Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200861
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2520200861.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. R., nar.
X.X.XXXX,vkonanízastúpenéprocesnýmopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodinyPiešťany,
so sídlom Piešťany, Krajinská cesta 5053/13, dieťa rodičov - matky: T. R., nar. XX.X.XXXX, adresa F., E.
XXX/XX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Lenka Maďarová, s. r. o., so sídlom Žilina, Štrková 95/21,

IČO: 47 232 692 a otca: G. R., nar. XX.XX.XXXX, adresa F., E. XXX/XX, v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/52/2020-42 zo dňa
24.6.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í v rozsahu súdom ustanoveného styku
matky s maloletým tak, že sa tento bude realizovať dvakrát týždenne v pracovných dňoch v rozsahu 2

hodín za podmienok ďalej stanovených preskúmavaným uznesením súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk matky
s mal. E. tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým v V. D. N. a A. D., sídlo: D., E. XX, IČO:
00351636, jedenkrát týždenne v pracovných dňoch v rozsahu 2 hodín za prítomnosti pracovníka centra
bez prítomnosti otca s tým, že konkrétny deň a čas začiatku styku V. D. N. a A. D. oznámi rodičom

najneskôr týždeň vopred pred plánovaným stretnutím po predošlej konzultácii s rodičmi; otec je povinný
mal. E. na styk s matkou v stanovenom čase riadne pripraviť, zároveň je povinný v stanovenom čase
zabezpečiť prítomnosť maloletého v V. D. N. a A. D., E. XX, D., a odovzdať ho matke za prítomnosti
pracovníka centra; matka je povinná po realizácii styku s mal. E. za prítomnosti pracovníka centra otcovi
v stanovenom čase maloletého v V. D. N. a A. D., E. XX, D., odovzdať.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) a ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2 zák. č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne
tým, že matka sa podaným návrhom domáhala úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu s tým,
že maloletého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, súčasne navrhla nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým bude dočasne upravený jej styk s mal. E. tak, že bude oprávnená sa s ním stretávať

každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 10:00 hod. do nedele do 16:00 hod. nepretržite a
každýutorokaštvrtokvnepárnomtýždnikalendárnehorokuvčaseod10:00hod.do19:00hod.stým,že
si maloletého vyzdvihne v určený čas v mieste bydliska otca a otec si po ukončení stretnutia maloletého s
matkou prevezme maloletého v určený čas v mieste bydliska matky. Oba návrhy odôvodnila matka tým,
že otec jej zobral syna a odviedol ho k svojim rodičom, syna využíva ako prostriedok zničiť ju, manipuluje
ho proti nej (kupuje mu hračky, aby s ňou netelefonoval, nahovára mu, že „maminka je zlá, že ho bije

a bije aj ocinka“), čím vytvára nepriaznivé výchovné prostredie pre syna, ktorý má 4,5 roka. Zdravotný
stav syna si pritom vyžaduje zvýšenú hygienu - narodil sa s viacerými vývinovými vadami - vrodenéchýbanie konečníka, chýbanie ľavej obličky, zúženie v dolnej tretine priedušnice, vrodená srdcová vada,
ktoré si vyžiadali viaceré náročné operácie a pobyty v nemocnici, má problémy s defekáciou, vyžaduje
si pravidelné ošetrovanie novovytvoreného anu. Vo Fakultnej nemocnici v Motole v Prahe strávila matka

so synom 21 mesiacov. Syn je ťažko zdravotne postihnutá osoba s odkázaním na pomoc a sprievod inej
osoby. V súčasnosti je jeho zdravotný stav stabilizovaný, ale vyžaduje si zvýšenú potrebu hygieny (pre
únik stolice) a býva častejšie chorý, tzn. odporúča sa jeho výchova v sterilnom prostredí, bez kontaktu
s väčším kolektívom. Otec nemá reálny záujem o starostlivosť o syna. Počas doby 3,5 roka, kedy so
synom absolvovala všetky komplikované operácie, sa o nich nestaral. Teraz, kedy predala svoj dom, v

ktorom bývali do 02/2020 a má záujem si zariadiť nový život, využil syna k tomu, aby ju psychicky zničil
tým, že jej ho zobral a odmieta jej ho vrátiť do jej starostlivosti. Matka je pritom kvôli synovi na predĺženej
rodičovskej dovolenke, tzn. vie mu zabezpečiť celodennú osobnú starostlivosť, ktorú si vyžaduje jeho
zdravotný stav. O syna sa v súčasnosti starajú rodičia otca, nie otec, ktorý žije u svojej starej
mamy T. E. v starom rodinnom dome v F.. Starostlivosť o syna je tak podľa matky ohrozená. Dohoda
s otcom mal. dieťaťa pritom nie je možná. Od februára 2020 nežijú s otcom v spoločnej domácnosti,

