Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/304/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106222852
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4106222852.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ P. V., bytom N., S. 6, zastúpená JUDr. Ivetou
Lenčéšovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 28, 2/ J. V., naposledy bytom N., S. 6, zomr. dňa XX.
XX. XXXX, proti odporcom: 1/ J.. V. W., bytom N., A. XX, 2/ Z. W., bytom N., A. XX, odporcovia v 1. a
2. rade obaja zastúpení Advokátska kancelária Bizoň & Partners, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 31 a 3/
Mesto Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľky v 1. rade proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 08. 2012 č.k. 12C/240/2006-494, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na súde prvého stupňa dňa 16. 11. 2006, sa navrhovatelia po ostatnom pripustení
jeho zmeny domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. N.,
zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 236/10 - ostatné plochy o výmere 191 m2 a parc. č. 236/11

- ostatné plochy o výmere 224 m2 a to každý v podiele 1/10-tiny k celku. Napadnutým uznesením
súd prvého stupňa predmetné konanie prerušil až do právoplatného skončenia dedičského konania,
vedeného na Okresnom súde BratislavaI pod sp. zn. 3D/395/2011. Rozhodol tak v intenciách § 107 ods.
3 OSP po zistení, že navrhovateľ v 2. rade dňa XX. XX. XXXX zomrel a je po ňom vedené dedičské
konanie, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené. Poukazujúc na to, že ide o majetkovú vec, pričom
po navrhovateľovi v 2. rade nie sú známi jeho dedičia a teda nie sú známi jeho prípadní procesní

nástupcovia, mal za to, že je dôvod na prerušenie tohto konania.

Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadla navrhovateľka v 1. rade, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil. Odvolávajúc sa na rozsudok NS SR zo dňa 14. 10. 2008 sp.zn.

5Cdo/220/2008 mala za to, že v konaní nedošlo k prekážke takého charakteru, ktorú by nebolo možné
odstrániť dopytom u notára, ktorý je poverený na prejednanie dedičstva po navrhovateľovi v 2. rade.
Uvedeným spôsobom by súd mohol zistiť, kto prichádza do úvahy ako závetný alebo zákonný dedič po
navrhovateľovi v 2. rade, čím by sa zabezpečilo i prejednanie veci v primeranej lehote bez zbytočných
prieťahov v súlade s ust. § 6 OSP.

Odporcovia v 1. a v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu taktiež navrhli
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázali na to, že
prechod práv a povinností z poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikajú, spočíva na zásade univerzálnej
sukcesie, ktorá vychádza z toho, že práva a povinnosti tvoria nerozlučný celok a po smrti prechádzajú na
dedičov. Títo tak plne vstupujú do právneho postavenia svojho právneho predchodcu, vstupujú do jeho
procesných práv a povinností a konanie preto pokračuje ďalej v štádiu, v ktorom sa nachádza. Opierajúc

sa i o nimi označené rozhodnutia NS SR a NS ČR mali za to, že v konaní sú splnené podmienky na to,
aby súd pokračoval v ďalšom konaní i pred skončením konania o dedičstve.Odporca v 3. rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľky v 1. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že jej odvolanie je dôvodné.

Podľa § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie

právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Ust. § 107 OSP upravuje postup súdu za situácie, kedy účastník stratí v priebehu konania, t.j. v období
od jeho začatia do jeho právoplatného skončenia spôsobilosť byť účastníkom konania a rieši z toho
vyplývajúce, tzv. procesné nástupníctvo. Pokiaľ účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom

konania v priebehu konania, súd najskôr podľa povahy veci posúdi, či uvedená skutočnosť sama o sebe
bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či je možné v konaní pokračovať; povahou veci sa rozumie
hmotnoprávna povaha predmetu konania. Následne potom posudzuje, či je možné v konaní pokračovať
ihneď a tam, kde to nie je možné, konanie uznesením preruší. Úvaha o tom, či je možné v konaní
pokračovať sa odvíja od povahy predmetu konania, od osoby, ktorá stratila spôsobilosť byť účastníkom

konania, poprípade tiež od stavu konania, v ktorom sú zisťovaní jej právni nástupcovia.

Podľa § 107 ods. 3 OSP konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide a to len čo sa skončí konanie

o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Keďže procesné nástupníctvo je odvodené od nástupníctva hmotnoprávneho, procesným nástupcom je
preto vždy ten, kto podľa hmotného práva prevzal právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Právnym
nástupcom fyzickej osoby, ktorá zomrela, sú spravidla jej dedičia. I keď sa dedičstvo nadobúda smrťou

poručiteľa (§ 460 OZ), nie je v tejto dobe väčšinou okruh poručiteľových dedičov ešte známy. Je preto na
mieste prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktoré trvá obvykle až do
skončenia konania o dedičstve. Až po jeho skončení je totiž známe, ktorý z dedičov prevzal právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, poprípade, či povinnosť nezanikla celkom alebo sčasti podľa § 470 OZ.
Pokiaľ má však poručiteľ jedného dediča alebo ak je predmetom konania nepeňažné plnenie alebo je

zrejmé, ktorý z viacerých dedičov právo prevezme (napr. podľa závetu, ktorý nebol v dedičskom konaní
napadnutý), možno v konaní v týchto a v im podobných prípadoch pokračovať ešte pred skončením
dedičského konania, pokiaľ to nevylučuje povaha veci.

O takýto prípad ide i v posudzovanej veci. Predmetom tohto konania je totiž určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, pričom podľa potvrdenia Notárskeho úradu JUDr. Kataríny Pohronskej (č.l. 445 spisu),
na ktorom je vedené konanie po navrhovateľovi v 2. rade ako poručiteľovi pod sp.zn. 3D/395/2011, Dnot
2/2011 prichádza zo zákona v 3. dedičskej skupine do úvahy ako jediná dedička navrhovateľka v 1. rade
- sestra poručiteľa. Za danej procesnej situácie, i keď dedičské konanie po navrhovateľovi v 2. rade nie je
právoplatne skončené, odvolací súd vo svetle zhora uvedených záverov dospel k názoru, že nič nebráni

v tom, aby súd pokračoval v konaní i pred skončením konania o dedičstve po navrhovateľovi v 2. rade
tak, ako na to správne poukázala navrhovateľka v 1. rade vo svojom odvolaní a taktiež i odporcovia v 1. a
2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky. Zvlášť v prípade, že súdne konanie je vedené už
od 16. 11. 2006 a doposiaľ nebolo právoplatne skončené. V tomto smere treba mať na pamäti, že voľba
súdu, ktoré z jednotlivých procesných prostriedkov slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu

súdu pri vedení príslušného súdneho konania použije, je potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke
rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 OSP). Preto i ust. § 107 ods. 3 OSP
musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou SR (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia
Ústavy SR totiž nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Súd sa pri uplatňovaní

procesného postupu preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku a ktorá
ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenie umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných
prieťahov a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (viď nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS
21/2000).Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na
nesprávnom právnom posúdení, keďže prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí o prerušení konania

nedostatočne zohľadnil požiadavku rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov konania vyplývajúcu z §
6 OSP, ako i možnosť s ohľadom na povahu veci pokračovať s dedičmi po zomrelom navrhovateľovi
v 2. rade pred skončením dedičského konania po tomto účastníkovi. Odvolací súd preto napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221
ods. 2 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.