Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoPr/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218568
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116218568.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: JCLic. Bc. M. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. č. XXX, zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, P. O. BOX 2, Bratislava,
proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom Hollého 10, Trnava, IČO: 00
419 702, zastúpený: MAPLE & FISH, s. r. o., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, o

určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany č. k. 18Cpr/11/2016-92 zo dňa 8. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal určenia

neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 10.06.2016, určenia trvania pracovného pomeru
žalobcu u žalovaného a zaplatenia náhrady mzdy vo výške 604,40 eura mesačne od 01.09.2015 do
doby, kedy začne žalovaný prideľovať žalobcovi prácu. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so
žalovaným, zastúpeným Arcibiskupským úradom Trnava, dňa 01.09.1997 pracovnú zmluvu a týmto
dňom vznikol aj pracovný pomer. Žalobca začal pracovať u žalovaného v pozícii označenej ako rímsko-
katolícky kňaz. Následne došlo k opakovaným zmenám pracovných podmienok a ostatným dodatkom

k pracovnej zmluve zo dňa 31.08.2012 bolo dojednané, že žalobca bude vykonávať s účinnosťou
od 01.09.2012 funkciu farára a súdneho vikára. Listom zo dňa 10.06.2016 bolo žalobcovi oznámené
rozhodnutie skončiť pracovný pomer zo strany žalovaného ako zamestnávateľa a to formou výpovede
podľa § 63 ods. 1 písm. d) bodu 3 Zákonníka práce. Ako dôvod výpovede žalovaný uviedol, že
dňa 05.10.2015 došlo v zmysle kánonu 1371 bod 2 CIC k suspenzii žalobcu od všetkých úkonov
vyplývajúcich z kňazskej vysviacky, pričom bližšie odôvodnenie bolo žalobcovi doručené listom zo dňa

05.10.2015, číslo 7247/15, predmetom ktorého bolo „Aplikovanie cenzúry - SUSPENZIA“. Vzhľadom na
skutočnosť, že oprávnenie na vykonávanie úkonov vyplývajúcich z kňazskej vysviacky v zmysle CIC je
nevyhnutným predpokladom pre výkon druhu práce rímsko-katolícky kňaz v zmysle pracovnej zmluvy a
jej dodatkov, žalovaný považuje absenciu tohto oprávnenia za výpovedný dôvod z pracovného pomeru
v zmysle § 63 ods. l písm. d) bod 3 Zákonníka práce. Žalobca okrem iného poukázal na to, že žalovaný
nerobí rozdiel medzi pozíciou rímskokatolíckeho kňaza a farára. Žalobca sa kňazskou vysviackou stal

rímskokatolíckym kňazom a túto vysviacku nemôže nik negovať.

2. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je
súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu je jednou z
procesných podmienok, ktoré musia byť splnené pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť a
jej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu

prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania,
ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania. Ustanovenie § 9 CSP explicitne uvádza,že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví. Keďže súd
na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, je irelevantné, v ktorom štádiu
konania súd nedostatok svojej právomoci zistí. Vychádzajúc z komentára k § 3 ods. 3 Zákonníka práce

(Barancová H.: Zákonník práce, komentár 4. vydanie, 2015), právne postavenie cirkví a ich nezávislosti
pri ustanovovaní svojich duchovných zásadným spôsobom zmenila Základná zmluva uzavretá medzi
Svätou stolicou a Slovenskou republikou, ratifikovaná Národnou radou SR 04.12.2000 a v Zbierke
zákonov vyhlásená 23.08.2001, ktorá ako medzinárodný prameň práva má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy
SR prednosť nielen pred zákonom č. 308/1991 Zb., ale aj pred Zákonníkom práce. Podľa článku 6 ods.

3 Základnej zmluvy: „Katolícka cirkev má výlučné právo rozhodovať o vymenovaní, preložení, vzdaní
sa služby a odvolaní osoby aj v súvislosti s ktorýmkoľvek ďalším cirkevným úradom alebo s úlohou
týkajúcou sa apoštolského poslania.“ Pracovná zmluva je aj vo vzťahu k osobám v duchovenskej službe
potrebná napriek tomu, že ustanovovanie do úradu je výlučným právom cirkvi. Založenie pracovného
pomeru, dokumentované pracovnou zmluvou, je predpokladom uplatňovania ďalších pracovnoprávnych
nárokovinárokovapovinnostívyplývajúcichzpoistnéhosystému.Kňazikatolíckejcirkvisúvpracovnom

pomere, časť obsahu ktorého sa síce bude spravovať vnútornými predpismi cirkvi, ale časť obsahu
pracovného pomeru tak, ako ho zakotvuje Zákonník práce, bude platiť aj na kňazov; ide napr. o problém
prekážok v práci, sociálnej starostlivosti, zodpovednosti za škodu, pracovné úrazy a pod. Pri formulovaní
obsahu pracovnej zmluvy sa napríklad požadovaná obsahová zložka pracovnej zmluvy - uvedenie
výpovednejdoby-nebudeuplatňovať,pretožeodvolaniezoslužbypatrípodvýlučnéprávocirkvi.Zmena