otec matku dlhodobo manipuluje, a to ponižovaním, ako aj finančne. Aktívnym psychickým ponižovaním
a fyzickými útokmi ju dohnal k tomu, že v dobe od 5-8/2019 absolvovala dobrovoľné liečenie na
psychiatrii vo Veľkom Záluží. Fyzické útoky na jej osobu boli v minulosti viackrát riešené aj políciou, otec
mal zákaz priblíženia sa k nej. Matke napriek každodenným snahám o stretnutie s mal. dieťaťom, nie je
umožnený ani minimálny styk bez logického odôvodnenia. Pred mal. dieťaťom otec vytvára vyhrotené

situácie, všetko nahráva, aby dieťa bolo úplne zmätené. Avšak súd a kolízna opatrovníčka uverili
nezmyselnej konštrukcii otca, že je matka alkoholička bez toho, aby mali toto preukázané. Otcovi mal.
dieťaťa umožňujú pokračovať v jeho patologickom manipulátorskom správaní s negatívnymi dopadmi
na dieťa. Preto je nevyhnutné upraviť zverenie mal. dieťaťa, príp. styk matky s mal. dieťaťom, inak dieťa
bude bez akékoľvek kontaktu s matkou, čo nie je v jeho záujme.

3. Súd prvej inštancie zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že rodičovská komunikácia je minimálna a
veľmi problematická. Na snahu matky stretávať sa s mal. E., otec reaguje minimálne alebo vôbec. Matka
sa tiež odmieta osobne stretávať s otcom, je prístupná stretávaniu s mal. E. za prítomnosti
tretej osoby. Otec mal v minulosti zákaz priblíženia sa ku matke. Otec navrhoval upraviť stretávanie

matky s mal. E. vždy za jeho prítomnosti a prítomnosti tretej osoby. Podľa otca sa mal. E. s matkou
nechce stretnúť, matka odmieta otcovi poskytnúť zdravotnú dokumentáciu dieťaťa. Z doterajšej
činnosti oddelenia SPODaSK vyplynulo, že matka napriek absolvovanej liečbe vo Veľkom Záluží, pije
alkohol. K častým konfliktom rodičov bola opakovane vysielaná hliadka OO PZ Vrbové. K poslednému
incidentu rodičov došlo dňa 7.5.2020, kedy obaja rodičia nevhodne zaobchádzali s mal. E.. V. D. N.

a A. D. prisľúbilo spoluprácu v zmysle odbornej asistencie pri styku matky s mal. E., pričom procesný
opatrovník navrhol úpravu styku matky s maloletým ako bolo nariadené neodkladným opatrením s tým,
že konaní vo veci samej bude potrebné, aby otázku úpravy rodičovských práv a povinností odborne
posúdil Referát poradensko-psychologických služieb, prípadne znalec z odboru psychológie. Súd prvej
inštancie ďalej zo správy OO PZ Vrbové zo dňa 23.4.2020 zistil, že matka bola r. 2019 10 týždňov na

liečení vo Veľkom Záluží, nakoľko mala problémy s alkoholom, uviedla, že momentálne pije alkohol veľmi
málo, avšak dňa 10.3.2020 hliadke OO PZ Vrbové priznala, že je pod vplyvom alkoholu a taktiež javila
známky požitia alkoholu.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že výkon rodičovských práv a povinností k mal. E. doposiaľ rozsudkom

nebol upravený. Prebiehajú zároveň dve konania pod sp. zn. 9P/39/2020 a pod sp. zn. 13P/37/2020
na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k mal. dieťaťu, ktoré neboli
právoplatne skončené. Pod sp. zn. 9P/46/2020, prebieha konanie o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia na zverenie mal. dieťaťa do jej starostlivosti, pričom uznesením Okresného
súdu Piešťany č.k. 9P/46/2020 - 32 z 27.4.2020 bol návrh matky zamietnutý, matka podala proti

predmetnému uzneseniu odvolanie, konanie nie je právoplatne skončené. Pod sp. zn. 9P/40/2020
prebieha konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie mal. dieťaťa do
jeho starostlivosti. Uznesením Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/40/2020 - 28 z 6.5.2020, súd mal. E.
ponechal v starostlivosti otca, matke uložil povinnosť prispievať na výživu mal. E. výživným vo výške 70,-
Eur mesačne, pričom matka podala proti predmetnému uzneseniu odvolanie, konanie nie je právoplatne

skončené.

5. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že nariadenie
neodkladného opatrenia je v danom prípade dôvodné, keď výkon rodičovských práv a povinností kmaloletému dieťaťu v časti styku matky s mal. E. nebol doposiaľ upravený súdnym rozhodnutím. Súd
mal zhodnými tvrdeniami rodičov v pripojených spisoch, ako aj citovanou správou kolízneho opatrovníka
za osvedčené, že v spoločnej domácnosti nežijú od 5.3.2020, z ktorej sa otec spolu s maloletým

odsťahoval, odkedy starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne otec, v ktorého starostlivosti neboli
zistené akékoľvek nedostatky. Rodičia maloletého majú odlišné názory a predstavy týkajúce sa úpravy
výkonu práv a povinností rodičov k maloletému, podávajú súdu rozdielne vyjadrenia ohľadom ich
starostlivosti o maloletého, ako aj rozdielne vyjadrenia ohľadom aktuálneho zdravotného stavu matky
(alkoholizmus). Z obsahu spisu, ako aj zo správy kolízneho opatrovníka a správy OO PZ mal súd za

osvedčené, že matka naďalej požíva alkoholické nápoje, tiež že doposiaľ rodičia pri stretnutí nie sú
schopní akokoľvek konštruktívne komunikovať, dochádza medzi nimi k veľmi konfliktným situáciám v
prítomnosti maloletého, čo má na neho nepochybne negatívny vplyv. Preto súd upravil styk matky s
mal. E. berúc zreteľ na právo a záujem mal. dieťaťa na udržovanie pravidelného osobného styku s
rodičom,sktorýmnežijevspoločnejdomácnosti,zohľadňujúcjehovek,akoajjehozáujemoudržiavanie
a rozvíjanie vzťahu medzi ním a matkou. Súd prihliadol na záujem maloletého a na jeho zhoršený

zdravotný stav, ako aj zhoršený zdravotný stav matky (diagnostikovaný syndróm závislosti od alkoholu),
na základe čoho upravil styk matky s maloletým za prítomnosti pracovníka V. D. N. a A. D. s cieľom
eliminovať konfliktné situácie medzi rodičmi.

6. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia

odvolanie matka s tým, že sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d) f) a h) CSP,
teda neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka dôvodila, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, v
hrubom rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ako aj v rozpore so základným právom rodiča, najmä
matky, ktorá je pre mal. dieťa nenahraditeľná žiadnou inou osobou. Rozhodnutie môže mať pre dieťa
nezvratné negatívne následky, nakoľko ide o mal. dieťa vo veku 4,5 roka, ktoré je bez akéhokoľvek
kontaktu s matkou, keďže 2 hodiny za týždeň nie je možné považovať za styk, a to len v dôsledku

manipulatívneho konania zo strany otca mal. dieťaťa a pre nezodpovedné prešetrenia pomerov zo
strany kolízneho opatrovníka. Ako vyplýva zo základných rodičovských práv, obidvaja rodičia majú
rovnaké práva a povinnosti. Napadnuté rozhodnutie je v hrubom rozpore so zákonom, nakoľko matke
odníma právo na mal. dieťa, ak s ním má právo byť len 2 hodiny za týždeň. Matka popiera ničím
nepodložené tvrdenia otca, že by mala byť alkoholička a údajne mala dieťa aj zbiť. Uviedla chronológiu

vývoja udalostí, a teda že dňa 26.7.2014 uzavreli s otcom dieťaťa manželstvo; 4.9.2015 sa narodil
maloletý, v 11/2015 boli fyzické a verbálne útoky otca na matku, 11/2015 - 5/2017 strávila matka 21
mesiacov s mal. dieťaťom počas hospitalizácií a operácií mal. dieťaťa z dôvodu vrodených vývinových
vád dieťaťa; 15.9.2017 vznesenie obvinenia otcovi za zločin týrania blízkej a zverenej osoby voči
matke; 6/2017 pokus o samovraždu matkou; 12.7.2017 návrh na rozvod zo strany matky; 6.9.2017 -

nariadené neodkladné opatrenie 9P/1009/2017-33 dieťa ponechané v starostlivosti matky (zrušené);
11.10.2018 postúpenie veci ohľadom týrania blízkej osoby na priestupky; 5-8/2019 matka absolvovala
protialkoholickú liečbu vo Veľkom Záluží; 22.11.2019 obnovenie manželského spolužitia, späťvzatie
návrhu na rozvod, ukončene všetkých konaní; 5.3.2020 ukončenie spolužitia; 2.4.2020 otec podal návrh
na rozvod 9P/39/2020, 2.4.2020 otec podal návrh na nariadenie NO 9P/40/2020, 20.4.2020 matka

podala návrh na rozvod 13P/37/2020, 20.4.2020 matka podala návrh na NO 9P/46/2020, 1.5.2020
matka sa stretla s dieťaťom za prítomnosti otca a K. L., X.X.XXXX matka sa stretla s dieťaťom za
prítomnosti otca - dopadlo zle; 7.5.2020 matka sa stretla s dieťaťom za prítomnosti otca - dopadlo
zle, matka bola na polícii, 4.5.2020 - plán sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodičmi. Z tejto časovej
chronológie je podľa matky zrejmá účelovosť konania otca mal. dieťaťa. Voči otcovi dieťaťa bolo dňa

