Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 27, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820200412
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7820200412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, Phd. a Mgr. Miloša Greguša vo veci G. L. nar. X.X.XXXX trvale
bývajúceho D. H. č. XXXX/X v L. - E., toho času na ul. R. č. XX v R. zastúpeného procesným
opatrovníkom Mgr. C. A. pracovníkom O. súdu A. a zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ondrejom
Lučivjanským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ul. Štúrovej č. 19 v Košiciach
navrhovanou opatrovníčkou PhDr. G. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcou na ul. R. č. XX v R. za účasti
Krajského prokurátora Košice, na návrh C.. G. L. nar. XX.XX.XXXX bývajúcom D. H. č. XXXX/X v
L. zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Ivanou Surmánek advokátkou Advokátskej kancelárie so

sídlom na ul. Floriánskej č. 16 v Košiciach, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie
opatrovníka, o odvolaní Miroslava Katunského proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 14.7.2020
č.k. 7Ps/8/2020-108 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom obmedzil G. L. nar. X.X.XXXX spôsobilosti na právne
úkony v rozsahu, že nie je spôsobilý sám rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, nie
je spôsobilý dať informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nie je spôsobilý uzatvárať
zmluvy o pôžičkách a hypotékach, nie je spôsobilý disponovať so žiadnou finančnou hotovosťou a

disponovať so žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom a nie je spôsobilý rozhodovať o mieste
svojho trvalého a prechodného pobytu. Súd obmedzenému spôsobilosti na právne úkony za opatrovníka
ustanovil PhDr. G. L. nar. XX.X.XXXX, ktorá bude oprávnená a povinná ho zastupovať v rozsahu jeho
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov tohto konania.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie G. L. nar. X.X.XXXX, t.j.

osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony v rozsahu, že nie je spôsobilý sám rozhodovať o potrebe
sociálnej a zdravotnej starostlivosti a nie je spôsobilý dať informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, alternatívne zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec vráti na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Poukázal na to, že sa nestotožňuje s obmedzením spôsobilosti na právne úkony. Uviedol,
že navrhovateľ svojím návrhom žiadal, aby súd obmedzil jeho syna spôsobilosti na právne úkony v
rozsahu, že nie je spôsobilý rozhodovať o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti a súhlasil s tým, aby

mu bol ustanovený za opatrovníka. Podaním z 25.5.2020 návrh zmenil a za opatrovníka synovi navrhol
ustanoviť jeho matku PhDr. G. L.. Uviedol, že vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie súdnym
znalcom z odboru psychiatrie JUDr. C. I.. Zo znaleckého posudku a z výpovede znalkyne súd zistil, že G.
L. trpí ťažkou formou závislosti na psychoaktívnych látkach s neschopnosťou abstinovať v nechránenomprostredí, pričom jeho stav je v progrese progresii. Ochorenie - závislosť, sa javí ako stav, ktorý sám
nevie zvládať, pretože nedokáže posúdiť, kedy potrebuje lekársku pomoc a kedy nie. Jeho stav je vo
vývoji niekoľko rokov, napriek tomu zlyháva v dennom a sociálnom fungovaní, nedokáže naštartovať

dlhodobú absenciu. Máva intervaly a stavy, kedy je narušený kontakt s realitou a trvale zmeny v myslení
a vo vnímaní, celkovú gradáciu osobností a nie je schopný sám si zabezpečovať svoje denné potreby.
Znalkyňa doporučila obmedziť spôsobilosť k právnym úkonom aj v tom smere, aby nebol spôsobilý
disponovaťsožiadnoufinančnouhotovosťou,nakoľkoajminimálnemnožstvofinanciíbypoužilnanákup
drog tak, ako doposiaľ. Znalkyňa doporučila obmedziť ho aj v rozsahu, aby nebol spôsobilý disponovať

so žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom, aby nebol spôsobilý uzatvárať zmluvy o pôžičke a
hypotékach a nebol spôsobilý rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného pobytu a nebol
spôsobilý dať súhlas s poskytovaním zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Vytkol konajúcemu súdu, že
pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého dokazovania a z odporúčaní znalkyne,
v dôsledku čoho rozhodol nad rámec toho, čo navrhovateľ navrhoval. Podľa jeho názoru chápe zmysel
celéhokonania,jesivedomýprípadnýchdôsledkovrozhodnutiasúduajetotoobmedzenieneprimerané,

