Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/316/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115233330
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115233330.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcov:
1. V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/XX, Z. Z., 2. V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/
XX, Z. Z., obaja zastúpení ATTORNEYS GROUP s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej
2, IČO: 36 863 998 proti žalovaným: 1. S. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., J. XXX/X, 2. S. O., nar. XX.

XX. XXXX, bytom G. Z. XXX, zast. Mgr. Miroslavom Pavlíkom, advokátom, so sídlom Nové Mesto nad
Váhom, Podjavorinskej 1922/9, 3. T. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. Z. XXX, 4. W. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Y., K. XXX/XXX, o náhradu škody 124.133,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 26. septembra 2016 č. k. 10C/604/2015-56 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezriadilzáložnéprávonanehnuteľnostiachnachádzajúcich
sa v katastrálnom území G. Z. zapísaných Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny
odbor, na LV č. XX ako parcely registra „C" parc. č. 84/5 o výmere 148 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/17 o výmere 455 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/32 o výmere 330 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/33 o výmere 20 m2, druh pozemku: zastavané plochy

a nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/34 o výmere 30 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele registra „C" parc. č.
84/5, stavby - hospodárska budova postavená na parcele registra „C" parc. č. 84/33 a stavby - garáž
postavená na parcele registra „C" parc. č. 84/34, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného
v 2. rade v podiele 1/4 v pomere k celku, žalovaného v 3. rade v podiele 2/4 v pomere k celku
a žalovaného v 4. rade v podiele 1/4 v pomere k celku. Žalobcom v 1. a 2. rade priznal náhradu

trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 343 ods. 1, 2, 3, § 344 CSP a uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade v spore začatom
13. 11. 2015 žalobou požadujú, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaných v 1. až 4. rade zaplatiť im
spoločne a nerozdielne škodu v žalovanej výške, pretože od žalovaného v 1. rade nadobudli kúpnou
zmluvou z 08. 11. 2012 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. G. Z. zapísané na LV
č. XX ako parcely registra „C" parc. č. 84/5 o výmere 148 m2, druh pozemku: zastavané plochy a

nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/17 o výmere 455 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/32 o výmere 330 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/33 o výmere 20 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/34 o výmere 30 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele registra „C" parc.
č. 84/5, stavby - hospodárska budova postavená na parcele registra „C" parc. č. 84/33 a stavby -

garáž postavená na parcele registra „C" parc. č. 84/34 za kúpnu cenu 150.000 eur, ktorej časť 86
889,60 eura bola predávajúcemu vyplatená z peňažných prostriedkov získaných z úverovej zmluvy z08. 11. 2012 uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou a. s., (ďalej len „VÚB banka a. s."), pričom
vlastnícke právo na nich prešlo zápisom kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade
nadobudol predmetné nehnuteľnosti rovnako kúpnou zmluvou od žalovaných v 2., 3. a 4. rade, ktorí

sa následne na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom začali domáhať určenia svojho vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam s odôvodnením, že ich v skutočnosti nechceli predať, pričom
v prípade neplatnosti tejto zmluvy bude neplaná aj zmluva, ktorú uzavreli žalobcovia so žalovaným v
1. rade a im tým vznikne škoda predstavujúca ich povinnosti z úverovej zmluvy, ktorú by inak neboli
uzavreli. Žalobcovia v 1. a 2. rade k žalobe pripojili výpis z LV, úverovú zmluvu, prílohu, európske

informácie o spotrebiteľskom úvere, informáciu pre klienta, všeobecné obchodné podmienky, zápisnicu
o výsluchu svedka, kúpnu zmluvu, výzvu, doručenku, znalecký posudok a inzerciu z internetu. Dňa 16.
09. 2016 podali žalobcovia návrh na nariadenie zabezpečovacieho oparenia a to zriadenie záložného
právo na predmetných nehnuteľnostiach s odôvodnením, že Okresný súd v Novom Meste nad Váhom
rozsudkom z 03. 03. 2014 určil, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalovaní v 2., 3. a 4.
rade, ktorí ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku sa preukázateľne v súvislosti s uspokojovaním

pohľadávoksvojichveriteľovdopustiliprotiprávnehokonania,ktorémalozanásledokvznikškody,pričom
predmetné nehnuteľnosti predstavujú ich jediný majetok, a tak jedine zriadenie záložného práva na
týchto nehnuteľnostiach môže zabezpečiť, že v budúcnosti nedôjde k zmareniu alebo ohrozeniu práva
žalobcov na náhradu škody. Žalobcovia k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojili
rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 03. 03. 2016 č. k. 10C/25/2014-188, ktorým bolo

