Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 31, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213205484
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8213205484.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcu: T.. P. A.,
G.. XX.XX.XXXX, XXX XX I. XXX, právne zastúpeného: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA s. r. o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, právne
zastúpenému: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát, Baštová 5A, 085 01 Bardejov, o neplatnosť skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu mzdy t a k t o

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b) a § 47
písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalovaného
z 21.3.2013 doručená žalobcovi 21.3.2013 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobcu so
žalovaným trvá.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi za obdobie od 4.11.2013 do 16.7.2016 náhradu mzdy v sume

18 567,81 Eur a úrok z omeškania 5,25% ročne z
- náhrady mzdy 676,82 Eur od 11.12.2013 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 744,50 Eur od 11.1.2014 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 778,34 Eur od 11.2.2014 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 676,82 Eur od 11.3.2014 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 710,66 Eur od 11.4.2014 do zaplatenia,

- náhrady mzdy 790,96 Eur od 11.5.2014 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 790,96 Eur od 11.6.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 5,15% ročne z
- náhrady mzdy 703,69 Eur od 11.7.2014 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 703,69 Eur od 11.8.2014 do zaplatenia,
úrok z omeškania 5,05% ročne z
- náhrady mzdy 703,69 Eur od 11.9.2014 do zaplatenia,

- náhrady mzdy 703,69 Eur od 11.10.2014 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 703,69 Eur od 11.11.2014 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 34,86 Eur od 11.12.2014 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 59,69 Eur od 11.5.2014 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 641,94 Eur od 11.6.2015 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 678,69 Eur od 11.7.2015 do zaplatenia,

- náhrady mzdy 713,64 Eur od 11.8.2015 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 641,27 Eur od 11.9.2015 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 677,46 Eur od 11.10.2015 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 672,91 Eur od 11.11.2015 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 636,93 Eur od 11.12.2015 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 708,88 Eur od 11.1.2016 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 636,93 Eur od 11.2.2016 do zaplatenia,

- náhrady mzdy 636,93 Eur od 11.3.2016 do zaplatenia,úrok z omeškania 5,00% ročne z
- náhrady mzdy 708,88 Eur od 11.4.2016 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 682,48 Eur od 11.5.2016 do zaplatenia,

- náhrady mzdy 720,62 Eur od 11.6.2016 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 720,62 Eur od 11.7.2016 do zaplatenia,
- náhrady mzdy 307,57 Eur od 11.8.2016 do zaplatenia.

III. Konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy za mesiac jún 2014 nad 703,69 Eur s príslušenstvom,

za mesiac júl 2014 nad 703,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac august 2014 nad 703,69 Eur s
príslušenstvom, za mesiac september 2014 nad 703,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac október 2014
nad 703,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac november 2014 nad 703,69 Eur s príslušenstvom, za
mesiac december 2014 nad 703,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac január 2015 nad 720,69 Eur s
príslušenstvom, za mesiac február 2015 nad 720,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac marec 2015 nad
720,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac apríl 2015 nad 720,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac máj

2015 nad 720,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac jún 2015 nad 720,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac
júl 2015 nad 739,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac august 2015 nad 739,40 Eur s príslušenstvom,
za mesiac september 2015 nad 739,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac október 2015 nad 739,40 Eur
s príslušenstvom, za mesiac november 2015 nad 739,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac december
2015 nad 739,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac január 2016 nad 774,40 Eur s príslušenstvom,

za mesiac február 2016 nad 774,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac marec 2016 nad 774,40 Eur s
príslušenstvom, za mesiac apríl 2016 nad 774,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac máj 2016 nad 774,40
Eur s príslušenstvom, za mesiac jún 2016 nad 774,40 Eur s príslušenstvom a za mesiac júl 2016 nad
334,46 Eur s príslušenstvom zastavuje.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

V. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,84%,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 12.7.2013 domáhal určenia, že výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá mu bola daná podľa § 46 ods. 1 písm. b) a § 47 písm. c) zákona
č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.“) žalovaným 21.3.2013, kedy mu bola súčasne doručená je neplatná,

štátnozamestnanecký pomer žalobcu so žalovaným trvá ako aj náhrady mzdy, ktorú si po čiastočnom
späťvzatí žaloby z 13.1.2020 uplatňoval v celkovej čiastke 27 297,98 Eur a to aj s úrokom z omeškania
9,5% až 9,05% ročne z jednotlivých mesačných nárokov na náhradu mzdy. Zároveň sa žalobou domáhal
aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodňoval skutočnosťou, že v čase, kedy mu bola daná výpoveď neboli naplnené
podmienky vyplývajúce z § 46 ods. 1 písm. b) a § 47 písm. c) v tom čase platného znenia zákona
č. 400/2009 Z. z., keď žalovaný tvrdil, že nemá k dispozícii voľné štátnozamestnanecké miesto. Podľa
personálneho rozkazu č. XXX z 30.11.2012 sa totiž s účinnosťou od 1.1.2013 na Obvodnom úrade
Bardejov mal rušiť iba odbor ekonomický a osobný úrad, nie však odbor organizačný, pričom nedošlo ani

k zrušeniu funkcie hlavného radcu. Zo strany žalovaného tak podľa neho došlo k porušeniu ponukovej
povinnosti, ktorá musí predchádzať prípadnej platnej výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril podaním z 12.8.2013, v ktorom tvrdil, že v čase
realizovania napadnutej výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru nemal k dispozícii žiadne voľné

štátnozamestnanecké miesto, ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť a keďže bola jeho výpoveď žalobcovi
aj doručená 21.3.2013, táto výpoveď je platná. Uvádzal, že s účinnosťou od 1.1.2013 došlo zákonom
č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov(ďalejlen„zákonč.345/2012Z.z.“)kzrušeniuobvodnéhoúraduakosamostatnéhoslužobného
úraduakprechoduprávapovinnostízoštátnozamestnaneckýchvzťahovobvodnéhoúradunaSlužobný

úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V zmysle § 38 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009Z. z. došlo zrušením obvodného úradu k 1.1.2013 aj k skončeniu vykonávania funkcií vedúceho
zamestnanca ex lege. Jeho postup v tejto veci sa mal opierať o usmernenie Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (ďalej aj len „ministerstvo“) doručené Obvodnému úradu Bardejov 30.11.2012.

Podľa neho, v prípade každého štátneho zamestnanca pôvodného obvodného úradu k 1.1.2013
dochádzalo k zmene služobného úradu, zmene sídla služobného úradu a zmene pravidelného miesta
vykonávania štátnej služby [§ 31 ods. 1 písm. d), e) a f) zákona č. 400/2009 Z. z.]. Tvrdil, že s
každým vedúcim zamestnancom sa uskutočnil osobný pohovor v súvislosti so skončením vykonávania
jeho funkcie vedúceho zamestnanca, prípadne so skončením jeho štátnozamestnaneckého pomeru

výpoveďou z dôvodu podľa § 47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z. alebo dohodou. Keďže žalobca bol
od septembra 2012 dlhodobo pracovne neschopný, o týchto skutočnostiach bol informovaný listom zo
7.12.2012, ktorý žalobca prevzal 12.12.2012. Po skončení jeho práceneschopnosti sa dňa 21.3.2012
uskutočnilozaúčastiprednostuObvodnéhoúraduBardejovsožalobcomstretnutiezaúčelomvykonania
osobného pohovoru, na ktorom mal byť žalobca informovaný o skončení vykonávania funkcie vedúceho
zamestnanca na základe zákona ako aj o tom, že Obvodný úrad Bardejov nemá k dispozícii žiadne voľné

štátnozamestnanecké miesto, ktoré bolo možné žalobcovi ponúknuť a preto bola v tento deň žalobcovi
daná výpoveď. Na základe toho navrhoval žalobu zamietnuť ako podanú bez právneho dôvodu.