okliešťuje jeho základné práva do takej miery, že aj reálne bude spôsobilý samostatne rozhodovať len
o jednoduchých otázkach každodenného života. Takéto obmedzenie jeho základných práv presahuje
mieru, ktorá je nevyhnutná na ochranu záujmu jeho a taktiež aj na ochranu verejného záujmu. Uviedol,
že býva v súčasnosti s matkou a od jeho posledného pobytu v nemocnici, ktorý ukončil na vlastnú
žiadosť takmer pred piatimi mesiacmi, nedošlo z jeho strany k žiadnemu excesu, ktorý by odôvodňoval

predmetnú reštrikciu jeho základných práv. Podniká na základe živnostenského oprávnenia, pričom tak
robí sám z vlastnej iniciatívy a k práci má kladný vzťah. Uviedol, že aj tento faktor môže prispieť k
celkovému postupu v jeho abstinencii od užívania psychoaktívnych látok. Konštatoval, že obmedzenie
jeho spôsobilosti nad nevyhnutne potrebnú mieru spôsobí prerušenie jeho živnosti, jeho totálnu závislosť
na okolí, nakoľko spôsobilosť na právne úkony je jednou zo základných podmienok jej prevádzkovania.

Konštatoval, že doposiaľ aj napriek tomu, že znalkyňa konštatovala, že svoju závislosť nevie zvládať,
neuzavrel žiadnu zmluvu o pôžičkách a hypotékach, ani žiadnu zmluvu, ktorej predmetom by boli
hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Poukázal na to, že sa nedopustil žiadneho excesu v tom smere, ktorý by
odôvodňoval potrebu obmedzenia spôsobilosti v danom rozsahu a teda len sťažka možno konštatovať,
že práve takéto obmedzenie je v jeho záujme, ktorý by mal byť podľa jeho názoru, pri rozhodovaní

o obmedzení spôsobilosti prvoradý. Zdôraznil aj skutočnosť, že v prípade tak širokého obmedzenia
spôsobilosti, a akom súd rozhodol, bude v prípade vzniku akejkoľvek škody zodpovedať aj za túto v
zmysle § 422 OZ výlučne alebo solidárne opatrovník. Citoval § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
konštatoval, že v prípade, ak po obmedzení spôsobilosti uzatvorí akýkoľvek právny úkon, bude tento v
dôsledku jeho chýbajúcej spôsobilosti na právne úkony absolútne neplatný, v dôsledku čoho sa bremeno

vrátiť prípadné bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu prenesie na opatrovníka, ktoré
skutočnosti konajúci súd pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti nad mieru nevyhnutne potrebnú
zrejme nebral na zreteľ.

3. Okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Poukázal

na to, že konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je konaním, ktoré v zmysle § 23 ods. 2
CMP možno začať aj bez návrhu. V prípade, ak konanie začalo na návrh, súd v zmysle § 40 CMP nie je
viazaný návrhom. Rozsah navrhovaného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony G.a L. vymedzený
navrhovateľom JUDr. G.om L.m v podanom návrhu ani v predmetnej právnej veci nebol pre konajúci súd
záväzný. Konajúci súd vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania a po odbornom posúdení

zdravotného stavu G.a L. znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria MUDr. C.
I.. Znalkyňa vo veci podala písomný znalecký posudok č. 20/2020 a zároveň svoje závery aj podrobne
zdôvodnila pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 14.7.2020. Podľa znalkyne G. L. trpí ťažkou formou
závislostinapsychoaktívnychlátkachsneschopnosťouabstinovaťvnechránenomprostredí,vprogresii.
V kontexte záverov znaleckého posudku znalkyne MUDr. C. I. a ostatných vykonaných dôkazov, vrátane

výpovede G.a L. preukazujúcich doterajší niekoľkoročný vývoj jeho závislosti od psychoaktívnych látok,
ktorú nie je schopný sám zvládať a po určitých krátkych obdobiach abstinencie sa zákonite vzhľadom
na diagnózu bez dlhodobej cielenej liečby dostavia obdobia, kedy abstinenciu opäť poruší a v dôsledku
toho pod vplyvom psychoaktívnych látok, resp. túžby obstarať si ich, môže byť nespôsobilý aj racionálne
disponovať s finančnou hotovosťou či vykonávať (posúdiť) iné svoje úkony majetkového charakteru.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že podniká na základe živnostenského oprávnenia sám, z vlastnej
iniciatívy a má kladný vzťah k práci, k tomu uviedol, že na pojednávaní 14.7. uviedol, že pracuje asi
dva týždne, dlhodobejšie obdobie pracovného života G.a L., ktoré by spoločne s inými skutočnosťami
preukazovalo, že je schopný samostatne riadne fungovať, teda zatiaľ nebolo odsledované. Subjektívnepresvedčenie, že by zvládol abstinovať aj bez obmedzenia jeho spôsobilosti v dispozícii s finančnými
prostriedkami či majetkom, nie je dostačujúce, vychádzajúc z doterajšieho vývoja stavu závislosti a
preto je potrebné prihliadať na odborné stanovisko znalkyne v znaleckom posudku a vo výpovedi

