Rozsudok – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sa/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200088
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6020200088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu

ITIMEX, a. s., Kukučínova č. 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 425 666, zast. advokátom JUDr.
Ondrejom Zacharom, advokátska kancelária, Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej
Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava o nečinnosť žalovaného v konaní
o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, č. 700-1310014816-GC04/16 zo dňa
7. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa pobočka Levice rozhodnutím č. 700-1310014816-GC04/16 zo dňa 7. januára
2016 predpísala žalobcovi penále v sume 20 720,22 EUR. Rozhodnutie bolo doručené prostredníctvom
pošty na doručenku do vlastných rúk s obsiahnutými údajmi o prevzatí zásielky 20.1.2016,
o neúspešnom pokuse o doručenie zásielky s výzvou na opakované doručenie dňa 13.1.2016, o
opakovanom doručovaní 14.1.2016 a o dni uloženia zásielky 14.1.2016.

2. Žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podaním zo dňa 3.2.2016 doručeným
prvostupňovému správnemu orgánu 5.2.2016. Odvolanie bolo podané na poštovú prepravu 3.2.2016.

3. Žalovaná žalobcovi oznámila listom zo dňa 4.4.2016, označeným ako vyjadrenie k odvolaniu, ktorý
bol žalobcovi doručený 11.4.2016, že žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu 3.2.2016, čo bolo
po zákonnej lehote 15 dní odo dňa oznámenia prvostupňového rozhodnutia. Uviedla, že prvostupňové
rozhodnutie zo dňa 7.1.2016 bolo žalobcovi doporučene „opakovane doručené“ do vlastných rúk.

Zásielka bola oznámená a zároveň Slovenskou poštou uložená dňa 14. januára 2016. Poukázala na
znenie § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení, podľa ktorého ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenie zdržiava,
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a
hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní
od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení

nedozvedel. Pre počítanie lehôt platí § 29 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a §
122 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého lehota určená podľa dní začína dňom, ktorý nasleduje po
udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Zásielka bola uložená14. januára 2016, preto sa za deň doručenia považuje 18. január 2016, keďže 17. januára 2016
bola nedeľa. Prvostupňové rozhodnutie po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3. februára 2016, keďže posledným dňom lehoty na

podanie odvolania bol 2. február 2016. Zákon o sociálnom poistení nedovoľuje žalovanej preskúmať
rozhodnutie na základe oneskorene podaného odvolania. Právoplatné rozhodnutie je teda záväzné,
nezmeniteľné a preto aj nenapadnuteľné riadnym opravným prostriedkom.

Žalobné body -podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 29. marca 2018 domáhal, aby správny súd uložil žalovanému
povinnosť konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka Levice
č. k. 700-1310014816-GC04/16 zo 7. januára 2016 v lehote 10 dní od právoplatnosti jeho rozhodnutia.
Zároveň žiadal, aby súd žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca ďalej uviedol, že
pred podaním žaloby vyčerpal prostriedok nápravy podaním sťažnosti na nečinnosť žalovaného podľa

zákona č. 9/2010 Z. z. čo však neviedlo žalovaného ku konaniu.
5. Podľa žaloby žalovaná je nečinná z dôvodu, že nerozhodla o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne pobočka Levice č. 700-1310014816-GC04/16 zo 7. januára 2016 a potvrdila
len prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán postúpil žalobcovo odvolanie žalovanej,
avšak žalovaná o ňom nerozhodla, čím žalobcovi odňala právo konať a domáhať sa svojho práva

pred príslušným orgánom a zároveň domáhať sa preskúmania rozhodnutia súdom, keďže nie je čo
preskúmať, keďže rozhodnutie neexistuje.

6. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním v zákonom stanovenej lehote.
Prvostupňové rozhodnutie prevzal 20.1.2016 a lehota na podanie odvolania uplynula 4.2.2016.

Odvolanie podal na poštovú prepravu 3.2.2016, čim bola zákonná lehota na podanie odvolania
dodržaná. V predmetnom konaní bola žalovaná informovaná, že členovia predstavenstva boli na
zahraničnej služobnej ceste. Toto malo okrem iného za následok, že k prevzatiu predmetného
rozhodnutia sťažovateľom nemohlo reálne dôjsť skôr.

