Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617203597
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617203597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci manželov: navrhovateľky J. N., bytom
L. C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie, so
sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7 a manžela navrhovateľky Y. N., bytom B., A. XX, prechodne bytom
L. C. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Veisom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 22,
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva
k maloletým deťom F. N. nar. XX.XX.XXXX a Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, v konaní
zastúpenými Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, a t.č.

plnoletému R. N., nar. XX.XX.XXXX, na odvolanie manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske zo dňa 15. novembra 2017, č.k. 2P/37/2017-75, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.; vo výrokoch II. a III. vo vzťahu k mal. F. N.,
nar. XX.XX.XXXX a k mal. Y. N., nar. XX.XX.XXXX; vo výroku IV. a V. p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. vo vzťahu k R. N., nar. XX.XX.XXXX
z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo J. N. rod. V. a Y. N., uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v Partizánskom, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske, vo
zväzku 11, ročník 1997, na strane 155, pod por. č. 18 rozviedol; výrokom II. pre čas po rozvode zveril
maloleté deti R. N., nar. XX.XX.XXXX, F. N., nar. XX.XX.XXXX a Y. N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti a výchovy matky maloletých. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok; výrokom III. otcovi maloletých uložil povinnosť počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti
výroku o rozvode prispievať na výživu maloletého R. N., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 150,-€,

maloletúF.N.,nar.XX.XX.XXXXvýživnýmvsume120,-€amaloletéhoY.N.,nar.XX.XX.XXXXvýživným
v sume 100,-€ mesačne, ktoré výživné bude uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletých; výrokom IV. styk otca s maloletými deťmi neupravil a výrokom V. rozhodol o náhrade trov
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľka domáha rozvodu
manželstva, zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti

otca k deťom vo výške 200,-€ k mal. R., 180,-€ k mal. F. a 120,-€ k mal. Y.. Styk otca s deťmi nenavrhla
upraviť. Manžel navrhovateľky s rozvodom nesúhlasil a navrhoval manželské poradenstvo.3. Manžel navrhovateľky sa na súdne pojednávanie dňa 13.09.2017 dostavil, pričom súd vykonal
jeho výsluch, následne sa bez riadneho ospravedlnenia na pojednávanie už nedostavil, pričom žiadal
odročiť súdne pojednávanie určené na deň 11.10.2017. Ďalšie ospravedlnenie zo nešpecifikovaných

zdravotných dôvodov (správu lekára doložil v nemeckom jazyku) na termín 15.11.2017 už so žiadosťou
o odročenie pojednávania nespojil. Právny zástupca manžela navrhovateľky tak dňa 10.10.2017 vo
vzťahu k pojednávaniu určenému na deň 11.10.2017 ako aj dňa 15.11.2017, teda bezprostredne pred
pojednávaním, súd požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní v obidvoch prípadoch z dôvodu
doprovodu na ošetrení matky právneho zástupcu. Ani v jednom prípade, teda vopred, riadne a ani

dodatočne svoju neprítomnosť na súdnom pojednávaní riadne neospravedlnil, a tak súd konal podľa
§ 180 CSP v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti manžela navrhovateľky, a to z dôvodu, že o
termínepojednávaniaboliriadneavčasupovedomení,manželnavrhovateľkypoučenýomožnostikonať
v neprítomnosti a bol mu doručený návrh vo veci samej. Jeho ďalší osobný výsluch súd vzhľadom
k výpovedi navrhovateľky nepovažoval za potrebný, o to viac, že tento opakovane svojim pasívnym
postojom k možnosti vyjadriť sa písomne či osobnej účasti na pojednávaní neprejavil záujem na zotrvaní

v manželstve ani na spochybnení tvrdení navrhovateľky, či na odlišnej úprave rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

4. Súd vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav. Podľa sobášneho a rodného listu, manželstvo rodičov
maloletých bolo uzavreté dňa 15.02.1997 v Partizánskom, zapísané v knihe manželstiev matričného

úradu Partizánske, vo zväzku 11, ročník 1997, na strane 155, pod por. č. 18. Z manželstva pochádzajúc
deti R., F. a Y.. Podľa súvahy prevádzkových príjmov a výdavkov pre rok 2016 dosiahol ako SZČO
v Rakúsku otec maloletých detí príjmy 141 778,08-€ a výdavky 152 103,32-€, teda celkovú stratu 10
325,24-€. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti BOZPO s.r.o. Prievidza, od 08.07.2016, pričom
je jej priemerný príjem netto za obdobie 08/0216 až 07/2017 suma 724,30-€.

5. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z výpovede navrhovateľky, vyjadrenia manžela
navrhovateľky do správy o šetrení pomerov v rodine, a jeho následného správania, najmä pokiaľ
ide o reálnu snahu o riešenie nezhôd medzi manželmi, mal súd za to, že je dôvodné návrhu
navrhovateľky vyhovieť, pretože manželstvo rodičov maloletých je trvale rozvrátené a spolužitie

manželov neobnoviteľné, formálne udržiavanie tohto zväzku už nie je ani na prospech maloletých detí
z ich manželstva. Z dokazovania je zrejmé, že počas trvania manželstva došlo k tomu, že zo strany
navrhovateľkydošlokcitovémuochladnutiuvovzťahukmanželovi,zviditeľniliaprehĺbilisaichvzájomné
rozdiely, pričom hoci tento formálne sa snaží manželstvo udržať, to však spôsobom a s dôvodmi,
ktoré nijakým spôsobom nemôžu zmeniť postoj navrhovateľky k nemu. Snaha o predlžovanie súdneho

konania, či len formálne prejavená vôľa riešiť manželské problémy, pritom poukazovanie na možnú
neveru manželky, či svoj prínos pokiaľ ide o materiálne zabezpečenie rodiny naznačujú to čo je zrejmé,
že pohľad manželov na vzájomné spolužitie a predstavy o tom, ako by také spolužitie malo vyzerať
sú úplne odlišné. Z toho dôvodu súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol aj s prihliadnutím na to,
že maloleté deti sú už s vážnymi nezhodami manželov oboznámené, a v podstate bez ohľadu na

rozhodnutie súdu, by zrejme došlo k reálnemu rozchodu a osamostatneniu manželov. Súd prihliadol aj
na to, že manželia v podstate spoločne nehospodárili (navrhovateľka mala vyčleňované prostriedky na
domácnosť), intímne sa spolu nestýkajú, a je tak zrejmé, že manželstvo už svoje funkcie neplní, a ani
do budúcna plniť nebude.

6. Na základe vykonaného dokazovania, prihliadnuc na stanovisko kolízneho opatrovníka, mal súd
preukázané, že je v záujme maloletých, aby boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke. Súd
je toho názoru, že na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti je úprava v znení, ako vo
výroku rozsudku najvhodnejšia, pretože matka s o deti osobne a celodenne stará, otec dieťaťa tento stav
akceptoval, napokon ide o režim dlhodobo zaužívaný vzhľadom k zamestnaniu manželka navrhovateľky

v cudzine. Nie je predpoklad, že by tento daný režim zmenil a hoci môže nastať situácia, že maloletý
R. neprejaví vôľu žiť s matkou, v súčasnosti otec nemá vytvorené podmienky na starostlivosť o neho
a zabezpečenie jeho riadnej výchovy počas pracovného týždňa. Maloletý je blízko veku dospelosti a je
zrejmé, že bude mať sám rozhodné slovo v tom, u ktorého z rodičov bude bývať, kým sa neosamostatní.
V súčasnosti je však potrebné zabezpečiť kontinuitu, a preto súd zveril všetkých súrodencov do

starostlivosti matky. Rodičia si však musia uvedomiť, že aj po rozvode manželstva bude nutná ich
spolupráca a vyvarovanie sa vzájomným nezhodám tak, aby rozchod rodičov deti niesli pokiaľ možno čo
najmenej stresujúco. Pretože nie je nijako preukázané, že by v otázke zastupovať a spravovať majetokmaloletého mali byť jednému z rodičov práva obmedzené, súd rozhodol tak, že toto právo majú obidvaja
rodičia.

