Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Cpr/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719201406
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8719201406.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobkyne: T.. Ľ. S.,
F..XX.X.XXXX, J. H. Q. XX, práv. zast. D.. R. D., I., F.. J.. L. XX, H., O.Z.: XXXXXXXX, proti žalovanému:
Z. J.F. H. Q., J. H. Q. X, O.: XXXXXXXX, práv. zast. C.. D.. D. J., H.., I., D. Q. X, P., O.: XXXXXXXX, v
konaní o náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 49.913,74 eur po

odpočte zákonných zrážok spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
49.913,74 eur po odpočte zákonných zrážok od 18.3.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 882,09 eur spolu s 5 % ročným
úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 18.3.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Z a s t a v u j ekonanie v časti istiny 10.773,15 eur s prísl.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

V. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,5 % s tým,

že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.3.2019 domáhala, aby zaviazal žalovaného zaplatiť jej
náhradu mzdy v sume 59.994,10 eur brutto spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 59.994,10
eurod18.3.2019dozaplateniaasumu1.384,02eurspolus5%ročnýmúrokomzomeškaniazuvedenej
sumy od 18.3.2019 do zaplatenia. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
Žalobu v písomnom podaní odôvodnila tým, že u žalovaného začala pracovať od 1.9.2009 na základe

pracovnej zmluvy vo funkcii samostatná odborná účtovníčka a i. Dňa 29.4.2016 jej žalovaný doručil
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.4.2016. Listom zo dňa 2.5.2016 žalovanému
oznámila svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru a trvala na ďalšom zamestnávaní. Dňa
2.5.2016 jej žalovaný doručil opätovne okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.4.2016.
Listom zo dňa 10.6.2016 žalovanému oznámila svoj nesúhlas s ukončením pracovného pomeru
a trvala na ďalšom zamestnávaní. Dňa 5.5.2016 jej žalovaný doručil ďalšie okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 4.5.2016. Aj k tomuto skončeniu pracovného pomeru oznámila svoj
nesúhlas a trvala na zamestnávaní. Rozsudkom zo dňa 6.4.2018 sp. zn. XXCpr /. Z. súd Kežmarok
určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni dňa 27.4.2016 a doručené jej dňa29.4.2016 a dňa 2.5.2016 a okamžité skončenie pracovného pomeru dané jej listom zo dňa 4.5.2018
a doručené dňa 5.5.2018 sú neplatné a určil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej
trvá. Rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co Pr/3/2018 z 15.1.2019

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.2.2019. Dňom 1.1.2016 jej bol priznaný funkčný plat
vo výške 1.089,- eur spolu s odmenou vo výške 200,- eur za vykonávanie administratívnych činností.
Výplatný termín zamestnávateľ stanovil na 12 kalendárny deň v mesiaci. Žalovaný neuhradil žalobkyni
mzdu ani náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru za obdobie od 24.2.2016 do
6.2.2019. Splnila podmienku pre uplatnenie náhrady mzdy tým, že listom zo dňa 2.5.2016 požiadala

zamestnávateľa, aby ju ďalej zamestnával. V období od 24.2.2016 do 21.2.2017 bola práceneschopnou
a za toto obdobie jej náhrada mzdy neprislúcha. Za obdobie od 22.2.2017 do 4.6.2017 jej patrí náhrada
mzdy vo výške 10.773,15 eur brutto. V období od 5.6.2017 do 20.10.2017 bola na materskej dovolenke,
za ktoré obdobie jej rovnako náhrada mzdy neprislúcha. Za obdobie od 21.10.2017 do 6.2.2019 jej
patrí náhrada mzdy vo výške 49.220,95 eur brutto. V rozhodujúcom období prvého štvrťroku 2016 v
mesiaci január odpracovala 157,5 hod. a jej hrubý príjem bol 1.289,- eur, v mesiaci február odpracovala

120 hodín a jej hrubý príjem bol 4.081,58 eur. V mesiaci marec bola práceneschopnou. Za prvý štvrťrok
odpracovala 277,5 hod a jej hrubý príjem dosiahol sumu 5.370,58 eur. Priemerná brutto mesačná
mzda predstavovala 3.155,60 eur brutto a 2.227,27 eur netto. Za obdobie od 20.3.2017 do 31.12.2017
čo predstavuje 191 dní, rok 2018, čo predstavuje 249 dní a od 1.1.2019 do 6.2.2019, čo predstavuje
26 dní jej zamestnávateľ bol povinný zabezpečiť stravovanie v súlade s ust. § 152 Zákonníka práce.

Hodnota stravného lístka predstavovala 4,50 eur za pracovný deň. Príspevok zamestnávateľa je 55 %
z ceny stravného. Za uplatnené obdobie s pripočítaním 0,50 eur ako príspevku zo sociálneho fondu
podľa kolektívnej zmluvy predstavuje celková výška stravného 2.475,- eur a povinnosť zamestnávateľa
prispieť zamestnancovi na stravu sumou 2,97 eur/denne. Za 466 dní predstavuje výška príspevku
zamestnávateľa sumu 1.384,02 eur. Predmetný nárok jej prislúcha vychádzajúc z kolektívnej zmluvy

uzavretej medzi príslušným odborovým orgánom a žalovaným pre rok 2017, ktorá rozširuje nároky
zamestnanca na stravné aj za dobu dovolenky, prekážok v práci a i. Nárok za neposkytnuté stravné
lístky si uplatnila ako nárok na náhradu škody.
Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložila oznámenie adresované zamestnávateľovi zo dňa 2.5.,
10.5. a 11.5.2016, rozsudky okresného a krajského súdu, dodatok k pracovnej zmluve, oznámenie o

výške platu, výplatné pásky, doklad o dočasnej PN, rozhodnutie sociálnej poisťovne, kolektívnu zmluvu
pre rok 2017 a navrhla vypočuť strany v konaní. Dodatočne predložila správy sociálnej poisťovne
žiadosti o zamestnanie, žiadosť o prideľovanie práce, výpisy zo zdravotnej dokumentácie detí.