15.9.2017 vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Otec mal. dieťaťa
však otočil skutkový základ tejto veci, v tomto konaní urobil zo seba obeť. Matka je útla žena, ktorá
reálne nemá fyzické predpoklady na akýkoľvek útok voči otcovi mal. dieťaťa. Po všetkých fyzických a
verbálnych útokoch zo strany otca mal. dieťaťa, zmanipulovania, že je alkoholička a donútenia ju ísť
na protialkoholické liečenie, sa matka rozhodla dať si život dokopy. Podala návrh na rozvod a násilné

sklony otca mal. dieťa už nezakrývala. To však vyústilo do toho, že voči otcovi bolo vznesené obvinenie
a bolo mu zakázané priblíženie k matke. Otec však matku zmanipuloval, začal sa ospravedlňovať,
fiktívne sa o ňu starať s tým, že ona vôbec nepochopila jeho skutočný úmysel, a to preto, aby matka
nedala súhlas ako poškodená s jeho trestným stíhaním. Preto dňa 22.11.2019 obnovili manželskéspolužitie, matka zobrala návrh na rozvod späť a neudelila súhlas s jeho trestným stíhaním. Z obsahu
uznesenia Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 538/17/2204-54 zo dňa 11.10.2018 je preukázané
skutočné správanie otca mal. dieťaťa - agresívny, chorobne žiarlivý, majetnícky, sexuálny násilník.

Záver znalcov PhDr. Igor Obuch a MUDr. Lucia Žlnayová, PhD. o. i. uvádza, že otec mal. dieťaťa má
trpezlivosť a istú povahovú odolnosť v obmedzenej miere, má nižšiu kapacitu na zvládnutie životných,
resp. stresových situácií, preto nedokáže racionálne konať, resp. tak, aby možné zdroje konfliktov
zmenšoval, ale práve naopak. Otec bol pre svoje nekontrolovateľné správanie trestne stíhaný za prečin
ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva s podmienečným zastavením trestného stíhania v 6/2007.

Otec sa o mal. dieťa nikdy nevedel postarať. Tým, že sa mal. dieťa narodilo predčasne s viacerými
vrodenými vývinovými vadami, bolo nutné absolvovať náročné operácie. S mal. dieťaťom matka strávila
21 mesiacov nepretržite po nemocniciach. V tom čase otec navštevoval dieťa a matku len sporadicky,
nijak nepomáhal. Jeho rodičia v F. urobili zbierku na mal. dieťa a peniaze si otec nechal pre vlastné
potreby. Otec mal. dieťaťa prišiel s vyzbieranými peniazmi do Prahy do nemocnice, ale matke z nich
dal iba 50,- Eur. Keď matka otcovi prvýkrát zamedzila vstup do domu pre jeho fyzické útoky v júli 2017,

v období augusta 2016 až do júla 2017 bol mal. dieťa pozrieť 6-krát. O mal. dieťa sa starajú rodičia
otca dieťaťa, nie otec. Práve rodičia otca sú tí, ktorí pre svoje postavenie v obci F. nedovolia, aby
ich syn bol vnímaný negatívne a urobia všetko pre to, aby dosiahli svoj cieľ, pripraviť matku o dieťa.
Otec má navyše negatívny vplyv na zdravý vývin mal. dieťaťa. Dôkazom je stretnutie matky s dieťaťom
dňa 1.5.2020 a dňa 7.5.2020. Nakoľko otec matke bráni v stretávaní sa s mal. dieťaťom a kolízna

opatrovníčka v tomto smere nepodnikla okrem telefonátu otcovi žiadne kroky, za účasti svedka - K. L.,
keďže bez svedka je stretnutie sa s matky s otcom dieťaťa riskantné, sa matka dňa 1.5.2020 stretla
s dieťaťom. Otec však dieťa neustále držal u seba, dieťaťu hovoril, že ho mama nechce, že ho bije.
Keď otec umožnil krátky kontakt matky s dieťaťom, dieťa sa jej nechcelo pustiť, stískalo ju a šepkalo
jej, že chce byť s ňou. Matka je zhrozená a znechutená, že toto nevidí kolízna opatrovníčka, súd a

všetky orgány, ktoré sú zriadené a majú dohliadať na ochranu záujmov dieťaťa. Tieto orgány vychádzajú
len z účelových vyjadrení rodičov bez ďalšieho overenia a sami prispievajú k tomu, že mal. dieťa
bude v dôsledku ich nesprávnych a urýchlených formalistických záverov, vystavované neprimeranému
emocionálnemu utrpeniu. Dňa 4.5.2020, po neustálych žiadostiach zo strany matky, otec priniesol
dieťa k nej do bytu, počas tejto návštevy dieťa povedalo, že otec mu zakázal u matky jesť a piť,