4. V priebehu konania žalobca v podstatnom argumentoval, že vychádzajúc z §§ 37 ods. 1, 38 a
47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z. zákonodarca nemal v prípade zrušenia služobného úradu v

úmysle, aby táto skutočnosť bola výpovedným dôvodom a takýmto je až krajná možnosť, keď sa
služobný úrad so štátnym zamestnancom nedohodne inak. Žalovaný podľa neho opomenul aplikovať
postup predpokladaný § 39 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z., t.j. zaradiť štátneho zamestnanca
s jeho súhlasom na vykonávanie štátnej služby v tom istom odbore a tej istej funkcii (§ 29),
ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Keďže k 1.1.2013 došlo k

prechodu práv a povinností zo štátnozamestnaneckých vzťahov na ministerstvo, mali byť žalobcovi
ponúknuté všetky štátnozamestnanecké miesta v pôsobnosti ministerstva, nie len tie, ktoré boli v
pôsobnosti Obvodného úradu Bardejov. Zároveň s poukazom na § 120 zákona č. 400/2009 Z. z.
odmietol aplikovateľnosť § 63 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník
práce“) na daný štátnozamestnanecký vzťah. Poukazujúc na vyjadrenie žalovaného z 9.8.2013

mal za to, že na základe zákona č. 345/2012 Z. z. došlo k trvalej zmene obsahových náležitostí
služobnej zmluvy a teda aj práva a povinností viazaných a k novým náležitostiam. Iba ak štátny
zamestnanec nesúhlasí so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru, môže s ním služobný úrad skončiť
štátnozamestnanecký pomer výpoveďou z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta alebo
dohodou. Štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade ministerstva sa malo podľa zákona č.

345/2012 Z. z. vytvoriť aj v prípade, ak štátny zamestnanec by do tohto služobného úradu nebol
preložený. Poukazoval ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/67/2010
z 9.12.2010, podľa ktorého má zamestnávateľ zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto výkonu
štátnej služby, ktoré má k dispozícii v dobe skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, teda nielen
miestozodpovedajúcepôvodnémuopisučinnostištátnozamestnaneckéhomiestazamestnancaazáleží

len na ňom, či ponuku prijme alebo odmietne. Mal za to, že žalovaný bol povinný viesť so žalobcom
aktívny dialóg o možnosti ďalšieho jeho zamestnávania, čo nesplnil. Skutočnosť, že žalovaný mal voľné
štátnozamestnanecké miesto podľa neho potvrdzujú tiež výberové konania ním vyhlásené na funkciu
hlavného radcu - vedúci odboru v odbore štátnej služby 1.02 Kancelária predstaviteľa štátnej moci
pre Obvodný úrad Poprad, Obvodný úrad Stropkov a Obvodný úrad Bardejov vyhlásené v období od

1.1.2013 do 21.3.2013. Poukazujúc na § 47 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z. z. mal za to, že výpoveď
zo štátnozamestnaneckého pomeru mohol dať žalovaný len ak pre žalobcu nemal iné vhodné miesto
a nedohodol by sa s ním inak. Podľa preukázaných okolností prípadu však žalovaný takéto voľné
štátnozamestnanecké miesto mal a preto si žalovaný preukázateľne svoju hmotnoprávnu povinnosť
ponúknuť žalobcovi iné vhodné miesto alebo sa s ním dohodnúť inak nesplnil. Voči návrhu žalovaného

na nepriznanie náhrady mzdy presahujúcej 12 mesiacov argumentoval rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 6Copr/1/2016, tvrdiac, že žalobca nepracoval kvôli prekážkam na strane žalovaného,
ktorý mu neumožnil pracovať počas obdobia, za ktoré požaduje náhradu mzdy, hoci žalobca bol
pripravený, ochotný a schopný vykonávať podľa služobnej zmluvy prácu a rovnako tvrdiac, že žalobca
je v preddôchodkovom veku a aj s ohľadom na prebiehajúce súdne konanie sa mu nepodarilo nájsť

adekvátnu prácu a preto neexistuje reálny dôvod na krátenie náhrady mzdy. Pripúšťal len jej zníženie
o súčet žalobcovi vyplatených príspevkov za opatrovanie blízkej osoby, vychádzajúc z čoho počas
konania zobral žalobu čiastočne späť. V ďalšom poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/157/2010, z obsahu ktorého vyplýva, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže byťaplikovanýtakýmspôsobom,abysapraktickynegovaloposkytnutieochranyzamestnancovivyplývajúce
z odseku 1 a teda, aby sa vyplatilo konať protiprávne. Žalovaného námietka nebola preukázaná do tej
miery, aby to bolo dôvodom na zníženie náhrady mzdy.

5. V priebehu konania žalovaný v podstatnom namietal, že ku dňu doručenia výpovede zo
štátnozamestnaneckého pomeru u neho neexistovalo štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore
štátnej služby a na tú istú funkciu a nemal povinnosť ponúknuť iné voľné štátnozamestnanecké miesto
v rámci pôsobnosti ministerstva, k čomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 8Cdo/132/2016, 8Cdo/133/2016 z 25.9.2017 týkajúci sa výkladu § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka
práce. Prednosta Obvodného úradu Bardejov v rámci svojej pôsobnosti a personálnej pôsobnosti
mohol ponúknuť iné štátnozamestnanecké miesto žalobcovi iba v územnom obvode Obvodného úradu
Bardejov, nemohol mu však ponúknuť miesto v inom obvode iného obvodného úradu, alebo v inej
zložke ministerstva. Išlo by o prekročenie právomoci prednostu obvodného úradu a k diskriminácii oproti
zamestnancom v súkromnej sfére alebo pracujúcim vo verejnom záujme, ktorým by zamestnávateľ

mohol ponúknuť iné vhodné miesto iba v rámci dohodnutého miesta výkonu práce. Keďže nedošlo k
písomnej dohode o preložení štátneho zamestnanca do služobného úradu ministerstva podľa § 31 ods.
2 zákona č. 400/2009 Z.z., služobný úrad ministerstva nemohol konať tak, že by žalobcovi ponúkol
niektoré z voľných pracovných miest v rámci svojho rezortu. Náhradu mzdy za obdobie presahujúce
12 mesiacov žiadal žalobcovi nepriznať z dôvodu, že vzhľadom na stupeň odkázanosti matky žalobcu

a potreby dennej opatery by aj tak nemohlo u žalobcu dôjsť k súbehu jej opatrovania ako osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím s výkonom zamestnania, teda žalobca by nemohol vykonávať ani tú
istú a ani inú obdobnú funkciu v riadnom pracovnom čase. Po oznámení výsledku lustrácie voľných
štátnozamestnaneckýchmiestvinformačnomsystémeMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikySekciou
personálnych a sociálnych činností a osobného úradu ministerstva listom z 30.3.2020 uvádzal, že

voľné pracovné miesta v organizačnom odbore Obvodného úradu Bardejov a Obvodnom úrade Žiar
nad Hronom v pozícii vedúceho odboru boli v čase dania výpovede žalobcovi voľné len štatisticky,
pretože boli zablokované z dôvodu už prebiehajúcich výberových konaní, do ktorých sa žalobca ani
neprihlásil. Na obvodnom úrade Bardejov bolo na toto miesto vyhlásené výverové konanie 1.2.2013,
pričom uskutočnilo sa 27.2.2013, t j. v čase, kedy bol žalobca dočasne práceneschopný.

6. Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2020 došlo s účinnosťou k 8.1.2020
k zmene zákonného sudcu, ktorým bol vo veci vydaný tento rozsudok.

7. Súd v priebehu konania vo veci vykonal dokazovanie výsluchom T.. K., služobnou zmluvou č. X/

XXXX z 1.1.2011, výpoveďou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Obvodného úradu Bardejov
č. R.-B.-XX/XXXX z 21.3.2013, záznamom z osobného pohovoru z 21.3.2013, listom Obvodného
úradu Bardejov č. X/XXXX/XXXXXX zo 7.12.2012, odpoveďou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Kancelária ministra vnútra SR, tlačový odbor č. C.-E.-XXXX/XXXXXX-XXX z 5.6.2018, komplexným
posudkom vydaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov pod č. XXXX/XXXXX-

X z 27.8.2014 rozhodnutiami z 3.9.2014, z 21.7.2015 a z 25.7.2016 o určení príspevkov za
opatrovanie, smernicou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. A.-U.-XXXX/XXXXXX z 10.12.2012,
Nariadením vedúcej služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu poverenia vo
veciach štátnozamestnaneckých vzťahov v služobnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
publikovaného v čiastke 14 Zbierky pokynov vedúceho služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky 20.12.2012 (ďalej len „nariadenie vedúcej služobného úradu ministerstva“), mzdovým listom
žalobcu za rok 2013, správou Sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu ministerstva,
Personálneho odboru, Oddelenia personálnych činností č. A.-O.-XXXX/XXXXXX-XXX z 30.3.2020,
personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 728/2012 účinným od 1.1.2013 s
pripojeným tabuľkovým prehľadom zmien zloženia a počtov, oznámením Obvodného úradu Bardejov o

výberovom konaní na pozíciu hlavného radcu - vedúceho organizačného odboru z 1.2.2013, doloženými
oznámeniami o výške a zložení funkčného platu žalobcu, správou Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, Centra podpory Prešov, oddelenia miezd a platov č. R.-U.-XXXX/XXXXXX-XXX z 13.6.2020,
potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu č. M. a ostatným obsahom spisu, pričom vo
veci bol zistený nasledovný skutkový stav.

