Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 24, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010385
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620010385.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény
Blažovej a JUDr. Márie Szaboovej, v trestnej veci proti obžalovanému H. R., stíhaného pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a
prokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduMalackysp.zn.0T/80/2020zodňa14.09.2020,naverejnom
zasadnutí konanom dňa 24. marca 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného H. R., nar. XX.XX.XXXX a prokurátora z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduMalackysp.zn.0T/80/2020zodňa14.09.2020bolobžalovaný
H. R. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 17.07.2020 v čase o 17,25 hod v
E. viedol osobné motorové vozidlo značky Peugeot 206, evidenčného čísla RA XXXBE, na L. ulici pri

cúvaní z príjazdovej cesty na súkromný pozemok rodinného domu číslo XX/D narazil zadnou ľavou
časťou vozidla do zadnej ľavej časti stojacieho vozidla Škoda Fabia, evidenčného čísla MA XXXDD,
následne chcel z miesta nehody odísť, pričom svedok uvedenej udalosti na miesto privolal políciu, ktorá
u obvineného vykonala v čase o 17,59 hod. dychovú skúšku na zistenie požitia alkoholických nápojov
elektronickým prístrojom typu AlcoQuant 6020 plus, výrobného čísla K s výsledkom 1,25 mg/l alkoholu
v dychu a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 18,23 hod. mu bola nameraná hodnota 1,23 mg/

l alkoholu v dychu.

Za to mu bol podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. k), l) Tr. zák.,
§ 51 ods. 1, § 51 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky so stanovením probačného dohľadu nad
správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b)

Tr. zák. bolo obžalovanému uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok. Zároveň bol obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 roky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný ako aj prokurátor.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania namieta, že mu bol rozsudkom uložený zákaz
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, hoci z jeho lekárskeho vyšetrenia vyplýva,
že nie je závislý na alkoholických nápojoch a nie je preto potrebné žiadne liečenie. Navrhol, aby krajský
súd zrušil čiastočne výrok o treste a uložil mu trest bez obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania namieta výrok o treste. Je názoru, že vzhľadom
na nameranú hodnotu alkoholu v dychu obžalovaného (2,60 promile), čo je ťažká opitosť, je nutné uložiťobžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil výrok o treste
v napadnutom rozsudku a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením
obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia spolu s trestom zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že v deň spáchania skutku
nebol zastavený políciou počas vedenia motorového vozidla. Dychovej skúške sa podrobil po spôsobení
škodovej udalosti na podnet policajnej hliadky s tým, že po príchode policajnej hliadky sa už vo vozidle

nenachádzal, ale stále mimo vozidla. Mimosúdne škodovú udalosť urovnal, poškodenému majiteľovi
vozidla uhradil 300 euro v hotovosti, ktorú od neho žiadal, o čom spísali aj potvrdenie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov
podaného odvolania a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Obžalovaný uviedol, že zotrváva na dôvodoch podaného odvolania, chce zvýrazniť, že k takémuto
skutku z jeho strany už nikdy nepríde, ľutuje to. Nie je závislý na alkoholu, veľmi ho to mrzí, pričom
poukazuje aj na to, že vyrovnal celú škodovú udalosť.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že odvolanie obžalovaného ako aj odvolanie prokurátora boli zamerané len
do výroku o treste a preto odvolací súd preskúmal len tento oddeliteľný výrok. Pokiaľ ide o výrok o
vine, odvolací súd vychádzal z napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný H. R. uznaný vinným
zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa

dopustil tak, že pod vplyvom alkoholu (1,25 mg/l) viedol motorové vozidlo. Ohľadne výroku o vine krajský
súd pripomína, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo následne
súdom prijaté a preto sa dokazovanie na hlavnom pojednávaní obmedzilo iba na výrok o treste.

Krajský súd je názoru, že podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom so stanovením

zákazu konzumácie alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe, v kombinácii aj
so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý bol uložený obžalovanému za spáchanie stíhaného
skutku je v súlade so zákonom, t. j. v súlade so zásadami pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zák.

Súdprvéhostupňavychádzalpriukladanítrestuobžalovanémusprávneprimárnezozávažnostiprečinu,

z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej
sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 289 ods. 1 Tr. zák.)
v rozpätí až na jeden rok. Aj odvolací súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti spočívajúcu
v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a svoj čin ľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.)
a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu (§ 36 písm. k) Tr. zák.), pričom žiadne priťažujúce okolnosti

zistené neboli. Vzhľadom k tomu, že prevažujú poľahčujúce okolnosti súd prvého stupňa správne
postupom podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák., znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu (jedna
tretina sú štyri mesiace), teda po tejto zákonnej úprave bola upravená trestná sadzba v rozpätí až na
osem mesiacov.

