Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/357/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224700
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1413224700.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: H. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. cesta 13, Bratislava, zastúpený JUDr. Gabriel Bleho, advokát so sídlom
LadislavaDérera2,Bratislavaprotižalovanému:Slovenskárepublika-MestskáčasťBratislava-Karlova
Ves, Námestie sv. Františka č. 8, Bratislava, IČO: 00 603 520, zastúpený JUDr. Ľuboslav Kašuba,
advokát so sídlom Na Vŕšku 1, Bratislava, o náhradu škody a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.12.2013 domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 60.000 eur titulom náhrady škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj sumu 30.000 eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnil tým,
že prednosta Miestneho úradu Karlova Ves nesprávne postupoval v komisii prideľovania bytov tak, že
konal podľa vopred vypracovanej schémy tak, aby sa jeden byt v hodnote cca 60.000 eur dostal práve
jeho pričinením darovacou zmluvou k jeho zaťovi. Nezákonné rozhodnutie spočívalo v tom, že starostka
rozhodla v rozpore so zákonom č. 138/1991 Z.z., keď bez vedomia miestneho zastupiteľstva predmetný
byt predala. O tejto skutočnosti sa dozvedel z regionálneho káblového okruhu dňa 22.10.2010. Týmto

nesprávnym úradným postupom bola jeho žiadosť o pridelenie nájomného bytu podaná 15.03.2016
pod č. 54/2006 odignorovaná a v rozpore s dobrými mravmi bola uprednostnená žiadosť pani X.,
podaná 24.07.2007 pod por. č. 4073, ktorá byt získala, po roku si ho odkúpila a následne ho darovala
rodine prednostu MÚ Karlova Ves Ing. S., ktorý predsedal komisii o prerozdeľovaní poradovníka žiadosti
o nájomný byt. Starostka Miestneho úradu Bratislava Karlova Ves bez súhlasu poslancov Miestneho
zastupiteľstva nebola oprávnená zmluvu o prevode bytu podpísať. Takto došlo k nelegálnemu prevodu
bytu na J. ul. č. 9 na Ing. S. prostredníctvom ,,bieleho koňa“ pani X., čím došlo k nesprávnemu úradnému

postupu. Z výpisu z katastra nehnuteľností ďalej zistil, že pani X. byt ďalej darovala M. T.. Nebola preto
sociálny prípad, ani osobou odkázanou. Výška žalobcom uplatnenej škody 60.000 eur predstavuje cenu
bytu, ktorý mohol získať. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha aj zaplatenia sumy 30.000 eur titulom
nemajetkovej ujmy. Žalobu v tejto časti odôvodnil tým, že vyššie uvedeným konaním žalovaného došlo
k zásahu do jeho dôstojnosti z dôvodov pretrvávajúceho bezdomovstva. Ako rodina bývali v ubytovni
Fortuna, kde im po piatich rokoch odmietli poskytnúť ďalšie ubytovanie. Manželka i deti z dôvodu
chudoby na neho zanevreli, rozpadla sa mu rodina, došlo k značnému poškodeniu jeho zdravia.

2.Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, považuje ho za nedôvodný a žalobu
žiada zamietnuť. Žalobca čo sa týka vecnej stránky odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z titulu
nesprávneho úradného postupu prednostu a nezákonným rozhodnutím starostky tým, že byt nebolpridelený jemu ale inej osobe. Poukazoval na ustanovenie § 14 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého
územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Uviedol, že žalobca sa mylne domnieva, že tým, že starostka podpísala zmluvu o nájme bytu
s treťou osobou došlo k naplneniu zodpovednosti obce za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Prideľovanie bytov nie je výkonom verejnej moci, nie je správnym konaním a ani sa nevydáva

