Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Krišková
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/156/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320205433
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320205433.2
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: STYL LAYN, LLC., Peter
Grigorenko Avenue 5A, Kyjev, Ukrajina, IČO: 341853626513, zastúpeného Advokátska kancelária
NIŽNÍK & Partners, s.r.o., Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, proti žalovanému: MAGNIT EU,
s.r.o., Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 706 411, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 31.08.2020, č. k. 23Cb/73/2020 - 74, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k.23Cb/73/2020 - 74 zo dňa
31.08.2020 p o t v r d z u j e .
Žalobcovipriznávavočižalovanémunáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,ovýškektorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava III napadnutým uznesením rozhodol, že strana je povinná vydať
navrhovateľovi neodkladného opatrenia zariadenie Metso GP100S, Metso CVB 1540, a Metso CVB
2060-4 spolu so železnou konštrukciou, dopravníkmi a kontrolnými panelmi, ktoré prevzal v zmysle
zmluvy č. 022 o poskytovaní služieb medzinárodnej a vnútroštátnej cestnej nákladnej dopravy zo dňa 12.
11. 2019, a to v mieste, kde sa nachádzajú, do 3 dní odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Zároveň
rozhodol, že priznáva navrhovateľovi neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia od strany, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ neodkladného opatrenia podal na súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil strane povinnosť vydať žalobcovi zariadenie
Metso GP100S, Metso CVB 1540, a Metso CVB 2060-4 spolu so železnou konštrukciou, dopravníkmi
a kontrolnými panelmi, ktoré prevzal v zmysle zmluvy č. 022 o poskytovaní služieb medzinárodnej a
vnútroštátnej cestnej nákladnej dopravy zo dňa 12. 11. 2019, a to v mieste, kde sa nachádzajú, do 3 dní
odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil
navrhovateľ neodkladného opatrenia tým, že dňa 05. 11. 2019 nadobudol žalobca kúpnou zmluvou č.
0511/19 z totožného dňa v znení neskorších dodatkov drviacu technológiu na štrk od spoločnosti FOT
MACHINERY GmbH, Hewertweg 1c, 34439 Willebadessen. Predmetom kúpy v zmysle čl. 1 ods. 1
kúpnej zmluvy boli zariadenie Metso GP100S, Metso HP200, Metso CVB 1540 a Metso CVB 2060-4
(spolu aj ako „technológia“), spolu so všetkou železnou konštrukciou, dopravníkmi a kontrolnými panelmi
(ďalej ako „príslušenstvo“). Výlučným vlastníkom drviacej technológie štrku spolu s jej príslušenstvom
je ku dňu vyhotovenia tohto podania žalobca. Technológia sa nachádzala na území Talianska, apreto žalobca zabezpečil prepravu technológie po jednotlivých častiach na Ukrajinu prostredníctvom
žalovaného, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej
nákladnej prepravy tovaru. Medzi stranami sporu bola dňa 12. 11. 2019 uzatvorená zmluva č. 022 o
poskytovaní služieb medzinárodnej a vnútroštátnej cestnej nákladnej dopravy, ktorou bol medzi stranami
založený obchodný záväzkový vzťah. Zo strany žalovaného nebol splnený záväzok vykonať prepravu
tovaru na 17 nákladných motorových vozidlách v zmysle a v súlade so zmluvou č. 022 a objednávkou,
keďže technológiu vo výlučnom vlastníctve žalobcu naloženú na 12 nákladných motorových vozidlách
neoprávnene zadržiava na území Slovenskej republiky, a to konkrétne zariadenie Metso GP100S, Metso
CVB 1540 a Metso CVB 2060-4. Na nákladných motorových vozidlách žalovaného je naložené aj
príslušenstvo k uvedeným zariadeniam. Žalobca pritom zaplatil 80% z odmeny žalovanému za prepravu
tovaru aj na predmetných 12 nákladných motorových vozidlách v zmysle zmluvy č. 022. Uvedené
tvrdenie žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný začal prepravu 12 nákladnými vozidlami z
Talianska na územie Slovenskej republiky. S ohľadom na to, že zo strany žalovaného došlo omeškaním
ku podstatnému porušeniu povinnosti v zmysle ust. § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalobca dňa
14. 04. 2020 odstúpil od zmluvy č. 022.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil ako dôkazy nasledovné listiny:
kúpnu zmluvu č. 0511/19 zo dňa 05. 11. 2019 vrátane dodatočného kontraktu zo dňa 05. 11. 2019,
objednávku na prepravu tovaru č. 1 zo dňa 12. 11. 2019, zmluvu č. 022 o poskytovaní služieb
medzinárodnej a vnútroštátnej cestnej nákladnej dopravy zo dňa 12. 11. 2019, platobný príkaz zo dňa
29. 11. 2019, 24. 01. 2020 a 29. 01. 2020 a odstúpenie od zmluvy zo dňa 14. 04. 2020.