V súvislosti s úvahami o ukladaní druhu a výmery trestu odvolací súd poukazuje na okolnosti prípadu,
teda najmä na to, že obžalovaný sa dopustil stíhaného trestného činu tak, že jazdil značne pod vplyvom
alkoholu, pričom obžalovaný vedel, že vedie motorové vozidlo po tom, ako užil alkoholické nápoje.
Obžalovaný teda vedome ignoroval pravidlá cestnej premávky (zákon č. 8/2009 Z. z.), ktoré zakazujú
vodičom jazdu bezprostredne potom ako užívali alkoholické nápoje, respektíve v prípadoch, kedy

by mohli byť ešte ovplyvnení alkoholickými nápojmi. Z tohto pohľadu je bez významu, aké okolnosti
ho k vedomému porušeniu zákazu viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov viedli
(relevantnou okolnosťou by bolo len konanie v krajnej núdzi, o krajnú núdzu však v posudzovanom
prípade celkom zjavne nešlo).Pokiaľ ide o jazdu obžalovaného pod vplyvom alkoholu, tak výška nameranej hodnoty alkoholu v
dychu (cez 2 promile) bola tak vysoká, že vylučovala spôsobilosť obžalovaného riadne sa venovať

riadeniu vozidla a dostatočne rýchlo reagovať na iných prípadných účastníkov cestnej premávky.
Krajský súd v tejto súvislosti pripomína judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej vedenie motorového
vozidla vodičom, ktorý požil väčšie množstvo alkoholu, je potrebné považovať za činnosť, kde možnosť
ohrozeniachránenýchzáujmovvyplývaužzpovahyvozidla,ktorésvojouváhouamotorickousiloumôže
spôsobiť vážne deštrukčné účinky (R I/1966). V súdnej praxi sa pritom spravidla považuje za trestný čin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky taký stupeň opojenia vodiča alkoholom, ak je vodičovi v čase
jazdy nameraná hladina alkoholu najmenej 1 promile (R 12/1985). Alkohol je pritom, vo všeobecnosti,
považovaný za návykovú látku, ktorá je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho
ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Tr. zák.). Obžalovaný
mal určite vedomosť o týchto účinkoch alkoholu, pretože na takéto poznanie nie je potrebné medicínske
vzdelanie, ale postačí len laická vedomosť kombinovaná s vedomosťou každého vodiča, že viesť

motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu je zakázané a že takéto konanie môže spôsobiť vážne dopravné
nehody.

Odvolací súd práve s poukazom na vyššie uvedené okolnosti prípadu dospel k záveru, že pre
nápravu obžalovaného, ktorý nedokázal rešpektovať pravidlá cestnej premávky a viedol motorové

vozidlo pod vplyvom alkoholu, nebude postačovať len uloženie samostatného alternatívneho trestu,
napríkladpeňažnéhotrestu,pretožezatakétozávažné(úmyselné)porušeniepravidielcestnejpremávky
je nutné ukladať trest odňatia slobody. Na strane druhej, je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že
obžalovaný sa priznal k spáchanej trestnej činnosti, túto úprimne oľutoval, nahradil spôsobenú škodu
a v osobe obžalovaného nejde osobu, ktorá by sústavne porušovala pravidlá cestnej premávky,

prípadne sa opakovane dopúšťala protiprávnych konaní. V tomto smere krajský súd poukazuje na to,
že obžalovaný bol doposiaľ len raz súdne trestaný (rok 2005), avšak sa hľadí na neho akoby súdne
trestaný nebol. Všetky tieto skutočnosti je nutné hodnotiť v prospech obžalovaného a vo svojom súhrne
znemožňujú, aby bol obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, ako to požaduje v
podanom odvolaní prokurátor. V danom prípade teda na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti

postačí uloženie trestu odňatia slobody na hornej hranici upravenej trestnej sadzby (8 mesiacov) s
podmienečným odkladom jeho výkonu na pomerne dlhú skúšobnú dobu (3 roky) s probačným dohľadom
za súčasného uloženia zákazu obžalovanému požívať v skúšobnej dobe alkoholické nápoje a iné
návykové látky. Tento trest je dostatočne prísny a zodpovedá všetkým okolnostiam významným pre
ukladanie trestov.

Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní žiadal uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému, nakoľko ten viedol motorové vozidlo v značnom stave opitosti, tak krajský súd opakuje,
že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu.
Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že

jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny,
zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade
povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák. stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí až na jeden rok. Už týmto ho

zákonodarca zaraďuje medzi prečiny (§ 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák.), avšak podstatným tu je hlavne
to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné
trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest
odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák. argumentum a contrário). Trestom odňatia slobody sa tu má na
mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia

slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. môže preto uložiť dokonca len samostatné
alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne a
to aj za podmienky, že sa páchateľ dopustil tohto prečinu v značnom stave opitosti.