žiadne správne rozhodnutie. Žalobca nie je žiadnym účastníkom ,,konania“ a nemá žiadny právny
nárok na pridelenie bytu. Medzi konaním žalovaného a následkom pre žalobcu nie je žiadna príčinná
súvislosť. Mestská časť nevytvára žiadny poradovník pre žiadateľov o pridelenie bytu, podľa ktorého by
bola povinná prideľovať voľné byty. Odhliadnuc od tejto skutočnosti ešte pred podaním žiadosti o byt
žalobcom, žalovaný evidoval niekoľko desiatok žiadostí o pridelenie bytu. Mestská časť pri prenájme
bytov postupuje podľa Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/2006,

pričom okrem iného, byt môže byť pridelený iba žiadateľovi, ktorý vlastným pričinením neprišiel o právo
bývania, čo v prípade žalobcu nebolo, keďže tento bol vlastníkom rodinného domu na Devínskej ceste
v Bratislave.

3. Uznesením zo dňa 09.03.2015, č.k. 9C/357/2013-108 súd konanie prerušil.

4. Uznesením zo dňa 15.01.2016, č.k. 9C/357/2013-124 súd konanie zastavil.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie.

6. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.05.2016, č.k. 2Co 162/2016, 2 NcC 36/2016 uznesenie
tunajšiehosúduozastaveníkonaniazrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniesodôvodnením,žesúdprvej
inštancie vyzve navrhovateľa, v osobe jeho zástupkyne, aby označil jasne, presne, subjekt, ktorý má v
konaní vystupovať za Slovenskú republiku, resp. ide o zmenu, zámenu účastníka na strane odporcu tak,
že odporcom bude ďalej Mestská časť Bratislava - Karlova Ves. Až po vyjadrení sa navrhovateľa bude

súd prvého stupňa v konaní pokračovať v prvom rade v súlade s procesným predpisom upravujúcim
občianske súdne konanie (civilný proces) a následne na hmotnoprávne predpisy.

7. Na základe výzvy súdu žalobca označil žalovaného nasledovne:

8. Slovenská republika v zastúpení Mestská časť Bratislava Karlova Ves, Námestie Sv. Františka č. 8,
Bratislava, IČO: 00 603 520.

9. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca opätovne nesprávne označil žalovaného, keď za
žalovaného označil Slovenskú republiku, ktorú má zastupovať Mestská časť Karlova Ves. Mestská časť

nemôže zastupovať štát. Mestská časť je orgánom samosprávy. Štát môžu zastupovať výlučne orgány
štátnej správy.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 18.10.2013, odpoveďou žalovaného na žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 13.11.2013, žiadosťou žalobcu o pridelenie bytu zo dňa
17.03.2006, odpoveďou žalovaného na žiadosť o pridelenie bytu zo dňa 26.11.2007, ako aj ostatným
obsahom spisu, výsluchom žalobcu, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného a zistil tento skutkový
stav:

11. Žiadosťou zo dňa 18.10.2013 sa žalobca žiadal Miestny úrad Bratislava - Karlova Ves o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom, keď
prednosta miestneho úradu nesprávne postupoval v komisii prideľovania bytov tak, že vzniklo
podozrenie, že konal podľa vopred vypracovanej schémy tak, aby sa jeden byt v hodnote cca 60.000
eur dostal nezákonne k jeho zaťovi.

12. Žalovaný listom zo dňa 13.11.2013 žalobcovi oznámil, že miestny úrad Mestskej časti Bratislava -
Karlova Ves vždy postupoval pri prideľovaní nájomných bytov v súlade so zákonmi ako aj Všeobecne
záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/2006 o nájme bytov a obytných miestnostív zariadeniach určených na trvalé bývanie. Žiadateľ o nájomný byt musí spĺňať podmienky uvedené v
§ 4 uvedeného nariadenia. Žalovaný uviedol, že situácia žalobcu s bývaním je zjavne nepríjemná, ale
žiaľ, mestská časť Bratislava - Karlova Ves žiaľ nemá momentálne k dispozícii žiadne byty. Vzhľadom

na uvedené, nie je možné jeho žiadosti o náhradu škody vyhovieť z dôvodu jej neopodstatnenosti.

13. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že rozhodnutie starostky MČ Karlova Ves bolo nezákonné, jej
úradný postup bol nesprávny a v rozpore s dobrými mravmi. Poukazoval na skutočnosť, že v zákone
č. 514/2003 Z.z. je defínícia nesprávneho úradného postupu. Pod nesprávnym úradným postupom je

potrebné považovať každé konanie, ktoré je v rozpore nielen so zákonom, ale aj v rozpore s dobrými
mravmi. Postupom žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

14. Právny zástupca žalovaného poukazoval na skutočnosť, že pre riadne uplatnenie nároku na náhradu
škody musí byť zo strany žalobcu preukázané porušenie žalovaného, ktorým mu má vzniknúť určitá
ujma, takýmto konaním musí žalobcovi vzniknúť reálna škoda, nie iba imaginárna. Prideľovanie bytov

nie je upravené žiadnym právnym predpisom, výsledkom nie je žiadne správne rozhodnutie. Keďže sa
nevydáva žiadne správne rozhodnutie, nemôže byť porušený ani žiadny úradný postup. Žalobca nemá
na pridelenie bytu žiadny právny nárok, preto si nemôže uplatňovať ani žiadnu škodu, ktorá mu ani
nevznikla. Každý, kto si chce uplatniť nárok z dôvodu porušenia zákona o zodpovednosti za škodu pri
výkone verejnej moci v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, musí v prvom rade existovať nejaké

rozhodnutie a musí byť porušený postup, ktorý je upravený zákonom. V tomto prípade však žiadne
rozhodnutie vydané nebolo. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na ochranu osobnosti tento je premlčaný.

15. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter

sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad
rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre
posúdenie nedôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z
hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady
občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,

ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorímajúhlavnúzodpovednosťzazistenieskutkovéhostavuapreukázaniesvojichtvrdeníakdeaktivita
súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov
účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za
skončené.

16. Dôkazné bremeno stíha každého, kto navrhne dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
Kto dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení neunesie, stratí spor.

17. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len
územná samospráva ) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c)
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkoneverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

22. Podľa § 14 zákona č. 514/2003 Z.z. územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

24. Podľa § 16 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

26. Podľa § 19 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

27. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone osobitným predpisom, ktorým je Občiansky zákonník.

28. Štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne, za súčasného

splnenia troch podmienok:
- poškodenému vznikla škoda,
- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu,
- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom

29.Podpojemnesprávnyúradnýpostupzákonč.514/2003Z.z. subsumujeporušeniepovinnostiorgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

30. Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo
primeraných lehôt na jeho vydanie, to všetko samozrejme za predpokladu, že poškodenému vznikla
škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch) či nemajetková ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
uvedeným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny

a následku.
31. Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škody ani neupravuje rozsah jej náhrady,
je potrebné v tejto otázke vychádzať z § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odseku 1 sa
hradí skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou zákon mieni ujmu, ktorá nastala(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi.

32. Skutočnou škodou je nutné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu u
poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba
vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Ušlý zisk je v podstate majetkovým prospechom a
spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré bolo možno - keby nebolo

škodnej udalosti - dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

33. Vznik škody na strane poškodeného ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu musí byť
splnený najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje (podľa § 154 o.s.p. pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia).

34. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, či
nesprávnehoúradnéhopostupu,teda,akjenezákonnérozhodnutie,činesprávnyúradnýpostupaškoda
vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a keď je doložené, že nebyť nezákonného rozhodnutia, alebo
nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo.