aby ho vraj neotrávila a vraj ho matka v byte zavrie a bude ho biť. Matka je zhrozená, čoho je otec
dieťaťa schopný, neberúc do úvahy krehkú dušičku mal. dieťaťa. Keď dieťa poprosilo otca, že chce
u neho ostať, otec znervóznel, čo dieťa vystrašilo a začalo plakať. Na predídenie negatívnej situácie,
matka dieťa otcovi odovzdala. Dňa 7.5.2020 poprosila matka opäť cez kolíznu opatrovníčku o stretnutie
s mal. dieťaťom. Otec prišiel pred bytovku, ale matke dieťa nechcel nechať bez jeho prítomnosti.

Pred dieťaťom vytvára vyhrotené situácie, všetko nahráva a dieťa bolo úplne zmätené. Toto posledné
stretnutie dopadlo katastrofálne - plné plaču a kriku, že sa z toho matka spamätávala niekoľko dní. Súd
a kolízna opatrovníčka majú preukázané, že otec matke bezdôvodne bráni v styku s mal. dieťaťom,
majú vedomosť o tom, že dieťa je bez kontaktu s matkou. Vychádzajú výlučne z vyjadrení otca, bez
toho, aby tieto verifikovali. Pokiaľ mal súd preukázané, že dieťa je u otca, nebola tým preukázaná

dôvodnáobava,akopodmienkaprenariadenieneodkladnéhoopatrenia.Akmalsúdzáujemchrániťmal.
dieťa, bolo potrebné v prvom rade mu zabezpečiť pravidelný a bezkonfliktný styk s obidvoma rodičmi.
Napadnutým rozhodnutím súd matke odňal právo matky mal. dieťaťa. Otec jej v styku s maloletým
bráni, komplikuje ho, podmieňuje ho, čím dochádza k situáciám, ktoré nie sú v záujme mal. dieťaťa. Po
tých dvoch stretnutiach, matka nemá záujem dieťaťu ubližovať. Prvoradé a nevyhnutné je upraviť styk

dieťaťa s matkou. Matka je nenahraditeľná, otec je nahraditeľný dokonca starou matkou. Dieťa potrebuje
matku, bezpodmienečnú lásku, nie strach manipuláciu a nezdravé prostredie, v ktorom sa nachádza
pri otcovi. Súd a kolízna opatrovníčka uverili nezmyselnej konštrukcii otca, že je matka alkoholička, bez
toho, aby toto mali preukázané. Otcovi tak umožňujú pokračovať v jeho patologickom manipulátorskom
správanísnegatívnymidopadminamal.dieťa.Podľanapadnutéhorozhodnutiasúdvychádzalzosprávy

kolízneho opatrovníka, ktorý nezisťoval fyzicky pomery u mal. dieťaťa, ale vychádzal len z telefonického
rozhovoru s otcom a matkou. Otec zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa výlučne z toho dôvodu, že
matke odmieta akýkoľvek styk s mal. dieťaťom, vyhráža sa matke, že ju zničí, mal. dieťa manipuluje
klamstvami o matke v snahe ju psychicky zlikvidovať. Otec zmanipuloval nielen kolíznu opatrovníčku,
ale aj súd, ktorý bez ďalšieho rozhodného zisťovania sa spoliehal na závery účelovej správy od kolíznej

opatrovníčky. Matke napriek každodenným snahám o stretnutie s mal. dieťaťom, nie je umožnený ani
minimálny styk s mal. dieťaťom bez logického odôvodnenia. Dieťa chce byť s matkou, má 4,5 roka,
otca sa bojí a pokiaľ tento stav bude pretrvávať, zanechá na mal. dieťati vážne psychické poškodenia.
Preto existuje nevyhnutná potreba upraviť zverenie mal. dieťaťa, prípadne styk matky s dieťaťom, inakdieťa bude bez akéhokoľvek kontaktu s matkou, čo nie je v jeho záujme. Otec matke bez súdneho
rozhodnutia dieťa odmieta odovzdať, kolízna opatrovníka v tomto smere nie je schopná vykonať účinný
krok k tomu, aby otec rešpektoval právo mal. dieťaťa na matku. Jedine správne a vyvážené neodkladné

opatreniedokážeochrániťzáujmymal.dieťaťa-zabezpečiťjehokontaktsobidvomarodičmivrovnakom
rozsahu. Súd matke napadnutým rozhodnutím odníma právo na mal. dieťa, a to bez dôležitého dôvodu,
matka nie je mŕtva, ani neznáma, nie je zbavená spôsobilosti na právne úkony. S mal. dieťaťom má
úžasný vzťah, ktorý potrebuje prehlbovať a nie ho strácať. Aj napriek tomu môže svoje dieťa vídať
menej, ako akýkoľvek cudzí človek. Napadnutým rozhodnutím súd odňal matke právo byť s dieťaťom,