na pojednávaní. Aj samotný G. L. vypovedal, že k drogám sa opakovane po niekoľkých mesiacoch
abstinencie vrátil a ani sám nevie prečo, čo korešponduje s vyjadrením znalkyne, že pod vplyvom
psychoaktívnych látok dochádza k pamäťovým a emočným stopám v mozgu závislých po určitej dobe
abstinencie nastane časový okamih, kedy si mozog vypýta svoju dávku. K odvolacej námietke G.a L.,
že obmedzenie jeho spôsobilosti nad nevyhnutne potrebnú mieru spôsobí prerušenie jeho živnosti a

totálnu závislosť na okolí, nakoľko spôsobilosť na právne úkony je jednou zo základných podmienok
jej prevádzkovania, poukázal okresný prokurátor na ust. § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý pri vymedzení všeobecných podmienok
prevádzkovania živnosti nediferencuje medzi rozsahom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Ako
jednu zo všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti fyzickými osobami uvedené ustanovenie
vyžaduje spôsobilosť na právne úkony, ak tento zákon neustanovuje inak, t.j. plnú spôsobilosť fyzickej

osoby na právne úkony. Z toho vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím
súdu v akomkoľvek rozsahu, má vplyv na splnenie týchto všeobecných predpokladov. Živnostenský
zákon však pamätá aj na takéto prípady a stanovuje výnimku zo všeobecných predpokladov v ust. § 12
ods. 1 tohto ustanovenia v mene a na účet fyzickej osoby, ktorá aj z dôvodu rozhodnutia súdu nemá
plnú spôsobilosť na právne úkony, možno živnosť prevádzkovať so súhlasom súdu, ak to navrhne jej

zákonnýzástupca,t.j.vtomtoprípadesúdomustanovenáopatrovníčkaG.aL..Vzhľadomnaskutočnosť,
že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vykonávané aj v záujme ochrany života a zdravia
G.a L., ktorý sa v dôsledku svojej závislosti už ocitol na hranici života a smrti, nepovažuje rozsah
obmedzenia stanovených v napadnutom rozsudku konajúceho súdu za neprimeraný zásah do jeho
základných ľudských práv. Naopak, má za to, že je v súlade so záujmom obmedzovaného ako aj s

verejným záujmom. Ani prípadné bremeno zodpovednosti, ktoré spočíva na opatrovníkovi v stanovenej
osobe, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, nemôže byť dôvodom pre zmenu rozsahu
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, ktorý je na základe odborného posúdenia a vykonaného
dokazovania potrebný.

4. Konania o spôsobilosti na právne úkony a konania o ustanovení opatrovníka sa prejednávajú a
rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) v

spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods.1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné.

8. Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať

práva a brať na seba povinnosti a tým platne vstupovať do právnych vzťahov, uzavierať zmluvy, robiť
všeobecne záväzné právne úkony, ktoré nesú určitý právny následok. Ak fyzická osoba pre duševnú
poruchu,ktorániejelenprechodná,niejevôbecschopnárobiťprávneúkony,súdjupozbavíspôsobilosti
na právne úkony (§ 10 ods. 1 OZ). Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná,
alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná

robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí
v rozhodnutí (§ 10 ods. 2 OZ). Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony primárne
sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Ide o
opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky.Účelom súdneho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení fyzickej osoby v spôsobilosti na právne
úkony je poskytnutie ochrany nielen samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj
ďalším fyzickým alebo právnickým osobám prichádzajúcim s nimi do styku. Je však nepochybne vážnym

