Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200143
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: ARSENOIS, s.r.o. Mad 200, 930
14 Mad, IČO: 46 009 485, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100642739/2019 zo dňa 15.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Napadnutým rozhodnutím č. 100642739/2019 zo dňa 15.03.2019 žalovaný v rámci odvolacieho
konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 101452570/2018 zo dňa
27.07.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane

z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 v sume 51 400,00 Eur
a znížil mu nadmerný odpočet zo sumy 51 442,88 Eur na 42,88 Eur. Podkladom na prijatie záverov
o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti uplatneného žalobcom
za predmetné zdaňovacie obdobie. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o
výsledku daňovej kontroly č. 21103421/2015 zo dňa 28.10.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie
sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 30.10.2015, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového

poriadku ukončila daňová kontrola.
2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane
z dvoch dodávateľských faktúr špecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach oboch stupňov za
kontrolované zdaňovacie obdobie II.Q 2014, vystavených dodávateľom INNOVATIVE PROJECT s.r.o.
so sídlom Dunajské nábrežie 1159/5, 94505 Komárno, IČO 44 094 949, č. faktúry 8814005 na sumu 168
000,- Eur (základ dane 140 000,-Eur a DPH 28 000,- Eur) za vypracovanie štúdie „Splynovanie biomasy
v splyňovacom reaktore MAD“ a dodávateľom INAGRO s.r.o. so sídlom Dunajské nábrežie 1159/5, 945

05 Komárno, IČO 43 892 078, č. faktúry 8814007 na sumu 140 400,- Eur (základ dane 117 000,- Eur
a DPH 23 400,- Eur) za vypracovanie štúdie „Možnosti energetického využitia rias pri prevádzkovaní
bioplynových staníc“.3. Daňové orgány oboch stupňov neuznali odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr na základe
zistení, že žalobca počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepreukázal, že prijaté
zdaniteľné plnenia boli žalobcom použité na plnenia, ktoré uskutočňuje ako platiteľ DPH. Na základe

vyhodnotenia skutkového stavu zisteného v rámci preverovania oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH
správca dane a žalovaný prijali záver, že žalobca porušil ustanovenie § 49 až § 51 zákona č. 222/2004
Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

II. Rozsah a dôvody žaloby

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. č. 100642739/2019
zo dňa 15.03.2019 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), eventuálne aj zrušenia rozhodnutia Daňového
úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda, č. 101452570/2018 zo dňa 27.07.2018 podľa § 191 ods.
3 SSP. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V podanej žalobe žiadal na prejednanie a

rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie.
5. Žalobca namietal nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a riadne
nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalovaným, ktorý len prevzal závery a dôvody správcu
dane obsiahnuté v rozhodnutí prvého stupňa. Zároveň žalobca namietal, že závery žalovaného ohľadom
posúdenianárokužalobcunaodpočetdanezaprijatéspornézdaniteľnéplneniavnadväznostinazistený

skutkový stav, uvedené v napadnutom rozhodnutí, sú neobjektívne a nesprávne.
6. Žalobca na vysvetlenie ozrejmil okolnosti predchádzajúce realizácii preverovaných zdaniteľných
plnení, v rámci čoho uviedol, že uzatvoril dňa 15.11.2011 so spoločnosťou Západoslovenská distribučná,
a. s. zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy spoločnosti
Západoslovenská distribučná, a. s., č. 11/11300/157-ZoPz, na základe ktorej žalobcovi vzniklo

oprávneniepripojiťdoregionálnejdistribučnejsústavyzariadenienavýrobuelektriny„Bioplynovástanica
- Mad“ a požadovať od prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy zabezpečenie maximálnej
rezervovanej kapacity pre vyvedenie výkonu zariadenia na výrobu elektriny „Bioplynová stanica - Mad“
do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 998 kW. Uvedenú Zmluvu o pripojení zariadenia na
výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy mali daňové orgány oboch stupňov v priebehu

daňového konania k dispozícii. Ďalej žalobca uviedol, že bolo preňho ako stavebníka dňa 30.12.2011
obcou Mad vydané stavebné povolenie č. 834/2011-003 na stavbu „Bioplynová stanica - Mad“.
Toto stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2011. Obec Mad vydala dňa 28.11.2013
rozhodnutie č. 691/2013-002, ktorým rozhodla o predĺžení platnosti predmetného stavebného povolenia.
Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia boli v priebehu daňovej

kontroly poskytnuté správcovi dane. Žalobca teda pripravil projekt „Bioplynová stanica - Mad“, pričom
sa v súvislosti s jeho realizáciou mal záujem uchádzať o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku z fondov Európskej únie. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že jeho snaha získať na
realizáciu uvedeného projektu podporu z fondov Európskej únie však nebola úspešná. Napriek tomu,
že žalobca neuspel v procese získania nenávratného finančného príspevku, projekt „Bioplynová stanica

- Mad“ je realizovateľný s pozitívnym hospodárskym výsledkom aj bez uvedenej externej podpory
prostredníctvom finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. K riešeniu vzniknutej situácie v
súvislosti so zmarenou investíciou projektu žalobca dôvodil, že v realizácii uvedeného projektu možno
pokračovať dvomi spôsobmi, a to jednak realizáciou celého projektu žalobcom samostatne alebo
prostredníctvom odplatného „postúpenia“ celého projektu na iný subjekt, ktorý by projekt realizoval

samostatne alebo s určitou mierou participácie žalobcu.
7. Zároveň žalobca považoval za potrebné uviesť, že skutočnosť, že samotný projekt nebol, nie je a
nebude podporený z fondov Európskej únie, predstavuje komparatívnu výhodu pre ďalšiu realizáciu
projektu, keďže v zmysle § 6 ods. 11 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z. z.“) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v
cenovom konaní zníži cenu elektriny, ak sa na výstavbu zariadenia výrobcu elektriny, rekonštrukciu
alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny poskytla podpora z podporných
programov financovaných zo štátneho rozpočtu. Teda poskytnutie podpory z fondov Európskej únie (kde
je povinné spolufinancovanie aj zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky) by znižovalo možnú podporu

prevádzky zariadenia plnou sumou doplatku ustanovenou uvedeným zákonom č. 309/2009 Z. z.
8. V nadväznosti žalobca dôvodil, že za účelom realizácie druhého uvedeného spôsobu realizácie
projektu „Bioplynová stanica - Mad“ žalobca uzatvoril dňa 19.09.2014 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy č. 01/2014 so spoločnosťou BIO - PEL EU, s.r.o., predmetom ktorej je dohoda zmluvných stránuzavrieťzasplneniapodmienokuvedenýchvzmluveobudúcejzmluvevbudúcnostiokreminéhozmluvu
o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia a zo Zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu
elektriny do regionálnej distribučnej sústavy. Rovnako zmluvu o budúcej zmluve mali správca dane a

žalovaný v priebehu daňového konania k dispozícii.
9. S poukazom na vykonané dokazovanie v priebehu daňovej kontroly a daňového konania dal žalobca
do pozornosti zrejmú skutočnosť, že konateľ spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. pán L. P. sa v priebehu
ústneho pojednávania dňa 26.05.2016 vyjadril, že aj keď nedošlo k podpisu zmluvy v zmysle záväzku
uvedeného v Zmluve o budúcej zmluve, záujem spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. o kúpu projektu stále

pretrváva a čaká na financie od súkromného investora. Žalobca dodal, že konateľ spoločnosti BIO -
PEL EU, s.r.o. dosiaľ prejavuje záujem o kúpu projektu a komunikuje so zástupcami žalobcu. Je teda
podľa názoru žalobcu zrejmé, že celý projekt bol žalobcom pripravený za účelom dosiahnutia budúcich
zdaniteľných príjmov.
10. K účelu samotných preverovaných zdaniteľných plnení žalobca uviedol, že s prihliadnutím na záujem
spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. v súvislosti s plánovanou realizáciou projektu „Bioplynová stanica - Mad“

prevádzkovať uvedenú bioplynovú stanicu spôsobom splyňovania biomasy v splyňovacom reaktore, bol
žalobca v záujme dosiahnutia budúcich zdaniteľných plnení nútený obstarať dodávateľským spôsobom
od spoločnosti INNOVATIVE PROJECT s.r.o. vyššie uvedenú štúdiu, ktorá preukazuje, že takýto spôsob
realizácie projektu „Bioplynová stanica - Mad“ je možný a hospodársky efektívny. Ako je zrejmé aj z
protokolu,akoajprvostupňovéhorozhodnutia,spoločnosťINNOVATIVEPROJECTs.r.o.naspracovanie

takejto štúdie disponovala personálnymi a odbornými kapacitami a táto skutočnosť nebola spochybnená
ani správcom dane ani žalovaným. V súvislosti s uvedeným vysvetlením účelu prijatia predmetného
zdaniteľného plnenia žalobca vyslovil nesúhlas v vyhodnotením tejto skutkovej situácie žalovaným, ktorý
sa nesprávne v napadnutom rozhodnutí s týmto nestotožnil, pretože so spoločnosťou INNOVATIVE
PROJECT s.r.o. bola Zmluva o poskytovaní podnikateľského poradenstva, na základe ktorej bola

zrealizovaná štúdia „Splynovanie biomasy v splyňovacom reaktore MAD“, uzatvorená dňa 25.3.2014,
podľa faktúry č. 8814005 zo dňa 30.06.2013 [pozn. správne má byť uvedené 30.6.2014] bola štúdia
dodaná 30.6.2014 a Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy so spoločnosťou BIO - PEL EU, s.r.o.
bola uzatvorená až 19.09.2014. Z uvedeného podľa žalobcu žalovaný prijal nesprávny skutkový záver,
že vypracovanie uvedenej štúdie nemohlo byť na základe požiadavky spoločnosti BIO - PEL EU s.r.o.

a jej realizačných plánov, pretože s ňou nebola uzatvorená žiadna zmluva.
11. Vyššie uvedené závery žalovaného nie sú podľa žalobcu správne. Žalovaný totiž nezohľadnil
skutočnosť, že k rokovaniam o možnom uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve a o podmienkach možnej
realizácie projektu spoločnosťou BIO - PEL EU, s.r.o. došlo ešte pred uzatvorením zmluvy o budúcej
zmluve. Práve obstaranie vyššie uvedenej štúdie, ktorá mala preukázať, že takýto spôsob realizácie

projektu „Bioplynová stanica - Mad“ spoločnosťou BIO - PEL EU, s.r.o., teda za účelom prevádzkovania
bioplynovej stanice spôsobom splyňovania biomasy v splyňovacom reaktore je možný a hospodársky
efektívny, bola nevyhnutným predpokladom uskutočnenia akvizície spoločnosťou BIO - PEL EU, s.r.o.
Napriek skutočnosti, že úmysel žalovaného v zmysle vyššie citovaných záverov smeruje k poukázaniu
na nepravdivosť tvrdení žalobcu v tejto veci, pričom ide o argumentáciu novú a nepoužitú predtým ani

správcom dane, žalovaný nepovažoval za potrebné takúto argumentáciu konfrontovať ani so žalobcom
ani s konateľom spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. a bez akýchkoľvek dôkazov ju považuje za správnu (aj
keď podľa žalobcu ide o zjavne nesprávnu argumentáciu založenú na subjektívnom názore žalovaného)
a opiera o ňu svoje závery v napadnutom rozhodnutí.
12. V nadväznosti na uvedené dal žalobca do pozornosti skutkové zistenia vyplývajúce z protokolu

a prvostupňového rozhodnutia, že dožiadaný Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, v odpovedi č.
9410402/5/428138/2015 potvrdil, že vyššie uvedený zdaniteľný obchod sa uskutočnil, spoločnosť
INNOVATIVE PROJECT s.r.o. ako dodávateľ predložila konkrétne dôkazy a odborné podklady týkajúce
sa poskytnutia predmetnej služby. Zároveň žalobca poukázal na skutkové zistenia, že spoločnosť
INNOVATIVE PROJECT s.r.o. tiež preukázala, že má materiálne a personálne kapacity na poskytnutie

uvedenej služby, uviedla mená zamestnancov, ktorí sa podieľali na poskytnutí služby a predložila
pracovné zmluvy uvedených zamestnancov. Dodanie služby sa uskutočnilo na základe písomne
uzatvorenej zmluvy a spoločnosť INNOVATIVE PROJECT s.r.o. ako dodávateľ má predmetnú faktúru č.
8814005 zaúčtovanú, táto bola žalobcom uhradená v dvoch splátkach dňa 29.04.2016 v sume 80.000,-
Eur a dňa 27.06.2016 v sume 88.000,- Eur, z uvedenej faktúry spoločnosť INNOVATIVE PROJECT s.r.o.

