Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 0Er/396/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202891308
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Paulína Čaplánová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1202891308.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: G.. Y.. Š. T., F. X, D., zast. JUDr. Ľubomírom
Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, IČO: 31 772 854, proti povinnému:
Trends Trading Slovakia, s.r.o., so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 35 768 428, vedenej
pred súdnym exekútorom: JUDr. Marko Rus, Exekútorský úrad Revúca, so sídlom Železničná 257/19,
050 01 Revúca, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.02.2002 tunajší súd poveril poverením č. 5102 000708 súdneho exekútora vykonaním
exekúcie vo veci hore označených účastníkov.

2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 01.06.2020 námietky oprávneného proti upovedomeniu

o zastavení starej exekúcie. Námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie boli podané v
zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote.

3. Oprávnený vo svojich námietkach uviedol, že oprávnený podal návrh v dobrej viere, že táto exekúcia
skončí zastavením len z dôvodov, ktoré boli ustanovené v Exekučnom poriadku. Oprávnený pri podávaní
návrhunazačatietohtoexekučnéhokonanianemoholdôvodneočakávať,žeexekúciabudezastavenáz

dôvodov uplynutia rozhodnej doby. Je nutné zabezpečiť predvídateľnosť práva, je nutné dodržať princíp
právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu. Napadnutým zastavením exekúcie bolo
porušené základné právo oprávneného vlastniť podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je
právo slobodne nakladať s pohľadávkou, ktorá je predmetom tohto exekučného konania. Urýchlenie
rozhodovania súdov, ktoré je deklarované účelom zákona č. 233/2019 Z.z. nemožno realizovať za
cenu porušovania základných práv oprávneného. Je protiústavné nútiť oprávneného, aby opakovane

podával návrh na vykonanie exekúcie, aby oprávnený platil paušálne trovy exekúcie, ktoré by pri
dodržaní účinného znenia Exekučného poriadku oprávnený nemusel platiť. V danom prípade je povinný
fyzická osoba v produktívnom veku a nie je možné vylúčiť, že povinný sa skôr alebo neskôr zaradí do
spoločnosti a zo svojich príjmov začne splácať pohľadávku exekvovanú v tomto exekučnom konaní. V
tomto exekučnom konaní nebola preukázaná nemajetnosť povinného ani vôľa oprávneného zastaviť
toto exekučné konania, tak oprávneného nemožno zaväzovať j úhrade trov exekúcie. Oprávnený pri

podávaní návrhu na začatie tohto exekučného konania nemohol predvídať, že bude zaviazaný po
uplynutí rozhodnej doby zaplatiť paušálne trovy exekúcie a je protiústavné oprávneného zaväzovať k
úhrade takýchto trov.

4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“) na účely tohto zákona sa starou

exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.
marca 2017.5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,

b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné

konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

6. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v
strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

7. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje
a) označenie oprávneného a povinného,
b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu,
c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi,

d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu
zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú,
e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného,
f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov,
náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty;

ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú,
g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením
starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje,
h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.

8. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor
oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú
exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie
zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo
vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora
námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

10. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej
exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia
lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

11. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením

upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd
uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd
doručí oprávnenému a exekútorovi.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto

zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť
exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo
k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa
námietky odmietli.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z., pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení
exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak
osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.14. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku
1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

15. Podľa § 10 ods.1 zákona č. 233/2019 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto
zákona sa použije Exekučný poriadok - zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovúčinný
do 31. marca 2017, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

16. Súd po preštudovaní predmetného exekučného spisu a námietok oprávneného proti Upovedomeniu
o zastavení starej exekúcie zistil, že predmetná exekúcia v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. je starou
exekúciou, na ktorú sa vzťahuje § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z.. Teda je zrejmé, že na danú exekúciu
sa vzťahujú dôvody ustanovené zákonom č. 233/2019 Z.z., ktoré spôsobujú zastavenie exekúcie priamo
zo zákona (ex lege), teda bez potreby o tom meritórne rozhodnúť.

17.Protiupovedomeniuozastavenístarejexekúcie,ktorébolovydanévrozporestýmtozákonom,môže
oprávnený podať námietky. Oprávnený však vo svojich námietkach neuviedol žiaden dôvod, ktorý by
odôvodňoval, že by upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore s týmto zákonom.
Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 13.05.2020 vydané súdnym exekútorom v danom
exekučnom konaní, doručené oprávnenému obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú povinné a ustanovené

v § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z., a teda je v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu súd námietky
povinného proti upovedomeniu o zastavení ako nedôvodné zamietol.

18. K námietke oprávneného, že v danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku a nie je
možné vylúčiť, že povinný sa skôr alebo neskôr zaradí do spoločnosti a zo svojich príjmov začne splácať

pohľadávku exekvovanú v tomto exekučnom konaní, súd uvádza, že povinným bola právnická osoba,
ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného registra SR.