a skončenie pracovného pomeru kňazov cirkví a náboženských spoločností prislúcha pod výlučnú
právomoc cirkví. Vzhľadom na všetky vyššie zmienené skutočnosti, citovanú právnu úpravu a ústavou
vymedzené postavenie cirkví, zdôrazňujúc výlučnú právomoc cirkví pri skončení pracovného pomeru
kňazov, súd nemá právomoc preskúmavať platnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou
žalovaným žalobcovi. S poukazom na uvedené súd konanie zastavil pri aplikácii ustanovenia § 9 CSP,

pretože rozhodovanie o podaní žalobcu nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky.

3. Podaním žaloby zaťaženej nedostatkom právomoci súdu spor prejednať a rozhodnúť, žalobca
procesne zavinil zastavenie konania, preto právo na náhradu trov konania má žalovaný podľa § 256
ods. 1 CSP. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.
Odvolanie odôvodnil tým, že podľa názoru žalobcu nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne
správne, je nepreskúmate1né a trpí neprekonate1nými vadami. Žalobca a žalovaný svoje práva a

povinnosti z dôvodu, že neexistuje iný všeobecne záväzný právny predpis podriadili úprave Zákonníka
práce v znení platnom v čase vykonania konkrétneho úkonu. Išlo o vznik pracovného pomeru, zmenu
dojednaných pracovných podmienok či úkonu podľa ktorého žalovaný sa pokúsil ukončiť pracovný
pomer. Žalobca a žalovaný na úpravu vzájomných práv a povinností použili len a výlučne Zákonník práce
v znení platnom v čase vykonania konkrétneho úkonu. Inak ani postupovať nemohli nakoľko iný právny

predpis neexistoval a ani neexistuje. Súd prvej inštancie poukazuje na znenie § 3 ods. 3 Zákonníka
práce, podľa ktorého pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí
vykonávajú duchovenskú činnosť, sa spravujú týmto zákonom, ak tento zákon, osobitný predpis,
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou
republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkvi a náboženských

spoločnosti neustanovuj ú inak. Pracovnoprávne vzťahy duchovných spravuje len a výlučne Zákonník
práce v znení neskorších predpisov, nakoľko iné právne predpisy, medzinárodné zmluvy ktorými
by Slovenská republika bola viazaná pracovno-právne vzťahy zásadne neriešia. Základná zmluva
uzatvorenámedziSlovenskourepublikouaSvätouStolicou mázrejmýobsah,podľaktoréhovZákladnej
zmluve uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou Slovenská republika uznáva právo

Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike a v 26-tich článkoch sú riešené ďalšie otázky a to slobodu
vyznávania viery, právo na verejné vyznávanie viery, právo na zriaďovanie vlastných právnických osôb
a menovanie kandidátov do svojich úradov, výhradu vo svedomí, spovedné tajomstvo, manželstvo,
starostlivosť o deti, zriaďovanie škôl školských zariadení, právo na pastoračnú službu v ozbrojených
silách, právo na poskytovanie zdravotnej, sociálnej starostlivosti a právo nadobúdať majetok. Základná

zmluva, nemá v oblastiach, ktoré môžu byť v nej okrajovo naznačené prednosť pred právnymi
predpismi Slovenskej republiky, ktoré vymedzujú vzťahy podrobne. Naviac Základná zmluva, nemôže
byt aplikovaná v oblastiach, ktoré v nej nie sú vôbec riešené. Základná zmluva teda nemôže riešiť
individuálne pracovnoprávne vzťahy zamestnancov a zamestnávateľov. Otázku spôsobu vzniku, zmenya skončenia pracovného pomeru resp. pomeru podobného pracovnému pomeru (dohody o vykonaní
práce a pod.) nerieši ani Kódex kanonického práva.

5. Osobitný vzťah vnútorných predpisov cirkví a náboženských spoločností vymedzuje právna úprava
§ 7 ods. 1 zák. č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských
spoločností v znení neskorších predpisov, ktorá stanovuje, že osoby vykonávajúce duchovenskú
činnosť ju vykonávajú z poverenia cirkví a náboženských spoločností podľa ich vnútorných predpisov
a všeobecne záväzných právnych predpisov (Zákonníka práce). Súd prvej inštancie prehliadol nielen

všeobecnú hmotnoprávnu právnu úpravu ale aj všeobecné zásady civilného sporového poriadku, § 10
ods.1 CSP, podľa ktorého ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi (R 82/2002, č. 8Rks/2/2012; pokiaľ súd zistí
nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť. Pokiaľ
žiaden takýto orgán súd nezistí, vec patri do právomoci súdov). Súd prvej inštancie konanie zastavil a to
bez toho, aby zisťoval existenciu iného štátneho orgánu, ktorý by mal vo veci konať a rozhodnúť. Pokiaľ

by tak súd prvej inštancie postupoval musel by zistiť, že iný štátny orgán, ktorý by mal rozhodovať vo
veci neplatnosti výpovede a náhrady mzdy neexistuje a teda, že zastavením konania došlo k tomu, že
žalobca sa nemá u koho domáhať ochrany a teda ochrany práv garantovaných čl. 46 ods.1 Ústavy SR.

6. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1 CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné a napadnuté uznesenie je nevyhnutné zrušiť.

8. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa na základe podanej žaloby na súde domáha neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru a náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa
Zákonníka práce. Žalobca bol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2012 zamestnaný u
žalovaného ako rímskokatolícky kňaz a listom zo dňa 10.06.2016 bola žalobcovi daná výpoveď z

pracovného pomeru žalovaným z dôvodov v nej uvedených.

9. Súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobcu zastavil z dôvodu, že nemá vo veci právomoc konať, čo
je neodstrániteľnou podmienkou konania. Žalobca v odvolaní namietal, že len súd je oprávnený konať
a rozhodovať v pracovnoprávnych veciach založených pracovnou zmluvou medzi stranami sporu.

10. Podľa § 3 ods. 3 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských
spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa spravujú týmto zákonom, ak tento zákon,
osobitný predpis, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, zmluva uzatvorená
medzi Slovenskou republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkví

a náboženských spoločností neustanovujú inak.

11. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a
náboženských spoločností, cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä ustanovujú
svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zriaďujú rehoľné a iné inštitúcie nezávisle od štátnych

orgánov.

12. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva, že pracovnoprávne vzťahy
zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa spravujú
Zákonníkom práce, ak tento zákon, osobitný predpis, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská

republika viazaná, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou a cirkvami a náboženskými
spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností neustanovujú inak. Súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení necituje žiadne ustanovenie iného právneho predpisu, zmluvy
alebo vnútorného predpisu cirkvi, ktorý by upravoval pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkvi, pretonemožno súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nemá právomoc vo veci konať, alebo že
by sa na danú vec Zákonník práce nevzťahoval. Ani z citovaného § 5 ods. 2 zák. č. 308/1991 nevyplýva,
že by súd nebol oprávnený konať a rozhodovať v pracovnoprávnych veciach zamestnancov cirkvi, preto

sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že Zákonník práce je aplikovateľným právnym
predpisom aj na posudzovanie vzniku a zániku pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu. Podľa
názoru odvolacieho súdu pokiaľ sa duchovenská činnosť vykonáva v rámci právneho vzťahu, tak sa
takýto pracovnoprávny, obdobný, alebo občianskoprávny vzťah riadi príslušnými predpismi právneho
poriadku SR, t.j. aj Zákonník práce a vnútorné predpisy cirkvi sa uplatnia iba v jeho rámci.

13. Tiež je možné sa stotožniť s názorom žalobcu vyjadrenom v odvolaní, že v prípade, ak súd rozhodol,
že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť, bolo jeho povinnosťou vec postúpiť orgánu, ktorý má
právomoc vo veci žalobcu konať a rozhodnúť (§ 10 CSP). Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť
každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Konanie o veci
(z praktického hľadiska) by nikdy nemala skončiť vydaním uznesenia o zastavení konania (z dôvodu

nedostatku právomoci súdu), pretože súd musí vždy indikovať orgán, ktorému vec do právomoci patrí.
Pokiaľ takýto orgán indikovať nedokáže, v zmysle výkladového pravidla čl. 3 CSP platí nevyvrátiteľná
právna domnienka, že vec patrí do právomoci súdu SR. Subjekt právneho vzťahu sa totiž nikdy nemôže
ocitnúť v situácii, že štát mu nedokáže poskytnúť účinnú právnu ochranu prostredníctvom svojich
orgánov ochrany práva.

14. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súdy rozhodujú v pracovnoprávnych veciach zamestnancov
cirkví, čo je možné zistiť napríklad aj na na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti (hľadám
súdne rozhodnutie), kde pri zadaní aj slovného spojenia, resp. kľúčového slova je možné nájsť
rozhodnutia vo veci samej v pracovnoprávnych veciach zamestnancov cirkví (napr. rozsudok Krajského

súdu Bratislava sp. zn. 8Co/90/2017 z 19.09.2017, čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava II.
sp. zn. 8C/51/2008 z 25.11.2015, ale aj rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/149/2005 z
08.09.2008).

15. Odvolací súd z dôvodu, že právny názor súdu prvej inštancie, že by nemal právomoc vo veci konať

a rozhodovať nepovažoval z vyššie uvedených dôvodov za správny, uznesenie súdu prvej inštancie s
použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude riadne pokračovať v konaní o žalobe žalobcu v súlade s

CSP a po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodnúť.

17. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).