8. Zo služobnej zmluvy č. X/XXXX z 1.1.2011 uzavretej medzi O.. M. M. ako vedúcim služobného úradu
Obvodného úradu Bardejov, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, a žalobcom bolo zistené, že k 1.1.2011vznikol u žalobcu štátnozamestnanecký pomer so zaradením odboru štátnej služby: 1.02 Kancelária
predstaviteľa štátnej moci a do funkcie: hlavný radca.

9. Z výpovede vystavenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Obvodným úradom Bardejov,
podpísanej prednostom obvodného úradu a označenej č. R.-B.-XX/XXXX z 21.3.2013 bolo zistené, že
uvedeného dňa ňou bola žalobcovi daná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1
písm. b) a § 47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z., odôvodnená skutočnosťou, že zákonom č. 345/2012
Z. z. došlo k zrušeniu obvodného úradu ako samostatného služobného úradu a k prechodu práv a

povinností na Služobný úrad ministerstva, pričom na základe personálneho rozkazu ministra vnútra
č. 728/2012 zo 7.12.2012 Obvodný úrad Bardejov nemal možnosť zaradiť žalobcu na výkon štátnej
služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29),
pretože Obvodný úrad Bardejov takéto štátnozamestnanecké miesto nemá a nedošlo ani k inej dohode
so štátnym zamestnancom. Uvedená výpoveď bola žalobcovi doručená 21.3.2013.

10. Z predloženého záznamu z osobného pohovoru realizovaného z 21.3.2013 za prítomnosti žalobcu,
prednostu obvodného úradu a ďalších vybraných zamestnancov Obvodného úradu Bardejov, bolo
zistené, že na ňom bol žalobca informovaný, že na základe personálneho rozkazu MV SR č. 728/2012
zo 7.12.2012 Obvodný úrad Bardejov nemá možnosť žalobcu zaradiť na výkon štátnej služby, pretože
nemá k dispozícii žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by mu mohlo byť ponúknuté.

11. Z listu vystaveného Obvodným úradom Bardejov pod č. X/XXXX/XXXXXX zo 7.12.2012 bolo zistené,
že pôvodný služobný úrad ním žalobcu informoval, že 1.1.2013 dôjde k zrušeniu obvodného úradu
ako samostatného služobného úradu a prechodu práv a povinností na Služobný úrad ministerstva a že
uvedenou právnou skutočnosťou dôjde v zmysle § 38 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej

službe k skončeniu vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona. List obsahoval aj
informáciu, že označený služobný úrad nebude mať možnosť na základe personálneho rozkazu ministra
vnútra č. 728/2012 zo 7.12.2012 žalobcu zaradiť na výkon štátnej služby ako aj o možnosti uzatvoriť so
žalobcom dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu podľa § 47 písm. c) zákona č.
400/2009 Z.z. Označený list bol žalobcovi doručený 12.12.2012.

12. Z listu žalobcu z 12.7.2013 vystaveného jeho právnym zástupcom bolo zistené, že ním žalobca
oboznámil žalovaného so svojim názorom, že jemu doručená výpoveď zo štátnozamestnaneckého
pomeru z 21.3.2013 je neplatná a súčasne ním požiadal, aby bol pozvaný na výkon práce. Uvedená
výzva bola žalovanému doručená 15.7.2013.

13. Z odpovede Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Kancelária ministra vnútra SR, tlačový odbor
č. C.-E.-XXXX/XXXXXX-XXX z 5.6.2018 bolo zistené, že v období od 1.1.2013 do 21.3.2013 boli
Ministerstvom vnútra SR vyhlásené výberové konania na funkciu hlavného radcu - vedúci odboru, pre
odbor štátnej služby 1.02 Kancelária predstaviteľa štátnej moci pre organizačný odbor Obvodného úradu

Poprad (VK č. 2013/PO/01), organizačný odbor Obvodného úradu Stropkov (VK č. 2013/PO/02), ako aj
organizačný odbor Obvodného úradu Bardejov (VK č. 2013/01/01), ako aj na funkciu hlavného radcu -
vedúci štátny zamestnanec v odbore štátnej služby 2.17 Vnútro pre odbor všeobecnej vnútornej správy,
oddelenie priestupkové Obvodného úradu Košice. Podľa listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Kancelária ministra vnútra SR, tlačový odbor č. C.-E.-XXXX/XXXXXX-XXX z 12.6.2018 boli v období od

21.3.2013 do 31.12.2013 vyhlásené výberové konania pod Z.-X/XXXX-U., Z. XXXX/PO/XX, Z. XXXX/
PO/XX, Z. XXXX/PO/XX, Z. XXXX/PO/XX, Z. XXXX/PO/XX.

14. Z výpovede T.. M. K., bývalého prednostu Obvodného úradu Bardejov na pojednávaní konanom
9.12.2019 vyplýva, že v dôsledku prijatia zákona č. 345/2012 Z. z. prebiehal v prípade vedúcich odborov

proces pohovorov, na základe ktorých, pokiaľ zamestnanec súhlasil s plynulým prechodom do nového
služobného úradu, došlo k zmene služobnej zmluvy. Ak vedúci zamestnanec nesúhlasil so zmenou
služobnej zmluvy, došlo podľa neho k ukončeniu služobného pomeru. Osobitným prípadom bol prípad,
pri ktorom bol zamestnanec v ochrannej dobe pracovne neschopný, kedy sa dôsledky zmeny právnej
úpravy oznamovali listom. Uvádzal, že dovtedajší odbor ekonomiky a odbor organizačný zanikli, a že

časť z týchto kompetencii prešla na novovzniknuté centrá podpory a časť zostala na novovytvorenom
organizačnom odbore. Z tohto dôvodu bolo nutné vypísať výberové konanie, o ktorom vedel aj žalobca,
pretože ho o tom osobne informoval v čase, v ktorom doniesol „prechodku PN“. S poukazom na obsah
služobnej zmluvy, v ktorej je uvedená konkrétna organizačná zložka ministerstva, mal za to, že z funkciehlavného radcu obvodného úradu nie je možné zamestnanca preradiť do inej jeho zložky, s iným
miestomvýkonuštátnejslužby.Poukazovaltiežnaobsahzáznamuzpohovoru,naktorombolažalobcovi
doručená výpoveď zo služobného pomeru, podľa ktorého žalobca tento záznam podpísal, výpoveď

prevzal a nevzniesol voči tomu žiadne námietky ani žiadnu požiadavku na pridelenie pracovného miesta.
Podľa neho tak žalobca neprejavil žiaden záujem o to, aby spolu rokovali o obsadení iného vhodného
pracovného miesta, ktoré by bolo pre neho vhodné. Zároveň popieral, že by v čase doručenia výpovede
bolo možné ponúknuť žalobcovi miesto aj len v dočasnej štátnej službe, keďže takéto miesto podľa neho
nebolo k dispozícii.

15. Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov č. K. z 3.9.2014 bol s účinnosťou
od 1.6.2014 žalobcovi priznaný peňažný príspevok na opatrovanie jeho matky vo výške 129,81 Eur,
ktorého výška bola s účinnosťou od 1.7.2015 rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bardejov č. K. z 21.7.2015 znížená na sumu 118,60 Eur a s účinnosťou od 1.7.2016 rozhodnutím
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov č. K.J. z 25.7.2016 znížená na sumu 112,04 Eur

mesačne. Podľa komplexného posudku č. XXXX/XXXXX-X z 27.8.2014 u matky žalobcu bola stanovená
miera funkčnej poruchy v rozsahu 60% so sociálnymi dôsledkami ktoré sú kompenzovateľné peňažným
príspevkom na opatrovanie a peňažným príspevkom na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

16. Z čl. 5 smernice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. A.-U.-XXXX/XXXXXX z 10.12.2012,
ktorou sa určuje vnútorná organizácia obvodného úradu súd zistil, že prednosta zastupuje obvodný úrad
v súdnom konaní a exekučnom v rozsahu pôsobnosti obvodného úradu [čl. 5 ods. 1 písm. e) smernice] a
koná aj vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahoch v rozsahu určenom
v poverení vedúceho služobného úradu ministerstva [čl. 5 ods. 1 písm. f) smernice].

17. Podľa čl. 4 Nariadenia vedúcej služobného úradu, prednosta obvodného úradu vykonáva personálnu
pôsobnosť v obvodnom úrade vo vzťahu k vedúcim štátnym zamestnancom v obvodnom úrade a
štátnymzamestnancomvorganizačnýchútvarochobvodnéhoúradu[čl.4ods.1písm.a)ab)nariadenia]
a tiež podpisuje výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe [čl. 4

ods. 2 písm. e) nariadenia].

