Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoCsp/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217220996
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4217220996.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1. R. M., nar. XX.
XX. XXXX, 2. A. B., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom Q. H. M. XXX, obidvaja zastúpení Sidor a
partneri s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa
a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23b, Martin, IČO: 35 849 703, 2. DRAŽOBNÁ
SPOLOČNOSŤ a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, v konaní zast.: STANĚK
VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038, 3. N. C., nar. XX.

XX. XXXX, bytom E., Z. A. XXX/XX, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobcu v 1. rade proti
rozsudku Okresného súdu v Komárne zo dňa 05. 11. 2019, č. k. 13Csp/314/2017-780, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti dražby osvedčenou
notárskouzápisnicouA. č.290/2018zodňa16.07.2018,ktorásakonaladňa16.07.2018nanotárskom
úrade A.. B. H., predmetom ktorej boli rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku L. parc. č.

XXX/XXX, vrátane pozemkov L. parc. č. XXX/XX, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2, ostatné plochy, parc. č. XXX/XXX o výmere XX m2, zastavané
plochy a nádvoria a to všetko zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. Q. H. M. zamietol. T. v 1. a 2.
rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalovaných v 1. až 3. rade 100% náhradu
trov konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa pôvodne
podanou žalobou domáhali určenia, že právne úkony výkonu záložného práva žalovaného v 1. rade,

ako záložného veriteľa, smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o výkone záložného
práva k nehnuteľnostiam z 18. 05. 2011 sú neplatné a taktiež sa domáhali určenia, že právne úkony
dražobníka - žalovaného v 2. rade smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX pre kat. úz. Q. nad M. vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade sú neplatné. Zároveň
si uplatnili spoločne a nerozdielne nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 1000 eur. V priebehu
konania žiadali pripustiť zmenu žaloby, o ktorej rozhodol súd uznesením z 11. 10. 2018 a taktiež pripustil
vstup ďalšieho subjektu na strane žalovanej a to ako žalovaného v 3. rade. Zároveň v súlade s

ust. § 145 ods. 2 rozhodol o zastavení konania v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby. Zo zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že túto uzavreli obaja žalobcovia ako dlžníci a žalovaný
v 1. rade ako banka dňa 18. 05. 2011. Jej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške
66 000 eur, pričom ako druh úveru je uvedený úver na bývanie s úrokovou sadzbou 5,59 rokov sospracovateľským poplatkom vo výške 599 eur, s výškou mesačnej splátky 310,94 eura od 30. 06. 2011
od prvého čerpania a od 20. 07. 2011 vo výške 454,25 eura mesačne pri počte splátok 249 od 20. 07.
2011 a konečnej splatnosti 20. 03. 2032. Na zabezpečenie pohľadávky z uvedenej zmluvy žalovaný v

1. rade ako záložný veriteľ a žalobca v 1. rade ako záložca uzavreli dňa 18. 05. 2011 zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam. Podľa výpisov úveru v roku 2011 bola na splátky uhradená suma vo
výške 1817 eur a v roku 2012 5453,10 eur, v roku 2013 2659,94 eura, v roku 2014 4066,82 eura, v roku
20157900eur,vroku20163950eur,keďposlednáúhradabolarealizovaná29.09.2016apouvedenom
dni už nebola realizovaná na úver žalobcov žiadna úhrada. Žalovaný v 1. rade podaním zo 16. 08. 2017

oznámil žalobcom, že vyhlásil k 16. 08. 2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom
úvere a podaním z 02. 10. 2017 žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi v 1. rade začatie výkonu záložného
práva na základe záložnej zmluvy z 18. 05. 2011 ich predajom a dobrovoľnej dražbe. Žalovaný v 1. rade
ako navrhovateľ dražby uzatvoril dňa 21. 03. 2018 so žalovaným v 2. rade ako dražobníkom zmluvu o
realizácii dražby. Notárka A.. B. H., so sídlom v H. T., notárskou zápisnicou zo 16. 07. 2018 osvedčila
priebeh dražby, druhé kolo dražby konané v uvedený deň, pričom nehnuteľnosti vydražil žalovaný v 3.

rade. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách,
§21ods.4citovanéhozákona.Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniasúdmalzato,žezmluvu
z 18. 05. 2011, či už úverovú ako aj záložnú považuje za platné zmluvy, keď vykonaným dokazovaním
nemal preukázaný žiadny z dôvodov ich neplatnosti a v prípade úverovej zmluvy nemal preukázanú
ani existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobcovia navyše platnosť záložnej zmluvy z 18.

