Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/184/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310201299
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4310201299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Veroniky Svoradovej, v právnej veci navrhovateľa: Československá
obchodná banka, a. s. so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpeného Mgr.
Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom v Bratislave, Michalská 9, proti odporkyni: Y. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Y., F. XXX, o zaplatenie 3.690,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 28. marca 2012, č. k. 7C/80/2010-157, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zročnosti priznanej sumy
m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.690,43 eura spolu s

úrokom z omeškania vo výške 15,80% ročne zo sumy 2.797,47 eura od 21. 12. 2009 až do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 2.797,47 eura od 21. 12. 2009 až do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 606,89 eura od 21. 12. 2009 až do zaplatenia
a úrokom vo výške 20% ročne zo sumy 46,24 eura od 01. 01. 2010 až do zaplatenia, a to všetko v
mesačných splátkach po 80 eur, počnúc dňom 01. 06. 2012, vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca k
rukám navrhovateľa, pod stratou výhody splátok.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku 110,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 354,80 eura na adresu právneho
zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 3.690,43 eura spolu s
úrokom z úveru zo sumy 2.797,47 eura vo výške 15,8% ročne od 21. 12. 2009 do zaplatenia, úrokom
z omeškania zo sumy 2.797,47 eura vo výške 9,5% ročne od 21. 12. 2009 do zaplatenia, úrokom z
omeškania zo sumy 606,89 eura vo výške 9,5% ročne od 21. 12. 2009 do zaplatenia a úrokom zo sumy
46,24 eura vo výške 20% ročne od 01. 01. 2010 až do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ

uzatvoril dňa 26. 09. 2007 s odporkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol
odporkyni peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100.000,-Sk.
Nakoľko odporkyňa úver nesplácala riadne a včas, navrhovateľ vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru
dňom 20. 03. 2009 za splatnú a odporkyňu vyzval na zaplatenie. Odporkyňa dlh nesplatila ani po
tom, ako bola na zaplatenie úveru vyzvaná. Celková dlžná suma predstavuje žalovanú sumu.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

vo výške 3.690,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,80% ročne zo sumy 2.797,47 eura
od 21. 12. 2009 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 2.797,47 eura od 21.
12. 2009 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 606,89 eura od 21.
12. 2009 až do zaplatenia a s úrokom vo výške 20% ročne zo sumy 46,24 eura od 01. 01. 2010až do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 40 eur, počnúc dňom 01. 06. 2012 vždy
do 20. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa, pod stratou výhody splátok. Odporkyni uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na súdnom poplatku vo výške 221 eur a na

trovách právneho zastúpenia 531,15 eura na adresu právneho zástupcu navrhovateľa, najneskoršie do
01. 07. 2012. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, § 657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že nárok navrhovateľa
na zaplatenie žalovanej sumy pozostávajúcej z neuhradených splátok istiny úveru, zmluvného úroku,
úroku z omeškania a poplatkov je, čo do základu a výšky dôvodný, má svoju oporu v zmluvnom

dojednaní účastníkov, preto mu súd v celom návrhu vyhovel. Z úverového účtu vyplýva, že odporkyňa
vyčerpanýúvernesplácalariadneavčas.Navrhovateľnáslednevyhlásilcelúsvojupohľadávkukdátumu
20. 03. 2009 za splatnú. Istina nesplateného spotrebiteľského úveru predstavuje sumu 2.797,47 eura.
Odporkyňa sa zaviazala navrhovateľom poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach
spolu s úrokom z úveru, ktorý podľa čl. IV zmluvy o spotrebiteľskom úvere je 15,80% ročne. Úrok z
úveru k 20. 12. 2009 predstavuje čiastku 515,67 eura. V zmysle čl. VI zmluvy má navrhovateľ nárok

aj na úroky z omeškania zo súm, ktoré neboli zaplatené v termínoch ich splatnosti. Takto úrok z
omeškania predstavuje sumu 239,83 eura. Z úverového účtu tiež vyplýva povinnosť odporkyne uhradiť
poplatky vo výške 91,22 eura, ktoré neboli priebežne uhrádzané v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Debetný zostatok na bežnom účte bol k 31. 12. 2009 vo výške 46,24 eura. Súd považoval
návrh za dôvodný aj v časti uplatneného príslušenstva. Odporkyňa sa s plnením peňažného záväzku

dostala do omeškania, preto jej vznikol i nárok na úrok z omeškania. Úrok z úveru vo výške 15,80%
ročne zmluvne stanovený v čl. IV zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd povolil odporkyni žalovanú sumu
podľa § 160 ods. 1 OSP uhrádzať v mesačných splátkach po 40 eur. Prihliadol pritom na jej osobné a
majetkové pomery a bol toho názoru, že uhrádzanie žalovanej pohľadávky v 251-eurových mesačných
splátkach tak, ako s tým súhlasil navrhovateľ, by nebolo v možnostiach a schopnostiach odporkyne bez

