Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 15, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2P/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617203597
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3617203597.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci manželov: navrhovateľky J.

N., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína
Gerová, advokátske združenie, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7 a manžela navrhovateľky Y. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B., A. XX, prechodne bytom L. C. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom
Veisom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 22, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom R. N., nar. XX.XX.XXXX, F. N.
nar. XX.XX.XXXX a Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, v konaní zastúpeným Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo J. N. rod. V., nar. XX.XX.XXXX v Y. a Y. N., nar. XX.XX.XXXX v O. R., uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v Y., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske, vo zväzku 11, ročník
1997, na strane 155, pod por. č. 18 r o z v á d z a.

II. Pre čas po rozvode sa zverujú maloleté deti R. N., nar. XX.XX.XXXX, F. N., nar. XX.XX.XXXX a Y.
N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy matky maloletých. Obaja rodičia budú maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec maloletých je povinný počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode prispievať
na výživu maloletého R. N., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 150,-€, maloletú F. N., nar. 22.08.2003
výživným v sume 120,-€ a maloletého Y. N., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 100,-€ mesačne, ktoré
výživné bude uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých.

IV. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 18.07.2017 doručeným súdu 20.07.2017 sa navrhovateľka domáha rozvodu
manželstva, zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti
otca k deťom vo výške 200,-€ k mal. R., 180,-€ k mal. F. a 120,-€ k mal. Y.. Styk otca s deťmi nenavrhla
upraviť.

(2) Návrh odôvodnila tak, že manželstvo uzavreli po 10 mesačnej známosti z citovej náklonnosti,

v tom čase bola tehotná. Z odstupom času hodnotí manželstvo od začiatku ako nefungujúce. Manžel
pracuje ako pilčík v Rakúsku a domov chodí len na víkendy. Nikdy spolu nehospodárili, od začiatku
jej bolo manželom oznámené, že si delia výdavky a tento prispieval na domácnosť podľa uváženia. V
súčasnosti žijú spolu, ale ako dvaja cudzí ľudia. Keď oznámila manželovi, že sa chce rozviesť, reagovaltak, aby počkala, aby neprišli o rodinné prídavky. Nemá predstavu o príjmoch manžela, nemajú spoločné
záujmy a spolu nekomunikujú. O deti sa pre pracovné vyťaženie manžela starala ona, otcovi v styku s
deťmi nebráni, ani nežiada úpravu styku.

(3) Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne vyjadril dňa 13.09.2017. Uviedol, že príčinou návrhu
na rozvod manželstva je mimomanželský vzťah manželky. Posledný polrok manželka občas opúšťa
domácnosť v noci. Manželka od uzavretia manželstva až do júna 2016 nebola zamestnaná. On pracoval
ako pilčík v Rakúsku od roku 2003 ako živnostník v lese. Zo svojho príjmu kúpil byt a neskôr aj financoval

stavbu rodinného domu v ktorom bývajú. Nesúhlasí s tým, že manželstvo je nefunkčné od počiatku,
poukazujúc na narodenie troch detí. On manželstvo nepovažoval za víkendové, o rodinu sa v čase keď
bol doma staral. Manželke kúpil aj motorové vozidlo. Keď ešte boli bezdetní, chcel aby žili a pracovali
v Rakúsku, no manželka tak vydržala pracovať len chvíľku a vrátila sa na Slovensko. Nesúhlasí s
rozvodom a navrhuje manželské poradenstvo.

(4) Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal.
deti do osobnej starostlivosti matky, určiť vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na vek a potreby mal.
detí, schopnosti a možnosti rodičov. Styk otca s mal. deťmi vzhľadom k veku detí nenavrhol upraviť.