ide o rozhodnutie, ktoré je v hrubom rozpore so záujmom mal. dieťaťa. Rozhodnutie je v celom rozsahu
nesprávne, vychádzajúce výlučne z nepreverených informácií od otca mal. dieťaťa bez ich verifikácie, je
v rozpore so záujmom mal. dieťaťa, prispievajúce k predĺženiu nezákonného stavu- odňatie práva mal.
dieťaťa byť s matkou, preto matka navrhovala, aby odvolací súd zrušil/zmenil napadnuté uznesenie tak,
že buď zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, alebo nariadi neodkladné opatrenie, ktorým
dočasne upraví styk matky s maloletým E. každý párny týždeň v roku v čase od piatka 10:00 hod. do

19:00 hod., s tým, že matka si maloletého vyzdvihne v určený čas v mieste bydliska otca a otec si po
ukončení stretnutia maloletého s matkou prevezme maloletého v určený čas v mieste bydliska matky;
otec je povinný maloletého na styk s matkou riadne a včas pripraviť.

7. Otec odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky sa písomne nevyjadril.

8. Procesný opatrovník maloletého odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky sa písomne nevyjadril.

9. Ďalšie písomné vyjadrenia účastníci v odvolacom konaní nepodali.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/d/, f/ a h/

CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa

§ 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to pokiaľ ide o rozsah
styku matky s maloletým.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní, bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom
jej styku s maloletým vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením upraviť tento styk
v rozsahu jedenkrát týždenne v pracovných dňoch v rozsahu 2 hodín za prítomnosti pracovníka V. D. N.
a A. D., bez prítomnosti otca za podmienok ďalej uvedených v napadnutom uznesení.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba

demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

15. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravypomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva (ods. 2).

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

17. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

19. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach

prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

20. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

21. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a

jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

23. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

24. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletýmdieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).

25. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej Tretej časti iba Niektoré ustanovenia o
neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní
všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom
ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení.
Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava

Civilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový
poriadok.

26. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie

dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania,
a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.

27. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o
právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo
veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď
to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.

28. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až
rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusívždybyťdodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade
podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť
pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou
situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom

dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč.
procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec)
odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným
záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový
vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach

návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať
práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere
riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž
súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho
výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým

výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na
riadneobjasnenieskutkovéhostavubezohľadunato,čiichúčastnícinavrhlialebočivtomtosmereostali
nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina
konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho
treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach.

Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo
veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným
preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú
stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä
za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť

zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30
dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie
sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich
dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanomna návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie
dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre
zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení

vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

29. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, je zrejmé, že maloletý E. má 5 rokov, pochádza
z manželstva rodičov, rodičia žili v spoločnej domácnosti do marca 2020, momentálne žije maloletý
so svojím otcom. Na okresnom súde Piešťany prebiehajú konania o rozvod manželstva rodičov a o

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode pod sp. zn.
9P/39/2020 (na návrh otca) a sp. zn. 13P/37/2020 (na návrh matky). Otec maloletého podal tiež návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.4.2020, ktorým sa domáhal zverenia maloletého do
svojej osobnej starostlivosti a zaviazania matky na platenie výživného, ktorému návrhu vyhovel súd
uznesením č. k. 9P/40/2020-28 zo dňa 6.5.2020, keď rozhodol, že ponecháva maloletého v starostlivosti
otca, matke uložil prispievať na výživu maloletého sumou 70,- Eur mesačne, rodičov zároveň poučil o

možnostipodaťnávrhvovecisamej.Matkarovnakopodalanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
zo dňa 20.4.2020, ktorým požadovala zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti. O tomto
návrhu rozhodol súd uznesením č. k. 9P/46/2020-32 zo dňa 27.4.2020 tak, že návrh matky zamietol.
Obe uznesenia, t. j. č. k. 9P/40/2020-28 zo dňa 6.5.2020 ako aj uznesenie č. k. 9P/46/2020-32 zo dňa
27.4.2020bolinapadnutéodvolaniami,ktorédosiaľnebolipredloženéodvolaciemusúdunarozhodnutie,

nakoľko sa vo veciach vykonávajú úkony podľa § 373 ods. 3 a § 374 CSP. Tieto uznesenia nie sú teda
právoplatné, ale sú vykonateľné v zmysle ust. § 332 ods. 1 CSP.

