu k poškodenému ďakuje Bohu, že prežil. Nevie,

ako sa to mohlo ublíženie stať. Písali si listy . O dcéru sa stará, píše jej, že ju má stále rád, ešte k nemu
niečo cíti. Dcéra má zmenené meno, K. sa o ňu stará a bývajú u svokry v D.. K. ju bíjaval možno 2-3 krát
do týždňa. Trošku sa ho aj bála. Mal silnejšiu váhu. Nadával jej, ponižoval ju. Niekedy sa bili navzájom,
on mal silnejšiu váhu. Nožíky dávajú medzi príbory do šuflíka, Nevie si vysvetliť, prečo sa nachádzal na
linke ten nožík. Poškodenému smrť spôsobiť nechcela. Nechcela ho ani zraniť. Nevie, čo chcela s tým

nožom v ruke docieliť, vtedy nepremýšľala. Na výzvu, kde sa nachádzajú pľúca, obžalovaná ukazuje
približne na stred hrudnej kosti a na otázku kde sa nachádza srdce si obžalovaná ukladá ruku na ľavú
časť nad prsník. V daný deň nemala žiadne zranenia. Podľa odhadu obžalovanej sa kuchynská linkasa nachádzala 3,5-4 metre od vchodových dverí. V byte mali tmu preto, lebo dcérka spala a nemali
ani funkčné svetlo.

Z dôvodu rozporov medzi výpoveďou obžalovanej pred súdom a výpoveďou obžalovanej v prípravnom
konaní, bola prečítaná zápisnica z prípravného konania zo dňa 09.04.2019, kde obžalovaná uviedla,
že „Počas toho ako ju držal pravou rukou za vlasy, ktoré mala dlhšie, sa jej podarilo vyšmyknúť, utekala
do kuchyne, na linke bol nejaký predmet, avšak vtedy nevidela, čo je to, chytila ho do pravej ruky,
podišla k K., ktorý sa nachádzal ešte stále na chodbe bytu, hneď pri dverách, ktoré boli stále otvorené

a chcela ho tým predmetom vystrašiť, nakoľko tých kopancov a urážania mala dosť, on ju však chytil
za vlasy opätovne sa začali naťahovať , pričom už len počula ako povedal, ide mi krv. Na výzvu súdu,
aby vysvetlila rozpory, spočívajúce v tom, že na hlavnom pojednávaní obžalovaná uviedla, že nevedela
čo chcela tým predmetom dosiahnuť a prečo ho chytila a používala, pritom v zápisnici tvrdí, že tým
predmetom ho chcela vystrašiť, nakoľko tých kopancov a urážania už mala dosť. Obžalovaná uviedla,
že sa k rozporom nevie vyjadriť. Z dôvodu rozporov medzi výpoveďou obžalovanej pred súdom a

výpoveďou obžalovanej v prípravnom konaní, bola prečítaná zápisnica z prípravného konania zo dňa
09.04.2019, kde obžalovaná uviedla, že si neuvedomila, v ktorom momente sa to mohlo stať, že mu
mohla ublížiť, nakoľko to vôbec neregistrovala. Nôž držala v pravej ruke a to tak, že ho mala zdvihnutý
do úrovne jej pŕs, pričom čepeľ noža trčala zo spodnej strany dlane. Keď povedal, že mu tečie krv tak
v tom momente nôž pohodila do nejakej krabice a začala kričať na susedov G. a to na K.S. G., pričom

kričala Š. a na jeho manželku S. Y.. Na výzvu súdu, aby vysvetlila rozpory, spočívajúce v tom, že na
hlavnom pojednávaní lom odstránenia uvádzala, že zobrala predmet, pričom v zápisnici o výsluchu
uvádza, že to bol nôž, pričom použila aj slovo čepeľ. Obžalovaná k rozporu uvádza, že to, že to bol nôž
sa dozvedela od policajtov, ktorí prišli na miesto činu. Na doplňujúcu otázku prokurátora, prečo najskôr
uvádzala vo svoje výpovedi z 9.4.2019 najprv pojem predmet a potom nôž a dokonca používala aj slovo

čepeľ, obžalovaná sa vyjadriť k tomu nevie.

Svedok K. D.Ö. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v daný deň popíjali u jeho matky alkohol a boli
pod jeho vplyvom. Potom si šiel kúpiť cigarety, prišiel domov pričom obžalovaná sa s ním začala hádať,
že kde je. Domov šiel slušne, nechcel, aby sa s ním obžalovaná už hádala. Dal jej facku, potom ona

jemu začali sa naťahovať, nepamätá sa, či počas toho bola obžalovaná na zemi. Drgali sa, hovoril
obžalovanej nech prestane, že malá spí, otvoril dvere na byte a išiel von, pričom obžalovaná pribehla
a vtedy ho bodla nožom na chodbe, ktorý nevidel, pričom k bodnutiu došlo vo vchodových dverách.
Konflikt sa udiaľ na chodbičke bytu. Po štyroch šiel k susedovi K. G., ktorý zavolal sanitku, ošetril mu
ranu a potom ho sanitka odviezla do nemocnice, nechcel, aby sused volal sanitku, nakoľko sa bál, že

ho budú šiť. Nechcel, aby obžalovaná mala problémy a preto G. povedal, že spadol na sklo. Nechcel,
aby sa rozdelili o ich dcéru. Počas konfliktu ako aj bodnutia mu obžalovaná nič nevravela, ale ešte šla
zaklopať susedovi, aby svedkovi pomohli. Potom šla nazad do bytu, a jeho vzal sused k sebe. Ani po
bodnutí obžalovaná nič nekričala. Konflikt s družkou prebiehal za zatvorenými dverami, ktoré otvoril a
šiel von a vtedy ho bodla. Nože mávali uskladnené v byte v zásuvkách a myslí, že obžalovaná mala

nôž z kuchyne, keďže ich tam mávali. Nevedel uviesť, koľko času prešlo medzi ukončením konfliktu a
bodnutím. Obžalovaná odišla vtedy z chodby bytu do kuchyne a on práve vtedy išiel z bytu. V čase
bodnutia stál a bol bodnutý asi raz. Ako odchádzal na chodbu, ona naňho zakričala, nevie čo, a on sa
otočil a vtedy ho bodla. Po bodnutí cítil akoby ho niečo štiplo, cítil ako mu tečie krv a spadol na kolená.
Bol bodnutý na ľavú časť hrudníka nad bradavku. Nevie uviesť, aký to bol nôž, avšak nôž zachytený na

fotografiách č. 25- 27, na č.l. 409 spisu je nôž čo mali. V tom čase bola na chodbe bytu tma, svietil len
televízor, predmety v byte nevedel rozoznávať. Avšak obrysy postavy videl, keďže z televízora šlo svetlo.
Po bodnutí vychádzal k susedom napravo z pozície vchodových dverí. Nepamätá si, či šiel aj na druhú
stranu. Svedok sa nevedel vyjadriť k tvrdeniam svedka P., ktorý mal počuť, ako obžalovaná hovorila,
aby ju nebil, že malá to spí, ani k tvrdeniu svedka, I. T., ktorá uviedla, že počula ako obžalovaná kričala

už bolo dosť toho ako ju bil s jeho mamou. Zranenie malo ťažké následky, nemohol dvíhať, chodiť, v T.
bol asi mesiac robili mu drenáže, vyberali zrazeninu. Po asi 2,5 týždni bol schopný sa postaviť. Počas
ich vzťahu družku nikdy nebil, vzťah mali dobrý, len ona pila alkohol a to ich ničilo. Ani obžalovaná ho
dovtedy nikdy nenapadla. Neskôr uviedol, že raz keď mal na rukách malú po ňom obžalovaná hodila
nôž a on sa otočil a kopol jej do brady z čoho mala zlomenú sánku. Ani jeden z nich to nehlásil polícii.

Robil každý deň kopáčske práve, týždenne mal asi 150 € počas celého roka. Obžalovanej prepáčil.
Keď popíjali u matky bolo všetko v poriadku, popíjali tam vodku - pálenku, nevie presne koľko ľudí, ale
3-4 fľaše. Bol tam C. - dlhovlasý gadžo a C. P.. Obžalovaná išla odprevadiť C., lebo bol opitý spolu s P.Nepamätal si, že by došlo k nejakej hádke v čase keď boli u mamy, neskôr uviedol, že nedošlo. Najskôr
šla domov obžalovaná (v tom čase družka svedka) s dcérou.

V rámci konfrontácie obžalovanej a svedka K. D. obžalovaná uviedla, že K. ju začal s jeho mamou urážať
u jeho mamy, z dôvodu, že išla odprevadiť C., a že je kurva, kurvička, pričom K. mama na obžalovanú
žiarlila a vtedy mala začať konfrontácia medzi nimi.
Svedok K. D. uviedol, že on tam vtedy nebol, ale že oni tam na ňu nadávali. Bol u susedky a keď sa
vrátil obžalovaná v byte jeho mamy s dcérou už nebola. U susedky mu to povedala obžalovaná, že na

ňu nadávali.
Následne obžalovaná uviedla, že nevie, či tam vtedy, keď na ňu bolo nadávané, K. bol. Jeho mama
otvorila dvere a začala na ňu útočiť, chcela ju chytiť za vlasy, ale P. sa za ňu postavil, aby sa ten konflikt
nezačal. P. ju bránil, ale jeho brat Ľ.Š. chcel na ňu dvihnúť ruky, ale on mu dal ruku dole, aby ju nebil. K.
mama si myslela, že má niečo s P., a že môže mať aj s O.. Aj K. mama aj obžalovaná boli agresívne, v tej
chvíli sa hádali. Nepamätá si, či tam bol poškodený. Keď prišiel poškodený domov, začala mu nadávať,

že kde bol tak dlho, že prečo si ju nikdy nezastal vtedy, keď jeho matka na ňu útočila, že kde bol, keď na
obžalovanú nadávala matka aj Ľ.. K. jej O. nevytýkal. Podotkla, že nikdy si ju nezastal. Ako sa začali
hádať, biť, v tej chvíli nevie, čo ju napadlo ísť do tej kuchyne a zobrala ten predmet a stalo sa. Je jej
to ľúto, nevedela, že také zranenie spôsobí. Myslela si, že len také škrabnutie, ale pochopila, že je to
nedobre, keď videla záchranárov, ako idú.

Na otázku ako poškodený reagoval, keď mu obžalovaná začala vytýkať, že si ju nikdy pred jeho rodinou
nezastal, obžalovaná uviedla, že to bolo proste také vzájomné ako nedorozumenie. Prišiel ku nej začal
ju biť, nadávať na ňu, proste v tej chvíli jak prišiel začal na ňu nadávať, biť ju, kopať ju 2x-3x, proste sa
mu len vyšmykla a šla po predmet do kuchyne. Ako prišla z kuchyne boli ešte hádky, nadávali si ako šla
po ten predmet do kuchyni. Ešte v tej chvíli začala hádka, naťahovanie. Narážky, údery také. V tej chvíli

nevie, ani ako jej povedal, že mu tečie krv. Nevie, ako sa to stalo. Držala ten predmet a nevie ako sa to
mohlo stať, že to bola proste rýchlosť. Nevedela, že bude mať také vážne zranenie, myslela si, že to
bude len škrabnutie. Vtedy keď povedal, že mu tečie krv vedela, že je to možno vážne, jak už šiel k G..
SvedokK.D. ktomuuviedol,žekopaldoobžalovanej lenraz,aležeobžalovanáprvázačala.Keďprišiel
domov nadávala na neho, dala mu prvá facku, on ju obžalovanej vrátil a potom ho obžalovaná ulapila,

potom on ju ulapil a potom sa hádali a povedal jej, aby prestala lebo malá spí. Ako sa šiel ukľudniť
zatvoril dvere, otvoril vonkajšie dvere načo obžalovaná, vybehla za ním s nožom, ani nezareagoval, že
ona má ten nôž v ruke. Len zacítil pichnutie a všimol si, že mu ide krv a tak išiel susedovi K.. V čase
bodnutia stál. Nevidel ako stála obžalovaná, bolo vonku na chodbe a tam osvetlenie nie je. Bol otočený
smerom na chodbu bytového domu. Po pichnutí mu obžalovaná pomohla vstať. Ako zacítil zaštipnutie

tak padol na kolená. Obžalovaná mu po pichnutí nič nehovorila. Keď sa obžalovaná vyšmykla išiel von
z bytu, obžalovaná zakričala, že kde ideš a on sa otočil, a vtedy ho pichla.
Obžalovaná uviedla, že sa poškodenému vyšmykla z rúk a išla do kuchyne a že nič nekričala lebo ešte
v tej chvíli stál na prahu, začali sa hádať a v tej chvíli len povedal tečie mi krv a vtedy už vedela, že je
zranený a v tej chvíli išla k susedke, ale ona neotvárala. V čase bodnutia poškodený stál.

Obžalovaná trvala na tom, že ju poškodený ťahal za vlasy, ťahal ju dole, keď kľačala na zemi, viackrát
kopal do rebier a zároveň tam boli 2-3 facky.
Svedok uviedol, že obžalovanú za vlasy nechytil, ale facku jej dal. V čase keď sa vracala z kuchyne ju
nenapádal, na čo obžalovaná reagovala že to nie je pravda, trvala na tom ako to povedala. Dialo sa tak,
že začal ju kopať všetko a ona sa mu vtedy vyšmykla, vbehla do kuchyni.

Nato svedok uviedol, že keď ho pichla jej nenadával, pričom obžalovaná uvádzala, že jej začal nadávať.
Na opätovnú otázku predsedu senátu, aby obžalovaná uviedla svedkovi, čo sa stalo, keď obžalovaná
zobrala z kuchyne ten nôž, obžalovaná uviedla, že keď išla do tej kuchyni, ani nevie, bo my, proste také
nožíky mali stále schované, lebo máme malú dcérku, aby sa jej dačo nestalo. Odrazu už ten nožík tam
bol, ani neviem čo ani. V tej chvíli šla k nemu a proste sa ešte hádali, nadávali a v tej chvíli povedal, že

mu tečie krv. Proste chytil ju za vlasy, proste naťahovali sme sa proste, ako som mala predmet v ruke,
neviem ako sa to stalo proste.
Svedok uviedol, že šiel von z bytu, otvoril dvere a išiel do vonkajších dverí, ako sa ide von a vtedy
vybehla s nožom, pričom nič neregistroval, len vtedy zacítil ako ho pichla, ale za vlasy ju nechytil. Dačo
si nadávali, ale za vlasy ju nechytil. Čo sa hádali vtedy, čo ho bodla ju za vlasy nechytil, len cítil, že krv

mu teče. Potom jej kázal, že mu tečie krv a vtedy išla zaklopať do susedy do K.. Neotváral, tak zaklopala
silnejšie a vtedy ho ešte odniesli k K.. Po pichnutí obžalovaná nereagovala ináč, ale išla zavolať pomoc.
Bola ticho, nenadávala nič. šla rovno zaklopať, potom bodnutí obžalovaná nemala snahu ho ešte nejak
napadnúť.Na otázku, aby sa svedok vyjadril k zlomenej sánke a monoklom, ktoré mal spôsobiť obžalovanej svedok
uviedol, že monokle nie ale sánku hej , nenapadal ju len kričal. Facku jej počas spolužitia nedával len v
ten deň. Uviedol, že obžalovanej dával peniaze furt každý týždeň.

Obžalovaná uviedla, že po smrti dcéry im to už neklapalo mala skraty, on mal skraty. V tej chvíli. Začala aj
hádka, niekedy aj bitka proste, bolo to raz od neho, raz odo mňa. Tie hádky boli, keď požívali alkoholické
nápoje. Keď boli triezvy, neuvažovali nad tým, lebo triezvy človek nemá takú odvahu, ako keď má vypité.
Aj k tým fackám tiež, keď mali vypité, on jej dal jednu facku, a obžalovaná tiež. Chlap má stále silnejšie
rany ako žena. Jeho rodina je celá alkoholická. Všetci spolu pili. Jak povedal P., že raz do mesiaca pili,

to úplne bludy porozprával. Jak mali. Niekedy prišiel jeho otčim 8 hodín a s dcérku ležali, pozerali s K.
televízor a on prišiel a chcel piť. Mala schované peniaze, že ideme piť. Mala po 5 eura, musela som
dať a s ním piť. Niekedy aj od jeho rodiny išli tie problémy. Stále tam ten alkohol robil problém. MUž si
vedel niekedy povedať, že už nepije. Jeden, dva dni nepil, už by som klamala pred súdom, aj jemu by
som klamala. On vedel byť bez alkoholu. Zomrela mi dcérka, manžel mi zomrel. Proste manžel tiež taký
darebák bol, on dobre vie, aký bol manžel. Proste nezvládala. Ani dcérku nezvládala, že jej zomrela,

takisto jej priateľ zomrel. Proste zložil ju ten alkohol. Keby nepila, možno by sa to ani nestalo. Raz sme
pili u C., ráno som mala monokel, nos som mala , keď si sa opil, rozbiješ mi aj nos. Stále keď pili hore
u suseda u C., stále tie konflikty a tieto narážky boli. On už tam nebýva ten sused, už sa presťahoval.
Fyzické napadnutia neboli tak, že stále. Keď mali vypité, 2 krát do týždňa. Celý mesiac prešiel už, 2-3
krát do týždňa celý mesiac. Takže raz dvakrát tie facky tam boli. Nebola tam len jedna facka. V minulosti

monokle som mala 3-4 krát. Boli tam nezhody.
K. D. k tomu uviedol, že nezhody boli, ale monokle neboli. Popíjali hore u susedy, jeden bol, ale nie jak
ona hovorí, začali sa u susedy hádať, nevie o čom. Obžalovaná na neho nadávala, on na obžylovanú,
on do nej strkol, ona do mňa strkla . Potom ona mu dala facku, on to obžalovanej vrátil a potom ráno
to ľutoval, keď videl, že má monokel.

K miestu bodnutia obžalovaná uviedla, že keď mala nôž v ruke bola s poškodeným na prahu, medzi
dverami boli spolu, ako vzala ten predmet z kuchyne.
K. D. uviedol, že to nebolo to na prahu, bolo to na schodoch.
Obžalovaná uviedla, že si nepamätá, bolo to rýchle, či na schodoch, alebo na prahu. Vie, že sa vyšmykla
do tej kuchyni vzala ten predmet, neviem či to bolo na schodoch alebo na prahu, toto nevie. Bola tam

aj tma, bolo to všetko na rýchlo. To nebolo, akože spomalene.
K. D. uviedol, že bolo to na schodoch. Nebolo to na prahu, ale na schodoch to bolo pri vonkajších
dverách. vonkajšie schody. Boli dvere vonkajšie prvší schod.
Obžalovaná nato uviedla, že tam nestál. Až keď povedal, že mu tečie krv vtedy vyšiel, čo začala klopať
ku hane.

Svedok uviedol, že bol na vonkajších schodoch, keď kázal, že mu ide krv, potom šla obžalovaná k K., čo
klopala, neotváral, potom silnejšie klopala. Vtedy ho obžalovaná pomohla K. odniesť a šla potom domov.
Ešte si pamätá, že na schodoch bol, ako mu pomáhala, odvtedy nepamätá nič. Potom prišla záchranka.
Obžalovaná uviedla, že sa to stalo ako majú byt, nie vonku.
Svedok uviedol, že ako sa už prestali naťahovať obžalovaná išla do kuchyne on z bytu otvoril dvere a

išiel som von. Šiel vonka, pri tých vonkajších dveroch. On ich chcel otvoriť, len už nestihol. Vtedy zacítil
to pichnutie štípnutie. Ako chcel ísť vonku, že sa na pol hodiny ukľudniť, ona nech sa ukludní. Na prahu
bytu k pichnutiu nedošlo, to bolo na schodoch. Keby to bolo na prahu tak by niečo videl, že má niečo v
ruke, lebo išiel televízor, ale na vonkajších schodoch osvetlenie nie je.
Obžalovaná k tomu, že trvá na tom, že to bolo na prahu. Ešte jak sa naťahovali, tak šla po ten predmet,

čo sa vyšmykla a nevie čo ju napadlo do tej kuchyni a bolo to medzi nami ako sú dvere na prahu a vtedy
sa to stalo, a nie na schodoch. Keď šiel dolu schodmi ešte videla ako povedal, že mu tečie krv, ako už
bol zranený. Vtedy ako stál na schodoch už vedela, že je s nim nedobre, že to nie je len škrabnutie jak
sa naťahovali, nevedela, že mu také zranenie zrobím.
Keď povedal že mu tečie krv už stal pri vchodových dverách plastových. Na prahu sa to stalo ešte doma.

Ja som nevedela aké zranenie má. Nepovedal že ho to páli, Ibaže mu tečie krv. Ja som v tej chvíli išla
pozrieť, či už dcérka spí, ona už spala. Potom som prišla pozrieť k že kde je on. On v tej chvíli už na
tých schodoch tam stál.
Svedkyňa S. G. uviedla, že je krstnou mamou dcéry obžalovanej, tykajú si a spoznali sa, keď prišla bývať
do D. s jej prvým manželom. Zoznámili sa ako susedky, vzťah majú normálny, chodili k sebe na kávu.

