Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010150
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2020:3620010150.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného

Q. V. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Q. V., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom mesto V., nezamestnaný, slobodný, t.č. v ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 13.06.2020 v čase o 19:50 hod. v obvode železničnej stanice Partizánske pod vplyvom alkoholu
počas vykonávania služobnej činnosti príslušníkmi hliadky Obvodného oddelenia PZ v Partizánskom
a Mestskej polície Partizánske pri riešení oznámeného konfliktu sa verbálne opakovane vyhrážal
policajtom práp. H.. Q. R., nstržm. U. K., nstržm. H.. Q. J., nstržm. Q.. P. F. a mestskému policajtovi

Y. Q., ktorým sa vulgárne vyhrážal zabitím a že to nerozdýchajú, pričom sa po vyslovení vyhrážok
na zakročujúcich policajtov oháňal päsťami, na čo bol policajtmi opakovane vyzývaný, aby upustil od
protiprávneho konania, čo však neuposlúchol a vzal do ruky z podlahy črep zo skla a uviedol, že „za
seba neručí“, následne črep skla upustil na zem, rozbehol sa k ďalšiemu oknu a kričal, že „všetkých
policajtov pozabíja“, na výzvu policajta práp. H.. Q. R., aby upustil od protiprávneho konania, znovu
nereagoval a obžalovaný pristúpil s rukami zovretými v päsť do blízkosti policajta práp. H.. Q. R. a
uviedol mu, že mu zlomí väz, vulgárne sa mu vyhrážal zabitím a obžalovaný vykonal prudký pohyb telom
smeromkpolicajtovipráp.H..Q.R.,načobolprítomnýmipolicajtmivykonanýslužobnýzákrokabolivoči

obžalovanému použité donucovacie prostriedky podľa § 51 ods. 1 písm. c/ a podľa § 52 ods. 1 písm. a/
Zákona č. 171/93 Z.z. v znení neskorších predpisov o Policajnom zbore a následne bola obžalovanému
obmedzená osobná sloboda, konaním obžalovaného neboli policajtom spôsobené žiadne zranenia,

t e d a :

inému sa vyhrážal usmrtením, ublížením na zdraví v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného
činiteľa a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l :

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 12 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 324 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm.

n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 16.10.2020 na tunajšom súde obžalobu na Q. V.
pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 12 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Partizánske pod č.k. 1T/71/2020-243 dňa 28.10.2020 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým
obžalovanému podľa § 324 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36
písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný

v zákonnej lehote odpor.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 09.12.2020, na ktorom obžalovaný po
zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo
skutku uvedeného v obžalobe, svoje konanie ľutuje a zároveň sa ospravedlnil prítomným poškodeným

za to, čo im svojím konaním spôsobil. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného
poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil
otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú

voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku,
- vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin,
- sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje
ako prečin útoku na verejného činiteľa.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie
prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku
MUDr. Márie Majzlanovej č. 57/2020 zo dňa 31.07.2020 z č.l. 111-126 za splnenia podmienok podľa §
268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku oboznámením listinných dôkazov, a to
opatrenie z č.l. 8, substitučná plná moc z č.l. 9, súhlas so zastúpením z č.l. 10, lekárska správa z č.l.

128, trestný rozkaz z č.l. 243, lustrácia ZVJS z č.l. 262, lustrácia CDB z č.l. 263-266, lustrácia CESDaP
z č.l. 267-271, odpis z registra trestov z č.l. 272-273.

Súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 12

Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe
ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Z hľadiska formy zavinenia
obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Márie Majzlanovej č. 57/2020, znalkyne z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 31.07.2020 (č.l. 111-126) okrem iného vyplýva, že obžalovanýnetrpí a ani v čase spáchania skutku netrpel duševnou poruchou v pravom slova zmysle (psychózou).
Znalkyňa u neho konštatovala duševnú poruchu - Zmiešanú poruchu osobnosti - Emočne nestabilnú
osobnosť- hraničný typ a Disociálnu osobnosť a tiež duševnú poruchu - Zmiešanú závislosť na

návykových látkach (alkohol, benzodiazepíny, pervitín). Vzhľadom na zistené duševné poruchy v čase
spáchaniaskutkuatiežvzhľadomnacharaktertrestnéhočinuobžalovanývedelrozpoznaťprotiprávnosť
svojho konania a svoje konanie vedel ovládať. V čase spáchania skutku boli jeho rozpoznávacie
schopnostizachovanéaovládacieschopnostibolizníženévmierenepodstatnej,forenznenevýznamnej,
a to len vplyvom účinku alkoholu, pričom obžalovaný jeho účinok na svoj organizmus (aj v zmysle