určené, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G. Z. zapísané na
LV č. XX ako parcely registra „C" parc. č. 84/5 o výmere 148 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/17 o výmere 455 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/32 o výmere 330 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/33 o výmere 20 m2, druh pozemku: zastavané plochy

a nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/34 o výmere 30 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele registra „C" č. parc.
84/5, stavby - hospodárska budova postavená na parcele registra „C" parc. č. 84/33 a stavby - garáž
postavená na parcele registra „C" parc. č. 84/34 sú žalovaní v 2. rade a to v podiele 1/4, žalovaný v
3. rade v podiele 1/2 a žalovaný v 4. rade v podiele 1/4. Súd rozsudok v tejto časti odôvodnil tým, že

žalovaní v 2., 3. a 4. rade boli k 23. 07. 2012 podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností,
pričom tieto nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech VÚB, a. s. zriadeného záložnou
zmluvou z 19. 07. 2011. Dňa 23. 07. 2012 uzavreli so žalovaným v 1. rade kúpnu zmluvu, ktorou mu za
kúpnu cenu 150.000 eur odpredali predmetné nehnuteľnosti s tým, že sa zaviazali, že do 23. 10. 2012
nehnuteľnosti vypracú. Dňa 08. 11. 2012 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcami a žalovaným v 1.

rade, ktorou žalovaný v 1. rade odpredal žalobcom predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 150.000 eur
a aj záložná zmluva medzi žalovaným v 1. rade ako záložcom a VÚB a. s. ako záložným veriteľom, ktorá
mala zabezpečiť pohľadávku VÚB a. s. ako záložného veriteľa vo výške 86 889,60 eura na podklade
úverovej zmluvy z 08. 11. 2012 uzavretej medzi žalobcami a VÚB a. s. Súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že zmluva uzavretá 23. 07. 2012 medzi žalovanými v 2. rade, v 3. a 4. rade a žalovaným

v 1. rade je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právny úkon nebol zo strany
žalovaných v 2., 3. a 4. rade urobený vážne. V časti o určenie, že záložné právo v
prospech VÚB a. s. zriadené zmluvou z 08. 11. 2012 medzi žalovaným v 1. rade a VÚB a. s. zaniká,
súd žalobu zamietol s odôvodnením nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, neúplného okruhu účastníkov a aj nesprávneho žalobného návrhu. Súd zamietol aj vzájomnú

žalobu žalobcov na uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade vypratať predmetné nehnuteľnosti s
odôvodnením, že nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam od
žalovaného v 1. rade, ktorý nebol ich vlastníkom. Z výpisu z LV č. XX pre kat. úz. G. Z. súd zistil,
že aktuálne sú ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní žalovaný v 2. rade v
podiele1/4,žalovanýv3.radevpodiele2/4ažalovanýv4.radevpodiele1,pričomtitulomnadobudnutia

je rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 03. 03. 2016 č. k. 10C/25/2014-188, ktorý
nadobudol právoplatnosť 01. 04. 2016. Na časti zapísaných nehnuteľností a to pozemkov a rodinného
domu je vyznačená plomba na základe Z 32030/2016 a v časti C Ťarchy je list vlastníctva bez zápisu.
Súd posúdil návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa uvedených zákonných
ustanovení a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie. Žalobcovia

osvedčili, že bolo právoplatne určené, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, za ktoré vyplatili
žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky získané čiastočne z úverovej zmluvy, ktorých zaplatenia
sa v konaní titulom škody domáhajú, sú žalovaní v 2., 3. a 4. rade, pričom na nehnuteľnostiach
neviazne žiadne záložné právo zabezpečujúce ich dlh, naopak, v katastri nehnuteľností je vyznačenáplomba, čo nasvedčuje tomu, že ohľadne nich prebieha nejaké konanie. Pretože bolo osvedčené,
že neskoršia exekúcia môže byť z uvedených dôvodov ohrozená, súd na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalobcov zriadil na predmetných nehnuteľnostiach záložné právo. Pretože žalobcovia boli v

konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešní, súd im podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plnú
náhradu trov tohto konania.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná v 2. rade, v
ktorom poukázala na ustanovenia § 420 ods. 1 a § 451 Občianskeho zákonníka a uviedla, že bez ohľadu