7. O úprave styku súd rozhodol tak, že neupravil konkrétny rozsah stretávania sa otca s deťmi. Súd o
úprave styku rozhoduje na návrh v záujme maloletých detí. Matka úpravu styku detí s otcom nenavrhla,
uviedla, že deťom v styku s otcom brániť nebude. Otec detí sa k tejto otázke nevyjadril, nevyužil možnosť
vyjadriť sa na súdnom pojednávaní, na ktorom vyjadroval nesúhlas s rozvodom. Súd vzal na zreteľ aj
tú skutočnosť, že manželia predávajú rodinný dom, pričom miesto bydliska obidvoch je do budúcna

rôzne a vzdialenosť bydlísk otázna. Úprava styku tak by bola iba formálna a nedôvodne obmedzujúca
manžela navrhovateľky alebo navrhovateľku. Styk otca s deťmi pritom možno do budúcna upraviť, pokiaľ
sa úprava bude javiť potrebná. Súdu nevyplýva povinnosť rozhodnúť o čase a mieste styku rodiča s
dieťaťom, pokiaľ to nie je v záujme dieťaťa. Manžel navrhovateľky pracuje v zahraničí, pričom do miesta
bydliska na Slovensku dochádza na víkendy. Zdržiava sa tu aj dlhodobejšie v určitú časť roka. Súd
nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by malo dochádzať k nezhodám rodičov v otázke

úpravy styku s otcom. Deti majú pozitívny vzťah k obidvom rodičom, je teda predpoklad, že rodičia budú
navzájom spolupracovať dohodnú sa a mal. R., mal. F. a mal. Y. nebudú svedkami ich nezhôd. Deti sa
na viac budú blížiť veku, kedy sa ich názor v otázke stretávania sa s tým ktorým rodičom bude musieť
brať viac na zreteľ, mal. R. je už blízko veku dospelosti.

8. O výške vyživovacej povinnosti k maloletým súd rozhodol tak, že túto určil otcovi maloletých v sume
v sume 150,-€ na mal. R., maloletú F. v sume 120,-€ a maloletého Y. v sume 100,-€, s platbou do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Súd zohľadnil životnú úroveň rodičov, čo sa premietlo
aj do výživného, pretože životná úroveň rodičov a detí sa má rovnať. Súd v neprospech manžela
navrhovateľkyvyložiltúskutočnosť,žesvojoupasivitounasúdnompojednávaníznemožnilpodrobnejšie

skúmanie jeho majetkových pomerov, pričom táto povinnosť mu vyplýva z § 63 ods. 1 Zákona o
rodine. Hoci manžel navrhovateľky predložil výkaz príjmov a výdavkov z podnikateľskej činnosti, z
ktorého vyplýva, že dosiahol stratu, jeho príjmy za rok 2016 boli 141 778,08-€. Manžel navrhovateľky
dlhodobo podniká v Rakúsku, sám na pojednávaní uviedol, že rodinu materiálne zabezpečoval, v
podstate len z jeho príjmu nadobudli nehnuteľnosti, manželka navrhovateľa uviedla, že pôžičku cca

100 000,-€ splatil za 4-5 rokov. Súd teda odôvodnene predpokladá, že manžel navrhovateľky dlhodobo
nehospodári so stratou, pričom pokiaľ by bol v strate je otázne z čoho hradí náklady na spoločnú
domácnosť, pobyt v cudzine. Súd má teda za to, že má a nie malé príjmy z podnikateľskej činnosti.
Navrhovateľka je zamestnaná má príjem cca 700,-€ mesačne. Obidvaja rodičia budú do budúcna
hospodáriť úplne oddelene pričom nie zrejmé, aké budú ich výdavky. Súd prihliadol aj k tomu, že v

súčasnosti je celkový nárok na rodinné prídavky vo výške 640,- mesačne spolu, manžel navrhovateľky
prispieval na domácnosť do septembra sumu 500,-€ (nešlo len o výživné ale aj o časť nákladov na
domácnosť), a v súčasnosti matke dobrovoľne na výživu detí prispieva sumou spolu 300,-€. Súd určil
vyššie uvedenú výšku výživného tak aby, životná úroveň detí a rodičov sa rovnala, prihliadnuc na ich vek
a oprávnené výdavky. Vyššiu sumu výživného súd neurčoval aj preto, že otec detí takto môže sám nad

rámec výživného plniť potreby a želania detí či už darmi, čiastočnou úhradou mimoriadnych výdavkov,
spoločnýmidovolenkamivýletmiastýmspojenýmivýdavkami.Výživnéjemanželnavrhovateľkypovinný
platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nezistiac dôvody hodné osobitného postupu podľa