prejavov agresivity) poznal a požil ho dobrovoľne. U obžalovaného sa jedná o chorobný sklon k
požívaniu návykových látok. Obžalovaný je v súčasnej dobe schopný chápať zmysle trestného konania.
Pobyt obžalovaného na slobode nie je v súčasnosti z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre
spoločnosť, preto znalkyňa nepovažuje za potrebné nariadiť obžalovanému ochranné psychiatrické
liečenie. Vzhľadom k poruchovej osobnosti, nerešpektujúcej pravidlá a normy spoločenského života,
nekritickej k problematike závislosti, nemotivovanej k abstinencii, zlyhávajúcej v doterajšej liečbe,

znalkyňa nenavrhuje u obžalovaného nariadenie protialkoholickej ani protitoxikomanickej ochrannej
liečby.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je slobodný, bezdetný, pred vzatím do väzby bol
nezamestnaný. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Z lustrácie

v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že
obžalovaný bol doteraz päťkrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky. Z odpisu z
registra trestov obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol osemkrát súdne trestaný pre rôznu trestnú
činnosť, a to aj za rovnaký trestný čin, ako mu je aktuálne kladený za vinu, nepodmienečnými trestami
odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/14/2020 zo dňa

18.03.2020, právoplatným dňa 18.03.2020 za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, so zaradením na jeho výkon
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia; trest vykonal dňa 16.05.2020.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §

34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.

U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal

sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a § 36 písm. n/ Trestného zákona
(napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Teda pri prevahe poľahčujúcich
okolností nad priťažujúcimi došlo v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice
trestnej sadzby o 1/3 (upravená trestná sadzba 12 mesiacov až 44 mesiacov). Na základe toho v zmysle

§ 324 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37
písm. m/ Trestného zákona mu súd uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej
sadzby vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest považoval za primeraný s ohľadom na
závažnosť spáchaného trestného činu, na jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania
predmetného skutku a na postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti. V tejto výmere trestu odňatia

slobody je vo významnej miere premietnutá skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti
doznávalodsamotnéhopočiatkuaurobilvyhlásenieovine,čímvinuzapredmetnýskutokneodvolateľne
prijal, preto mu súd uložil trest na spodnej hranici trestnej sadzby. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil
aj skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti osemkrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť
(a to i za rovnaký trestný čin) nepodmienečnými trestami odňatia slobody, teda možno konštatovať,

že predchádzajúce odsúdenia i uložené tresty nesplnili svoj účel z hľadiska individuálnej prevencie i
výchovného pôsobenia trestu. V predmetnej veci súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný
sa predmetného skutku dopustil v krátkej dobe po tom, čo bol prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp zn. 1T/14/2020 (necelý jeden mesiac), čo tiež
nasvedčujetomu,žeobžalovanýnemádostatočnýrešpektpredzákonom.Súdtiežzohľadnilskutočnosť,

že obžalovaný bol až do súčasnosti päťkrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky. V
neposlednom rade súd prihliadol i na závery znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a
farmácia,odvetviepsychiatria,ktoráuobžalovanéhokonštatovaladuševnúporuchu-Zmiešanúporuchu
osobnosti - Emočne nestabilnú osobnosť- hraničný typ a Disociálnu osobnosť a tiež duševnú poruchu -Zmiešanú závislosť na návykových látkach (alkohol, benzodiazepíny, pervitín), pričom aj predmetného
skutku sa obžalovaný dopustil pod vplyvom alkoholu. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel
súd k záveru, že takto uložený trest dostatočne odzrkadľuje postoj obžalovaného k spáchanej trestnej

činnosti s ohľadom na jeho vyhlásenie o vine a jeho celkový postoj k spáchanej trestnej činnosti od
samotného počiatku jej vyšetrovania a v tomto smere môže na obžalovaného pôsobiť motivačne,
aby zmenil svoj postoj k životu a začal viesť riadny život. Rozhodne však nemožno konštatovať, že
u obžalovaného ide o trest prísny, práve s ohľadom na jeho predchádzajúcu trestnú a priestupkovú
minulosť, ako i na skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil krátko po prepustení z výkonu trestu v

inej trestnej veci. Zároveň tento trest bude v dostatočnej miere plniť požiadavku nielen represie, ale aj
individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú.

Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od
oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine

nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).