Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 27, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25C/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420200431
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420200431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom, sudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobkýň: 1/ L. P., D..
W., M.. XX.XX.XXXX, bytom F. C. Č.. XX, XXX XX F. C., štátna občianka Slovenskej republiky, 2/ W. Y.,
rod. W., M.. XX.XX.XXXX, bytom F. C. Č.. XXX, XXX XX F. C., štátna občianka Slovenskej republiky,
obidve právne zastúpené: JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o. so sídlom A. Dubčeka 386/10, 965
01 Žiar nad Hronom, proti žalovanej: V. P., M.. XX.XX,XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., Česká republika,

štátna občianka Českej republiky, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že spoluvlastnícky podiel 1/4 z parcely č. EKN XXXX/X vyznačená ako orná pôda
o výmere 672 m2 vedená Okresným úradom Žarnovica, katastrálnym odborom pre k. ú. F. C., p a t
r í do dedičstva po nebohej U. W., D.. S., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C.
XX a spoluvlastnícky podiel 1/4 z parcely č. EKN XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 672 m2
vedená Okresným úradom Žarnovica, katastrálnym odborom pre k. ú. F. C., p a t r í do dedičstva
po nebohom J. W., D.. W., nar. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2020 sa žalobkyne domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel
1/4 z parc. č. V. XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 672 m2, vedená Okresným úradom
Žarnovica, katastrálnym odborom pre k. ú. F. C. patrí do dedičstva po nebohej U. W., rod. S., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX a spoluvlastnícky podiel 1/4 z parcely

č. EKN XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 672 m2 vedená Okresným úradom Žarnovica,
katastrálnym odborom pre k. ú. F. C. patrí do dedičstva po nebohom J. W., D.. W., M.. XX.XX.XXXX,
zomr. 28.01.2015, naposledy bytom Veľká Lehota 73.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyne sú držiteľkami nehnuteľnosti, ktorá je vedená Okresným úradom
Žarnovica, katastrálnym odborom pre katastrálne územie F. C., zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. EKN
XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 672 m2. Do oprávnenej držby žalobkyne vstúpili po úmrtí

rodičov U.M. W., D.. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX J. J. W.,
rod. W., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX. Predmetnú nehnuteľnosť právni
predchodcovia (rodičia žalobkýň) mali v držbe v dobrej viere, sú jej vlastníkmi, a to s poukazom na
tú skutočnosť, že od nebohej J. Y., nar. XX.XX.XXXX odkúpili spoluvlastnícky podiel 1/2, o čom bolo
spísané čestné prehlásenie (kúpnopredajná zmluva dňa 25.02.1964) na Miestnom národnom výbore
vo F. C., podpísané vlastníčkou J. Y. za prítomnosti jej dcéry V. P. - žalovanej. V čestnom prehlásení

(kúpnopredajnej zmluve) Alojzia Gajdošová potvrdila, že odpredala ich právnym predchodcom (rodičom
žalobkýň) parcelu č. XXXX/X o výmere 6 árov 77 m2, za ktorú jej bola vyplatená kúpna cena s tým, že
ich právni predchodcovia už v minulosti vstúpili do užívania nehnuteľnosti. Právni predchodcovia maliza to, že podiel od J. Y. kúpili a sú jeho vlastníkmi, nehnuteľnosť vždy riadne obhospodarovali, a to až
do svojej smrti. Právna zástupkyňa žalobkýň poukázala na to, že právni predchodcovia vstúpili do držby
za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka, zákona č. 141/1950 Zb., v ktorom období uzatvorenie

zmluvy bolo podkladom pre prevod vlastníckych práv k nehnuteľnosti a zápis nadobudnutia vlastníckeho
práva v pozemkovej knihe nebol podmienkou prevodu vlastníctva. Titul nadobudnutia nehnuteľnosti
odvodzujú žalobkyne od listiny nazvanej ako čestné prehlásenie vyhotovenej dňa 25.02.1964. J. Y. si
od uvedeného dátumu nikdy neuplatňovala žiadne vlastnícke a užívacie práva, pretože si bola vedomá
toho, že predmetnú nehnuteľnosť odpredala ich právnym predchodcom, resp. spoluvlastnícky podiel