priznala a za príslušné zdaňovacie obdobie odviedla daň z pridanej hodnoty.
13.Ďalejdalžalobcadopozornosti,žežalobcazároveňpredmetnúpohľadávkuodspoločnostiBIO-PEL
EU, s.r.o. vymáhal aj prostredníctvom spoločnosti CK CREDIT Slovakia, s.r.o., o čom predložil správcovi
dane vyjadrenie zástupcu spoločnosti CK CREDIT Slovakia, s.r.o. k vymáhaniu pohľadávky žalobcu odspoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. Aktuálny nepriaznivý hospodársky stav spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o.,
na ktorý v napadnutom rozhodnutí poukazuje žalovaný a ktorý opiera o vyjadrenie zástupcu spoločnosti
CK CREDIT Slovakia, s.r.o. k vymáhaniu pohľadávky žalobcu od spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o.,

podľa názoru žalobcu nemôže mať vplyv na vynaloženú odbornú starostlivosť žalobcu pri výbere svojho
obchodného partnera, keďže v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve nič nenasvedčovalo tomu, že
spoločnosť BIO - PEL EU, s.r.o. by nebola schopná plniť svoje záväzky, ku ktorým sa v zmluve o budúcej
zmluve zaviazala. Žalobca mal za to, že vyvodzovanie záverov ex post, vychádzajúcich z diametrálne
odlišných okolností, tak ako to robí žalovaný, nie je v tomto prípade namieste.

14. Na podporu tvrdenia o vynaložení dostatočnej odbornej starostlivosti zo strany žalobcu v súvislosti
s realizáciou predmetného projektu tento dodal, že pre prípad, ak by spoločnosť BIO - PEL EU, s.r.o.
napriek uzatvorenej zmluve o budúcej zmluve z akýchkoľvek dôvodov nepristúpila k uzatvoreniu zmluvy
o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia a zo zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu
elektrinydoregionálnejdistribučnejsústavy,žalobcarokovalsviacerýmisubjektmi,ktorévminulostimali
a aj v súčasnosti majú pretrvávajúci záujem o realizáciu vyššie uvedeného projektu „Bioplynová stanica

- Mad“ a môže začať opätovné rokovania s ostatnými doterajšími záujemcami, ako aj s potenciálnymi
novýmizáujemcamiopredmetnúinvestíciu.JednýmztakýchtozáujemcovbolainvestičnáskupinaTeam
ENERGO. Žalobca dal do pozornosti, že komunikáciu so zástupcom investičnej skupiny Team ENERGO
predložil správcovi dane ako súčasť podaného odvolania proti rozhodnutiu prvého stupňa.
15. Ďalej žalobca vážnosť a odbornú starostlivosť vynaloženú v súvislosti s predmetným podnikateľským

zámerom podporil poukazom na skutočnosť, že z dôvodu neuzavretia zmluvy o prevode práv a
povinnostízostavebnéhopovoleniaazozmluvyopripojenízariadenianavýrobuelektrinydoregionálnej
distribučnej sústavy, predpokladaných zmluvou o budúcej zmluve s obchodnou spoločnosťou BIO - PEL
EU, s.r.o., žalobca si voči spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 25.000,- Eur
podľa článku 3 bod 3.4 zmluvy o budúcej zmluve. Za týmto účelom vystavil žalobca faktúru č. OF201505

zo dňa 20.09.2015, ktorú doručoval spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. ako aj samotnému konateľovi
spoločnosti pánovi L. P.. Kópiu faktúry, ako aj doklady o doručení faktúry (resp. doklady o neprevzatí
zásielok ani zo strany spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. ani zo strany konateľa L. P.) žalobca správcovi
dane predložil ako súčasť podaného odvolania.
16. Ohľadom záveru žalovaného, že napriek predĺženej platnosti stavebného povolenia do 29.12.2015,

do dňa 12.03.2019 predmetná stavba nebola zrealizovaná ani začatá, žalobca namietal nesprávnosť
tohto záveru. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že nikdy netvrdil, že by sa projekt „Bioplynová stanica
- Mad“ nachádzal vo fáze realizácie, teda boli vykonávané stavebné práce smerujúce k výstavbe a
kolaudácii stavby „Bioplynová stanica - Mad“. Žalobca dodal, že pripravil projekt „Bioplynová stanica -
Mad“ k realizácii, pričom výber spôsobu realizácie predmetného projektu bude závislý od skutočnosti,

či bude žalobca disponovať finančnými zdrojmi na jeho realizáciu, pričom žalobca kontinuálne vyvíja
úsilie, aby zabezpečil finančné zdroje na realizáciu projektu vo vlastnej réžii a nebol nútený uvedený
projekt s nespochybniteľným hospodárskym prínosom odplatne postúpiť za účelom jeho realizácie iným
subjektom. Avšak aj možnosť „odplatného“ postúpenia projektu inému subjektu je potenciálne možný a
žalobca aj túto možnosť aktívne rozpracúva.

17. Žalobca dôvodil, že nespochybňuje zánik platnosti predmetného stavebného povolenia a aktuálnu
nemožnosťzačatiapredmetnejstavebnejčinnostinajehozáklade.Tútoskutočnosťvšakžalobcaoznačil
za odstrániteľnú nemožnosť ďalšieho postupu realizácie projektu „Bioplynová stanica - Mad“, čoho sú si
vedomí aj potenciálni investori. Uvedené možno vyvodiť aj z vyjadrení konateľa spoločnosti BIO - PEL
EU, s.r.o. pána L. P. v priebehu ústneho pojednávania dňa 26.05.2016, ktorý uviedol, že aj keď nedošlo

k podpisu zmluvy v zmysle záväzku uvedeného v zmluve o budúcej zmluve, záujem spoločnosti BIO -
PEL EU, s.r.o. o kúpu projektu stále pretrváva a čaká na financie od súkromného investora. Žalobca dal
do pozornosti, že v čase ústneho pojednávania už stavebné povolenie nebolo platné.
18. Rovnako možno podľa názoru žalobcu záujem investorov vyvodiť aj zo zmluvy o uzavretí budúcej
zmluvy, uzatvorenej dňa 11.12.2018 medzi žalobcom a spoločnosťou Antal Food spol. s r. o., so sídlom

v Dunajskej Strede, ktorej predmetom je okrem iného aj záväzok spoločnosti Antal Food spol. s r.
o. uzatvoriť za dohodnutých podmienok so žalobcom kúpnu zmluvu týkajúcu sa projektu „Bioplynová
stanica - Mad“. Predmetnú zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy žalobca správcovi dane predložil ako
súčasť podaného doplnenia odvolania.
19. V nadväznosti na uvedené žalobca zhrnul, že bez ohľadu na spôsob realizácie projektu „Bioplynová

stanica - Mad“, či už samostatne spoločnosťou BIO - PEL EU, s.r.o., tretím subjektom alebo samotným
žalobcom, resp. s jeho participáciou, má žalobca záujem na neustálom zlepšovaní ekonomických
parametrov projektu. Žalobca deklaroval, že jeho cieľom je zabezpečiť výstavbu bioplynovej stanice
so zabezpečením zdroja odberu tepla. Za týmto účelom obstaral od spoločnosti INAGRO s.r.o. vyššieuvedenú štúdiu „Možnosti energetického využitia rias pri prevádzkovaní bioplynových staníc“. Využitie
tepla pri prevádzke zariadenia tiež umožňuje zvýšiť úroveň podpory vyplývajúcej zo zákona č. 309/2009
Z. z. Toto však nebol jediný dôvod obstarania uvedenej štúdie od spoločnosti INAGRO s.r.o. Žalobca

sa tiež uchádzal o realizáciu zákazky „Zelený priemysel bez emisií CO2“, ktorú vypísal obstarávateľ
spoločnosť BioEner Slovakia, a.s., so sídlom v Komárne, predmetom ktorej bol priemyselný výskum s
overenímzákladovanávrhoptimálnejtechnológiepestovaniariasprivýrobebiopalív.Okremuvedeného
spôsobu využitia však majú riasy širšie využitie v priemysle. Jedným z možných spôsobov ich využitia
je aj ich pestovanie na produkciu biomasy, ktorá môže byť následne fermentovaná v bioplynových

staniciach za účelom výroby elektriny a tepla. Potenciál a význam výskumu a priemyselnej produkcie
rias v budúcnosti už žalobca bližšie popísal vo svojich vyjadreniach týkajúcich sa daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2014. Žalobca mal za to, že uvedený spôsob využitia
rias by predstavoval významný hospodársky prínos pri realizácii a prevádzkovaní projektu „Bioplynová
stanica - Mad“. V tejto súvislosti Žalobca opätovne poukazoval na skutočnosť, že disponuje platnou
Zmluvou o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, teda disponuje

platnýmipovoleniamiazmluvnoudokumentáciou,ktoréjuoprávňujúkvýstavbeaprevádzkebioplynovej
stanice v Made na výrobu bioplynu a jeho transformáciu na elektrickú energiu. Napriek skutočnosti,
že len nedávno došlo k zmene postupu prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, u ktorých
bolo od 19.12.2013 pozastavené prijímanie žiadostí o pripojenie zariadení na výrobu elektriny (tzv. „stop
stav“, okrem zdrojov s veľmi malým výkonom), čo znamená, že regionálne distribučné spoločnosti na

celom území Slovenskej republiky neuzatvárali nové zmluvy na pripojenie zdrojov na výrobu elektrickej
energie do regionálnych distribučných sústav, je disponovanie platnou zmluvou o pripojení zariadenia na
výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy konkurenčnou výhodou a základným predpokladom
dosahovania výnosov z výroby a predaja elektriny.
20. Žalobca si teda objednal predmetné služby jednak v záujme získania informácií s cieľom

realizácie externej zákazky, ale aj za účelom využitia vo vlastnom podniku a v krátkej budúcnosti
aj pre potenciálnych zákazníkov podnikajúcich v oblasti pôdohospodárstva a ochrany životného
prostredia. Skutočnosť, že dodávateľom štúdie „Možnosti energetického využitia rias pri prevádzkovaní
bioplynových staníc“ bola spoločnosť INAGRO s.r.o. je dôsledkom faktického stavu, keď žalobca v
rozhodujúcom čase nedisponoval vlastnými zamestnancami, avšak týmito odbornými a personálnymi

kapacitami disponovala spoločnosť INAGRO s. r. o. Z tohto dôvodu musela spoločnosť INAGRO s. r. o.
ako dodávateľ uvedenej štúdie vystaviť faktúru za poskytnuté služby pre spoločnosť ARSENOIS, s. r. o.,
a to napriek tomu, že ide o personálne prepojené spoločnosti. Zákon o DPH totiž ustanovuje povinnosť
stanovenia nezávislej ceny, resp. základu dane aj medzi spriaznenými osobami vo výške ceny obvyklej.
21. V nadväznosti na uvedené žalobca s poukazom na zistenia správcu dane uviedol, že Adrián Horváth,

ako konateľ žalobcu a spoločnosti INAGRO s.r.o. v danom čase, objasnil povereným pracovníkom
dožiadaného Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno všetky okolnosti poskytnutia predmetnej služby,
ako to vyplýva aj zo zápisnice Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno, o miestnom zisťovaní č.
9410402/5/329048/2015 zo dňa 11.02.2015. Spoločnosť INAGRO s.r.o. vystavila predmetnú Faktúru č
8814007 pre svojho odberateľa - žalobcu a spoločnosť INAGRO s.r.o. predmetnú faktúru eviduje na