7. Žalobca namietal, že žalovaná nedostatočne preskúmala splnenie podmienok pre uplatnenie fikcie
doručenia. Zákonná konštrukcia náhradného doručenia vychádza z toho, že adresát sa v čase doručenia
v mieste doručenia zdržiaval. Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou,
ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu orgánu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca
postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ust. § 212 ods. 4 zákona osvedčuje pravdivosť toho,

čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu,
čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že adresát sa v mieste doručenia
zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takom prípade je
povinnosťou rozhodujúceho orgánu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou
v tomto prípade sťažovateľa, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho

prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržoval. Záver o účinnom
náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase
doručovania zdržoval (žalobca pritom poukázal na rozhodnutie NS SR 6CdO 239/2011).

8.Podľažalobcunebolasplnenápodmienkapreaplikáciufikciedoručeniaato,abyboladresátpoštovým

doručovateľom vhodným spôsobom upovedomený o tom, že písomnosť príde znovu doručiť v určený
deň a hodinu. Reálne takéto oznámenie doručené nebolo.

9. Žalovaná nerozhodla o odvolaní žalobcu, ale mu zaslala vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom zahrnula
svoje domnienky a úvahy bez možnosti žalobcu právne relevantne sa voči nemu brániť. Takýmto

postupom žalovaná odňala žalobcovi akékoľvek právo na využitie prostriedkov procesnej právnej
obrany.
10. Žalobca namietal, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. III.ÚS/282/08,
I.ÚS/225/08) je nečinnosťou pasivita orgánu verejnej správy vo veciach, ktoré mu boli predložené
na rozhodnutie aj keď niet zákonnej prekážky alebo faktickej prekážky, aby rozhodli. V predmetnom

prípade takáto prekážka nebola daná. Paušálny odkaz, že zákon žalovanému nedovoľuje preskúmať
prvostupňové rozhodnutie na základe oneskorene podaného odvolania je nekonkrétny, vágny a
nepravdivý, nemajúci oporu v žiadnom konkrétnom ustanovení zákona. Nečinnosť v tomto prípade
spočíva v tom, že žalobkyňa tvrdí nedostatok právomoci a vec vybavila iba listom. V konaní nie je žiadnaprekážkanavydanierozhodnutiaoodvolanížalovanouanapriektomuoodvolanínekoná.Takýtopostup
je v rozpore s § 218 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého má povinnosť odvolanie preskúmať a o
ňom rozhodnúť. Žalobca poukázal na obdobný prípad, kde bolo žalovanej rozhodnutím Krajského súdu

Bratislava uložená povinnosť rozhodnúť o odvolaní č. k. 1S/37/2011. Žalovaná je povinná rozhodnúť
o odvolaní bez ohľadu na to, či bolo podané riadne a včas alebo oneskorene. Žalobca na pojednávaní
uviedol, že žalovaná poukazovala vo svojom vyjadrení na rozhodnutia NS SR z obdobia rokov 2011 až
2012, avšak táto rozhodovacia prax bola prekonaná neskoršími rozhodnutiami napr. 3Sžf/29/2016, kde
sa konštatuje, že došlo k posunu v rozhodovacej činnosti NS SR, v zmysle ktorého je potrebné dávať

prednosťfaktickémudoručeniupreddoručenímfikciou.Okremtoho,akbychcelažalovanáuplatniťfikciu
doručenia, musela by vykonať dokazovanie, čo vyplýva z vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že je nesprávne tvrdenie
žalovanej, že zákon o sociálnom poistení jej neukladá povinnosť preskúmať oneskorene podané
odvolanie a rozhodnúť o ňom vo forme rozhodnutia. Odvolanie bolo doručené prvostupňovému

správnemu orgánu, ktorý ho ako také posúdil a odstúpil vec na rozhodnutie žalovanému. Ďalší procesný
postup upravuje § 218 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je žalovaná povinná rozhodnúť
o podanom odvolaní. Poukázal na rozhodnutia v obdobných veciach Krajského súdu Bratislava I
S/37/2011 z 7.11.2013 a KS Košice 9Sa/2/2017 z 8.12.2017. Žalovaný uviedol citáciu z
uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého aplikovať ustanovenia náhradného

doručenia možno iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Náhradné doručenie je len
subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané,
spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého
dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa článku 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s článkom 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Správny súd v tej

súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/81/2015 zo dňa 21. januára 2017. V uvedenom
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR tento konštatoval, že je vylúčené aplikovať inštitút náhradného
doručenia v prípade, že si adresát zásielku osobne prevzal na pošte. Taký postup by bol v rozpore
s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s
princípom právnej istoty. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí poukázal aj na nález Ústavného súdu SR II