30. V zmysle odvolania matky zo dňa 13.7.2020, táto sa s maloletým naposledy stretla v máji 2020,
pritom posledné dve stretnutia dňa 4.5.2020 a dňa 7.5.2020 dopadli podľa matky zle, boli plné plaču

a kriku, nakoľko otec podľa matky vytvára vyhrotené situácie, z ktorých je maloleté dieťa zmätené.
Súd prvej inštancie napadnutým uznesením dočasne upravil styk matky s maloletým, a to jedenkrát
týždenne po dve hodiny v V. D. N. a A. D., za prítomnosti pracovníka Centra, v neprítomnosti otca s
odôvodnením, že aktuálne je maloletý v starostlivosti otca, pričom styk matky s maloletým dosiaľ súdnym
rozhodnutím upravený nebol. Rodičia majú rozdielne názory týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností k mal. dieťaťu, podávajú rozdielne vyjadrenia ohľadom starostlivosti o maloletého,
ako aj rozdielne vyjadrenia ohľadom zdravotného stavu matky. Súd mal pritom správou OO PZ z
23.4.2020 osvedčené, že matka naďalej požíva alkoholické nápoje, ďalej tiež že rodičia pri stretnutí nie
sú schopní konštruktívne komunikovať, že dochádza medzi nimi ku konfliktným situáciám v prítomnosti
maloletého, čo môže mať na neho negatívny vplyv. Záujem maloletého dieťaťa si však vyžaduje

udržovanie pravidelného osobného styku s rodičom. Matka v odvolaní dôvodí najmä tým, že otec svojím
manipulatívnym správaním dosiahol odňatie dieťaťa matke, na dieťa má negatívny vplyv, dieťa chce byť
s matkou, potrebuje ju, pričom však otec matke v styku s maloletým bezdôvodne bráni a že napadnuté
rozhodnutie v hrubom rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.

31. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým
dočasne upravil styk matky s maloletým E. je v podstate správne, avšak je dôvodné upraviť
tento styk čiastočne v širšom rozsahu, ako nariadil súd prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že
aktuálne je vzťah medzi rodičmi je konfliktný, matka obviňuje otca z agresívneho a manipulatívneho
správania, otec poukazuje na zhoršený zdravotný stav matky - alkoholizmus. Hoci o dočasnom zverení

maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dosiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo,
platí uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/40/2020-28 zo dňa 6.5.2020, ktorým súd rozhodol,
že ponecháva maloletého v starostlivosti otca, ktoré uznesenie je nateraz vykonateľné. Rovnako bol
zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého dočasne do
matkinej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa teda matka návrhom podaným v tomto konaní domáha

dočasnej úpravy svojho styku s maloletým s odôvodnením, že otec dieťaťa jej v styku bezdôvodne
bráni, je namieste o tejto úprave rozhodnúť neodkladným opatrením, nakoľko, je daná naliehavá potreba
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ohľadom styku matky s maloletým dieťaťom, a to najmä
v záujme zabezpečenia bezproblémového vývinu maloletého dieťaťa a stabilizácie jeho výchovných
pomerov. Maloletý E. má aktuálne 5 rokov, je zdravotne ťažko postihnutou osobou, preto je jednoznačne

v jeho záujme, aby sa jeho vzťahové väzby s matkou v tejto fáze jeho vývoja čo najviac rozvíjali a
upevňovali. Na druhej strane je však treba rešpektovať aj potreby maloletého dieťaťa, ktoré v tak nízkom
veku potrebuje najmä pocit istoty, stability a bezpečia. Vzhľadom na problematickosť vzťahu rodičov,
bude pre vyriešenie otázky či už zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,prípadne vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, potrebné vykonať podrobné dokazovanie, čo však v
konaníonariadenieneodkladnéhoopatrenianajmäprekrátkosťčasuniejemožné.Ootázkedočasného
zverenia maloletého dieťaťa neodkladným opatrením do osobnej starostlivosti či už matky alebo otca

sa bude rozhodovať v odvolacích konaniach vo veciach vedených na Okresnom súde Piešťany pod sp.
zn. 9P/46/2020 a sp. zn. 9P/40/2020, preto žiadosť matky v podanom odvolaní proti uzneseniu č. k.
13P/52/2020-42zodňa24.6.2020,abysúdneodkladnéopatrenie,ktorýmsúdprvejinštancierozhodoval
o dočasnej úprave styku matky s mal dieťaťom (na základe návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia o úprave styku matky s maloletým dieťaťom), zmenil tak, že maloletého dočasne zverí do

matkinej osobnej starostlivosti, je celkom mimo predmetu konania sp. zn. 13P/52/2020, keď o rovnakom
návrhu matky sa už rozhoduje v konaniach sp. zn. 9P/40/2020 a sp. zn. 9P/46/2020 a bude predmetom
prieskumu odvolacieho súdu po predložení mu týchto vecí vzhľadom na podané odvolania. Nateraz,
keďže je vykonateľné uznesenie súdu prvej inštancie o ponechaní maloletého E. v starostlivosti otca,
je dôvodný jej návrh na dočasnú úpravu jej styku s maloletým, najmä za situácie, že otec dieťaťa v
stretávaní sa matky s maloletým bezdôvodne bráni.