na zavinenie, podľa rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp.
zn. 10C/25/2014, je kúpna zmluva, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti uvedené v petite uvedeného
uznesenia o zriadení záložného práva a ktorá bola uzatvorená medzi žalovanými absolútne neplatnou.
Defacto táto absolútna neplatnosť spôsobuje aj neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami
a žalovaným v 1. rade, predmetom ktorého je taktiež táto nehnuteľnosť. Z uvedeného je potom možné
vyvodiť záver, že nakoľko žalovaný v 2. rade, žalovaný v 3. rade a žalovaný v 4. rade neboli účastníci

zmluvného vzťahu, nemohli porušiť žiadnu z právnych povinností, ktorá sa vzťahuje na právny vzťah
založený medzi žalobcami ako kupujúcimi a žalovaným v 1. rade ako predávajúcim. Žalovaní v 2. rade,
v 3. rade a v 4. rade teda nemôžu zodpovedať ani za škodu, ktorú si žalobcovia uplatnili v tomto konaní.
Ak by sa súd nestotožnil s ich názorom a mal za to, že žalovaní v 2. rade, v 3. rade a v 4. rade by mali
zodpovedať za škodu, poukázala na výpoveď p. B. na OR PZ v Bratislave, z ktorého vyplýva, že sa

mal spolupodieľať ako sprostredkovateľ na uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalovanými, sprostredkovať
poskytnutie úveru žalovanému v 2. rade, ako aj uzatvorenie zmluvy medzi žalovanými v 1. rade a
žalobcami a tiež, že žalobcovia kupovali nehnuteľnosť s tým, že si na túto kúpu zoberú úver, tento bude
financovaný z nájmu, ktorý budú platiť nájomcovi a to až do času, kedy im bude riadne poskytnutý úver
nakúpupredmetnýchnehnuteľností.Aktedažalobcoviatvrdia,žežalovanív2.rade,v3.radeav4.rade

nikdy nemali záujem o prevod nehnuteľností, je zrejmé, že ani žalobcovia nemali záujem o nadobudnutie
nehnuteľností,alelenomajetkovýprospech.Žalobcoviaodsamotnéhopočiatkuoabsolútnejneplatnosti
právneho úkonu vedeli, resp. mali vedieť. Vznik škody teda sami zavinili, resp. sa pri plnom vedomí na
ňom podieľali. Peňažné plnenie poskytnuté žalobcami ako kupujúcimi v prospech žalovaného v 1. rade
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09. 11. 2012, teda na základe neplatného právneho úkonu má podľa jej

názoru povahu plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu a jeho prijatie je bezdôvodným obohatením.
Ak žalobcovia čerpali hypotekárny úver za účelom úhrady kúpnej ceny predmetných nehnuteľností,
vydanie týchto peňažných prostriedkov by sa mali domáhať z titulu bezdôvodného obohatenia. Suma
124.133,52 eura, ktorej úhrady sa žalobcovia domáhajú predstavuje výšku poskytnutej istiny vo výške
86.889,60 eura spolu s výškou celkových nákladov, ktoré by mali žalobcovia ako dlžníci z hypotekárnej

zmluvy vrátiť. Ak celkové náklady mali byť 37.243,92 eura, náklady počas obdobia jedného roka mali
byť v priemernej výške 2.190 eur. Ak teda hypotekárna zmluva trvala 4 roky, tieto náklady by sa mali
pohybovať približne vo výške 8.760 eur. V dôsledku tejto logickej úvahy považuje za neprimerané,
aby na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške približne 9.000 eur, na ktorej úhrade by sa mali
podieľať 4 účastníci konania, bolo vydané zabezpečovacie opatrenie vo forme zriadenia záložného

práva na nehnuteľnosť, ktorej hodnota bola žalobcami uznaná na sumu 150.000 eur. V prípade, ak
žalobcoviaposkytliVšeobecnejúverovejbanke,a.s.inézabezpečenieprepotrebyhypotekárnejzmluvy,
táto nemusela zaniknúť, pričom v takom prípade je potrebné s určitosťou vylúčiť vznik škody vo
vyčíslenej výške žalobcami 124.133,52 eura. Z uvedených dôvodov považujú za nevyhnuté preukázať
zo strany žalobcov zánik hypotekárnej zmluvy s presným vyčíslením poskytnutých a žiadaných plnení v

prospech VÚB, a. s. v členení na istinu a príslušenstvo alebo iný právne relevantný doklad, na základe
ktorého došlo zo strany žalobcov k úhrade nákladov z titulu hypotekárnej zmluvy v členení na istinu
a príslušenstvo. Z uvedených listinných dôkazov nie je preskúmateľné, či vôbec žalobcovia vynaložili
akékoľvek prostriedky na úradu škody alebo škoda na strane žalobcov ešte len vznikne, čo je základný
právny predpoklad jej náhrady. Z uvedeného majú za to, že skutkový stav nenapĺňa znaky takej intenzity,