ÚS/65/2010-49. Žalovanej sa rozhodnutie nevrátilo ako neprevzaté v odbernej lehote. Žalobca má preto
nepochybne za to, že odvolanie podával v lehote, a preto nebol dôvod argumentovať k problematike
nedodržania lehoty, ktorú argumentáciu vo svojom vyjadrení k žalobe vyžaduje žalovaná. Žalobca
prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní poukázal na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení
poukázalanarozhodnutiaNSSRzroku2011a2012,pričomnajvyššísúdsaodtejtosvojejrozhodovacej

praxe odklonil tak, ako je to vyjadrené v rozhodnutí 3Sžf/29/2016 zo dňa 23.11.2017. Poukázal tiež na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžk/16/2017, ktoré bolo síce vydané v daňovom konaní, ale pri obdobne
právnej úprave ho možno použiť aj na prejednávanú vec, pričom z tohto rozhodnutia vyplýva, že
oznámenie o tom, že odvolanie bolo podané oneskorene, nespôsobuje žiadne ukončenie konania a
poukázal tiež na to, že bolo práve na voľbe žalobcu, či zvolí ako prostriedok právnej ochrany žalobu

o nečinnosť žalovanej alebo požiada o preskúmanie listu, ktorý bol žalobcovi zaslaný ako vyjadrenie k
podanému opravnému prostriedku.

Podstatné zhrnutie argumentov vo vyjadreniach žalovanej

12. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobcovi bolo rozhodnutím pobočky Sociálnej
poisťovne Levice č. 700-1310014816-GC04/16 zo dňa 7. januára 2016 predpísané za obdobie február
2010 a marec 2010 penále v sume 20 720,22 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie,
ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené 5. februára 2016 a na poštu podané dňa 3.
februára 2016. Žalovaná listom č. 29488-2/2016-BA zo dňa 4. apríla 2016 označeným ako „Vyjadrenie k

odvolaniu“oznámilažalobcovi,želehotanapodanieodvolaniauplynula2.februára2016aprvostupňové
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3. februára 2016. Následne 25. apríla 2016 bola prvostupňovému
správnemu orgánu doručená žiadosť o obnovu konania od žalobcu, o ktorej bolo rozhodnutím zo dňa 7.
januára2016rozhodnutétak,žežiadostinebolovyhovené.Odvolanieprotiprvostupňovémurozhodnutiu
bolo žalovanou zamietnuté. Žalobca požiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo

potvrdené zamietnutie návrhu na obnovu konania žalobou na správny súd, ktorá bola oneskorene
podaná, a preto odmietnutá rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 28Sa/2/2017-45 z 18.
januára 2018. K žalobným námietkam nezákonnosti žalovaná uviedla, že účinky doručenia podľa §
212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nastanú tretí deň od uloženia písomnosti na pošte bez ohľaduna skutočnosť, či si adresát uloženú písomnosť vyzdvihne po uplynutí troch dní od uloženia alebo
nevyzdvihne vôbec. Vyzdvihnutie zásielky po troch dňoch od jej uloženia už nemá vplyv na účinky
doručenia podľa tohto ustanovenia zákona. Sociálna poisťovňa vychádza z doručenky ako relevantného

dôkazu, ktorý preukazuje doručenie písomnosti. Údaje v nej uvedené považuje za správne, kým sa
nepreukáže opak. Teda osobitne neskúma, či sa účastník konania v čase doručovania písomnosti
v mieste doručenia zdržiaval. Z doručenky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa
7. januára 2016 vyplýva, že u žalobcu bol vykonaný neúspešný pokus doručenia 13. januára 2016.
Druhý opakovaný pokus bol takisto neúspešný a uskutočnil sa dňa 14. januára 2016 a v tento deň