ohrozenia jej životnej úrovne. Odôvodnenosť splátok po 40 eur mesačne mal súd preukázané rodným
listom maloletého dieťaťa, nájomnou zmluvou, rozhodnutím Sociálnej poisťovne-Ústredie a rozhodnutím
ÚPSVaR Levice. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľovi, ktorý bol
v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania a odporkyňu zaviazal k jej zaplateniu. Trovy konania
pozostávali zo súdneho poplatku vo výške 221 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 531,15 eura.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ v časti splatnosti
sumy 3.690,43 eura s príslušenstvom, ktorou súd povolil odporkyni peňažné plnenie v mesačných
splátkach po 40 eur, odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, avšak svojím
rozhodnutím povolil odporkyni splácanie dlhu v splátkach po 40 eur, teda v splátkach ešte nižších, ako

boli pôvodne dohodnuté splátky spotrebiteľského úveru. Súd pritom nezohľadnil skutočnosť, že dlžná
sumasaúročínielenúrokomzúveru,aleajúrokomzomeškania.Lenúrokyzúveruaúrokyzomeškania,
na ktorých zaplatenie sa prednostne započítava akékoľvek plnenie zo strany odporkyne, predstavujú
sumu približne 64 eur mesačne. Súdom určená splátka vo výške 40 eur mesačne teda nepostačuje
ani na úhradu úrokov z poskytnutého úveru a priznaná suma by tak odporkyňou nebola nikdy reálne

zaplatená. Povolením odporkyni uhrádzať súdom priznanú sumu v mesačných splátkach po 40 eur súd
zapríčinil, že zaplatenie žalovanej sumy by sa stalo fakticky nevymožiteľným. Súd v zmysle ustanovenia
§ 160 ods. 1 OSP nepochybne môže rozhodnúť o splácaní dlhu v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí, avšak aj v prípade povolenia splátok musí súd dodržať základné zásady občianskeho
súdneho konania uvedené v § 1, 2 a 3 OSP a o výške splátok rozhodnúť tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, ako aj výchova na zachovávanie
zákonov na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb. Súdom určená výška splátok dlhu
nielenženezodpovedázákladnýmzásadámobčianskehosúdnehokonania,alevdôsledkuneprimeranej
výhody poskytnutej odporkyni došlo aj k porušeniu rovnosti účastníkov občiansko-právnych vzťahov. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak,

že súdom priznanú sumu zaviaže zaplatiť odporkyňu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadal
priznať trovy odvolacieho konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že súhlasí so splátkami 40 eur, pretože viac
nemôže platiť, pretože poberá invalidný dôchodok. Aj splátky 40 eur sú pre ňu veľa, pretože má maloletú

dcéru a už teraz má veľké problémy vyžiť. Ako náhle bude na tom finančne lepšie, bude splácať viac,
pretože vie, že dlh je jej.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom podľa § 220 OSP zmenil.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy

odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru. Keďže
navrhovateľ podal odvolanie len v časti výšky povolených splátok, odvolací súd sa v odvolacom konaní
zaoberal už len zročnosťou priznanej sumy a to z dôvodov namietaných navrhovateľom v odvolaní.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 OSP vzniká účastníkovi konania, ktorému bola súdom uložená
povinnosť splniť ju do troch dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie, platí zákonná domnienka, že
táto lehota je trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti,
pričom zákon pre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom
určená lehota nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel súdneho konania a v

konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty.

Vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach,
pričom zároveň stanoví výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Zároveň umožňuje súdu určiť, že
nezaplatením,resp.omeškanímsplnenímčoilenjednejsplátkynastávazročnosťceléhoplnenia.Pokiaľ

strata výhody splátok nie je v rozhodnutí výslovne vymedzená, účastník, v prospech ktorého je podľa
rozsudku plnené, nemá oprávnenie požadovať splnenie celého dlhu pre omeškanie alebo nesplnenie
niektorej splátky. Proti určeniu času plnenia súdom je prípustné podať odvolanie bez toho, aby tým bola
dotknutá právomoc ostatných výrokov rozsudku (§ 206 ods. 3).

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa v danej veci dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zročnosti, nie je správne,
preto ho odvolací súd podľa § 220 OSP zmenil. Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že súd prvého
stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.690,43 eura s príslušenstvom, pričom v tejto
časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa už právoplatné. Pohľadávka navrhovateľa vznikla zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. 002534439R, uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou. Na základe
tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni formou spotrebiteľského úveru peňažné prostriedky do
výšky úverového limitu 100.000,-Sk s tým, že odporkyňa sa zaviazala splácať úroky a istinu úveru v 60-
tich mesačných anuitných splátkach, vždy 20. deň v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na
20. 10. 2007 a posledná splátka mala byť podľa zmluvy splatná dňa 20. 09. 2012. Prvá až predposledná

anuitná splátka bola dohodnutá v sume 2.416,-Sk (80,20 eura) s tým, že posledná anuitná splátka bude
bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Keďže odporkyňa splátky úveru nesplácala,
došlo k zosplatneniu celého úveru, pričom súd prvého stupňa povolil odporkyni priznanú sumu splácať
v mesačných splátkach po 40 eur. Prihliadol pritom na osobné a majetkové pomery odporkyne adospel k záveru, že splátky 251 eur mesačne, ako to navrhoval navrhovateľ, nie sú v možnostiach a
schopnostiach odporkyne bez ohrozenia jej životnej úrovne.