(5) Manžel navrhovateľky sa na súdne pojednávanie dňa 13.09.2017 dostavil, pričom súd vykonal

jeho výsluch, následne sa bez riadneho ospravedlnenia na pojednávanie už nedostavil, pričom žiadal
odročiť súdne pojednávanie určené na deň 11.10.2017. Ďalšie ospravedlnenie zo nešpecifikovaných
zdravotných dôvodov (správu lekára doložil v nemeckom jazyku) na termín 15.11.2017 už so žiadosťou
o odročenie pojednávania nespojil. Právny zástupca manžela navrhovateľky tak dňa 10.10.2017 vo
vzťahu k pojednávaniu určenému na deň 11.10.2017 ako aj dňa 15.11.2017, teda bezprostredne pred

pojednávaním, súd požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní v obidvoch prípadoch z dôvodu
doprovodu na ošetrení matky právneho zástupcu. Ani v jednom prípade, teda vopred, riadne a ani
dodatočne svoju neprítomnosť na súdnom pojednávaní riadne neospravedlnil, a tak súd konal podľa
§ 180 CSP v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti manžela navrhovateľky, a to z dôvodu, že o
termíne pojednávania boli riadne a včas upovedomení, manžel navrhovateľky poučený o možnosti

konať v neprítomnosti a bol mu doručený návrh vo veci samej. Jeho ďalší osobný výsluch súd vzhľadom
k výpovedi navrhovateľky nepovažoval za potrebný, o to viac, že tento opakovane svojim pasívnym
postojom k možnosti vyjadriť sa písomne či osobnej účasti na pojednávaní neprejavil záujem na zotrvaní
v manželstve ani na spochybnení tvrdení navrhovateľky, či na odlišnej úprave rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

(6) Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní, výsluchom manželov, prednesmi a oboznámením s
listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav.

(7) Podľa sobášneho a rodného listu, manželstvo rodičov maloletých bolo uzavreté dňa 15.02.1997 v

Partizánskom, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske, vo zväzku 11, ročník 1997,
na strane 155, pod por. č. 18. Z manželstva pochádzajúc deti R., F. a Y..

(8) Podľa súvahy prevádzkových príjmov a výdavkov pre rok 2016 dosiahol ako SZČO v Rakúsku
otec maloletých detí príjmy 141 778,08-€ a výdavky 152 103,32-€, teda celkovú stratu 10 325,24-€.

(9) Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti BOZPO s.r.o. Prievidza, od 08.07.2016, pričom je
jej priemerný príjem netto za obdobie 08/0216 až 07/2017 suma 724,30-€.

(10) Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že príčinu rozvratu manželstva vidí v tom, že s manželom

dlhodobo nemajú spoločné záujmy, a dlhodobo si nerozumeli, netrávili spoločné dovolenky. Doterajšie
krízy sa snažili riešiť, nedošlo však k žiadnej zmene. Problémy sa zhoršili asi pred rokom, keď si našla
prácu, manžel nechcel aby pracovala. Už nedokáže s ním žiť do budúcna v spoločnej domácnosti. V
súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, avšak ide o dvojpodlažný rodinný dom, manžel prespáva v
detskej izbe na prízemí a ona v spálni na poschodí. Na pojednávaní dňa 15.11.2017 uviedla, si hľadá

samostatné bývanie, manžel chcel, aby ponúkla na predaj spoločný dom. Predaj domu je inzerovaný
cez realitnú kanceláriu. Od posledného pojednávania spolu nerozprávali, ohľadom predaja domu len
poslal správu. Pokiaľ je manžel doma s deťmi sa stretáva tak ako doposiaľ, komunikujú spolu. Majetkové
pomery manžela jej nie sú známe, z jeho príjmu sa hradili splátky pôžičky od známeho manžela,požičaných mali asi 100.000,- €, splatili to asi za 4-5 rokov. Do konca mesiaca október 2017 na výživu
detí prispieval sumou spolu 500,- €, od novembra 2017 posiela spolu 300,- € na všetky deti. Dcéra F. je
alergička, lekárka odporučila pobyt v Tatrách, ktorý absolvovali, ktorý hradila poisťovňa, dcéra tam bola

sama, bolo na 2 týždne v mesiaci september 2017. Chod domácnosti bol financovaný tak, že manžel
platil výdavky na plyn a piatkový nákup, zvyšok hradila ona zo sumy 500,- €, ktorú odovzdával každý
mesiac, nemali spoločný účet, nemala prístup na jeho účet. Manžel poberal rodinné prídavky na deti
v sume cca 640,- € mesačne, od septembra 2017 ich poberá ona, poukazovaná je jej je suma 570,- €
mesačne s tým, že suma cca 70,- € je poukazovaná ako štátna dávka zo Slovenska. Pokiaľ ide o vzťah s