4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol uznesením č. k. 23Cb 73/2020-36 zo dňa 23. 04. 2020 tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neodkladného
opatrenia svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie
ním navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom
podľaust.§326ods.2anasl.C.s.p.,žezosprávaniastranymožnovydedukovaťokolnostiodôvodňujúce
obavu, že by výkon navrhovaného súdneho rozhodnutia sa mohol byť ohrozený. Zároveň súd prvej
inštanie konštatoval, že nebolo súdu hodnoverne zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia
preukázané,žejejehotvrdenieoneuskutočneníprepravyceléhodohodnutéhoobjemuprepravystranou
neodkladného opatrenia skutočné a dôvodné. Súd mal za to, že na zodpovedanie tejto otázky by bolo
potrebné vykonať dokazovanie dôkazmi, ktoré sud pri svojom rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nemal k dispozícii.
5. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesenie súdu prvej ištancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa neodkladného opatrenia,
že sa predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha jeho nariadenia z dôvodu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, nie z dôvodu obavy ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia, ako bolo vyhodnotené zo strany súdu prvej inštancie v napadnutom
uznesení, a neexistencia ktorej podľa súdu prvej inštancie založila dôvod pre jeho zamietnutie, preto mal
odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia
nebolo súdu hodnoverne preukázané, že je jeho tvrdenie o neuskutočnení prepravy celého objemu
prepravy stranou skutočné a dôvodné, pričom by bolo potrebné vykonať dokazovanie dôkazmi, ktorými
súd prvej inštancie pri rozhodovaní nedisponoval. Navrhovateľ neodkladného opatrenia k samotnému
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil ako listinný dôkaz jednak objednávku na prepravu
tovaru č. 1 k zmluve č. 022 zo dňa 12. 11. 2019 a zároveň odstúpenie od predmetnej zmluvy, s čím sa súd
prvej inštancie nijakým spôsobom pri rozhodovaní nevysporiadal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bolo predčasné. Súdu prvej inštancie uložil vysporiadať so všetkými
námietkami uplatnenými žalobcom v odvolacom konaní a svoje rozhodnutie náležité odôvodniť, pričom
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu rozhodol tak, že
predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ neodkladného opatrenia
dôvodne domáhal jeho nariadenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými
stranami, nie z dôvodu obavy ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Navrhovateľom neodkladného
opatrenia v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním strany spočívajúcom v porušení zmluvy č.022 o poskytovaní služieb medzinárodnej a vnútroštátnej cestnej nákladnej dopravy zo dňa 12. 11.
2019 vznikajú veľké škody, nakoľko nemôže spustiť prevádzku zameranú na drvenie a triedenie štrku
na Ukrajine v pôvodnom termíne. Zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia bolo hodnoverne
preukázané, že je jeho tvrdenie o neuskutočnení prepravy celého objemu prepravy stranou skutočné
a dôvodné, čo navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázal pripojenými listinnými dôkazmi, ktorými
bola jednak objednávka na prepravu tovaru č. 1 k zmluve č. 022 zo dňa 12. 11. 2019, a tiež odstúpenie
od predmetnej zmluvy.