účte 311 010 Odberatelia a 343 119 DPH 20% výstup. Faktúra č. 8814007 bola žalobcom uhradená v
dvoch splátkach dňa 27.06.2016 v sume 82.400,- Eur a dňa 13.09.2016 v sume 58 000,- Eur. Daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 bolo zo strany spoločnosti INAGRO
s.r.o. podané a bola priznaná daň z pridanej hodnoty v sume 39 334,62 Eur. Dodanie predmetnej služby
sa uskutočnilo v súlade s § 9 zákona o DPH, pričom spoločnosť INAGRO s.r.o. preukázala, že mala

materiálne a personálne kapacity pre poskytnutie tejto služby, pričom konateľ tejto spoločnosti uviedol
mená zamestnancov v pracovnom pomere, ktorí sa na poskytovaní poradenstva podieľali a predložil ich
pracovné zmluvy a výkazy dochádzky. Správca dane v tejto súvislosti potvrdil, že uvedení zamestnanci
majú adekvátne vzdelanie na výkon takéhoto druhu poradenstva.
22. Rovnako tak vyjadril žalobca nesúhlas so záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, v zmysle

ktorého služby deklarované na faktúre č. 8814005 a faktúre č. 8814007 nemali byť použité k plneniam,
dodávkam, ktoré žalobca uskutočňuje a tým došlo k porušeniu § 49 ods. 2 zákona o DPH. V tejto
súvislosti žalobca svoj nesúhlas so skutkovým záverom žalovaného dôvodil, že dodanie zdaniteľných
plnení od spoločností INNOVATIVE PROJECT s.r.o. a INAGRO s.r.o. bolo priamo spojené s prípravou
realizácie projektu „Bioplynová stanica - Mad“, ako je to podrobne popísané vyššie a bude použité k

budúcim zdaniteľným plneniam žalobcu týkajúcim sa projektu „Bioplynová stanica - Mad“, a to buď v
súvislosti s výrobou elektriny a tepla, alebo v súvislosti s odplatným postúpením projektu na iný subjekt.
23. K neuznaniu žalobcom doplneného odvolania zo dňa 30.01.2019 zo strany žalovaného, podľa
ktorého na toto nemožno prihliadať z dôvodu, že uplynula zákonná lehota podľa § 72 ods. 3 daňovéhoporiadku, v ktorej možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť, žalobca uviedol, že si je vedomý
citovaného ustanovenia § 72 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého možno podané odvolanie zmeniť
alebo doplniť najneskôr do uplynutia zákonom ustanovenej lehoty na podanie odvolania. Žalobca

mal však za to, že doplnenie odvolania a predloženie vyššie uvedeného dôkazného prostriedku nie
je doplnením odvolania v zmysle, aký tomuto pojmu priznáva ustanovenie § 72 ods. 3 daňového
poriadku, keďže nedochádza k rozšíreniu dôvodov odvolania a rozsahu týchto dôvodov. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na ustanovenie § 74 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého môže odvolací orgán
výsledky daňového konania doplňovať a prihliadnuť na skutkové a právne okolnosti účastníkom konania

neuplatnené. Žalobca mal teda za to, že žalovaný mal za účelom dodržania základnej zásady pri
správe daní ustanovenej v § 3 ods. 2 daňového poriadku (použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu určeniu a vyrubeniu dane) v spojení s § 74 ods. 2 daňového poriadku vziať do úvahy a
prihliadnuť aj na doplnenie odvolania podané žalobcom dňa 30.01.2019.
24. Vo vzťahu k hmotnoprávnym záverom v nadväznosti na vyhodnotenie skutkového stavu žalovaným,
že žalobca ako daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania

nepodložil svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré by potvrdzovali využitie nadobudnutých tovarov služieb na
podnikateľské účely v nadväznosti na ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, čím si nesplnil dôkaznú
povinnosť a nepreukázal priamu a bezprostrednú súvislosť nadobudnutých služieb na dodávky služieb
ako platiteľ, žalobca vyjadril nesúhlas. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že už v odvolaní upozorňoval
na potrebu posúdenia aj zabezpečenia projektovej dokumentácie za prípravné práce súvisiace s

realizáciou a prevádzkou bioplynovej stanice. Svoju argumentáciu podporil žalobca poukazom na obsah
metodického pokynu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky k odpočítaniu dane podľa § 49 a
k uplatneniu práva na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH z obdobia január 2019 (obdobný
metodický pokyn bol zverejnený už v mesiaci máj 2018), ktorý by mali poznať aj daňové orgány
oboch stupňov, a mali by sa ním riadiť. Citáciou z uvedeného pokynu poukazoval žalobca na potrebu

dodržiavania a aplikácie zásady neutrality DPH pri posudzovaní jednotlivých zdaniteľných plnení platcov
DPH; „... Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH,
ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali,
predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Ako Súdny
dvor EÚ opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice

2006/112/ES je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.
Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia prijaté na
vstupe. Zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne zbaviť
podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností.
Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych

činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade
podliehajú DPH. ....“ v nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že hoci na uvedený metodický
pokyn žalobca upozorňoval v podanom odvolaní, žalovaný sa so svojím vlastným metodickým pokynom
v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Z uvedeného podľa názoru žalobcu jasne vyplýva,
že pre odpočítanie vstupnej dane od dane, ktorú je platiteľ dane povinný platiť z tovarov a služieb

je rozhodujúce, či platiteľ dane tieto plnenia používa alebo bude používať na účely jeho vlastných
zdaniteľných plnení, pričom aj prípravné činnosti a prvotné investičné náklady vynaložené na potreby a
ciele platiteľa dane je potrebné považovať za hospodárske činnosti.
25. Obdobne žalobca dôvodil, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane z pridanej hodnoty,
ktorú majú zaplatiť, daň z pridanej hodnoty už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo

služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému dane z pridanej hodnoty
zavedeného právnou úpravou Európskej únie. Táto základná zásada jednoznačne vyplýva aj z ustálenej
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci C-78/00 z 25.10.2001 Komisia/
Taliansko, rozsudok vo veci C-25/07 z 10.07.2008 Sosnowska, rozsudok vo veci C-274/10 z 28.07.2010
Komisia/Maďarsko). Ako Súdny dvor Európskej únie opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane

uvedené v článku 167 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty v platnom znení je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty
a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky
dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Režim odpočtov má za cieľ úplne zbaviť podnikateľa
bremena dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych

činností(napr.rozsudokvoveciC110/9821.03.2000Gabalfrisa,rozsudokvspojenýchveciachC439/04
a C 440/04 zo 06.07.2006 Kittel a Recolta Recycling, rozsudok vo veci C 255/02 z 21.02.2006 Halifax).
26. Opodstatnenosť námietky napádajúcej porušenie zásad správy daní v preskúmavanom daňovom
konaní pri vydaní napadnutých rozhodnutí, ako zásady súčinnosti daňových orgánov s daňovýmisubjektami, materiálnej pravdy, a taktiež opodstatnenosť námietky napádajúcej neprimeraný prenos
dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu v spojení s porušením zásady legality (čl. 2 ods. 2
Ústavy SR ) konajúcimi daňovými orgánmi, ako aj potrebu rešpektovania zásady neutrality DPH pri

posudzovaní uplatneného nároku žalobcu na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia v kontexte
ustanovenia § 24 daňového poriadku, podporil žalobca poukazom na závery vyplývajúce z judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.
27. Žalobca mal za to, že splnil svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 24 ods.

1 daňového poriadku a podmienky na uznanie predmetného odpočtu dane osvedčil predloženými
daňovými dokladmi a súvisiacimi zmluvami, určenými na zabezpečenie prípravy realizácie predmetného
projektu bioplynovej stanice.
28. V tejto súvislosti okrem iného žalobca dôvodil, že jednou zo základných zásad daňového konania
upravených v daňovom poriadku je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane
v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chrániť záujmy

štátu a obcí a pritom dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
iných osôb (§ 3 ods. 1 citovaného zákona). V zmysle zásady súčinnosti (§ 3 ods. 2 daňového poriadku)
správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a zároveň je správca
dane povinný použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
29. Žalobca v nadväznosti na uvedené zastal názor, že skutkový stav veci správca dane musí zistiť

presne, pravdivo a čo najúplnejšie, aby bolo možné hovoriť o spravodlivom procese a právna veta,
že pritom správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, dáva správcovi dane zákonné
právo, ale i povinnosť, podľa okolností prípadu a výsledkov dosiaľ vykonaného dokazovania voliť
v rámci výkonu daňovej kontroly ďalšie možnosti uplatnenia dôkazných prostriedkov, až pokým sa
nevylúči pochybnosť vo vzťahu k preukaznosti zistení pre správne určenie dane. S poukazom na obsah

napadnutého rozhodnutia žalobca konštatoval, že žalovaný sa s postupom správcu dane v plnom
rozsahu stotožnil.
30. Ohľadom preskúmavaného daňového konania a vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, resp.
vykonaného dokazovania žalobca uviedol, že postup správcu dane, ktorý má za cieľ systematicky
spochybniť právo platiteľa dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na vstupe napriek skutočnosti,

že platiteľ dane spĺňa všetky zákonné predpoklady na takýto odpočet, môže byť teda posúdený ako
postup rozporný s ústavným princípom proporcionality. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky pre dodržanie ústavného princípu proporcionality totiž nestačí, že správca dane
postupuje v súlade so zákonom, ak jeho postupom nie sú rešpektované medze Ústavy Slovenskej
republiky a zásahy do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov nie sú primerané cieľu,

ktorý sa má dosiahnuť.
31. Záverom žalobca, s poukazom na skutočnosti obsiahnuté v správnej žalobe, dodal, že postup
správcu dane ako aj žalovaného systematicky spochybňuje právo žalobcu na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty z faktúry č. 8814005 (dodávateľská faktúra spoločnosti INNOVATIVE PROJECT s.r.o.)
a z faktúry č. 8814007 (dodávateľská faktúra spoločnosti INAGRO s.r.o.), a to napriek skutočnosti, že

žalobca spĺňa všetky zákonné predpoklady na takýto odpočet a daňové orgány oboch stupňov mali
k dispozícii relevantné dôkazy preukazujúce vznik nároku žalobcu na odpočítanie tejto dane. Žalobca
namietal, že správca dane a žalovaný sa však účelovo zaoberajú len skutočnosťami, ktoré nahrávajú
ich argumentácii a záverom, ktoré sa žiadnym spôsobom nezmenili a nevyvíjali v závislosti od výsledkov
dokazovania v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom s argumentáciou žalobcu

a dôkazmi, ktoré osvedčujú nárok žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr,
sa žiadnym spôsobom nevysporiadali. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že správca dane a
žalovaný tak svojím postupom konajú v rozpore nielen s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH,
v rozpore so základnými zásadami správy daní ustanovenými daňovým poriadkom, ale tiež v rozpore
s ústavným princípom proporcionality.