2.V ďalších písomných podaniach uviedla, že dňa 11.2.2019 nastúpila do práce po ukončení

pracovného sporu a prostredníctvom zástupcu zaslala špecifikáciu náhrady mzdy. Žalovaný na to
nereagoval. Listom zo dňa 14.2.2019 upozornila zamestnávateľa na povinnosť prideľovať jej prácu
podľa pracovnej zmluvy a náplne. Žalovaný jej znemožnil výkon takejto práce a vytvoril prekážky na
jej vykonávanie. Žalovaný nevykonal kroky smerujúce k uzavretiu mimosúdnej dohody. K čiastočnému
späťvzatiu žaloby došlo po doručení vyjadrenia ústredia sociálnej poisťovne, týkajúceho sa upresnenia

úhrad materského. Žiadosťou zo dňa 22.1.2018 sa uchádzala o prácu v spoločnosti A. P., J..S..Z.. P., W.
dňa 26.2.2018 v J. H. R. A.. V možnosti zamestnať sa nebola úspešnou. Podľa dokumentácie vedenej
v elektronickej zdravotnej karte E.. G. T. F. ošetrení dňa 4.9.2017 v súvislosti s kožným ochorením a
dňa 23.10.2017 v rámci predoperačného vyšetrenia. Dňa 5.9.2018 bol vyšetrený z titulu prechladenia
bez vymeškania školskej dochádzky a dňa 24.9.2018, kedy nechodil do školy v čase od 24.9.2018 do

27.9.2018 a nachádzal sa v otcovej starostlivosti.

3.Podaním zo dňa 10.6.2019 zobrala žalobu späť o sumu 10.773,15 eur s prísl. s odôvodnením,
že v období od 5.6.2017 do 28.1.2018 bola na materskej dovolenke a náhrada mzdy jej za toto
obdobie neprislúcha. Od 29.1.2018 do 6.2.2019 jej patrí náhrada mzdy vo výške 39.140,59 eur

brutto a za obdobie od 22.2.2017 do 4.6.2017 vo výške 10.773,15 eur brutto. Čiastočné späťvzatie
odôvodnila tým, že listom zo dňa 7.6.2019 požiadala Sociálnu poisťovňu, pobočku Poprad o výpočet
a vyplatenie materského preddavkovo od 5.6.2017 do 28.1.2018 a na základe odpovede Ústredia
sociálnej poisťovne sa dozvedela, že jej patrí materská od vzniku nároku 5.6.2017 do 28.1.2018.

4.Ďalšími podaniami zo dňa 11.7.2019 a 16.7.2020 požiadala súd o pripustenie rozšírenia žaloby o
náhradu mzdy aj za obdobie od 7.2.2019 vo vyčíslenej výške a náhrady škody z dôvodu neposkytnutia
stravného od mesiaca február 2019.5.Uznesením zo dňa 2.9.2020 súd nepripustil zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení.

6.Na pojednávaní zdôraznila, že stravné je uplatnené aj za dobu materskej dovolenky, na ktorej bola

od 5.6.2017 do 28.1.2018, pretože v kolektívnej zmluve časť 6 bod 4 je dohodnuté, že zamestnávateľ
poskytne stravovanie zamestnancom aj v čase ich ospravedlnenej neprítomnosti v práci, a to počas
dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca. K uplatneným
úrokom z omeškania poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 460/2017 zo dňa 4.7.2017.

7.Žalobkyňa ako strana v konaní uviedla, že ihneď po doručení okamžitého skončenia pracovného
pomeru sa domáhala, aby jej pracovný pomer trval naďalej. Reálne do práce nastúpiť nemohla,
pretože bola práceneschopnou do februára 2017. Po ukončení práceneschopnosti už prebiehal súdny
spor o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Dňom 5.6.2017 nastúpila na materskú
dovolenku,ktorúukončila28.1.2018.C.XX.X.XXXXJ.D.F.C. P.P..H.K.E.C. E.P.F.C.W..Sdieťaťom
by bol priateľ. Dcéra od dvoch rokov bola umiestnená v jasliach. V čase do nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru z jej stany neboli žiadne prekážky v možnosti
vykonávať prácu. O dieťa sa fakticky starali s priateľom spoločne. Po právoplatnosti rozhodnutia
nastúpila do práce. Zamestnávateľ jej neprideľuje prácu podľa pracovnej náplne . Reálne teda do
práce nechodí a zamestnávateľ už asi rok a pol jej vykazuje absencie. Po PN bola určitý čas
evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce Kežmarok, dokým nenastúpila na materskú

dovolenku. Po materskej v januári alebo vo februári 2018 sa už na Úrade práce nezaevidovala,
pretože existovalo rozhodnutie súdu, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Má ukončenú
strednú školu ekonomickú a I. stupeň VŠ- vzdelania v odbore informačné technológie. Prijatá do
iného zamestnania nebola asi v dôsledku vysokého štádia tehotenstva. V období rokov 2017 až
2019 v súvislosti so zdravotným stavom detí maximálne riešila otázku očkovania. Možno bol syn

chorý dva dni, ale ani to nevie, či to nebolo cez víkend. V roku 2018 sa uchádzala o prácu v dvoch
organizáciách.Priateľ je SZČO. Podľa jej vedomostí zamestnanci úradu od starých čias sú organizovaní
v odborovej organizácii SLOVES kolektívna zmluva tejto sa uplatňovala. Keď bola prepustená, vznikla
nová odborová organizácia, o ktorej nemala žiadnu vedomosť. Dodatočne zistila, že obec zverejnila na
webovej stránke dve kolektívne zmluvy, a to kolektívnu zmluvu SLOVES a druhú s nezávislou odborovou

organizáciou. Informovala sa na SLOVESE, čo na ňu platí. Dostala informáciu, že môžu vedľa seba
pôsobiť dve organizácie, avšak záväznosť kolektívnej zmluvy pre toho - ktorého zamestnanca jej nebola
vysvetlená. Z IBP jej bolo odpísané, že kolektívna zmluva so SLOVESOM je platná a s novou odborovou
organizáciou nie. Sama sa pokladá za členku odborovej organizácie SLOVES.