7.Protiuzneseniu,ktorýmsúdnariadilneodkladnéopatreniepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný
z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na
základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Podľažalovanéhoto, žeodvolacísúd
uviedol, že neodkladné opatrenie nie je nevyhnutné viazať na konanie vo veci samej, neznamená, že
pri každom návrhu neodkladné opatrenie sú tieto podmienky automaticky splnené. Súd prvej Inštancie
sa mal preto zaoberať otázkou splnenia týchto podmienok v prejednávanom prípade a odôvodniť
ich preukázanie a nielen stroho skonštatovať predošlé tvrdenie odvolacieho súdu. Má za to, že v
prejedávanom prípade evidentne z povahy veci nie je možné takéto neodkladné opatrenie vydať,
pretože ide o výrok smerujúci k povinnosti vydať vec v prípade, keď sú pochybnosti nielen ohľadne jej
vlastníka, špecifikácie, rozsahu, legitimity držby (sporné skutočnosti), ale zároveň je sporná aj existencia
porušenia zmluvných povinnosti zo strany držiteľa - ich spoločnosti, resp. že spoločnosť postupovala
neoprávnene. Veľký problém predstavuje aj špecifikácia tovaru, ktorá je určená len samotným žalobcom
bez preukázania preberacieho protokolu či nákladného listu CMR, pričom predmetom prepravy je podľa
jeho názoru kovový šrot. Takéto neodkladné opatrenie je z tohto dôvodu nevykonateľné, pretože žalobca
na jeho základe bude požadovať vydať veci, ktoré ani nemá v držbe. Ďalším dôvodom spočívajúcim
v nesprávnom právnom posúdení veci je skutočnosť, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
o poskytnutí súdnej ochrany vôbec nebral do úvahy, že na prepravovaný tovar bolo zo strany ich
spoločnosti uplatnené zákonné zádržné právo, tzn. spoločnosť má prepravovaný tovar v oprávnenej
držbe. Napriek tomu, že súd prvej Inštancie mal k dispozícii dôkazy o uplatnení zádržného práva
žalovaným a rovnako mu bolo známe, že navrhovateľ má nesplatené záväzky voči ich spoločnosti
(základpreuplatneniezádržnéhopráva),prirozhodovaníonariadeníneodkladnéhoopatreniavychádzal
výlučne z tvrdení navrhovateľa a ustanovení na ochranu vlastníka (ktorý je navyše sporný), pričom
vo svojom rozhodnutí sa vôbec nevysporiadal s príslušnými zákonnými ustanoveniami tykajúcimi sa
oprávnenej držby ako aj jej ochrany. Žalovaný namietal, že súd neuviedol dôvody, pre ktoré odmietol
argumentáciu žalovaného, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
8. Uviedol, že súd prvého stupňa mal za účelom preskúmania riadneho osvedčenia dôvodnosti
vydania takéhoto druhu neodkladného opatrenia preverovať všetky rozhodujúce skutočnosti, a to nielen
skúmaním tvrdení a dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, ale aj tvrdení a dôkazov, ktoré predložil
žalovaný. Súd prvého stupňa sa však vôbec nezaoberal týmito dôkazmi, t.j. nevykonal žiadny z dôkazov,
ktoré predložili v rámci svojich vyjadrení. Poukázal na to, že si všetky povinnosti zo zmluvy splnil.