18. Zo mzdového listu žalobcu za rok 2013 bolo zistené, že v mesiaci november 2013 mu bolo vyplatené
odstupné v sume 2 952,- Eur a funkčný plat za dovolenku v sume 439,29 Eur, čo potvrdzuje aj správa
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Centra podpory Prešov, oddelenie miezd a platov č. R.-U.-

XXXX/XXXXXX-XXX z 13.6.2020.

19. Zo správy Sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Personálneho odboru, Oddelenia personálnych činností č. A.-O.-XXXX/XXXXXX-
XXX z 30.3.2020 bolo zistené, že pre funkciu hlavný radca a pre odbor štátnej služby 1.02 Kancelária

predstaviteľa štátnej moci boli podľa lustrácie v integrovanom informačnom systéme ministerstva (IIS
SAP) v období od 1.1.2013 do 30.3.2013 voľné počas celého tohto obdobia dve štátnozamestnanecké
miesta a to miesto vedúceho organizačného odboru Obvodného úradu Žiar nad Hronom s ID 29067,
ako aj miesto vedúceho odboru Obvodného úradu Bardejov s ID 30013.

20. Z tabuľkového prehľadu zmien zloženia a počtov, ktorý je súčasťou personálneho rozkazu ministra
vnútra Slovenskej republiky č. 728/2012 účinného od 1.1.2013 bolo zistené, že k zmenám malo
dôjsť v rámci organizačného odboru Obvodného úradu Bardejov pri štátnozamestnaneckých miestach
vedených pod ID 30045 (funkcia: odborná radca), 30048, 30049 (funkcia: samostatný radca) a 30052
(funkcia: vodič).

21. Podľa oznámenia Obvodného úradu Bardejov z 1.2.2013 bol vo výberovom konaní na pozíciu
hlavného radcu - vedúci organizačného odboru vyhlásenom pod VK 2013/01/01 určený na podanie
žiadosti spolu s požadovanými dokladmi termín do 15.2.2013. Toto výberové konanie sa malo podľa
doloženej pozvánky uskutočniť 27.2.2013. Termín podania žiadosti o zaradenie do výberového konania

na funkciu hlavný radca - vedúci odboru organizačného pre odbor štátnej služby 1.02 Kancelária
predstaviteľa štátnej moci pre Obvodný úrad Žiar nad Hronom bol podľa predloženého oznámenia do
11.3.2013, pričom podľa predloženej pozvánky na neho sa malo uskutočniť 26.3.2013.22. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca z 1.10.2012 vystaveného
Služobným úradom Obvodného úradu Bardejov bolo zistené, že žalobcovi bolo priznané zvýšenie
platovej tarify za služobnú prax o 1% (pri uznaní služobnej praxe k 30.9.2012 v rozsahu 1 roka a 274

dní), príplatok za riadenie v sume 66,50 Eur a osobný príplatok v sume 69,50 Eur. Z oznámenia o
výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca z 20.3.2013 vystaveného Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, Obvodným úradom Bardejov bolo zistené, že žalobcovi bolo priznané zvýšenie
platovej tarify za služobnú prax o 1% (pri uznaní služobnej praxe k 19.3.2013 v rozsahu 1 roka a 78 dní),
príplatok za riadenie v sume 0,- Eur a osobný príplatok v sume 100,- Eur. Podľa na námietku žalobcu

opraveného oznámenia o výške a zložení funkčného platu z 20.3.2013 (viď č.l. 444) bolo žalobcovi
priznané zvýšenie platovej tarify za služobnú prax o 2% (pri uznaní služobnej praxe k 19.3.2013 v
rozsahu 2 rokov a 78 dní), príplatok za riadenie v sume 0,- Eur a osobný príplatok v sume 100,- Eur.

23. Vychádzajúc zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Centra podpory Prešov, oddelenia
miezd a platov č. R.-U.-XXXX/XXXXXX-XXX z 13.6.2020 súd ustálil, že pravdepodobný priemerný

hodinový zárobok žalobcu za 3. a 4. štvrťrok 2013 bol vypočítaný v sume 4,5121 Eur (vychádzajúc
z pravdepodobného platu, ktorý by žalobca dosiahol v 3. a 4. štvrťroku 2 233,50 Eur za spolu 495
pracovných hodín za štvrťrok), za 1. štvrťrok 2014 bol vypočítaný v sume 4,7937 Eur (vychádzajúc
z pravdepodobného platu, ktorý by žalobca dosiahol v 1. štvrťroku 2 301,- Eur za spolu 480
pracovných hodín za štvrťrok), za 2. štvrťrok 2014 bol vypočítaný v sume 4,7200 Eur (vychádzajúc z

pravdepodobného platu, ktorý by žalobca dosiahol v 2. štvrťroku 2 301,- Eur za 487,50 pracovných hodín
za štvrťrok), za 3. a 4. štvrťrok 2014 bol vypočítaný v sume 4,6485 Eur (vychádzajúc z pravdepodobného
platu, ktorý by žalobca dosiahol v 3. a 4. štvrťroku 2 301,- Eur za 495 pracovných hodín za štvrťrok),
za 1. štvrťrok 2015 bol vypočítaný v sume 4,9000 Eur (vychádzajúc z pravdepodobného platu, ktorý by
žalobca dosiahol v 1. štvrťroku 2 352,- Eur za spolu 480 pracovných hodín za štvrťrok), za 2. štvrťrok

2015 bol vypočítaný v sume 4,8246 Eur (vychádzajúc z pravdepodobného platu, ktorý by žalobca
dosiahol v 2. štvrťroku 2 352,- Eur za 487,50 pracovných hodín za štvrťrok), za 3. a 4. štvrťrok 2015 bol
vypočítaný v sume 4,7970 Eur (vychádzajúc z pravdepodobného platu, ktorý by žalobca dosiahol v 3. a
4. štvrťroku 2 374,50 Eur za 495 pracovných hodín za štvrťrok), za 1. a 2. štvrťrok 2016 bol vypočítaný
v sume 4,7970 Eur (vychádzajúc z pravdepodobného platu, ktorý by žalobca dosiahol v 1. a 2. štvrťroku

2 479,50 Eur za spolu 487,50 pracovných hodín za štvrťrok).

24.ZosprávyMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,CentrapodporyPrešov,oddeleniamiezdaplatov
č. R.-U.-XXXX/XXXXXX-XXX z 13.6.2020, ako aj pripojenej kópie potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti M. bolo zistené, že žalobca bol uznaný za dočasne pracovne neschopného od 30.4.2013

do 3.11.2013 a schopný práce bol od 4.11.2013).

K nároku na určenie neplatnosti napadnutej výpovede

25. V zmysle § 8a ods. 1 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. IV zákona č. 345/2012 Z. z. účinného od 1.1.2013
(ďalej len „zákon č. 515/2003 Z.z.), práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych
zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2012 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade, prechádzajú na
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

26. Podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. v znení účinnom v čase dania výpovede
žalobcovi, vedúci úradu môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom
vymenovať na zastupovanie vedúceho zamestnanca v služobnom úrade, ak sa dočasne uvoľní miesto
vedúceho zamestnanca.

27. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. v znení účinnom k 1.1.2013 vykonávanie
funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom zrušenia služobného úradu. Písomné potvrdenie o
skončení vykonávania funkcie podľa odseku 1, ktoré vydá vedúci úradu, obsahuje údaj o dni, ku ktorému
sa vykonávanie funkcie skončilo, a o dôvode skončenia; v prípade skončenia vykonávania funkcie podľa

odseku 1 písm. b) písomné potvrdenie vydá vedúci úradu v služobnom úrade, na ktorý prejdú práva a
povinnosti zrušeného služobného úradu.28. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. v znení účinnom k 1.1.2013 štátneho zamestnanca
v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 alebo ktorého
funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, zaradí služobný úrad s jeho

súhlasom na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej
služby a na tú istú funkciu (§ 29), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

29. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi,
štátnozamestnanecký pomer možno skončiť dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe.

30. Podľa § 47 ods. 1 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z. v znení účinnom v čase dania výpovede
žalobcovi, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak štátneho zamestnanca,
ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3 písm. a) alebo
ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, nemožno zaradiť

na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a
na tú istú funkciu (§ 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny
zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak.

31. Podľa § 48 ods. 1 až 3 zákona č. 400/2009 Z. z. v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi, ak

je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba
je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace a začína plynúť od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného
dňapríslušnéhokalendárnehomesiaca.Počasplynutiavýpovednejdobymožnoštátnehozamestnanca,
ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 47 písm. a) až f), trvale preložiť v služobnom úrade alebo

do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety,
plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej.

32. Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi, na
štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a

7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až
f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a
4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods.
1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a
3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151,

§ 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, §
187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

33. Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi, na
právne úkony podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, §

43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.

34.Podľa§61ods.1a2Zákonníkaprácevzneníúčinnomvčasedaniavýpovedežalobcovi,výpoveďou
môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená,
inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto

zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

35. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi,
zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, t.j. keď je zamestnanec uznaný

dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal
alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od
podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.

36. Podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi (ďalej

len „Zákonník práce“), ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by
výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa
ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.37.Podľa§77Zákonníkaprácevzneníúčinnomvčasedaniavýpovedežalobcovi,neplatnosťskončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,

keď sa mal pracovný pomer skončiť.

38. V zmysle § 2 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 410/2009 Z. z. všeobecným odborom
štátnej služby, ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby je pod označením 1.02 odbor „Kancelária
predstaviteľa štátnej moci“. V zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. je funkcia „hlavný radca“

zaradená do 8. platovej triedy.

39. Podľa § 125 zákona č. 400/2009 Z. z. v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi, spory
medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov
prejednávajú a rozhodujú súdy.

40. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na
§ 191 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na určenie neplatnosti výpovede zo
štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného z 21.3.2013 doručenej žalobcovi 21.3.2013 je dôvodný.

41. Pre účely tohto konania treba uviesť, že štátnozamestnanecký pomer sa môže skončiť len z
dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. Služobný úrad môže dať štátnemu
zamestnancovi výpoveď len z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymenované v § 47 zákona č. 400/2009
Z.z. Výpoveď v zmysle tohto ustanovenia je jednostranný právny úkon obsahujúci prejav vôle skončiť
štátnozamestnanecký pomer. Na právne úkony vo sfére upravenej zákonom č. 400/2009 Z.z. sa použijú

(medziiným) ustanovenia § 34 až § 40 Občianskeho zákonníka (viď § 121 ods. 1 zákona č. 400/2009
Z.z.). Aj výpoveď daná služobným úradom štátnemu zamestnancovi je preto neplatná, ak svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a to v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (bližšie uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/107/2017
z 11.10.2017).

42.Vprvomrade,pokiaľideopasívnuvecnúlegitimáciužalovaného,súduvádza,žežalobcasprávneza
žalovaného označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, keďže v zmysle § 8a zákona č. 515/2003 Z.
z. práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 31. decembru
2012 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade prešli na toto ministerstvo. Totiž zákonom č. 345/2012

Z. z. bolo jeho článkom IV zmenené dovtedajšie znenie § 2 ods. 3 zákona č. 515/2003 Z. z., ktorý
do 31.12.2012 ustanovoval obvodný úrad za služobný úrad štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú
štátnu službu v obvodnom úrade. V čase dania výpovede žalobcovi teda už ministerstvo bolo služobným
úradom žalobcu podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z. z., teda aj nositeľom práv a povinností
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, a tak oprávnené vystupovať a konať v

tomto spore ako účastník na strane žalobcu (§ 125 zákona č. 400/2009 Z.z.).

43. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti výpovede
zo štátnozamestnaneckého pomeru na súd v lehote stanovenej § 77 Zákonníka práce (t.j. do 2 mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť), keď vzhľadom na doručenie výpovede žalobcovi dňa

23.3.2013, výpovedná lehota začala plynúť 1.4.2013 a v dôsledku plynutia ochrannej doby, ktorá vznikla
z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu počas plynutia výpovednej doby podľa § 64 ods.
2 Zákonníka práce sa výpovedná doba skončila až posledným dňom ochrannej doby, t. j. 3.11.2013,
pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca žalovanému výslovne oznámil, že na predĺžení
tohto štátnozamestnaneckého pomeru netrvá. Skutočnosť, že žalobca podal reálne žalobu ešte pred

skončením výpovednej doby nie je právne relevantná, pretože takýto postup zamestnanca žiadne
ustanovenie zákona č. 400/2009 Z. z. ani Zákonníka práce nevylučuje. Na účinnosť uplatnenia nárokov z
neplatnéhoskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeruvprekluzívnejlehotestanovenej§77Zákonníka
práce v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. postačuje, aby bola žaloba napádajúca platnosť
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podaná v lehote do uplynutia 2 mesiacov odo dňa, keď

sa mal pracovný pomer skončiť, čo v danom prípade splnené bolo a tiež preukázanie skutočnosti že
zamestnanec oznámi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, čo nesporne vyplýva
nielen zo skutočnosti, že už 5.8.2013 bola žalovanému doručená žaloba, ale tiež z obsahu výzvy na
prideľovanie práce z 12.7.2013, ktorá bola žalovanému doručená 15.7.2013.44. Zároveň súd konštatuje, že žalovaný splnil podmienky pre danie výpovede žalobcovi vyplývajúce
zo subsidiárneho použitia § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 Z.

z., ktorými sú: 1. písomná forma, 2. doručenie výpovede do vlastných rúk žalobcovi 21.3.2013 a 3.
dostatočná konkretizácia výpovedného dôvodu, ktorým bol zánik funkcie vedúceho zamestnanca na
základe zákona podľa § 38, za súčasného splnenia podmienky, že žalobcu ako bývalého vedúceho
zamestnanca nebolo možné zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto
v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), pretože služobný úrad takéto

štátnozamestnanecké miesto nemal a štátny zamestnanec sa so služobným úradom nedohodol
inak. Súčasne bolo zistené, že prednosta obvodného úradu bol oprávnený na základe poverenia
vyplývajúceho z nariadenia vedúcej služobného úradu ministerstva k podpisu a daniu výpovede štátnym
zamestnancom [čl. 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia], čo v danom prípade bolo splnené.

45. Zamerajúc sa však na žalobcom tvrdený dôvod, z ktorého odvodzoval neplatnosť doručenej

výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru z 21.3.2013 súd po zhodnotení obsahu vykonaného
dokazovania konštatuje nesplnenie tejto podmienky stanovenej vo výpovednom dôvode podľa § 47
písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z. (t.j. že žalovaný nemal možnosť žalobcu zaradiť na vykonávanie štátnej
služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu, pretože
služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá). Splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky

súd skúmal v zmysle ustálenej judikatúry ku dňu dania výpovede navrhovateľovi, keďže z hľadiska
dodržania ponukovej povinnosti zamestnávateľa je významné jedine to, či zamestnávateľ disponoval
voľnými pracovnými miestami v okamžiku dania výpovede, t.j. nie pred tým, ale ani po tomto období
(k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 1369/2001). Zo správy žalovaného,
Sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Personálneho odboru, Oddelenia personálnych činností č. A.-O.-XXXX/XXXXXX-XXX z 30.3.2020
bolo zistené, že pre funkciu hlavný radca a pre odbor štátnej služby 1.02 - Kancelária predstaviteľa
štátnej moci boli podľa lustrácie v integrovanom informačnom systéme MV SR (IIS SAP) v období
od 1.1.2013 do 30.3.2013 voľné počas celého tohto obdobia dve štátnozamestnanecké miesta a to
miesto vedúceho odboru organizačného Obvodného úradu Žiar nad Hronom s ID 29067, ako aj miesto

vedúceho odboru organizačného Obvodného úradu Bardejov s ID 30013. Žalobcovi teda za využitia
postupu podľa § 36 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. mala byť pred daním výpovede ponúknutá možnosť
dočasného vymenovania do funkcie vedúceho odboru organizačného na zastupovanie vedúceho
zamestnanca v služobnom úrade a to do času vymenovania vedúceho tohto odboru na základe
výsledkov výberového konania, ktoré sa podľa žalovaným doložených listín malo uskutočniť 27.2.2013.

Z citovanej správy ministerstva však zjavne do 30.3.2013 toto štátnozamestnanecké miest na základe
výsledkov výberového konania obsadené nebolo. Teda v čase dania výpovede existovala možnosť
zaradiť žalobcu na vykonávanie štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby (1.02 - Kancelária
predstaviteľa štátnej moci) a v tej istej funkcii (hlavný radca) a nesplnením tejto ponukovej povinnosti
žalovaným neboli ku dňu 21.3.2020 splnené podmienky vyplývajúce z § 47 písm. c) zákona č.