Z dokladov predložených odporkyňou vyplýva, že odporkyňa poberá mesačne 78,74 eura dávku v
hmotnej núdzi a invalidný dôchodok v sume 153,20 eura mesačne, pričom sa stará o maloletú dcéru Y.
L., nar. XX. XX. XXXX. Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
týkajúcej sa povolenia splátok odporkyni, dospel k záveru, že okrem majetkových pomerov odporkyne
je potrebné v danej veci zohľadniť aj výšku úrokov a úrokov z omeškania z priznanej sumy, pretože

v prípade, ak by boli odporkyni na splácanie priznanej sumy s príslušenstvom povolené splátky v
nižšej sume ako je príslušenstvo, v prípade, ak by odporkyňa splátky dodržiavala, nikdy by nedošlo
k splateniu žalovanej sumy a zaplateniu istiny, čo nie je cieľom inštitútu povolenia splátok. V danej
veci z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že výška mesačných úrokov a úrokov z omeškania je
64 eur (po zaokrúhlení na celé eurá nadol), preto len povolenie mesačných splátok vo vyššej sume
zabezpečuje aj splácanie istiny. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k

finančnej situácii odporkyne, zohľadniac aj uvedené skutočnosti, je dôvodné, povoliť odporkyni priznanú
sumu s príslušenstvom splácať, avšak za primerané považoval splátky v sume 80 eur, pričom takáto
suma bola jednak dohodnutá ako splátky v úverovej zmluve, teda pri uzatváraní zmluvy, odporkyňa s
takouto výškou splátok súhlasila a takáto suma zároveň zohľadňuje aj to, aby v prípade, že odporkyňa
bude pravidelne mesačne splátky uhrádzať, dochádzalo nielen k zaplateniu príslušenstva, ale aj k

postupnému znižovaniu istiny. Vyššie splátky, vzhľadom k finančnej situácii odporkyne, odvolací súd
nepovažoval za dôvodné, avšak odporkyňa si musí byť vedomá aj skutočnosti, že v prípade, ak súdom
určené splátky nebude platiť, stane sa zročnou celá jej pohľadávka voči navrhovateľovi, ktorá mu bola
priznaná súdom.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Všeobecneprenáhradutrovkonaniavsporovomkonaníplatízásadaúspechuvoveci, ktorájedoplnená
zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní

plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od
konkrétnych okolností tej-ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa
mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov

konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť
môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Ustanovenie § 150 ods. 1 OSP umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodu hodného
osobitného zreteľa účastníkom, vedľajším účastníkom alebo štátu, ktorí by inak mali právo na náhradu

trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Nové znenie § 150 ods. 1 OSP (účinné od 15.
10. 2008) by okrem toho malo pôsobiť voči účastníkom konania ako motivácia k tomu, aby rozhodujúce
skutočnostiadôkazypredkladalinaúvodkonania.Aplikáciaustanovenia§150ods.1a2OSPprichádza
do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov

celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postojv konaní. Súd prihliadne tiež na okolnosti, či účastník, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Uvedené neplatí len v prípade, ak účastník
konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť z objektívnych príčin.

V danom prípade navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci a ktorého neúspech v konaní spočíva len v
odlišnej výške splátok, ako navrhoval navrhovateľ (jeho neúspech je teda nepatrný), vzniklo podľa § 142
ods. 3 OSP právo na plnú náhradu trov konania. Odvolací súd však v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1
OSP prihliadol v danej veci aj na dôvody hodné osobitného zreteľa, a to majetkové pomery odporkyne

a vzhľadom k jej finančnej situácii, keď odporkyňa poberá mesačne len dávku v hmotnej núdzi v sume
78,74 eura a invalidný dôchodok v sume 153,20 eura mesačne, pričom sa stará o maloletú dcéru Y.
nar. XX. XX. XXXX, považoval za primerané trovy konania krátiť a priznať mu ich len v jednej polovici.
Z uvedených dôvodov odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 3 a
§ 150 ods. 1 OSP a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti, a preto by mu
vzniklo právo na plnú náhradu trov konania, priznal len polovicu z ním uplatnených trov konania, teda

sumu 465,30 eura. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 221 eur
a trov právneho zastúpenia v sume 709,61 eura, pozostávajúcich zo štyroch úkonov právnej pomoci -
prevzatie veci, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu a podanie odvolania v sume 141,09 eura za úkon
podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, režijného paušálu v sume 2 x 7,21 eura (za prevzatie veci a podanie návrhu) + 1 x 7,41 eura

(za vyjadrenie k odporu) + 1 x 7,63 eura (za podanie odvolania) podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a
DPH v sume 115,79 eura (19% zo sumy 296,60 = 56,35 eura + 20% zo sumy 297,22 = 59, 44 eura)
podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.