Rozumeli si ako susedky i ako kamarátky. Rozprávali sa o manželstve, kto čím prechádzal. V bytovke
býva asi 10 rokov a D. asi 8 rokov. Bývajú na prízemí D. naľavo a svedkyňa napravo. Dňa 28.01.2019
bola obžalovaná u matky jej druha K., pričom túto informáciu jej povedala susedka. Nevie, čo sa stalo,
počula, že ju v ten deň bila svokra, svokrin manžel a keď prišiel domov, aj jej druh K.. Ona nevidela , žeby ju druh bil. Ďalej vie, že K. klopal pri ich dverách asi o 22:00, načo mu otvorila a bol celý zakrvavený,
posadila ho na stoličkou, nič nerozprával a na jej otázku, čo sa stalo povedal, že u baby spadol na sklo.
Dali mu dole tričko. Išla k jeho matke, keďže nevedela, čo s ním, kde boli všetci spití a mali pustené

rádio. Povedala jej, že má zakrvaveného syna, načo na ňu začala jeho matka útočiť. Vrátila sa domov,
kde ošetrovali K., pričom K. brat zavolal políciu ako aj záchranku skôr ako svedkyňa, nakoľko keď volala,
povedali jej, že už boli zavolaný skôr. K. tvrdil doktorovi, že spadol na schodoch. Následne D. otvorila
dvere, pričom sa jej K. rodina vyhrážala. Predtým ako K. zaklopal nič nepočula, žiadne zvuky ani hádky,
nakoľko ich dvere sú vzdialené a nie sú presne proti dverám bytu obžalovanej, ktoré sú pri schodoch a

ich na konci chodby. Vtedy spala a zobudila sa až na klopanie K.. Druhá susedka počula, ako D. kričala
K.E. nebi ma, nebi ma, a že D. na svedkyňu kričala S. S.. Keď K. prišiel ku nim, ona nikoho na chodbe
nevidela, obžalovaná bola v byte s malou. Nevie či jej dvere boli otvorené, nešla k nej hneď klopať. D.
bola na chodbe, až keď prišli policajti. Policajti zaklopali na jej dvere nech otvorí, čo videla lebo stála na
chodbe. Policajti sa jej spýtali, čo spravila a aj svedkyňa sa jej po rómsky spýtala, čo spravila, pričom
policajtom uviedla, že nevie a svedkyni, že nič. Následne ich policajti hnali do bytu. D. sa jej javila akoby

vystresovaná, akoby sa zbláznila, bola vyplašená. Potom policajti už nikoho nepúšťali na chodbu. Na
chodbe bola iba svedkyňa, možno niekto mohol byť hore na schodoch, ale to uviesť nevie, keďže tam
bola tma. Oproti svedkyni ešte býva I. P. a I. T., tí tiež vyšli na chodbu, pričom policajti im povedali,
že nech idú naspäť, pričom T. si svedkyňu zavolala očami a povedala jej, že K.Á. bil D., ktorá mala
kričať aj Y. Y.. T. ani P. nemohli byť s obžalovanou, keďže to neumožňovali policajti. T. sa jej pýtala či nič

nepočula, že K.E. bil obžalovanú. Jej manžel robil pre policajtov svetlo na chodbe. Policajti pracovali
s baterkami a tak sa ich opýtal, či má namontovať svetlo s čím policajti súhlasili. Keď svedkyňa šla po
dcéru obžalovanej v ich byte s nesvietilo, ale bol zapnutý televízor. Viditeľnosť bola slabšia, zvonku šlo
pouličné osvetlenie, ktoré osvetľovalo okno bytu obžalovanej a na televízore, ktorý veľmi neosvetľoval
bol zrnitý obraz. Na chodbe, čo sa K. ťahal ku nim dverám videla krvavé stopy od jeho rúk. V čase

keď šla po K. mamu bola na druhom poschodí tma. V čase udalosti si nevšimla svetlo na chodbe D.
bytu a ani na chodbe nebolo. Keď šla volať K. matku, mohli byť dvere bytu obžalovanej buď zavreté
alebo privreté. Keď zobrali záchranári K. a policajti obžalovanú, šla po jej dcéru. Keď prišil k nim do
bytu doktor, doktor otvoril, čo K. obviazali a spýtal sa ho, čo sa stalo pričom K.Á. uviedol, že spadol na
sklo. V uvedený deň popíjala aj D., ale nebola spitá, K. bol spitý horšie. Na druhý deň počula, že ju zbila

svokra a jej druh, povedal jej to svokra aj ostatní cigáni na D.O.. Dôvod jej nepovedali, ale jej svokra
na ňu žiarlia, nakoľko si myslela, že bude mať vzťah s jej druhom. Napr. aj v lete jej svokra nadávala
do kuriev. Nevie uviesť, čo sa v ten deň medzi nimi stalo. Podľa jej názoru mala toho D. dosť, nakoľko
všetko bolo na jej pleciach. Jej dcéra zomrela, manžel nerobil, majiteľ ich vyhadzoval z bytu, D. nebola
výbušná, nervy nedávala najavo, tlačila to do seba. O deti sa vedela postarať. Obžalovanej svokra ju

nenávidela, ako aj K. rodina, nechceli ju. D. si dosť vytrpela, K. ju bil aj sánku jej zlomil, pričom svedkyňa
s jej manželom ju vtedy brali do D. na chirurgiu. Chodili k sebe na kávu, jej manžel robil a D. druh nerobil,
hovorila, že tvoj manžel sa snaží, zatiaľ čo K. chodí len po košoch. V čase skutku K. nepracoval, ani
svedkynin manžel nemal príjem, keďže bola zima a na stavbách, kde robili sa robiť nedalo. Spolu sa
hádali, ako zaplatiť byt elektriku, čo dať dcére. K. sa postarať nevedel, sem tam ho svedkynin manžel

zobral na fušku. Hádky boli u nich často, keď prišiel T. a vyhadzoval D. z bytu pre nezaplatený nájom.
K.E. niečo dával na jedli a byt. Veľa krát keď jej K. šiel šľahnúť svedkyňa mu chytila ruku. Niekedy D.
K. bil ale veľakrát nie, nakoľko svedkyňa zasahovala a K. ju rešpektoval. Pred dcérou sa nebili . Hádky
boli často odkedy obžalovanej zomrela dcéra. Obžalovaná bola hlúpou ženou, nakoľko ju týral jej prvý
muž, takisto aj druhý muž a keď si brala K. jej povedala, že nech si ho nebere, že je mladý. K zlomenej

sánke ďalej uviedla, že keď mala D. opuchnutú sánku uviedla, že ju rozbil K.. K. sa spýtala, že prečo to
urobil, načo bol ticho. D. aj K. požívali alkohol často, nevie uviesť mieru, nakoľko pritom nebola. Aj keď
bola obžalovaná spitá, vedela navariť, postarať sa o dcéry, dať ich spať. K., sa rýchle opil, občas zaspal
a niekedy nerobil problémy. Hádky medzi nimi boli, aj keď boli opití aj keď boli triezvy. Hádky inicioval
niekedy K. a niekedy D.. K. bol žiarlivý, raz šli na zábavu, pričom D. tancovala s niekým iným a K. jej

robil scénky, z tohto dôvodu jej dal raz aj facku. Nevie, či sa D. vedela K. brániť. Keď jej dával K. facku,
väčšinou bola ticho, raz vystrčila K. na chodbu.

Zdôvodurozporovbolaprečítanáčasťzápisniceovýsluchusvedkynezodňa06.02.2019,kdesvedkyňa
uviedla, že počula ako obžalovaná uvádzala policajtom, že sa zabije. Na výzvu na vysvetlenie rozpor,

keď svedkyňa uvádzala hlavnom pojednávaní, že keď tam boli policajti obžalovaná nič neuvádzala,
svedkyňa uviedla, že to počula vtedy, keď bola za dverami svojho bytu. D. hovorila, že sa zabije kvôli
malej. D. ďalej hovorila, že sa zabije keď svedkyňa šla po jej malú. Na výzvu na vysvietenie rozporov,
keď svedkyňa uvádzala, že doktor na K. slová,nereagoval, keď K. povedal, že spadol na sklo ale vprípravnom konaní mal doktor uviesť nech neklame, že je zo bodná rana, svedkyňa uviedla, že doktor
tieto slova použil, až keď brali poškodeného na nosidlá.

Svedok K. G., uviedol, že s obžalovanou boli susedia a jeho manželka je krstnou dcéry obžalovanej a K.
D. je mu bratrancom. Pomáhali si, navštevovali sa a zverovali o svojich životoch. Býva na pravej strane
bytovky vzadu na chodbe, na tom istom poschodí ako obžalovaná. V predmetný deň, nevie čo sa stalo,
počul len krik, ktorý bol z chodby, nakoľko počul ozvenu a zrazu bolo ticho. Ak by sa hádali v byte, ten
krik by počuť nebol. Hádali sa asi 5-10 minút, iné zvuky okrem hádky a ani vyhrážky nepočul. Začali sa

hádať na chodbe, pričom obžalovaná kričala na K., na čo K.E. uviedol, aby to nechala tak, že dajú spať
malú. Zrazu bol na chodbe kľud. O minútu búchal K., aby otvoril dvere. Keď otvoril, K. mu padol na ruky,
na chodbe nikto nebol, pričom dvere do bytu obžalovanej boli zatvorené. Usadil K. na stoličku, vyzliekol
tričko a začal ošetrovať ranu, počas čoho mal svedok zatvorené dvere. Ako ho prebrali K. uviedol, že
padol na sklo u babky, čo povedal aj doktorovi, pričom doktor sa smial, že je to bodná rana. Babka býva
tristo metrov od nich. V bytovke si svedok nevšimol žiadne sklo. Počas ošetrovania mu K. 2-3 x odpadol.

Po ošetrení K. volal 112 a uviedol, že má zraneného. Manželka počas ošetrovania močila tričko a K.
umývali. To tričko, potom dali na zem a neskôr na chodbu a na výzvu policajtov im ho dali. Manželka šla
informovať K. matku o jeho zranení. Keď prišli doktori, na chodbe bolo veľa cigánov z jeho bytovky a
policajti ich posielali späť do bytov. Rómov z druhej bytovky policajt nepustili. K. pomohli dať do sanitky.
Obžalovanú videl na chodbe s policajtami. Policajtom nič nepovedala. Ešte vybral policajtom svetlo na

chodbu, ktorí ho poslali späť do bytu, pričom obžalovanej dal na chodbe ešte cigaretu. Obžalovaná
na jeho otázku, prečo to urobila bola ticho. Bola opitá, nakoľko z nej bol alkohol cítiť. Obžalovaná
na chodbe okrem policajtov s nikým nekomunikovala. Svedok nemal informáciu, že obžalovaná mala
poškodeného pichnúť. Na chodbe bytovky nemajú žiarovku, žiadne svetlo takisto neprenikalo ani z ulice.
V byte obžalovanej bol zapnutý zrnitý televízor, keďže do bytu šiel namontovať predlžovačku na žiadosť

polície. Iný svetelný zdroj v byte nemali. Na chodbičke bytu bola samá tma. Myslí si, že obžalovaná to
psychicky nezvládla. K., keď si vypil ju bil, ona mu sem-tam dala facku, on jej raz zlomil sánku, pričom
bola v nemocnici a jej dcéra bol u nich. D., niekedy mala peniaze a niekedy nie. Majiteľ bytu pýtal peniaze
na nájom, nemali čo jesť. Obžalovaná a K. pili asi 1 -2 do mesiaca, keď prišli k peniazom. Pili vtedy, keď
mala obžalovanej svokra dôchodok, prípadne jej manžel niečo zarobil, aj K. keď ho brali na fušky. Keď

požívali alkohol boli medzi nimi hádky a aj sa bili. Iniciátorom provokačný rečí býval K.. Svedok počul
ako K.E. obžalovaná kričala, že čo ju bije. Ona K. fyzicky nenapadla, to K. u viac krát do bitky strkal, ona
sa bránila, držala ho, dávala mu facku. Vnímal to preto, lebo v jeho byte mal otvorene dvere a všetko
bolo počuť až na 3. poschodie. Svedkovi sa obaja sťažovali, K., že si nevie nájsť prácu, lebo nevládal.
K. vôbec nerobil, len nejaké fušky v januári nepracoval vôbec. Obžalovaná mala materskú a vie, že

robila v M.. Sťažovala sa, že nemajú z čoho platiť byt, že nemajú dostatok jedla. Na fyzické útoky sa
nesťažovala, ale ráno u nej vydával monokel, a to asi 3x za posledný rok.

Z dôvodu rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa
29.01.2018, kde uvádzal, že býva na prízemí ich bytovky, kde v čase okolo 22:00 hod. 28.01.2019

bol doma, ležal na gaučovke. Počul, že je na chodbe nejaký hluk, kde počul, že sa hádajú susedia,
ktorí bývajú blízko ich bytu. Bývajú oproti ich bytu cez chodbu, ale hneď pri schodoch naľavo ako sa
vchádza do bytovky. Počul, že po sebe vykrikujú, kde po sebe nadávali, tiež zachytil výkriky prestaň.
Vyhrážky, hrozby ani iné slová v zmysle „Zabijem ťa“ nepočul. Ďalej bola prečítaná časť zápisnice zo dňa
06.02.2019, kde svedok uvádzal, že dňa 28.01.2019 bol doma pričom v čase okolo 22:00 hod., keď ležal

na posteli počul z chodby bytového domu ako sa K. hádal s obžalovanou, pričom presné znenia slov
nerozumel len počul ako K. kričal pod dnu malá plače. V zápätí počul ako sa zatvorili dvere a bolo ticho,
pravdepodobne to boli dvere na ich byte, čo však nevidel, ale domnieva sa. Na výzvu aby sa vyjadril
k času hádky, keďže ho na pojednávaní neuviedol, svedok uviedol, že hádka mohla byť okolo 22:00.
Na výzvu, aby sa vyjadril k výkrikom prestaň, keďže ho na pojednávaní neuviedol, svedok uviedol, že

tie slová počul, raz ich kričala obžalovaná a raz K.E.. Čo sa týka vety pod dnu malá plače, tú povedal
K., ale na dnešnom pojednávaní to zabudol povedať. K buchnutiu dverí uviedol, že to tam byť mohlo,
ale iné tupé zvuky nepočul.

Z dôvodu rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa

06.02.2019, kde svedok uviedol, že počul ako K. kričal na D. pod dnu malá plače, avšak na pojednávaní
to neuviedol. Svedok uviedol, že tú vetu K. povedal, ale zabudol to nepojednávaní uviesť.
Ďalej v zápisnici svedok uviedol, že keď volal 112 mu K. povedal, aby nehovoril, že ho bodla nožom, ale
že spadol na sklo, na výzvu aby odstránil rozpory, že mu K. povedal ibaže padol na sklo, a že nemalinformáciu, že obžalovaná mala K. pichnúť, svedok uviedol, že mu K. povedal, že nemá povedať, keď
volal sanitárovi, že ho obžalovaná pichla nožom, pričom rozpor dôvodil tým, že si človek nevie všetko
pamätať.

Na otázku, aby svedok odstránil rozpor, keď na pojednávaní uviedol, že obžalovaná sa s policajtami o
ničom nebavila, ale v zápisnici uviedol, že počul ako obžalovaná vravela policajtom, že ho pichla a či si je
vedomá, čo spravila, povedal áno, svedok uviedol, že už si veľa vecí nepamätá, ale že to povedané bolo.

Z dôvodu rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa

06.02.2019, kde svedok uviedol, že ešte chce uviesť, že keď prišli policajti mali dvere do bytu otvorené
a počul ako sa policajt pýtajú, kde je tá žena, čo pichla toho muža,, následne sa otvorili dvere do ich
bytu, ktoré boli dovtedy zatvorené a vyšla obžalovaná, ktorá uviedla, že to ona ho pichla a na otázku
policajta, či si je vedomá, čo spravila odpovedala, že áno. Na výzvu na odstránenie rozporov, keď svedok
uvádzal na pojednávaní, že obžalovaná s policajtami sa nerozprávala svedok uviedol, že to povedané
bolo, avšak veľa vecí si už nepamätá.

Z dôvodu rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa
06.02.2019, kde svedok uviedol, že v byte obžalovanej bola viditeľnosť veľmi slabá, nakoľko svietil iba
zapnutý televízor a v rohu mali ledky, žiadne iné svetlo tam nemali. Ani chodbe ani vo WC nebola žiadna
viditeľnosť. Na výzvu na odstránenie rozporov, kde v zápisnici uvádzal, že svietili aj ledky svedok uviedol,

že svietili slabo akoby nesvietili.

Z dôvodu rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa
29.01.2019, kde svedok uvádzal, že hádky medzi obžalovanou a K. boli na dennom poriadku. Aj
včerajšieho dňa mali vypité , videl to na nich. Takmer vždy keď si vypili sa hádali, nevie či sa medzi

sebou aj bili. Raz sa stalo, že obžalovaná mala polámanú a zdrôtovanú sánku, asi pred dvoma rokmi. O
iných bitkách nevie. Nikto sa nikomu nič nesťažoval ani žiadne reči sa k nemu neodstali. Na výzvu na
odstránenie rozporu spočívajúci v tom ,že na pojednávaní svedok uvádzal, že sa bili keď mali vypite, že
minimálne 3 krát za posledný rok mala monokel, že sa bili často a v zápisnici uviedol, že okrem zlomenej
sánky nevie o bitkách nič, svedok uviedol, že pravdou je to čo som vypovedal na pojednávaní. V čase

výsluchu na polícii mu jeho manželka povedala, že o iných bitkách nehovor nič, nakoľko aby si nikomu
nič neublížil a zároveň mi bol K. bratranec tak z uvedeného to na polícii neuviedol. Svedok uvádza, do
bytu ma zavolali policajti, aby som namontoval svetlo nakoľko hľadali ten nôž, pričom neviem uviesť kto
zapol tie ledky a ten televízor. Svedok uviedol, že nevie, či bol K. žiarlivý, ani nevie aby mal k žiarlivosti
dôvod. Výkriky Y. Y. svedok nepočul.

Svedok I. P. uviedol, že bol susedom obžalovanej a K. D. a pred skutkom tam býval asi 4 mesiace,
pričom ich poznal ešte predtým. Býva v byte na konci chodby vľavo, t.j. na strane, kde je byt obžalovanej
a oproti jeho bytu je byt K. G.. Vychádzal dobre s obžalovanou, ktorá chodila k jeho matke na návštevy
ako aj s K., ktorý bol jeho kamarát. K. bol viac problematický nebol nápomocný, keď išli maľovať byt, K.

šiel hrať karty. Po skutku s obžalovanou v kontakte nebol. S K. sa nerozpráva, o skutku mu nič nehovoril,
len sa K. pýtal, či mu prišiel papier zo súdu. Dňa 28.01.2019 prišiel z práce okolo 16:10 a ľahol si so
ženou, keď už bola tma bol spolu so svojou ženou v byte a začul ako sa niekto háda, a počul ako K. začal
biť obžalovanú, ktorá kričala „dosť nebi ma, malá vidí ako ma biješ“. Ďalej počul ako K. a obžalovaná
kričali Š., Š.. Búchal mu na dvere, ale svedok neotvoril, nakoľko bol po podmienečnom prepustený

a nechcel sa dostať do problémov. Potom búchal k susedovi G.. Keď svedok otvoril dvere uvidel K.
bodnutého, ako mu Š. , t.j. G. dáva prvú pomoc. Následne prišla sanitka a K. zobrala. Po otvorení svojich
dverí bola obžalovaná pri stene, chodila hore a dolu a strašne to ľutovala. Hovorila, že ho asi zabila a
vyčítala si to. Svedkovi uviedla, daj mi pohár nech sa zabijem, že nechce nechať vyrastať dcéru bez nej.
Vyčítala si, že K. prebila, kričala na pomoc a strašne si to vyčítala, bolo vidieť, že to nechcela urobiť.

Svedok uviedol, že na jej mieste by to urobil každý, čo odvodzoval z toho, že keby on bije svoju ženu,
spravila by mu to tiež. V byte u G. nebol, stál na prahu svojho bytu. K záveru, že obžalovaná hádku
nezačala dospel preto, lebo obžalovaná K. povedal, aby bol ticho, že malá spí, pričom počas obdobia,
čo tam žil bola obžalovaná dobrá. Počul aj ako svedkyňa kričala K. „už dosť, koľko ste ma bili ty a tvoji
rodičia., Nevedel uviesť dôvod konfliktu, ani kto začal. Hádka trvala asi 15-20 minút, následne buchli

dvere. Hádka prebiehala v bytovke, počul hádku na chodbe, následne sa mu zdalo, že dosť kričia v byte.
Počas konfliktu boli dvere otvorené, nakoľko svedok počul, že buchli. Čas medzi ukončením hádky do
skríknutia Š. Š. odhadol asi na polhodinu. Počas hádky nepočul žiadne vyhrážky. K. mu neuviedol, čo
sa stalo. Na G. dverách videl krv. Chodba bola plná a okrem policajtov tam boli všetci, čo tam bývaliaj z horného poschodia, nevedel nikoho uviesť konkrétne. Na chodbe nebolo svetlo bola tam tma a po
otvorení bytov naňu prenikalo svetlo. Z bytu obžalovanej nešlo svetlo vôbec, nebola tam elektrina ani iné
svetlo. Ani z poschodia neprenikalo iné svetlo. Policajti prišli s baterkami a následne sused G. natiahol

svetlo. Ľudia sa tam dostali tak, že si normálne otvorili dvere, že policajti boli dobrý. Jeho družka šla tiež
na chodbu, ale nemohla sa nato pozerať a sa vrátila späť do bytu. Na chodbe bola aj S. G.. Svedok
nevie, či s obžalovanou ešte niekto rozprával. Vzťah obžalovanej a K. charakterizoval tak, že sa hádali,
ale málokedy počul obžalovanú kričať. K. bol k nej niekedy zlý a niekedy dobrý. Povrieskal, trocha si
vypil a šli spať. Nevie o čom sa hádali. Obžalovaná vedela K. z bytu aj vyhodiť a nepustiť späť. Vedeli sa

aj troška pobiť. Asi jej K. aj dával facky, počul také zvuky, pričom obžalovaná plakala. K uvedenú však
dochádzalo málokedy. Požívali alkohol aj 2-3 dni v kuse, množstvo určiť nevedel. D. svoje manželstvo
s nikým neriešila, ale bolo vidno, že má toho veľa. Nehovorila mu ani na jeho otázku, čo ju trápi. V
období skutku K.E. nebol zamestnaný, keďže obžalovaná mu povedala, že si K. nemôže nájsť prácu. K.
aj zastavili dávku a obžalovaná nevedela ako teraz vyžiť. K. k svedkovi nebol zlý, bol normálny chlap.

Z dôvodu rozporov bola prečítaná zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 01.03.2019, kde svedok uviedol,
že v deň skutku spal s manželkou v posteli a počul ako sa na chodbe bytovky háda obžalovaná s K.,
pričom D. mala hovoriť K., aby bol ticho, lebo susedia spia, že má ísť dnu, že sa tam porozprávajú,
pričom počul ako jej K. vytýka, že bola s nejakým gadžom, pravdepodobne s nejakým, s ktorým pili u
jeho matky. Taktiež počul akoby facky údery kopance, také tupé zvuky. Krv videl pri dverách. Na výzvu,

aby svedok uviedol, prečo tieto skutočnosti neuviedol, svedok uviedol, že to nespomenul preto, lebo
to už bolo pred rokom, ale že je pravda, že K. vyčítal, že mala spať s nejakým gadžom, pričom bolo
spomenuté meno C.. Takisto bolo povedané aj to, že D. kričala na K., že susedia spia. Na výzvu na
odstránenie rozporov, aby svedok uviedol, že prečo dnes uvádzal, že nepočul žiadne zvuky, resp. sám
neuviedol, že počul facky kopance a údery, svedok uviedol, že to počul ale už si to nepamätá, nevie

ako dlho trvali, nakoľko je to už rok a nerozmýšľa nad tým každý deň. Rozpor spočívajúci v tom, že na
hlavnom pojednávaní uviedol, že videl krv na dverách a v prípravnom konaní, že pri dverách odstránil
svedok tým, že uviedol, že krv bola ja pri dverách a na dverách. Na výzvu, aby svedok uviedol, že v
prípravnom konaní uviedol, že za dverami počúval 10 minút, ale na pojednávaní že 15-20 minút svedok
uviedol, že to mohlo byť 10 minút, pričom nemal pri sebe hodinky. Na výzvu, aby sa svedok vyjadril,

prečo na hlavnom pojednávaní neuviedol okolnosti, ktoré uvádzal v prípravnom konaní, že K. sotil D. do
vnútra, kde počul, že ona kričí dosť nebi ma, už prestaň čo mohlo trvať 5 minút svedok uviedol že počul
taký buchot akoby niekto padol a následne buchli dvere, pričom nevie či padol K. alebo obžalovaná. Na
výzvu, aby sa svedok vyjadril, či obžalovaná uvádzala že Ď. ja som nechcela, ale on ma bil, takisto ju
zbila jeho mama a jej druh a ju to bolelo, že ho nechcela prebiť ale nevedela ho zastaviť, že to musela

spraviť. Svedok uviedol , že tieto slová obžalovaná použila, a teraz ich nehovoril, lebo to už bolo dávno.

Na výzvu, aby sa svedok vyjadril či obžalovaná kľačala pri dverách ako to uvádzal v prípravnom konaní,
pričom dnes uvádzal , že chodila hore dole, svedok uviedol, že aj kľačala aj chodila hore dole. Ďalej
uviedol, že obžalovaná mu vravela ja som nechcela ale musela som, ja som ho zabila, ja som to musela

spraviť , pričom obžalovaná mu nehovorila, ako ho chcela ho chcela zabiť, ako to malo prebehnúť.
Zároveň policajtom uviedla, že ju bil, že ho nechcela zabiť, prúcom túto okolnosť na HP neuviedol preto,
že nad tým nerozmýšľa každý deň.

Navýzvunaodstránenierozporov,keďnapojednávaníuvádzal,žeobžalovanáodnehopýtalapohár,ale

v prípravnom konaní uviedol, že nožík a hrable, svedok uviedol, že pýtala aj nožík aj hrable, a nepovedal
topreto,leboužsitonepamätal.Navýzvu,abysasvedokvyjadril,prečodnesneuviedol,žeK.Á.nadával
aj na svoju dcéru, svedok uviedol, že K. nadával na svoju dcéru konkrétne, mal povedať do piči s tebu
na dcéru. Na výzvu aby sa svedok vyjadril keď v zápisnici uvádzal, že počul ako K. niečo rozbíja v byte,
svedok uviedol, že to, čo vypovedal v zápisnici je všetko pravdivé, nakoľko to vtedy bolo uňho čerstvé.

Taktiež je pravda to, že mu obžalovaná uviedla, že jej mal K. rozbiť sánku, ale on nevie ,prečo sa tak
stalo a ani toho nebol svedkom. Na výzvu aby sa svedok vyjadril k okolnosti ktorú uviedol, v prípravnom
konaní, že videl aj krv na schodoch svedok uviedol, že videl krv aj na schodoch zároveň tam bolo rozbité
sklo, mysliac tým, že bolo rozbité sklo na dverách, bola tam totiž diera, ale žiadne črepy tam neboli.