bola písomnosť uložená na pošte. Tretí deň pripadol na deň pracovného pokoja, a preto posledný
deň trojdňovej lehoty skončil 18. januára 2016. Dňom doručenia bol teda 18. január 2016. Na účinky
doručenia nemá vplyv ani prípadné prevzatie tejto zásielky po uplynutí troch dní od uloženia na pošte.
Sociálna poisťovňa nezodpovedá za dodržanie zákonného postupu pri doručovaní doporučenej zásielky
zo strany Slovenskej pošty a nenesie následky za spôsob upovedomenia adresáta o tom, že doručovateľ
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/109/2011 z 23. júna 2011, podľa ktorého pri doručovaní poštou sa
miesto,deňaspôsobdoručeniapreukazujezásadnedoručenkou,ktorúpoštavraciaspäťodosielateľovi.
Na doručenke v predmetnej veci boli všetky potrebné údaje na to, aby sa zásielka považovala za
doručenú v súlade s § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalobca vo svojom odvolaní proti
rozhodnutiu nenamietal, že v čase doručovania sa nezdržoval v mieste doručenia. Až v návrhu na

obnovu konania uviedol, že členovia predstavenstva spoločnosti boli na zahraničnej služobnej ceste a
odvolanie nemal kto podpísať. V žiadnom z podaní neuviedol, že sa v čase doručovania rozhodnutia
nezdržiaval na adrese doručenia, ani o tom nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Poukazoval len na
to, že v lehote na podanie odvolania bola kompetentná osoba, ktorá mohla odvolanie podpísať na
zahraničnej služobnej ceste. Toto ale nemá vplyv na správnosť postupu žalovanej. Žalovaná ďalej

uviedla, že zákon o sociálnom poistení v rámci odvolacieho konania (§ 214 a nasl.) neukladá žalovanej
povinnosť preskúmať oneskorene podané odvolanie a rozhodnúť o ňom vo forme rozhodnutia. Keďže
odvolanie bolo podané po uplynutí lehoty na jeho podanie, nebolo možné ho kvalifikovať ako odvolanie
a nemohlo byť vybavené postupom, ktorý je určený pre preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí
(§ 218 zákona o sociálnom poistení). Práve odvolanie, ktoré bolo žalobcom podané oneskorene,

predstavuje zákonnú prekážku na to, aby Sociálna poisťovňa - ústredie ako odvolací orgán mohla konať
a rozhodovať. Preto žalovaná postupovala správne, keď prvostupňové rozhodnutie nepreskúmala v
rámci odvolacieho konania. Žalovaná k žalobnej námietke, že prvostupňový správny orgán postúpil vec
žalovanej v zmysle § 217 ods. 2 zákona o sociálnom poistení uviedla, že prvostupňový správny orgán
nemohol podanému odvolaniu vyhovieť, a preto bol povinný, bez ohľadu na skutočnosť, či bolo podané

včas alebo oneskorene, postúpiť ho odvolaciemu orgánu. Zákon v § 217 ods. 2 neukladá odvolaciemu
orgánu povinnosť rozhodnúť o postúpenom odvolaní. Žalovaná preto navrhla, aby súd žalobu zamietol.
Na pojednávaní zdôraznila, že žalobca mení dôvody, pre ktoré považuje postup žalovanej za nesprávny.
Žalobca až v žalobe tvrdil, že mu nebolo doručené prvostupňové rozhodnutie fikciou. Na doručenke s
prvostupňovýmrozhodnutímjejasneazrozumiteľneuvedené,žežalobcanebolzastihnutý,čoznamená,

že sa v mieste zdržiaval a doručenka túto skutočnosť osvedčila. Žalobca po pojednávaní podaním z
26.septembra2018doplnil,žerozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Sžo/29/2016
z18.októbra2017,ktorésatýkainštitútunáhradnéhodoručenia,bolopredmetomzasadnutiaSprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 14. mája 2018, kde bolo vo výsledku
prijaté rozhodnutie, že toto rozhodnutie nebude zverejnené ako judikát v zbierke súdnych rozhodnutí

a stanovísk NS SR. Z toho žalovaná vyvodila, že Správne kolégium Najvyššieho súdu SR nezdieľa
rovnaký právny názor ako ten, ktorý bol vyjadrený v tomto rozhodnutí.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.

Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal
na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Rozsudkom 28Sa/5/2018-124
zo dňa 27. septembra 2018 rozhodol tak, že uložil žalovanej konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1310014816-GC04/16 zo dňa 7. januára 2016
v lehote 30 dní. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nečinnosťou orgánu verejnej správy je nielen absencia

konania stanoveného zákonom ale aj taký jeho postup, ktorý je v rozpore so zákonom stanoveným
postupom. Podľa zákona o sociálnom poistení je povinnosťou žalovanej rozhodnúť o odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu pobočky sociálnej poisťovne. Žiadny iný postup pre prípad podaného
odvolania tento zákon neupravuje. Zároveň sa správny súd vysporiadal s námietkami týkajúcimi sanesprávneho posúdenia včasnosti podaného odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu,
resp. k sporu účastníkov konania o výklad § 12 ods. 4 zákona o sociálnom poistení s tým, že ak bola
zásielka doručená do vlastných rúk, odpadá dôvod doručenia rozhodnutia nahrádzať fikciou, tiež že z

textu § 212 ods. 1, 3 a 4 nemožno dospieť k tomu, že náhradné doručenie fikciou podľa ods.
4 je alternatívou doručenia do vlastných rúk, a teda ide o dva popri sebe stojace spôsoby doručenia,
nakoľko by to bolo v rozpore so samou podstatou fikcie doručenia. Okrem toho, pokiaľ právny predpis
umožňuje dvojaký výklad, čo z podaní účastníkov je zrejmé, bolo zrejme naplnené v tomto prípade, je
v súlade s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať ústavne

konformný výklad, a teda aby bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnejšiu realizáciu
Ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 9Sžsk/24/2019 zo dňa 29. januára 2020 zrušil
rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa
nestotožnil s právnym názorom správneho súdu, že žalovaná je povinná rozhodnúť o oneskorene

podanom odvolaní a omyl krajského súdu spočíva v tom, že aj keď zákon o sociálnom poistení
neupravuje konkrétny postup žalovanej v prípade oneskorene podaného odvolania, bola žalovaná
povinná o odvolaní rozhodnúť. V administratívnom konaní podľa zákona o sociálnom poistení je
výrok o zamietnutí odvolania neoddeliteľne procesne spojený s výrokom o potvrdení rozhodnutia
prvostupňovéhosprávnehoorgánu(atedavecnýmpreskúmanímjehorozhodnutia),ktorýpostupvdanej

právnej veci neprichádzal do úvahy, keďže vecne preskúmať správnosť rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu je možno len v dôsledku riadne a včas podaného odvolania. Zákon o sociálnom
poistení neukladá odvolaciemu orgánu povinnosť rozhodnúť o odvolaní, ktoré považuje za podané
oneskorene (resp. neukladá mu povinnosť takéto odvolanie zamietnuť). Žalovaná preto nepochybila,
keď iba neformálnym spôsobom (listom) oznámila účastníkovi konania, že jeho odvolanie je podané

oneskorene. Ďalej dôvodil tým, že už v režime predchádzajúcej procesno-právnej úpravy podľa
Občianskeho súdneho poriadku, mala žalobkyňa, ktorá neformálny list žalovanej prevzala ešte dňa
11.4.2016, zákonnú možnosť, v zmysle zásady, že každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, môže sa domáhať ochrany na správnom súde podaním
návrhu na jeho preskúmanie podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej

v rozhodnutí uviedol, že samotnú otázku včasnosti podaného odvolania v predmetnom konaní (o
nečinnosti správneho orgánu), nepovažoval za rozhodujúcu, a preto sa k argumentácii krajského súdu
a účastníkov konania k tejto problematike, bližšie nevenoval. Považoval však za potrebné poznamenať,
že otázku prednosti v prípade konkurencie (kolízie) zákonnej fikcie doručenia rozhodnutia a faktického
prevzatia zásielky účastníkom konania v odbernej lehote v priebehu administratívneho konania, by

bol oprávnený riešiť práve ten správny súd, ktorý by konal a rozhodoval v rámci súdneho prieskumu,
oznámenia žalovanej zo dňa 4.4.2016, označenom ako „vyjadrenie k odvolaniu“. Vo vzťahu k posúdeniu
žalobkyňou tvrdenej nečinnosti žalovanej ako správneho orgánu, však táto otázka nie je otázkou
rozhodnouanipredbežnouakrajskýsúdsaňouvrámcikonaniaonečinnostisprávnehoorgánuzaoberal
nadbytočne. Pre prípad, že sa žalobkyňa domnievala, že odvolací správny orgán včasnosť jej odvolania

neposúdil správne, mala možnosť podať v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie tohto neformálne
listu, čo však neurobila.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici vec prejednal na nariadenom pojednávaní s účastníkmi konania
dňa 25.9.2018, pričom pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku. Po zrušení

predmetného rozsudku správny súd prejednal vec opätovne a oznámenie o verejnom vyhlásení
rozhodnutia zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 5.11.2020.