zásahom do osobnej aj majetkovej sféry fyzickej osoby, značným zásahom do jej osobnej slobody, a
preto je potrebné v konaní, ktoré rozhodnutiu súdu predchádza, dôsledne dbať na to, aby skutočný stav
veci bol zistený čo najúplnejšie, čo vyplýva z ust. § 35 a § 36 CMP, keďže sa jedná o mimosporové
konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, pričom v týchto konaniach platí vyšetrovacia zásada, ktorá
znamená, že súd je povinný zisťovať čo najdôslednejšie skutočný stav veci. Súd pritom určí, ktoré z

navrhnutýchdôkazovjepotrebnévykonaťavykonáajinédôkazypotrebnénazistenieskutočnéhostavu,
aj keď ich účastníci konania nenavrhli. V konaní o obmedzenie (pozbavenie) spôsobilosti na právne
úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom
vyšetrovaného (§ 243 CMP) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného (§ 244 CMP). V
takomto konaní musí súd zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby,
ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne

požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá
ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ide o otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia
§ 244 CMP spolupracovať so znalcom, pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených
skutočností, resp. môže upustiť od nariadenia znaleckého dokazovania ak dospeje k záveru, že je
postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára (ust. § 246 CMP). Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú

kvalifikovanou duševnou poruchou musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre
pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení §
10 ods. 1, 2 OZ, t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje
vecisamostatne.Priskúmanítejtootázkyvychádzasúdzďalšíchskutkovýchzistenívyplývajúcichnielen
z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať

vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku
s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom. Len
súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností v súvislosti s duševným stavom zisteným na základe
znaleckého posudku je možné dospieť k spoľahlivému záveru, či zákonné podmienky pozbavenia alebo
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony určitej osoby sú dané alebo nie.

9. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie súdnym znalcom
MUDr. C. I.. Zo znaleckého posudku a z výpovede znalkyne zistil, že menovaný trpí ťažkou formou
závislosti na psychoaktívnych látkach s neschopnosťou abstinovať v nechránenom prostredí. Jeho

stav je v progresii. Jeho ochorenie - závislosť sa javí ako stav, ktorý sám nevie zvládať, pretože
nedokáže abstinovať, nedokáže posúdiť, kedy potrebuje lekársku pomoc a kedy nie. Jeho stav je
vo vývoji niekoľko rokov, napriek tomu úplne zlyháva v dennom a sociálnom fungovaní, nedokáže
naštartovať dlhodobú abstinenciu. Máva intervaly a stavy, kedy je narušený kontakt s realitou a trvalé
zmeny v myslení a vo vnímaní celkovú degradáciu osobnosti a nie je schopný sám si zabezpečovať

svoje denné potreby. Menovaný chápe zmysel súdneho rozhodnutia v pravej podstate. Nie je však
schopný posudzovať ani ovládať svoje konanie v plnej miere, nie je zodpovedný za svoje konanie
v plnej miere, pretože pod vplyvom drog a následných porúch vnímania a porúch myslenia ako aj
vplyvom účinku drog stráca kontakt s realitou. Na základe týchto skutočností znalkyňa doporučila
menovaného obmedziť spôsobilosti k právnym úkonom aj v tom smere, aby nebol spôsobilý disponovať

so žiadnou finančnou hotovosťou nakoľko aj minimálne množstvo financií by použil na nákup drog tak,
ako to bolo doteraz. Znalkyňa ho doporučila obmedziť aj v rozsahu, aby nebol spôsobilý disponovať
so žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom, aby nebol spôsobilý uzatvárať zmluvy o pôžičkách
a hypotékach a nebol spôsobilý rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného pobytu a nebol
spôsobilý dať súhlas s poskytovaním zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Znalkyňa na pojednávaní v

priebehu prvoinštannčného konania vo svojej výpovedi uviedla, že v celom rozsahu trvá na záveroch
svojho znaleckého posudku a to aj v tej časti kde navrhla rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony G.a L.. Poukázala na to, že ide o primárne vysoko vzdelaného človeka, ktorému drogy vzali
možnosť použiť svoje vedomosti, svoje vzdelanie a svoj intelekt. Vývoj života menovaného jej ukázal,
že pod vplyvom drog došlo u neho k silnej psychickej a fyzickej závislosti s neschopnosťou akejkoľvek

dlhodobejšej abstinencie. Dochádza u neho k psychotickým recidívam a užívanie drog pri recidívach
bolo u neho na hranici života a smrti. Preto je nevyhnutné jeho obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony v rozsahu v akom uviedla a je nevyhnutné, aby absolvoval ústavnú protitoxikomanickú liečbu a
následne pobyt v resocializačnom zariadení, kde sa naučí vzorce elementárneho správania, režim ahodnotový systém na postupných základoch tak, aby vedel fungovať v živote ako plnohodnotný človek.
Doterajší vývoj u G.a L. a jeho búrlivé recidívy svedčia o tom, že by nedokázal v nechránenom prostredí
abstinovať a jeho opätovná recidíva by znamenala pre neho ohrozenie jeho života.

10. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré považuje za
dostačujúce pre rozhodnutie v danej veci, sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, ako i s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v predmetnej veci,

a to nielen výsluchom navrhovateľa, vyjadrením ustanoveného opatrovníka, ale aj samotnej osoby,
o obmedzenie spôsobilosti ktorej sa jedná, ako aj nariadeným znaleckým dokazovaním, pretože v
danom prípade okrem ďalších okolností išlo predovšetkým o vyriešenie odbornej otázky. Na potvrdenie
záverov znaleckého posudku súd prvej inštancie vo veci vypočul znalkyňu MUDr. C. I., ktorá znalecký
posudok vyhotovila, a ktorá zotrvala na podanom znaleckom posudku a tento doplnila svojím vyjadrením
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Všetky dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, vrátane

znaleckého dokazovania, jednoznačne smerovali k tomu, že u posudzovaného bolo zistené, že trpí
ťažkou formou závislosti na psychotropných látkach s neschopnosťou abstinovať v nechránenom
prostredí. Závislosť sám nevie zvládať, pretože nedokáže abstinovať, nevie posúdiť, kedy potrebuje
lekársku pomoc, zlyháva v dennom a sociálnom fungovaní a máva intervaly a stavy, kedy je narušený
kontakt s realitou, trvalé zmeny v myslení a vnímaní a nie je schopný sám si zabezpečiť svoje denné

potreby, pričom nejde o ochorenie prechodné. Vzhľadom na zistené ochorenie, spôsob života, priebeh
liečbyjetakpotrebnékonštatovať,žeuposudzovanéhobymohlanastaťsituácia,kedybyosoba,oktorej
obmedzení spôsobilosti na právne úkony v tomto konaní ide, mohla ohroziť svoj život, zdravie nielen
sebe, ale aj svojho okolia. Doterajšie konanie menovaného je v rozpore s jeho samotnými záujmami,
ako aj zdravotným stavom a v neposlednom rade je svojím konaním ohrozený aj ekonomicky.

11. Keďže súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetky skutočnosti v konaní uvedené, vyporiadal
sa s tvrdeniami účastníkov, správne vyhodnotil závery znaleckého dokazovania, ku ktorému vypočul i
znalca, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok, odvolací súd je toho názoru, že jeho rozhodnutie
je vecne správne, dostatočne presvedčivé a preskúmateľné. Z týchto dôvodov jeho rozhodnutie podľa§

387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, nakoľko dôvody odvolania uvádzané osobou, o ktorej
obmedzení spôsobilosti na právne úkony v tomto konaní sa rozhodovalo, nemali žiaden vplyv na
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky odvolateľa sú nedôvodné vzhľadom na
predmetné konanie, ktoré podľa ust. § 23 ods. 2 CMP možno začať aj bez návrhu a aj napriek podaného
návrhu navrhovateľom nie je súd viazaný návrhom v zmysle ust. § 40 CMP, pričom v predmetnom

konaní platí vyšetrovacia zásada, teda námietka o rozhodnutí prvoinštančného súdu nad rámec toho,
čo navrhovateľ navrhoval je irelevantná, ako aj námietka o obmedzení jeho základných práv nad mieru,
ktorá je nevyhnutná na ochranu jeho ako aj verejného záujmu. Obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony je závažným zásahom do osobnostnej integrity, ktorý je potrebné skúmať z pohľadu potenciálnych
zásahov do závažných práv obmedzovanej osoby, garantovaných čl. 5 a čl. 10 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd a vyložených v rozsahu , ktorý vymedzuje ľudská dôstojnosť. Vzhľadom k tomu, že Listina
garantuje citované práva ako tzv. základné práva absolútne, možno k ich obmedzeniam prikročiť len
za účelom ochrany základných práv iných osôb alebo za účelom ochrany verejného záujmu, ktorý je v
podobe princípu či hodnoty obsiahnutý v ústavnom poriadku (tzv. imanentné obmedzenie základných
práv - Ústavný súd ČR, I ÚSS 557/2009).

12. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne, odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa
v celom rozsudku stotožnil s jeho odôvodnením.

13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).