Svedkyňa I. T. uviedla, že s obžalovanou sa navštevovali navzájom, majú rovnako staré dcérky. Býva v
byte na prvom poschodí vľavo, najprv je byt obžalovanej a naproti jej bytu býva Š. (K. G.). Pred skutkom
v byte bývala 3-4 mesiace až pol roka. S obžalovanou sa vedeli porozprávať, deti sa pri tom hrali. Starala
sa, často bývala smutná. Raz za čas si vypila, vyspovedala sa jej a plakala pritom. V predmetný deňbola obžalovaná u svokry, kde pili. Keďže chodila počas dňa do druhej bytovky tiež počula ako na ňu
nadávajú. Večer sa opätovne hádali, keď šla obžalovaná domov s jej mužom a dcérkou. V čase skutku
bola v byte a pila kávu. Cez okno videla ako K. so D. idú domov a začali sa hádať. Potom šla zistiť na

chodbu o čom sa hádajú, následne to ustalo a šla do bytu si ľahnúť. Následne im okolo 21:00 niekto
klopal na dvere, no neotvárali. Potom šli klopať k Š., ktorý im otvoril a následne otvorili dvere aj oni a
videli ako K. krváca. K. zobrali k sebe domov Š. spolu S.. Z počutia vie, že tam mal byť nejaký gadžo,
ktorý šiel na záchod a obžalovaná za ním, spolu sa rozprávali, pričom oni si mysleli, že niečo spolu majú
mať a preto sa pochytili. K. bol totiž žiarlivý. Obžalovaná sa o všetko starala sama ako aj o deti, o drevo.

Sama chyžu vymaľovala jej partner jej nepomáhal, nerobil, nemal prácu. Obžalovaná sa väčšinou bála
o byt, lebo majiteľ T. ju z neho vyhadzoval, keďže nemali peniaze a obžalovaná nemala kam ísť. Keď šli
obžalovaná s K. od svokry, nadávali si po rómsky, ale nebolo zrejmé prečo. Takisto sa hádali v byte, čo
počula, keď bola na chodbe. Potom prišla do bytu a hádky prestali, šla si ľahnutá a potom niekto klopal,
následne šli otvoriť dvere a videli K.. Klopal aj D. S. K., ktorá bola pri dverách s K.. Obaja vraveli, že má
Š. otvoriť, že K. krváca. Obžalovaná šla spolu s K. do bytu k Š., zatvorili dvere, potom prišli policajti a

hnali ich naspäť do bytov. Priateľ si šiel na chodbu zapáliť cigaretu. Potom, čo videla ako obžalovaná ide
s K. do bytu k Š., sa svedkyňa vrátila do bytu za dcérou. Následne prišli policajti, čo jej povedal priateľ.
Potom vyšla na chodbu, kde videla obžalovanú, následne prišla K. mama a jeho bratia a začali na D.
nadávať, ale policajti aj ich poslali preč. Nadávali, že je kurva, že jebe s chlapom, vytýkali, či sa nehanbí.
A vtedy ich policajti poslali preč. Obžalovaná sedela na stoličke pri Š. dverách, aj svedkyňa tam stála

pre dverách. Vtedy si pýtala cigaretu aj vodu a dali jej napiť. Na chodbe vtedy stála svedkyňa, jej priateľ,
Y. S. Š.. Obžalovaná mala dosť vypité vravela, že to nechcela, že do nej niečo vstúpilo, že nechcela,
že niečo do nej vošlo, že zoberie hrable, že sa zabije. Nehovorila, čo sa stalo v byte. Policajti zobrali
obžalovanú do bytu, Y. šla pre dcérku, ktorú obžalovaná pobozkala a Y. si ju vzala k sebe. Obžalovaná
sa policajtami rozprávala ale svedkyňa nevie o čom. Svetlo išlo z Y. bytu, z bytu svedkyne a možno i od

obžalovanej, čo však nevie uviesť. Na chodbe nesvietilo žiadne svetlo. Nevie uviesť, či svetlo svietilo u
obžalovanej, v byte nebola. Na stenách videla krv, krv bola medzi jej bytom ako aj Y. a na dverách Š.
bytu. Dvere do bytu obžalovanej boli otvorené. Svedkyňa nevidela žiadne črepiny. Svedkyňa uviedla,
že sa nerozprávala s G.. K vzťahu obžalovanej a K. uviedla, že v jeden deň, keď pili bola u nej D. a
rozprávala, že ju z bytu vyhadzuje majiteľ, nemá ako platiť byť, čo dať malej jesť. K. nebol veľmi robotný,

sem tam našiel železo, dal ho do zberu, nepracoval. Po zaplatení elektriny obžalovanej neostalo ani na
byt ani na jedlo. O fyzických útokoch nevie nič, nevedela ani to, čo jej povedala Y., že jej K. zlomil sánku.
Hádky u nich bývali, nakoniec sa udobrili. Zvuky z nejakých fyzických konfliktov nepočula.

Z dôvodu rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu obžalovanej zo dňa 07.03.2019 v ktorej

uviedla, že po 21:00 mala D. otvoriť dvere svojho bytu a vyjsť na chodbu bytovky a kričať „už dosť
bolo toho ako ste ma bili so svojou mamou“, pričom túto skutočnosť na hlavnom pojedaní neuviedla,
svedkyňa uviedla, že možno to povedané bolo, ale už si to nepamätá. Na výzvu na odstránenie rozporov,
že v prípravnom konaní uvádzala, že na dverách klopal iba K., a na hlavnom pojednávaní uviedla, že
klopal aj K. aj D., uviedla, že videla, potom čo jej manžel otvoril dvere, že tam stála aj K. aj D.. Na výzvu

keď v prípravnom konaní uviedla, že do bytu G. vchádzal iba K., ale dnes, že obaja, svedkyňa uviedla,
že najprv tam šla D. a potom K., svedkyňa uviedla, že túto skutočnosť na polícii uvádzala. Na výzvu
na odstránenie rozporov, keď v zápisnici v prípravnom konaní uvádzala, že ako vstala z postele šla k
oknu kde videla ako sa háda K. brat Ľ. s matkou, pričom na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa šla
pozrieť na chodbu, kde videla ako K. S. D. idú k Š.A., svedkyňa uviedla, že ako vstala z postele zahliadla

hádku Ľ. brata a potom šla s manželom na chodbu. Na výzvu na odstránenie rozporov, keď svedkyňa na
pojednávaní uviedla, že obžalovaná sedela pri Š. dverách, ale v prípravnom konaní pri svojich dverách,
svedkyňa uvádza, že obžalovaná sedela pri Š. dverách až na konci, predtým bola pri svojich dverách s
policajtami. Na výzvu na odstránenie rozporov, keď na pojednávaní svedkyňa uviedla, že nevie o čom
sa rozprávala obžalovaná s policajtami, ale prípravnom konaní uviedla, že na otázku policajtov kde je

ten nožík obžalovaná uviedla, že vnútri v byte, svedkyňa uviedla, že si nie je istá či to bolo povedané,
nakoľko veľa už zabudla. Na výzvu na odstránenie rozporov, aby sa svedkyňa vyjadrila k okolnosti ktorú
neuviedla na pojednávaní ale prípravnom konaní, že je druh šiel načúvať k dverám čo sa deje a ona
zostala v posteli, svedkyňa uvádza, že jej druh šiel k drevám až keď sa klopalo. A následne rovno otváral
dvere. Na výzvu na odstránenie rozporov keď svedkyňa uvádzala na pojednávaní, že sa s obžalovanou

nerozprávala, avšak v zápisnici uvádza, že sa rozprávala a obžalovaná uviedla, že sa chce zabiť, pýtala
vodu a nožík. Svedkyňa uviedla, že od nej obžalovaná pýtala vodu aj cigarety. O nožíku nič nevie, možno
sa zmýlila. Vie, že od nej pýtala hrable, ktoré boli pri Šurdových dverách, že sa chce s nimi zabiť.Svedok C. O.Č. uviedol, že pracuje ako referent na OO PZ Snina. Na miesto šli dve hliadky, už si
nepamätal, čo im bolo nahlásené, pričom oni boli až druhá pomocná hliadka, pričom prvá hliadka
vykonávala vyťažovanie. Keď prišli k bytovému domu na ul. Študentskú šli na prvé poschodie, kde bolo

v tom čase viacero ľudí vrátane obžalovanej, ktorá bola na začiatku chodby naľavo pri dverách bytu,
následne ju ako hliadka strážili. Na chodbe bytového domu bola krv, na pravej stene, k tomu bytu,
kde bol poškodený, pričom poškodený K.E. D. sa nachádzal v byte na konci chodby, kde sedel na
stoličke, pričom svedok v tom byte nebol. Potom prišla RZP poškodeného odviezla a oni šli za ním
vykonať dychovú skúšku. Poškodený bol pri vedomý, pričom svedok nevedel, či je jeho zranenie vážne.

Obžalovaná nebola kľudná a nerozprávala sa tam s inými osobami, ktoré tam boli. Takisto nevidel,
žiaden zraňujúci predmet. V byte, kde stála obžalovaná bola tma, takisto aj na začiatku chodby, pričom
sa svietilo vzadu na chodbe a takisto v byte, kde sa nachádzal poškodený. Obžalovaná stála celý čas
pri svojom byte, ale z bytu, kde bol poškodený, mohol niekto vychádzať. K bytu, kde stála obžalovaná,
vedie na spodok schodisko a pri ňom vonku tiež stálo veľa osôb. Pri obžalovanej stáli a s nikým
nehovorila ani nikto s ňou. Obžalovaná nebol kľudná. Obžalovaná sa javila, že je pod vplyvom alkoholu,

ale dychovú skúšku jej nerobil. Po nahliadnutí do bytu obžalovanej tam nevidel žiaden svetelný zdroj.
V rámci služobnej činnosti bývali na uvedenom mieste relatívne často z dôvodu rušenia nočného kľudu
vzájomného napádania, avšak nikdy nie kvôli obžalovanej. Rodina poškodeného v ktorej tomu dochádza
je totiž taká. Raz tam boli pre napadnutia, kde K. mal napadnúť svojho brat. Vo všeobecnosti uviedol,
že pri ich preverovaniach je všetko na začiatku kľudné, avšak zrazu začne byť niekto temperamentnejší

a nakoniec sú temperamentnejší všetci.

Z dôvodu rozporov medzi výpoveďou svedka pred súdom a výpoveďou svedka v prípravnom konaní,
bola prečítaná časť zápisnice z prípravného konania zo dňa 15.03.2019 kde svedok uviedol, že sa
nesvietilo ani na chodbe bytovky, avšak pri príchode boli otvorené dvere do posledného bytu vpravo

a vľavo a stadiaľ prechádzalo svetlo. Na výzvu na vysvetlenie rozporov, keď na hlavnom pojednávaní
svedok uviedol len, že svetlo svietilo vzadu na chodbe, svedok uviedol, že sa nevie vyjadriť pre odstup
času, možno že tam svetlo bolo, ale nesvietilo, avšak keďže jeho výsluch bol vykonaný skôr po udalosti
je možné, že svetlo bolo iba z týchto zdrojov.

Svedok I. T. uviedol, že pracuje ako referent UOZ OO PZ D.. Keď boli vyslaný na miesto bola už noc,
pričom nevedel uviesť či im operačný uviedol, že obžalovaná mala pichnúť muža, alebo on ju. Takisto
nevedel uviesť či operačný spomenul, že poškodený mal pichnutie. Na mieste bola tma, pred bytovkou
boli aj iné osoby, pričom od nejakých osôb zistil, že v najvzdialenejšej miestnosti na chodbe vpravo, je
poškodený pričom kolega ostal s obžalovanou. Poškodeného sa pýtal, čo sa stalo, pričom sa mu zdá,

že strácal vedomie. Potom šiel strážiť obžalovanú, nie je si istý, či do bytu nazrel, alebo tam vstúpil.
Videl za dverami nôž, ale nevie, od koho sa o ňom dozvedel. Na dverách bytu, kde bol poškodený, videl
krvavé stopy ako aj na druhej strane oproti tomu bytu. Na mieste bola tma, pričom poškodená stála
meter naľavo od jej bytu pri stene. Na chodbe a aj v byte bola tma a to možno až od príchodu záchranky,
pričom následne sused zapol svetlo v kôlni. Obžalovaná bola kľudná, šepkala, bola v šoku. Stála tam,

neplakala, nevyzerala ako hysterická, akoby si uvedomila, čo spravila. Keď jej dali fúkať výsledok bol
pozitívny, avšak rozprávala ako triezvy človek. Zdá sa mu, že s inými civilnými osobami nerozprávala.
Prax je taká, že účastníkom služobného zákroku nedovolia medzi nimi komunikovať. S obžalovanou
nebol celý čas, keďže ju prenechal kolegovi a šiel zistiť, čo sa stalo. Nezaregistroval nijakú komunikáciu
obžalovanej s niekým. Nevie už presne, ale obžalovanú na chodbe v bytovom dome alebo na oddelení

museli upokojovať informovať ju, že poškodený je v poriadku.

Svedok C. T. uviedol, že pracuje ako referent UOZ OO PZ D.. Keď prišli na miesto na ul. Š. k bytovému
domu šli hore schodmi k bytu, kde napravo boli otvorené dvere. Poškodený bol v byte napravo na konci
chodby, pričom na chodbe videl na stenách krv. Krv sa nachádzal vpravo na chodbe, akoby sa niekto

obtieral krvou postene. Vtedy bola noc. V byte obžalovanej za vstupnými dverami v nejakej nádobe
pravdepodobne na drevo bol žltý nôž s dlhšou čepeľou. V byte bolo aj dieťa v posteli. V byte používali
baterky. V byte, kde bol poškodený nebol, nakoľko bol pri obžalovanej aj s druhým členom hliadky.
Jednu hliadku tvoril on s I. T.. Na obžalovanej bolo vidieť, že je pod vplyvom alkoholu. Dali jej fúkať s
pozitívnym výsledkom, nebola otrasená, spolupracovala. Obžalovaná určite rozprávala aj s inými ľuďmi,

nakoľko je to bytový dom, pričom ľudia boli aj vonku. Určite sa rozprávala s G., obyvateľkou bytu, kde
bol poškodený. Pravdepodobne aj s K. G. ešte aj s nejakou ženou, nevie uviesť s akou. Na chodbe v
čase príchodu bola tma. Následne zasvietil svetlo pán G., ktorý mal prístup k vypínaču v miestnosti,
ktorú používa. Osoby pred bytovkou nelegitimovali. Z vonku do bytovky si myslí, že nikto nevstupoval,na chodbe sa nachádzali len ľudia, ktorí v bytovke bývali. U obžalovanej v byte, keďže používal baterku
je predpoklad, že nebol žiadne svetlený zdroj

Svedkyňa T. I., v prípravnom konaní uviedla, že 28.01.2019 mala službu spolu s kolegom C. O., pričom
večer bola vyslaná na ulicu Š.P. z dôvodu fyzického napadnutia. Po príchode na miesto vošli do bytovky
na prvé poschodie, pričom ona vošla do druhého bytu na pravej strane, z ktorého ich vola nejaký muž,
kde sa nachádzal K. D., ktorý sedel na stoličke a ktorému susedia poskytovali prvú pomoc. Nepočula
nič, že by poškodený niečo hovoril a ani s ním neviedla komunikáciu. Len to, že sa ho pýtala, kde býva,

načo susedia odpovedali, že v prvom byte na ľavej strane. Poškodený sa jej javil malátny. Na chodbe
bytu alebo v byte, kde býval poškodený, nevie presne, sa nachádzala obžalovaná. S obžalovanou vošla
do bytu, ktorá si zobrala občiansky a šli von spísať údaje. V byte bolo malé dieťa, ktoré prevzala suseda
z bytu, kde sa nachádzal poškodený. Obžalovanú potom previezli na obvodné oddelenie. Počas toho
ako boli v bytovke prišla záchranka a poškodeného odviezla do nemocnice. V bytovke boli s nimi ešte
aj druhá hliadka. V byte pri dverách v krabici sa nachádzal nožík s rúčkou bielej alebo žltej farby.

Rómovia sa nachádzali aj pred bytovkou ako aj vnútri bytovky. V byte bola tma, neregistrovala žiadne
svetlo, nevie uviesť, či bol televízor zapnutý alebo vypnutý. V byte si svietila vlastnou baterkou. K
svetelným podmienkam na chodbe bytového domu sa vyjadriť nevie, ale pri vstupe do bytovky si svietili
baterkami. Určite svetlo vychádzalo z bytu, kde bol poškodený, nakoľko boli otvorené dvere. V byte, kde
bol poškodený sa nachádzali Rómovia, ktorí poskytovali prvú pomoc a tí sa zdržiavali väčšinou v okolí

bytu. Nevie sa vyjadriť či z bytu oproti bytu, kde sa nachádzal poškodený, niekto vychádzal. Krvné stopy
videla na chodbe bytovky a taktiež pri stene bytu, kde sa nachádzal poškodený. V byte, obžalovanej si
nevšimla krvné stopy. Takisto si nevšimla žiadne rozbité sklo. Na rukách obžalovanej si nevšimla žiadnu
krv a ani modriny. Nevšimla si žiadne krvné stopy na jej oblečení. Ani na nožíku si nevšimla krvné stopy.
V byte si nevšimla, že by sa tam nachádzala iná zbraň, s ktorou by bolo možné spôsobiť zranenie.

Svedkyňa C. N. uviedla, že je susedkou obžalovanej. Jej byt sa nachádza vpravo na chodbe oproti bytu
obžalovanej. V uvedený deň nič nevidela a nepočula. Hralo u nich nahlas rádio. S manželom oslavovali
narodeniny. Okolo 01:00-02:00 otvorila dvere a videla K. G. a iných ľudí, čo tam niečo robili a na jej
otázku jej G. uviedol, že D. bodla K.. Potom zavrela dvere. Na chodbe nevidela ani obžalovanú ani K.. Na

ich chodbe sa svetlo nenachádza. V byte obžalovanej nebola. Ku konfliktom medzi obžalovanou a K. sa
vyjadriť nevie. Hádali sa tak ako manžel s manželkou. Hádky boli bežné. K obsahu sa vyjadriť nevedela.
V danom byte bývala 3-4 mesiace pre skutkom. Počas toho nepočula žiadne hádky. Vie, že K. niekde
robil, ale k januáru sa vyjadriť nevedela. K finančnej situácii obžalovanej uviedla, že veľa toho nemala.
Raz sa jej obžalovaná sťažovala na K., že ho posiela do roboty a on nechcel ísť. Na fyzické útoky sa

nesťažovala. Raz za čas pili. Nevidela na obžalovanej žiadne monokle. Medzi susedmi sa rozprávalo,
že ju v ten deň mali zbiť u jej svokry, čo je povedal sused G..

Z dôvodu rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluhu svedka z prípravného konania zo dňa
01.03.2019, kde svedok na otázku či v minulosti dochádzalo medzi obžalovanou a K. k fyzickým atakom

uvádza, že nič také nevidela, avšak býva tam od 6/2018. Na výzvu na vysvetlenie rozporov, keď na
pojednávaní uviedla, že v byte pre bývala 3-4 mesiace svedkyňa uviedla že v byte býva približne od júla
2018 , nakoľko v júny sa byt prerábal, pričom si to až tak dobre nepamätá.

Svedok O. T. uviedol, že býva na druhom poschodí na ľavej strane v strede chodby, je domovník. Jeho

byt sa nenachádza nad bytom obžalovanej. V tej noci nič nepočul. Okolo 02:00 ho zobudil sused G., že
sa pretrhla vodovodná trúbka, aby šiel zastaviť vodu. Keď schádzal dole schodmi videl policajtov a na
jeho otázku mu G. povedal, že D. prepichla K.. D. ani K. tam už neboli. Ráno videl krvavé fľaky na stene
do G. bytu. V predmetný deň okolo 18-20 hodine videl K.Á. pred ich bytovkou, ako išiel od druhej bytovky
s dvoma fľašami čuča, ale nevie, kam šiel. Chodbové svetlo v bytovke nemali, a to ani na jeho chodbe.

Obžalovaná mala elektrinu od G.. Nevie sa vyjadriť k svetelným podmienkam v byte obžalovanej. Od
susedov počul, že žili ako normálna rodina, on nechcel robiť, hladovali. Keď si vypili hádali sa. D. sa s
ním hádala pre robotu, najmä keď prišiel majiteľ aby zaplatili nájom,. Nechcel chodiť ani na aktivačné,
a ak bol na fuške všetko prepil so svojimi súrodencami. Obžalovaná mala príjem 120 €. Ráno počul, že
ju bíjaval, raz je zlomil sánku. Raz videl, ako K. do obžalovanej strkal. Asi dvakrát videl obžalovanú s

monoklom. Mala ho asi od K., nakoľko s nim žila a nikto iný s nimi nebýval. Majiteľ bytovky je jeho brat
a tak za nich orodoval, aby ich nevyhadzoval. K. v danom období asi nepracoval. Raz za mesiac alebo
raz za týždeň ho volali jeho príbuzný na fušky.Z dôvodu rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluhu svedka z prípravného konania zo dňa
06.02.2019, kde svedok uvádza, že obaja neboli zlí ľudia, a k tomu ako sa správali pod vplyvom alkoholu
sa vyjadriť nevie Na výzvu na vysvetlenie rozpor keď na pojednávaní uviedol, že videl a počul ako

sa obžalovaná s K. spolu hádajú, keď sú pod vplyvom alkoholu, svedok uviedol, že to čo uviedol, na
pojednávaní je pravdou, a nevie prečo to na polícii, bolo to rýchle.

Svedok I. G., uviedol, že býva na 2.poschodí na pravej strane v prvom byte od schodov. V predmetný
deň nič nevidel. Počul len keď išiel z bytu na chodbu, keď už tam boli policajti, že sa niečo stalo, ale čo

konkrétne sa stalo, sa hovorilo až ráno, a to, že cigáni vraveli, že obžalovaná prebila K.. Videl obžalovanú
s policajtami, avšak nič nehovorila a policajti ho hneď zo schodiska vyhnali do bytu. Na chodbe bola
tma, v D. byte nebol. Nevie sa vyjadriť k spolunažívaniu obžalovanej a K.. Alkoholické nápoje pili u seba
doma. O konfliktoch medzi nimi nevie, vie však, že skoršie mal K. polámať obžalovanej sánku, avšak o
ďalších atakoch nič nevie. V uvedený večer pozeral televízor, možno bol na počítači.

Z dôvodu rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluhu svedka z prípravného konania zo dňa
01.03.12019, kde svedok uvádza, že čo sa týka dňa 28.01.2019 tak v ten deň on, ani jeho manželka
ani deti nič nepočuli, lebo spali. Na výzvu na vysvetlenie rozpor keď na pojednávaní uviedol, že pozeral
video, uviedol, že vie že pozeral video, a to že spali uviedol, nakoľko nevedel čo má povedať. To, že
nepovedal, že pozeral video, nepovedal preto, lebo si myslel že ho budú vypočúvať viac.

Svedkyňa C. J. uviedla, že v bytovke bývala na 2. poschodí, 3. byt úplne vpravo. V uvedený deň začula
krik, ktorý robili ich susedia vonku, tak vyšla z bytu, keď videla o obžalovanú s policajtami. Vonku stála
jej svokra, pri ktorej stála a ktorá kričala, čo urobila jej chlapcovi. Nepočula, že by obžalovaná s niekým
hovorila. Ani svedkyňa sa s ňou nerozprávala. V bytovke nemali žiadne svetlo K svetelným podmienkam

u obžalovanej sa vyjadriť nevedela. Nevidela v ten deň, ani po tej udalosti v bytovke žiadne sklo. Na
druhý deň videla krv na prvých 3 schodoch vedúcich do bytovky. U obžalovanej nezaregistrovala žiadne
hádky, ani násilie. Pili, keď mali oslavy.

Svedok C. P. uviedol, že v daný deň u nich pili, mali oslavu, pričom najskôr šla domov obžalovaná s

dcérou a potom K., ktorému dal cigarety a ešte mu hovoril, že nieže sa budú hádať, načo mu K. D.
uviedol, že nie, že malá spí. Počas oslavy si nepamätal, že by tam mal byť nejaký konflikt a tú vetu,
ktorú uviedol K., aby sa nehádali rozpráva stále, lebo niekedy je dobre, niekedy zle. On nesledoval,
kto koľko pil. Obžalovaná a K. neboli ani triezvi, ani opití. Atmosféra bola dobrá, boli dobrý kolektív,
tancovali, zabávali sa neboli žiadne hádky. Na oslave bola jeho družka W. D., Ľ. D., S. J., C. O., ktorý

tam však nebol dlho a odišiel okolo 22:00, nie veľmi opitý-vypil 3 poháriky, keďže šiel do L.. Oslava
mohla trvať asi do polnoci. Zavrel dvere, šiel sa umyť, že sa pôjde najesť a pôjdu spať. Asi o 20 minút
mu klopala susedka G., aby šli, že K. prebili. Keď tam prišli, bola tam už sanitka a policajti, pričom ich
nechceli vpustiť dnu a tak pomáhali, keď K. nakladali do sanitky. Po tejto udalosti bol s poškodeným,
ktorého sa pýtal, čo sa tam stalo, ale K. o tom nerozprával.Spolužitie obžalovanej a K. charakterizoval

ako klobúk dole, oni si žili. Sú zarazení z toho, čo sa stalo. K., aj keď sa pohádali držal to všetko v sebe,
obžalovaná k nim chodila na kávu, kde sa sťažovala, že sa hádajú, ale podľa svedka len pre maličkosti.
V ich prítomnosti nikdy nezažil žiadne napadnutie, iba čo K. akurát zakričal, avšak nevedel uviesť, akí
boli o samote. Spolu s K. chodili na výkopové práce za 3 € na hodinu, pritom robili niekedy 8 hodín.
Obžalovaná sa starala zo svojej materskej. Čo sa týka rozbitej sánky, svedok uviedol, že jeden rozpráva

to, druhý to. K. vraví, že raz po ňom hodila vázu, keď mal na rukách malú, a že sa otočil a jej zlomil
sánku. Susedia zas vravia, že sa pochytili kvôli milencovi obžalovanej, čo bola príčina tej sánky. Alkohol
popíjali asi raz do mesiaca, nakoľko raz do mesiaca boli u nich. On ich nesledoval.