Z uvedených skutočností preto odvolací súd uzatvára, že prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom,
aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody. Odvolací súd sa preto v žiadnom
prípadenemôžestotožniťsargumentáciouprokurátorauvedenouvodvolaní,žezaspáchaniestíhaného
skutku je adekvátnym trestom len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Odvolací súd ďalejpripomína, že pri zvažovaní druhu trestu je nutné vychádzať, okrem závažnosti spáchaného prečinu,
aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť),
ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadné iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu

celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.

Odvolací súd upozorňuje, že spáchanie stíhaného prečinu pod vplyvom alkoholu nie je jediná okolnosť
podstatná pre určenie druhu a výmery trestu a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej
vyvodzovať závery pre uloženie trestu, tak ako to urobil prokurátor v podanom odvolaní. Súd nemôže

rezignovať na zákonné kritériá stanovené pre určovanie druhu a výmery trestu (napríklad výrazné
poľahčujúce okolnosti, či nenarušenosť páchateľa tohto prečinu) a paušálne ukladať pri takýchto
prečinoch nepodmienečné tresty odňatia. Takýto postup považuje krajský súd za neprijateľný a
odporujúci zásade individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe zo strany
súdu by totiž trest prestal byť trestom a stal by sa len obligatórnym zabezpečovacím opatrením.

Súd prvého stupňa správne kombinoval ukladanie vyššie uvedeného podmienečného trestu odňatia
slobody aj s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 roky, nakoľko prečin
bol spáchaný práve v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom výšku
tohto trestu súd stanovil pri dolnej hranici trestnej sadzby. Odvolací súd opakuje, že tento druh trestu
musel byť v posudzovanom prípade uložený, pretože obžalovaný preukázal, že nerešpektuje dopravné

predpisy a jazdou pod vplyvom alkoholu ich úmyselne ignoruje a vytvára tak ohrozenie pre ostatných
účastníkovcestnejpremávky.Vtomtosmereodvolacísúdpoukazujeajnaustálenújudikatúru(napríklad
R I./1966), ktorá konštatuje, že účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu
trestného činu a preto jeho uloženie je plne odôvodnené vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave
vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti k vedeniu motorových vozidiel. Závažným

prejavom vodičskej nedisciplinovanosti je najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu, pričom
spoločenský záujem na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby uloženie trestu zákazu činnosti bolo
pravidlom aj vtedy, ak nevznikne škodlivý následok, t. j. aj v prípadoch trestného činu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky. Neuloženie tohto druhu trestu páchateľom uvedeného trestného činu by malo
byť len výnimkou, odôvodnenou mimoriadnymi okolnosťami prípadu a doterajším spôsobom života

páchateľa.Odvolacísúdkonštatuje,žežiadnemimoriadneokolnostiprípaduvdanejtrestnejvecizistené
neboli.

Krajský súd poukazuje aj na tzv. generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne a pomerne
citlivo vníma porušovanie dopravných predpisov nezodpovednými vodičmi a to najmä porušenie zákazu

viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov, ktoré často končia dopravnými nehodami so
smrteľnými zraneniami iných účastníkov cestnej premávky (či škodou na cudzom majetku), ktorí sami
pravidlá cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili. Trest musí byť preto aj taký, aby
odradil iných od páchania trestných činov, v danom prípade odradil iných požívať alkoholické nápoje
bezprostredne pred riadením motorového vozidla.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného spočívajúce v tom, že nie je nutné, aby mu bolo
ukladané obmedzenie zakazujúce mu požívať alkoholické nápoje, či iné návykové látky v skúšobnej
dobe, nakoľko z jeho lekárskeho vyšetrenia jednoznačne vyplýva, že nie je závislý na alkoholických
nápojoch a nie je nutné v jeho prípade liečenie, tak odvolací súd upozorňuje, že obžalovanému nebolo

uložené napadnutým rozsudkom žiadne ochranné liečenie. Okresný súd mu v rámci podmienečného
trestu odňatia slobody uložil len obmedzenie, zákaz užívania alkoholických nápojov, či iných návykových
látok počas plynutia skúšobnej dobe. Na uloženie takéhoto obmedzenia v rámci ukladaného trestu sa
nevyžaduje zistenie závislosti obžalovaného na návykových látkach, keďže nejde o ochranné liečenie,
ale postačí iba okolnosť, že trestný čin bol spáchaný pod vplyvom alkoholu a obžalovaný má v

priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia preukázať, že vie viesť riadny život aj bez užívania
alkoholických nápojov alebo iných návykových látok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.