§ 55 CMP, poukazujúc na to, že príčinu rozvratu manželstva nemožno hľadať výlučne len v správaní
jedného z manželov.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie manžel navrhovateľky, v ktorom navrhoval, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

prejednanie. Namietal, že súd nezisťoval príčiny rozvratu vzťahov a uspokojil sa s jednostranným
subjektívnym tvrdením navrhovateľky, že nedokáže s ním žiť, lebo si nerozumejú. Ak zosumarizuje
skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré produkovala navrhovateľka v písomnom návrhu a vo svojej výpovedi
na pojednávaní, tak jedinou príčinou ich rozvratu je jej subjektívny pocit. Tvrdila súdu (kde je povinná
vypovedať pravdu), že nemá mimomanželský vzťah a teda táto skutočnosť neexistuje a nie je príčinou

podaného návrhu. Pre neho toto tvrdenie má zásadný význam, pretože deti, ktoré vyrastú, sa budú
pýtať, čo bolo príčinou rozpadu manželstva. Súd samostatne túto otázku navrhovateľke nepoložil. On aj
podľa tvrdenia navrhovateľky sa celý čas staral o domácnosť a deti tak, že ťažko pracoval v zahraničí,
každý piatok, sobotu a nedeľu trávil s rodinou. Nemá žiadny mimomanželský vzťah a verí, že keďprestane milenecký vzťah jeho manželky, tak manželské spolužitie sa môže obnoviť. Je nepochybné
z dôkazov, ktoré súd zistil ale aj z výpovede kolízneho opatrovníka, že všetky tri deti majú pozitívny
vzťah k matke aj k otcovi. Je nepochybné, že najstarší syn R., ktorý X.X.XXXX dovŕši 18 rokov veku,

sa vyjadril kolíznej opatrovníčke, že v prípade rozvodu chce žiť s otcom, teda byť zverený do výchovy
otca, viac inklinuje k otcovi, napriek tomu ho súd zveril do výchovy matky. Poukazuje na to, že pokiaľ
by tvrdenie navrhovateľky bolo pravdivé v tom, že nemá mimomanželský vzťah, tak po rozvode sa nič
nezmení, on bude bývať počas víkendov v dome, ktorý postavil na prízemí a manželka na poschodí.
Teda absentuje tu rozvodový motív navrhovateľky, ktorý nebol predmetom dokazovania. Samotný súd

správne v odôvodnení na str. 4, ods. 14 poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí. Zásadným spôsobom spochybňuje, že záujem maloletých detí,
ktoré majú pozitívny vzťah k obom rodičom, žijú v rodinnom dome, by mal byť rozvod manželstva.
Rozvod manželstva by bol právne odôvodniteľný vtedy, ak by dochádzalo k situácii, že on sa o rodinu
nestará, manželku slovne alebo fyzicky napáda a poškodzuje záujmy mal. detí, čo vôbec nebolo
preukázané. Poukazuje na to, že presný opak bol preukázaný a to je skutočnosť, že v zásade z pohľadu

detížijúvharmonickejrodine.Detinemajúzáujemnarozvodemanželstva.Odvolaciemusúdupoukazuje
nato,žesúdprvejinštancienazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,
nesprávne právne posúdil vec v rozsahu potreby mal. detí a nesprávne posúdil vôľu mal. syna R..
11. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie
sa plne stotožňuje a žiada, aby odvolací súd tento rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Nie je pravdou

tvrdenie žalobcu, že príčinou rozvratu ich manželstva je jej subjektívny pocit. Manžel považuje za
jeden z dôvodov rozpadu ich manželstva aj jej údajný mimomanželský pomer. Opätovne vyhlasuje, že
nemá žiaden mimomanželsky pomer a že dôvodom rozpadu ich manželstva je citové odcudzenie ich
dvoch. Má 45 rokov a predpokladá, že každý uzná, že dosť nato, aby vedela vyhodnotiť objektívne
stav ich manželstva. Sám žalovaný uvádza vo svojom odvolaní, že celé manželstvo ťažko pracoval v

zahraničí a každý víkend chodil domov. Fakt, že s manželom už dlhšie roky vytvárali tzv. víkendové
manželstvo spôsobilo to, že sa od seba odcudzili tak, že sa ich spoločná komunikácia obmedzila len
na pozdrav. V posledných mesiacoch ich manželstva ju manžel už ani len nezdravil a komunikovali
len prostredníctvom detí. V tejto súvislosti chce uviesť, že sa od mesiaca január 2018, spolu s
maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti do mesta Prievidza. S manželom spolu naďalej