35. Ako už bolo vyššie uvedené, podľa § 14 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

36. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

37. V posudzovanej veci súd dospel k záveru, že nároku žalobcu nie je možné vyhovieť. Podmienkami

priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, a
to, existencia nesprávneho úradného postupu, škoda, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného
postupu žalovaného. Prideľovanie bytov nie je výkonom verejnej moci, nie je správnym konaním a
ani sa nevydáva žiadne správne rozhodnutie. Žalobca nie je účastníkom ,, konania“ a nemá žiadny

právny nárok na pridelenie bytu. Žalovaný nevytvára poradovník pre žiadateľov o pridelenie bytu,
podľa ktorého by bola žalovaná povinná prideľovať voľné byty. A, ako uviedla žalovaná, pred podaním
žiadosti žalovaného o pridelenie bytu, žalovaná evidovala niekoľko desiatok žiadostí o pridelenie bytu.
Mestská časť pri prenájme bytov postupuje podľa Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta
SR Bratislavy č. 1/2006, pričom okrem iného, byt môže byť pridelený iba žiadateľovi, ktorý vlastným

pričinením neprišiel o právo bývania, čo v prípade žalobcu splnené nebolo, keďže tento bol vlastníkom
rodinného domu na Devínskej ceste v Bratislave. Žalobca takto nesplnil už prvú z troch kumulatívnych
podmienok pre priznanie náhrady škody. Druhou kumulatívnou podmienkou je vznik škody. Splnenie
ani tejto podmienky v konaní preukázané nebolo. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody
spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom žalovaného pri výkone verejnej moci, v dôsledku

ktorej mu spôsobil škodu v sume 60.000 eur, predstavujúcu cenu bytu, o ktorý prišiel, keď práve jeho
rodine nebol predmetný byt pridelený. Ako bolo už vyššie uvedené, žalobca nemal žiadny právny nárok
na pridelenie predmetného bytu. Nemôže si preto uplatňovať nárok na náhradu škody, ktorá mu ani
nevznikla. Súd napokon uzatvára, že nie je splnená ani posledná z troch kumulatívnych podmienok
a to priama príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu v tejto časti zamietol.

38.Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 30.000 eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobu v
tejto časti odôvodnil tým, že vyššie uvedeným konaním žalovaného došlo k zásahu do jeho dôstojnosti z

dôvodov pretrvávajúceho bezdomovstva. Ako rodina bývali v ubytovni Fortuna, kde im po piatich rokoch
odmietli poskytnúť ďalšie ubytovanie. Manželka i deti z dôvodu chudoby na neho zanevreli, rozpadla sa
mu rodina, došlo k značnému poškodeniu jeho zdravia.39. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, (ďalej len Obč. zákonníka) fyzická osoba má právo
naochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,akoajsúkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

40. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanovením § 11 a nasl. OZ. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah,
ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ a povinnosť súdom uložené sankcie

znášať.

41. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí,
že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.

42. Občiansky zákonníka poskytuje túto ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti

občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a
ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to,
aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť. Za tejto podmienky chránia
ustanovenia § 11 a nasl. OZ občana najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení (napr. nepravdivé
ponižujúce tvrdenia o mravnom profile občana, o jeho vlastnostiach, zmýšľaní, chovaní, pracovnej

morálke a pod. ), k čomu môže dôjsť aj prostredníctvom tlače.

43. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
44. Základným hmotnoprávnym predpokladom zodpovednosti podľa § 13 Obč. zákonníka je

neoprávnený zásah, spôsobilý vyvolať ujmu na osobnosti občana spočívajúcu v porušení, čo ohrození
práv chránených ust. § 11 a nasl. Obč. zákonníka. Dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu do
osobnostných práv je však okolnosť, že k zásahu došlo v rámci primeranej obrany chránených záujmov,
či už vlastných, cudzích alebo verejných pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva, alebo
pri plnení zákonom uloženej právnej povinnosti.