Z dôvodu rozporov medzi výpoveďou svedka pred súdom a výpoveďou svedka v prípravnom konaní,

bola prečítaná časť zápisnice z prípravného konania zo dňa 06.02.2020 kde svedok uviedol, že počas
oslavy potom, ako sa vrátil z odprevadenia kamaráta, D. kričala na Ľ., následne ju jeho družka W. chytila
zatriasla s ňou že, čo to robí . Na výzvu na vysvetlenie rozporov, keď pred súdom svedok uviedol, že
počas oslavy nebol žiaden konflikt, svedok uviedol, že sa nekričalo, len sa zvýšil hlas a nebolo tam
žiadne zatrasenie, jeho družka obžalovanú len chytila a obžalovanej sa spýtala len, čo ti je, na čo

D. odpovedala, že nič a stíchla. Nevedel uviesť, čo bolo príčinou rozporu. Na výzvu na vysvetlenie
rozporov, keď svedok uvádzal, že C. O. odišiel, avšak v prípravnom konaní, že ho išli odprevadiť taxíkom
na V. Svedok uviedol, že C. šiel domov sám, ale z ulice V., pričom na ulicu V. s ním šli taxíkom so D.. Na
výzvu, aby svedok odstránil rozpor, keď na hlavnom pojednávaní uviedol, že nesledoval, kto koľko pil azároveň že neboli ani triezvy ani opitý, ale vo výpovedi špecifikoval, že D. pila vodku pričom od 11:00 do
20:20 mohla vypiť asi 0,5-0,6 l a že sa tackala, svedok uviedol, že pili všetci, ale nesledoval kto koľko,
D. sa zatackala iba raz, keď šla na WC, nakoľko na zemi býva veľa vecí a nechtiac vyliala malinovku.

Svedok Ľ. D. uviedol, že dňa 28.01.2019 pili, bavili sa. Začali piť asi okolo 10:00 až do 20:00 - 21:00 z
dôvodu menín jeho dcéry. Prítomný bol svedok, C. P., jeho brat K.E., jeho mama W., ako i obžalovaná.
Nikto iný tam nebol. Potom šiel každý domov, pričom brat sa následne vrátil pre cigarety a šiel opäť
domov. Počas dňa nevznikol žiaden konflikt, žiadna hádka. Potom vzala obžalovaná a K. dcéru domov.

K. sa vrátil po cigarety a odišiel. Svedok nevie, čo oznámil na linku 158. Následne prišla G. s tým, že brat
je celý zakrvavený. Následne šli spolu s mamou k bratovi. Keď mama videla brata odpadla a odniesol ju
domov. Keď prišli do bytovky obžalovanej nevidel, že by tá s niekým komunikovala, bolo tam veľa ľudí.
Mama odpadla pred bytovkou. On a mama v bytovke neboli. Pri vchode do bytovky nevidel žiadne sklo.
Od vchodu do bytovky videl obžalovanú, ako komunikuje s policajtami. Svedok uviedol, že si nepamätá,
či v uvedený deň bol K. u jeho babky. Čo sa týka spolužitia obžalovanej a K., žili si dobre, avšak moc

tam nechodil. Nevie, čo sa tam stalo. Nevie, že by jej fyzicky ublížil. Ohľadom zlomenej sánky vie len, že
mu povedali, že to bol jeho brat. Brat mu o skutku nič nepovedal, nechce sa o tom rozprávať. Svedok
uviedol, že má srdečnú vadu, na ktorú sa lieči, takisto poruchy pamäte, nevie čím sú zapríčinené asi
alkoholom. A zároveň má problémy so ženou, nakoľko ich vysťahúvajú.

Z dôvodu rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka, kde svedok uviedol, že na oslave
boli prítomní aj C. O., a že ho obžalovaná s C. P.T. šli odprevadiť, pričom toto nespomenul na hlavnom
pojednávaní, svedok uviedol, že už si to nepamätá, má dosť svojich problémov. Na výzvu na vysvetlenie
rozporov, keď v prípravnom konaní uvádzal, že len, čo obžalovaná vošla do bytu, potom čo sa vrátili z
odprevadenia C. O., začala naňho nadávať ako aj na ostatných, a že jej povedal či má nejaký šok, a

na pojednaní, uviedol že neboli žiadne konflikty svedok uviedol, že už si to nepamätá, že niečo naňho
zvrieskla, keď zobral rádio a povedala, že sa nemá do nej starať. Pričom nevie uviesť, prečo by mala
použiť slová, že sa svedok do obžalovanej nemá starať. Nepamätá si, že by obžalovaná mala nejaký
šok. K. nereagoval nato, že obžalovaná šla niekoho odprevadiť. Počas dňa tam nebol žiaden konflikt z
dôvodu, že by si ľudia mysleli, že obžalovaná má niečo s C. O., ani svedok sám si nič také nemyslel.

Na výzvu na vysvetlenie rozporov, keď svedok na pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť, čo povedal
polícii, keď telefonoval, ale v prípravnom konaní uviedol, že im povedal, aby volali záchranku, že jeho
brat krváca a že ho bodla obžalovaná svedok uviedol, že už si nepamatá. Na výzvu na vysvetlenie
rozporov, keď svedok na pojednávaní uviedol, že nevie uviesť množstvo, koľko sa pilo, avšak v zápisnici
z prípravného konania uviedol, že obžalovaná vypila 0,5L vodky 40%, svedok uviedol, že každý pil,

avšak nevie uviesť koľko. Na výzvu na vysvetlenie rozporov keď na pojednávaní uviedol, že si nepamätá
či K. bol u babky, avšak v prípravnom konaní uviedol, že nie, čo by tam robil, svedok uviedol, že už si
nepamätá, aleže stará mama nikomu neotvára dvere. Nepamätá si ako dozvedel, že obžalovaná mala
pichnúť K..

Svedkyňa W. D. uviedla, že dňa 28.01.2019 bolo u nich všetko v poriadku a normálne sa bavili. Pili dosť
vodky, nevie uviesť koľko. V jej byte boli vtedy K., jej druh C., syn Ľ., D. a jej dcéra. Bol tam aj C., ktorý
je kamoš jej druha. C. šiel domov odprevadiť jej druh ako aj D.. Potom prišli naspäť a potom odišli k
sebe do bytov. Keď sa D. vrátila od C. prišla nervózna, začala nadávať, že ty W., čo tu chceš, svedkyňa
sa jej spýtala, čo sa stalo a rukou ju odstrčila. Medzitým, keď D. odprevádzala C., K. šiel domov, ale

nemal kľúče. Následne sa vrátil a zobral domov dcéru. Potom všetci šli domov, následne prišla G., že
svedkynin syn krváca. Išla tam, syn mal nálepku na hrudi ležal a svedkyňa odpadla. S obžalovanou sa
o tom nerozprávala a ani K. jej nič nehovoril. Obžalovaná a jej syn mali dobrý vzťah. V daný deň medzi
nimi nevznikol žiadny incident, nič si nevytýkali. Rozumeli si, a nepovedala by, že by bol K. násilný. Čo
sa týka zlomenej sánky obžalovanej, svedkyňa uviedla, že vie, že sa obžalovaná s K. pohádali, načo

jej K. zlomil sánku, pričom svedkyni uviedol, že obžalovanú vtedy buchol po pisku. Nevidela, že by
sa obžalovaná po skutku s niekým rozprávala, svedkyňa tam dopadla. Z bytu ako prvý domov odišiel
K., ktorý sa potom vrátil, a bol nervózny, nakoľko nemal kľúče. Svedkyňa nevie uviesť ako často K. a
obžalovaná pili alkohol. Bavili sa, aj o dcéru sa starala. Jej syn chodil na fušky, na peniaze boli spolu.
Finančne na tom boli zle, elektrinu mali od susedov natiahnutú, nemali na nájom, platili polovicu. Na

stravu pre dcéru mala obžalovaná furt a syn, čo zarobil to minul. K zárobkom v čase skutku jej syna sa
nevedela vyjadriť. O fyzických úrokoch nemá vedomosť, Obžalovaná nechodila so stopami po bitke. I
keď sa pohádali, za 5 minút boli dobrí. Nedošlo k tomu, že by v uvedený deň napadla obžalovanú.Svedok C. O. v prípravnom konaní uviedol, že niekedy koncom januára 2019 ho oslovil C. P., či k nemu
nezájde na poldeci a vtedy tam prišiel. V byte bol C. P., jeho žena, obvinená a jej druh a viacej detí.
Vie, že tam požívali alkoholické nápoje, všetci pili vodku asi do 20:00 a potom ho obvinená spoločne s

jej druhom šli pešo odprevadiť domov. Nezdržali sa uňho dlho možno 5 minút a následne odišli domov.
Atmosféra tam bola dobrá, bavili sa, neboli tam žiadne konflikty. Uviedol, že s tou ženou nič nemal. Raz
sa mu stalo, keď bol u P., že ho okradol. Keď sa mu vyhrážal políciou tak mu telefón vrátil, ale už v ňom
nebola ani pamäťová karta ani SIM karta.

Svedkyňa C. V. uviedla, že na ich mobilné zariadenia prišla správa, nevie presne - pichnutie nožom.
Prišli na dané miesto, jedny policajti ich čakali dole a druhý hore na prvom poschodí, kde na stoličke
videli chlapa a na jeho hrudníku boli nahádzané nejaké handry. Ošetrili ho a zaviezli do nemocnice.
S pacientom sa nerozprávala, nakoľko mu merala tlak, robila svoju prácu. Pacient rozprával len s
doktorom. Poškodený bol bledý pri vedomí, slabo rozprával. Predpokladá že šetril dych. Na mieste bolo
veľa ľudí. V miestnosti, kde bol pacient boli 4 policajti, v ďalšej miestnosti bytu asi 5- 6 ľudí a na chodbe

veľa ľudí. Pacient niečo hovoril, ale už si nepamätá čo. Mal ranu na ľavej strane hrudníka nad prsníkom.
Na chodbe bola tma, ale v byte, kde bol pacient sa svietilo. Obžalovanú nestretla.

Z dôvodu rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluhu svedka z prípravného konania zo dňa
01.03.2019 kde svedok uvádza, že Pán doktor G. sa opýtal, čo sa mu stalo, načo on povedal iba to, že

spadol na sklo. Doktor nám ako posádke uviedol ,že to nevyzerá na pád na sklo. Potom pacient nehovoril
nič. Keď prechádzali cez chodbu bytového domu, bola tam ďalšia skupina Rómov, ktorý vykrikovali
niečo v zmysle, že ho niekto pichol. Na výzvu na vysvetlenie rozporov, keď na pojednávaní nevedela
uviesť, čo pacient hovoril a zároveň nevedela uviesť okolnosti, ktoré sa mali hovoriť na chodbe, pričom
ich uvádzala v prípravnom konaní, svedkyňa uviedla, to čo bolo prečítané je pravda, vtedy to bolo

čerstvé teraz si na to nevedela spomenúť.

Svedok C.. G. Ž. uviedol, že keď prišli na miesto poškodený sedel na stoličke za chodbou o rozmere asi
1x1m a krvácal pod ľavou kľúčnou kosťou z bodnej rany. Na chodbe sa nesvietilo. Potom sa vrátil do
sanitky po transport. Na mieste bola jedna policajná hliadka a potom prišla druhá. V izbe, kde bol pacient

boli aj iný ľudia, avšak nevie uviesť, o čom sa bavili. Keď tam prišli, pacient dýchal plytko. Nechceli s ním
moc manipulovať. V sanitke mu dali fúkať, avšak nevládal dýchať a v sanitke uviedol, že požil alkohol,
asi nejaké pivo. Bol celý čas pri vedomí, bol vitálny. Postupne bledol. Ich posádke bolo nahlásené, že
sa jedná o bodnutie s nožom, pričom, keď boli na mieste, viacej ľudí ako aj pacient vravelo, že padol
na sklo pri nejakých dverách, že mal prepadnúť cez sklo. Nespomína si presne, či uvádzali, kde sa to

malo stať, možno pri vchodových dverách. Svedok rozbité nepozoroval. Zdá sa mu, že na chodbe boli
iba policajti a v byte s pacientom, možno 3 ľudia, možno viac.

Svedok C.. O. G. uviedol, že v daný večer mali službu ako posádka troch osôb. Na ich prístroj -
pager prišla výzva z Krajského operačného strediska v zmysle poranenie, či pichnutie nožom. Dostavili

sa na adresu, kde ich čakala jedna hliadka policajtov, ktorá ich navigovala do daného bytu, kde sa
nachádzal poškodený. Na chodbe bytovky bolo prítmie, nebola osvetlená. Keď prišli k pacientovi, bol
laický ošetrený, uterákom bol previazaný, čo rozbalili a videli bodnú ranu v ľavej časti prsného svalu
nad prsníkom. Pacient komunikoval, bol pri vedomí. Tlakovo bol v poriadku, bol mierne pulzovitý, rana
nekrvácala navonok. Dali pacientovi pomoc, lieky od bolesti a zobrali ho do vozidla, kde ho ešte raz

prezrel a odviezli ho na chirurgiu. Pacienta sa viac krát pýtal, ako sa to stalo, odpovedal mu len raz,
že padol na sklo. Na jeho dopyty viac nereagoval, viac nechcel komunikovať. Komunikácia s nim bol
slabšia, možno mal vypité a možno nechcel rozprávať. Jeho vitálne funkcie v čase, od kedy bol v byte, do
času kedy ho naložili do sanitky sa nemenili. Čo sa týka tvrdenia pána vodiča, že pacient bledol, svedok
uviedol, že si nemyslí, že jeho blednutie bolo až také výrazné. Počas jeho vyšetrenia bol jeden stav,

avšak nevie či bol spôsobený alkoholom, alebo jeho zranením. Pacient sa naklonil zo stoličky, akoby
chcel padnúť, prišlo mu zle. Na dĺžku ani hĺbku rany si nespomína. Vie, že počas toho v bytovom dome
bolo viac osôb, avšak neregistroval nijaké ich vyjadrenia o okolnostiach, čo sa malo stať. Bolo tam veľa
ľudí aj na chodbe aj v ďalšej miestnosti.
Z dôvodu rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluhu svedka z prípravného konania zo dňa

01.03.2019, kde svedok uvádza, že rana mala dĺžku približne 5-6 cm , okrajové hrany boli hladké, k
hĺbke bodného kanála ani smeru sa vyjadriť nevie. Na mieste sa rozprávali nejaký Rómovia, že údajne
ho mala pichnúť jeho družka po nejakej hádke. Na výzvu, aby vyjadril k rozporom, keď na pojednávaní
uvádzal, že nevie uviesť dĺžku a ako vyzerala rana a neregistroval osoby na chodbe, ktoré sa malivyjadriť, že poškodeného pichla družka svedok uviedol, že jeho rozpor je asi v tom, že je to dlhá doba,
už si to nepamätá, avšak predpokladá, že čo uvádzal v zápisnici, to si lepšie pamätal a to bola pravda.
Dĺžkou rany myslel dĺžku rany na pokožke, nie hĺbku.

Svedok C.. C. D. uviedol, že na prípad si dobre spomína, na život ohrozujúce poranenia sa nezabúda.
Pacienta mu priviezla RZP a čím skôr si pacienta odovzdali. Doviezol ho doktor G.. Pacient mu udával,
že padol na sklo, ale doktor G. bol tiež skôr toho názoru, že bol pichnutý. Čo sa týka rany, išlo o
bodnoreznú ranu vľavo od kľúčnou kosťou asi 2 cm. Jej priebeh bol vodorovný. Rana mala hladké okraje,

siahala do mäkkých časti. Bodný kanál bol vedený kolmo na stenu hrudníka a rana siahala hlboko do
mäkkých častí. Pacient bol trocha silnejší a priebeh kanálu potvrdilo aj CT vyšetrenie. Predmet prešiel
kožou, podkožím, mäkkými časťami prednej hrudnej časti a v druhom resp. treťom medzirebrí prenikol
do dutiny pohrudnicovej a pokračoval do pľúc, kde vytvoril dutinu veľkosti 2x 2 cm. Revíziu bodného
kanálu robil prstom, pričom jeho prst sa zastavil na druhom až treťom medzirebri v hĺbke asi 6-7 cm,
čo je dĺžka jeho ukazováka, avšak za týmto medzirebrím prenikal ďalej, avšak cez medzirebrie sa už

dostať nemohol. To, že kanál pokračoval ďalej potvrdilo CT vyšetrenie. V takýchto prípadoch pacient
krváca do pohrudnicovej dutiny, čo má za následok, že sú v dôsledku tohto krvácania utláčané srdce
a pľúca a liečba spočíva v tom, že sa toto zakrvácanie drenážou vypustí von, v dôsledku čoho sa stav
pacienta zlepšil. Pacienta stabilizovali, avšak dutina v pľúcach narastala, a preto bol prevezený na
druhý až tretí deň do Košíc. Dĺžka bodného kanála bola od kože po medzirebrie je 6 cm. Vzhľadom

na to, že útočiaci predmet prenikal ďalej, prenikol cez pohrudničnú dutinu, ktorá je široká asi 2 cm
a končil v pľúcnom parenchýme- pľúcnom tkanive možno 3-4 cm. Takýto zákrok vyžaduje urgentný
postup a zavedenie drénu do pohrudničnej dutiny nie je až také jednoduché. Na ceste môžu nastať
rôzne prekážky napr. nezavedenie drénu správnym smerom, drénom sa môžu preraziť samotné pľúca,
poraniť veľké cievy. Zákrok patrí medzi náročnejšie. V tomto prípade sa nič neskomplikovalo, podarilo

sa to na prvý krát. Aj v tomto prípade sa brala krv na určenie množstva alkoholu, avšak výsledky
nezisťoval. Zároveň pri klinickom vyšetrení pacient javil známky užitia alkoholu a jeho dych zapáchal
po alkohole. Závažnosť poranenia nebola spôsobená požitím alkoholu. Alkohol môže zvýšiť náchylnosť
na krvácanie, prípadne nespolupracujúceho pacienta, avšak v danom prípade tá závažnosť poranenia,
nebola spôsobená požitím alkoholu. Svedok pripustil možnosť, že by si pacient mohol spôsobiť zranenia

pôsobením vlastnej sily, ale je málo pravdepodobná. K záveru uvedenom v prepúšťacej správe, že
pacient bol pichnutý nožom, uviedol, že táto informácia bola od očitých svedkov, ktorí to mali uviesť
doktorovi G.Č.. Výstup CT zvyčajne neuvádza dĺžku bodného kanála, ale dala by sa zmerať. Orgány,
ktoré boli zasiahnuté sú koža, podkožné tkanivo, svalstvo prednej hrudnej steny, medzireberné svaly,
pohrudnicová výstelka, pohrudnica, výstelka pľúc a pľúcny parenchým- pľúcna tkaň. Nebola zasiahnutá

cieva, ktorá by bezprostredne poškodeného ohrozovala na živote (podkľúčnicová cieva, samotná aorta,
aleboveľképľúcnecievy).Nacesteútočnýpredmetpoškodilmenšiecievy,ktorétiežspôsobilikrvácanie.
Podľa jeho odhadu bodný kanál sa nachádzal asi 5cm od podkľúčnicových ciev a asi 5-6 cm od srdca.
Presne by sa to dalo namerať na CT vyšetrení vzdialenosť, kde končil bodný kanál od veľkých ciev. Pri
zmene smeru vedenia predmetu by mohli byť tieto cievy poškodené, alebo aj srdce. Pri jeho vyšetrení sa

zistiť nedalo, či útočiaci predmet zmenil smer. Zároveň sa to nedá ani vylúčiť. Nebol dôvod sa domnievať,
žeby došlo k skĺznutiu predmetu. Na otázku, či poškodený mal aj iné zranenia, svedok uviedol, že
na základe zdravotnej dokumentácie nemal. Poškodený utrpel z lekárskeho hľadiska ťažké poranenie,
ak pri takomto poranení sa podá adekvátna a včasná liečba, tak väčšinou títo pacienti nezomierajú.
Komplikácia bola v tomto prípade včas podchytená a pacient bol odoslaný na vyššie pracovisko. Bez

včasnej a adekvátnej liečby by došlo k útlaku pľúc, veľkých ciev, srdca a s následným udusením sa
pacienta. Bez včasnej a adekvátnej liečby určiť čas úmrtia je ťažké, nakoľko je veľmi individuálny. Závisí
to napr. od veľkosti pohrudnicovej dutiny, veľkosti krvácania, zdravotného stavu pacienta, pričom toto
zranenie nebolo bezprostredne život ohrozujúce, nakoľko by pacient mohol zomrieť rádovo v niekoľkých
hodinách. Zároveň by mohlo dôjsť k samo zastaveniu krvácania, v dôsledku čoho by sa už pohrudnicová

dutina viac nenapĺňala a stav pacienta by sa stabilizoval, zároveň však z krvného výronu vznikajú
nástrahy. Krv sa síce môže vstrebať, ale môže vytvoriť pablany na pľúcach, ktoré vedú k stisnutiu
pľúcneho parenchýmu a tým obmedzuje pľúcnu ventiláciu. Môže dôjsť k hnisaniu toho krvného výronu v
pohrudničnej dutine. Môže sa prevaliť do brušnej dutiny. Pacient bol odoslaný do nemocnice do Košíc,
nakoľko dochádzalo k zväčšovaniu dutiny v pľúcnom parenchýme, nakoľko z toho poranenia pľúcneho

parenchýnu dochádza stále ku krvácaniu, v dôsledku čoho sa stále rozširuje.

Zo zápisnice o výsluchu svedka - zástupcu poškodeného A. X. G., S.. D.. vyplýva, že K. D. bol v čase
skutku poistencom A. X. G.M., S..D.. pričom tá uhradila, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zaposkytnutú zdravotnú starostlivosť na ošetrenie a liečbu sumu 3 630,64 €, ktorú si v trestnom konaní
uplatnila do skončenia vyšetrovania.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca PhDr. Eugena Čížeka, z odboru psychológia, odvetvia
klinická psychológia detí a dospelých vyplýva, že osobnosť obžalovanej je bez známok duševného
ochorenia, simplexná, emočne labilná, psychosomaticky narušená, introvertne socializovaná,
melancholického temperamentu. Je ľahko citovo zraniteľná, je podriadivá v situáciách i vzťahoch. Na
úrovni správania sa prejavuje nerozhodnosťou, ovplyvniteľnosťou a váhaním. V životných situáciách

sa podceňuje. Úsudky sú u nej určované emóciami. Potreba sebapoznania je u nej nízka. Intelektové
schopnosti sú na úrovni dolného pásma ľahkého podpriemeru. Neboli u nej zistené sklony k násilnému
a agresívnemu konania. V záťažových konfliktných a stresových situáciách nemá sklon reagovať
agresívne, ale vyhýbavo, únikovo. K zmene správania u nej môže dôjsť v stave ebriety, kedy v situáciách
fyzického ohrozenia zo strany partnera a z toho vyplývajúceho strachu, sa v jej správaní môžu prejaviť
impulzívne reakcie ako forma obrany. Jej osobnosť je hodnotená ako milieupatická, čo je deviácia

od prevažujúcej sociálnej normy, nejedná sa o abnormný vývin jedinca, a prejavuje sa všeobecnou
pasivitou, neschopnosťou dospieť k vlastným rozhodnutiam, či ich uskutočniť, instabilitou nálad a
impulzivitou. Zníženie mnestických schopností u obžalovanej, nie je tak závažné, aby došlo k narušeniu
správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Sklony ku konfabulácii a pseudológii
neboli zistené. Má zachovanú schopnosť kritického náhľadu na svoje správanie, nemá snahu sa javiť

v lepšom svetle a ani skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Jej povahové vlastnosti sa nezhodujú
so spáchaným činom. Čo sa týka spolužitia s poškodeným, napriek výrazným atakom z jeho strany,
mala snahu jeho správanie kryť. Agresívne útoky medzi obžalovanou a poškodením trvali asi tri roky
a postupne to vyústilo do skratovej, impulzívnej reakcie z jej strany voči poškodenému. V motivácii
trestného činu nepredchádzala cielená príprava na agresiu. V jej motivácii zohral dôležitý strach zo

správania sa jej druha, ktorý po príchode domov bol voči nej fyzicky aj verbálne agresívny, čo viedlo
u obžalovanej k vystupňovaniu afektu, ktorý energetizoval agresiu voči druhovi, na čom sa podporne
podieľal stav ebriety obžalovanej. Podiel poškodeného na spáchaní činu obvinenou bol hodnotený ako
značný, provokujúci. Postoj obvinenej k jej konaniu je kritický. Pociťuje vinu a strach o budúcnosť,
čo viedlo u obžalovanej k vzniku epizódy depresívnej nálady a úzkosti. Obvinená bola od narodenia

v ústavnej starostlivosti, nikdy sa nestretla so svojimi rodičmi ani osobami patriacimi do jej rodiny.
Došlo u nej k absencii rodičovského prístupu, čo ovplyvnilo jej vývin a zaostávanie a nerovnováhu v
oblasti vývoja. Došlo k deficitu rozvíjania morálnej, psychickej i sociálnej stránky. Významnou mierou
sa podieľa na zhoršení jej schopností racionálne riešiť vzniknutú situáciu aj vzniknutá konzumácia
alkoholu a pocit strachu zo samoty. U obvinenej neboli zistené sklony ku klamstvu ani zavádzaniu.

