Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202481
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516202481.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o.,Bratislava,Pribinova25,IČO:35807598,právnezast.JUDr.BarborouKorenecovou,advokátkou,
so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanému: O. V., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom M. nám. XX/XX, O., občan SR v konaní o zaplatenie 1.195,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.6.2016 (elektronickým podaním so zaručeným
elektronickýmpodpisom)domáhal,abyžalovanýbolzaviazanýzaplatiťžalobcovisumu1.195,-eurspolu

so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.195,- eur od 21.5.2005 do zaplatenia
ako aj nahradenia trov konania; titulom uzatvorenej zmluvy o úvere.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola spolu s poučeniami doručená dňa 23.8.2016
nevyjadril. Na nariadené pojednávanie sa žalovaný nedostavil a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom
neospravedlnil.

3. Žalobca sa na nariadené pojednávanie taktiež nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 14.11.2017 a súhlasil s tým, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho
neprítomnosti.

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia súd
považuje.
4. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 22.11.2004 zmluvu o úvere predmetom, ktorej bolo poskytnutie

úveru vo výške 20.000,- Sk/663,88 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku úveru
vo výške 36.000,- Sk/1.194,99 eur v 10 mesačných splátkach po 3.600,- Sk/119,50 eur počnúc dňom
22.12.2004.

5. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu je to, že žalovaný doposiaľ z poskytnutého úveru
neuhradil žiadnu splátku.

6. Z pripojeného trestného spisu má súd za preukázanú tú skutočnosť, že samotný žalobca dňa
31.8.2005 podal na žalovaného na Okresnú prokuratúru Stará Ľubovňa oznámenie o skutočnostiach
nasvedčujúcich spáchanie trestného činu a uznesením zo dňa 8.11.2005 začalo Okresné riaditeľstvo
PZ, úrad justičnej a kriminálnej polície Stará Ľubovňa voči žalovanému trestné stíhanie za účastníctvospáchané formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. k trestnému činu úverového podvodu podľa
§ 250a ods. 1 Tr. zák..

7. Trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2T/47/2006 zo dňa 4.9.2006 bol žalovaný
uznaný vinným, že dňa 19.11.2004 v Podolínci prostredníctvom mandatára spoločnosti Pohotovosť s.r.o.
Bratislava Jozefa Džurňáka požiadal o úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý mu bol dňa 22.11.2004 na
základe uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXX spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava poskytnutý
vo výške 20.000,- Sk s tým, že sa ho zaviazal splatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 16.000,-

Sk, teda celkovo mal zaplatiť sumu vo výške 36.000,- Sk v 10-ich mesačných splátkach po 3.600,-
Sk počnúc dňom 22.12.2004, z ktorých nezaplatil ani jednu mesačnú splátku, pričom obžalovaný k
žiadosti o úver doložil nepravdivé potvrdenie o výške svojho príjmu, ktoré bolo jednou z podmienok
pre poskytnutie úveru, čím spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava spôsobil škodu v uvedenej výške, s
príslušným poplatkom z omeškania, teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke
splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak spôsobil škodu nie nepatrnú, čím spáchal trestný čin

úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zák.č. 140/1961 Zb., trestný zákon platného a účinného
do 31.12.2005 (ďalej len Tr. zák.), za čo bol odsúdený podľa § 250a ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia
slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1Tr. zák. sa výkon
trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd
poškodenú obchodnú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Račianská 42/A, 831 02 Bratislava, IČO:

35807598s nárokomnanáhraduškodyodkazujenaobčianskesúdnekonanie.Predmetnérozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2007.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
8. Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy) zmluva o úvere

musí mať písomnú formu inak je neplatná.

9. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
16. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd dospel k záveru:17. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným
zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti súd poukazuje
na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá
orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa
ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu
úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že

samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-
záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných
strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý
sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

18. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že

v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy
nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa
postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom
transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy
inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54

ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu(rozumej
Občianskemuzákonníku,§54ods.1).Súdpoznamenáva,žeajprávnaúpravavObčianskomzákonníku
dopadánaobidvestranyvsúladesprincípomrovnosti,nojecitlivejšia,zohľadňujeaspektinformovanosti
spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva
pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť fakt, že sú to predovšetkým

dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto
argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

19. Vzhľadom na uvedené, nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, súd na
posúdenie úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka,

ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a
6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS

402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho
zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku,
nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

20. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne

vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že
Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia,
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava

Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné
ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné
pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V súvislosti
s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, že Najvyšší
súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo

spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v
zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. Súd taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014,
podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré obazhodnevsporezozmluvyospotrebiteľskomúvereaplikovaliust.§5bzákonač.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka.
Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí z 26.11.2015 sp. zn. 4 MCdo17/2014.

22. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii
zák. č. 103/2014 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú
činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter
procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň
táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho
zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma

§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny
režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio.

23. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, na ktorý bol odkázaný trestným rozkazom
tunajšieho súdu zo dňa 4.9.2006 sp. zn. 2T/47/2006. Je nesporné, že vzťah medzi žalobcom a

žalovaným je spotrebiteľským vzťahom vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Preto
súd podľa § 52 ods.1 OZ a § 5b uvedeného vyššie bol povinný prihliadať na premlčanie nároku
uplatneného žalobcom ex officio.

24. Z ustanovenia § 106 OZ vyplýva, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená

kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený
odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný
vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že
poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode a o tom, kto zaň zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v

ustanovení § 106 ods.1 a škodca v súdnom konaní vznesenie námietku premlčania, právo sa premlčalo
aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10 ročná premlčacia
doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2. Subjektívna premlčacia doba je 2 ročná a na začatie jej plynutia
vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa vedomostí o škode a vedomostí
o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za 3 roky, ak

ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za 10 rokov,
ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Toľko z komentára k § 106 OZ. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2CZ
129/74 vyplýva, že ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do
uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení§ 106 ods. 1 OZ a škodca namieta
premlčanie, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy

objektívna 10 ročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ.

25. Trestný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 4.9.2006 sp. zn. 2T/47/2006, ktorým bol žalovaný uznaný
vinným, tak ako je to uvedené vyššie a žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2007. Žalobca mal vedomosť o osobe škodcu a

rozsahu škody už v čase trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným nárokom.
Po právoplatnosti trestného rozkazu dňa 22.10.2007, mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom
nároku na náhradu škody. Dvojročná subjektívna premlčacia doba v predmetnej veci začala plynúť
najneskôr dňa 23.10.2007 a uplynula dňa 23.10.2009. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody
na súde až dňa 29.6.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody

proti žalovanému tak súd považuje za premlčaný a preto ho v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol takto:
26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. V konaní bola úspešnejší žalovaný, avšak tomuto žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu súd
nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).