8.Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobe konštatoval, že sa nebráni mimosúdnemu rokovaniu a
vysporiadaniuoprávnenýchnárokovžalobkyne.Žalobkyňasiuplatňujenárokyzaceléobdobieažkudňu
5.5.2019 (dátum podania vyjadrenia). Takýto postup je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa sa
v medziobdobí účelovo nezamestnala a nevykonávala žiadnu prácu. Dokonca aj starostlivosť o maloleté
dieťa vykonávala v minimálnom časovom horizonte (4 mesiace). Z okolností a situácie je zrejmé, že

v skutočnosti sa dieťaťu venovala v rámci celodennej starostlivosti. Dokonca aj posledné rokovanie na
obecnomúradeabsolvovalazaprítomnostimaloletéhodieťaťa.Spochybnilprepočetnáhradvyčíslených
žalobkyňou, ktorá vychádza z nesprávneho základu na odmeňovanie, do ktorého sú zahrnuté položky,
na ktoré nemá nárok. Jedná sa o príplatok vo výške 200,- eur za aktivačnú činnosť, ktorú v skutočnosti
nevykonávala a čo je predmetom súdneho konania. Poukázal na nemožnosť ustálenia výpočtu nároku

na náhradu mzdy z dôvodu súdneho sporu vedeného na okresnom súde pod sp. z. XXCpr XX/XXXX
I. W. K. dôvodu navrhol konanie prerušiť.

9.Uznesením zo dňa 25.9.2019 súd konanie prerušil.

10.Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. XXCpr XX/XXXX Ž. na pojednávaniach
ďalej uviedol, že nedisponuje príslušnou dokumentáciou, ktorá by ho oprávňovala konštatovať
zaradenie žalobkyne v súlade s príslušnými právnymi predpismi čo sa týka funkcie, teda aj výkonu práce.
Navrhol v súlade s ust. § 79 ods.2 ZP nepriznať náhradu presahujúcu obdobie 12 mesiacov s poukazom
na to, že zamestnankyňa sa mohla zapojiť do pracovného pomeru a mohla pracovať. V takomto dlhom

období uchádzať sa u dvoch zamestnávateľov nepokladal za dostatočný prejav a snahu zamestnanca.
Žalobkyňa mohla dieťa umiestniť do materskej školy alebo do zariadenia a popri tom si hľadať
zamestnanie, aby týmto skutočne prejavila to, že je k dispozícii pre potreby zamestnávateľa. Poukázal
na rozhodovaciu činnosť súdov, vrátane ÚS, o nepriznávaní úrokov z omeškania s odôvodnením,že ZP priznanie úrokov z omeškania neumožňuje a ust. ZP o zakotvení subsidiárnej pôsobnosti OZ
nemožno vykladať extenzívne, t.j. občiansko právna úprava úrokov z omeškania sa nevzťahuje na
pracovnoprávne vzťahy. V tejto súvislosti odkázal na uzn. ÚS SR sp. zn. II ÚS 494/2013 a rozsudok KS

Bratislava sp. zn. 5Co 133/2013. Pokiaľ ide o nárok na stravné, žalobkyňa bola a je členkou nezávislej
odborovej organizácie pri Obecnom úrade Stráne pod Tatrami, a zamestnávateľ nemá vedomosti o tom,
že by súčasne bola členkou spoločnej odborovej organizácie SLOVES so sídlom Veľká Lomnica. Z toho
potomplyniezáver,žeodkaznakolektívnuzmluvuniejesprávny,pretoženaopak,zpohľadužalovaného
tento nemá žiadnu vedomosť o existencii kolektívnej zmluvy v uvedenom období nezávislej odborovej

organizácie. Materskú dovolenku v intenciách výkladu nie je možné považovať za čas ospravedlnenej
neprítomnostivpráci.Súvisítosnemožnosťouextenzívnehovýkladu,pretožepotomby došlokzjavným
excesomzpohľaduuplatňovaniaporovnateľnýchnárokovjednotlivýchzamestnancov. Nemávedomosť,
že by v prípade odborovej organizácie SLOVES boli vyplácané nároky stravné v súvislosti s materskou
dovolenkou. Súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby.

11. Na preukázanie svojich tvrdení predložil list nezávislej odborovej organizácie, navrhol zabezpečiť
výpisy zo zdravotnej dokumentácie detí žalobkyne, vyžiadať si správy od nezávislej odborovej
organizácie, sociálnej poisťovne, úradu práce a.i.