Príčiny vzniku spáchaného činu možno hľadať v útlom detstve. Dôsledkom ústavnej výchovy došlo
u nej k psychickej deprivácii s rozvinutím pocitov menejcennosti, strachu z osamelosti, neschopnosti
adekvátne riešiť životné problémy, nakoľko nemala sociálny vzor, o ktorý by sa pri rozhodovaní
opierala. V motivačnom predpolí mohli u nej rolu zohrať životné skúsenosti, ktoré prežívala ako
ponižujúce, urážajúce, nespravodlivé. Úroveň kognitívnych schopností nie je u obžalovanej vážnejšie

narušená. Je schopná vypovedať a chápať zmysel konania, ako aj sa zúčastňovať na jeho úkonoch.
Prognóza ďalšieho vývoja osobnosti a prognóza jej resocializácie pri dodržiavaní abstinencie je u nej
pozitívna. Významný podiel bude mať aj kvalitné rodinné a sociálne zázemie. Znalec odporučil dohľad
zo strany kompetentných na jej ďalší osobnostný rast a sociálnu začlenenosť. K vyššej úspešnosti
resocializácie môže prispieť získanie pracovnej kvalifikácie a sociálny výcvik s následne určeným

sociálnym dohľadom.

Znalec PhDr. Eugen Čížek, na výsluchu na otázku, aby vyjadril k tomu, či stav uvedený v znaleckom
posudku v odpovedi na otázku č. 10, že vzniknutá situácia u obžalovanej viedla k vzniku depresívnej
nálady a úzkosti, ako to ovplyvňuje schopnosti obžalovanej sa náležite obhajovať uviedol, že posudok

vypracoval v apríli roku 2019, čo od tej doby prešlo obdobie skoro jedného roku. Tak sa nemôže
adekvátne vyjadriť k tomu, do akej miery úzkostná a depresívna symptomatológia sa preniesla až teraz
do tohto obdobia. Môže sa však vyjadriť k jej osobnostným črtám, kde konštatoval, že ide o osobnosť
simplexnú, čiže emočne jednoduchú, ovplyvniteľnú, podceňujúcu sa a nerozhodnú, čo si myslí, že
práve tieto črty jej povahy môžu ovplyvňovať jej výpovede v tom zmysle, i keď nevie ako to prebiehalo

doposiaľ, že sa bráni otvorene hovoriť o veciach, ktoré sú predmetom tohto trestného konania. Vychádza
pritom aj z anamnestických údajov, ktoré pri spracovaní znaleckého posudku zistil, že správaním
poškodeného došlo okrem psychickej ujmy aj fyzickej traume, zlomenina sánky, ktorá nebola trestne
riešená. Stav obžalovanej zachytený v znaleckom posudku môže viesť k jej rezignácii na obhajobu,prípadne apatii, nadmernej plačlivosti. Všetky uvedené symptómy, sa počas pojednávaní u obžalovanej
môžu prejavovať. Z analýzy štruktúry jej osobnosti môže s väčšou pravdepodobnosťou predpokladať,
že napriek okolnostiam, ktoré zažila s poškodeným a tiež okolnostiam, ktoré sú predmetom tohto

konania, môže u nej pretrvávať určitá väzba na poškodeného, pričom treba brať do úvahy aj fakt, že jej
anamnéza z minulosti nie je veľmi pozitívna v tom zmysle, že ako dieťa vyrastala v detskom domove a
prakticky prostredie poškodeného a jeho rodiny, kde bývali, je jediným prostredím, ktoré jej dáva akúsi
záruku vrátenia sa, kde sa môže ešte vrátiť do normálneho priebehu života. Nechce tým povedať, že
zámerne odmieta vypovedať alebo zámerne sa stavia do tejto pozície, je to jednoducho jej osobnostná

črta. Požitie alkoholických nápojov pri takomto nameraní promile u obžalovanej v spojitosti s výrazne
stresovou konfliktnou situáciou, ktorá celému tomuto incidentu predchádzala, mohlo výrazne ovplyvniť
jej momentálne konanie, ktoré skôr vyhodnocuje ako impulzívne, nie dobre pripravené a plánované
konanie. Na otázku, aká je úroveň schopností obžalovanej, ktoré sa prejavujú pri nejakých abstraktných
záležitostiach, či vzhľadom na úroveň intelektových schopností je obžalovaná schopná vymyslieť “svoju
obhajobu“ inak ako sa odohrala, znalec uviedol, že skôr predpokladá, že nemá takú schopnosť, a to na

základe osobnostnej štruktúry, kde konštatoval, že ide o osobu simplexnú, t. z. jednoduchú. Obžalovaná
zlyháva v subteste, kde sa pri riešení úloh vyžaduje abstrakcia a tiež predstavivosť. Znalec ďalej
uviedol, že v čase vyšetrenia bola úroveň kognitívnych schopností obžalovanej taká, že si bola schopná
uvedomiť, čo drží, avšak uvedené vyšetrenie nebolo vykonané v čase skutku, ku ktorému sa vyjadriť
nevie, pričom obžalovaná nemusela vedieť, aký predmet drží vzhľadom na to, že bola pod vplyvom

alkoholu, pomerne vysokej hladiny alkoholu a jednala impulzívne. Patologický afekt u obžalovanej
zistený nebol. Z diagnostického záveru, kde uvádzal osobnosť, skôr usudzuje, že tá impulzivita, náboj,
ktorý momentálne prišiel, to nebol náboj, že ide zabiť, ale náboj určitej psychickej obrany, ktorý v
momente v danej chvíli, keď to urobila si vôbec neuvedomila, a keď videla krv, nôž odhodila zo strachu,
čo urobila, čo nie je typická reakcia človeka, ktorý chce spáchať vraždu. Znalec nevylúčil, že obžalovaná

mohla vedieť, že drží nôž v ruke, ale skôr ju ako osobnostne vyhodnocuje s tým, že ten nôž nezobrala
s tým, že ide zabiť. Skôr vychádza z toho, že to nebol moment, že idem zobrať nôž a zabiť, bol to
skôr úmysel, že idem sa brániť, idem ťa vystrašiť. Ale tým, že on útočil ďalej, tak nastal ten pohyb
nožom, že došlo k tomu pichnutiu. Ak by to bolo niečo, čo je až spôsobené jej agresívnou povahovou,
tak predpokladám, že tých bodnutí by bolo viacej. Dá sa to predpokladať. To signalizuje, že išlo skôr

o obranu v danej chvíli. Vo všeobecnosti osoba, ktorá chytí do ruky predmet, ktorý mala opakovane v
ruke, je predpoklad, že ho môže rozlíšiť. Obžalovaná mohla ísť po ten nôž, ale mohla ísť po ten nôž
ako obranu, čo vychádza z analýzy štruktúry osobnosti, išla ako po predmet, ktorý ju má brániť, pretože
nezoberie varešku lyžicu, ale predmet, ktorý by jej mohol slúžiť ako obrana. Tak mu to vychádza zo
záverov osobnostnej štruktúry. Keď viem, že chytím do ruky predmet, keď viem že som ho mal v

ruke, je jasné, že ho rozoznám. Je pravdepodobné, že si mohla byť vedomá, že ten nôž berie do ruky.
Môže sa to brať ako predmet obrany.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca PhDr. Eugena Čížeka, z odboru psychológia, odvetvia
klinická psychológia detí a dospelých vyplýva, že osobnosť K. D.Y. je bez známok patológie, intro

- extrovertne socializovaná, psychosomaticky narušená, s paranoidne disponovaným myslením. V
životnom štýle sú momenty vlastného záujmu, racionálna kontrola jeho správania je oslabená. Je uňho
signalizované riziko vyplavenia emócií bez ohľadu na následky. Úroveň jeho intelektových schopností
je v pásme subnormy. Agresivita nie je prioritnou črtou jeho povahy, čo platí, keď nie je pod vplyvom
alkoholu. Po jeho požití sa znižuje jeho schopnosť primerane riešiť vzniknuté problémy. V záťažových,

stresových alebo konfliktných situáciách sa v stave ebriety nedajú vylúčiť impulzívne, nekontrolované,
emóciami ovplyvnené sklony k násilnému a agresívnemu konaniu. Poruchy vnímania u neho zistené
neboli. Je schopný reprodukcie prežitých udalostí. V situáciách zažitých pod vplyvom alkoholu
možno u predpokladať narušenie správneho zapamätania a následne reprodukcie prežitých udalostí.
Nejde však o závažné poruchy, ktoré by u svedka podnecovali patologické sklony ku pseudológii a

konfabulacii. Všeobecná vierohodnosť je hodnotená ako zachovaná. Špecifickú vierohodnosť má s
väčšou pravdepodobnosťou zníženú. Má snahu sa javiť v lepšom svetle, skresľovať skutočnosti vo svoj
prospech. K. D. hodnotí vzťah k obžalovanej pred skutkom ako dobrý. V súčasnosti sa vo vzťahu k
obžalovanejnevievyjadriť,hodnotíhoneverbálnympokrčenímramien.Zanalýzyspisovejdokumentácie
a tiež rozhovoru so svedkom sa znalec skôr priklonil k názoru, že mal snahu svojou výpoveďou pomôcť

sebe. Nepriamo prenáša všetku vinu za udalosti, ktoré sú predmetom konania na svoju družku. Je
spôsobilý vypovedať pred súdom o situáciách zažitých, kedy nebol pod vplyvom alkoholu. V situáciách,
ktoré zažil pod vplyvom alkoholu je jeho schopnosť vypovedať je nevierohodná, má tendenciu vzniknuté
pamäťové medzery vypĺňať novovytvoreným materiálom. Pred znalcom priznáva, že v čase kedy malodôjsťkuskutkumávýpadkypamäte,neviepresnepopísaťsituáciu,ktorátomupredchádzala.Schopnosť
kritického pohľadu na jeho správanie je znížená, nejedná sa však o vplyv osobnostnej patológie, ale o
vplyv psychosociálnych faktorov.

Znalec PhDr. Eugen Čížek, na výsluchu na otázku, že v posudku konštatuje, že K. D. mal snahu svojou
výpoveďou pomôcť sebe a nepriamo prenáša všetku vinu za udalosti na obžalovanú, aby sa znalec
vyjadril z akých skutočností vychádzal znalec uviedol, že vychádzal zo štúdia spisovej dokumentácie a
zo samotného rozhovoru so svedkom, ktorý celú situáciu, ktorá v podstate predchádzala tomuto skutku

popisuje, ako bol v pokoji, nič sa nedialo, nebol konflikt medzi nimi, čo nekorešponduje s popisom
udalostí svedkov, ktorí v danej veci vypovedali. Nepriznal žiadnu svoju mieru, alebo svoj podiel na
konflikte, ktorý medzi ním a obžalovanou v tomto čase bol. Tá objektivita sa tam znalcovi stráca. Na
otázku či zistil skutočnosti, na základe ktorých by sa poškodený mohol oprávnene stavať do pozície, že
nemá na skutku žiadny podiel znalec uviedol, že nezistil. Ten jeho postup bol neoprávnený, pretože on
bol pod vplyvom alkoholu. Konštatoval, že za triezveho stavu nie je agresívny, ale akonáhle sa dostane

pod vplyv alkoholu sa dostáva do stavu impulzívneho, stupňuje sa jeho vzťahovačnosť, pretože pod
vplyvom alkoholu tá vzťahovačnosť tam narastá a to vyplývalo zo spisu, že aj žiarlil na partnerku, preto
to bol jedným z parametrov, ktoré signalizujú, že tá agresivita u neho narastá v tom konflikte. Konflikt
nastal, keď ešte bol v byte jeho rodičov, keď sa vrátili domov tak prakticky o to išlo, že on pod vplyvom
alkoholu strácal kontrolu nad svojím správaním, on sám priznáva, že bol pod silným vplyvom alkoholu,

priznáva, že má aj výpadky pamäte. Na otázku ako znalec hodnotí skutočnosť, že poškodený najskôr
využil právo nevypovedať v prípravnom konaní znalec uviedol, že to vychádza z mentality sociálnej
skupiny, že sa bráni a popiera uvádzať nejaké skutočnosti. To sa mu zdá byť vysoko pravdepodobné.
Môže sa vyjadrovať len s pravdepodobnosťou, lebo pri tom nebo. Táto interpretácia vychádza aj z jeho
skúseností s touto populáciou, je to pre nich prvý nástroj ako vypovedajú, je to veľmi časté a s tým sa

stretávam, preto sa takto vyjadril.
Na otázku či znalec nepripúšťa možnosť, že by poškodený, keď iným svedkom uvádzal, že padol
na sklo a zároveň, že odmietol v prípravnom konaní vypovedať či by chcel chrániť aj obžalovanú
znalec uvádiol, že informáciu, že padol na sklo počujm prvýkrát, asi mu to ušlo, ale ani pri popisoch
udalostí to nespomenul. On sklo alebo niečo také spomínal. To je v podstate to, čo povedal, buď sú

tam dve možnosti, buď si to ani neuvedomoval, čo sa stalo, čo je menšia pravdepodobnosť a druhá
pravdepodobnosť je, že keď došlo k tomu zraneniu tak prvá reakcia bola brániť tú partnerku, pretože
vychádzal z toho, že bol medzi nimi konflikt a nechcel pripustiť v danej chvíli, neuvedomujúc si ani to čo
hovorí,snažilsaodviesťpozornosťodjejosoby.Akbybolaprišlaknemuabezdôvodnehopichlanožom,
skôr sa prikláňa k tomu, že jeho reakcia by bola iná a viedla by skôr k tomu obvineniu svojej družky,

resp. partnerky. Keby to bolo len čisto bodnutie bez nejakého pričinenia ako následok konfliktu medzi
svedkom a obžalovanou jeho reakcia k celej situácii by bola zrejmé úplne iná tým, že bol medzi nimi
tento konflikt, následkom ktorého došlo k impulzívnej reakcii obžalovanej voči svedkovi, ktorý si v danej
chvíli zrejme aj uvedomil svoj podiel na danom konflikte nevypovedal. Poškodený netrpí patologickými
sklonmi ku konfabuláciam, ale jeho popis udalostí je už iný a dá sa predpokladať, že je poskladaný z

tých fragmentov, pamäte ktoré sa u neho následne sa nejakým spôsobom obnovili, resp. z počutého už
ex post po samotnom čine si vytváral svoju výpoveď. Je to nevedomý proces.

Znalec MUDr. Martin Kováč, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo uviedol, že zo
zdravotnej dokumentácie po vyšetrení poškodeného a účasti na rekonštrukcii zistil, že menovaný utrpel

hlbokú bodnoreznú ranu hrudníka pod ľavou kľúčnou kosťou s poranením ľavých pľúc s prítomnosťou
vzduchu i krvi v ľavej pohrudnicovej dutine. Uvedené poranenia boli spôsobené ostrým predmetom o
užšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať
z najväčšou pravdepodobnosťou pri jednom aktívne vedenom pichnutí do uvedenej oblasti nožom, ktorý
držala v ruke druhá osoba, tak ako to bolo znázornené pri vyšetrovacom pokuse. Záver že sa jednalo

s najväčšou pravdepodobnosťou o jedno aktívne vedené pichnutie vyplýva z toho, že bodnorezná rana
umiestnená vo výške pod ľavou kľúčnou kosťou, pričom na preniknutie hrotu a čepele noža do ľavej
pohrudnicovej dutiny s poranením pľúc bola potrebná sila a intenzita, ktorú nie je možné v takejto výške
hodnotiť ako náhodné bodnutie. Na prekonanie odporu mäkkých tkanív je potrebné vynaložiť určitú silu a
takisto je potrebné držať bodnorezný nástroj pevne v ruke, aby nedošlo k zmene priebehu bodnorezného

kanála, ktorý by sa navonok prejavil nepravidelnými okrajmi rany. Na základe zdravotnej dokumentácie
pri zohľadnení skutočnosti, že v danom prípade nebola vykonaná operačná revízia bodnorezného
kanálu je možné predpokladať, že bodnorezný kanál prechádzal spredu dozadu mierne zdola nahor cez
kožu, podkožný tuk, svalovinu do oblasti horného laloka ľavých pľúc s dĺžkou najmenej 6 cm, kde jepotrebné zohľadniť aj stlačenie mäkkých tkanív pri prenikaní čepele noža počas uvedeného útoku. V
uvedenom prípade ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú
s hospitalizáciou v nemocnici, dezinfekciou bodnej rany, jej zošitím, punkciu ľavej pohrudnicovej dutiny

s aktívnym odsávaním krvi a vzduchu, kľud na lôžku, telesné šetrenie, užívanie liekov proti bolesti a
infekcii pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 25-30 dní. Doba liečenia spojená z PN môže
byť v uvedenom prípade 23-25 dní. Poškodený bol v čase po úraze 23 dní hospitalizovaný v nemocnici.
Bola mu vykonávaná opakovaná drenáž ľavej pohrudnicovej dutiny s odsávaním vzduchu a krvi. Nemal
úporné dlhotrvajúce bolesti, horúčky a bol odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných

životných potrieb. Bol obmedzovaný sťaženým dýchaním a bolesťami v mieste poranení počas liečby
v dĺžke 23-25 dní s klesajúcou intenzitou. V uvedenom prípade je trvalým následkom jazva dĺžky 2cm
na prednej ploche hrudníka vľavo. V danom prípade došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a
to bližšie neurčenej cievy v hrudníku a pľúcach, ktoré poranenia si vyžiadali odbornú lekársku pomoc
spojenú s hospitalizáciou v nemocnici, pričom v prípade neposkytnutia včasnej, odbornej a adekvátnej
lekárskej starostlivosti by bolo došlo k smrti menovaného v dôsledku poranenia a to vzniku šoku po

úraze a krvácaní. Na základe rozsahu charakterov poranení a klinického stavu počas hospitalizácie
poškodeného v nemocnici je možné predpokladať, že v prípade ak by nebol poškodený hospitalizovaný
v nemocnici s následnou poskytovanou liečbou, bolo by u neho došlo k úmrtiu počas 12-24 hodín z
dôvodu vykrvácania ako aj prítomnosti vzduchu v ľavej pohrudnicovej dutine. K otázke či je možné určiť
presnú hĺbku bodného kanála uviedol, že v danom prípade bolo vykonané CT vyšetrenie hrudníka, pri

ktorom sa našli 2 perforované dutiny v pľúcnom tkanive vytvorené po jednom bodnutí v priemere 28 a 15
mm vyplnené spenením obsahom, pričom týmto vyšetrením vzhľadom na svoju citlivosť a skutočnosť, že
po vytiahnutí čepele noža došlo k stlačeniu bodnorezného kanálu, nie je možné jednoznačne určiť hĺbku
a dĺžku bodnorezného kanálu. Presná hĺbka bodnorezneho kanálu by sa dala objektivizovať len pri jeho
revízii chirurgom počas zákroku. Tento zákrok sa nevykonal z dôvodu postupného zastavenia krvácania

a existujúceho rizika zavedenia infekcie do hrudníka pri operačnom zákroku. Stav menovaného bol
konzultovaný s klinikou úrazovej chirurgie v Košiciach, kam bol menovaný preložený a hospitalizovaný
31.1.2019 do 8.2.2019, kde po liečbe došlo k stabilizácii menovaného bez potreby chirurgického zákroku
smerujúceho k ošetreniu bodnorezneho poranenia. K tvrdeniu svedka C.. D., ktorý uviedol, že v rámci
ošetrovania pacienta vykonal revíziu bodného kanála svojim prstom ukazovákom, ktorý sa zastavil v

dĺžke 6-7 cm na pacientovom medzirebrí, odkiaľ prenikal ďalej až do pľúcneho tkaniva, teda pokračoval
ešte cez medzirebrie, pohrudnicovou dutinou až na pľúcne tkanivo, pričom k medzirebriu to bolo
6cm, cez pohrudnicovú dutinu asi 2 cm a do pľúcneho tkaniva odhadom C.. D. asi 3-4 cm, uviedol,
že dĺžka bodnorezného kanála mohla byť najmenej 6 cm, čo je v súlade so závermi ošetrujúceho
lekára. Vzhľadom ku skutočnosti, že pľúca predstavujú mäkké a poddajné tkanivo, nie je možné presne

určiť dĺžku uvedeného kanála. Na objektivizáciu hĺbky bodného kanála je potrebné zobrať do úvahy
hrúbkupodkožnéhotuku,hrúbkusvalovinypoprekonaní,ktorýchsadostávamedopohrudnicovejdutiny.
Pohrudnicovádutinaobsahujepľúca,ktoréprinádychuúplnévypĺňajúpohrudnicovúdutinuaprivýdychu
sa pľúca vzťahujú od hranice pohrudnicovej dutiny. Z uvedeného dôvodu nie je možne presne určiť
rozsah poranenia pľúc. Pri revízii v pohrudnicovej dutiny C.. D. je potrebné zohľadniť aj u skutočnosť,