nekomunikujú. Manžel komunikuje len s deťmi, s ktorými sa dohodne kedy prídu, pričom toto ona
rešpektuje a deti k ich otcovi počas víkendu pravidelne vozí. Deti navštevujú obec Veľké Uherce aj
z dôvodu, že tam majú kamarátov a stalo sa i to, že jej povedali, že otca skoro celý víkend nevideli.
Výživné na maloleté deti jej manžel posiela mesačne vo výške 300 €. Je toho názoru, že ich manželstvo
je dlhodobo a trvalo rozvrátené, čo manžel deklaroval aj svojou "snahou" o záchranu ich manželstva

počas rozvodového konania, kedy sa na pojednávanie ani neunúval prísť. Vzhľadom k tomu, že ich
manželstvo neplní žiadnu z funkcií, ktorú Zákon o rodine predpokladá na riadne fungovanie manželstva,
navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok potvrdil v celom rozsahu.
12. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo

výroku I.; vo výrokoch II. a III. vo vzťahu k mal. F. N., nar. XX.XX.XXXX a k mal. Y. N., nar. XX.XX.XXXX;
vo výroku IV. a V. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výrokoch II. a III. vo vzťahu
k R. N., nar. XX.XX.XXXX podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie
v tejto časti zastaviť.
13. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

15. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvodne na ne prihliada.
18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.19. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom, je vážny rozvrat medzi manželmi,
ktorýneodčiniteľnebrániďalšiemuplneniuspoločenskéhoúčelumanželstva.Rozvratvovzťahochmedzi
manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní

pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine. Hĺbka rozvratu vo vzťahoch medzi
manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok ich spolužitia.
20.Dôležitosťjednotlivýchúlohmanželstvasavjehopriebehumeníatovzávislostioddĺžkyjehotrvania,
veku partnerov a ich detí. V manželstve, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vystupuje do popredia
výchovná funkcia a s tým spojená povinnosť rodičov vytvárať zdravé rodinné prostredie.

21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 62 ods. 1 - 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva účastníkov
rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi
manželmisútakvážnenarušenéahlbokorozvrátené,apretomanželstvonemôžeplniťsvojspoločenský

účel, čo je predpokladom pre rozvod manželstva vyjadreného v ust. § 23 Zákona o rodine. Odvolací
súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že manželstvo rodičov maloletých je trvale
rozvrátené a spolužitie manželov neobnoviteľné, formálne udržiavanie tohto zväzku už nie je ani podľa
odvolacieho súdu na prospech maloletých detí z ich manželstva. Z dokazovania vykonaného pred
súdom prvej inštancie je zrejmé, že počas trvania manželstva došlo k tomu, že zo strany navrhovateľky

došlo k citovému ochladnutiu vo vzťahu k manželovi, zviditeľnili a prehĺbili sa ich vzájomné rozdiely,
pričom hoci manžel sa formálne snaží manželstvo udržať, avšak spôsobom a s dôvodmi, ktoré ani
podľa odvolacieho súdu nijakým spôsobom nemôžu zmeniť postoj navrhovateľky k nemu. Snaha
o predlžovanie súdneho konania, či len formálne prejavená vôľa riešiť manželské problémy, pritom
poukazovanie na možnú neveru manželky, či svoj prínos pokiaľ ide o materiálne zabezpečenie rodiny

naznačujú aj podľa odvolacieho súdu to čo je zrejmé, že pohľad manželov na vzájomné spolužitie
a predstavy o tom, ako by také spolužitie malo vyzerať sú úplne odlišné. Z toho dôvodu súd prvej
inštancie správne návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol a to aj s prihliadnutím na to, že maloleté deti
sú už s vážnymi nezhodami manželov oboznámené, a v podstate bez ohľadu na rozhodnutie súdu,došlo k reálnemu rozchodu a osamostatneniu manželov. Súd prvej inštancie správne taktiež prihliadol
aj na to, že manželia v podstate spoločne nehospodárili (navrhovateľka mala vyčleňované prostriedky
na domácnosť), intímne sa spolu nestýkajú, a je tak zrejmé, že manželstvo už svoje funkcie neplní,

a ani do budúcna plniť nebude. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim
zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia.
Vzhľadom na negatívny postoj navrhovateľky k manželskému spolužitiu a na defenzívny postoj manžela
k riešeniu tohto stavu, nie je ani podľa odvolacieho súdu predpoklad obnovenia manželského spolužitia.
Pre správne fungovanie manželstva je potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti

oboch manželov. I podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával
v manželskom zväzku. Keďže navrhovateľka odmieta zotrvať v manželskom zväzku a súd mal za
preukázaný rozvrat manželstva, súd prvej inštancie správne na základe týchto skutočností manželstvo
účastníkov rozviedol.