12.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán vypočutím žalobkyne,

oboznámením listinných dôkazov a to oznámení žalobkyne zo dňa 2.5., 10.5. a 11.5.2016 adresovaných
zamestnávateľovi, rozsudkov okresného a krajského súdu, dodatku k pracovnej zmluve, oznámenia o
výške platu, výplatných pások, dokladu o dočasnej PN, rozhodnutia sociálnej poisťovne, kolektívnych
zmlúv pre rok 2017, správ sociálnej poisťovne, žiadostí o zamestnanie, žiadosti o prideľovanie práce,
výpisov zo zdravotnej dokumentácie detí, správ zástupcov odborových organizácií a. i. zistil nasledovný

skutkový stav:

13.Listom zo dňa 2.5.2016 žalobkyňa oznámila žalovanému, že dňa 29.4.2016 jej bolo doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru. S týmto nesúhlasí a ďalej trvá na ďalšom zamestnávaní.

14.Listom zo dňa 10.5.2016 žalobkyňa žalovanému oznámila, že dňa 2.5.2016 jej bolo doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru, s ktorým nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní.

15.Listom zo dňa 11.5.2016 žalobkyňa oznámila žalovanému, že dňa 5.5.2016 jej bolo doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru, s ktorým nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní.

16.Okresným súdom Kežmarok zo dňa 6.4.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.2. 2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. W.. XXCo H. W. C. XX.X.XXXX J. K., Ž. Z. J.L. H. H. C. Ž.
Ž. C. XX.X.XXXX, doručené žalobkyni dňa 29.4.2016 a dňa 2.5.2016 a okamžité skončenie pracovného
pomeru dané žalovaným žalobkyni dňa 4.5.2016 doručené jej dňa 5.5.2016, sú neplatné a určil, že

pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá. Zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania.

17.Podľa dodatku č. 10 k pracovnej zmluve žalobkyne zo dňa 31.8.2009 s účinnosťou dňom 1.2.2014
žalovaný stanovil žalobkyni týždenný pracovný čas vo výške 37,5 hod. a to v rozsahu 32,5 hod. na

samostatnú odbornú účtovnícku prácu a i. a 5 hodín na administratívne práce súvisiace s aktivačnou
činnosťouvykonávaniamenšíchobecnýchslužieb. Mesačnáodmenazavykonávanieadministratívnych
činností bola dohodnutá vo výške 200,- eur brutto. Podľa oznámenia o plate vyhotoveného žalovaným
s účinnosťou od 1.1.2016, žalobkyni bol určený funkčný plat v celkovej výške 1.089,- eur.

18.Podľa odpisu mzdového listu žalobkyne za rok 2016 za mesiac január 2016 žalobkyňa odpracovala
celkom 142,5 hod. za ktoré jej bol priznaný plat 529,- eur, príplatky 560,- eur, odmeny 200,- eur. Dva
sviatky boli vedené ako odpracované dni (15 hodín), celkom jej bola priznaná hrubá mzda 1.289,- eur.

19.Podľa odpisu mzdového listu žalobkyne za mesiac február 2016, žalobkyňa odpracovala celkom 16

dní - 120 hod. Jeden deň má evidovaný paragraf. Za vykonanú prácu jej bola vyčíslená hrubá mzda
403,05 eur za odpracované dni, príplatky 426,67 eur, odmeny 200,- eur a náhrady 51,86 eur. Celkom
jej bola vyplatená hrubá mzda 1.081,58 eur. Za mesiac marec 2016 žalobkyňa neodpracovala ani jedendeň. Podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobkyňa bola práceneschopnou od 24.2.2016 .
Práce schopnou bola uznaná dňom 22.2.2017.

20.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Poprad, zo dňa 16.6.2017 bolo prerušené konanie vo
veci posúdenia nároku žalobkyne na materské.

21.Podľa kolektívnej zmluvy zo dňa 31.5.2017 uzavretej E. Z. J. H. Q. I. W. - J. Z. W. R. J. so sídlom
vo R. A. T. R.. Z. X W. H. J. H. §. XXX Z..X H.. I.) W. I. R. Č. ich ospravedlnenej neprítomnosti v práci,

a to počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.
Podľa bodu V., ak nemôže zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie, poskytne zamestnancovi finančné
plnenie vo výške 55 % z ceny stravného. Podľa bodu VI. zamestnávateľ poskytne okrem príspevku na
stravovanie aj príspevok zo sociálneho fondu podľa zásad pre použitie sociálneho fondu vo výške 0,50
eur/denne za obed.

22.Listom zo dňa 7.6.2019 žalobkyňa požiadala sociálnu poisťovňu, pobočku Poprad o výpočet a
vyplatenie materského preddavku od vzniku nároku až do 28.1.2018, ku ktorému spĺňa podmienky
nároku na materskú dávku.

23.Listom zo dňa 31.5.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava žalobkyni na základe jej žiadosti

oznámila, že k 5.6.2017 bola nemocensky poistená a preto jej pobočka mohla za predpokladu splnenia
ostatných zákonom stanovených podmienok preddavkovo vyplatiť materské od vzniku nároku do
20.10.2017. Materské jej mohlo byť určené vo výške vypočítanej z vymeriavacích základov vykázaných
zamestnávateľom v rozhodujúcom období.

24.Listomzodňa21.6.2019J.H.,H.Popradžalobkynioznámila,žepoukončenísúdnehosporuazistení
skutočných vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie v rozhodnom
období bude vydané rozhodnutie o stanovení výšky nemocenskej dávky.

25.Listom zo dňa 22.1.2018 žalobkyňa požiadala J. A. P., J..S..Z.. P. Z. H. C. W. F. H. H. I. J. - H.. I.

Ž. C. 8.2.2018 podal negatívnu správu.

26.Listom zo dňa 26.2.2018 žalobkyňa požiadala o možnosť zamestnania sa v spoločnosti H., J..S..Z..
R. A. F. M. I. - H..

27.Listamizodňa6.2.2019adňa14.2.2019žalobkyňapožiadalažalovanéhooprideľovanieprácepodľa
pracovnej zmluvy z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru.