32. Žalobca zastal názor, že v kontrolovanom zdaňovacom období 2. štvrťrok 2014 boli v jeho prípade
splnené všetky formálne predpoklady na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle relevantných
ustanovení zákona o DPH. Z uvedených dôvodov žalobca namietal, že napadnuté administratívne
rozhodnutia oboch stupňov boli vydané v rozpore so zákonom, vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal správca dane za základ prvostupňového rozhodnutia a

žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu33. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a
žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať.
34. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody dodatočného určenia dane v dôsledku neuznania žalobcom

uplatneného odpočtu dane za zdaniteľné plnenia prijaté od dodávateľov INNOVATIVE PROJECT s.r.o.
(za vypracovanie štúdie „Splynovanie biomasy v splyňovacom reaktore MAD“) a INAGRO s.r.o. (za
vypracovanie štúdie „Možnosti energetického využitia rias pri prevádzkovaní bioplynových staníc“).
35. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že k rokovaniam o možnom uzatvorení
Zmluvy o budúcej zmluve a o podmienkach možnej realizácie projektu spoločnosťou BIO - PEL EU

s.r.o. došlo pred uzatvorením Zmluvy o budúcej zmluve, žalovaný dal do pozornosti, že obchodná
spoločnosť BIO - PEL EU, s.r.o. vznikla zápisom do obchodného registra 23.08.2014, pričom Zmluva
o budúcej zmluve bola podpísaná 19.09.2014. V nadväznosti na uvedené žalovaný skutkové závery
dôvodil úvahou, že štúdia, ktorá bola spoločnosťou ARSENOIS s.r.o. (žalobcom) zabezpečená vraj na
základe požiadavky spoločnosti BI - PEL EU s.r.o. z dôvodu záujmu prevádzkovať uvedenú bioplynovú
stanicu spôsobom splyňovania biomasy v splyňovacom reaktore, bola dodaná 30.06.2014. K tomuto

dátumu spoločnosť BEL - PEL EU s.r.o. ešte ani neexistovala, tak žalovanému nie je jasné, kedy a s kým
spoločnosť ARSENOIS s.r.o. ohľadom uvedenej štúdie jednala a pre koho túto štúdiu zabezpečovala.
Navyše, spoločnosť BEL - PEL EU s.r.o. takýto typ činnosti ani nemá zapísaný vo výpise z obchodného
registra. Ako žalovaný zistil z informačného systému finančnej správy spoločnosť BEL - PEL EU s.r.o. od
roku2014doroku2018vpodanýchdaňovýchpriznaniachkdanizpríjmovprávnickejosobyvykazujelen

daňovú licenciu, žiadne výnosy ani náklady, a aj daňovú licenciu za uvedené roky nezaplatila, vykazuje
u správcu dane nedoplatky. Taktiež žiadosť o registráciu na daň z pridanej lehoty bola zamietnutá
z dôvodu, že spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, ktorá je základnou podmienkou k
získaniu postavenia zdaniteľnej osoby, čo je základná podmienka pre registráciu na daň z pridanej
hodnoty. Žalovaný zároveň vyjadril názor, že v prípade tak rozsiahlej a náročnej transakcie, ako je

splyňovacia stanica, vypracovanie štúdií spolu za 308 400,- Eur, si žalobca nepreveril svojho odberateľa,
jeho vykonávanú činnosť v danej oblasti, resp. jeho solventnosť.
36. Žalovaný dôvodil, že za samotný výber svojich obchodných partnerov je pritom zodpovedný žalobca,
je to jeho zodpovednosť a jeho podnikateľské riziko, ktoré nesie a v žiadnom prípade nemôže byť
pripísané na ťarchu správcu dane. V zmysle Obchodného zákonníka (§§ 135a, 194) bol žalobca pri

výkone svojho podnikania povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou, t. j. konať so
„starostlivosťou riadneho hospodára“. To znamená, že bol povinný si zaobstarať dostupné informácie
pre účely svojich rozhodnutí, dodržiavať pritom bežný štandard obchodnej opatrnosti a minimalizácie
rizika a pristúpiť k výkonu svojho práva na podnikanie dostatočne obozretne a zodpovedne.
37. Ohľadom doplneného odvolania žalobcom dňa 30.01.2019, ktoré správca dane na základe § 72

ods. 3 daňového poriadku neakceptoval, žalovaný uviedol, že v rámci tohto doplnenia predložil žalobca
ďalšiu Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 11. decembra 2018 so spoločnosťou Antal Foods spol.
s r. o., účelom ktorej je úprava budúcich vlastníckych vzťahov zmluvných strán z dôvodu, že budúci
kupujúci má v úmysle na nehnuteľnostiach uvedených v tejto zmluve realizovať výstavbu a prevádzku
stavby „BIOPLYNOVÁ STANICA - MAD“. Touto zmluvou sa budúci kupujúci zaviazal voči budúcemu

predávajúcemu , že s ním najneskôr do 31.03.2019 uzavrie kúpnu zmluvu . Podľa článku VI . sa zmluvné
strany zaviazali, že za súčasného splnenia podmienok dohodnutých v tejto zmluve uzavrú najneskôr
do 31.03.2019 medzi sebou kúpnu zmluvu, pričom v tejto lehote budúci kupujúci zaplatí budúcemu
predávajúcemu aj kúpnu cenu v plnej výške podľa článku VII., 260 000,- Eur bez DPH. Zároveň podľa
článku IX. sa zmluvné strany dohodli, že budúci kupujúci je oprávnený v lehote do 31.03.2019 písomne

požiadať budúceho predávajúceho o predĺženie tejto zmluvy o budúcej zmluve do 30.04.2019, avšak za
splnenia podmienky, že budúci kupujúci najneskôr v lehote do 3 kalendárnych dní odo dňa doručenia
tejto žiadosti zaplatí na účet budúceho predávajúceho rezervačný poplatok vo výške 26 000,- Eur.
38. V súvislosti s dodatočne predloženou zmluvou žalovaný dôvodil, že touto zmluvou o budúcej
zmluve sa snažil žalobca preukázať splnenie podmienky pre nárok na odpočítanie dane, t. j. že prijaté

zdaniteľné plnenia použil pre uskutočnené zdaniteľné plnenia. Žalovaný dodal, že k naplneniu tejto
zmluvysažalobcavôbecnevyjadril.Vovzťahuknovémuzmluvnémupartnerovižalobcužalovanýdoplnil
informácie, že podľa výpisu z obchodného registra obchodná spoločnosť Antal Foods spol. s r. o. vznikla
21.06.2017, avšak žiadnu z uvedených činností nemá zapísanú ako predmet činnosti. Žalovaný podľa
informačného systému finančnej správy zistil, že uvedená spoločnosť nie je registrovaná ako platiteľ

dane z pridanej hodnoty a za roky 2017 a 2018 v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby
vykazuje stratu.
39. Ďalej dal žalovaný do pozornosti, že u žalobcu, v obchodnej spoločnosti ARSENOIS, s.r.o., došlo
od 18.08.2018 k zmene konateľa, pričom konateľkou sa stala Júlia Tomic. Od septembra 2018 do júna2019 podľa podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty žalobca nevykonáva žiadnu činnosť
na výstupe, v daňových priznaniach si iba nárokuje odpočítanie dane na vstupe v minimálnych sumách.
Z uvedeného pre žalovaného vyplýva, že ani predmet druhej zmluvy o budúcej zmluve so spoločnosťou

Antal Foods spol. s r. o. nebol naplnený, pretože ho žalobca neuviedol v žiadnom daňovom priznaní k
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec - jún 2019.
40. Vo vzťahu k hmotnoprávnym podmienkam odpočtu DPH žalovaný uviedol, že platiteľ má právo na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, ak prijaté tovary alebo služby použije na dodávky
tovarov alebo služieb ako platiteľ. Ohľadom preukazovania nároku na odpočet žalobcom žalovaný

zopakoval preverené skutkové okolnosti a poukázal na skutočnosti, že žalobca ako platiteľ okrem
Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 19.09.2014, ktorej predmet (uzavretie kúpnej zmluvy) nebol
naplnený, nepredložil v rámci kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žiaden dôkaz
o použití prijatých služieb (štúdií) na svoje uskutočnené zdaniteľné obchody. Zároveň nepredložil ani
žiaden dôkaz o prejavenej snahe buď vybudovať uvedenú bioplynovú stanicu alebo o prevode práv a
povinnostízostavebnéhopovoleniaazozmluvyopripojenízariadenianavýrobuelektrinydoregionálnej

distribučnej sústavy. Žalovaný zopakoval, že správca dane miestnym zisťovaním preveroval existenciu
stavby, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie obce Mad č. 834/2011-003 zo dňa 30.12.2011. Na
umiestnenie stavby bolo vydané obcou Mad rozhodnutie o vydaní stavby ,.Bioplynová stanica - Mad“
č. 789/2011-004 zo dňa 27.12.2011. Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo

do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch
neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. Obec Mad rozhodnutím č. 691/2013-002 zo dňa 28.11.2013
predĺžila platnosť stavebného povolenia do 2 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o predĺžení.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.12.2013 a lehota jeho platnosti uplynula 29.12.2015.
Do 12.03.2019 stavba nebola zrealizovaná a ani začatá.

41. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7 zákona o DPH, teda za podmienky, že prijaté plnenia použije na ním uskutočnené dodávky, ktoré
podliehajú zdaneniu. Odpočítanie dane z prijatej služby alebo tovaru je viazané na splnenie podmienok
uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH. Žalovaný zotrval na názore, že kontrolovaný žalobca v

priebehu výkonu daňovej kontroly a v ďalšom konaní dôkazmi nepreukázal, že fakturované služby použil
na účely svojej podnikateľskej činnosti ako platiteľ, čím porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH.
Rovnako žalovaný zotrval na skutkovom závere, že predkladanie zmlúv o budúcich zmluvách sa javí
účelové na preukázanie použitia prijatých zdaniteľných plnení na uskutočňované plnenia a ich naplnenie
deklarovanými spoločnosťami nereálne.