Ako vyplýva z predložených dokladov, neboli zo strany objednávateľa prepravy (navrhovateľa) dodané
príslušnédokladyainformáciepotrebnénacolnékonaniečospôsobilo,žetovarnemoholbyťprepravený
cez hraničný priechod na Ukrajinu. Má za to, že v zmysle predmetnej zmluvy nebol povinný zaobstarať
príslušné colné doklady, pretože zo zmluvy (bod 3.2.5) jednoznačne vyplýva, že predmetnú povinnosť
zabezpečiťvšetkypotrebnédokladynabezproblémovýpriebehcolnýchainýchkontrolmáobjednávateľ,
teda navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že k porušeniu povinností došlo zo strany navrhovateľa, keď do
dnešného dňa napriek viacerým výzvam nedodal ich spoločnosti potrebné doklady na colné odbavenie
tovaru. Keďže počas prepravy nastali ktoré do dnešného dňa neboli odstránené, žalovaný v súlade s
čl. 16 ods. 2 Dohovoru CMR zložil predmetnú zásielku a prevzal ju do úschovy, pričom mu vznikajú
našej oprávnené náklady za úschovu, ktoré navrhovateľ nechce uhradiť. Predkladá súdu listinné dôkazy
(úradne preložené), ktoré dotvárajú a dosvedčujú skutočnosti vyvracajúce tvrdenia navrhovateľa o jeho
zámere spustiť prevádzku zameranú na drvenie a triedenie štrku na Ukrajine. Je toho názoru, že pokiaľ
ide o vznik veľkej škody na strane navrhovateľa, okrem toho, že navrhovateľ nepreukázal, že má v
pláne spustiť predmetnú prevádzku, je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že škoda veľkého rozsahu
vznikla ich spoločnosti, a to z dôvodu nezaplatenia splatných pohľadávok zo strany navrhovateľa ( z
titulu ktorého si uplatnili zádržné právo). V tejto chvíli pohľadávky z titulu neuhradenej odmeny, prestojova skladného prevyšujú 100 000.00 EUR. Je toho názoru, že súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s
otázkouproporcionalityaexistencieškodynastraneich spoločnosti,pričombeználežitého preukázania
tvrdení navrhovateľa vychádzal výlučne z týchto tvrdení ako pravdivých a osvedčených. Uviedol, že súd
odstúpenie od zmluvy považoval za platné, pričom nemal preukázané porušenie zmluvných povinností
zo strany ich spoločnosti. Má za to, že k porušeniu zmluvných povinností došlo zo strany navrhovateľa
(čo aj preukázali). Takýmto neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú a spravodlivú úpravu
pomerov medzi stranami a navyše dochádza ním k zvýhodňovaniu jedného účastníka na úkor druhého,
pričom reálna škoda vzniká práve druhému účastníkovi, t.j. žalovanému.
9. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na neodkladné
opatrenie zamietne.
10. K odvolaniu sa vyjadril žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia), ktorý predovšetkým poukázal
na skutočnosť, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má osvedčovací charakter
a žalovaný nemôže vytýkať súdu, že sa nevysporiadal s každým jeho argumentom, čo je príznačné
pre konania vo veci samej. K porušeniu povinnosti zabezpečiť príslušnú dokumentáciu potrebnú na
realizáciu prepravy, citoval čl. I ods. 1 Zmluvy č. 022, podľa ktorej: „V súlade s touto Zmluvou sa
prepravca zaväzuje poskytnúť objednávateľovi služby prepravy tovaru do miesta určenia a dodania jeho
osobe oprávnenej na príjem nákladu, vybavenie príslušnej dokumentácie, ako aj ďalšie služby súvisiace
s dopravou a zasielateľstvom podľa objednávky. Objednávateľ sa následne zaväzuje prijať a zaplatiť za
poskytnuté služby .“ Napriek tomu, že odporca poukazuje na čl. 3 ods. 2 bod 5 Zmluvy, v zmysle ktorého
je objednávateľ povinný zabezpečiť (okrem iných) colné doklady na bezproblémový priebeh colných
a Iných kontrol, trvá na svojom stanovisku. S ohľadom na to, že citované ustanovenia Zmluvy sú vo
vzájomnom rozpore, je nutné použiť výkladový princíp contra proferentem. Keďže Zmluvu predkladal
odporca, je nutné ju vykladať v neprospech tejto strany, ak nastanú akékoľvek spornosti. Má za to,
že súd dospel k správnym skutkovým zisteniam v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany žalobu.
