Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112225295
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4112225295.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Viery
Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov X.Eliška X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y. XXX/XX, L. J., M., X.Ing. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX, Q.- V., X.Ivan Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX, Q.- V., proti žalovanému: G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX Q.-V. XXX, zastúpený: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Damborského

13, Nitra, o zaplatenie sumy 5.407,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č.k. 18C/150/2014-112 zo dňa 25. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil vo vyššie uvedenej právnej veci konanie podľa §

144 a §145 ods. 1 v dôsledku späťvzatia žaloby. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému
ich náhradu nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, žalobca R. E. sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy vo výške 5.407,75 eur istiny s príslušenstvom. Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil,
že žalobca po podaní žaloby zomrel dňa XX.XX.XXXX v L.. Po žalobcovi (poručiteľovi) prebehlo
dedičské konanie pod spisovou značkou 23D/549/2014, Dnot 172/2014, pričom na základe osvedčenia

o dedičstve vstúpili do jeho majetkových práv ako zákonní a závetní dedičia: R. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytomY.XXX/XX,L.J.,M.,W..C.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomV.XXXX,Q.-V.aW.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
bytomV.XXXX,Q.-V..Konštatoval,ženapojednávaníkonanomdňa25.06.2020vzaližalobcoviažalobu
späť, čo viedlo k zastaveniu konania.

2.Proti tomuto uzneseniu do výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,

ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému
náhradu trov konania prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
V dôvodoch odvolania uviedol, že v predmetnom spore podal právny predchodca žalobcov zjavne
neopodstatnenú až šikanóznu žalobu, v ktorej žalobcovia riadne pokračovali. Zdôraznil, že súd prvej
inštancie zisťoval žalobcov ich stanovisko a vyzval ich k oznámeniu , či trvajú na podanej žalobe,
pričomžalobcoviasvedomímsivšetkýchnásledkovprípadnéhoneúspešného konaniatrvalinapodanej

žalobe. Podľa jeho názoru neobstojí tvrdenie žalobcov, že im notár prejednávajúci dedičské konanie
po pôvodnom žalobcovi údajne tvrdil, že žalovaného nárok patrí do aktív dedičstva, a že budú v
spore určite úspešní a za žiadnych okolností nemožné mylné presvedčenie žalobcov o úspešnosti
žaloby posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa na úkor žalovaného len preto, že žalobcovia
sami neiniciovali tento spor. Skutočnosť, že žalobcovia v spore riadne pokračovali a následne procesne
zavinili zastavenie konania odôvodňuje priznanie trov konania žalovanému. V uvedenom spore sa

jedná o jednoduchú právnu otázku, pričom ak by žalobcovia vyhľadali právnu pomoc u advokáta, tento
by ich o neopodstatnenosti žaloby a o následkoch pokračovania vedenia sporu neúspešnej žalobypoužil. Žiadal zohľadniť, že proti žalovanému je vedené zjavne neopodstatnené súdne konania už od
roku 2014, pričom žalovaný je už 6 rokov v právnej neistote, bol nútený vyhľadať právnu pomoc a na
ochranu svojich práva sa dať zastúpiť advokátom, pričom súd bez opodstatnenia a existencie dôvodov

hodných osobitného zreteľa a výnimočnosti situácie nepriznal žalovanému trovy konania, na ktoré mal
tak zákonný, ako aj morálny nárok. Rozhodnutie súdu o nepriznaní trov konania žalovanému je voči
žalovanému nespravodlivé, tvrdé a nemajúce oporu v zákone. Žalovaný nemohol sám zastaviť ani
inak ovplyvniť súdne konanie, keďže dispozičné právo so žalobou prislúcha žalobcom. Namietal, že
súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosti situácie a následne tento nesprávne
zistený skutkový stav nesprávny právne posúdil aplikujúc ust. § 257 CSP.

3.Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniaaviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380CSP)dospelkzáveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8.Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o trovách konania nie je správne. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP

výslovne uvádza, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Ust. § 256 CSP je vyjadrením zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je to inštitút
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vzniklipozačatíkonania.Aksapresprávaniežalovanéhovzalaspäťžaloba,ktorábolapodanádôvodne,
je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä

o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.
Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k
späťvzatiu žaloby nedošlo.

9.Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania si musí najskôr vyriešiť otázku

procesného zavinenia zastavenia konania. Až následne v prípade, že v danej veci skutočne existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, môže aplikovať ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že ak súd dospeje k tomu, že vo veci sú dané hodné dôvody osobitného zreteľa, rozhodne, že
úspešnej strane nárok náhradu trov konania neprizná.

10.Po prejedaní veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku o trovách konania je nepreskúmateľné, pretože z neho nie sú jednoznačne zrejmé presvedčivé
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,naktorésúdprihliadol.Súdprvejinštancieibavšeobecnekonštatoval,
že žalobcovia sú právnymi nástupcami po nebohom žalobcovi, ktorí v priebehu konania zomrel. Táto

skutočnosť samá o sebe nie je tak výnimočnou okolnosťou, ktorá bez ďalšieho zakladá existenciu
dôvodov hodných osobného zreteľa. Nijako sa však nevyporiadal s konkrétnymi okolnosťami tejto veci
a najmä s tým, že po skončení dedičského konania sa žalobcovia vyjadrili tak, že na podanej žalobe
trvajú, preto súd nariadil pojednávanie, s čím vznikli stranám sporu ďalšie trovy. Nezaoberal sa ani
tým, či v dôsledku sociálnej situácie žalovaného nebude voči nemu takéto rozhodnutie nespravodlivé

a neprimerané. Navyše, ak by súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať
§ 257 CSP, je povinný to strane, ktorá by inak trovy nezískala, oznámiť jej túto skutočnosť, teda
vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto
ustanovenia. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 25.06.2020 nevyplýva, že by súd prvej inštancieoboznámil žalovaného s úmyslom rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP, hoci
na pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalovaného. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej
inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania bez toho, aby umožnil žalovanému vyjadriť sa k

takémuto postupu súdu.

11.Každé rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej
podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných
okolností konkrétneho prípadu a na základe reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej

formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Nie je ho možné vykladať tak, že súd
naň môže prihliadnuť kedykoľvek, na základe ľubovôle, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania
o trovách konania. Strane, ktorá mala úspech, nemožno nepriznať náhradu trov konania podľa tohto
výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o
určitom druhu nárokov, nejde teda o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému

typu konania. V prípade, že súd uvedené výnimočné ustanovenie použije, existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa musí vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť ( viď uznesenie NS SR
sp.zn. 2Cdo 89/2020).

12.Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,

keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania

a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009). Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolností. Súd pri postupe podľa § 257
CSP musí zisťovať

13.Spoukazomnavyššieuvedené,odvolacíuzneseniesúduprvejinštancievovýrokuotrováchkonania
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b)
CSP. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať tým, či v danej veci existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP a vyporiada sa aj s argumentmi uvedenými
žalovaným v podanom odvolaní. Navyše súd musí zohľadniť aj situáciu a dopad svojho rozhodnutia

na strane tej strany sporu, ktorej svojim rozhodnutím trovy konania podľa § 257 CSP neprizná. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie aj riadne odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti súdneho rozhodnutia
vyžadované ust. § 236 CSP a aby s neho bolo zrejmé akými závermi a myšlienkovými postupmi sa riadil.
V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane trov odvolacieho konania v
zmysle § 396 ods. 3 CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 :0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).