42. Zároveň žalovaný považoval za nutné uviesť, že na to, aby si platiteľ mohol uplatniť nárok na
odpočítanie dane od vyššie uvedených dodávateľov, musia mať nadobudnuté tovary, služby priame a
bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami v nadväznosti na ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o
DPH, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer
platiteľa dane, ako použije prijaté plnenia, bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo

jednoznačné, že prijaté služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet
dane.
43. V nadväznosti na uvedené poukázal žalovaný na závery ustálenej judikatúry (C-4/94 BLP Groupplc,
C-98/98 Midland Bank plc.), v zmysle ktorej právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade ho nemožno obmedziť. Aby bolo možné odpočítať

DPH, musia plnenia uskutočňované na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe,
pri ktorých je daň z pridanej hodnoty odpočítateľná. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že zo strany
žalobcu neboli predložené, t. j. žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho
konania nepodložil svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré by potvrdzovali využitie nadobudnutých tovarov služieb
na podnikateľské účely v nadväznosti na ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, čím si nesplnil

dôkaznú povinnosť a nepreukázal priamu a bezprostrednú súvislosť nadobudnutých služieb na dodávky
služieb ako platiteľ. Podľa vyššie zadokumentovaných skutočností zistených správcom dane pri daňovej
kontrole platiteľ porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého môže platiteľ odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 zákona o DPH, teda za podmienky, že prijaté plnenia použije

na ním uskutočnené dodávky, ktoré podliehajú zdaneniu.
44. Žalobca v replike podanej na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby zotrval na rozsahu a dôvodoch
podanej správnej žaloby.45. V reakcii na vyjadrenie žalovaného k úrovni realizácie, resp. nerealizácie dohodnutého obchodného
vzťahu v súvislosti s predmetným projektom bioplynovej stanice s obchodnou spoločnosťou BIO - PEL,
s.r.o. a ku skutočnosti, že žalobca mal prijať zdaniteľné plnenie ešte v čase neexistencie tejto obchodnej

spoločnosti, dal žalobca do pozornosti, že z vyjadrení konateľa spoločnosti BIO - PEL, s.r.o. pána L. P. v
priebehu ústneho pojednávania dňa 26.05.2016 vyplýva, že zástupcovia spoločnosti ARSENOIS, s. r. o.
rokovali s jeho osobou. Žalobca síce pripustil, že v čase začiatku rokovaní spoločnosť BIO - PEL, s.r.o.
ešte nevznikla, avšak žalobca dodal, že pán L. P. mal záujem o realizovanie projektu „Bioplynová stanica
- Mad“, či už prostredníctvom existujúcich spoločností, v ktorých pán L. P. a jeho obchodný partneri

vlastnili obchodný podiel, alebo prostredníctvom novozaloženej spoločnosti, ktorá by bola založená
pre realizovanie tohto konkrétneho projektu. K založeniu takejto spoločnosti nakoniec aj došlo a touto
spoločnosťou je spoločnosť BIO - PEL, s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom sa stal pán L. P.. V tomto
kontexte je podľa názoru žalobcu potrebné posudzovať aj ďalšie skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza
vo svojom vyjadrení k žalobe. V nadväznosti na žalovaným uvádzané okolnosti podnikania BIO - PEL,
s.r.o. žalobca ponúkol vysvetlenie, že zo strany spoločnosti BIO - PEL, s.r.o. nedošlo k realizácii projektu

„Bioplynová stanica - Mad“, pričom táto spoločnosť bola založená a vznikla za týmto účelom, a preto je
logické, že od roku 2014 do roku 2018 spoločnosť BIO - PEL, s.r.o. v podaných daňových priznaniach
k dani z príjmov právnickej osoby vykazuje len daňovú licenciu, žiadne výnosy ani náklady, ako uvádza
aj žalovaný vo svojom vyjadrení.
46. Žalobca zastal názor, že argumentácia žalovaného vo vyjadrení k žalobe nevyvracia skutočnosti

týkajúce sa obchodných rokovaní zástupcov spoločnosti ARSENOIS, s. r. o. s pánom L. P., budúcim
spoločníkom a konateľom spoločnosti BIO - PEL, s.r.o., ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe zo
dňa 22.05.2019 v predmetnej právnej veci. Zároveň mal žalobca za to, že v prípade, ak mal správca
dane alebo žalovaný pochybnosti o časových aspektoch a obsahu týchto obchodných rokovaní, mohol
tieto pochybnosti odstrániť v priebehu ústneho pojednávania s pánom L. P. dňa 26.05.2016, iného

nariadeného ústneho pojednávania alebo vyžiadaním vysvetlenia od spoločnosti ARSENOIS, s. r. o. a/
alebo spoločnosti BIO - PEL, s.r.o. K tomuto však zo strany správcu dane ani žalovaného nedošlo, a
žalovaný tieto úvahy uvádza až vo vyjadrení k podanej žalobe. Takýto postup je podľa názoru žalobcu
v rozpore s § 3 ods. 2 daňového poriadku.
47. V súvislosti s úvahou žalovaného, že spoločnosť BIO - PEL EU, s.r.o. nemá potrebný predmet

činnosti zapísaný v obchodnom registri, dal žalobca do pozornosti citáciu relevantných ustanovení
zákona o energetike:
48. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 251/2012 Z. z.“) podnikať v energetike možno len na
základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti.

49. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) Zákona č. 251/2012 Z. z. povolenie sa vyžaduje, ak nejde o činnosti podľa
odseku 4, na výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny.
50. V zmysle § 6 ods. 5 Zákona č. 251/2012 Z. z.: „Na osoby, ktoré vykonávajú činnosti, na ktoré sa
nevyžaduje povolenie podľa odseku 4, sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, podľa ktorej sú povinné v
lehote do 30 dní oznámiť úradu začiatok, ukončenie a zmenu tejto činnosti. ....... Potvrdenie o splnení

oznamovacej povinnosti, ktoré vydá úrad, je dokladom o oprávnení podnikať. Úrad potvrdenie o splnení
oznamovacej povinnosti zmení alebo zruší, ak sa preukáže, že bolo vydané na základe nesprávnych
údajov, nepravdivých údajov alebo sa zmenili podmienky na základe, ktorých bolo toto potvrdenie
vydané.“
51. Podľa § 6 ods. 12 Zákona č. 251/2012 Z. z. povolenie a potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti

nemožno previesť na inú osobu.
52. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia zákona o energetike žalobca dôvodil, že podľa
ustanovení citovaného zákona oznamovaciu povinnosť v zmysle § 6 ods. 5 Zákona č. 251/2012 Z. z.,
ktorá by sa vzhľadom na plánovaný inštalovaný výkon vzťahovala aj na zariadenie na výrobu elektriny,
ktoré je predmetom projektu „Bioplynová stanica - Mad“, možno splniť až po začatí prevádzkovania

takéhotozariadenia,atodo30dníodzačatiačinnosti.PosplneníoznamovacejpovinnostivydáÚradpre
reguláciusieťovýchodvetvípotvrdenieosplneníoznamovacejpovinnosti,ktoréjedokladomooprávnení
podnikať a až na základe ktorého možno zapísať predmet podnikania do obchodného registra.
53. Žalobca zotrval na názore, že argumentácia žalovaného uvedená vo vyjadrení k správnej žalobe,
ktorouspochybňujenárokžalobcunaodpočetdanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie2.štvrťrok

2014, je teda úplne nesprávna.
54. V súvislosti s úvahou žalovaného, týkajúcou sa plnenia zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy,
uzatvorenej dňa 11.12.2018 medzi žalobcom a spoločnosťou Antal Food spol. s r. o., žalobca uviedol,
že k naplneniu tejto zmluvy nedošlo. Žalobca však touto zmluvou deklaroval pretrvávajúci záujeminvestorov o realizáciu projektu „Bioplynová stanica - Mad“, ktorý z tejto zmluvy vyplýva napriek tomu,
že nedošlo k jej naplneniu. V nadväznosti na uvedené žalobca podal vysvetlenie, že na obchodných
rokovaniach, ktoré nasledovali po uzatvorení predmetnej zmluvy, konateľ spoločnosti Antal Food spol. s

r. o. informoval žalobcu, že jeho záujem o realizáciu projektu „Bioplynová stanica - Mad“ stále pretrváva,
avšak došlo k zmene legislatívy, ktorá ovplyvnila plánované využitie bioplynovej stanice. Aktuálne podľa
vyjadrenia konateľa spoločnosti Antal Food spol. s r. o. táto spoločnosť pripravuje investičný zámer
týkajúci sa chovu kačíc (v súčasnosti prebieha proces výberu vhodných priestorov a vhodného miesta
pre túto činnosť) a odpad (kačací hnoj, trus) likvidovať v bioplynovej stanici v obci Mad a produkované

teplo z bioplynovej stanice využívať pre potreby bitúnku alebo chovnej farmy.
55. Ohľadom poukazu žalovaného na skutočnosť, že spoločnosť Antal Food spol. s r. o. nemá potrebný
typ činnosti zapísaný v obchodnom registri, žalobca uviedol, že sa k tomuto vyjadril už vyššie v tomto
vyjadrení, pričom tieto dôvody sú rovnaké, ako je tomu pri spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. Oznamovaciu
povinnosť v zmysle § 6 ods. 5 Zákona č. 251/2012 Z. z., ktorá by sa vzhľadom na plánovaný inštalovaný
výkon vzťahovala aj na zariadenie na výrobu elektriny, ktoré je predmetom projektu „Bioplynová stanica

- Mad“, možno splniť až po začatí prevádzkovania takéhoto zariadenia, a to do 30 dní od začatia
činnosti. Po splnení oznamovacej povinnosti vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví potvrdenie o
splneníoznamovacejpovinnosti,ktoréjedokladomooprávnenípodnikaťaažnazákladektoréhomožno
zapísať predmet podnikania do obchodného registra. Aj preto je argumentácia žalovaného uvedená
v jeho vyjadrení k žalobe, ktorou spochybňuje nárok Žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014, je teda úplne nesprávna.
56. V súvislosti s konštatovaním žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok zákona o DPH
na uznanie odpočtu dane za prijaté zdaniteľné plnenia žalobca opätovne, s poukazom na metodický
pokyn žalovaného k odpočítaniu dane podľa § 49 a k uplatneniu práva na odpočítanie dane podľa
§ 51 zákona o DPH, apeloval na potrebu rešpektovania základnej zásady spoločného systému DPH

zavedeného právnou úpravou Európskej únie, v zmysle ktorej Súdny dvor EÚ opakovane zdôraznil,
že právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112/ES je neoddeliteľnou
súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. V tejto súvislosti žalobca opätovne
poukázal na skutočnosti, ktoré uvádzal už v správnej žalobe a vo svojich predchádzajúcich podaniach
v predmetnej právnej veci, z ktorých vyplýva, že pre odpočítanie vstupnej dane od dane, ktorú je platiteľ

dane povinný platiť z tovarov a služieb je rozhodujúce, či platiteľ dane tieto plnenia používa alebo bude
používať na účely jeho vlastných zdaniteľných plnení, pričom aj prípravné činnosti a prvotné investičné
náklady vynaložené na potreby a ciele platiteľa dane je potrebné považovať za hospodárske činnosti.
Žalobca dodal, že uvedené vo všeobecnosti uznáva aj samotný žalovaný, keď tento výklad deklaruje aj
vo svojom metodickom pokyne k odpočítaniu dane podľa § 49 a k uplatneniu práva na odpočítanie dane

podľa § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. z obdobia január 2019 (obdobný metodický pokyn bol zverejnený
už v mesiaci máj 2018), v zmysle ktorého: „Platiteľ dane môže uplatniť odpočítanie dane v rozsahu,
v akom je príjemcom plnení pre svoj podnik a tieto plnenia sú použité alebo budú použité na účely
jeho vlastných zdaniteľných plnení. Prípravné činnosti je potrebné považovať za hospodárske činnosti
a zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa už prvé investičné náklady vynaložené na potreby a ciele

podniku považovali za hospodárske činnosti (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/94
INZO, C-268/83 Rompelman, C-527/11 Ablessio SIA)“.
57. Žalobca mal za to, že dodanie zdaniteľných plnení od spoločností INNOVATIVE PROJECT s.r.o.
- dodanie štúdie s názvom „Splyňovanie biomasy v splyňovacom reaktore MAD“ a INAGRO s.r.o. -
dodanie štúdie s názvom „Možnosti energetického využitia rias pri prevádzkovaní bioplynových staníc“,

