Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/334/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809209882
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7809209882.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov
senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: Mesto
Košice, IČO: 00 691 135, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, proti povinnej: F. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XX, XXX XX I., o vymoženie 9,95 eura s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom
Ondášom, Exekútorsky úrad Mlynárska 16, Košice pod sp.zn. EX 2511/2009, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.06.2019, č.k. 8Er/875/2009-16, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie o d m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvej inštancie") uznesením zo dňa 14.06.2019, č.k.

8Er/875/2009-16 (ďalej len "uznesenie") exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi so sídlom Exekútorského úradu Mlynárska 16, Košice trovy exekúcie
vo výške 50,14 eura do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 05.01.2010 bol vykonaním exekúcie poverený
súdny exekútor. Dňa 06.11.2018 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu,

že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a zároveň si uplatnil trovy exekučného
konaniavovýške50,14€.Zosúdnymexekútorompredloženéhospisusúdprvejinštanciezistil,žesúdny
exekútor vykonal opakované zistenie majetkových pomerov povinnej, avšak s negatívnym výsledkom.
Povinná je nemajetná, nikdy nepracovala. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za preukázané,
že záver súdneho exekútora o tom, že v danej exekučnej veci nie je predpoklad vymoženia predmetnej
pohľadávky, je opodstatnený a dôvodný. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 a § 243h ods.

1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
a uviedol, že na základe uvedeného, vzhľadom na nemajetnosť povinnej a s prihliadnutím na súhlas
oprávneného so zastavením exekúcie, súd exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal
náhradu trov exekúcie vo výške 50,14 eur. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2

Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zastavil exekučné konanie s tým, že úhrada trov exekúcie
nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať exekútor.4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že je názoru, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie
nesprávne, pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť
zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná

a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania
nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Súdny exekútor sa podnetom na zastavenie exekúcie
snažil o to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z
dôvodu, aby dosiahol trovy konania. Oprávnený ďalej uviedol, že Exekučný poriadok stanovuje situáciu,
kedy možno prizastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a vakej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa,

aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. Oprávnený zastával názor, že v tomto
prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo
dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Preto zastával názor, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy
zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.
Poukázal taktiež na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31. 08. 2010,

kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť ho splnomocnil štát.
Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie. V súlade s
uvedeným súd zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora
pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované
jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že

na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu
pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku, viď. rozsudok
z 23. 11. 1983, séria A, č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj
riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s
výkonom tejto profesie ( m. m. IV. ÚS 27/2008), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské

práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Na základe uvedeného sa
oprávnený nestotožnil s argumentáciou súdu o priznaní náhrady trov exekúcie oprávnenému.

5. Vo vyjadrení zo dňa 26.11.2020 k odvolaniu súdny exekútor uviedol, že nemajetnosť povinného v
exekučnom spise nesporne preukázal. Odvolanie oprávneného považoval za účelové, zaťažujúce súd

i exekútora. Mal za to, že v prípade, ak súd zastaví exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, zavinenie oprávneného pre vznik jeho povinnosti uhradiť trovy exekúcie sa
vôbec nevyžaduje. Na základe vyššie uvedeného navrhol odvolanie oprávneného zamietnuť.

6. Podľa § 243h ods. l Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučnékonaniazačatépredl.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca2017.

7. Podľa § 9a ods. l Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. l C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. l C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 C.s.p.

9. Oprávnený podal odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia.
Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
Mal za to, že súd mal namiesto nemajetnosti povinnej (§ 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku) ako
dôvoduzastaveniaexekúcie,zastaviťexekúciuzdôvodu,žejetuinýdôvod,prektorýnemožnoexekúciu
vykonať (§ 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku). Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie

teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.

10. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.12. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení
exekúcie čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné, odvolací
súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. l C.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : O (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).