28.Listom zo dňa 12.2.2019 žalovaný požiadal žalobkyňu o predloženie dokladov o vzdelaní, odbornej

praxi, o dobe evidencie na Úrade práce. Žiadosti žalobkyňa vyhovela listom zo dňa 14.2.2019.

29.Listom zo dňa 28.2.2019 žalovaný upozornil žalobkyňu na závažné porušenie pracovnej disciplíny
a ďalším listom z mesiaca marec pozval žalobkyňu na stretnutie ohľadom prerokovania jej
pracovnoprávnych vzťahov.

30.Listom zo dňa 24.4.2020 Inšpektorát práce Prešov žalobkyni oznámil, že v súvislosti s kontrolou
vykonanou v kontrolovanom subjekte - Z. J. H. Q., W. na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych
predpisov bolo zistené, že zamestnávateľ zistené nedostatky neodstránil, neposkytol jej náhradu mzdy
z dôvodu iných prekážok, neprideľoval jej prácu podľa pracovnej zmluvy a jej pracovné činnosti boli

vykonávané inými zamestnancami obce. Inšpektorát sa tiež vyjadril k platovému zaradeniu žalobkyne
do príslušnej platovej triedy. Kontrolujúci subjekt uložil zamestnávateľovi povinnosť zistené nedostatky
odstrániť.

31.Podľa listu zo dňa 2.9.2020 adresovaného žalovanému žalobkyňa konštatuje, že v období od

22.2.2017 do 4.6.2017 a ďalej od 29.1.2018 do 6.2.2019 nepoberala a nemala vyplatenú žiadnu
nemocenskúdávku. Nebolapráceneschopnou,nebolaschorýmdieťaťomdomaanepoberalamaterskú
dovolenku.32.Podľa potvrdenia J. H. H. H. zo dňa 2.9.2020 žalobkyňa v období od 1.9.2009 do 14.2.2019 bola
v poistnom vzťahu z titulu nemocenského poistenia. Neboli jej vyplatené nemocenské dávky a to
nemocenské, ošetrovné, materské.

33.Listomzodňa17.10.2019nezávisláodborováorganizáciaH.Z.Ú.R.J.H.Q.H.J.Z.J.H.Q.Z.Z.F.I.
Q. H. žalobkyni prácu podľa pracovnej zmluvy, vyplatiť jej náhradu mzdy po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku súdu 10Cpr 2/2016, zrušiť prerušenie sociálneho poistenia z dôvodu absencie a zrušiť jej
platové zariadenie v I. platovej triede a v I. platovom stupni.

34.Listom zo dňa 8.10.2020 Ú. H. P. J. Z., Ž. Ž. J. F. R. L. K. Z. W.. E. T. naposledy v evidencii
uchádzačov o zamestnanie v období od 22.2.2017 do 11.7.2017. Menovaná poberá prídavky na deti
od 1.9.2010, bol jej vyplatený jednorázový príspevok pri narodení dieťaťa a rodičovský príspevok v
období od 1.12.2019 do 31.7.2020. Zároveň súdu predložil prehľad o realizovaných výplatách dávok.
Emailovou správou zo dňa 12.10.2020 predseda Slovenského odborového zväzu verejnej správy

Bratislava, E.. E. S. J. predložila kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri
odmeňovaní postupujú podľa zák. č. 553/2003 Z. z. na roky 2016 a 2017. Ďalej uviedla, že v prípade
stravovania zamestnávateľ postupuje podľa Zákonníka práce, § 152 ods. 8 písm. a) ZP, podľa ktorého
môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom
poskytovať stravovanie, počas dovolenky, prekážok v práci alebo počas ospravedlnenej neprítomnosti

v práci. V prípade práceneschopnosti odborový orgán odporučil limitovať poskytovanie stravovania,
teda nemalo by ísť o dlhodobú práceneschopnosť, ktorá môže trvať aj celý rok a vôbec nie počas
materskej a rodičovskej dovolenky. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2017, v článku III.
bod 1 je upravená možnosť v podnikovej kolektívnej zmluve upraviť priaznivejšie pracovné podmienky
a podmienky zamestnávania, ak to príslušný právny predpis umožňuje. Rovnaké znenie obsahujú

kolektívne zmluvy na rok 2016, aj na rok 2019 - 2020.

35.Spoločnosť H. - R., J..S..Z.. P. J. Z., Ž. E. G. I. P. P. J. H. C. W. W.. Maloletý Gabriel v roku
2017 bol ošetrený 2x, z toho 1x v súvislosti s kožným ochorením a 2.-krát v súvislosti s absolvovaním
predoperačného vyšetrenia. V roku 2018 bol evidovaný v ambulancii 2x, jedenkrát z titulu prechladenia

a druhýkrát s onemocnením si vyžadujúcim si antibiotickú liečbu. V roku 2019 sa zúčastnil preventívnej
prehliadky. E. P. C. mesiaca jún 2018 chodievala iba do poradní. V septembri 2018 sa zúčastnila
ošetrenia súvisiaceho s kožným onemocnením. Na ošetrenie deti chodievali s oboma rodičmi. Osobnú
starostlivosť matky si vyžiadali stavy ochorenia. Prechladenie alebo antibiotická liečba si vyžiadali 5 -
10 dňovú starostlivosť.

36.Nezávislá odborová organizácia pri Obecnom úrade v J. H. Q. C. XX.XX.XXXX J. Z., Ž. D. J. H.
J. I. J. Ž. K. kolektívnu zmluvu dňa 31.1.2017 podľa článku 36 kolektívnej zmluvy zo dňa 31.1.2017
zamestnávateľ poskytne stravovanie zamestnancom aj v čase ich ospravedlnenej neprítomnosti v práci,
a to počas dovolenky, náhradného voľna, štúdijného voľna, práceneschopnosti s povolenou vychádzkou

do30dníjejtrvania,ošetrovaniačlenarodiny. Podľa správy predseduodborovejorganizácie žalobkyňa
nebola a nie je členkou odborovej organizácie.