že po úraze boli pľúca kolabované z dôvodu krvácania do ľavej pohrudnicovej dutiny, takisto z dôvodu
vniknutia vzduchu do ľavej pohrudnicovej dutiny pri vzniku poranenia. Ďalej uviedol, že pri vniknutí
noža do ľavej pohrudnicovej dutiny s poranením horného laloka ľavých pľúc došlo k nasatiu vzduchu
do ľavej pohrudnicovej dutiny z vonkajšieho prostredia z dôvodu nižšieho tlaku v ľavej pohrudnicovej
dutine a k vzniku krvácania ciev v okolí bodnorezného kanála. Nedošlo k ovplyvneniu hĺbky a smeru

bodného kanála bližšie neurčeným predmetom, napr. kosťou. Bodnorezná rana sa nachádzala pod
ľavou kľúčnou kosťou, za ktorou sa nachádzajú dve veľké cievy a to podkľúčiková tepna a žila, pri
zasiahnutí ktorých by do pol hodiny došlo k vykrvácaniu menovaného bez možnosti ošetrenia. V okolí
bodnorezného kanálu v rozsahu 10-20 cm sa nachádza najväčšia tepna tela aorta, jej veľké odstupy
pľúcne tepny a žili ako aj srdce, ktorých zasiahnutie by viedlo k smrti menovaného v priebehu 15-20

minút bez možnosti ošetrenia. Cievy - podkľúčikova tepna a žila sa od bodného kanálu sa mohli
nachádzať 3-4 cm. Ak by došlo k zmene uhlu, mohli byť tie podkľúčiková tepna a žila poškodené.
Toto bolo také ideálne bodnutie, nakoľko pľúca krvácajú trocha dlhšie. Poranené tkanivo pľúc bolo
objektivizované dvoma dutinami priemeru 28 a 15 mm, ktoré boli vyplnené speneným obsahom, ktorý
bol tvorený vzduchom krvou a opuchovou tekutinou. Uvedené dve dutiny sú priamym následkom

preniknutia bodného nástroja do pľúc. Bodnutím bolo spôsobené pretrhnutie dvoch väčších ciev, z
ktorých začali v pľúcach prenikať krv, ktorá spôsobila prasknutie dvoch skupín pľúcnych mechúrikov,
čo predstavujú tie dve dutiny. Pri takomto poranení dochádza ku krvácaniu navonok, ktoré však nie je
určujúce pre vznik šoku po vykrvácaní. Z bodnorezného kanála, ktorý zraňoval pľúca, svalovinu došloku vykrvácaniu pri prvotnej drenáži s odsatím 1000ml krvi. A následne ďalších 3 dňoch hospitalizácie
na chirurgickom oddelení v Snine celkovo 150 ml krvi. Pri hospitalizácii v Košiciach bola opakovane
vykonávaná drenáž s odsávaním krvi a takisto bolo opakovane vykonávané bronchoskopické odsávanie

krvi cez horné dýchacie cesty pre nevzdušnosť pľúcneho tkaniva s podávaním liekov proti zápalu a na
zastavenie zrážania krvi. V prípade ak by nebol vykonaný uvedený postup vrátane bronchoskopického
odsávaniakrvinavyššompracovisku,došlobykvykrvácaniumenovanéhodoľavejpohrudnicovejdutiny
a k vzniku nevzdušnosti poraneného pľúcneho tkaniva s možným vznikom zápalu pľúc, ktoré by viedli
k smrti menovaného. Neodsatie vzduchu z ľavej pohrudnicovej dutiny by prehlbovalo kolaps ľavých

pľúc s následnou poruchou dýchania. V danom prípade by bez odbornej liečby vrátane opakovaného
bronchoskopického odsávania pľúc by nedošlo k záchrane života menovaného. Táto liečba mu bola
poskytnutá na vyššom pracovisku na klinike úrazovej chirurgie v Košiciach. K otázke či mohlo dôjsť k
spôsobeniu pichnutia tak ako je zaznamenané pri fotografiách č. 22-25 znalec uviedol, že obžalovaná
na fotografii č. 22 ukazuje akým spôsobom mala držať nôž, to znamená nadhmatom, kde na fotografii
č. 24 približne znázorňuje, ako by mohlo dôjsť k vzniku bodnorezného poranenia. Spôsob držania noža

a možný smer útoku by zodpovedal vzniku uvedeného bodnorezného poranenia za predpokladu, ak by
obžalovaná nedržala rukou, v ktorej mala nôž ruku druhej osoby. Avšak obžalovaná nemohla zároveň
držaťrukupoškodenéhoajnôž.Akbypritomobžalovanáinakpohlazápästím,mohloktakému priebehu
zraneniu dôjsť. Moje vyjadrenie vo vyšetrovacom pokuse sa týkalo statického vykonania pohybu. V
prípade, ak by obžalovaná aj držala ruku poškodeného aj držala nôž, tak ako aj je to znázornené na

obrázku, pri pokuse bodnutia by jej nôž vypadol. Tak ako je to znázornené na fotografiách aby došlo
k uvedenému bodnutiu, museli byť tam určité korektúry ako napr. pohnutie zápästia. Obžalovaná si to
už nepamätala presne, avšak bodný nástroj je smerovaný na miesto vpichu. Pri použití dlhého ostrého
bodnorezného nástroja na oblasť hrudníka ma tento útok bez adekvátneho ošetrenia smrteľné následky.
V prípade poranenia pľúc v takom rozsahu v akom bolo zistené u poškodeného sa šanca na prežitie

zvyšuje pre rýchle a adekvátne ošetrenie. Pri poranení malých ciev je krvácanie pomalšie a pri poranení
veľkých ciev nastáva smrť v priebehu niekoľkých 10 minút bez možnosti ošetrenia. V danom prípade
poškodený mal šťastie, že krvácanie nebolo v takom rozsahu, že stihol dôjsť na vyšetrenie. Ak by boli
poškodené väčšie cievy, k záchrane by nedošlo. K otázke aká časť čepeľ noža spôsobila bodnutie
znalec uviedol, že to bolo to najmenej 6cm. Nedá sa jednoznačne určiť, žeby došlo k vniknutiu celej

čepele do ľavej pohrudnicovej dutiny. Ak by došlo k použitiu celej čepele, boli by pravdepodobne pľúca
v horšom stave. Predpokladám, že došlo k rýchlemu vbodnutiu a následnému vytiahnutiu noža. Na
otázku pod akým uhlom od vodorovnej roviny čepeľ stúpala znalec uviedol, že v prípade ideálneho
postavenia - kolmého na zemský povrch, je potrebné na zasiahnutie horného laloka pľúc vytvorenie
uhlu, ktorý musí byť najmenej niekoľko stupňov od pomyslenej roviny max. do hodnoty 30-40 stupňov.

K okolnosti možnosti náhodného napichnutia poškodeného na nôž znalec uviedol, že danom prípade
sa rana nachádzala v hornej časti trupu poškodeného, pričom pri mechanizme nabodnutia sa na ostrý
predmet je potrebné vyvinutie určitej sily, kde takáto možnosť sa zohľadňuje skôr pri poraneniach dolnej
časti brucha. Podmienkou samo nabodnutia je pevné držanie zraňujúceho predmetu v ruke druhej
osoby, čo je na úzkej hranici s aktívne vedením útokom. Osoba držiaca nôž musí vynaložiť silu, aby

nedošlo k odtlačeniu hrotu noža. V danom prípade sa samo nabodnutie dá vylúčiť z dôvodu, že rana
sa nachádza vo veľkej výške a v tejto polohe musí druhá osoba ktorá drží zraňujúci predmet držať
značnou silou a v neprirodzenej polohe, kde pri držaní noža v ruke druhej osoby by ľahko došlo k
jeho odtlačeniu bez vzniku hlbokého bodnorezného poranenia hrudníka. Pri takomto útoku nožom je
potrebné prekonať vzdialenosť medzi dvoma stojacími osobami, ktorá si vyžaduje určitý pohyb a silu

v ruke osoby držiacej zraňujúci predmet. K rekonštrukcii uviedol, že pri účasti na rekonštrukcii boli
vytvorené svetelné podmienky, ktoré boli dané vypnutím svetla v byte a prenikaním svetla z pouličných
lámp z ulice. Po uplynutí krátkeho času a zvyknutí si zraku na tmu som ja zo svojho pohľadu dokázal
bezpečne rozpoznať siluety osôb. Podľa môjho názoru osvetlenie z ulice bolo dostatočné na to, aby
som ja dokázal vnímať celý rozsah postavy, ľudí zúčastnených na vyšetrovacom pokuse. Obžalovaná

bola na základe spätného prepočtu z vykonaním dychovej skúšky v strednom stupni opitosti, ktorý sa
prejavuje poruchami koordinácie pohybov predlžením reakčného času, neostrým a dvojitým videním,
negatívnym ovplyvnením telesných pohybov z možným zvýraznením agresivity a vznikom skratového
konania. Pri rekonštrukcii obžalovaná uviedla, že prešla od vstupu do bytu do kuchyne a naspäť, pričom
v prípade ak by bola závažným spôsobom negatívne ovplyvnená etanolom, nedokázala by túto cestu

realizovať. S prihliadnutím na vzdialenosť oboch osôb použitia zraňujúceho predmetu je možné zo
súdnolekárskeho hľadiska predpokladať, že pri zasiahnutí tela ostrým bodnorezným nástrojom na takúto
vzdialenosť môže dôjsť k vzniku závažného až smrteľného poranenia. Na otázku či sa zohľadňuje aj
ostrosť noža z hľadiska intenzity útoku . znalec uviedol, že preniknutie noža vykonáva hrot, čiže za nímnemusí byť čepeľ ostrá. Rozdiel medzi poranením nožom s ostrou čepeľou a bez ostrej čepele nie
je výrazný z dôvodu, že prenikanie nožov do tkanív je určené ostrosťou hrotov. Dĺžka bodnorezného
kanála sa nedá určiť presne z dôvodu, že pri prenikaní zraňujúceho predmetu dochádza k stlačeniu

tkaniva, čiže prvotný kanál sa javí ako kratší, avšak po vytiahnutí noža dochádza k roztiahnutiu tkanív a
relatívnemu predlženiu bodnorezného kanála. K tvrdeniu C.. D., že pri takýchto poraneniach môže dôjsť
aj k spontánnemu zastaveniu krvácania a následnému vstrebávaniu už uniknutej krvi znalec uviedol, že
z medicínskeho hľadiska je to teoreticky možné, avšak v danom prípade bolo u menovaného prítomne
masívne krvácanie do ľavej pohrudnicovej dutiny, ktoré sa zväčšovalo, pričom pri poranení došlo aj

k vzniku pneumotoraxu- prítomnosti vzduchu ľavej pohrudnicovej dutine, ktoré si takisto vyžadovalo
aktívnu chirurgickú liečbu. Pacienti s poranením hrudníka v takomto rozsahu sú prijímaný na oddelenie
z dôvodu sledovania krvácania, ktoré býva život ohrozujúce. Vo svojej praxi som sa stretol s poranením
sleziny s dĺžkou rán 2mm a hĺbkou do 3 mm, kde z takýchto rán počas hospitalizácie z večera do
rána došlo k vykrvácaniu pacienta. Je potrebné si uvedomiť, že pľúca nie sú stacionárny orgán, ale
orgán, ktorý sa počas dýchania pohybuje a nie je možné u neho predpokladať zastavenie krvácania na

základe fixovania polohy pacienta. Táto rovina spontánneho zastavenia krvácania, je vysoko teoretická
aj tak si vyžaduje lekársky zákrok. Bez aktívnej farmaceutickej liečby, ktorá zahŕňa podávanie liekov na
zrážanie krvi, pričom nie je možne nechať pacienta krvácať do pohrudnicovej dutiny z dôvodu rozpínania
sa krvi v pohrudnicovej dutine a tlaku na pľúca a srdce. V danom prípade bolo dokonca potrebné
bronchofybroskopické odsávanie krvi z dýchacích ciest poškodeného z dôvodu krvácania nielen do

pohrudnicovejdutiny,aleajdovnútradýchacíchciest.Vdanomprípadebolizistenéložiskánevzdušnosti
pľúcneho tkaniva z dôvodu krvácania do dýchacích ciest z vnútra pľúc s vytváraním krvných zrazenín
v priedušničkách, ktoré mali za následok odstavenie častí pľúcneho tkaniva od prísunu vzduchu s
neskorším poškodením a odumretím pľúcneho tkaniva bez odsatia krvi z dýchacích ciest pomocou
prístroja bronchoskopu zásahom z vonku. Poškodený bol po konzultácii s primárom a prednostom

kliniky úrazovej chirurgie po dosiahnutí hraníc terapeutických možností v nemocnici v Snine preložený
pre ohrozenie života na kliniku úrazovej chirurgii a jednotku intenzívnej starostlivosti do Košíc, kde bol
hospitalizovaný od 31.1.2019 do 8.2.2019 za účelom intenzívnej liečby a stabilizácii zdravotného stavu.
Odtiaľ bol preložený na kliniku úrazovej chirurgie, kde bol od 8.2.2019 do 13.2.2019, až následne
bol preložený v stabilizovanom stave na chirurgické oddelenie Snina. Na otázku aký vplyv malo to, že

poškodený bol pod vplyvom alkoholu znalec uviedol, že vo všeobecnosti platí, že etanol rozširuje cievy,
čo má za následok možné prehĺbenie krvácania. Po vytriezvení poškodeného však v ďalších dňoch
krvácanie pokračovalo.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca MUDr. Martina Kováča vyplýva, že na základe spätného

prepočtu z vykonaných dychových skúšok bolo možné vypočítať že obžalovaná mohla v čase okolo
22:00 maťkoncentráciu1,89-1,96promileetylalkoholuvkrvianachádzalasa nachádzalasavstrednom
stupni opitosti. Osoby nachádzajúce sa v takomto stupni opitosti majú poruchy koordinácie pohybov,
predĺženia reakčného času, neostré a dvojité videnie, negatívne ovplyvnenie telesných pohybov, s
možným zvýraznením agresivity a vznikom skratového konania. Obžalovaná mohla vypiť najmenej 1,91

- 1,98 dc 40% alkoholického nápoja.

Svedok C.. C. T. uviedol, že pri prehliadke tela obžalovanej boli u obžalovanej zistené staršie poranenia
na pravej ruke a to popálenina 1-2 stupňa na prostrednom článku ukazováka pravej ruky a popálenina
1-2 stupňa na rozhraní prostredného a prvého článku prostredníka pravej ruky v štádiu hojenia.

Na koreni nosa obžalovanej bola zistená stará jazva, pravdepodobne po tržno zmliaždenej rane so
zlomeninou nosových kostí. Uvedené poranenia neboli spôsobené ostrým predmetom a nie je možné
ich so súdnolekárskeho hľadiska vyhodnotiť ako tzv. obranné poranenia, prípadne poranenia spôsobené
obžalovanou pri neopatrnej manipulácii s ostrým predmetom- kuchynským nožom. Pri vyšetrení
obvinenej nezistil žiadne iné čerstvé, ani staršie poranenia, ktoré by svedčili pre zásah druhej osoby.

Obžalovanú prezrel 15.02.2019. Čo sa týka dĺžky hojenia kožných odrením a krvných podliatin ako aj
kožných škrabancov je liečenia 5-6 dni. Vo všeobecnosti platí, že známky po hojení krvných podliatin a
kožných odrenín môžu byť viditeľné ako kožné zmeny v zmysle zmeny pigmentácie, alebo prítomnosti
žlto zeleno fialových podliatin s prejasnením v trvaní do 14 dní. Po škrabancoch je to približne do 5-6
dní, kedy môžu chrasty odpadnúť a potom už na tele ostanú biele fľaky. K tvrdeniu obžalovanej, ktorá

uvádzala, že poškodený ju mal ťahať za vlasy, najmenej 2 krát kopnúť do oblasti rebier a dať jej 2-3
facky, zároveň mala oblečenú červenú mikinu uviedol, že obžalovaná bola vyšetrená 15.2.2019, pričom
k jej napadnutiu malo dôjsť zrejme v čase 28.1.2019. Samotné ťahanie za vlasy nemusí byť zistiteľné ani
krátkyčaspoincidentezdôvodu,želenprivytrhnutíväčšiehomnožstvavlasovdochádzakvznikuložísk,ktoré je možné identifikovať ako stav po vytrhaní vlasov. V prípade dlhodobého ťahania za vlasy vznikajú
ložiská chýbania vlasov, ktoré sa nazývajú mechanická alopécia, čiže mechanická plešatosť, ktorá býva
pozorovaná u týraných osôb dlhodobo ťahaných za vlasy, alebo u psychiatrických pacientoch, ktorý

si vytrhávajú vlasy. Bezprostredne po vytrhnutí vlasov je na mieste prítomné drobné kožné krvácanie,
ktoré sa vyhojí vo veľmi krátkom čase. Následky opakovaného ťahania a trhania vlasov sú viditeľné
aj po neskoršom čase z dôvodu, že aj samotné mechanické poškodenie korienka bez vytrhnutia vlasu
spôsobí v krátkom čase jeho vypadnutie so vznikom uvedenej plešatosti. Silné ťahanie za vlasy sa
prejavuje drobným krvácaním, ktoré sa vyhojí do 5-6 dní. Slabšie potiahnutia za vlasy sa môže prejaviť

vypadnutím menšieho počtu vlasov, ktoré nie je viditeľné. Samotná facka sa prejavuje začervenaním
kože, ktoré zmizne samovoľne po niekoľkých hodinách. Kopnutie v oblasti hrudníka býva viditeľné a
bolestivé ak ide o strednú intenzitu, pričom hojaca sa krvná zrazenina by bola viditeľná vzhľadom na
rozsah kopnutia aj po 10-12 dňoch. Ťažšie pomliaždenie hrudníka obmedzuje poškodeného bolesťami
a sťaženým dýchaním približne mesiac. Slabšie kopnutie nie je vidno. Vo všeobecnosti platí, že u žien
dochádza k tvorbe podliatin aj pri nižšej intenzite úderov to znamená, že aj pri údere otvorenou dlaňou

strednej intenzity, ako aj päsťou do oblasti tváre vznikajú vo všeobecnosti krvné podliatiny a najme opuch
v oblasti tváre a očí. Pri zasiahnutí pier otvorenou, alebo zatvorenou dlaňou strednou silou a prudkosťou
dochádza k vzniku tržno zmliaždených rán na slizničnej ploche z dôvodu kontaktu mäkkých tkanív so
zubami. K vyhojeniu týchto podliatin v oblasti tváre dochádza do 14 dní. Pričom v priebehu vyhojenia
dochádza k opuchu. Na otázku, aby sa svedok vyjadril, že pri akej intenzite a spôsobe útokov dochádza

k vzniku podliatin a modrín na rukách svedok uviedol, že vo všeobecnosti platí, že pri silnejšom uchopení
za oblasť zápästia a predlaktí môže dôjsť k vzniku krvných podliatin s následným hojením v dĺžke 5-6
dní. Údery do oblasti rúk spôsobené tupým predmetom napr. päsťou okrajom ruky, alebo predlaktím
spôsobiavznikkrvnejpodliatiny. Akjejvyhojeniudochádzatiežvpriebehu5-6dní.Svedokďalejuviedol,
že obžalovaná ho upozorňovala pri prehliadke len na zlomeninu nosových kostí a popáleniny.

Znalkyňa MUDr. Kornélia Fabišíková z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria uviedla, že
obvinená D. T. v čase skutku a ani v čase znaleckého vyšetrovania netrpela na žiadnu duševnú chorobu,
alebo poruchu v zmysle psychózy. U obvinenej bola zistená závislosť od alkoholu na úrovni tretej
vývinovej fázy podľa I.. V čase spáchania skutku sa obvinená nachádzala v stave jednoduchej opitosti

stredne ťažkého stupňa. Jej schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania ako
aj schopnosť ovládacia bola zmenšená pod vplyvom alkoholu, nie však podstatne. Podstatné zníženie
ani vymiznutie týchto schopností nezistila. Vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu doporučila
obvinenej uložiť, alebo nariadiť ochranné protialkoholické liečenia ústavnou formou. Obvinená s ním
v čase znaleckého vyšetrenia súhlasila. Konzum ani závislosť od iných psycho aktívnych látok u

obvinenej zistená nebola. Teda ochranné protitoxikomanické liečenie nie je potrebné. Obvinená sa
v čase skutku nachádzala v stave jednoduchej opitosti stredne ťažkého stupňa, kde pod vplyvom
použitého alkoholu došlo u nej k zníženiu racionálnej kontroly a ľahko sa aktivovali primitívnejšie
agresívne impulzy v dôsledku vlastných frustrácií ( nedávne úmrtie dcérky, fyzické násilie zo strany
partnera). Jej konanie nemá podklad vo forénzne významnej psychickej poruche, ani v kvalitatívne

zmenenom vedomí. Nebola u nej narušená významová a motivačná súvislosť medzi situáciou a
reakciami. Pokiaľ obvinená absolvuje protialkoholické liečenie ústavnou formou a následne bude
pokračovať v ambulantnej protialkoholickej liečbe, a bude k nej pristupovať zodpovedne a kriticky, bude
prognóza ďalšieho vývoja jej osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu priaznivá. Motivácia
činu nebola patická- patologická, nevychádzala z vážnej psychickej poruchy. V motivačnom predpolí

zisťujem dlho dobejšiu konfliktnú situáciu v partnerskom súžití. K samotného skutku sa dopustila podľa
slov obvinenej v stave svojho ohrozenia partnerom, ktorému predchádzal situačný konflikt, ktorý bol
sýtený a do značnej miery podmienený alkoholovou opitosťou oboch partnerov, ktorá zablokovala inak
v triezvom stave funkčné kontrolné mechanizmy, ktoré sú zodpovedné za sociálne správanie sa jedinca.
Keďže obvinená nie je duševne chorá, jej pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre

spoločnosť nebezpečným. Ale pod vplyvom alkoholu sa aj v budúcnosti môže dopustiť trestnej činnosti.
Ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné. Konštatovala, že obvinená je schopná chápať zmysel
trestného konania a podrobovať sa procesným úkonom v rámci trestného konania. Patickú opitosť som
nezistila, ani iné okolnosti. K otázke, že obžalovaná bola liečená na zápal pľúc asi mesiac pred skutkom,
či táto liečba mohla ovplyvniť psychiku obžalovanej a akým spôsobom znalkyňa uviedla, že samotný

zapáľ pľúc rovnako aj antibiotická liečba výraznou mierou oslabí každého jedinca. Nezistila nič také,
žeby do záveroch znaleckého posudku uviesť túto skutočnosť aj vzhľadom na časový odstup, ktorý bol
pomerne dlhý, teda mesiac pred skutkom. Nenašla v doloženej spisovej dokumentácii vo výpovediach
svedkova obžalovanej žiadne skutočnosti, ktoré by ju upozornili na to, že po tomto prekonanom zápalepľúc sa u nej vyskytli nejaké zmeny v správaní, alebo boli popisované nejaké telesné príznaky v zmysle
celkovej slabosti, dýchavičnosti, nechutenstvo. Čo sa týka závislosti je to stav pravidelne sa opakujúcej,
alebo chronickej intoxikácie psychotropnými látkami. Tretie štádium chronického alkoholizmu podľa I.,

je typická týmito príznakmi: Dochádza ku strate kontroly nad pitím, títo jedinci pijú veľké množstva
alkoholu, hľadajú dôvody na pitie, pijú aj samí doma. Vyskytnú sa v nich abstinenčné príznaky, alebo
prejavy ako je nechutenstvo, tras, potenie, bolesť hlavy, a iné. mnohokrát pijú už do rána, mnohokrát
taký jedinci siahajú aj pomenej kvalitných druhoch alkoholu, alebo k náhražkám pitia alkoholu. V tomto
štádiu už človek nie je schopný zvládnuť pitie alkoholu sám, vyžaduje už odbornú pomoc. V bežnej

lekárskej praxi sa tretia štádium alkoholizmu podľa I. označuje slovami syndróm závislosti od alkoholu.
Označovaný podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb diagnózou pod názvom F10.2, alebo ešte inými
slovamiporuchypsychikyasprávaniazapríčinenéužívanímalkoholu.Vtom3štádiualkoholizmuhrubne
osobnosťčloveka.Môžusatuvyskytnúťvrámciabstinenčnýchprejavovajprejavypsychózy,môžedôjsť
k výskytom epileptických záchvatov v rámci odvykacích stavov, to sú kŕče, ktorí mnohí majú pri poklese
hladinyalkoholuvsebe.Uobžalovanejzistilaemočnúlabilituainstabilitu,zníženúfrustračnútoleranciuv

záťaži, zvýšenú intrapsychickú tenziu a reaktívnu úzkostnú symptomatiku v súvislosti s pobytom v ÚVV.
ani v čase skutku, ani v čase znaleckého vyšetrenia netrpela na žiadnu duševnú chorobu ani poruchu v
zmysle psychózy v čase skutku sa nachádzala v stave opitosti. Čo sa týka ochranného liečenia, pobyt
v ÚVTOS nemožno považovať z medicínskeho hľadiska za nejakú formu protialkoholického liečenia.
V čase znaleckého vyšetrenia obžalovaná bola kritická k svojmu konzumu alkoholu a prejavila záujem

o absolvovanie ústavnej v formy protialkoholického liečenia. V prípade, že prehodnotila svoj postoj k
forme ochranného liečenia, možno aj k snahe byť v kontakte zo svojou dcérou, je možne pripustiť aj
tu ambulantnú formu protialkoholického liečenia. Ak by prejavila o ambulantnú, tak by som napísala
ambulantnú v znaleckom posudku. Nie je to nevyhnutné, že musí ísť na tú ústavnú liečbu, je možná aj
postačujúca ambulantná liečba.

Zo znaleckého posudku č. Č.:G.-T.-T.-R.-XXXX/XXX, vypracovaný kpt. Mgr. Michaelou Nejedlou z
odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy vyplýva, že DNA profil ľudskej krvi zaistený z
predmetov č. 4 (ster červenej tekutiny z podlahy za vchodovými dvermi bytového domu), č. 5 (ster zo
škvŕn na stene za vchodovými dvermi bytového domu), č. 6 (ster zo škvŕn na stene pri dverách bytu

K. G.), č. 7 (trička z igelitovej tašky z pred dverí K. G.), č. 8 (ster z čepele kuchynského noža so žltou
rukoväťou z drevenej krabice z chodby bytu obžalovanej) je zhodný s profilom DNA K. D..
DNA profil zo spodnej hrany rukoväte noža je tvorený kombináciou majoritného profilu K. D.X. a
minoritného profil nevhodného na interpretáciu.
DNA profil ľudskej krvi z rukávu bundy ružovej farby vydanej obžalovanou je zhodný s profilom

obžalovanej.