jednu polovicu. O preukázaní držby nehnuteľnosti žalobkyne predložili potvrdenie Obce F. C., z ktorého
vyplýva, že právni predchodcovia žalobkýň predmetnú nehnuteľnosť riadne obhospodarovali až do
svojej smrti a následne do držby nehnuteľnosti vstúpili žalobkyne ako ich právni nástupcovia. Pre
podanie žaloby ich aktívna legitimácia vyplýva z osvedčení o dedičstve vydaného dňa 18.03.2010 sp.
zn. 12D 92/2010 (dedičské konanie po nebohej U.M. W., S.) a F. R. XX.XX.XXXX P.. S.. XD XX/XXXX
(R. B. U. M.. J. Hudecovi, rod. W.). Z dedičských rozhodnutí je zrejmé, že ako jedinými dedičkami po

nebohých rodičoch sú žalobkyne. Pasívne legitimovaná je právna nástupkyňa nebohej J. Y., rod. L.,
M.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, čo vyplýva z potvrdenia Okresného súdu v Mostě, vydaného
dňa 26.11.2019, na základe ktorého ako jediná dedička sa uvádza V. P., M.. XX.XX.XXXX - žalovaná.
Dedičské konanie po nebohej J. Y. bolo rozhodnutím súdu zo dňa 10.01.1989, sp. zn. 35D 1500/88,
zastavené pre nemajetnosť. Z dôvodu zosúladenia stavu skutkového so stavom vlastníckym, žalobkyne

sa žalobou o určenie predmetu dedičstva s poukazom na ustanovenie § 115, § 116 zákona č. 141/1950
Zb. Občianskeho zákonníka (Stredný občiansky zákonník), prípadne zákona č. 40/1964 Zb. v znení
zákona č. 131/1982 Zb. Občianskeho zákonníka, ktorým bol zavedený opätovne inštitút vydržania od
01.01.1982 domáhajú, aby súd ich žalobe vyhovel. Zároveň poukazujú aj na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018.

3. Na preukázanie svojich tvrdení predložili spolu so žalobou list vlastníctva č. XXXX k. ú. F. C.,
kópiu čestného prehlásenia zo dňa 25.02.1964, potvrdenie Obce Veľká Lehota zo dňa 13.01.2020,
osvedčenie o dedičstve vydané dňa 18.03.2010 sp. zn. 12D 92/2010, osvedčenie o dedičstve vydané
dňa 23.04.2015 sp. zn. 1D 12/2015, list Okresního soudu v Mostě z 26.11.2019.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie bola do vlastných
rúk doručená dňa 25.06.2020.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.11.2020, na ktoré sa nedostavila žalovaná a žalobkyne.

Právna zástupkyňa žalobkýň ich neúčasť ospravedlnila, súhlasila, aby sa pojednávanie vykonalo v
ich neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila vážnymi dôvodmi, hoci bola riadne a včas
predvolaná, preto súd konal a rozhodol podľa § 180 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobkýň a žalovanej.

6. Právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Poukázala na skutočnosť,
že na liste vlastníctve č. XXXX, k. ú. F. C. je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nebohá J. Y.,
D.. L., nar. XX.XX.XXXX pod B 2 v spoluvlastníkom podiele 1/2, ktorý je predmetom tohto konania.
Vzhľadom k tomu, že je nebohá, je písaná ako žalovaná jediná jej právna nástupkyňa, ktorá je pasívne
vecne legitimovaná pre dané konanie V. P., M.. XX.XX.XXXX, čo vyplýva z potvrdenia Okresního soudu

v Mostě vydaného dňa 26.11.2019. Právni predchodcovia žalobkýň U. W. a jej manžel J. W. zakúpili
od nebohej J. Y. celý spoluvlastnícky podiel v 1/2 - ici účasti k celku k parc. č. XXXX/X vyznačenej
ako orná pôda o výmere 672 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. C.. Táto skutočnosť
je preukázaná listinným dôkazom, a to čestným prehlásením, v ktorom sa uvádza, že J. Y. odpredala
manželom W. svoj spoluvlastnícky podiel a bola jej aj vyplatená kúpna cena. K tomuto úkonu došlo

dňa 25.02.1964 za platnosti Stredného občianskeho zákonníka. Od roku 1964 manželia W. až do svojej
smrti mali v držbe uvedenú nehnuteľnosť a boli presvedčení, že sú aj jej vlastníkmi. Až po ich smrti,
právnenástupkyne,žalobkynezistili,ženiesúpísanéakopodielovíspoluvlastníci,alenalistevlastníctva
je stále písaná pôvodná vlastníčka J. Y., ktorá odpredala svoj spoluvlastnícky podiel ich právnym
predchodcom (rodičom). Žalobkyne týmto splnili podmienky vydržania, pretože predmetnú nehnuteľnosť