bolo priamo spojené s prípravou realizácie projektu „Bioplynová stanica - Mad“ a bude použité k
budúcim zdaniteľným plneniam žalobcu týkajúcim sa projektu „Bioplynová stanica - Mad“, a to buď v
súvislosti s výrobou elektriny a tepla, alebo v súvislosti s odplatným postúpením projektu na iný subjekt.
Žalobca obstaral vyššie uvedené štúdie s cieľom ich využitia na podnikateľské účely a dosahovanie
zisku. Predmetné štúdie, ktoré si žalobca objednal mu nemali slúžiť na účely pohostenia, občerstvenia,

darov ani zábavy, a ani za účelom poskytovania služieb oslobodených od povinnosti priznať a
odviesť daň z pridanej hodnoty. Aj keď doposiaľ nedošlo k samotnej realizácii projektu „Bioplynová
stanica - Mad“, žalobca poznatky uvedené v dodaných štúdiách využil okrem iného aj na svoju
podnikateľskú činnosť, a na základe týchto poznatkov poskytol poradenstvo pre svojich odberateľov,
a to predovšetkým v oblasti spracovania žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku

z fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ako aj v oblasti implementácie
realizovaných projektov, ktoré súvisia s problematikou obnoviteľných zdrojov energie. Aj na základe
žalobcom poskytnutého poradenstva, zhodnocujú klienti/odberatelia žalobcu aj zelenú hmotu (zelenou
hmotou sú aj riasy) tým, že túto hmotu dodávajú prevádzkovateľovi bioplynovej stanice, v ktorej sa zozelenej hmoty splyňovaním získava bioplyn, ktorý je následne prostredníctvom kogeneračných jednotiek
transformovaný na elektrickú energiu. Ak by títo klienti/odberatelia žalobcu nedisponovali informáciami
o možnostiach zhodnotenia zelenej hmoty a znehodnotených produktov rastlinnej výroby, ktoré získali

až na základe poradenstva žalobcu, naďalej by postupovali rovnako ako v minulosti, a to tak, že by
odvážali zelenú hmotu a odpad rastlinného pôvodu na skládky komunálneho odpadu a platili by poplatky
za skládkovanie. Zároveň by prevádzkovateľ bioplynovej stanice nedisponoval hodnotným rastlinným
odpadom, z ktorého jednak zabezpečuje produkciu bioplynu a výrobu elektriny, ale ako výstupný produkt
celého cyklu v bioplynovej stanici získava aj hodnotné certifikované hnojivo, ktoré sa môže predať. Za

účelom preukázania poskytnutia vyššie uvedeného podnikateľského poradenstva žalobca predložil v
prílohe repliky faktúry vystavené klientom/odberateľom žalobcu, pričom daň z pridanej hodnoty z týchto
faktúr bola žalobcom riadne priznaná a odvedená.
58.Vsúvislostisúvahamižalovanéhoohľadomnezačatiaaninerealizovaniastavby„Bioplynovejstanice
- Mad“ do 12.03.2019, pričom platnosť stavebného povolenia na predmetnú stavbu zaniklo, žalobca
opätovne uviedol, že je nespochybniteľné, že platnosť príslušného stavebného povolenia zanikla a

aktuálne na jeho základe nemožno začať stavebnú činnosť. Avšak ide o odstrániteľnú nemožnosť
ďalšieho postupu realizácie projektu „Bioplynová stanica - Mad“, čoho sú si vedomí aj potenciálni
investori. Uvedené možno vyvodiť aj z vyjadrení konateľa spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. pána L. P.
v priebehu ústneho pojednávania dňa 26.05.2016, ktorý uviedol, že aj keď nedošlo k podpisu zmluvy v
zmysle záväzku uvedeného v Zmluve o budúcej zmluve, záujem spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. o kúpu

projektu stále pretrváva a čaká na financie od súkromného investora (v čase ústneho pojednávania už
príslušné stavebné povolenie nebolo platné), ako aj zo záujmu ďalších investorov, na ktorých poukázal
žalobca v správnej žalobe.
59. Záverom žalobca zosumarizoval, že predložil správcovi dane všetky doklady, ktorými disponuje, a
má za to, že aj dôkazy nad rámec povinností, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych

predpisov. Správca dane žalobcu nevyzval na predloženie žiadnych ďalších dôkazných prostriedkov
alebo preukázanie ďalších skutočností, ktoré by považoval za potrebné pre preukázanie nároku žalobcu
na odpočet dane z pridanej hodnoty v predmetnom zdaňovacom období. Žalobca zotrval na názore, že
dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt, je jasne limitované ustanovením § 24 ods. 1 daňového
poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je

možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré
nezabezpečoval.
60. Žalovaný sa k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

61.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

62. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

63. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy
a môže sám vykonať dokazovanie, ak
a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo
c) rozhoduje podľa § 192.

64. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

65. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

66. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

67. Podľa § 135 ods. 2 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho

rozhodnutia, ak
a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),
b) rozhoduje podľa § 192.

68. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej

správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

69. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
70. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových

subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
71. Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup
súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona
alebo osobitných predpisov.
72. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
73. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
74. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

75. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
76. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

77. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.
78. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
79. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.80. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

81. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

82. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.
83. Podľa návetia § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8.
84. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
85. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
86. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
87. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
88. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

89. Podľa § 54 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2015 investičným majetkom na účely
tohto zákona sú
a) hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a
ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,

b) budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,
c) nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si
vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu.
90. Podľa § 54 ods. 4 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2015 obdobie na úpravu odpočítanej
dane pri zmene účelu použitia investičného majetku podľa odseku 1 je päť kalendárnych rokov vrátane

roka,vktorominvestičnýmajetokplatiteľnadobudolalebonavlastnénákladyvytvorilokreminvestičného
majetku podľa odseku písm. b) a c), pri ktorom je obdobie na úpravu 20 kalendárnych rokov, a obdobie
na úpravu odpočítanej dane začína plynúť v roku, v ktorom bol investičný majetok uvedený do užívania.
Ak platiteľ dodá investičný majetok podľa odseku 2 písm. b) c) pred uvedením do užívania a zmení účel
použitia, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, keď dodá investičný majetok.

91. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.
92. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka

poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii účtovnej jednotky.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

93. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 183 SSP) napadnuté rozhodnutia
daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, za splnenia procesných
podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti ospravedlneného
žalovaného (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

94. Na pojednávaní žalobca s poukazom na obsah žaloby a repliky k vyjadreniu žalovaného zotrval na
rozsahu a dôvodoch podanej žaloby.
95. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietanej
nezákonnej aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnoteniezisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok
na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od
dodávateľa INNOVATIVE PROJECT s.r.o., ktorým bolo vypracovanie štúdie „Splynovanie biomasy v

splyňovacom reaktore MAD“ a od dodávateľa INAGRO s.r.o., ktorý podľa predloženej faktúry dodal
žalobcovi vypracovanú štúdiu „Možnosti energetického využitia rias pri prevádzkovaní bioplynových
staníc“, a to podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu
dôkazného bremena na žalobcu s ohľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti
uvedených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie II. Q 2014.

96. Z obsahu preskúmavaných administratívnych rozhodnutí a vyjadrení vo veci vyplýva, že medzi
stranaminiesúspornéskutočnostiohľadomreálnehozákladupredmetnýchdeklarovanýchzdaniteľných
plnení, a to ani v predmete prijatých plnení, ani v osobách deklarovaných dodávateľov odborných štúdií.
Spornými medzi stranami zostali závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania vo vzťahu k posúdeniu
splnenia jednej zo zákonných podmienok vzniku nároku na odpočet dane zaplatenej na vstupe (podľa
§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a síce splnenie podmienky použitia dodaných odborných štúdií

žalobcom na jeho dodávky tovarov a služieb v postavení platiteľa DPH. Inými slovami, že predmetné
prijaté zdaniteľné plnenia v podobe odborných štúdií použil žalobca na svoje ďalšie podnikanie, či už
na dodávku tovarov a služieb iným platiteľom dane alebo konečným spotrebiteľom jeho tovarov alebo
služieb.
97. Hoci zákon o DPH v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) pri stanovení zákonných podmienok

na odpočet dane nešpecifikuje presné určenie času, resp. časového obdobia, v rámci ktorého má
platiteľ dane prijaté zdaniteľné plnenia v podobe tovarov alebo služieb použiť na realizáciu vlastných
zdaniteľných plnení, nemožno pri preverovaní splnenia podmienok na uplatnený odpočet dane v
rámci správy daní tolerovať bezbrehý časový horizont, v rámci ktorého platiteľ dane deklaruje slovne
alebo predkladaním nenaplnených zmluvných záväzkov svoj podnikateľský zámer na využitie prijatých

zdaniteľných plnení, s ktorými v reálnej ekonomickej a hospodárskej činnosti platiteľa nekorešponduje
žiadna podnikateľská činnosť nasvedčujúca použitiu predmetných zdaniteľných plnení na realizáciu
deklarovaného podnikateľského zámeru /zdaniteľných plnení platiteľa. Platiteľovi dane, prijímajúcemu
zdaniteľné plnenia za účelom realizácie podnikateľského zámeru, teda za účelom realizácie jeho
vlastných zdaniteľných plnení, sú zo zákona známe podmienky vzniku nároku na odpočet dane,

preto v spojení so znalosťou zákonných konsekvencií viažúcich sa na prijatie zdaniteľného plnenia je
nevyhnutné, aby platiteľ dane ako podnikateľ prijímal zdaniteľné plnenia s rozumnou predstavou o ich
následnom použití na vlastné podnikateľské účely. V tomto ohľade ľahkovážna investícia podnikateľa do
projektu, ktorý nie je v primeranom čase realizovaný alebo realizovateľný, či už vlastným podnikaním /
vlastnou činnosťou podnikateľa alebo predajom, resp. prevodom práv k realizácii podnikateľského

zámeru a projektu, nemôže byť liberačným dôvodom na uznanie práva na odpočet dane napriek
nesplneniu jednej zo zákonných podmienok na jeho vznik. Účelom daňovej kontroly v rámci správy
daní (§ 2 pís. a/ v spojení s § 44 ods. 1 daňového poriadku) je, okrem iného, aj preverenie platiteľom
dane priznanej výšky dane alebo preverenie práva na uplatnený odpočet DPH, pričom správca dane
má povinnosť preveriť existenciu, resp. splnenie všetkých podmienok nároku na odpočet dane. Na tento