37.Podľa výpisu z elektronickej zdravotnej dokumentácie E. G. T. A. vyšetrený dňa 4.9.2017, dňa
23.10.2017, dňa 24.9.2018, dňa 5.9.2018 a dňa 29.5.2020.

38.Rozsudkom zo dňa 8.7.2019 v spojení s S. P. J. R. H.Š. J.. W.. XCoPR/X/XXXX W. C. XX.X.XXXX
Z. J. H. J.. W.. XXCpr XX/XXXX na návrh žalobkyne zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 3.000,-
eur spolu s príslušenstvom od 13.3.2016 do zaplatenia. Podľa odôvodnenia rozsudku žalovanú istinu
predstavuje nárok žalobkyne na odmenu vo výške 3.000,- eur priznanú jej žalovaným s výplatou za

mesiac február 2016.

Podľa § 1 ods.4 Zák. práce
(4) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1
všeobecné ustanovenia

Občianskeho zákonníka .

Podľa § 15 Z.p.Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým
mravom.

Podľa § 79 Z.p. platného v čase vzniku nároku
(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne,
že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi
v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru.

(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,

môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa § 132 Z.p.

Ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak
ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok

Podľa § 134

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda
za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje
priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok
sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť
priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa § 141 ods.1 Z.p.
(1) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej
neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky
( § 166 ), karantény,

ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré
nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých
starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila
karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom
zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí

zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 152 ods. 3 Z.p.(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo
do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného

predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpis

Podľa § 166 Z.p.
(1) V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34
týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve

alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené
dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o
narodené dieťa.

Podľa § 192 Z.p.
(1) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením

právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo
v priamej súvislosti s ním.
(2) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych
povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene.
(3) Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí,

vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa.

Podľa § 217 Z.p.
(1) Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu

neodstrániuvedenímdopredchádzajúcehostavu.Akideoinúškodunazdravíakozdôvodupracovného
úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných
úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.
(2) Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

Podľa § 231 Z.p.
(1) Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné
podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi
a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou
alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný

pracovnoprávnypredpis,aktotentozákonaleboinýpracovnoprávnypredpisvýslovnenezakazujealebo
ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
(2) Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako
ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.
(3) Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu

než kolektívna zmluva.
(4) Postup pri uzatváraní kolektívnych zmlúv ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 232 Z.p.
(2) Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, vystupuje v

pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa jednotlivých
zamestnancov príslušný odborový orgán odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom.
(3) V prípade uvedenom v odseku 2 vystupujevpracovnoprávnychvzťahochaobdobnýchpracovnýchvzťahochtýkajúcich
sa zamestnanca, ktorý nie je odborovo organizovaný, orgán odborovej organizácie s najväčším počtom

členov u zamestnávateľa, ak zamestnanec neurčí inak.

Podľa § 1 Opatrenia 309 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 9. novembra
2016 o sumách stravného účinného od 1. decembra 2016:

Sumy stravného pre časové pásma sú
a) 4,50 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín
b) 6,70 eur pre časové pásmo 6 až 18 hodín
c) 10,30 eur pre časové pásmo nad 18 hodínPodľa § 1 Opatrenia 148 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo 16. mája
2018 o sumách stravného účinného od 1. júna 2018:

Sumy stravného pre časové pásma sú
d) 4,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín
e) 7,10 eur pre časové pásmo 6 až 18 hodín
f) 10,90 eur pre časové pásmo nad 18 hodín

39. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba je z podstatnej časti dôvodná. Medzi stranami nie je sporným, že žalovaný so žalobkyňou
neplatne ukončil pracovný pomer okamžitým skončením listami zo dňa 27.4.2016 a 4.5.2016. Rozsudok
Okresného súdu Kežmarok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a určení, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá, nadobudlo

právoplatnosť dňa 6.2.2019. Žalobkyňa si uplatnila náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného
pomeru za obdobie od 22.2.2017 do 4.6.2017 a po čiastočnom späťvzatí žaloby od 29.1.2018 do
6.2.2019. V čase od 24.2.2016 do 21.2.2017 bola uznaná práceneschopnou a v čase od 5.6.2017
do 28.1.2018 bola na materskej dovolenke. Žalobkyňa preukázala, že listami zo dňa 2.5.2016, dňa
10.5.2016 a dňa 11.5.2016 s ukončením pracovného pomeru vyslovila nesúhlas a trvala na ďalšom

zamestnávaní, čím splnila zákonné podmienky v zmysle ust. § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce pre
priznanie náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Zamestnávateľ jej neumožnil
pokračovať v práci po ukončení práceneschopnosti. Dĺžka uplatneného nároku prevyšuje čas 12
mesiacov. Neprevyšuje čas 36 mesiacov, za ktorý by jej náhrada nemohla byť priznaná. Celková dĺžka
žalobcom uplatneného nároku predstavuje 15 mesiacov a 17 dní. / od 22.2.2017 do 21.5.2017 - 3

mesiace, od 22.5.2017 do 4.6.2017 - 10 dní, od 29.1. 2018 do 28.1.2019 - 12 mesiacov a od 29.1.2019
do 6.2.2019 - 7 dní.