Pokiaľ ide o existenciu žalovaným uvádzaného práva zadržiavať veci, ktoré prevzal v zmysle Zmluvy,
tak žalovaný nikdy relevantným spôsobom nepreukázal vznik akejkoľvek pohľadávky voči žalobcovi a
samotné vystavenie faktúr týkajúce sa fiktívnych pohľadávok nemôže zakladať zádržné právo. Zároveň
podotkol, že v prípade, ak žalovaný disponuje nejakou splatnou pohľadávkou voči žalobcovi, existujú
nezávislé súdy, kde si môže svoje právo voči žalobcovi uplatniť.
11. K vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný písomné vyjadrenie zo dňa 09.11.2020. Uviedol, že aj
keď súd sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí vysporiadať s každým
jedným argumentom a dôkazom, tak za to je nevyhnutné aby súd, aj so zreteľom na osvedčovací
charakterkonaniaoneodkladnomopatrení,prirozhodovaníovydaníneodkladnéhoopatreniaspoľahlivo
zistil skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd mal
vedomosť o sporných skutočnostiach medzi stranami a to minimálne v rozsahu (i) určenia, kto je
vlastníkom tovaru a (ii) nedostatočnej špecifikácie tovaru, ktorý žiada navrhovateľ vydať. Zároveň sa
súd dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou ohľadom uplatnenia zákonného zádržného
práva k prepravovanému tovaru (legitimitou držby). Je toho názoru, že osvedčovací charakter tohto
konania nemôže znamenať, že súd môže ignorovať všetku argumentáciu a všetky dôkazy jednej strany
sporu ak ich má k dispozícii a vychádzať výlučne z argumentácie a dôkazov druhej strany. Uviedol,
že je pravdou, že v danom prípade ide osobitný procesný postup, kedy sa súd nemusí vysporiadať s
absolútne všetkými argumentami oboch procesných strán. Avšak ako súd prvej inštancie mal za účelom
preskúmania riadneho osvedčenia dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia preverovať všetky
rozhodujúce skutočnosti (teda skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné a relevantné pre vydanie neodkladného
opatrenia), a to nielen skúmaním tvrdení a dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, ale aj tvrdení a
dôkazov, ktoré predložila ich spoločnosť ako odporca. Súd prvého stupňa sa však vôbec nezaoberal
týmito dôkazmi, t.j. nevykonal žiadny z dôkazov, ktoré predložili v rámci oboch vyjadrení. Argument
navrhovateľa týkajúci sa vykladania Zmluvy o poskytovaní služieb medzinárodnej a vnútroštátnej
nákladnej dopravy zo dňa 12.11.2019 v neprospech odporcu je podľa odporcu na tento konkrétny
prípad neaplikovateľný, nakoľko z predmetného ustanovenia (čl. I. ods. 1 Zmluvy) jednoznačne vyplýva,
že rozsah služieb, ktoré spoločnosť odporcu bola povinná poskytnúť navrhovateľovi je vymedzený a
limitovaný objednávkou, pričom pokiaľ ide o ďalšie všeobecné podmienky vzťahu, tie sú upravené v
Zmluve. Pri rozsahu služieb sa vychádza v prvom rade z objednávky, kde však neboli konkretizované
predmetné dokumenty a preto sa následne v tomto smere vychádza zo Zmluvy. Zmluva v prípade
zabezpečenia colných dokumentov explicitne v bode 3.2.5 ustanovuje, že povinnosť zabezpečiť všetkypotrebné doklady na bezproblémový priebeh colných a iných kontrol má objednávateľ (v tomto konaní
navrhovateľ). Čo sa týka oprávnenosti zádržného práva, s odkazom na uvedené v bode II. ods. 2
odvolania uviedol, že v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 608 Obchodného
zákonníka má zákonné zádržné právo k zásielke, nakoľko mu neboli uhradené faktúry, ktoré riadne
vystavil za prepravu tovaru aj iné náklady spojené s prepravou, čo aj náležite preukázal. Má za to, že
týmto rozhodnutím sa neposkytla žiadna súdna ochrana ich spoločnosti, čo je v rozpore s princípom
proporcionality pri nariaďovaní neodkladného opatrenia.