400/2009 Z. z. pre danie platnej výpovede žalobcovi. Predmetné štátnozamestnanecké miesto bolo
totiž v tom čase miestom voľným, za ktoré sa v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 400/2009
Z.z. považuje také štátnozamestnanecké miesto, na ktorom nik nevykonáva štátnu službu. V kontexte
tohto právneho záveru súd neuznáva obranu žalovaného, že toto miesto bolo voľné len štatisticky
z dôvodu, že bolo v štádiu obsadzovania na základe výsledkov výberového konania, pretože v

čase do riadneho vymenovania vedúceho zamestnanca bolo toto miesto potrebné považovať za
reálne voľné. Až po jeho obsadení na základe výsledkov výberového konania by takáto ponuková
povinnosť žalovaného zanikla, čo však v konaní preukázané nebolo. Rovnako sa súd nestotožňuje s
názorom žalovaného, že tento nebol povinný žalobcovi ako svojmu bývalému vedúcemu zamestnancovi
ponúknuť iné voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii v

rámci ostatných jeho organizačných zložiek. Ich obsadenie totiž možno reálne realizovať so súhlasom
štátneho zamestnanca zmenou štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 31 zákona č. 400/2009 Z.
z., za predpokladu, že zmenu služobnej zmluvy by za žalovaného dohodol vedúci služobného úradu
žalovaného (teda nie ním poverený prednosta konkrétneho obvodného úradu, ktorého rozsah poverenia
vyplýval z nariadenia vedúcej služobného úradu ministerstva a bol obmedzený len na výkon personálnej

pôsobnosti v obvodnom úrade vo vzťahu k vedúcim štátnym zamestnancom v obvodnom úrade a
štátnym zamestnancom v organizačných útvaroch obvodného úradu). Z hľadiska ministerstva ako celku
teda aj takýto postup bol vo vzťahu k žalobcovi reálne uskutočniteľný, keďže označeným nariadením
nezanikla vedúcemu služobného úradu ministerstva pôsobnosť vo veciach štátnozamestnaneckýchvzťahov v rámci celého služobného úradu. Až potom, ako by po realizovaní prípadnej takejto ponuky
uzavrieť dodatok o zmene štátnozamestnaneckého pomeru týkajúci sa zmeny pravidelného miesta
vykonávania štátnej služby (v danom prípade do Žiaru nad Hronom) jeho uzavretie žalobca odmietol,

a nebolo by ani voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho odboru organizačného na Obvodnom
úrade Bardejov, došlo by k splneniu podmienky nemožnosti zaradenia štátneho zamestnanca, ktorého
funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona, na vykonávanie štátnej služby na
štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu vyplývajúcu z §
47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z. Skutočnosť, že zaradenie na výkon štátnej služby na označené

štátnozamestnanecké miesta nebol žalobcovi ponúknutý vyplýva napokon priamo zo žalovaným
predloženého záznamu z osobného pohovoru so žalobcom realizovaného 21.3.2013. Vo vzťahu k
argumentácii žalovaného založenej na obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/132/2016,
8Cdo/133/2016 z 25.9.2017 týkajúceho sa výkladu podmienok stanovených pre ponukovú povinnosť
zamestnávateľa voči zamestnancovi v § 63 ods. 2 Zákonníka práce sa prvoinštančný súd stotožňuje
s názorom žalobcu, že toto ustanovenie nemožno na štátnozamestnanecké vzťahy založené podľa

zákona č. 400/2009 Z. z. aplikovať, keďže možnosť jeho použitia nevyplýva z § 120 zákona č. 400/2009
Z. z. a definovanie konkrétnych podmienok ponukovej povinnosti v štátnozamestnaneckých vzťahoch
vyplýva zo špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 400/2009 Z. z. V okolnostiach prípadu
nemožno ani akceptovať argumenty žalovaného, že žalobca neuzavrel so žalovaným písomnú dohodu
o preložení štátneho zamestnanca do služobného úradu ministerstva podľa § 31 ods. 2 zákona č.

400/2009 Z.z., následkom čoho služobný úrad ministerstva nemohol konať tak, že by žalobcovi ponúkol
niektoré z voľných pracovných miest v rámci svojho rezortu, pretože ani z predloženého záznamu z
osobného pohovoru z 21.3.2013 možnosť uzavretia takejto dohody žalobcovi ponúknutá nebola, keď v
rámci jeho priebehu bolo len vtedajším prednostom obvodného úradu konštatované, že Obvodný úrad
Bardejovnemámožnosťžalobcuzaradiťnavýkonštátnejslužby.Pretobolonárokuourčenieneplatnosti

výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b) a § 47 písm. c) zákona
č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalovaného z 21.3.2013
doručenej žalobcovi 21.3.2013 a vyslovenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu so žalovaným trvá
vyhovené, čo súd vyslovil vo výroku I. tohto rozsudku.

K nároku na náhradu mzdy v nezastavenej časti konania

46. Podľa § 114 ods. 1 a 2 zákona č. 400/2009 Z. z. v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi,
ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých

sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona. Ak
osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa
vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade
mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho
použitie.

47. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi, ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno

od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

48. Podľa § 79 ods. 2 Zákonník práce v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi, ak celkový
čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na
žiadosťzamestnávateľajehopovinnosťnahradiťmzduzačaspresahujúci12mesiacovprimeraneznížiť,
prípadnenáhradumzdyzačaspresahujúci12mesiacovzamestnancovivôbecnepriznať.Náhradamzdy

môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.49. Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi, v prípadoch
ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného
zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

50. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi,
priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda

za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

51. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi,
rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi, ak
zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú

zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

53. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania výpovede žalobcovi, priemerný
zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok,

postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín
pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný
mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

54.Podľa§135prvávetaZákonníkaprácevzneníúčinnomvčasedaniavýpovedežalobcovi,priemerný

zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z času
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu
prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období.

55. Ako bolo konštatované vyššie, súd mal za preukázané, že žalobca preukázateľne požiadal listom z
12.7.2013odporcu,abyhoďalejzamestnával,atentolistbolžalovanému doručený15.7.2013.Splnenie
uvedenej podmienky je potrebné pre vznik oprávnenia žalobcu požadovať od žalovaného náhradu mzdy,
ktorou sa podľa § 114 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. rozumie plat podľa tohto zákona. Samotný rozsah
nároku na náhradu mzdy (funkčného platu) totiž v zmysle súdnej judikatúry závisí aj od toho, kedy

zamestnanec (štátny zamestnanec) oznámil zamestnávateľovi (služobnému úradu) svoje rozhodnutie
o ďalšom zamestnávaní (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 269/2007).
Rozsah tohto nároku na náhradu mzdy bol súčasne posudzovaný podľa obsahu žalobnej žiadosti o
tomto nároku, ktorá bola, pokiaľ ide o jej výšku i obdobie špecifikovaná v podaní žalobcu z 24.2.2016,
na podklade ktorého súd uznesením č. k. 5Cpr/1/2013-173 z 9.6.2017, právoplatným 16.6.2017 pripustil

zmenu petitu žaloby tak, že žalobca od žalovaného požadoval náhradu mzdy za obdobie od 16.7.2013
do 16.7.2016 v celkovej sume 30 520,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške od 9,50% do 9,05%
z jednotlivých mesačných nárokov na náhradu mzdy splatných vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý si žalobca nárok na náhradu mzdy uplatňoval, pričom tento bol
korigovaný čiastočným späťvzatím žaloby vychádzajúcim z akceptácie jeho zníženia o sumu žalobcovi

vyplatených príspevkov za opatrovanie za obdobie od 1.6.2014 do 31.7.2016 (bližšie pozri bod č. 67
odôvodnenia tohto rozsudku).

56. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zmysle prehodnoteného oznámenia o výške a zložení
funkčného platu žalobcu v časti týkajúcej sa služobnej praxe v rozsahu 2 rokov a 78 dní a z toho

vyplývajúceho zvýšenia platovej tarify o 2%, t.j. vo výške 13,- Eur, mal mať žalobca k 20.3.2013 určený
funkčný plat vo výške 744,50 Eur mesačne (č.l. 444). V tejto súvislosti súd uvádza, že sa nestotožňuje
s názorom žalobcu, že mu mal byť do platového výmeru započítaný aj príplatok za riadenie, keďže
v zhode so žalovaným zastáva názor, že výkon tejto jeho pôvodnej funkcie vedúceho zamestnancaskončil k 31.12.2012 dňom zrušenia služobného úradu Obvodného úradu Bardejov podľa § 38 ods. 1
písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z., t.j. ex lege a do tejto funkcie nebol do dňa neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru znovu vymenovaný. V dôsledku valorizácie platových taríf v období od

1.1.2014 do 31.12.2014 by mu potom pri zvýšení platovej tarify o 3% (t. j o sumu 19,50 Eur) mal patriť
funkčný plat 767,- Eur, v období od 1.1.2015 do 31.6.2015 by mu pri zvýšení platovej tarify o 4% (t. j.
o sumu 26,50 Eur) a ďalšej valorizácie taríf mal patriť funkčný plat 784,-Eur, v období od 1.7.2015 do
31.12.2015 by mu pri zvýšení platovej tarify o 4% (t. j. o sumu 27,- Eur) a ďalšej valorizácie taríf mal
patriť funkčný plat 791,50 Eur a napokon v období od 1.1.2016 do 30.12.2016 by mu pri zvýšení platovej

tarify o 5% (t. j. o sumu 35,- Eur) a poslednej valorizácie taríf mal patriť funkčný plat 826,50 Eur.