maloletými deťmi takT. ako ajT.by akceptovali bývanie v Prievidzi, alebo kdekoľvek s ňou, sú vyrozumení
s tým, že by tam chodili do školy. Pokiaľ ide o R., tento viac inklinuje k otcovi, ten asi najťažšie nesie celú
situáciu, v súčasnosti aj navštevuje vodičský kurz, ktorý mu platí otec. Keďže svoje problémy nepreberali
pred deťmi nevie povedať, ako by sa zachoval. V súčasnosti má R. voľnejší režim, ktorý mu umožňuje
viac menej otec. S R. komunikovali spolu aj s jej mamou, vie, že R. nechce zmeniť školu, pokiaľ by
nechcel bývať u mňa dohodli sa sním, že by mohol na čas bývať u jej matky v Partizánskom, čo syn

akceptoval, s matkou si rozumejú. Pokiaľ ide o úpravu styku s deťmi túto nenavrhuje, nemá v úmysle
brániť v stretávaní sa s deťmi.

(11) Manžel navrhovateľky uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Podľa jeho názoru
si manželka niekoho našla. Chce sa pokúsiť o obnovu manželského spolužitia. Pracuje už dlhodobo v

zahraničí v Rakúsku, pracuje v lesnom hospodárstve. Chodil domov na víkendy pravidelne, stávalo sa
najmä koncom jari a začiatkom leta, že mesiac dva alebo až tri býval doma, keď bývalo málo práce. S
problémami v manželstve sa na neho obracala manželka, rozprávali sa o nich málo. Napríklad manželka
chcela, aby hospodárili spoločne, on to však nezmenil. Splácal najprv splátky za byt, neskôr za dom, aj
z tohto dôvodu nikam nešli na dovolenku. Úver splatil asi pred štyrmi rokmi. Je pravdou, že nesúhlasil

s tým, aby si našla zamestnanie, nie je pravdou, že jej to nedovolil, šetril si ju.

(12) Podľa správy ÚPSVaR o šetrení pomerov v rodine z 11.09.2017, navrhovateľka je zamestnaná v
BOZPO s.r.o. v Prievidzi, poberá prídavky na deti. Býva s deťmi a manželom v 4-izbovom rodinnom
dome vo vlastníctve manželov. Náklady na bývanie sú mesačne cca 50,-€ el. energia, 150,-€ plyn, 70,-

€ voda polročne, odpad 80,-€ ročne, poistenie domu 60,-€ ročne, poplatok za psa 8,-€ ročne, daň z
nehnuteľnosti 14,-€ ročne. Náklady na stravu detí v školskej jedálni cca 80,-€ mesačne. Náklady na
alergologickú liečbu mal. Emy sú cca 15,-€ mesačne. Mal F. navštevuje ZUŠ náklady sú cca 50,-€
ročne. Mal. R. nosí dioptrické okuliare, mal F. odporučil zubár zubný strojček. Matka o poradenstvo
RPPS neprejavila záujem. Manžel navrhovateľky pracuje ako SZČO v Rakúsku, jeho náklady na pobyt

v cudzine vyčíslil na 600,-€ mesačne. Pre účely správy sa otec vyjadril, že pre jeho pracovné zaťaženie
súhlasí, aby boli deti zverené matke. Vyživovaciu povinnosť navrhuje 100,-€ na dieťa, s tým že matke by
boli poukazované aj rodinné prídavky. Otec prejavil záujme o poradenstvo RPPS. Mal. R. je študentom 2.
ročníkagymnáziavPartizánskom.Vprípaderozvodubychcelbyťsotcom,hocisijevedomýpracovných
povinností otca. Mal. F. je žiačkou 3. Ročníka 8-ročného gymnázia v Partizánskom. V prípade rozvodu

inklinuje k osobnej starostlivosti matky, hoci má dobrý vzťah aj k otcovi. Mal. R. je žiak 6. ročníka ZŠ
vo Veľkých Uherciach. V prípade rozvodu inklinuje k osobnej starostlivosti matky, hoci najradšej by bol
s oboma rodičmi.