užívali oprávnene od roku 1964 až do svojej smrti ich právni predchodcovia. Nikto nespochybňoval ich
vlastnícke právo a ich držba bola nerušená, nepretržitá viac ako desať rokov. Z uvedeného dôvodu
žalobkyne navrhli, aby súd žalobe vyhovel. Oprávnenosť držby vyplýva z čestného prehlásenia avyjadrenia Obce F. C.. Náhradu trov konania si žalobkyne prostredníctvom právnej zástupkyne v tomto
konaní neuplatnili.

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. C. vyhotoveného dňa 05.02.2020, pripojeného k žalobe na
č.l. 5 vyplýva, že parcela registra „E“ č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 672 m2 je zapísaná
pod B 2/ na nebohú J. Y., rod. L., M.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX F.
C. v podiele 1/2 účasti k celku. Z potvrdenia Okresního soudu v Mostě zo dňa 26.11.2019 súd zistil, že
menovaná bola v čase úmrtia vdova a mala jedno dieťa, a to dcéru V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.,

Š.Í. XXX - žalovanú. Dedičské konanie po nebohej J. Y. bolo rozhodnutím Okresního soudu v Mostě zo
dňa 10.01.1989, sp. zn. 35D 1500/88 zastavené pre nemajetnosť.

8.Zosvedčeniaodedičstvezodňa18.03.2010sp.zn.12D92/2010,súdzistil,že Mgr.AndreaGaletová
ako Okresným súdom v Žiari nad Hronom poverená súdna komisárka v dedičskej veci po poručiteľke U.
W.,D..S.,M..XX.XX.XXXX,zomrelejdňa28.01.2010,naposledybytomF.C.XX,vydalatotoosvedčenie

o dedičstve. V osvedčení je špecifikovaný majetok v súpise aktív a pasív, pričom v tomto súpise nie je
uvedená predmetná parcela 1466/1 - orná pôda o výmere 672 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k.
ú. F. C.. Týmto rozhodnutím notárka osvedčila, že dedičstvo po poručiteľke nadobúda žalobkyňa 1/ bez
povinnosti vyplatiť žalovanú 2/ a otca J. W.. Po poručiteľke ako dedičia boli jeho právni nástupcovia -
pozostalý manžel J. W., rod. W., M.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX (zomr. XX.XX.XXXX) a

jej deti poručiteľky, t.j. žalobkyne 1/ a 2/.

9. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.04.2015, sp. zn. 1D 12/2015, súd zistil, že JUDr. Ľubica Dvončová
ako Okresným súdom v Žiari nad Hronom poverená súdna komisárka v dedičskej veci po poručiteľovi
J. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XX, vydala toto osvedčenie

o dedičstve. V osvedčení je uvedené, že poručiteľ nadobudol majetok, ktorý následne je špecifikovaný
v súpise aktív a pasív, pričom v tomto súpise nie je uvedená predmetná parcela XXXX/X vyznačená
ako orná pôda o výmere 672 m2 zapísaná na LV č. XXXX. Ako dedičia zo zákona po poručiteľovi sú
uvedené deti - žalobkyne 1/ a 2/, keďže manželka poručiteľa U. W. zomrela v roku 2010.

10. Z potvrdenia Obce Veľká Lehota zo dňa 13.01.2020 súd zistil, že parcela č. E KN 1466/1 orná pôda o
výmere 672 m2 k. ú. F. C. zapísaná na LV č. XXXX, bola dlhodobo užívaná žalobkyňou 1/ a 2/ a predtým
ich právnymi predchodcami neb. J. W. J. U.Í. W., D.. S. (rodičia žalobkýň).

11. Z čestného prehlásenia zo dňa 25.02.1964 napísaného na bývalom Miestnom národnom výbore vo

F. C. z bodu 4. vyplýva, že právni predchodcovia žalobkýň (ich rodičia) odkúpili spoluvlastnícky podiel
od nebohej J. Y. k parc. č. EKN XXXX/X (predtým pzkn. parc. č. XXXX/X) s tým, že jej bola vyplatená
kúpna cena, čo potvrdila svojim podpisom aj za prítomnosti svojej dcéry Emy Spurnej - žalovanej.

12. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13.Podľa§123vsúčasnostiplatnéhozákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníneskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením a rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
uvedených zákonom.

15. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, po doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.16. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Podľa prechodného ustanovenia § 868 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.01.1992,
kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka - zákon č. 509/1991 Zb.), pokiaľ ďalej
nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred
01.januárom.1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. januárom

1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

18. Podľa prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od
01.01.1992), ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe
doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní
pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok

nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

19. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (tzv. Stredný občiansky zákonník),
vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom
vlastníctve.

20. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (tzv. Stredný občiansky
zákonník), vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite
tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

21. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1992 Zb. účinného od
01.04.1983, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má
nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ
nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

22. Keďže ide o žalobu, ktorá je z procesného hľadiska tzv. určovacou žalobou, súd skúmal existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Podľa názoru súdu predložením
výpisu z LV č. XXXX k. ú. F. C., Osvedčenia o dedičstve 12D 92/2010 zo dňa 18.03.2010, Osvedčenia
o dedičstve 1D 12/2015 zo dňa 23.04.2015, čestného prehlásenia vyhotoveného dňa 25.02.1964 na
Miestnom národnom výbore vo F. C. (kúpnej zmluvy) žalobkyne osvedčili, že majú naliehavý právny

záujem na žiadanom určení z dôvodu, že v prípade priaznivého rozhodnutia v tomto spore môžu sa
domáhať v náhradnom dedičskom konaní dedičstva po nebohých rodičoch, a to nebohej matke U. W.,
D.. S., M.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a nebohom otcovi J. W., D.. W., M.. XX.XX.XXXX, S..
XX.XX.XXXX, obaja naposledy bytom F. C. XX prejednania novoobjaveného majetku. Vo veci mal súd
za nesporné, že žalovaná prichádza do úvahy ako dedička po poručiteľke svojej matke, ktorá je doposiaľ

v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/2
a teda bez tohto určenia je ohrozené právo žalobkýň ako dedičov.

23. Žalobkyne videli vlastníctvo ich právnych predchodcov (rodičov) v tom, že od neb. J. Y. (právnej
predchodkyne žalovanej) dňa 25.02.1964 odkúpili jej spoluvlastnícky podiel 1/2, o čom bolo spísané

čestné prehlásenie (kúpnopredajná zmluva) na Miestnom národnom výbore vo F. C., podpísané
vlastníčkou nehnuteľnosti J. Y.Š. za prítomnosti jej dcéry V. P. - žalovanej. Z čestného prehlásenia
vyplýva, že J. Y. potvrdila, že odpredala právnym predchodcom žalobkýň parc. č. 1466/1 o výmere 6
árov 77 m2, za ktorú jej bola vyplatená kúpna cena s tým, že právni predchodcovia (rodičia žalobkýň) už
v minulosti vstúpili do užívania nehnuteľnosti, ktorú riadne obhospodarovali a užívali až do svojej smrti.

24. Žalobkyne tvrdili ako titul nadobudnutia vlastníctva od svojich právnych predchodcov kúpnopredajnú
zmluvu (čestné prehlásenie) uzavretú s nebohou matkou žalovanej J. Y. R. XX.XX.XXXX, za účinnosti
tzv. Stredného občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. platného od 01.01.1951. Tento Občiansky
zákonník upravoval inštitút vydržania v ustanoveniach § 115, § 116 ods. 1 v spojení s § 145. Vlastnícke

právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom
ustanovenú, ktorá bola v prípade nehnuteľných vecí desať rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval
ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu
dobu. Podľa § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 151/1950 Zb., lehota, ktorá začala bežaťpred 01. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto
kratšej lehoty, počítanej odo dňa 01. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty,
počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

25. V Občianskom zákonníka č. 40/1964 Zb. nebolo vydržanie ako titul nadobudnutia vlastníctva
upravené, a to až do 31.03.1983. Novelou účinnou od 01.04.1984 umožnil Občiansky zákonník vydržať
vec a takto k nemu získať osobné vlastníctvo. Pri pozemkoch však fyzická osoba mohla vydržať
pozemok iba pre štát a mala právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, teda pozemok

nemohla nadobudnúť do osobného vlastníctva. Novela účinná od 01.01.1992 umožnila nadobudnúť
na základe vydržania aj pozemky, pričom umožnila oprávnenej osobe započítať si čas, po ktorý jej
právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona (§ 872 ods. 6
Občianskeho zákonníka).