05. 2011 ani nespochybňovali. Úver, ktorý bol žalobcom poskytnutý, nie je spotrebiteľským úverom s
poukazom na § 1 ods. 3 písm. c/, e/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy z 18. 05. 2011 a preto zákon č. 129/2010 Z. z. neupravuje práva a povinnosti zmluvných strán
z úverovej zmluvy uzavretej 18. 05. 2011. Na úverovú zmluvu žalobcu je však nepochybne potrebné
aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ ako aj § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom konania je nárok

žalobcov na určenie neplatnosti dražby zo dňa 16. 07. 2018, ktorý nárok si žalobcovia uplatnili podaním
doručeným súdu 30. 07. 2018, označeným ako návrh na zmenu žaloby, rozšírením do už prebiehajúceho
konania o určenie neplatnosti právnych úkonov a finančného zadosťučinenia. K námietke žalovaných
v 1. a 2. rade o neštandardnom procesnom dispozitívnom úkone žalobcov pri uplatňovaní nároku na
určenie neplatnosti dražby poukázal na ust. § 131 CSP, ako aj na čl. 11 ods. 1 CSP a rozhodným

pre posúdenie žalovanými namietanej preklúzie nároku žalobcov s poukazom na § 21 ods. 2 Zákona o
dobrovoľnýchdražbáchbolrozhodujúcideň30.07.2018akomomentdoručeniapodaniažalobcovsúdu,
ktorým si žalobcovia uplatnili nárok na určenie neplatnosti dražby. Preto do uplatnenia nároku žalobcov
neuplynula trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby. Žalobcovia
žalovanému v 1. rade vytýkali účtovanie poplatku za správu úveru, aj po zmene zák. č. 129/2010 Z.

z. Ako už bolo vyššie uvedené, na úverový vzťah žalobcov sa právna úprava zák. č. 129/2010 Z. z.
nevzťahuje. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia na základe úverovej zmluvy z 18. 05.
2011 čerpali úver vo výške 66 000 eur, pričom žalovaný v 1. rade si z uvedených úverových prostriedkov
započítal pri uzavretí úverovej zmluvy splatný spracovateľský poplatok vo výške 599 eur v súlade s čl. I.
zmluvy. Uvedený poplatok súd nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 OZ. Rovnako

nebolo sporné, že žalobcovia neplnili svoj záväzok z úverovej zmluvy. Je preto logické, že žalovaný v 1.
rade oznámil žalobcom omeškanie so splácaním k 27. 10. 2016 vo výške 1478,71 eura a k 26. 06. 2017
vo výške 5530,49 eura, kedy súčasne upozornil žalobcov na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. Žalobcovia mali za to, že pokiaľ žalovaný v 1. rade podaním zo 16. 08. 2017 oznámil žalobcom
predčasné zosplatnenie úveru, toto uplatnenie práva žalovaného v 1. rade podľa § 565 OZ je neplatné

a to z dôvodov, že možnosť jeho uplatnenia nebola písomne upravená v úverovej zmluve. Z takto
tvrdenej neplatnosti žalobcovia vyvodzovali aj neplatnosť písomného vyhlásenia žalovaného v 1. rade
ako navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky,
pre ktorú súd navrhol výkon záložného práva, ako aj neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby. Žalobcovia
dôvod tvrdenej neplatnosti uvedených právnych úkonov nepreukázali. Nepochybne ku dňu vyhotovenia

oznámenia žalovaného v 1. rade o začatí výkonu záložného práva dňa 02. 10. 2017 hodnota splatnej
pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcom bez príslušenstva prevyšovala viacnásobne zákonné
minimum určené v § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách sumou 2000 eur. V tejto súvislosti
poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 23/2014, v ktorom
súd konštatuje, že vyhlásenie žalovaného v 1. rade podľa § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách

nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné
ustanovenie iba ukladá veriteľovi povinnosti prehlásiť určité skutočnosti, čomu v danom prípade zo
strany žalovaného v 1. rade došlo. Podľa oznámenia o dražbe bola cena predmetu dražby určená
znaleckým posudkom vo výške 64 900 eur bez umožnenia jeho obhliadky znalcom. V danom prípade boldodržaný aj princíp proporcionality medzi výškou uspokojovanej pohľadávky a cenou predmetu dražby.
Dražobník pri ohodnotení predmetu dražby postupoval v súlade s § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných
dražbách. Následky zneprístupnenia nehnuteľnosti žalobcami nemôžu byť v neprospech žalovaných,

keď ohodnotenie sa v súlade s § 12 ods. 3 citovaného zákona vykoná z dostupných údajov, ktoré má
dražobník k dispozícii, vrátane fotodokumentácie. V závere uviedol, že dôvodom na určenie neplatnosti
dražby môže byť neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách. Žalobcovia však v konaní existenciu takéhoto dôvodu netvrdili a nepreukázali a tak neuniesli
dôkazné bremeno o existencii dôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby, preto súd ich žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, s poukazom na § 262 ods. 1 CSP a procesne
úspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca v 1.rade a domáhal sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a súd neskúmal u žalovaného v 1. rade z

uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluve premlčaciu lehotu,
ktorá v čase konania dobrovoľnej dražby už bola premlčaná. Tiež obsah vyhlásenia navrhovateľa dražby
je v celom rozsahu neplatný pre nesprávnosť údajov v nich uvádzaných. Znenie ust. § 7 ods. 2 Zákona
o dobrovoľných dražbách, nemôže byť vykladaný zužujúcim spôsobom, nestačí, ak záložný veriteľ,
ako navrhovateľ dražby, iba predloží akékoľvek vyhlásenie s akýmkoľvek obsahom. Vyhlásenie musí

zodpovedať skutočnému stavu úverového zmluvného vzťahu vo vzťahu k splatnosti, pravosti a výške
pohľadávky, pre ktorú sa draží. Ak teda žalovaný v 1. rade si nesplnil povinnosť uloženú mu v § 7 ods. 2
Zákona o dobrovoľných dražbách, toto ustanovenie bolo porušené a s poukazom na § 21 ods. 2 Zákona
o dobrovoľných dražbách vzniklo právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby pred súdom. Samotná
dražbaprebehlanazákladeúplatkárstva,podplácaniaanapriektomusatýmsúdnezaoberal.Vydražená

nehnuteľnosť môže mať trvalú hodnotu cca 140 000 eur a bola vydražená za zlomok hodnoty, t. j. 49
410 eur.

3. K odvolaniu žalobcu v 1. rade sa vyjadrila žalobkyňa v 2. rade, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť na nové konanie. Vo svojom vyjadrení uviedla, že pri vybavovaní úveru zo

strany žalovaného v 1. rade dostali úverovú ponuku na 55 000 eur, avšak pri podpise zmluvy bol už
úver navýšený na 66 000 eur a keďže úver vybavovali už 6 mesiacov, rozhodli sa úver podpísať. Bola
im predložená zmluva o splátkovom úvere a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
a mandátna zmluva, neboli im však predložené všeobecné obchodné podmienky banky. S menšími
a väčšími problémami úver splácali do júla 2016, keď finančná situácia sa zhoršila a nezostalo na

splácanie mesačných splátok sporiteľni, ani na odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Napriek
snahe vyriešiť vzniknutú situáciu so žalovaným v 1. rade, banka začala s výkonom záložného práva.
Úmysel predať nehnuteľnosť riešili aj cez realitné kancelárie, avšak od decembra 2017 im celú situáciu
prekazilo vyhlásenie dražby. Boli v dobrej viere, že keď je na liste vlastníctva poznámka o prebiehajúcom
súdnom konaní, nebude dražobná spoločnosť pokračovať v realizácii dražby, avšak opak bol pravdou.