40.Pri vyčíslení nároku žalobkyňa vychádzala z priemerného mesačného zárobku za I. štvrťrok 2016
a priemerný zárobok ustálila na 3155,60,- eur mesačne. Súd vzhľadom k vzniku nároku žalobkyne

na náhradu mzdy počnúc mesiacom máj 2016, kedy oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, vychádzal z odpracovanej doby a dosiahnutého zárobku žalobkyne v prvom štvrťroku
2016. V mesiaci január odpracovala 142,5 hod a bol jej vypočítaný zárobok 1289,- eur brutto, v mesiaci
februárodpracovala120hodínaboljejvypočítanýzárobok1029,72,-eurbrutto.Vychádzajúczrozsudku
Z. J. H. J.. W.. XXCprXX/XXXX W. C. E. D. W. H. Z. XXXX,- L., P. D. J. M. R. danom mesiaci vyplatená

nebola, ale na jej vyplatenie jej vznikol nárok. Preto súd túto sumu pojal do základu pre výpočet
priemerného zárobku. V mesiaci marec bola práceneschopná. V rozhodnom období žalobca odpracoval
celkom 262,50 hod a mala mu byť zúčtovaná mzda 5318,72,- eur. Takto priemerný hodinový zárobok
predstavuje 20,2617,- eur /5318,72 : 262,5 hod/ a priemerný mesačný zárobok 3303,67,- eur / 20,2617
x 7,5 hod x 21,74 /. Pri zohľadnení obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje náhradu mzdy, žalobcom

uplatnený peňažný nárok v sume 49 913,74,- eur neprevyšuje nárok, ktorý by žalobcovi za obdobie 15
mesiacov a 17 dní prislúchal pri zohľadnení priemerného hodinového zárobku 20,2617,- eur. Uvedenú
sumu súd žalobcovi priznal po odpočítaní zákonných zrážok, ktoré vykonáva zamestnávateľ podľa §
131 ods.1 Z.p.

41.Súd vzhľadom k procesnej obrane žalovaného, ktorý navrhol krátenie náhrady mzdy za čas
prevyšujúci 12 mesiacov a krátenie náhrady za čas, kedy žalobkyňa z dôvodu onemocnenia detí
nemohla fakticky pracovať preskúmal, či sú dané dôvody pre prípadné krátenie náhrady mzdy.
Súdu bola predložená správa Úradu práce Kežmarok, z obsahu ktorej je zrejmé, že žalobkyňa sa
po ukončení práceneschopnosti zaevidovala na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V tomto

období bola žalobkyňa tehotnou a mala sťaženú možnosť úspešného pracovného uplatnenia. Po
ukončení materskej dovolenky žalobkyňa prejavila záujem nájsť si zamestnanie individuálne u dvoch
zamestnávateľov, no neúspešne. Zároveň v tomto období súd rozhodujúci o neplatnom skončení
pracovného pomeru so žalobkyňou rozhodol, preto sa žalobkyňa mohla dôvodne domnievať, že
žalovaný jej umožní pokračovať v práci. Súd na základe týchto dôkazov a skutočností dospel k záveru,

že nie je daný dôvod na krátenie náhrady mzdy za čas prevyšujúci 12 mesiacov, prípadne nepriznanie
náhrady za toto obdobie.42.Žalobkyňa si náhradu mzdy neuplatnila za obdobie práceneschopnosti od 24.2.2016 do 21.2.2017,
ani za obdobie materskej dovolenky od 5.6.2017 do 28.1.2018. Súd neuznal dôvodnou obranu
žalovaného o nepriznanie náhrady mzdy za obdobie, ktoré by malo súvislosieť s účasťou žalobkyne na

lekárskom ošetrení s maloletým dieťaťom resp. za dobu liečby maloletého dieťaťa v domácom prostredí.
Žalobkyňa za dané dni nečerpala dávku nemocenského poistenia a z jej výsluchu je zrejmé, že
starostlivosť o dieťa v tom čase otec dieťaťa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a ktorý je samostatne
zárobkovo činnou osobou. Dané skutkové tvrdenie žalobkyne žalovaný nespochybnil inými dôkazmi.

43.Mimo náhrady mzdy si žalobkyňa uplatnila ako náhradu škody nevyplatený príspevok
zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca za dobu od 20.3. 2017 do 6.2.2019 v celkovom počte
466 dní pri vyčíslení výšky príspevku 2,97,- eur denne. Výšku príspevku žalobkyňa ustálila ako 55 %
z ceny stravného a príspevok pre zamestnanca zo sociálneho fondu vo výške 0,50,- eur s odkazom na
kolektívnu zmluvu platnú v žalovanom období uzavretú zamestnávateľom s odborovou organizáciou,
ktorej je členkou. Žalovaný nepoprel základ nároku. Spochybnil jeho výšku s poukazom na čerpanú

materskú dovolenku žalobkyne a tvrdenie, že žalobkyňa je členkou inej odborovej organizácie, ktorá má
uzavretú inú kolektívnu zmluvu. Žalobkyni ako zamestnancovi vznikla škoda nevyplatením zákonného
príspevku, ktorý predstavoval 55 % z ceny stravného v období, kedy nemohla vykonávať prácu - 4,50,-
eur, čo je 2,47,- eur a príspevku 0,50,- eur, ktorý sa zaviazal zamestnávateľ vyplácať zo sociálneho fondu
podľa kolektívnej zmluvy uzavretej na rok 2017 s odborovou organizáciou, ktorej je členkou. Žalovaný

porušil svoju právnu povinnosť neplatným skončením pracovného pomeru so žalobkyňou okamžitým
skončením a tým spôsobil žalobkyni škodu spočívajúcu v nevyplatení daného príspevku.