že je potrebné, aby vzťahy účastníkov boli zabezpečené zabezpečovacím opatrením. Ohrozenie výkonu
exekúcie pohľadávky žalobcu voči 4 spoločne a nerozdielne sa podieľajúcich žalovaných nedosahuje
intenzitu, ktorá bude spôsobená zásahom do ústavou chráneného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. G. Z., zapísané na LV č. XX. Z uvedených dôvodov má za to, že súd pri
rozhodovaní nesprávne zistil skutkový stav a tento aj nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobcovia a 1.

rade a v 2. rade žiadnym spôsobom nepreukázali, že na ich strane vznikla škoda, naopak, argumentoval
len potenciálnym vznikom škody, ktorú by mohli prípadne mať povinnosť nahradiť. Z uvedených dôvodov
navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a žalobcom v 1. a 2. rade uložiť povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalovanej v 2. rade trovy konania.X. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. rade uviedli, že s odôvodnením napadnutého
uznesenia sa stotožňujú, nakoľko majú za to, že pre jeho nariadenie boli splnené všetky

zákonom stanovené podmienky. Žalobcovia nepochybne osvedčili zákonnú podmienku, nakoľko bolo
preukázané, že podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalovaní v 2. až 4. rade,
žalobcovia za kúpu zaplatili riadne a včas kúpnu cenu, väčšinová časť kúpnej ceny bola vyplatená
z finančných prostriedkov získaných z hypotekárnych zdrojov, žalobcovia od 2012 až do dnešného
dňa uvedenú hypotéku stále riadne mesačne splácajú, zo strany žalovaných nebolo žalobcom nikdy

umožnené užívanie predmetných nehnuteľností, hoci boli ich vlastníkmi, žalobcovia boli vedomým
a nedobromyseľným konaním, okrem iných aj žalovaných v 1. až 4. rade, uvedení do omylu, na
základe čoho prišli o svoje dobromyseľne nadobudnuté vlastnícke právo, žalobcovia nie sú vlastníkmi
predmetných nehnuteľností, avšak naďalej musia mesačne splácať hypotéku vo výške 124.133,52
eura, neexistuje žiadne iné zabezpečovacie právo žalobcov, ktoré by zabezpečovalo nároky žalobcov
a obava ohrozenia prípadnej exekúcie nárokov žalobcov sa potvrdila aj tým, že plomba, ktorá v čase

rozhodovania o návrhu žalobcov na zriadenie záložného práva bola vyznačená na LV č. XX pre kat. úz.
G. Z., je dnes už zapísaná ako prebiehajúca exekúcia. Uviedli, že voči napadnutému uzneseniu podala
odvolanie len žalovaná v 2. rade, z čoho možno vyvodiť záver, že žalovaní v 1., 3. a 4. rade nemajú
voči nemu výhrady. Inštitút záložného práva je aktuálne jediným zákonným prostriedkom ochrany práv
a právom chránených záujmov žalobcov a plní výlučne zabezpečovací charakter. Tvrdenie právneho

zástupcu žalovaného v 2. rade, že žalovaní v 2. až 4. rade nemôžu zodpovedať za škodu,
ktorú si žalobcovia uplatnili, je alibistický a zavádzajúci. Takéto konanie odporujúce zákonu nemožno
nazvať inak ako podvodné, s úmyslom obohatiť sa na úkor žalobcov ako dobromyseľných účastníkov
tohto premysleného konania a je nepochybné, že konaním žalovaných v 1. až 4. rade boli naplnené
všetky zákonom vyžadované podmienky zodpovednosti za škodu. Je tiež zarážajúce tvrdenie právneho

zástupcu žalovanej v 2. rade, že žalobcovia si škodu zavinili sami. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že
nárok žalobcov je oprávnený a dôvodný, avšak vzhľadom na spôsob doterajšieho konania žalovaných
existuje dôvodná obava, že títo sa v budúcnosti budú snažiť zmariť uspokojenie pohľadávok žalobcov a
sporné nehnuteľnosti sú jediný majetok spôsobilý na zabezpečenie nárokov žalobcov voči žalovaným.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie navrhli v celom rozsahu potvrdiť.

4. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že peňažné plnenie poskytnuté
žalobcami ako kupujúcimi v prospech žalovaného v 1. rade na základe kúpnej zmluvy, teda na
základe neplatného právneho úkonu, má podľa jej názoru povahu plnenia poskytnutého bez právneho
dôvodu a jeho prijatie je bezdôvodným obohatením. Návrh žalobcov vo veci sa spravuje absolútne

nesprávnym výkladom pojmu škoda podľa Občianskeho zákonníka a pojmu bezdôvodné obohatenie
podľa Občianskeho zákonníka. Nesprávny výklad pojmu škoda, resp. jeho zamieňanie si ho s
bezdôvodným obohatením by preto malo mať vplyv aj na zriadenie záložného práva, teda na okolnosti,
za ktorých súd takéto záložné právo zriadi formou zabezpečovacieho opatrenia. Zdôraznila, že podľa jej
názoružalobcoviaoprávnomstaveuzatvoreniakúpnejzmluvymedzižalovanýmv1.radeakokupujúcim

a žalovanými v 2., 3. a 4. rade ako predávajúcimi vedeli. Je teda zrejmé, že žalobcovia nemali nikdy
záujem o nadobudnutie nehnuteľností, ale len o majetkový prospech. Vznik škody si teda zavinili sami,
resp. sa pri plnom vedomí na ňom podieľali. Z uvedených dôvodov mala za to, že žalobcovia vo svojich
podaniach nedostatočným spôsobom preukázali potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podľa
§ 343 Civilného sporového poriadku. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť, ak je na strane

veriteľa obava, že exekúcia bude ohrozená. Takýto zásah do práv dlžníka je však možné podľa jej názoru
vykonať len v prípade, ak je aspoň čiastočne preukázaná existencia pohľadávky, ktorej sa žalobca
domáhal. Žalobcovia nepreukázali existenciu pohľadávky a právny titul jej vzniku, ktorý by mal byť aspoň
čiastočne zrejmý z návrhu vo veci samej.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdiť.

6. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú voči žalovaným v 1. až 4. rade náhrady škody vo výške
124.133,52 eura. V žalobe uviedli, že dňa 08. 11. 2012 uzatvoril žalovaný v 1. rade ako predávajúci so
žalobcamiakokupujúcimikúpnuzmluvu,ktorejpredmetombolprevodvlastníckehoprávakpredmetným
nehnuteľnostiam. Bolo dohodnuté, že kúpna cena vo výške 150.000 eur bude zaplatená z časti vhotovosti a z časti prostredníctvom finančných prostriedkov hypotekárneho úveru. Dňa 08. 11. 2012
uzavreli žalobcovia ako dlžníci so spoločnosťou VÚB, a. s. zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na
refinancovanie. Banka poskytla žalobcom finančné prostriedky vo výške 86.889,60 eura a žalobcovia

budú povinní vrátiť banke sumu 124.133,52 eura. Kúpna cena bola zaplatená. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade
podali žalobu, ktorou sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy, ktorou nadobudol nehnuteľnosti žalovaný
v 1. rade, od ktorého nehnuteľnosti kúpili žalobcovia. Dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy má byť to,
že nehnuteľnosti nechceli predať. Škoda, ktorú si žalobcovia uplatňujú, spočíva v tom, že v súvislosti s
kúpou nehnuteľnosti si zobrali hypotekárny úver, ktorý by si za iných okolností inak nevzali.

7. Žalobcovia v priebehu konania podali návrh na zriadenie záložného práva, ku ktorému už aj predložili
rozsudokOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomč.k.10C/25/2014-188,ktorýmsúdurčil,žežalovanív
2. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, keď mal súd za to, že účastníci
zmluvy označenej ako kúpna zmluva zo dňa 23. 07. 2002 len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy,
pretože žalobcovia v skutočnosti mali vôľu získať peniaze na úhradu predchádzajúcich pohľadávok.

Kúpna zmluva nebola urobená vážne, preto je podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
Z aktuálneho výpisu z LV č. XX kat. úz. G. Z. odvolací súd zistil, že t. č. sú ako vlastníci predmetných
nehnuteľností zapísaní žalovaní v 1. až 3. rade, a to práve na základe rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 10C/25/2014, právoplatného 01. 04. 2016.

8. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zariadiť záložné právo na veciach,
právachalebonainýchmajetkovýchhodnotáchdlžníkanazabezpečeniepeňažnej pohľadávkyveriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Zabezpečovacie opatrenie je novým procesným inštitútom, ktoré má zo zákona prednosť pred
neodkladným opatrením, pričom ním súd môže na návrh zriadiť záložné právo na veciach, právach

alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v
prípade, ak je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CP). Toto záložné právo sa
zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra
(kataster nehnuteľností, Notársky centrálny register záložných práv, register záložných práv Centrálneho
depozitára cenných papierov a pod.). Účelom jeho vydania je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť

práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa
exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím
opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu
však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná

pohľadávka priznaná. Vo všeobecnosti sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia
o neodkladnom opatrení.

13. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným
postupom, ktorý sám o sebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej. Samotné uznesenie

o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým
sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Cieľom zabezpečovacieho
opatrenia je postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka
na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá môže byť neskôr judikovaná, resp. už judikovaná bola,
s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky

veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného
veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v
exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP a to aj napriek existencii skoršieho záložného
práva. Samotné trvanie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť a spravidla by ani nemalo byťpodmienené právoplatným skončením konania vo veci samej. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej
inštancie mal v danom prípade v základných rysoch osvedčené esenciálne predpoklady pre nariadenie
zabezpečovaciehoopatrenia.Žalobcoviapodaliriadnynávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia

spolu po podaní žaloby o náhradu škody v sume 12.133,52 eura na súde prvej inštancie dňa 16. 09.
2016 voči žalovaným v 2. až 4. rade. Spôsobilým predmetom požadovaného záložného práva sú
nehnuteľnosti v katastrálnom území Trenčianske Bohuslavice, zapísané Okresným úradom Nové Mesto
nad Váhom, katastrálnym odbor, na LV č. XX ako parcely registra „C" parc. č. 84/5 o výmere 148
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/17 o výmere 455

m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/32 o výmere 330
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/33 o výmere 20 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" parc. č. 84/34 o výmere 30 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele
registra „C" parc. č. 84/5, stavby - hospodárska budova postavená na parcele registra „C" parc. č.
84/33 a stavby - garáž postavená na parcele registra „C" parc. č. 84/34. V danom prípade nariadené

zabezpečovacie opatrenie bude zabezpečovať zatiaľ nejudikovanú finančnú pohľadávku žalobcov v
sume 124.133,52 eura, ktorá je predmetom konania o náhradu škody v tomto konaní. Pokiaľ ide o
existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, tak túto je možné na strane žalovaných vyvodiť z
konkrétnych okolností vzniku škody na strane žalobcov vedomým uzavretím neplatnej zmluvy z dôvodu
nedostatku takúto zmluvu uzavrieť, ktorej neplatnosti sa následne domáhali a už bolo ich návrhu aj

súdnym rozhodnutím právoplatne vyhovené, pričom dôvodom takéhoto konania žalovaných v 2. až 4.
rade bol nedostatok finančných prostriedkov, podľa ich vyjadrenia ťažká finančná situácia, ktorú riešili
takýmto spôsobom. Odvolací súd pri porovnaní výšky uplatneného žalobného petitu vo veci samej v
eurách a hodnoty predmetných nehnuteľností podľa ich kúpnej ceny v kúpnej zmluve dospel k záveru,
že bola zachovaná zásada „proporcionality“, pokiaľ ide o zásahy do majetkových pomerov žalovaných

a to aj vzhľadom na výšku pohľadávky, na zabezpečenie ktorej sa vzťahuje nariadené zabezpečovacie
opatrenie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nedôjde k neprimeranému zásahu do
vlastníckeho práva žalovaných v 2. až 4. rade, ktorí môžu predmetné nehnuteľnosti užívať a takýmto
spôsobom realizovať svoje vlastnícke právo. V konaní bola preukázaná existencia obavy z budúceho
zmarenia exekúcie, má okrem iného aj posilniť vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní,

preto odvolací súd pri preukázateľnom osvedčení štyroch esenciálnych predpokladov k nariadeniu
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP (návrh, spôsobilý predmet zálohu, peňažná
pohľadávka a existencia z obavy budúceho zmarenia exekúcie) podané odvolanie žalovanej v 2. rade
vyhodnotil ako neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. K námietkam žalovanej v 2. rade odvolací súd poznamenáva, že smerovali viac k posúdeniu

veci samej, preto sa súd prvej inštancie s nimi vyporiada pri rozhodovaní vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).