19. K námietke oprávneného, že v tomto exekučnom konaní nebola preukázaná nemajetnosť povinného
súd uvádza, že Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 36 Exre/1343/2005 zo dňa 07.03.2012,

ktorénadobudloprávoplatnosťdňa23.04.2012bolzrušenýbezlikvidácieakudňu03.05.2012vymazaný
z Obchodného registra. Najvyšší súd SR už opakovane judikoval (napr. spis. zn. 3 M Cdo 10/2011), že v
prípade, ak dôjde k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a následne jej vymazaniu z Obchodného registra,
je potrebné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného. Súd dodáva, že predmetné upovedomenie
o zastavení starej exekúcie bolo vydané z dôvodu uvedeným v § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/2019

Z.z., teda, že povinný zanikol bez právneho nástupcu. Súd taktiež dodáva, že v danom prípade okrem
uvedenéhodôvodujemožnévydanieUpovedomeniaozastavenístarejexekúcieajzdôvoduuvedeného
v § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z., a teda, že uplynula rozhodná doba.

V prípade, že oprávnený nebol spokojný s činnosťou súdneho exekútora, mohol v zmysle § 44 ods.

10 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez
uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom tak oprávnený
neurobil.

20. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak sa stará exekúcia podľa vyššie uvedeného zákona zastavila,

neznamená to ešte, že zanikla samotná pohľadávka priznaná v pôvodnom konaní. Oprávnený sa tak
môže rozhodnúť, že sa mu predsa len oplatí podať nový návrh na vykonanie exekúcie (napr. ak je
odôvodnenýpredpokladnadobudnutiamajetkualebopríjmupovinným).Vtakomprípadesaužnásledne
postupuje podľa účinného znenia Exekučného poriadku s výnimkami podľa ustanovení tohto paragrafu.
Opätovný návrh na vykonanie exekúcie sa podáva Okresnému súdu Banská Bystrica ako jedinému

exekučnémusúduvSR(§49Exekučnéhoporiadku).Návrhsapodávazásadneelektronicky(§48ods.7
Exekučného poriadku) - s výnimkou, ak oprávnený nemá aktivovanú elektronickú schránku, kedy môže
návrh podať prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).

21. Súd taktiež poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu č. IV. ÚS 160/2020-28 zo dňa 13.05.2020,

v ktorom konštatuje, že je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva
možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho
jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou
úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétnekonanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava,
exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť
nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege

zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V
kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd
argumentáciu sťažovateliek, ktorou sa domáhali ústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2
zákona č. 233/2019 Z. z. za nedôvodnú, pretože súdni exekútori v dotknutých exekučných konaniach
nemali diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavených exekúcií a tento

nárok si uplatnili v súlade s platným právom.

22. Súd taktiež v predmetnom Uznesení Ústavného súdu č. IV. ÚS 160/2020-28 zo dňa 13.05.2020,
poukazuje na to, že zmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z. bolo riešiť neúnosnú situáciu na
exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo
neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty

subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale
samostatným zákonom, ktorým, ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia.
Podľa tohto zákona za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení
má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu starých exekúcií. V rámci svojho
včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy

zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať,
že zákon č. 233/2019 Z. z. je vo vzťahu k exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne
upravuje tam stanovené situácie, a to vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo
vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným
spôsobom - na jednej strane povinnosť (nahradiť trovy exekúcie) má oprávnený, na druhej strane

neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom ustanovená paušálna suma. Zákon
č. 233/2019 Z. z. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie
považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného
znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných
prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára

2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1, pozn.).
Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z., konštatuje, že nárok
súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj
čo sa týka výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je možné uvažovať
o porušení základných práv sťažovateliek nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z

nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou úpravy lex specialis.

23. Ústavný súd ďalej konštatoval, že podstatná a najrozsiahlejšia argumentácia sťažovateliek
smerovala k námietke protiústavnosti samotnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z., najmä v časti
úpravy povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípade jej zastavenia, pričom

poukazovali a analyzovali právnu úpravu v okolitých štátoch, citovali viaceré rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky, Ústavného súdu Českej republiky, Ústavného tribunálu Poľskej republiky,
Ústavného súdu Lotyšska, ako aj konkrétnu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva
- vec Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70). Ústavný súd v tomto
smere poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy senát ústavného súdu nie je oprávnený preskúmavať súlad
právnych predpisov s ústavou, pretože takýto prieskum je vyhradený plénu ústavného súdu v konaní
podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že účel konania o súlade právnych
predpisov nemožno dosiahnuť v inom type konania (napr. III. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08).
Argumentácia sťažovateliek o protiústavnosti právnej úpravy je teda v prípade konania o individuálnej

sťažnosti právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nedôvodná. Ústavný súd zhrňujúco konštatoval,
že napadnuté upovedomenia v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne
udržateľné, rešpektujú a primeraným spôsobom interpretujú vo veci aplikované právne normy. Ústavný
súd dospel k záveru, že ústavné sťažnosti sťažovateliek v častiach, ktorými namietali porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

napadnutými upovedomeniami obsahujúcimi výzvy na úhradu paušálnych trov starých exekúcií, sú
spôsobilé na odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej
neopodstatnenosti.24. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku

prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť
môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia je
neprípustná.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v

akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti
sporu možné a účelné.