44.Ako dôvodnú súd však vyhodnotil obranu žalovaného , že žalobkyni neprislúcha nárok na náhradu

škody - nevyplatený príspevok na stravu, za celé ňou uplatnené obdobie. Žalobkyňa poukázala na
obsah kolektívnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.5.2017, časť VI. body 4,5,6. Obdobie, kedy bola žalobkyňa
na materskej dovolenke , nie je možné považovať za obdobie, za ktoré jej prislúcha náhrada mzdy z
neplatného skončenia pracovného pomeru a za daný čas jej preto nemohla nevyplácaním príspevku
vzniknúť ani škoda, pretože zamestnávateľ neporušil právnu povinnosť za toto obdobie prideľovať jej

prácu. Sama si za toto obdobie od 5.6.2017 do 28.1. 2018 nárok na náhradu mzdy neuplatnila.

45.Ak by súd mal nárok posudzovať ako nárok za toto obdobie ako nesplnenie povinnosti
zamestnávateľa vyplývajúcej mu z ust. § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce v spojení s ust. § 231
Z.p. s prihliadnutím na bod 4 kolektívnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a ZO - SLOVES, podľa

názorusúduniejemožnérealizovaťvýkladkolektívnejzmluvyrozširujúcejvecnepodmienkystravovania
zamestnancov extenzívne do takej šírky, aby pri všeobecnom znení formulovaných ustanovení v
kolektívnej zmluve pokrýval v bode 4 aj neprítomnosť zamestnanca v práci počas materskej a
rodičovskej dovolenky. Súd zobral do úvahy časový zreteľ trvania takejto neprítomnosti, skutočnosť,
že relatívne dlhá doba neprítomnosti zamestnanca v práci nesúvisí priamo so zamestnancom. Súd

poukazuje aj na znenie kolektívnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a nezávislou odborovou
organizáciou pri Obecnom úrade v Stráňach pod Tatrami, článok 36, v ktorom je rozšírený vecný
rozsah poskytovania stravovania zamestnanca, kde sa obdobie materskej a rodičovskej dovolenky
takýtonárokniejeuvedený.Týmbybolizamestnanciodborovoorganizovanívinejodborovejorganizácii
značne znevýhodnení oproti ostatným zamestnancom. Nezanedbateľné je aj vyjadrenie nadriadeného

odborového orgánu odborovej organizácie, ktorej je žalobkyňa členkou, podľa ktorého sú špecifikované
obdobia poskytovania stravovania zamestnancov ospravedlnenej neprítomnosti v práci, ktorými nie je
aj obdobie čerpania materskej a rodičovskej dovolenky.

46.Vzhľadom k uvedenému súd ustálil obdobie počtu dní, v ktorých žalobkyňa čerpala materskú

dovolenku a za zostávajúci počet dní 297 súd žalobkyni priznal náhradu škody vo výške 882,09
eur / 297 x 2,97,- eur /predstavujúcich počet dní, za ktoré jej žalobca neuhradil stravné z dôvodu
neplatného ukončenia pracovného pomeru a výšky ceny stravného, v ktorej je povinný zamestnávateľ
zamestnancovi prispievať na stravu 2,97 eur/deň.

47.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 1 ods.4 Zákonníka práce, § 517 OZ a § 3 nar. vlády SR
č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Žalobca si náhradu mzdy uplatnil z celej istiny odo dňa nasledujúceho
po právoplatnosti rozhodnutia súdu o vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Uvedeným
dňom sa končí nárok zamestnanca na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomerua pokiaľ zamestnávateľ zamestnancovi neprideľuje prácu naďalej, zamestnancovi prislúcha náhrada
mzdy, avšak z iného právneho dôvodu. Žalobkyňi vznikol nárok na uplatnenie príslušenstva už z
jednotlivých súm mesačných náhrad mzdy, vychádzajúc z termínu splatnosti mzdy dohodnutého medzi

stranami s poukazom na ust. § 132 Z.p. Žalobkyňa si nárok uplatnila ako celok po splatnosti poslednej
náhrady, hoci jej nárok na úrok z omeškania vznikol vo vyššom rozsahu.

48.Súd neuznal dôvodnou obranu žalovaného, že zamestnancovi úrok z omeškania z náhrady mzdy
neprislúcha, s odkazom na rozhodovaciu činnosti súdnych autorít a to Ústavného súdu SR II.ÚS

494/2013, resp. rozsudok KS Bratislava sp. zn. 5Co 133/2013. Súd nespochybňuje, že v konaní o
náhradu mzdy vedenom pred Krajským súdom v Bratislave zamestnancovi nebol priznaný úrok z
omeškania a jeho sťažnosť ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Z rozhodovacej činnosti
súdnych autorít a to NS SR, Ústavného súdu však vyplýva, že pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov z
uplatnenej peňažnej pohľadávky je možné zamestnancovi priznať úrok z omeškania. Tu súd poukazuje
na rozhodnutie NS SR sp. zn. zn. 1 Cdo 116/2008 zo 17. decembra 2009, sp. zn. 2 Cdo 76/2011 z 31.

mája 2012, sp. zn. 5 MCdo 8/2012 z 26. januára 2015] , uznesenie ÚS SR III/ÚS 460/2017, v konečnom
dôsledku aj na uznesenie ÚS SR II.ÚS 494/2013, jeho odôvodnenie.

49.V späťvzatej časti súd konanie zastavil s poukazom na ust. § 144, § 145 CSP.

50.V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

51.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255ods.2,§256a§262CSP.Žalobcasižalobouuplatnil
voči žalovanému celkom 61.378,12 eur. Úspešným bol v rozsahu 50.795,83 eur. Žalobca čiastočným
späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v späťvzatej časti. Úspech žalobcu

predstavuje 82,75 %, neúspech 17,25 %. Žalobcovi prislúcha náhrada trov vo výške rozdielu a to 65,5 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.