účel okrem predložených daňových dokladov, ktorých reálny základ sa preveruje, slúži vyhodnotenie
skutkového stavu prostredníctvom všetkých dôkazov a okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich
vzájomných súvislostiach (§ 3 ods. 3 daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 6 citovaného zákona),
a preto posúdenie naplnenia účelu prijatia preverovaných zdaniteľných plnení v kontexte reálnej
ekonomickej kauzy je naplnením zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane, materiálnej

pravdy a zásady brania do úvahy skutočný obsah právneho úkonu pri správe daní.
98. Ako nesprávne a neobozretné podnikateľské rozhodnutie možno hodnotiť nákup finančne náročných
odborných štúdií k realizácii projektu bioplynovej stanice v spojení s realizáciou potrebnej stavby, ak
na tak finančne náročný projekt podnikateľ nemá zabezpečené finančné krytie z vlastných alebo inak
získaných finančných prostriedkov, ani možnosťou návratnosti vstupnej investície prevodom práv k

realizácii projektu na solventné subjekty. Je nesporné, že žalobcovi sa v priebehu výkonu daňovej
kontroly a ani v priebehu následného daňového konania nepodarilo preukázať realizáciu deklarovaného
podnikateľského zámeru, pričom ide o obdobie bezmála piatich rokov (od júna 2014 do marca 2019).
Argumentáciu žalobcu možno za daných okolností prípadu vyhodnotiť ako účelovú a rozporuplnú, keď
na jednej strane neustále deklaruje vlastný záujem na realizácii projektu bioplynovej stanice Mad,

pričom žiadne podnikateľské aktivity k tomu nesmerujú, a na druhej strane celkom nekoncepčne
deklaruje snahu zabezpečiť zmluvami o uzavretí budúcich zmlúv prevod práv k realizácii projektu
bioplynovej stanice za použitia predmetných odborných štúdií, avšak s výberom takých zmluvných
partnerov (obchodné spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o. a Antal Food spol. s r. o.), ktorí nie sú etablovanív žiadnej podnikateľskej oblasti, nie to ešte v oblasti zaoberajúcej sa energetikou a alternatívnou
výrobou energií, pričom z preverenia daňovej disciplíny a podnikateľskej činnosti uvedených subjektov
správcom dane vyplýva, že nejde a ani nikdy nešlo o reálne podnikajúcich platiteľov dane. Možno

konštatovať, že skutočnosti ako žalobcom deklarovaný podpis zmluvy o budúcej zmluve s obchodnou
spoločnosťou BIO - PEL EU, s.r.o. v mesiaci september 2014, pričom táto obchodná spoločnosť vznikla
v mesiaci august 2014 a k prijatiu preverovaných zdaniteľných plnení žalobcom došlo v mesiaci jún
2014 z dôvodu, ako tvrdil žalobca, zabezpečenia možnosti prevodu práv realizácie projektu bioplynovej
stanice na obchodnú spoločnosť BIO - PEL EU, s.r.o. a na jej požiadavku (hoci táto spoločnosť

ešte neexistovala), vyhodnotili daňové orgány oboch stupňov vo vzťahu k vzniku nároku na odpočet
dane správne, keďže následná ničím nepodložená argumentácia žalobcu o obchodných jednaniach
ohľadompodnikateľskéhozámerusbudúcimkonateľomvtomčaseneexistujúcejobchodnejspoločnosti
nie je dôkazom o splnení zákonnej podmienky vzniku nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné
plnenia, keďže fakticky k žiadnemu použitiu prijatých zdaniteľných plnení žalobcom na realizáciu jeho
zdaniteľných plnení nedošlo. V kontexte zistených časových nezrovnalostí pri vyhodnotení žalobcom

predkladaných listinných dôkazov sa javí obrana reálneho základu deklarovaného zámeru žalobcu ako
účelová, nemajúca oporu v žiadnom z predložených, dodatočne produkovaných dôkazov zo strany
žalobcu. Z pohľadu vyhodnotenia skutkového stavu vo vzťahu k splneniu spornej zákonnej podmienky
na vznik nároku na odpočet dane na vstupe za nákup odborných štúdií, sú absolútne irelevantné
tvrdenia žalobcu, že rokovania s budúcim konateľom obchodnej spoločnosti BIO - PEL EU, s.r.o.

prebiehali pred vznikom tejto obchodnej spoločnosti (hoci si zároveň žalobca touto argumentáciou
zároveň odporoval, keďže deklaroval aj vlastný záujem na realizácii predmetného podnikateľského
zámeru), ako aj rovnako sú irelevantné dôvody, pre ktoré nedošlo k realizácii projektu samotným
žalobcom alebo ním deklarovanými záujemcami o odkúpenie práv na prevádzkovanie a výstavbu
predmetnej bioplynovej stanice, či už z dôvodu nedostatku prisľúbených finančných prostriedkov z

eurofondov alebo či už z dôvodu zmeny relevantnej legislatívy v oblasti alternatívnej výroby elektrickej
energie z biomasy. Pre účely preverenia splnenia zákonných podmienok vzniku nároku na odpočet dane
za prijaté zdaniteľné plnenia podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je podstatné, že do vydania
preskúmavaného rozhodnutia žalovaným uvedená zákonná podmienka nebola žalobcom splnená a
dôvody, pre ktoré nedošlo k realizácii projektu, či už zo strany žalobcu alebo formou naplnenia zmlúv

o budúcich zmluvách s potencionálnymi záujemcami o realizáciu predmetného projektu a rovnako
žalobcom formálne deklarovaný trvajúci záujem uvádzaných spoločností BIO - PEL EU, s.r.o. a Antal
Food spol. s r. o. o predmetný projekt, sú pre účely vyhodnotenia použitia prijatých zdaniteľných plnení
na realizáciu zdaniteľných plnení žalobcom irelevantné.
99. Keďže prijaté zdaniteľné plnenia v predmetnej veci nie je možné posúdiť ako nadobudnutie

investičného majetku, definovaného v ustanovení § 54 ods. 2 zákona o DPH, a ktorého použitie by
bolo možné pri najkratšej možnej zákonom stanovenej dobe použiť v lehote piatich rokov od jeho
nadobudnutia v zmysle § 54 ods. 4 vety prvej citovaného zákona, nemožno za daných okolností prípadu
prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v súvislosti s nárokom na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia
v podobe nákupu dvoch odborných štúdií bola splnená podmienka ich ďalšieho použitia žalobcom na

realizáciu jeho zdaniteľných plnení v postavení platcu DPH (predpokladaného § 49 ods. 2 písm. a/
zákona o DPH).
100. Pokiaľ žalobca v prejednávanom prípade dôvodí oprávnenosť jeho nároku na odpočet dane
potrebou zachovania zásady neutrality dane z pridanej hodnoty, bolo by možné s touto tézou súhlasiť za
predpokladu, že žalobca by sám svojou následnou ekonomickou činnosťou prispel k naplneniu uvedenej

zásady, a to predovšetkým tým, že po zaplatení dane na vstupe by nezostal v obchodnom reťazci v
rade zdaniteľných plnení z dôvodu vlastnej nečinnosti v postavení konečného spotrebiteľa, ale použil
by prijaté zdaniteľné plnenia na realizáciu jeho vlastných zdaniteľných plnení poskytovaním tovarov a
služieb. Samotná definícia podmienok vzniku nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona
o DPH v sebe zahŕňa mechanizmus dodržania / zachovania zásady neutrality DPH v rámci jednotlivých

stupňov poskytovania zdaniteľných plnení, avšak za predpokladu, že podmienky stanovené v článku
167 a nasl. smernice 2006/112/ES budú dodržané, t. j. právu na vrátenie dane zaplatenej na vstupe
bude zodpovedať povinnosť odviesť daň inkasovanú na výstupe v súvislosti s poskytovaním vlastných
zdaniteľných plnení (pokiaľ tieto podliehajú DPH), a to postupne na každom stupni dodávateľsko-
odberateľských vzťahov až po konečnú spotrebu. Inými slovami, platiteľ dane môže uplatniť odpočítanie

dane v rozsahu, v akom je príjemcom plnení pre svoj podnik / pre svoje podnikanie, pričom zároveň
tieto prijaté plnenia sú ním použité alebo budú použité na účely jeho vlastných zdaniteľných plnení, t.
j. na jeho ekonomickú podnikateľskú činnosť, a to v rozumnom časovom a vecnom kontexte. Preto aj
prípravné činnosti na realizáciu podnikateľského zámeru ekonomickej / podnikateľskej činnosti platcudane je potrebné považovať za hospodárske činnosti, pri ktorých sa dodržanie zásady neutrality
DPH vyžaduje, kedy sa už prvé investičné náklady vynaložené na potreby a ciele podniku považujú
za hospodárske činnosti, avšak tieto zámery a ich napĺňanie musí byť z následnej činnosti platcu

dane zjavné a objektívne overiteľné. Splnenie tejto podmienky žalobca v priebehu preskúmavaného
daňového konania nepreukázal ani v horizonte piatich rokov od prijatia deklarovaných zdaniteľných
plnení, pričom len formálne deklarovaný záujem budúceho využitia zdaniteľných plnení na realizáciu
vlastných zdaniteľných plnení, v závislosti od neistej finančnej podpory z verejných zdrojov Európskej
únie alebo v závislosti od neistých zmluvných záväzkov, pre účely naplnenia zásady neutrality PDH a

zákonných podmienok na vznik nároku na odpočet dane nepostačuje.
101. V súvislosti s namietaným neprimeraným prenosom dôkazného bremena v daňovom konaní na
žalobcu správny súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, obsiahnutý
v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018: „Daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie

(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“

102. Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní, ako je napr. výkon daňovej
kontroly (slúžiaci na preverenie napr. oprávnenosti odpočtu dane), je verifikácia daňovým subjektom
deklarovaných tvrdení. Na naplnenie jeho účelu sa neuplatňuje výhradne len vyhľadávacia funkcia
pre potreby podpory daňovým subjektom tvrdených skutočností. Naopak, práve kontrolovaný daňový

subjekt, vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažúcim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním
uplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej
vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/
daňového poriadku), a to aj vo vzťahu k splneniu všetkých zákonných podmienok vzniku nároku na
odpočet dane, teda aj podmienky použitia prijatých zdaniteľných plnení na vlastné zdaniteľné plnenia

vlastnou ekonomickou činnosťou, ktorá do tvorby pridanej hodnoty vstupuje.

103. V kontexte skutkových okolností prípadu a záverov daňovej kontroly a daňového konania nemožno
len tak bez ďalšieho súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že v záujme spoľahlivého zistenia skutkového
stavu veci je daňový orgán povinný obstarať si potrebné podklady a úplne a presne zistiť skutkový stav

veci. Je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné
na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce
daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku
v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované

skutočnosti; § 2 písm. a/, § 44 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej
pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním
v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd
vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov

predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej
kontroly, príp. prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje
základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Preto v zmysle zásady
voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,

akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca
dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5
citovaného zákona).104. Správny súd na základe obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí dospel
k záveru, že v prejednávanom prípade žalobcovi nebolo zo strany daňových orgánov upierané právo

na predkladanie dôkazov na podporu jeho tvrdení vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok na
uplatnený odpočet dane a v preskúmavanom daňovom konaní sa príslušné daňové orgány zaoberali
všetkými včas uplatnenými a predloženými dôkazmi žalobcu, ktoré správca dane a žalovaný preverili a
zistené skutočnosti ako aj skutkové okolnosti vyhodnotili a správne aplikovali na podmienky ustanovenia
§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ktorých splnenie žalobcom pre účely uplatnenia jeho nároku na

odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia nie je možné konštatovať.

105. Ohľadom poukazu žalobcu na skutočnosť, že žalovaný vyhodnotil doplnenie odvolania žalobcu zo
dňa 30.01.2019 ako oneskorene podané (§ 72 ods. 3 daňového poriadku) a v súlade s ustanovením § 74
ods. 2 daňového poriadku neprihliadol na dodatočne predložený listinný dôkaz - ďalšiu zmluvu o uzavretí
budúcej zmluvy zo dňa 11.12.2018 žalobcom so spoločnosťou Antal Foods spol. s r. o., správny súd

uvádza, že uvedený postup žalobca v správnej žalobe ako nezákonný nenamietal a ani tento neuvádzal
ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.