16. Správny súd bol podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí NS SR
sp. zn. 9Sžsk/24/2019. Z predloženého administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že

na podanie žalobkyne z 3.12.2016 označené ako „odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
pobočka Levice č. 700-1310014816-GC04/16 zo dňa 7. januára 2016, ktoré bolo doručené žalovanej
pobočkou v Leviciach 5.2.2016, žalovaná ako odvolací správny orgán reagovala listom zo dňa 4.4.2016,
ktorý žalobkyňa prevzala 11.4.2016 podľa bodu 27 a 31 rozsudku NS SR 9Sžsk/24/2019: „Žalovaná
tým, že hoci len neformálne účastníka konania de facto informovala, že jeho podanie (odvolanie)

považuje za oneskorene podané, a preto o ňom rozhodovať nebude (čo súčasne znamená, že
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za právoplatné), nebola nečinná, na podanie
účastníka konania reagovala v primeranej lehote a ani úradný postup, ktorý zvolila po podaní odvolania
z 3.2.2016 účastníkom konania (žalobkyňou), nebol v rozpore so zákonom stanoveným postupom,či je povinnosťami vyplývajúcim jej ako správnemu orgánu z vtedy platnej právnej úpravy. Pretože
z legislatívnej úpravy uvedenej v zákone o sociálnom poistení povinnosť žalovanej rozhodnúť o
oneskorene podanom odvolaní nie je možné vyvodiť, nemožno za daných okolností bez ďalšieho

skonštatovať nečinnosť žalovanej, spočívajúcej v porušení jej zákonnej povinnosti. Neuplatnenie, či
opomenutie možnosti podať žalobu o preskúmanie neformálneho oznámenia žalovanej zo strany
žalobkyne, resp. uplynutie zákonnej lehoty pre realizáciu takéhoto úkonu, nemožno dodatočne zhojiť
podaním žaloby o nečinnosť správneho orgánu za okolností, keď žalovaná po podaní opravného
prostriedku účastníkom konania nezostala nečinná, ale tohto účastníka úradne informovala, z akých

dôvodov o jeho oneskorenom odvolaní nie je možné rozhodnúť, pričom rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa je podľa jej názoru potrebné považovať za právoplatné“.

17. Správny súd dodáva, že ochrana pred nezákonnosťou spočívajúcou v nečinnosti orgánu verejnej
správy pred správnym súdom je na mieste v prípadoch, v ktorých je zákonom stanovený postup, ktorým
je orgán verejnej správy povinný sa riadiť. Nie je možné sa jej domáhať z dôvodu, že neformály postup

orgánu verejnej správy nebol súladný so zákonom v tých prípadoch, keď správny orgán nemá žiadnu
zákonom stanovenú povinnosť konať, alebo upravený postup, a teda povinnosť týmto postupom sa
riadiť.

18.Podľa§2ods.2Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlenSSP)(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaalebo

právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

19. Podľa § 3 ods. 1 SSP (1) Na účely tohto zákona sa rozumie
a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v
administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie

považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v
administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,

d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje
v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej
povinnosti nezačal administratívne konanie,
e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a

právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly
alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

20. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 218 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán
preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,
prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo

zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie,
ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. (4) Proti rozhodnutiu o odvolaní
sa nemožno ďalej odvolať.

22. Na základe dôvodov uvedených v bode 16. a 17. tohto rozsudku správny súd viazaný právnym
názorom kasačného súdu vysloveného v rozsudku 9Sžsk/24/2019 žalobu ako nedôvodnú zamietol.23. O trovách konania a trovách kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a
contrario. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní
plne alebo čiastočne úspešný. Žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania

nepriznal.

24. Žalovaná bola v kasačnom konaní úspešná avšak v konaní nenastala žiadna skutočnosť, pre ktorú
by bolo možné dospieť k záveru, že bol naplnený dôvod pre priznanie náhrady trov žalovanej podľa §
168 SSP. Správny súd preto žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva
na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť

je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.