26.Podľaustanovenia§116ods.2 Občianskehozákonníkač.141/1950Zb.tzv.Strednéhoobčianskeho

zákonníka, ako aj podľa § 134 ods. 4 platného v súčasnosti Občianskeho zákonníka, platila a platí
zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu
predchodcu.

27. Z uvedeného vyplýva, že podmienka uplynutia vydržacej doby bola u žalobkýň splnená, keďže

táto trvala od 25.02.1964 nepretržite až do smrti matky žalobkýň do 28.01.2010 a otca žalobkýň do
28.01.2015.

28. Pokiaľ ide o právny titul vstupu do držby a dobromyseľnosti, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5Cdo 260/2008 zo dňa 10.12.2008, podľa ktorého „Predpokladom vydržania je

skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno aj s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že

užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby
držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí.
Pri posudzovaní oprávnosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné

presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“.

29. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018 okrem
iného judikoval: „ ...pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť
teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba

považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatiť dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako o bezodplatné plnenie“.

30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právnym predchodcom žalobkýň 1/ a 2/ neb. J.

Y. matka žalovanej odpredala kúpnopredajnou zmluvou (čestné prehlásenie zo dňa 25.02.1964) svoj
spoluvlastnícky podiel 1/2 z parc. č. EKN XXXX/X (predtým v pzkn. parc. č. XXXX/X) F. súčasnosti
zapísaný na LV č. XXXX k. ú. Veľká Lehota, ktorá je doposiaľ zapísaná pod B/2 v podiele 1/2 - ici,
po ktorej bolo dedičské konanie Okresního soudu v Mostě pod sp. zn. 35D 1500/88 dňa 11.01.1989
zastavené pre nemajetnosť. V dobe úmrtia vdova mala jedno dieťa, a to dcéru V. P., M.. XX.XX.XXXX

- žalovanú. V dôsledku týchto skutočností možno považovať za nepochybné, že právni predchodcovia
žalobkýň 1/ a 2/ a následne po nich samotné žalobkyne 1/ a 2/ sa o nehnuteľnosť od jej nadobudnutia,
t.j. od 25.02.1964 až doposiaľ nepretržite, sústavne vo svojom mene a bez prerušenia starali a túto
nehnuteľnosť užívali. Taktiež možno považovať za nepochybné, že právni predchodcovia žalobkýňuzavreli kúpnu zmluvu (čestné prehlásenie) dňa 25.02.1964 s právnou predchodkyňou - matkou
žalovanej, pričom za odkúpený spoluvlastnícky podiel 1/2 vyplatili aj dohodnutú kúpnu cenu,
čo účastníci zmluvy za prítomnosti dcéry predávajúcej potvrdili svojimi podpismi, t.j. spoluvlastnícky

podiel k nehnuteľnosti parc. č. EKN 1466/1 nadobudli dobromyseľne, a to uzavretím predmetnej kúpnej
zmluvy, vyplatením kúpnej ceny a ujatím sa výkonu vlastníckeho práva. Predávajúca a ani žalovaná
im v užívaní nebránili, na uvedenú nehnuteľnosť si nárok neuplatňovali. Keďže Stredný občiansky
zákonník poznal nadobudnutie vlastníctva i mimo pozemkovej knihy vydržaním, poručitelia najneskôr
k 01.01.1992 (úprava vydržania zavedená novelou účinnou od 01.01.1992 zákonom č. 509/1992 Zb.),

splnili všetky podmienky na vydržanie spoluvlastníckeho podielu po právnej predchodkyni žalovanej,
kedy sa pozemok stal opätovne spôsobilým predmetom vydržania, súd žalobe vyhovel. Rozsudok súdu,
ktorým sa vyhovie žalobe, ktorou sa dedič domáha vyslovenia, že určitá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi, má deklaratórnu povahu, čo znamená, že sa ním len potvrdzuje právny stav, ktorý tu
bol v čase smrti poručiteľa. Týmto rozhodnutím sa nezakladajú žalobkyniam 1/ a 2/ voči žalovanej
žiadne práva. Rozsudkom nie je deklarované, že by žalobkyne ako právne nástupkyne poručiteľov boli

vlastníkmi veci a ani to, že by žalovaná vlastníkom veci nebola (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/188/2010 z 31.01.2012).

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, nakoľko žiadna

zo strán si právo na ich náhradu neuplatnila. Právna zástupkyňa žalobkýň výslovne uviedla, že si proti
žalovanej náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom
odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.