(13) Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov

k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

(14) Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rodine") súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno

očakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.
(15) Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.(16) Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(17) Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(18) Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(19) Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(20) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
(21) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(22) Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

(23) Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(24) Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z výpovede navrhovateľky, vyjadrenia manžela
navrhovateľky do správy o šetrení pomerov v rodine, a jeho následného správania, najmä pokiaľ
ide o reálnu snahu o riešenie nezhôd medzi manželmi, má súd za to, že je dôvodné návrhu
navrhovateľky vyhovieť, pretože manželstvo rodičov maloletých je trvale rozvrátené a spolužitie
manželov neobnoviteľné, formálne udržiavanie tohto zväzku už nie je ani na prospech maloletých detí

z ich manželstva. Z dokazovania je zrejmé, že počas trvania manželstva došlo k tomu, že zo strany
navrhovateľkydošlokcitovémuochladnutiuvovzťahukmanželovi,zviditeľniliaprehĺbilisaichvzájomné
rozdiely, pričom hoci tento formálne sa snaží manželstvo udržať, to však spôsobom a s dôvodmi,
ktoré nijakým spôsobom nemôžu zmeniť postoj navrhovateľky k nemu. Snaha o predlžovanie súdneho
konania, či len formálne prejavená vôľa riešiť manželské problémy, pritom poukazovanie na možnú

neveru manželky, či svoj prínos pokiaľ ide o materiálne zabezpečenie rodiny naznačujú to čo je zrejmé,
že pohľad manželov na vzájomné spolužitie a predstavy o tom, ako by také spolužitie malo vyzerať
sú úplne odlišné. Z toho dôvodu súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol aj s prihliadnutím na to,
že maloleté deti sú už s vážnymi nezhodami manželov oboznámené, a v podstate bez ohľadu narozhodnutie súdu, by zrejme došlo k reálnemu rozchodu a osamostatneniu manželov. Súd prihliadol aj
na to, že manželia v podstate spoločne nehospodárili (navrhovateľka mala vyčleňované prostriedky na
domácnosť), intímne sa spolu nestýkajú, a je tak zrejmé, že manželstvo už svoje funkcie neplní, a ani

do budúcna plniť nebude.

(25) Na základe vykonaného dokazovania, prihliadnuc na stanovisko kolízneho opatrovníka, mal súd
preukázané, že je v záujme maloletých, aby boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke.
Súd je toho názoru, že na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti je úprava v znení, ako

vo výroku rozsudku najvhodnejšia, pretože matka s o deti osobne a celodenne stará, otec dieťaťa
tento stav akceptoval, napokon ide o režim dlhodobo zaužívaný vzhľadom k zamestnaniu manželka
navrhovateľky v cudzine. Nie je predpoklad, že by tento daný režim zmenil a hoci môže nastať situácia,
že maloletýXX) Pretoženeprejaví vôľu žiť s matkou, v súčasnosti otec nemá vytvorené podmienky na
starostlivosť o neho a zabezpečenie jeho riadnej výchovy počas pracovného týždňa. Maloletý je blízko
veku dospelosti a je zrejmé, že bude mať sám rozhodné slovo v tom, u ktorého z rodičov bude bývať,

kým sa neosamostatní. V súčasnosti je však potrebné zabezpečiť kontinuitu, a preto súd zveril všetkých
súrodencov do starostlivosti matky. Rodičia si však musia uvedomiť, že aj po rozvode manželstva bude
nutná ich spolupráca a vyvarovanie sa vzájomným nezhodám tak, aby rozchod rodičov deti niesli pokiaľ
možno čo najmenej stresujúco.

(26) Pretože nie je nijako preukázané, že by v otázke zastupovať a spravovať majetok maloletého mali
byť jednému z rodičov práva obmedzené, súd rozhodol tak, že toto právo majú obidvaja rodičia.

(27) O úprave styku súd rozhodol tak, že neupravil konkrétny rozsah stretávania sa otca s deťmi. Súd o
úprave styku rozhoduje na návrh v záujme maloletých detí. Matka úpravu styku detí s otcom nenavrhla,

uviedla, že deťom v styku s otcom brániť nebude. Otec detí sa k tejto otázke nevyjadril, nevyužil možnosť
vyjadriť sa na súdnom pojednávaní, na ktorom vyjadroval nesúhlas s rozvodom. Súd vzal na zreteľ aj
tú skutočnosť, že manželia predávajú rodinný dom, pričom miesto bydliska obidvoch je do budúcna
rôzne a vzdialenosť bydlísk otázna. Úprava styku tak by bola iba formálna a nedôvodne obmedzujúca
manžela navrhovateľky alebo navrhovateľku. Styk otca s deťmi pritom možno do budúcna upraviť, pokiaľ