Z výsluchu znalkyne kpt. Mgr. Michaely Nejedlej vyplýva, že vek krvných biologických stôp nebol
predmetom skúmania. Nevie uviesť, či je to staré deň, mesiac, alebo rok.

Zo znaleckého posudku č. Č.:G.-T.-T.-R.-XXXX/XXX vypracovaný Mjr. Ing. Ondrejom Timárom z
odvetvia daktyloskopie vyplýva, že na kuchynskom noži so žltou rukoväťou neboli zviditeľnené žiadne
daktyloskopické stopy, a preto nebolo vykonané porovnanie s odtlačkami obžalovanej.

Z výsluchu znalca Mjr. Ing. Ondreja Timára vyplýva, že upotrebiteľné stopy neboli zistené, nakoľko na

stopy má vplyv individualita každej jednej osoby, spočívajúca v rozdielnosti v potnotukových zložiek,
ktoré spôsobujú daktyloskopické stopy, ktoré by sa mohli na hladkých stopách nachádzať. Na zistenie
majú vplyv aj ďalšie faktory, ako napr. zdravotný stav osoby, ktorá ich zanecháva, teplota, vlhkosť,
slnečné žiarenie ako aj čas vytvorenia stôp do ich predloženia na skúmanie. časový faktor týchto stôp sa
neskúma a nedokáže to myslím nikto vo svete s určitosťou zistiť a povedať do akého času sa stopy dajú

zviditeľniť resp. nedajú. Uplynutím dlhšej doby tieto stopy zanikajú. V poznámkach znalca. ku konceptu
znaleckého posudku má uvedené, že neboli zistené žiadne daktyloskopické stopy.

Zo znaleckého posudku č. Č.:G.-T.-T.-R.-XXXX/XXX, vypracovaný pplk. Ing. Jozefom Perjéssym
z odvetvia mechanoskopie vyplýva, že na prednom diele modrého trička z igelitovej tašky spred

dverí K. G. bolo zistené poškodenie ostrým predmetom, napr. nožom, pričom mohlo byť vytvorené
čepeľou kuchynského noža so žltou rukoväťou z drevenenej krabice z chodby bytu obžalovane, alebo
iným podobným nástrojom. Na bunde a legínach vydanej obžalovanou neboli zistené mechanické
poškodenia. Na legínach bolo zistené poškodenie teplom, napr. popolčekom z cigarety. Na pravomrukáve trička z igelitovej tašky spred dverí K. G. bolo zistené poškodenie, ktoré vzniklo mechanickým
namáhaním napr. ťahom. Nemožno vylúčiť jeho zatrhnutie o bližšie nešpecifikovaný predmet. Nôž
zaistený z bytu obžalovanej má celkovú dĺžku 264 mm a čepeľ je dlhá 142-144 mm s najväčšou šírkou

čepele 19,8 mm.

Z výsluchu znalca pplk. Ing. Jozefa Perjéssyho vyplýva, veľkosť poškodenia na tkanine trička o
rozmeroch 30 mm z pred dverí K. G. nemusí korešpondovať s veľkosťou čepele noža, ktorého najväčšia
šírka je 19,8 mm. Záleží od uhla prieniku čepele do tkaniny. V takých prípadoch môže dôjsť k tomu, že

poškodenie je väčšie ako samotná šírka čepele noža. Na veľkosť poškodenia môže mať vplyv aj pohyb
nástroja opačným smerom pri vyťahovaní z tkaniny.

Zo žiadanky pre akútne toxikologické vyšetrenie vyplýva, že dňa 29.01.2019 o 19:00 bola K. D. odobratá
krv za účelom skupinové skríningu drog a liečiv a koncentrácie etanolu.

Z výsledkov toxikologického vyšetrenia vyplýva, že v danom čase mal K. D. 0,03 promile alkoholu v krvi
a skríning drog a liečiv dopadol negatívne.

Zo žiadanky pre akútne toxikologické vyšetrenie vyplýva, že dňa 29.01.2019 o 14:10 bola obžalovanej
odobratá krv a moč za účelom skupinové skríningu drog a liečiv.

Z výsledkov toxikologického vyšetrenia vyplýva, že v danom čase mala obžalovaná negatívny výsledok
na skríning drog a liečiv.

Zo správy o počasí vyplýva, že dňa 28.01.2019 v čase 22:00 bolo v lokalite mesta D. zamračené a

vyskytoval sa slabý dážď. Fúkal slabý vietor. Prízemná dohľadnosť svetelných zdrojov bola znížená
dosahovala 2-4 km. V danom čase bolo po západe Slnka aj po astronomickom súmraku a bola noc.

Zo záznamu zo služby OO PZ D., práporčíka C. O. a nadstrážmajsterky T.L. I. vyplýva, že vykonávali
činnosť pri útoku nožom na Ulici Š. XX, E. D. dňa 28.01.2019 od 22:20-22:58 a v čase od 23:08 do 23:24

riešili priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko W. D. oznámil, že jej druh C. P. jej vulgárne
vynadal a udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre.

Zo záznamu zo služby OO PZ D., podpráporčíka I. T. a podpráporčíka C.L. T. vyplýva, že vykonávali
činnosť dňa 28.01.2019 a 29.01.2019 od 22:15 - 7:43pri útoku nožom na Ulici Š. XXXX, keď obžalovaná

zapichla nožom druha K. D. so zranením nad 7 dní. Ublíženie na zdraví. Obmedzili jej osobnú a
zabezpečovali miesto.

Zo správy o zdravotnom stave Ústavu na výkon väzby obžalovanej zo dňa 07.02.2019 vyplýva, že
obžalovaná vážila 49 kg a merala 1,58 m.

Zo správy o zdravotnom stave zo dňa 11.03.2020 - správy zo vstupnej prehliadky obžalovanej pri
nástupe do väzby vypracovanej C.. C. v spojení so správou o zdravotnom stave zo dňa 12.02.2020
podanej ma základe žiadosti súdu vyplýva, že v čase prijatia obžalovanej do väzby boli hlava a krk
bez zväčšenia lymfatických uzlín a štítnej žľazy, hrudník a pľúca bez vedľajších fenoménov, brucho

nebolestivé, končatiny bez deformít, chrbtica nebolestivá, koža bez patologických eflorescencií. Terajšie
ochorenia bolesť zubov.

Z úradného záznamu o obmedzení osobnej slobody zo dňa 28.01.2019 vyplýva, že osobná sloboda
obžalovanej bola obmedzená dňa 28.01.2019 od 22:25 podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku a to hliadkou v

zložení I. T. S. C. T..

Zo zápisnice o zadržaní podozrivej osoby 28.01.20219 vyplýva, že 28.01.2019 o 22:50 bola podľa § 85
ods. 3 tr, poriadku zadržaná obžalovaná.

Z lekárskej prepúšťacej správy Nemocnice D., s.r.o. vyplýva, K. D. bol hospitalizovaný v nemocnici D.
od 28.01.20019 23:11 do 31.101.2019 12:49 hod. Pacient pri prvotnom ošetrení uvádzal, že spadol
na sklo. V čase prijatia bol pri vedomí orientovaný, javil známky použitia alkoholu bol agresívny a
nespolupracoval.Z lekárskej prepúšťacej správy A. v T. vypláva, že K. D. tam bol hospitalizovaný od 31.01.2019 od 15:33
do 13.02.2019 do 12:00 za účelom intenzívnej liečby po bodnutí nožíkom.

Z lekárskej prepúšťacej správy Nemocnice D., D..O..M.. vyplýva, K. D. bol hospitalizovaný v nemocnici
D. od 13.02.2019 do 20.02.2019, kde bol preložený z kliniky úrazovej chirurgie v T. po bodnom pradení
hrudníka a opakovaných drenážach.

Z predbežnej lekárskej správy C.. C. D. zo dňa 28.01.2019 vyplýva, že u K. D.Y. z lekárskeho hľadiska
ide o stredne ťažký úraz s dobou liečenia nad 7 dní.

Z lekárskej správy C.. C. D. zo dňa 29.01.2019 vyplýva, že u K. D.Y. z lekárskeho hľadiska ide o s ťažký
úraz s dobou liečenia nad 42 dní.

ZosprávyvypracovanejNemocnicouD.D..O..M..zodňa29.01.2019vyplýva,žeK.D.,t.č.niejeschopný
vypovedať pre celkový zdravotný stav.

Z vyčíslenia liečebných nákladov zo dňa 14.03.2019 vyplýva, že spoločnosť A. X. G., S..D.. vynaložila
v súvislosti s liečbou K. D.Y. v období od 28.01.2019 do 13.02.2019 sumu 3 630,60 €.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 29.01.2019 vyplýva, že obžalovaná dobrovoľne vydala policajtovi
bundu ružovej farby, legíny hnedomodročiernej farby a koženkové botasky bielej farby zn. S..

Bol vykonaný vecný dôkaz stopa č. 5 nôž so žltou rukoväťou.

Z prepisu hovoru na linku 112 zo dňa 28.01.2019 v čase 22:15 zaslaného KR PZ G. vyplýva, že z tel.
č. XXXXXXXXXX bol vykonaný hovor na linku 112 ktorým volajúci oznamoval, že na Š. XXXX E. D. mu
kolega K. D. padol na sklo na schodoch, pretože tam bola rozbitá fľaša. Na hrudníku má dieru, z ktorej

mu tečie krv, pričom volajúcemu bolo oznámené, že už niekto tú udalosť linke 112 volal.

Z prepisu hovoru na linku 158 zo dňa 28.01.2019 v čase 22:09 zaslaného KR PZ G. vyplýva, že z tel. č.
XXXXXXXXXX bol vykonaný hovor na linku 158 ktorým volajúci Ľ. Š. oznamoval na C. P., že ho kúsol
do ruky a že aj mamu zbil. Zároveň uviedol, že jeho švagriná D. T. prebila jeho brata nožíkom.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse zo dňa 02.05.2019 o 20:15 vyplýva, že bol vykonaný vyšetrovací
pokus, pričom obžalovaná uviedla, že svetelné podmienky v čase skutku sú približne rovnaké ako v čase
vykonania pokusu. K svetelným podmienkam, kde na chodbe bytovky bolo zhasnuté svetlo, v byte bolo
takisto zhasnuté a dvere bytu boli otvorené obžalovaná uviedla, že vidí dvere takisto skrinku pri dverách,

že vie rozlíšiť čo je to. Znalec uviedol, že vie rozoznať jednotlivé obrysy a že sa dajú rozoznať jednotlivé
veci. Foto č. 9 znázorňuje ako poškodený tlačí pravou rukou hlavu obžalovanej dole a zároveň ju kope
ľavou nohou do jej pravého boku . To isté znázorňuje foto č. 10, avšak bez svetla, pričom obžalovaná
uvádza, v tomto priestore ako je fotkách č. 9 a č. 10, teda pri dverách, z ktorých sa vychádza z bytu,
ju poškodený napádal a slovne urážal asi 5-10 minút. Aj pri fotografiách vyhotovených po tme sú vidieť

obrys postáv. Foto č. 18 znázorňuje ako obžalovaná drží nôž a to tak že dlhšia časť predmetu trčala zo
spodnej strany dlane, pričom s nožom smeroval k poškodenému. Foto č. 20 znázorňuje ako obžalovaná
prichádza k poškodenému, ktorý sa nachádzal pri vchodových dverách bytu, pričom predmet - nôž drží
stále v pravej ruke a to v úrovni pŕs, pričom dlhšia časť- čepeľ trčí zo spodnej časti dlane k zemi. Foto
č. 24 znázorňuje ako sa obžalovaná snaží odtlačiť ľavú ruku poškodeného jej pravou rukou, v ktorej

drží nôž, trčiaci zo spodnej strany dlane a poškodený ju stále drží jeho pravou rukou, kde podľa udania
obžalovanej práve v tomto momente malo dôjsť k jeho poranenie. Na foto č. 30 obžalovaná drží nôž v
pravej ruke podhmatom a bodá poškodeného do miesta jeho poranenia. Na foto č. 31 obžalovaná drzí
nôž nadhmatom a lakeť má v pravom uhle. Znalec uviedol, že v prípade, ak by obžalovaná držala nôž
iným spôsobom ako na foto č. 30 a č. 31 tak bodný kanál by neprebiehal takým spôsobom ako vzniknuté

poranenie. Znalec ďalej uviedol, že bodný kanál neprebiehal takým spôsobom ako bolo znázornené
obžalovanou pri fotke č. 24, nakoľko by musel prebiehať zdola nahor. Taktiež uviedol, že nie je možné,
aby obžalovaná nerozpoznala dotykom, aký predmet chytila. Dospelý človek dokáže aj po tme dotykom
rozlíšiť predmet, s ktorým denne v známom prostredí prichádza do kontaktu.Zo zápisnice zo dňa 28.01.2019 vyplýva, že obhliadka miesta činu bola vykonaná dňa 28.01.2019 o
23:25 do 29.01.2019 o 1.20. Miestom obhliadky bol obytný dom č. XXXX/XX v D.. Vchodové dvere do

bytovky boli otvorené za nimi na podlahe sa nachádzali kvapky červenej tekutiny a boli odobraté ako
stopa č. 1, vľavo na stene hnedo červené striekance boli odobraté ako stopa č. 2. Hore schodmi sa
vchádza na vyvýšené prízemie, kde sú naľavo aj napravo dvoje dverí do bytov. Pred vzdialenejšími
dvermi napravo od vchodu do bytovky sú na stene pred bytom K. G. červené fľaky, ktoré boli odobraté
ako stopa č. 3. Pred dverami toho bytu je igelitová taška s modrým tričkom s nápisom S. a bola zaistená

ako stopa č. 4. Byt D. T. je otvorený a za dverami je malá chodba. Vľavo za vchodovými dvermi bytu je
krabica s palivovým drevom, kde je kuchynský nôž so žltou plastovou rúčkou a dĺžkou čepele asi 15 cm,
ktorý bol zaistený ako vecná stopa č. 5 a bol z nej odobratý ster z čepele ako stopa č. 6 a z rukoväte
ako stopa č. 7. Vľavo sa nachádza pec na drevo a otvorom v stene sa vchádza do obývacej miestnosti.
Na pravej strane obývacej miestnosti je vchod do kuchyne s kuchynskou linkou. Z fotografií vyplýva,
že po vstupe do bytu cez vchodové dvere sa ide rovno do obývacej miestnosti, po vstupe do obývacej

miestnosti je potrebné odbočiť o 90 stupňov vpravo a popri stene prejsť ku vchodu do kuchyne, ktorý je
po pravej ruke za ktorým sa po pravej strane nachádzala kuchynská linka.

Zo zápisníc o odobratí biologické materiálu vyplýva, že u obžalovanej boli vykonané dychové skúšky za
účelom zistenia množstva alkoholu v dychu a to v čase 28.01.2019 o 22:50 s výsledkom 0,85 mg/l a v

čase 28.01.2019 o23:44 s výsledkom 0,72 mg/l.

Zo zápisnice o prehliadke tela K. D. s fotodokumentáciou vyplýva, že jej účelom bolo zabezpečiť
fotodokumentáciu osoby a jej poranenia. Z fotografií je zrejmé, že poškodený má jazvu na ľavej strane
hrudníka kúsok pod kľúčnou kosťou, podstatne vzdialenú do jeho ľavej bradavky približne v strede,

vertikálnej línie vedúcej stredom ľavej polovice hrudníka .

Zo zápisnice o prehliadke tela obžalovanej s fotodokumentáciou vyplýva, že jej účelom bolo zabezpečiť
fotodokumentácia osoby a jej poranenie. Z fotografií je zrejmé, že obžalovaná má poranenia na koreni
nosa a pravej ruke.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že K. D. bol priestupkovo postihnutý v roku 2019 za
vyberanie odpadu zo zberných nádob, v roku 2018 za vzbudenie verejného pohoršenia, 8x vyberanie
odpadu, zato že kričal, že niekomu ublíži ako aj vulgarizmy kurva a piča, v roku 2017 za nepoužívanie
bezpečnostných pásov, porušenie povinnosti chodca, 2x za vyberanie odpadov, v 2015 za požívanie

alkoholu na verejnosti a znečistenie verejného priestranstva, v roku 2014 ta požívanie alkoholických
nápojov na verejnosti.

Z odpisu registra trestov ako aj trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce sp. zn.1T/55/2010 zo dňa
22.12.2010 vyplýva, že obžalovaná bola raz súdne trestaná a odsúdená na podmienečný trest odňatia

slobody a to, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
voči svojim dvom deťom narodeným v toku 2000 a 1998, pričom sa osvedčila a hľadí sa naňu ako by
nebola odsúdená.

Zhodnotenia Ústavu na výkon väzby vyplýva zo dňa 02.07.2020 a 11.05.2019 vyplýva, že vo väzbe,

do ktorej nastúpila 31.01.2019, sa správa slušne a disciplinovane. Pokyny a príkazy plní, režim dňa
dodržiava. Medzi ňou a inými obvinenými sa nevyskytli žiadne nezhody. Disciplinárne odmenená ani
potrestaná nebola. Kontakt s primárnou rodinou udržiava formou korešpondencie.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaná bola priestupkovo postihnutá v roku

2018 za rušenie nočného kľudu, nadmerný hluk a robenie schválností, vzbudenie verejného pohoršenia,
v roku 2017 za fajčenie na zástavke, v roku 2016 za rušenie nočného kľudu a v roku 2015 za znečistenie
verejného priestranstva - odhodenie ohorku na zem.

Zo správy ÚPSVaR Y. vyplýva, že obžalovaná bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie

od 22.02.20006 do 22.03.20006, od 18.11.2008 do 01.03.2015 od 11.09.2018 do 27.01.2019, počas
evidencie jej nebola z dôvodu častej práceneschopnosti ponúknutá pracovná pozícia.Obžalovaná sa nenachádzala v evidencii hospitalizovaných ani ambulantne vyšetrených pacientov
Psychiatrickej nemocnice C..

Zo správy D. G. vyplýva, že obžalovaná bola evidovaná ako zamestnanec v pracovnom pomere u G.
- P., S..D.. od 12.04.2007 do 10.11.2008.

Zo správy mesta D. vyplýva, že obžalovaná bola spolu s dcérou a K. Š. prihlásená v byte na adrese
Š. XXXX/XX, D. na trvalý pobyt, nebola priestupkovo riešená pred komisiou verejného poriadku.

Nevykonávala pre mesto aktivačnú činnosť.

Skutočnosť, že ku skutku došlo dňa 28.01.2019 v čase okolo 22:00 na ulici Š. XXXX/XX E. D. je
preukázaná jednak z výpovede obžalovanej, z ktorej výpovede vyplýva, že predmet (nôž) vzala v
bytovom dome a tam jej aj K. Š. uviedol, že cíti krv, ďalej z výpovede K. Š., z ktorej vyplýva, že ho

obžalovaná bodla v bytovom dome, kde bývali, spolu so zápisnicou o ohliadke miesta činu, z ktorej
vyplýva, že krvné stopy K. D. sa našli v priestoroch bytového domu dom č. XXXX/XX E. D., pričom z
oznámenia Mesta D. vyplýva, že obžalovaná a K. D. bývajú na adrese Š. XXXX/XX, D., teda z týchto
dôkazov plynie, že ku skutku došlo v tomto bytovom dome. Telefónne záznamy na linku 158 a 112
preukazujú, že poranenie K. D. bolo nahlásené na tiesňové linky v čase 22:09 a 22:15 dňa 28.01.2019,

pričom v uvedený deň bola aj začatá ohliadka miesta činu v bytovom domu na ulici Š. XXXX/XX E. D..
Zároveň obžalovaná uvádza, že do bytu prišla z oslavy okolo 21:30-22:00 a potom prišiel asi za 15 minút
jej druh K.. Svedkyňa S. G. udáva čas skutku približne okolo 22:00, pričom svedok K. G. uviedol, že volal
tiesňovú linku po ošetrení K., pričom svedkyňa S. G. šla oznámiť W. Š., že je jej syn bodnutý, potom
čo K. dali dole tričko, pričom už v čase 22:09 volal C. P., druh W. D., o bodnutí K. D.. Z uvedeného je

ustálený záver, že ku skutku došlo pred 22:09 dňa 28.01.2019, nakoľko z výpovede obžalovanej a K.
D. vyplýva, že K.E. D. šiel hneď po bodnutí k G., pričom S. G. potom krátko nato, šla za W. D. teda ku
skutku došlo okolo 22:00.

Skutočnosť, že obžalovaná jedenkrát pichla nožom K. D. do hrudníka v ľavej časti hore pod ľavú kľúčnu

kosť strednou silou a prudkosťou, pričom mu spôsobila bodnoreznú ranu hrudníka pod ľavou kľúčnou
kosťou s dĺžkou najmenej 6 cm s poranením horného laloka ľavých pľúc s preniknutím vzduchu do ľavej
pohrudnicovej dutiny a zakrvácaním ľavej pohrudicovej dutiny, pričom bodnorezný kanál prechádzal
z predu dozadu mierne zdola nahor maximálne do hodnoty 30-40 stupňov od pomyselnej roviny, čím
došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a to bližšie neurčenej cievy v hrudníku a pľúc, ktoré si

vyžiadaliodbornúlekárskupomocspojenúshospitalizáciouvnemocnici,pričomvprípadeneposkytnutia
včasnej odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti by bolo došlo k smrti K. D. počas 12- 24 hodín
od vzniku zranenia v dôsledku šoku po úraze a vykrvácania, je preukázaná z výsluchu znalca Martina
Kováča. Zároveň znalec ozrejmil, prečo nemožno akceptovať záver o dĺžke bodného kanála C.. D., keď
uviedol,žejepotrebnézohľadniťajstlačeniemäkkýchtkanívpriprenikaníčepelenožapočasuvedeného

útoku. Pohrudnicová dutina obsahuje pľúca, ktoré pri nádychu úplné vypĺňajú pohrudnicovú dutinu a
pri výdychu sa pľúca vzťahujú od hranice pohrudnicovej dutiny. Z uvedeného dôvodu nie je možne
presne určiť rozsah poranenia pľúc. Pri revízii v pohrudnicovej dutiny C.. D. je potrebné zohľadniť aj u
skutočnosť, že po úraze boli pľúca kolabované z dôvodu krvácania do ľavej pohrudnicovej dutiny, takisto
z dôvodu vniknutia vzduchu do ľavej pohrudnicovej dutiny pri vzniku poranenia. Zároveň znalec vylúčil

možnosť dodatočne určiť dĺžku bodnej rany vzhľadom na citlivosť CT vyšetrenia ako aj skutočnosť, že po
vytiahnutí čepele noža došlo k stlačeniu bodnorezného kanálu, nie je možné jednoznačne určiť hĺbku a
dĺžku bodnorezného kanálu. Záver o dĺžke bodnutia 6 cm (minimálnej) podporuje aj záver znalca, ktorý
uviedol, že sa nedá sa jednoznačne určiť, žeby došlo k vniknutiu celej čepele (14,2-14,4 mm) do ľavej
pohrudnicovej dutiny, nakoľko mal zato, že ak by došlo k použitiu celej čepele, boli by pravdepodobne

pľúca v horšom stave.
Tvrdenia obžalovanej, že nevedela, aký predmet berie teda, že nevedela, že zobrala nôž, predstavuje
účelové tvrdenie obžalovanej, nakoľko z umiestnenia, kde sa ten predmet pre útokom nachádzal, keďže
na kuchynskej linke sa často nože nachádzajú, zo spôsobu jeho použitia - aktívne vedené bodnutie, ako
aj znázornenia úchopu samotnou obžalobou, ktorá znázornila ako držala predmet s čepeľou vytŕčajúcou

zo spodnej strane dlane, je zrejmé, že obžalovaná si musela byť vedomá, že sa jedná o nôž, pričom
schopnosť rozpoznať, že sa jedná o nôž aj po tme je pre človeka bežná, čo konštatoval aj znalec MUDr.
Kováč. Obžalovaná si takisto bola vedomá, do ktorej časti tela K. D. bodá, nakoľko aj sama obžalovaná
priznala, že videla obrysy K. D.Y., pričom táto skutočnosť vyplýva aj z vykonaného vyšetrovaciehopokusu, kde sa uvádza, že pri vytvorení obdobných podmienok ako v čase skutku sú vidieť obrysy,
čo potvrdil aj znalec MUDr. Kováč, ktorý s pokusu zúčastnil. Obžalovaná si tak bol vedomá, že na K.
D.Y. berie nôž. Skutočnosť, že ho pichla práve tým nožom preukazuje aj DNA patriaca K. D. z čepele

noža. Skutočnosť, že v danom prípade sa nejednalo o náhodné napichnutie K. D.Y., ale o úmyselné
bodnutie K.Á. D.Y. do hornej časti ľavého hrudníka pod kľúčnu kosť, je preukázaná, znalcom MUDr.
Kováčom, ktorý uviedol, že na preniknutie hrotu a čepele noža je potrebná sila a intenzita, ktorá náhodné
bodnutie vylučuje. V danom prípade sa samonabodnutie dá vylúčiť aj z dôvodu, že rana sa nachádza
vo veľkej výške a v tejto polohe musí druhá osoba ktorá drží zraňujúci predmet držať značnou silou a v

neprirodzenejpolohe,kdepridržanínožavrukedruhejosobybyľahkodošlokjehoodtlačeniubezvzniku
hlbokéhobodnoreznéhoporaneniahrudníka.Pritakomtoútokunožomjepotrebné prekonaťvzdialenosť
medzi dvoma stojacími osobami, ktorá si vyžaduje určitý pohyb a silu v ruke osoby držiacej zraňujúci
predmet, čo potvrdzuje výpoveď svedka K. D., že v čase pichnutia stál, čo potvrdila aj obžalovaná,
že poškodený v čase pichnutia stál. Zároveň k pichnutiu došlo z bezprostrednej blízkosti, čo takisto
preukazuje výpoveď obžalovanej a poškodeného, ktorý v čase pichnutia stáli a k tomu, aby pichnutiu

vôbec došlo museli stáť v bezprostrednej blízkosti. To, že obžalovaná použila nôž na K. D. vyplýva aj z
výpovede svedka I. P., ktorý počul ako si obžalovaná vyčítala, že K. D. prebila.

