Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Csp/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119363607
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:6119363607.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská

republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24
785 199, právne zastúpeného ŠMÍDA advokátní kancelář, s. r. o., organizačná zložka so sídlom Ul.
Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/
XX, XXX XX Z. K., zastúpenej splnomocneným zástupcom A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX,
XXX XX Z. K., za účasti osobitného subjektu Občianskeho združenia Spotrebiteľské Centrum so sídlom
A. Warhola 33, Medzilaborce, IČO: 42 249 708, právne zastúpeného JUDr. Roman Jurík, advokát so
sídlom M. Flengera 4, 940 71 Nové Zámky, o zaplatenie 471,88 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Konanie sa v časti zaplatenia sumy 6,15 eur s prísl. z a s t a v u j e.

III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica 14.07.2020 sa žalobca na žalovanej domáhal

zaplatenia istiny s príslušenstvom uvedenými záhlaví rozsudku a náhrady trov konania z dôvodu
porušenia zmluvy o Spotrebiteľskom úvere č. 6607022991 uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu (Home Credit Slovakia, a. s.) a žalovanou 15.07.2018.

2. Predvolanie na pojednávanie prevzal právny zástupca žalobcu 07.12.2020 s poučením podľa ust.
§278 písm. a) Civilného sporového poriadku.

3.Žalobcaanijehoprávnyzástupcazradovadvokátovsanapojednávanieneustanovil.Právnyzástupca
žalobcu neúčasť odôvodnil podaním doručeným 14.12.2020. V ňom len uviedol, že tak on ako aj jeho
substitučný zástupca sa pojednávania nemôže zúčastniť. Osobu substitučného zástupcu ani prekážku,
ktorá by im bránila sa na pojednávanie ustanoviť nekonkretizoval.

4. Žalobca bol poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti rozhodnutia
o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

5. Podľa § 278 C. s. p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, aka) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v prejednávanej veci uzavrel, že žalobca neprítomnosť
neospravedlnil vážnou okolnosťou, ktorá by mu objektívne bránila v účasti na pojednávaní, a preto boli
splnené podmienky pre vynesenie rozsudku pre zmeškanie tak, ako to predpokladá ust. § 278 C. s. p.

7. Otázku včasnosti a dôvodnosti ospravedlnenia súd posúdil s prihliadnutím na konanie žalobcu. Za
vážnu okolnosť, pre ktorú strana sporu, prípadne jej zástupca môže ospravedlniť svoju neúčasť na
pojednávaní sa podľa ustanovenia §278 písm. b) C. s. p. považuje okolnosť, ktorá sporovej strane (jej
zástupcovi) objektívne (nezávisle na jeho vôli) zabráni zúčastniť sa na predbežnom prejednaní sporu
(napr. zdravotná indispozícia), ako aj okolnosť sporovou stranou (jej zástupcom) spôsobená alebo inak

zavinená, ak ju možno považovať - s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu a k pomerom
sporovej strany (jej zástupcu) - za vážnu. Zásadne platí, že aj keď sporová strana (jej zástupca) uvádza
v žiadosti o ospravedlnenie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o možnosti konať v jej neprítomnosti
(prípadne pokračovaní v konaní), nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy,
ak nie je využívaný v súlade so zmyslom a účelom ustanovení §§§150, 151, 153 a Čl. 17 C. s. p., ale

k prenášaniu zodpovednosti za svoj vlastný spor na štát reprezentovaný súdom Slovenskej republiky,
prípadne na žalovaného. V tejto súvislosti nemožno akceptovať dôvod neúčasti uvádzaný žalobcom,
ktorý sám inicioval sporové konanie, keďže Civilný sporový poriadok vychádza primárne z princípu
zodpovednosti sporových strán za svoj súkromný spor.