57. Pri výpočte náhrady mzdy (funkčného platu) patriacej žalobcovi v období od 15.4.2011 do 31.3.2012
súd vychádzal z ustanovenia § 114 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. a za použitia § 120 zákona č.
400/2009 Z. z. z primeranej subsidiárnej aplikácie § 79 Zákonníka práce a na neho naviazaného §
134 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, v zmysle ktorých súd pre každý kalendárny štvrťrok vypočítal na

základe údajov o počte pracovných hodín a o dosiahnutom zárobku (alebo pravdepodobnom zárobku)
z predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka priemerný hodinový zárobok žalobcu, ktorý dosiahol, resp.
ktorý by dosiahol. Týmto spôsobom bolo na základe vyššie opísaných zistení o funkčnom plate žalobcu
a na podklade údajov poskytnutých Centrom podpory Prešov ministerstva, oddelenia miezd a platov
zistené, že pravdepodobný priemerný hodinový zárobok použiteľný pre výpočet náhrady mzdy v 4.

štvrťroku 2013 a v 1. štvrťroku 2014 bol v sume 4,5121 Eur, v 2. štvrťroku 2014 bol v sume 4,7937 Eur, v
3. štvrťroku 2014 bol v sume 4,72 Eur, v 4. štvrťroku 2014 a v 1. štvrťroku 2015 bol v sume 4,6485 Eur, v
2. štvrťroku 2015 bol v sume 4,9 Eur, v 3. štvrťroku 2015 bol v sume 4,8246 Eur, v 4. štvrťroku 2015 a v
1. štvrťroku 2016 bol v sume 4,797 Eur, v 2. štvrťroku 2016 a v 3. štvrťroku 2016 bol v sume 5,0862 Eur.

58. Vychádzajúc zo zistených priemerných hodinových zárobkov použiteľných pre výpočet náhrady
mzdy v zmysle § 134 Zákonníka práce následne súd vypočítal pre každý mesiac, za ktorý
žalobca náhradu mzdy požadoval jej výšku a to vynásobením zisteného priemerného hodinového
zárobku použiteľného pre jednotlivé kalendárne štvrťroky s počtom pracovných hodín, za ktoré
by bol v jednotlivých mesiacoch (dňoch) požadovaného obdobia plat dôvodný. Do dňa 3.11.2013

nemal žalobca nárok na náhradu mzdy/platu, nakoľko pre trvajúcu ochrannú dobu bol považovaný
za zamestnaného a patrilo mu nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou. Keďže k reálnemu
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo až k 3.11.2013, náhrada mzdy patrila žalobcovi od
nasledujúceho dňa, t.j. 4.11.2013 až do žalobcom požadovaného dátumu, t.j. do 16.7.2016.

59. Túto náhradu mzdy súd vypočítal nasledovne:
- za mesiac november 2013 v sume 676,82 Eur (20 prac. dní / 150 prac. hodín x 4,5121 Eur),
- za mesiac december 2013 v sume 744,50 Eur (22 prac. dní /165 prac. hodín x 4,5121 Eur),
- za mesiac január 2014 v sume 778,34 Eur (23 prac. dní / 172,5 prac. hodín x 4,5121 Eur),
- za mesiac február 2014 v sume 676,82 Eur (20 prac. dní / 150 prac. hodín x 4,5121 Eur),

- za mesiac marec 2014 v sume 710,66 Eur (21 prac. dní / 157,5 prac. hodín x 4,5121 Eur),
- za mesiac apríl 2014 v sume 790,96 Eur (22 prac. dní / 165 prac. hodín x 4,7937 Eur),
- za mesiac máj 2014 v sume 790,96 Eur (22 prac. dní / 165 prac. hodín x 4,7937 Eur),
- za mesiac jún 2014 v sume 755,01 Eur (21 prac. dní / 157,5 prac. hodín x 4,7937 Eur),
- za mesiac júl 2014 v sume 814,20 Eur (23 prac. dní / 172,5 prac. hodín x 4,72 Eur),

- za mesiac august 2014 v sume 743,40 Eur (21 prac. dní / 157,5 prac. hodín x 4,72 Eur),
- za mesiac september 2014 v sume 778,80 Eur (22 prac. dní / 165 prac. hodín x 4,72 Eur),
- za mesiac október 2014 v sume 801,87 Eur (23 prac. dní / 172,5 prac. hodín x 4,6485 Eur),
- za mesiac november 2014 v sume 697,27 Eur (20 prac. dní / 150 prac. hodín x 4,6485 Eur),
- za mesiac december 2014 v sume 801,87 Eur (23 prac. dní / 172,5 prac. hod. x 4,6485 Eur), - za

mesiac január 2015 v sume 767,- Eur (22 prac. dní / 165 prac. hodín x 4,6485 Eur),
- za mesiac február 2015 v sume 697,28 Eur (20 prac. dní / 150 prac. hodín x 4,6485 Eur),
- za mesiac marec 2015 v sume 767,- Eur (22 prac. dní / 165 prac. hodín x 4,6485 Eur),
- za mesiac apríl 2015 v sume 808,5 Eur (22 prac. dní / 165 prac. hodín x 4,9 Eur),
- za mesiac máj 2015 v sume 771,75 Eur (22 prac. dní / 157,5 prac. hodín x 4,9 Eur),

- za mesiac jún 2015 v sume 808,5 Eur (22 prac. dní / 165 prac. hodín x 4,9 Eur),
- za mesiac júl 2015 v sume 832,24 Eur (23 prac. dní / 172,5 prac. hodín x 4,8246 Eur),
- za mesiac august 2015 v sume 759,87 Eur (21 prac. dní / 157,5 prac. hodín x 4,8246 Eur),
- za mesiac september 2015 v sume 796,06 Eur (22 prac. dní / 165 prac. hodín x 4,8246 Eur),- za mesiac október 2015 v sume 791,51 Eur (22 prac. dní / 165 prac. hodín x 4,797 Eur),
- za mesiac november 2015 v sume 755,53 Eur (21 prac. dní / 157,5 prac. hodín x 4,797 Eur),
- za mesiac december 2015 v sume 827,48 Eur (23 prac. dní / 172,5 prac. hodín x 4,797 Eur),

- za mesiac január 2016 v sume 755,53 Eur (21 prac. dní / 157,5 prac. hodín x 4,797 Eur),
- za mesiac február 2016 v sume 755,53 Eur (21 prac. dní / 157,5 prac. hodín x 4,797 Eur),
- za mesiac marec 2016 v sume 827,48 Eur (23 prac. dní / 172,5 prac. hodín x 4,797 Eur),
- za mesiac apríl 2016 v sume 801,08 Eur (21 prac. dní / 157,5 prac. hodín x 5,0862 Eur),
- za mesiac máj 2016 v sume 839,22 Eur (22 prac. dní / 165 prac. hodín x 5,0862 Eur),

- za mesiac jún 2016 v sume 839,22 Eur (22 prac. dní / 165 prac. hodín x 5,0862 Eur),
- za mesiac júl 2016 v sume 419,61 Eur (11 prac. dní / 82,50 prac. hodín x 5,0862 Eur),
a teda celkovo, žalobca by mal za toto obdobie právo na náhradu mzdy v sume 25 181,87 Eur.