45. K porušeniu práva na ochranu osobnosti môže dôjsť aj vtedy, ak sú pravdivé tvrdenia uvedené takou
formou, v takých súvislostiach, alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem skresľujúci
pravdu, čím pôsobia hanlivo. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými
tvrdeniami difamačného (hanlivého) charakteru, ale aj opisovaním neprípustných hodnotiacich úsudkov

o konkrétnej osobe. V prípade, že v kritike charakterizujúcej určité javy sú použité výrazy, ktorých miera
expresivity je v značnom nepomere k cieľom kritiky, resp. ak je obsah kritiky celkom neadekvátny k
posudzovanému konaniu kritizovaného, pričom z nej vyplýva úmysel znevážiť, či uraziť kritizovanú
osobu, ide o neprimeranú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej
osoby (Rc 102/2008).

46. Keďže žalovaný vo veci vzniesol námietku premlčania, bolo potrebné v prvom rade vyriešiť, či nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 30.000 eur titulom nemajetkovej ujmy nie je premlčaný.

47. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

48. Občiansky zákonník stají na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou (§
101). Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom
(alebo iným predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo

dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova ,,mohlo“
a nie ,,mohol“).49. Hoci nemajetkové práva fyzickej osoby na ochranu osobnosti sa nepremlčujú (Z III s. 191) - i keď
uplynutím doby môžu stratiť na aktuálnosti, právo na peňažné zadosťučinenie, ktorého účelom je vyvážiť
a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou, podlieha premlčaniu. Do úvahy tu prichádza všeobecná

trojročná premlčacia doba, ktorá začne plynúť odo dňa, keď sa právo na peňažnú satisfakciu mohlo
uplatniť po prvý raz. Rovnako z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR je možné jednoznačne
vyvodiť, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných
prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby je právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.

50. Žalobca ako sám uvádza v žalobe, sa o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol poškodený
nesprávnym úradným postupom žalovaného dozvedel dňa 22.10.2010. Trojročná premlčacia doba preto
uplynula dňa 22.10.2013, predmetná žaloba bola podaná dňa 05.12.2013, teda oneskorene. Nárok
žalobcu na priznanie peňažného zadosťučinenia je premlčaný.

51. Napriek tomu, má súd za to, že žalobca nepreukázal neoprávnený zásah žalovaného do žiadnej

zo zákonom chránených zložiek osobnosti, nepreukázal zásah do práva na ochranu jeho osobnosti.
Ako už bolo vyššie uvedené, prideľovanie bytov nie je výkonom verejnej moci, nie je správnym konaním
a ani sa nevydáva žiadne správne rozhodnutie. Žalobca nie je účastníkom ,, konania“ a nemá žiadny
právny nárok na pridelenie bytu. Žalovaný nevytvára ž poradovník pre žiadateľov o pridelenie bytu,
podľa ktorého by bola žalovaná povinná prideľovať voľné byty. Pred podaním žiadosti žalovaného

o pridelenie bytu, žalovaná evidovala niekoľko desiatok žiadostí o pridelenie bytu. Mestská časť pri
prenájme bytov postupuje podľa Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č.
1/2006, pričom okrem iného, byt môže byť pridelený iba žiadateľovi, ktorý vlastným pričinením neprišiel
o právo bývania, čo v prípade žalobcu nebolo, keďže tento bol vlastníkom rodinného domu na Devínskej
ceste v Bratislave. Ako bolo už vyššie uvedené, žalobca nemal právny nárok na pridelenie predmetného

bytu. V konaní nebolo preukázané žiadne konanie žalovaného, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zásah žalovaného do niektorej zo zákonom chránených zložiek osobnosti žalobcu.

52. Súd nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom, keď s poukazom na vyššie uvedené, ich
vykonanie by bolo nadbytočné, neprispeli by k zisteniu právne relevantných skutočností pre posúdenie

predmetu sporu a iné rozhodnutie vo veci.

53. Vzhľadom k tomu súd návrh žalobu žalobcu aj v časti na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
ako nedôvodný zamietol.

54.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.1
C.s.p. tak, že žalovanému ako v celom rozsahu úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.
1CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).