8. Na okraj sa pripomína, že v danom prípade žalobca len oznámil, že sa na pojednávaní nezúčastní, o
odročenie pojednávania nežiadal. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu postupovať podľa
ust. §183 ods. 4 C. s. p., keďže jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o
odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý.
Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok pre vydanie rozsudku

pre zmeškanie podľa § 278 písm. a) a b) C. s. p. a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu strany sporu na odročenie pojednávania podľa §
183 C. s. p., pričom žiadna analógia legis
vo vzťahu k ust. § 278 písm. b) C. s. p. do
úvahy neprichádza (pozri Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17/2019).

9. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej
pasivity žalobcu v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalobcu sa prejavuje tým, že si neplní
povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Pripomína sa
zásada, že práva patria bdelým, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a

vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku
ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť
prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo
k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalobcu, ktorý sa bez riadneho, hoci včasného
uvedenia dôvodu neustanovil na pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie, hoci bol naň riadne a

včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie osobitný subjekt i splnomocnený
zástupca žalovanej na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu,
bolo povinnosťou súdu rozhodnúť podľa ust. § 278 C. s. p. (pozri Stručný komentár, Civilný sporový poriadok - Jaroslav Krajčo, Eurounion,

2018, str. 353) tak, že žalobu zamietol. Žalobca totiž nerešpektoval povinnosti uložené súdom prvej
inštancie podľa Článku 10 Základných princípov civilného sporového konania a tomu zodpovedala forma
a jeho výsledok. (pozri obd. Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17/2019).

10. V tejto súvislosti súd k bezdôvodnej neúčasti žalobcu na pojednávaní odkazuje i na právny názor

vyslovený Krajským súdom v Nitre v Uznesení č. k.: 9Co/388/2017-97 z 26.4.2018, ktorý vyslovil, že
za vážnu okolnosť nemožno považovať hospodárnosť konania. Tento dôvod nemožno, v zmysle vyššie
uvedených záverov súdov vyššej inštancie, považovať za dôvod, ktorý by sporovej strane objektívne
bránil v účasti na predbežnom prejednaní sporu.11. Nie je totiž ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní presvedčenie sporovej strany (jej
zástupcu), že v prejednávanom spore by jej účasť viedla k nehospodárnosti konania, (obd. Rozsudok

NS ČR z 31.05.2012, spis. zn. 29 Cdo 1940/2011). Uvedené platí o to viac, keď žalobca (jeho zástupca)
presvedčivo nezdôvodnil, v čom konkrétne by mala spočívať nehospodárnosť konania v prípade jeho
účasti na predbežnom prejednaní sporu.

12. Na tomto mieste sa dopĺňa, že skutočnosť, že žalobca bol v doterajšom priebehu konania aktívny,

nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa ust. §278 Civilného sporového
poriadku rozhodujúca (obdobne pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo 87/2018 z 22.11.2018, obdobne
Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob 152/2019 z 05.12.2019).

13. Žalobca neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami tak, ako to vyžaduje ustanovenie
§278 písm. b) C. s. p.

14.Podľa§279C.s.p.,odôvodnenierozsudkuprezmeškaniežalobcuobsahujelenstručnúidentifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

15.Pretožebolisplnenézákonnépredpoklady,súdpodľaustanovenia§278C.s.p.rozhodolrozsudkom
pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu zamietol.

16. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čistoačnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (ust. §145 ods. 2 C. s. p.).

17.Vpriebehukonaniapredsúdomprvejinštancievzalžalobcažalobuspäťvčastizaplateniasumy6,15
eur, a preto v tejto časti bolo konanie podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia zastavené.

18. Podľa § 255 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia aplikujúc zásadu úspechu v
konaní.Žalovanávprocesnompostaveníslabšejstranybolavkonaníúspešná.Keďžejejzobsahuspisu
trovy konania nevyplývajú, bolo rozhodnuté tak, že sa jej právo na ich náhradu nepriznáva. Osobitný
subjekt vystupujúci na strane žalovanej bol v konaní úspešný, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

20. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,

že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§ 356 písm. b) CSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 281 ods. 1 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší
a nariadi nové pojednávanie.

Podľa § 281 ods. 2 CSP návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.