60. Takto vypočítaný rozsah náhrady mzdy však súd za obdobie od 1. júna 2014 do 31. októbra
2014 priznal mesačne len v sume 703,69 Eur, keďže v takomto rozsahu bola žalobcom požadovaná

na základe čiastočného späťvzatia žaloby z 13.1.2020 zohľadňujúceho sumu poberaného príspevku
za opatrovanie, v danom období vyplácaného v sume 129,81 Eur. Ďalej v období nasledujúcom po
prvých 12-tich mesiacoch, za ktorý žalobcovi náhrada mzdy patrí, súd vyššie vypočítanú náhradu mzdy
znížil za použitia § 79 ods. 2 Zákonníka práce o zvyšnú sumu žalobcom nezapočítaného príspevku
za opatrovanie za obdobie od júna 2014 do októbra 2014 (konkrétne o sumu 274,22 Eur), ďalej

o sumu 2 952,- Eur predstavujúcu vyplatené odstupné a sumu 439,29 Eur predstavujúcu náhradu
mzdy za nevyčerpanú dovolenku, zastávajúc názor, že dôsledkom určenia neplatnosti výpovede
zo štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu štátnozamestnanecký pomer medzi účastníkmi konania
naďalej trvá, a preto nebol dôvod na výplatu odstupného a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku.
Tieto položky súd započítal proti nároku žalobcu na náhradu mzdy, ktorá by mu patrila od 4.11.2014

do 30.4.2015 a v dôsledku toho žalovaný nemá ani v budúcnosti nárok na ich vymáhanie od žalobcu.
Súčasne v mesiacoch november 2014 až júl 2016 súd znižoval vyššie vypočítanú náhradu mzdy aj
o sumy mesačne vyplácaného príspevku za opatrovanie, ktorý žalobca v období od 1. júna 2014
poberal v sume 129,81 Eur mesačne, od 1. júla 2015 v sume 118,60 Eur mesačne a od 1. júla 2016 v
sume 112,04 Eur mesačne. V danom prípade tak súd ustálil, že žalobca má za obdobie od 4.11.2013

do 16.7.2016 celkovo nárok na náhradu mzdy v sume 18 567,81 Eur. Rovnako má žalobca nárok
aj na úrok z omeškania z jednotlivých vyššie opísaným postupom vypočítaných mesačných nárokov
na náhradu mzdy znížených o špecifikované sumy a to vždy od 11. dňa v kalendárnom mesiaci, po
mesiaci, za ktorý náhrada mzdy žalobcovi patrí, keďže medzi stranami bolo nesporné, že výplatný
termín funkčného platu bol dohodnutý do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Tento úrok z

omeškania je však dôvodný len v sadzbe o 5% vyššej, ako je sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s tou - ktorou mesačnou čiastkou náhrady mzdy, pretože v danom prípade
ide o pracovnoprávny vzťah, na ktorý sa pri neupravených otázkach analogicky aplikujú ustanovenia
občianskeho zákonníka, ktorý v § 517 odkazuje na úpravu výšky úroku z omeškania obsiahnutú v §
3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na § 10c tohto nariadenia, pretože záväzok žalovaného na
výplatu náhrady mzdy bol založený jeho neplatnou výpoveďou danou žalobcovi 21.3.2013 (t.j. po
1.2.2013).

61. Argumentáciu žalovaného zameranú na nepriznanie náhrady mzdy za obdobie prevyšujúce 12

mesiacov za použitia § 79 ods. 2 prvej vety súd nepovažoval za dôvodnú. Nemožno sa stotožniť s
názorom, že pokiaľ by žalovaný žalobcovi umožnil prácu, tento by do výkonu štátnej služby aj tak
nemohol nastúpiť vzhľadom na potrebu zabezpečenia opatrovania blízkej osoby a zistenú mieru jej
funkčnej poruchy. Žalobca totiž túto potrebu členov svojej blízkej rodiny mohol v prípade umožnenia
výkonu práce riešiť aj iným spôsobom, a to či už zabezpečením opatrovania inou osobou alebo využitím

iných sociálnych služieb poskytovaných vo verejnom sektore, doplatky vo vzťahu ku ktorým by pri
príjme zo štátnozamestnaneckého pomeru bol schopný uhrádzať. Z dokazovania však vyplýva, že v
posudzovanomobdobímalžalovanýreálnenižšípríjem,nežakýbydosahovalzvýkonuprácevneplatne
skončenom štátnozamestnaneckom pomere a že ako osoba v preddôchodkovom mal reálne sťaženú
možnosť uplatniť sa na trhu práce, obzvlášť pri potrebe riešenia sociálnej situácie sťaženej potrebou

zabezpečenia opatrovania blízkej osoby. Preto bolo dôvodné uplatniť zníženie nároku na náhradu mzdy
len v rozsahu, ktorý súd učinil a vyplýva z predchádzajúcich bodov odôvodnenia tohto rozsudku. V tomto
smere možno prisvedčiť žalobcovej argumentácii v jeho záverečnej reči prednesenej na pojednávaní
konanom 31.7.2020, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže byť aplikovaný takým spôsobom, aby satým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z § 79 ods. 1 Zákonníka práce
a aby sa tak vyplatilo konať protiprávne (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo/157/2010 zo 14.9.2011 ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoPr/1/2016

z 15.11.2016).

62. Zohľadňujúc uvedené potom súd o nároku na náhradu mzdy, ktorý predstavuje náhradu funkčného
platu (per analogiam § 114 zákona č. 400/2009 Z. z.) a k tomu naviazanému príslušenstvu rozhodol tak,
akotovyplývazvýrokuII.tohtorozsudku.Priznanánáhradamzdypredstavujehrubýpríjemnahrádzajúci

funkčný plat za vymedzené obdobie, na ktorý má žalobca nárok.

63. Vo zvyšnej časti, na ktorú sa v priebehu konania učinené čiastočné späťvzatie žaloby nevzťahovalo,
súd žalobu z vyššie opísaných dôvodov zamietol, tak ako to vyplýva výroku IV. tohto rozsudku.

K čiastočnému zastaveniu konania o nároku na náhradu mzdy

64. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

65. Podľa § 145 ods. 1 až 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba

vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

66. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

67. Keďže podaním z 13.1.2020 zobral žalobca žalobu čiastočne späť v rozsahu ním uplatneného
nároku na zaplatenie náhrady mzdy za mesiac jún 2014 nad 703,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac

júl 2014 nad 703,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac august 2014 nad 703,69 Eur s príslušenstvom,
za mesiac september 2014 nad 703,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac október 2014 nad 703,69 Eur
s príslušenstvom, za mesiac november 2014 nad 703,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac december
2014 nad 703,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac január 2015 nad 720,69 Eur s príslušenstvom,
za mesiac február 2015 nad 720,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac marec 2015 nad 720,69 Eur

s príslušenstvom, za mesiac apríl 2015 nad 720,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac máj 2015 nad
720,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac jún 2015 nad 720,69 Eur s príslušenstvom, za mesiac júl
2015 nad 739,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac august 2015 nad 739,40 Eur s príslušenstvom, za
mesiac september 2015 nad 739,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac október 2015 nad 739,40 Eur
s príslušenstvom, za mesiac november 2015 nad 739,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac december

2015 nad 739,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac január 2016 nad 774,40 Eur s príslušenstvom,
za mesiac február 2016 nad 774,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac marec 2016 nad 774,40 Eur
s príslušenstvom, za mesiac apríl 2016 nad 774,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac máj 2016 nad
774,40 Eur s príslušenstvom, za mesiac jún 2016 nad 774,40 Eur s príslušenstvom a za mesiac júl 2016
nad 334,46 Eur s príslušenstvom, a žalovaný voči tomuto čiastočnému späťvzatiu nevzniesol žiadne

námietky, súd výrokom III. v späťvzatej časti konanie o nároku na náhradu mzdy zastavil.

K nároku na náhradu trov konania

68. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.71. Vychádzajúc z obsahu žaloby má súd za to, že žalobca si v konaní uplatnil 2 nároky, a to nárok
na určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, čo predstavuje 50% z celého
predmetu konania, v ktorom bol žalobca celkom úspešný a nárok na náhradu mzdy pôvodne v sume

30 520,75 Eur s príslušenstvom, resp. po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 27 297,98 Eur s
príslušenstvom. V tomto druhom nároku bol žalobca čiastočne úspešný v rozsahu 18 567,81 Eur, čo pri
podiele 50% na tento žalobou uplatnený nárok predstavuje jeho úspech v rozsahu 30,42% (18 567,81
Eurz30520,75Eur)aneúspechvrozsahu19,58%(11952,94Eurz30520,75Eur)atedačistýúspechv
rozsahu 10,84%. Pri tomto svojom závere súd prihliadal na to, že nedôvodné uplatnenie vyššieho nároku

nanáhradumzdyžalobcom,nežmupatrilosižalobcazapríčinilsám,keďnajskôrprižalobouuplatnenom
nároku nezohľadnil vyplácaný príspevok za opatrovanie a ani vyplatenie odstupného a náhrady mzdy za
nevyčerpanú dovolenku. Preto bol v tomto smere dôvod na aplikáciu § 256 ods. 1 C.s.p. Potom žalobca
bol celkovo v konaní prevažne úspešnejší a súd mu podľa § 255 ods. 2 C.s.p. priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,84 % (50% + 10,84%) tak, ako vyplýva z výroku V. tohto
rozsudku.

72. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p., o výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.