sa úprava bude javiť potrebná. Súdu nevyplýva povinnosť rozhodnúť o čase a mieste styku rodiča s
dieťaťom, pokiaľ to nie je v záujme dieťaťa. Manžel navrhovateľky pracuje v zahraničí, pričom do miesta
bydliska na Slovensku dochádza na víkendy. Zdržiava sa tu aj dlhodobejšie v určitú časť roka. Súd
nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by malo dochádzať k nezhodám rodičov v otázke
úpravy styku s otcom. Deti majú pozitívny vzťah k obidvom rodičom, je teda predpoklad, že rodičia budú

navzájom spolupracovať dohodnú sa a mal. R., mal. F. a mal. Y. nebudú svedkami ich nezhôd. Deti sa
na viac budú blížiť veku, kedy sa ich názor v otázke stretávania sa s tým ktorým rodičom bude musieť
brať viac na zreteľ, mal. R. je už blízko veku dospelosti.

(28) O výške vyživovacej povinnosti k maloletým súd rozhodol tak, že túto určil otcovi maloletých v sume

v sume 150,-€ na mal. R., maloletú F. v sume 120,-€ a maloletého Y. v sume 100,-€, s platbou do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Súd zohľadnil životnú úroveň rodičov, čo sa premietlo
aj do výživného, pretože životná úroveň rodičov a detí sa má rovnať. Súd v neprospech manžela
navrhovateľkyvyložiltúskutočnosť,žesvojoupasivitounasúdnompojednávaníznemožnilpodrobnejšie
skúmanie jeho majetkových pomerov, pričom táto povinnosť mu vyplýva z § 63 ods. 1 Zákona o

rodine. Hoci manžel navrhovateľky predložil výkaz príjmov a výdavkov z podnikateľskej činnosti, z
ktorého vyplýva, že dosiahol stratu, jeho príjmy za rok 2016 boli 141 778,08-€. Manžel navrhovateľky
dlhodobo podniká v Rakúsku, sám na pojednávaní uviedol, že rodinu materiálne zabezpečoval, v
podstate len z jeho príjmu nadobudli nehnuteľnosti, manželka navrhovateľa uviedla, že pôžičku cca
100 000,-€ splatil za 4-5 rokov. Súd teda odôvodnene predpokladá, že manžel navrhovateľky dlhodobo

nehospodári so stratou, pričom pokiaľ by bol v strate je otázne z čoho hradí náklady na spoločnú
domácnosť, pobyt v cudzine. Súd má teda za to, že má a nie malé príjmy z podnikateľskej činnosti.
Navrhovateľka je zamestnaná má príjem cca 700,-€ mesačne. Obidvaja rodičia budú do budúcna
hospodáriť úplne oddelene pričom nie zrejmé, aké budú ich výdavky. Súd prihliadol aj k tomu, že v
súčasnosti je celkový nárok na rodinné prídavky vo výške 640,- mesačne spolu, manžel navrhovateľky

prispieval na domácnosť do septembra sumu 500,-€ (nešlo len o výživné ale aj o časť nákladov na
domácnosť), a v súčasnosti matke dobrovoľne na výživu detí prispieva sumou spolu 300,-€. Súd určil
vyššie uvedenú výšku výživného tak aby, životná úroveň detí a rodičov sa rovnala, prihliadnuc na ich vek
a oprávnené výdavky. Vyššiu sumu výživného súd neurčoval aj preto, že otec detí takto môže sám nadrámec výživného plniť potreby a želania detí či už darmi, čiastočnou úhradou mimoriadnych výdavkov,
spoločnými dovolenkami výletmi a s tým spojenými výdavkami.

(29) Výživné je manžel navrhovateľky povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky.

(30) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP") žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

(31) Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

(32) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nezistiac dôvody hodné osobitného postupu podľa
§ 55 CMP, poukazujúc na to, že príčinu rozvratu manželstva nemožno hľadať výlučne len v správaní

jedného z manželov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.
233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia
podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).