32. Z dosiaľ osvedčeného je však zrejmé, že pri stretávaní sa rodičov za účelom styku matky s maloletým
dochádzalopriamovprítomnostidieťaťakukonfliktomrodičov,ktorénamaloletédieťavplývalinegatívne
a aj sama matka sa na ich základe dožadovala úpravy styku s dieťaťom v neprítomnosti otca. Nateraz
však nemožno nechať bez povšimnutia aj matke diagnostikovaný syndróm závislosti od alkoholu, aby

nedošlo k ohrozeniu života, zdravia, či zdravého vývinu dieťaťa, keď skutočnosť, či matka aktuálne
bezproblémovo abstinuje súdu osvedčená nijako nebola. Preto podľa odvolacieho súdu, súd prvej
inštanciecelkomsprávneupravilstykdieťaťasmatkouvV.D.N.aA.vD.zaprítomnostipracovníkatohto
centra. Odvolací súd však považoval za dôvodné tento styk upraviť v širšom rozsahu, teda nie jedenkrát
týždenne ale dvakrát týždenne v rozsahu 2 hodín za podmienok bližšie stanovených ďalej v uznesení

súdu prvej inštancie. Odvolací súd má za to, že takouto úpravou styku sa nateraz dočasne zabezpečí
právo matky ako aj maloletého dieťaťa na zachovanie ich styku a možnosti rozvíjania a upevňovania ich
vzájomných väzieb, a to bez pôsobenia vplyvov otca na takéto stretávanie, avšak za prítomnosti tretej
osoby, v záujme bezpečnosti maloletého dieťaťa. Pokiaľ od mája 2020 doteraz stretávanie sa matky
s dieťaťom neprebiehalo vôbec, je naozaj vhodné, aby práve takouto formou dochádzalo postupne k

obnoveniu stretávania sa matky s dieťaťom, a to pravidelne dvakrát do týždňa, kedy práve matka môže
skutočne preukázať, že jej stretávanie sa s dieťaťom môže prebiehať absolútne bez jeho ohrozenia, že
je matka plne spôsobilá sa o dieťa postarať a neohroziť ho na jeho zdraví, či priaznivom vývoji, a to
vzhľadom na otcom tvrdenú pretrvávajúcu matkinu závislosť od alkoholu. Je tiež potrebné zdôrazniť,
že neodkladným opatrením sa upravujú vzťahy medzi účastníkmi iba v minimálnej nevyhnutnej miere.

Nejde teda o úpravu, v tomto prípade styku, ktorá by mala zodpovedať úprave styku pri rozhodovaní
vo veci samej. Ako bolo uvedené, v predmetnej veci sa javí, že úprava výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému E. v otázke zverenia a úpravy styku bude zrejme predmetom aj znaleckého
dokazovania. Nateraz zvolený spôsob styku matky s dieťaťom, je vhodným riešením tak pre maloletého,
ako aj jeho rodičov, naďalej tým bude zohľadnený záujem matky stretávať sa so synom pravidelne,

nerušene, bez konfliktných situácií. V prípade, že dôjde k zmene pomerov a preukáže sa, že styk matky
s dieťaťom je absolútne bezproblémový, nie je vylúčené aj postupné rozšírenie tohto styku v budúcnosti.

33. Odvolací súd dodáva, že rozvíjanie väzieb medzi dieťaťom a rodičom je nevyhnutné pre jeho
plnohodnotný vývoj. Rodičia by mali byť po rozchode schopní v záujme spoločného maloletého dieťaťa

vzájomného kultivovaného správania sa, ktoré je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého
dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Rodičia by
mali byť schopní v záujme spoločného dieťaťa spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať
na zničenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého
rodiča. Každý rodič má právo počas doby, kedy má maloleté dieťa vo svojej starostlivosti, na toto

dieťa výchovne pôsobiť, ale musí si byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia. Konkrétna
úprava styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti v budúcnosti,
bude potom výsledkom dokazovania vo veci samej.

34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti

úpravy styku matky s maloletým s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že dočasne upravil styk matky s
maloletým E. v Centre pre deti rodiny v Piešťanoch dvakrát týždenne v pracovných dňoch v rozsahu 2
hodín za prítomnosti pracovníka centra, v neprítomnosti otca za podmienok upravených ďalej v uznesení
súdu prvej inštancie č. k. 13P/52/2020-42 zo dňa 24.6.2020.35. K zániku resp. zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia potom dôjde v zmysle ust. § 333 až
339 CSP.

36. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením
vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 58 CMP, súd prvej inštancie v
rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 337 ods.

3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).