27. Vzhľadom k tomu, že manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom manželstva, súd prvej inštancie

správne rozhodol i o úprave práv a povinností k maloletej F. a k maloletému Y. na čas po rozvode
manželstva tak, že maloletú F. a Y. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o deti osobne
a celodenne stará, otec detí tento stav akceptoval, napokon ide o režim dlhodobo zaužívaný vzhľadom
k zamestnaniu manžela navrhovateľky v cudzine. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rodičia si
musia uvedomiť, že aj po rozvode manželstva bude nutná ich spolupráca a vyvarovanie sa vzájomným

nezhodámtak,abyrozchodrodičovdetinieslipokiaľmožnočonajmenejstresujúco.Pretoženiejenijako
preukázané, že by v otázke zastupovať a spravovať majetok maloletého mali byť jednému z rodičov
práva obmedzené, súd prvej inštancie správne rozhodol tak, že toto právo majú obidvaja rodičia.

28. Rovnako správne súd prvej inštancie rozhodol o výške vyživovacej povinnosti k mal. F. a k mal. Y.,

správne túto určil otcovi maloletých na maloletú F. v sume 120,-€ a na maloletého Y. v sume 100,-€, s
platbou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Súd prvej inštancie správne zohľadnil
životnú úroveň rodičov, čo sa premietlo aj do výživného, pretože životná úroveň rodičov a detí sa má
rovnať. Súd v neprospech manžela navrhovateľky vyložil tú skutočnosť, že svojou pasivitou na súdnom
pojednávaní znemožnil podrobnejšie skúmanie jeho majetkových pomerov, pričom táto povinnosť mu

vyplýva z § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Hoci manžel navrhovateľky predložil výkaz príjmov a výdavkov z
podnikateľskej činnosti, z ktorého vyplýva, že dosiahol stratu, jeho príjmy za rok 2016 boli 141 778,08-€,
pričom je preukázané že manžel navrhovateľky dlhodobo podniká v Rakúsku, sám na pojednávaní pred
súdomprvejinštancieuviedol,žerodinumateriálnezabezpečoval,vpodstatelenzjehopríjmunadobudli
nehnuteľnosti, manželka navrhovateľa uviedla, že pôžičku cca 100 000,-€ splatil za 4-5 rokov. Teda aj

odvolací súd predpokladá, že manžel navrhovateľky dlhodobo nehospodári so stratou, pričom pokiaľ by
bol v strate je otázne z čoho hradí náklady na spoločnú domácnosť, pobyt v cudzine. Navrhovateľka je
zamestnaná má príjem cca 700,-€ mesačne. Súd prvej inštancie teda určil výšku výživného správne tak
aby, životná úroveň detí a rodičov sa rovnala, prihliadnuc na ich vek a oprávnené výdavky.

29. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala aj úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode manželstva v tom čase k maloletému R., pričom súd prvej inštancie o tejto úprave aj
rozhodol. Po podaní odvolania manželom navrhovateľky, syn R. dňa XX.XX.XXXX dosiahol plnoletosť.

30. Podľa § 8 ods. 1, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými

právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v
plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku.

31. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

32. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

33. Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa rodičovské práva a povinnosti ( s výnimkou vyživovacej povinnosti,
ktorú si však dieťa voči rodičom uplatňuje samostatne) zanikajú, dieťa nadobúda spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu. Keďže v čase začatia tohto konania maloletý R. pochádzajúci z manželstva
účastníkov ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva nadobudolplnoletosť, odpadol dôvod na konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva voči nemu. S ohľadom na túto skutočnosť preto odvolací súd rozhodol, tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. vo vzťahu k R.

podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode manželstva k toho času plnoletému R. podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil, keďže
podmienky pre pokračovanie v konaní v tejto časti nie sú dané, pričom ich nedostatok v tomto prípade
nemožno odstrániť.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa CMP.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná

povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona
CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu
bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým
po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného
maloletého prevziať.