Skutočnosť, že obžalovaná pristúpila k poškodenému dvihla svoju pravú ruku na úroveň pŕs čepeľou
noža smerujúcou k K. D. preukazuje jednak vyšetrovací pokus, kde znalec uviedol, že pichnutiu mohlo

dôjsť takým spôsobom ako je znázornený na fotkách č. 30 a č. 31 resp. ako na fotkách č. 22 a č. 24,
avšak bez držania ruky poškodeného, pričom obdobne aj sama obžalovaná uviedla a znázornila, že nôž
držala na úrovni pŕs.

Skutočnosť, že obžalovaná bola pod vplyvom alkoholu a nachádzala sa v strednom stupni opitosti je

preukázaná výsluchom znalca Martina Kováča, z ktorého vyplýva, že na základe spätného prepočtu
z vykonaných dychových skúšok bolo možné vypočítať že obžalovaná mohla v čase okolo 22:00 mať
koncentráciu 1,89-1,96 promile etylalkoholu v krvi a nachádzala sa nachádzala sa v strednom stupni
opitosti, keď obžalovaná mala ešte v čase a to v čase 28.01.2019 o 22:50 s výsledkom 0,85 mg/l a v
čase 28.01.2019 o23:44 s výsledkom 0,72 mg/l alkoholu v dychu, pričom obžalovaná uviedla, že pili v

počas dňa 28.01.2019 vodku asi 0,5l ako aj svedkovia K. D., popíjali vodku-pálenku C. P., uvádza že
všetci teda aj obžalovaná pila vodku a od 11:00 do 20:20 W. D., pili dosť vodky zhodne uvádzali, že v
uvedený deň sa u nich popíjal alkohol, čo preukazuje správnosť znaleckého záveru.

Skutočnosť, že k bodnutiu K. D. došlo vo vchodových dverách bytu preukazuje výpoveď obžalovanej,

ktorá na nej zotrvala aj pri konfrontácii s K. D., pričom zároveň aj sama uviedla, že „ešte jak sme sa
naťahovali,jasomšlapotenpredmet,čosomsavyšmyklatakneviemako,čomanapadlodotejkuchyni,
taký skrat prišiel , alebo čo, neviem a bolo to medzi nami ako dvere na prahu a vtedy sa to stalo a nie na
schodoch. Keď šiel dolu schodmi som ešte videla ako povedal, že mu tečie krv, jak už bol zranený. Vtedy
jak stal na schodoch som už vedela, že je s nim nedobre, že to nie je len škrabnutie jak sme sa naťahovali

somnevedelažemutakézraneniezrobím.,čímpodalazároveňvysvetlenieprečosatakistonachádzajú
škvrny na schodoch, a teda, že po bodnutí na prahu vchodových dverí bytu, šiel obžalovaný smerom
na schody von z bytovky, odkiaľ vravel, že mu tečie krv. Súd uveril výpovedi obžalovanej v tejto časti,
nakoľkobolakonzistentná,pričomanivrámcikonfrontácieznejobžalovanáneustúpila,napriektomu,že
znalec Čížek konštatuje, že sa prejavuje nerozhodnosťou, ovplyvniteľnosťou a váhaním ako aj vzhľadom

na to, že je u obžalovanej konštatované, že nemá sklony ku konfabulácii ani pseudológii. A naopak
súd v tejto časti neuveril tvrdeniam poškodeného z konfrontácie, u ktorého znalec konštatoval, že popis
udalosti u obžalovaného je už iný a poskladaný z fragmentov pamäte, ktoré sa u neho obnovili, pričom
si takto nevedomým procesom vytváral svoju výpoveď, má tendenciu vypĺňať medzery novovytvoreným
materiálom,čoprikonštatovaní,žepoškodenýK.D.netrpípatologickýmisklonmikukonfabuláciivediek

záveru, že aj tu si vytvoril novovytvorený materiál na základe ním prežitých udalostí, nakoľko sa po útoku
nožom na schodoch zjavne nachádzal, kde však šiel až po samotnom bodnutí, pričom touto zmenou by
nič nezískal. Zároveň poškodený na svojom výsluchu pred konfrontáciou uvádzal, že v čase bodnutia
odchádzal ešte len na chodbu. Tento záver potvrdzuje aj to, že K. D. uvádzal, že šiel po štyroch k G.,
avšak podľa stôp, ktoré boli pri dverách Piskora musel stáť, nakoľko stopy od krvi boli vo výške stojacej

osoby, pričom na štyroch sa nachádzal pri východe z bytovky, keďže tam sa našli krvné stopy na zemi.

K pichnutiu poškodeného K. D. predchádzal vzájomný konflikt s obžalovanou, s počiatku slovná hádka,
ktorú vyvolala obžalovaná z dôvodu, že sa jej poškodený nezastal pred jeho matkou, ktorá jej vyčítala,že šla odprevadiť O. a žiarlila na ňu. Uvedené preukazuje výpoveď obžalovanej počas konfrontácie,
kde ako dôvod hádky uvádza, nezastanie sa jej zo strany poškodeného pred svokrou, pričom zároveň
uvádza, že K. jej O. nevyčítal, pričom aj svedok G. potvrdzuje, že hádku nevyvolal K., keď počul ako

K. mal uviesť, aby to nechala obžalovaná tak, že malá spí, pričom svedok G. počul hádku z chodby.
Následne počas tohto verbálneho konfliktu dal K. D.Ö. facku obžalovanej ako aj ona jemu, takisto ju K. D.
chytil za vlasy kopal do boku a následne sa mu vyšmykla a šla po nôž do kuchyne. Uvedené preukazuje
výpoveď obžalovanej, ktorá uvádza, že ju začal kopať, dávať facky a chytil ju za vlasy, načo sa mu
vyšmykla, pričom facky boli medzi nimi v prípade ich ostatných hádok pod vplyvom alkoholu bežné, keď

obžalovaná uvádzala, že aj ona jemu dala facku ako aj on jej, čo preukazuje aj výpoveď K. Š., ktorý
uviedol, že jej dal facku ako aj ona jemu.

Obžalovaná počas konfrontácie uvádzala zhodne, že ju poškodený bil, dal jej facky, kopol, chytil za vlasy,
pričom obžalovaný počas konfrontácie uviedol, že ju aj kopol, avšak poprel, že by ju chytil za vlasy,
avšak súd uveril obžalovanej, nakoľko tá počas konfrontácie a výsluchu uvádzala rovnaké skutočnosti,

zatiaľ čo poškodený K. D. svoju výpoveď postupne doplnil o kopanec, pričom zároveň aj uviedol, že sa
ulapili. Záver o pravdivosti podporujú aj znalecké posudku z odboru psychológia, ktoré konštatujú, že
poškodený sa má javiť v lepšom svetle, zatiaľ čo obžalovaná nemá. Takisto aj svedok P. I. uviedol, že
začul, ako sa niekto háda a počul ako K. bije obžalovanú, ktorá kričala „dosť nebi ma malá vidí ako ma
biješ“ a zároveň počul akoby kopance a údery. Uvedené nepriamo potvrdzuje aj svedkyňa S. G., ktorá

uviedla, že jej I. T.-družka I. P. uviedla, v noci počas chvíľu po skutku, že K. bil D. (svedkyňa T. uviedla
svedkyni G., že počula ako obžalovaná kričala na K. „nebi ma nebi ma“), pričom samotná svedkyňa T.
pred súdom uviedla, že počula ako obžalovaná kričala K. „dosť toho, čo ste ma bili ty so svojou mamu“,
pričom v tom čase svedkyňa G. spala, čo vysvetľuje, prečo tá nič nepočula, na rozdiel od I. P., ktorý za
dveraminačúval.ZároveňbytI.P.S.I.T.bolbyt,ktorýjedinýbezprostrednesusedilsbytomobžalovanej,

čo je dôvod, prečo práve oni počuli priebeh konfliktu najzreteľnejšie.

Obžalovaná vyhodnotila kopanie, ťahania za vlasy a facky ako dôvod na svoju intenzívnejšiu obranu,
nakoľko ako vyplýva z výpovedí svedkov, jej K. D. spôsoboval počas konfliktov niekedy aj monokle,
pričom raz pred dvoma rokmi jej aj zlomil sánku. V danom prípade však neboli splnené podmienky

nutnej obrany, nakoľko obžalovaná konala v excese, a to jednak intenzívnom tak extenzívnom. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený v útoku, potom keď odbehla obžalovaná po nôž,
nepokračoval, nakoľko od okamihu, keď obžalovaná šla pre nôž a vrátila sa, tak K. D. stál stále na
tom istom mieste, to znamená, že obžalovanú neprenasledoval, teda útok obžalovaného od času, kedy
odišla od obžalovaného nepokračoval. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že potom čo

sa obžalovaná vrátila s nožom, fyzický útok zo strany obžalovaného neprebiehal, ale šlo medzi nimi a
na ich pomery bežnú hádku, keď ako uvádzali obaja pri svojej konfrontácii, že keď boli pod vplyvom, sa
hádali, navzájom si dali aj facky. Raz obžalovaná, raz poškodený.

Uvedené vyplýva jednak z výpovede K. D., ktorý uviedol, že potom čo sa vrátila z kuchyne obžalovaná,

ju nenapádal, pričom sama obžalovaná vo svojej výpovedi vrátane onfrontácie, na otázky čo sa dialo
keď prišla z kuchyne uvádza, že po návrate z kuchyne, K. len povedal že mu ide krv, prípadne že sa
len naťahovali , prípadne nevie, čo ju napadlo ísť do tej kuchyne a zobrala ten predmet a už sa stalo.
Ďalej uvádza, že ako prišla z kuchyne boli ešte hádky, začali sa háďat a v tej chvíli len povedal tečie mi
krv, ako aj jej reakcia na tvrdenia poškodeného že keď ho pichla že jej nenadával, pričom obžalovaná

uvádzala len, že jej začal nadávať a Odrazu už ten nožík tam bol, V tej chvíli šla k nemu a proste sa ešte
hádali, nadávali a v tej chvíli povedal, že mu tečie krv. Teda obžalovaná potom čo sa vrátila z kuchyne
spontánne nespomína nič o kopancoch a úderoch, ale len o ich naťahovaní, prípadne hádke.
Ani z výpovede samotnej obžalovanej neplynie, že by mal útok poškodeného trvať, keď skutkový
priebeh deja, ktorý mal nastať potom, čo išla po nôž, nazývala „naťahovanie“, čo z doteraz vykonaného

dokazovania sa javí ako ich životný štýl (hádky, facky). Pokiaľ vo svojej výpovedi iba raz spomenula,
že aj po vzatí noža ju mal poškodený udierať, vôbec nevedela konkretizovať, ako to malo prebiehať, čo
súd vyhodnotil ako účelovú obranu, a to aj vzhľadom nato, že relatívne presne a konzistentne opisovala
skutočnosti, čo sa diali, pred tým ako šla do kuchyne.
Takisto nemožno tvrdiť, že útok na poškodenú boli brachiálne, aby použitie noža bolo možné hodnotiť

voči poškodenému ako adekvátnu obranu, keďže stopy po brachiálnom násilí neboli na obžalovanej z
dokumentované, a to defacto pri jej obhliadke svedkom Kováčom, ktorého ani obžalovaná na žiadne iné
zranenia neupozornila a ani skôr pri jej prehliadke v Ústave na výkon väzby.Čo sa týka subjektívnej stránky, t.j. úmyslu obžalovanej, ku ktorému smerovalo použitie noža voči telu
K. D., teda čo bolo úmyslom obžalovanej, či spôsobiť smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví tak, nemožno
spochybňovať, že v oblasti hrudníku sú uložené životne dôležité orgány. Avšak to neznamená, že každý

útok proti hrudníku je vedený úmyslom spôsobiť smrť, a to ani vtedy, ak je útok vykonaný nožom.
Nôž, ktorý obžalovaná použila k útoku, vzhľadom k jeho veľkosti je vo všeobecnosti spôsobilý k tomu,
aby spôsobil smrť avšak v posudzovanom prípade z toho nemožno usudzovať na úmysel obžalovanej
spôsobiť smrť. Dĺžka čepele noža bola 14,2-14,4 cm a nôž napriek svojmu potenciálu nebol použitý
celý, keďže vytvoril bodnorezný kanál v dĺžke minimálne 6cm (čo pre účely trestného konania v zmysle

zásady v pochybnostiach v prospech obžalovanej je potrebné brať zároveň aj za maximálnu dĺžku),
pričom v tejto súvislosti znalec konštatoval, že nedá sa jednoznačne určiť, žeby došlo k vniknutiu celej
čepele do ľavej pohrudnicovej dutiny. Ak by došlo k použitiu celej čepele, boli by pravdepodobne pľúca
v horšom stave. Predpokladá, že došlo k rýchlemu vbodnutiu a následnému vytiahnutiu noža. Pritom
v danom prípade útoku proti hrudníku poškodeného sa nôž nezastavil napr. o rebro, či inú podobnú
pevnú prekážku a ani neskĺzol, teda k jeho nepoužitiu v celej dĺžke nedošlo kvôli nejakej náhodnej

okolnosti, nakoľko ako konštatoval znalec Kováč, nedošlo k ovplyvneniu hĺbky a smeru bodného kanála
bližšie neurčeným predmetom, napr. kosťou. Zároveň sa voči bodnutiu ani poškodený nebránil. Tento
spôsob útoku vypovedá len o úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, ale nemožno z neho usudzovať
na úmysel spôsobiť smrť, nakoľko nebol využitý celý potenciál noža obžalovanou, spôsobom použitia
noža rýchle bodnutie a vybratie nepredstavuje snahu obžalovanej, že by chcela poškodeného nožom

doraziť, keďže došlo k rýchlemu bodnutiu a následnému vytiahnutiu noža, a nie zasadeniu noža. Uhol,
pod ktorým bol nôž vedený, a to mierne zdola nahor maximálne 30-40 stupňov takisto nepredstavuje
také použitie noža, z ktorého možno dedukovať, že obžalovaná chcela poškodenému spôsobiť smrteľné
zranenia, resp. či s takýmito zraneniami mohla byť uzrozumená, nakoľko väčší účinok by obžalovaná
dosiahla, ak by smeroval uhol zhora dole, nakoľko až tam sa nachádza srdce. Zároveň obžalovaná

útočila nožom vo vzdialenosti 10 - 20 cm od srdca, pričom čepeľ sa po vniknutí vzhľadom na uhol
bodnutia práveže od samotného srdca vzďaľovala, a to bez toho, že by smer vedenia noža bol zmenený
nejakým predmetnom. Aj z intenzity útoku, keď obžalovaná použila - bodla nožom iba raz, nemožno
odvodzovať jej úmysel, byť i nepriamy, spôsobiť obžalovanému smrť, a to práve preto, že bodla iba
raz, nakoľko obžalovaná sama vložila nôž do krabice, mala ho aj po tomto prvom bodnutí tento nôž vo

svojej moci a teda nič jej nebránilo ho znova použiť voči osobe K. D.. Takisto týmto útokom nebol život
poškodeného bezprostredne ohrozený, keď smrť by nastala až o 12-24 hodín. Je síce pravda, že kúsok
od miesta vpichu sa nachádza podkľučnicová tepna a žila, avšak vedomosť obžalovanej, ktorá má nižší
intelekt o tejto skutočnosti nebola preukázaná, pričom nemožno ani tvrdiť, že sa jedná o všeobecne
známu skutočnosť.

Zároveň z chovania obžalovanej bezprostredne po tomto bodnutí a to, že sa preľakla z toho čo spravila,
rýchlo šla nôž ukryť a zároveň zabezpečila v rámci svojich schopností pomoc pre K. D., ked volala Y.
Y. na pomoc, pomohla poškodenému prejsť k G., klopala, pomohla mu vstať, takisto nedáva možnosť
sa domnievať, že bola so smrťou obžalovaného uzrozumená. Práve naopak, zo spôsobu použitia s
noža tejto dĺžky, z miesta na tele K. Š., kde bodnutiu došlo, intenzity útoku vyplýva, že obžalovaná

konala v nepriamom úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, keď už vzhľadom na to, aký predmet
použila a strednú intenzitu bodnutia do hornej časti hrudníka obžalovaného, na ktoré útočila musela byt
uzrozumená s tým, že ťažkú ujmu spôsobiť môže.
Z výpovedí svedkov ako aj obžalovanej vyplýva, že tá bola schopná takisto vrátiť K.E. D.C. facky, či
vytlačiť ho za dvere, čo sa prejavovalo pri medzi nimi bežných hádkach, ale v momente, keď obžalovaný

začal viac využívať svoju silu obžalovaná siahla po nástroji, ktorý jej umožnil kompenzovať jej nevýhodu
a za týmto účelom nôž použila a to ako prostriedok obrany, ak by ho použila ako prostriedok útoku,
zjavne by ho použila celý resp. vo väčšej dĺžke, pričom mohla na základe toho, že obrysy K. D. boli pre
ňu zreteľné, vybrať iný cieľ útoku, než je kúsok pod ľavou kľúčnou kosťou. Takisto spôsob použitia noža,
rýchle bodnutie a vybratie, nepredstavuje snahu doraziť nožom obžalovaného. Ďalej v danom prípade

šlo o jediné bodnutie, pričom uvedené bodnutie bolo vedené na ľavú stranu hrudníka K. D. spredu, avšak
nie do srdca, keďže vpichnutiu došlo výrazne vyššie ako srdce a bolo vo vzdialenosti 10-20cm, ale do
oblasti po kľúčnou kosťou. Uvedené zodpovedá aj záverom znalca z odboru psychológia, že nôž bol
použitý ako nástroj obrany a nebol tam náboj, že ide zabiť.

Obžalovaná tak konala v úmysle spôsobiť K. D. ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko musela vedieť a byť
uzrozumená s tým, že pokiaľ nožom útočí do oblasti hrudníka, pričom samotné bodnutie vykonala
strednou intenzitou, že môže spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko je zrejmé, že si
musela byť vedomá, že v oblasti hrudníka sa nachádzajúca pľúca, čo je orgán na dýchanie potrebný,a že samotným nožom môže spôsobiť také poškodenie zdravia, ktoré si môže na liečenie využiť dlhší
čas. Pričom ťažká ujma na zdraví, ktorú utrpel poškodený, predstavuje adekvátny následok, vzhľadom
nato, aký nôž bol použitý, akou intenzitou bolo bodnutie vedené a na aké miesto bolo vedené.

Obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženie na zdraví podľa § 155
ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, nakoľko svojmu druhovi spôsobila ťažkú ujmu na zdraví tým, že mu poškodila
dôležitý orgán, a to pľúca a cievu, pričom konala v nepriamom úmysle.

Pokiaľ ide o určenie výmery trestu obžalovanej D. T. bolo potrebné vychádzať zo základnej trestnej
sadzby podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, t.j. trest odňatia slobody v rozmedzí päť rokov až dvanásť rokov,
pričom u obžalovanej nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť a bola zistená jedna poľahčujúca
okolnosť a to, že trestný čin spáchal odvracajúc útok, ale konala bez toho, že by boli celkom splnené
podmienky nutnej obrany, keďže voči agresívnejšiemu útoku K. D. konala v excese, čo je zdôvodnené
vyššie. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností tak upravená sadzba trestu odňatia slobody

je v rozmedzí 5 rokov až 9 rokov a 8 mesiacov. Súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jej pomery a možnosť jej nápravy. V danom
prípade obžalovaná nebola doteraz odsúdená za trestné činy proti životu a zdraviu či iné trestné činy
závažnéhocharakteru(zločiny),pričompriestupkovobolapostihnutázarušenienočného kľudu,fajčenie
na verejnosti, vzbudenie verejného pohoršenia. S prihliadnutím na účel trestu dospel súd k záveru, že

dostatočný a primeraný trest s ohľadom nato, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti ako aj nápravu
páchateľa a zároveň iných odradiť od páchania obdobných trestných činov (inak povedané, aby neriešili
konfliktyspôsobomakýmobžalovaná)azároveňsohľadomnauloženéochrannéliečeniejetrestodňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť
nápravy a pomery obžalovanej, keď zo znaleckého dokazovania vyplýva, že prognóza ďalšieho vývoja

jej osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu pri jej abstinencii bude priaznivá a že prognóza jej
resocializácie pri dodržiavaní abstinencie je u nej pozitívna. Z uvedeného dôvodu súd uložil obžalovanej
trest odňatia slobody na šesť rokov.

V súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, nakoľko nebola v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom súd nedospel k záveru, že by v ústave s iným stupňom stráženia bola náprava obžalovanej lepšie
zaručená.

Súd uložil obžalovanej ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, nakoľko trestný čin bol

spáchaný po vplyvom návykovej látky - alkoholu, pričom znalkyňa konštatuje, že obžalovaná sa čase
skutku nachádzala v stave jednoduchej opitosti stredne ťažkého stupňa, kde pod vplyvom použitého
alkoholu došlo u nej k zníženiu racionálnej kontroly a ľahko sa aktivovali primitívnejšie agresívne impulzy
v dôsledku vlastných frustrácií a zároveň prejavila záujem. Zároveň znalkyňa v posudku konštatuje,
Pokiaľ obvinená absolvuje protialkoholické liečenie ústavnou formou a následne bude pokračovať v

ambulantnej protialkoholickej liečbe, a bude k nej pristupovať zodpovedne a kriticky, bude prognóza
ďalšieho vývoja jej osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu priaznivá, a teda ochranné
liečenie zabezpečí, aby nedochádzalo k aktivácii primitívnejších agresívnych impulzov.

A. X. G., S..D.. so sídlom T. XX, XXX XX J., IČO XX XXX XXX si uplatnila nárok na náhradu škody v

sume celkom 3 630,64 €. Z vyčíslenia liečebných nákladov zo dňa 14.03.2019 vyplýva, v súvislosti s
liečbou K. D., ktorú bolo potrebné vynaložiť v dôsledku liečby zranenia spôsobeného mu obžalovanou
skutkom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku v období od 28.01.2019 do 13.02.2019 , pričom
správnosť tohto vyčíslenia je preukázaná aj lekárskymi správami potvrdzujúcimi poskytnutie zdravotnej
starostlivosti K. D. útoku nožom obžalovanou, súd zaviazal obžalovanú na náhradu tejto sumy 3 630,64

€.

Súduložil zhabanieveci-kuchynskéhonožasožltourúčkou,nakoľkoišloovec,ktorábolanaspáchanie
trestného činu použitá, pričom nebolo preukázané, že patrí práve obžalovanej, preto prepadnutie veci
neukladal a vyžaduje to bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem, nakoľko

sa jedná o zbraň použitú na spáchanie trestného činu.Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.