V ďalšej časti poukázala na nekalé praktiky pri samotných dražbách, keď sa dražby zúčastnia viacerí
záujemcovia, avšak s pasívnym prístupom pri samotnej licitácii s cieľom čo najnižšie zraziť vyvolávaciu
cenu,zaktorúčinnosťpotompoberajúodmenu.Posamotnejdražbeneverilitomu,žetaktoprebehla,kde
úplatkárstvom umelo znižujú cenu vydraženej nehnuteľnosti. Po vydražení nehnuteľnosti boli doslova
okradnutí o 100 000 eur. Vyslovila podozrenie, že aj právny zástupca z ich strany, keď došlo k zmene

žaloby, toto prebehlo bez ich vedomia a súhlasu a takýmto postupom bola celá žaloba zmanipulovaná.
Namietala tiež znalecký posudok, ktorý je výrazne podhodnotený. Veriteľ mal možnosť uspokojiť
svoje finančné nároky súdnou cestou, čo však neuskutočnil, nakoľko uskutočnenie dobrovoľnej dražby
prebieha úplne mimo kontroly súdom.

4. K odvolaniu žalobcu v 1. rade sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. K vyhláseniu o pravosti a výške splatnosti uviedol s poukazom
na ust. § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj usts. § 33 ods. 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách uviedol, že žalovaný v 2. rade ako dražobník nemá zákonnú povinnosť a ani možnosť skúmať
pravdivosťvyhlásenianavrhovateľadražbypodľaust.§7ods.2Zákonaodobrovoľnýchdražbách.Akby

čo i len hypoteticky došlo k diskrepancii medzi skutočnou výškou pohľadávky a vyhlásením navrhovateľa
dražby, tak uvedené nemá akýkoľvek vplyv na platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o
námietku žalobcu v 1. rade vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby, tak poukázal na ust. § 12 ods.
1 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom žalovaný v 2. rade ako dražobník v súlade so zákonnoudikciou zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby prostredníctvom znalca. Dražobník - žalovaný v 2.
rade vystupoval vo vzťahu k podanému znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa a nemal vplyv
na obsah posudku a súčasne bol podľa zákona povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov

znalca. Ak žalobca v 1. rade nebol spokojný s výsledkom znaleckého ohodnotenia nehnuteľnosti, mohol
požiadať o vyhotovenie nového znaleckého posudku, čo neurobil. Z toho dôvodu považuje argumentáciu
žalobcu v 1. rade za bezpredmetnú. K navrhovaným dôkazom uviedol, že ak aj žalobcovia v celom
konaní rozporovali výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade, nikdy nebolo sporné, že by celková výška
pohľadávky žalovaného v 1. rade bola vyššia ako suma 2000 eur a v tomto smere by vykonávanie

ďalších dôkazov týkajúcich sa výšky pohľadávky žalovaného v 1. rade bolo nadbytočné. Vo vzťahu k
údajnému nekorektnému, prípadne podplácačskému priebehu dražby uviedol, že žalobkyňa v 2. rade v
rámci pojednávania predniesla informácie o údajnom podplácaní medzi účastníkmi dobrovoľnej dražby,
avšak pravdivosť tohto tvrdenia v konaní nepreukázali a v tejto veci nepodali ani trestné oznámenie. Ak
by aj hypoteticky pripustili takúto možnosť, tak žalovaný v 2. rade ako dražobník nemá, ani nemôže mať
dosah na prípadnú komunikáciu mimo miesta, kde sa dobrovoľná dražba koná.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu v 1. rade bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom- stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP) viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania po pripustení zmeny petitu žaloby bolo určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby dňa 16. 07. 2018 na notárskom úrade A.. B. H., predmetom ktorej bol
rodinný dom súp. č. 313, postavený na pozemku L. parc. č. XXX/XXX, vrátane pozemkov L. parc. č.
XXX/XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 ostatné

plochy, parc. č. XXX/XXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria a to všetko zapísané na LV č.
XXXX pre kat. úz. Q. H. M..

7. V zmysle ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2015 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v prípade ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať

súd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,aksaneuplatnído
troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadov, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmet
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade môže sa
domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podali

návrh o neplatnosť dražby v súlade s ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách.

8. Dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného
práva k predmetu dražby konané na základe návrhu navrhovateľa (viď bližšie § 2 písm. a/). Vydražiteľom
je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje

dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na
prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len záložný
veriteľ), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby (§ 7 ods.
1). Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je

navrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,jepovinnýpísomnevyhlásiťajprávo,sumuasplatnúpohľadávku,
pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 7 ods. 2). Dražbu je možné vykonať
len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom
(§ 16 ods. 1, text pred bodkočiarkou). Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa
o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že

predmet dražby je možné dražiť (§ 16 ods. 2 veta druhá). V prípade, ak boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu (§ 21
ods. 2). Navrhovateľ dražby zodpovedá za správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možnédražiť. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného prával. Zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku
sa nemožno zbaviť (§ 33 ods. 2). Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že

návrh žalobcov o určenie neplatnosti dražby zo dňa 16. 07. 2018 konanej podľa zák. č. 527/2002 Z. z.
nebol podaný dôvodne v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, keď v konaní nebolo
preukázané, že by v súvislosti s konaním predmetnej dražby (dražobným konaním) došlo k porušeniu
ustanovenízák.č.527/2002ato§7ods.2,§12ods.1,sprihliadnutímnaskutkovévymedzeniedôvodov
návrhu, ako aj s poukazom na odvolacie dôvody žalobcu v 1. rade.

9. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie poukazuje na to, že pokiaľ žalobcovia namietali
neplatnosť dražby z dôvodu, že spochybňujú celkovú výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade a
spochybňujú výšku ohodnotenia predmetu dražby, v konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný
v 1. rade ako navrhovateľ dražby a záložný veriteľ si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. §
7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, písomne vyhlásil aj pravosť, výšku a splatnú pohľadávku,

pre ktorú navrhol výkon záložného práva, keď z vykonaného dokazovania nevyplýva tá skutočnosť,
že by žalobcovia v priebehu dražby namietali obsah tohto písomného vyhlásenia žalovaného v 1.
rade a potom pokiaľ ide o výšku pohľadávky, pre ktorú bol navrhnutý výkon záložného práva, táto za
daných preukázaných okolností nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Žalovaný v 2. rade ako
dražobník zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby, podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania

dražby v súlade s § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách, keď ohodnotenie predmetu dražby v zmysle
vypracovaného znaleckého posudku nebolo v priebehu celej dobrovoľnej dražby zo strany žalobcov
v 1. a 2. rade namietané. Potom čo im bol znalecký posudok doručený, títo ani nežiadali v priebehu
dražobného konania o vyhotovenie nového znaleckého posudku a pokiaľ ide o určenie ceny predmetu
dražbyzadanýchpreukázanýchokolnostíurčenieocenenianemôžemaťzanásledokneplatnosťdražby.

Je nesporné, že v danej veci nebol v priebehu konania dražby prejavený záujem nehnuteľnosť vydražiť
za cenu určeným znaleckým posudkom a preto bol predmet dražby vydražený v opakovanom kole
za najnižšiu zákonom stanovenú celú cenu v súlade s § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách.
Námietka žalobcov, že záložný veriteľ mohol žalovať o zaplatenie pohľadávky a nie hneď pristúpiť k
výkonu záložného práva, nemá v danom prípade právny význam, pretože záložný veriteľ mohol svoje

právo uplatniť v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách a samotná skutočnosť, že by prebiehalo
konanie,vktorombysazáložnýveriteľvočizáložnémudlžníkovidomáhaluspokojeniasvojejpohľadávky
zabezpečenej záložným právom nemá pre určenie neplatnosti dražby žiaden právny význam. Žalobca
vo svojom odvolaní ešte namieta premlčanie záložného práva. K tomuto odvolací súd podotýka, že
otázkou premlčania sa súd prvej inštancie zaoberal vo svojom rozhodnutí a to uznesením zo dňa 19.

12. 2017, ktorým bol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, a ktorý v bode
8. uvedeného rozhodnutia sa otázkou premlčania zaoberal a uviedol, že v danom prípade neuplynula
premlčacia doba podľa § 100 a § 101 OZ. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. 04. 2018
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/33/2018 zo dňa 12. 03. 2018.

10. Z vyššie uvedených dôvodov, keď v konaní nebolo preukázané porušenie zák. č. 527/2002 Z. z.,
preto súd prvej inštancie správne rozhodol a odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny v zmysle
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanieje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).