106. Napriek tomu správny súd na tomto mieste vyslovuje nesúhlas s právnym názorom žalobcu, že
na dodatočné predloženie listinného dôkazu k podanému odvolaniu sa nevzťahuje zákonná lehota

prípustná na zmenu a doplnenie odvolania podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku. Predloženie dôkazov
preukazujúcich odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi,
patrí okrem iného medzi obligatórne náležitosti podaného odvolania (podľa § 72 ods. 4 písm. d/
daňového poriadku), a preto aj na túto náležitosť odvolania sa vzťahuje koncentračná zásada podľa
§ 72 ods. 3 citovaného zákona, v zmysle ktorého možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť

len v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia prvého stupňa. Uvedená koncentračná zásada
nie je v rozpore s oprávnením odvolacieho orgánu v rámci odvolacieho konania doplňovať výsledky
daňového konania, ani s povinnosťou odvolacieho orgánu prihliadať pri preskúmavaní rozhodnutia
prvého stupňa na skutočnosti a okolnosti neuplatnené daňovým subjektom, majúce podstatný vplyv na
výrok rozhodnutia (§ 74 ods. 2 daňového poriadku). V danom prípade predloženie novo vyprodukovanej

zmluvy o budúcej zmluve žalobcom so spoločnosťou Antal Foods spol. s r. o. nešlo o skutočnosť, ktorá
by vyšla najavo bez uplatnenia žalobcu, práve naopak, žalobca túto po lehote na podanie odvolania
sám predložil, pričom sa k napĺňaniu tejto zmluvy nijako nevyjadril, ani o jej realizácii neposkytol dôkaz.
Preto nebolo povinnosťou žalovaného v rámci odvolania prihliadať na oneskorene predložený dôkaz
k podanému odvolaniu, pričom žalovaný odvolací orgán nevzhliadol dôvody na vyhľadávanie ďalších

dôkazov na podporu žalobcových tvrdení o použití prijatých zdaniteľných plnení na realizáciu jeho
zdaniteľných plnení predajom tovarov a služieb, keďže výsledky dokazovania v rámci daňovej kontroly
a následného daňového konania, realizovaného i na návrhy žalobcu, poskytli dostatok podkladov na
prijatie záveru o nesplnení podmienok § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH na vznik nároku žalobcu na
odpočet dane na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenia.

107. Odhliadnuc od uvedeného správny súd vo vzťahu k dodatočne predloženej zmluve o budúcej
zmluve, s poukazom na obsah administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia, dáva do pozornosti
a dodáva, že lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu prvého stupňa, a teda aj jeho zmenu a
doplnenie, uplynula dňa 06.09.2018, pričom žalobca uzavrel zmluvu o budúcej zmluve so spoločnosťou

Antal Foods spol. s r. o. až dňa 11.12.2018 a túto odvolaciemu orgánu predložil s doplneným
odvolaním zo dňa 30.01.2019. K jej uzatvoreniu došlo za účelom zabezpečenia budúceho postúpenia,
resp. odkúpenia predmetného projektu žalobcu (uzavretie kúpnej zmluvy dohodnuté najneskôr do
31.03.2019). Predmetom predloženej zmluvy o budúcej zmluve bola úprava budúcich vlastníckych
vzťahov zmluvných strán z dôvodu, že budúci kupujúci má v úmysle na nehnuteľnostiach uvedených v

tejto zmluve realizovať výstavbu a prevádzku stavby „BIOPLYNOVÁ STANICA - MAD“. S prihliadnutím
na skutočnosť, že stavebným úradom predĺžená lehota na začatie predmetnej stavby táto márne
uplynula dňa 29.12.2015, uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve so spoločnosťou Antal Foods spol.
s r. o. dňa 11.12.2018 a snaha žalobcu preukazovať použitie prijatých zdaniteľných plnení na svoje
zdaniteľné plnenia, sa javia ako bezpredmetné. O to viac je to zrejmé s prihliadnutím na zistenia, ktoré

k dodatočne predloženej zmluve o budúcej zmluve a k obchodnej spoločnosti Antal Foods spol. s r. o.
zaslal žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe, v zmysle ktorých k naplneniu predmetu zmluvy o budúcej
zmluve nedošlo ani do konca júna 2019 (zistenia z daňových priznaní žalobcu k dani z pridanej hodnoty
zazdaňovacieobdobiamarec-jún2019,hocibolomožnévzmyslepredmetnejzmluvyobudúcejzmluvepísomne požiadať žalobcu ako budúceho predávajúceho o predĺženie tejto zmluvy o budúcej zmluve do
30.04.2019) a v zmysle ktorých obchodná spoločnosť Antal Foods spol. s r. o. (vzniknutá 21.06.2017)
podľa informačného systému finančnej správy nie je registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty

a za roky 2017 a 2018 v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby vykazuje stratu. Je teda
viac ako zjavné, že žalobca ani dodatočne produkovaným listinným dôkazom po viac ako piatich rokoch
od nákupu preverovaných odborných štúdií v celkovej hodnote 308 400,- Eur nepreukázal použitie
predmetných prijatých zdaniteľných plnení na jeho dodávky tovarov a služieb.

108. Nie len s prihliadnutím na oneskorené predloženie listinného dôkazu ako obligatórnej náležitosti
k podanému odvolaniu (hoci jeho dodatočné vytvorenie po podaní odvolania proti rozhodnutiu prvého
stupňa sa javí ako účelové), ale aj s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti ohľadom nenaplnenia
zmluvy o budúcej zmluve a ohľadom osoby (neregistrovanej ako platca DPH) potencionálneho
kupujúceho, možno konštatovať, že nie je namieste zrušiť rozhodnutie žalovaného len z dôvodu, aby
dodatočne v rámci odvolacieho konania vyhodnotil listinný dôkaz predložený v doplnenom odvolaní zo

dňa 30.01.2019. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na ustálenú judikatúru uplatňujúcu sa v rámci
správneho súdnictva, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a
odstránili formálne vady (v tomto prípade ani nejde o formálnu vadu zo strany odvolacieho daňového
orgánu), ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003)]. Aj preto by správny súd nemohol priznať

relevanciu tejto procesnej námietke, ak by ju žalobca uplatnil.

109. V replike zo dňa 10.09.2019 žalobca bránil oprávnenosť svojho nároku na odpočet dane za prijaté
zdaniteľné plnenia tvrdením, že aj keď doposiaľ nedošlo k samotnej realizácii projektu „Bioplynová
stanica - Mad“, žalobca poznatky uvedené v dodaných štúdiách využil okrem iného aj na svoju

podnikateľskú činnosť a na základe týchto poznatkov poskytol poradenstvo pre svojich odberateľov, a to
predovšetkým v oblasti spracovania žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z fondov
Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ako aj v oblasti implementácie realizovaných
projektov súvisiacich s problematikou obnoviteľných zdrojov energie. Na podporu svojich tvrdení k
replike o využití predmetných odborných štúdií na svoje zdaniteľné plnenia doložil žalobca kópie šiestich

faktúr, ktoré vystavil v priebehu mesiacov september 2015, marec 2016, júl 2017 a august 2018 pre
deklarovaných odberateľov ZELSTAR s.r.o. a TopToma, spol. s r.o.

110. V súvislosti s vyššie uvádzaným tvrdením žalobcu a s dodatočne predloženými daňovými dokladmi
správny súd s poukazom na viazanosť správneho súdu skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej

správy(§119SSPa§135ods.1SSP)uvádza,žepreúčelyprevereniazákonnostižalobounapadnutých
administratívnych rozhodnutí a zákonnosti postupu predchádzajúceho ich vydaniu, tieto tvrdenia a
listinné dôkazy vyhodnotil ako oneskorene uplatnené, a preto nebolo možné ich vyhodnotením v
rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia doplniť dokazovanie (§ 119 SSP)
vo vzťahu k splneniu podmienok na odpočet dane za prijaté sporné zdaniteľné plnenia, čo ako

skutková a právna otázka bolo predmetom preskúmavaného daňového konania. Vo vzťahu k posúdeniu
zákonnosti záverov daňových orgánov ohľadom nesplnenia zákonných podmienok na uplatnený
odpočet dane v prípade sporných faktúr (za prijaté zdaniteľné plnenia) správny súd zásadne vychádza
zoskutkovéhostavuzistenéhodaňovýmiorgánmiobochstupňovakprieskumuzákonnostinapadnutých
administratívnych rozhodnutí mu postačuje obsah administratívneho spisu, z ktorého nevyplýva, že by

v daňovom konaní uvedené tvrdenia a listinné dôkazy žalobca uplatnil. Zároveň správny súd dodáva,
že pri posudzovaní potreby doplniť dokazovanie v konaní pred správnym súdom je potrebné vychádzať
nie len z konkrétnej procesnej situácie vo veci v danom čase, ale predovšetkým z charakteru, potrieb a
cieľa správneho súdnictva, t. j. kasačnej kontroly zákonnosti právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej
správy (správny súd môže napadnuté administratívne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu

na ďalšie konanie). Miera kontradiktórnosti v tomto súdnom konaní nie je taká vysoká ako v prípade
meritórneho rozhodovania súdov v sporových občianskoprávnych konaniach, v ktorých obe strany sporu
majú povinnosť dokazovať svoje tvrdenia na preukazovanie svojho nároku alebo účinnej obrany proti
tvrdeniu protistrany.

111. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť žalobou napadnutých správnych rozhodnutí
ako i postupov predchádzajúcich ich vydaniu, kedy je už skutkový stav známy a vyplýva z
obsahu administratívneho spisu a dokazovanie sa v konaní pred správnym súdom vykonáva len
výnimočne, a to predovšetkým na preverenie dodržania zákonnosti administratívneho postupu, avšaknie za účelom doplnenia skutkového stavu potrebného na rozhodnutie vo veci samej, ktorá bola
predmetom preskúmavaného administratívneho konania. Správny súd v zásade vykonáva dokazovanie
oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu, ktorý konfrontuje s tvrdeniami a dôkazmi

označenými žalobcom. Správny súd vychádza pri prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí
orgánov verejnej správy zo skutkového stavu, ktorý bol zistený v správnom konaní orgánom verejnej
správy, pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy (§ 119 SSP v spojení s § 120 SSP a contrario v nadväznosti na § 135 ods. 1
SSP v spojení s § 135 ods. 2 SSP a contrario).

112. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že správny súd svojou činnosťou v rámci súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy
a nezasahuje do ich právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach účastníkov administratívnych
konaní. Taktiež správny súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej
správy preskúmavané administratívne konanie nedopĺňa, ani nenahrádza činnosť správnych orgánov pri

vyhodnocovaní skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o predmete správneho konania. Rovnako
inštitút doplnenia dokazovania správnym súdom podľa § 120 písm. a) SSP nemôže nahrádzať výkon
správy daní, v rámci ktorej príslušné daňové orgány preverujú a vyhodnocujú splnenie hmotnoprávnych
podmienok zákona o DPH, napr. na priznanie oprávnenosti uplatneného odpočtu dane za kontrolované
zdaňovacie obdobie. V prípade, že sa vyskytnú novoobjavené dôkazy, ktoré žalobca nemohol použiť

v právoplatne skončenom preskúmavanom daňovom konaní, je na jeho zvážení, či v zákonnej lehote
využije podanie mimoriadneho opravného prostriedku na obnovu konania podľa § 75 a nasl. daňového
poriadku.

113. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti

podľa daňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými včas uplatnenými odvolacími
námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, rozhodnutie je založené na náležite
zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom
konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a právom chránených
záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

114. Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíacitovanýchustanovenízákonov,správnysúdnezistil
dôvodnosť žaloby, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

115. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy

konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu
štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

116. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).