12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej iba CSP) preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom neodkladného opatrenia je uloženie povinnosti
vydať hnuteľné veci - prepravovaný tovar, pričom žalobca podal návrh z dôvodu potreby bezodkladne
upraviť pomery a jeho návrh nemá charakter provizórnej ani dočasnej ochrany a nie je viazané na
konanie vo veci samej. Súd prvej inštancie návrhu vyhovel a v odseku 17 napadnutého uznesenia
uviedol, že podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob 84/2020-68 zo dňa 14. 07. 2020
(zrušujúce uznesenie) bolo jeho povinnosťou vysporiadať sa so všetkými námietkami uplatnenými
žalobcom v odvolacom konaní a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom je zároveň viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie v odseku 18
napadnutého uznesenia, pričom sa obmedzil na citovanie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že jeho právny názor sa týkal posúdenia charakteru neodkladného opatrenia
tak, ako je uvedené vyššie a pokiaľ ide o osvedčenie predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia, uložil súdu prvej inštancie posúdiť listinné doklady, keďže súd prvej inštancie mal za to, že
žalobca hodnoverne nepreukázal neuskutočnenie prepravy tovaru (odsek 15 rozhodnutia súdu prvej
inštancie zo dňa 23.04.2020), pričom podľa odvolacieho súdu nezohľadnil pripojené listinné dôkazy
osvedčujúce zmluvný vzťah a odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Preto odvolací súd konštatoval,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo predčasné, vydané bez vysporiadania sa s listinnými dôkazmi.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že táto okolnosť (nevykonanie prepravy v celom rozsahu) sa stal
v odvolacom konaní vzhľadom na vyjadrenia strán nespornou. Odvolací súd po preskúmaní spisu
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a k dôvodom osvedčujúcim nariadenie
neodkladného opatrenia v súlade s § 387 ods. 3 CSP uvádza nasledovné:
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Odvolací súd opakovane uvádza, že z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak
je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy
nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej
ochrany. Variabilita procesnej ochrany, ktorej sa bude navrhovateľ domáhať, je výlučne v jeho dispozícii.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter
dočasnosti a predbežnosti v rámci poskytovanej ochrany, konzumuje vec samu. Vo všeobecnosti
nemožno vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré je totožné s prípadným výrokom vo veci samej, resp. ho subsumuje, závisí to od
konkrétnych okolností prípadu. Je zrejmé, že v prípade určovacích žalôb a štandardných žalôb o plnenie
to možné nebude. Naopak, prípustné to bude v prípade tzv. zdržovacích nárokov, kedy neodkladné
opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa zásahov, alebo naopak strpieť
určité obmedzenia.
17. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že neboli splnené zákonné
predpoklady pre takýto druh neodkladného opatrenia. Nesúhlasí s jeho tvrdením, že ide o výrok
smerujúci k povinnosti vydať vec v prípade, keď sú pochybnosti nielen ohľadne vlastníka, špecifikácie,
rozsahu, legitimity držby a existencie porušenia zmluvných povinnosti zo strany držiteľa-žalovaného.18. Podľa odvolacieho súdu boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené
a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy (princíp opodstatnenosti), uložením
požadovanej povinnosti možno dosiahnuť ochranu (princíp efektívnosti) a právne účinky neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom (princíp efektívnosti). Zároveň je osvedčené, že dochádza k
porušovaniu práv žalobcu, keďže žalovaný odmieta vydať prepravovaný tovar argumentujúc tvrdením,
že ide o oprávnenú držbu.
19. Existencia právneho vzťahu je osvedčená Zmluvou č. 022 o poskytovaní služieb medzinárodnej a
vnútroštátnej cestnej nákladnej dopravy uzatvorenou medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným
ako prepravcom (ďalej iba Zmluva), Objednávkou na prepravu tovaru č.1 ku Zmluve č. 022 zo
dňa 12.11.2019 a Odstúpením od zmluvy žalobcom zo dňa 14.04.2020. Predložené listinné dôkazy
zároveň odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy, keďže nie je sporné, že žalovaný prepravu začal
vykonávať, prepravu neukončil a prepravovaný tovar odmieta vydať žalobcovi, je teda zachovaný
princíp opodstatnenosti. Odvolací súd dopĺňa, že skutočnosť, že preprava nebola vykonaná v súlade so
Zmluvou vyplýva z Odstúpenia od Zmluvy, listinného dôkazu, ktorý bol pripojený k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Z odstúpenia je zrejmé, že žalobca ako objednávateľ odstupuje od Zmluvy
pre porušenie záväzku vykonať prepravu a žiada bezodkladné vydanie vecí odovzdaných na prepravu.
Podľa odvolacieho súdu žalobca Kúpnou zmluvou č. 0511/19 zo dňa 05.11.2019 vrátane dodatkov
osvedčil, že je vlastník tovaru, ktorého vydania sa domáha. Pokiaľ ide o rozsah vykonávanej prepravy
a špecifikácie vecí, ktoré majú byť vydané, táto skutočnosť vyplýva zo Zmluvy, objednávky a Kúpnej
zmluvy, ktorá obsahuje predmet kontraktu. Zároveň odvolací súd poukazuje na ust. čl. 3.1.3 Zmluvy,
podľa ktorého bol prepravca povinný skontrolovať množstvo a stav nakladaného tovaru s množstvom
uvedeným v nákladnom liste, žalovaný preto musí mať vedomosť, čo prepravoval na jednotlivých
kamiónoch.
20. Odvolací súd je toho názoru, že je zachovaný aj princíp efektívnosti, pretože uloženým neodkladným
opatrením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca, resp. navrhovateľ navrhovaného neodkladného
opatrenia domáha. V tomto prípade nariadené neodkladné opatrenie subsumuje vec samu, čo vyplýva
zo samotného znenia nariadeného neodkladného opatrenia, t.j. uloženia povinnosti žalovanému niečo
vykonať, čím je poskytnutá ochrana žalobcovi. Prípustnosť nariadiť neodkladné opatrenie v tomto znení
vyplývazosamotnéhozáväzkovéhovzťahu,kdevystupuježalobcaakovlastníkaobjednávateľprepravy
a žalovaný ako prepravca, ktorý tovar zadržiava. Podľa odvolacieho súdu nie je vo vzťahu k žalovanému
neodkladné opatrenie neprimerané, nie je v rozpore s princípom proporcionality, pretože žalovaný môže
uplatniť svoje finančné nároky súdnou cestou. Na jednej strane je tu teda právo vlastníka na vydanie
veci osvedčené citovanými listinnými dôkazmi, na druhej strane nároky žalovaného, ktoré podľa jeho
tvrdenia vyplývajú z oprávnenej držby, keďže si uplatnil zádržné právo.
21. Odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladné opatrenia má povahu
osvedčovania, čo vyplýva z ustálenej judikatúry. Ako už bolo uvedené žalobca osvedčil právny vzťah
ako aj skutočnosť, že preprava v celom rozsahu vykonaná nebola a žalovaný mu prepravovaný
tovar zadržiava. Skutočnosť či žalobca odstúpil od zmluvy platne alebo neplatne, nie je predmetom
dokazovania v tomto konaní a môže mať jedine vplyv na posudzovanie prípadných nárokov žalovaného.
Podľa odvolacieho súdu žalovaný neosvedčil, že má splatné pohľadávky titulom neuhradenej odmeny,
keďže preprava v celom rozsahu vykonaná nebola, žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu o úhrade
80%zodmeny azporušeniazáväzkovéhovzťahuvznikajúinénárokyakonároknaodmenu.Uvedeným
rozhodnutím nie sú dotknuté oprávnené záujmy žalovaného, pretože si svoje finančné nároky v prípade
preukázania porušenia povinností žalobcom môže uplatňovať samostatnou žalobou.
22. Odvolací súd považuje za nadbytočné reagovať na odvolacie námietky týkajúce sa arbitrárnosti a
nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, keďže odvolací súd postupom podľa § 397 ods. 3 CSP
doplnil dôvody a vysporiadal sa s argumentáciou strán relevantnou pre predmetné rozhodnutie.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).
25. Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.