Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, October 27, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417203490
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417203490.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: E. H.Á., X..
XX. XX. XXXX, L. L., P. XX, proti žalovanej: H.. Z. R. F., X.. XX. X. XXXX, L. L., C. X.. X, zastúpená
Advokátskou kanceláriou ADVOKA, s.r.o., Bratislava, Komárnická 36, o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. 4. 2017 č.k.

25C/15/2017 - 58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanej zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek opatrení a zásahov, ktorými

by bránila alebo obmedzovala žalobkyňu v prechode a prejazde motorovým vozidlom cez pozemok
žalovanejparceluregistra,,C“evidovanúnakatastrálnejmape,parcelnéčísloXXXX/Xzáhradaovýmere
1.527 m2 a zároveň aby žalovaná strpela a umožnila žalobkyni prechod a prejazd motorovým vozidlom
cez pozemok žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/
X záhrada o výmere 1.527 m2 na pozemky žalobkyne parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej
mape, parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 565 m2 a

parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 72 m2 ako i ku stavbe rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej
na pozemku, parcele registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. číslo XXXX, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území G., obec Bratislava -mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV., zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania žalobkyne proti
žalovanej o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a
prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej

mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2, zapísaný na LV č. XXXX F.. Ú.. G..

2/ Zároveň súd prvej inštancie zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou, pozemok parcela
registra ,,C“ evidovaný na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská
časť Dúbravka, okres Bratislava IV., až do právoplatného skončenia súdneho konania žalobkyne proti

žalovanej o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a
prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej
mape,parcelnéčísloXXXX/Xzáhradaovýmere1.527m2parceluregistra,,C“evidovanúnakatastrálnej
mape, spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky došlo ku zmene parcelného
čísla alebo ku zmene tvaru hraníc pozemku, parcely registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape,
parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2.3/Súdprvejinštancienapokonrozhodol,žeonárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodnevkonečnom
rozhodnutí vo veci samej.

4/ V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanej až do právoplatného skončenia
konania žalobkyne proti žalovanej o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho
v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej zdržať sa uskutočňovania
akýchkoľvekopatreníazásahov,ktorýmibybránilaaleboobmedzovalažalobkyňuvprechodeaprejazde

motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej mape,
parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1527 m2 a zároveň žalovanej nariadil strpieť a umožniť
žalobkyni prechod a prejazd motorovým vozidlom cez označený pozemok žalovanej. Navrhovala ďalej,
aby súd žalovanej zakázal nakladať s predmetným pozemkom spôsobom, ktorým by v katastri
nehnuteľností Slovenskej republiky došlo ku zmene parcelného čísla alebo ku zmene tvaru hraníc
pozemku, parcely registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o

výmere 1527 m2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodňovala tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v V. S., v katastrálnom území G., obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres
Bratislava IV., zapísaných na liste vlastníctva č. 2816 ako pozemky - parcely registra ,,C“ evidovanej
na katastrálnej mape par. Č.. XXXX/X o výmere 656 m2 záhrady, parc. č. XXXX o výmere 48
m2 zastavané plochy a parc. č. XXXX/X o výmere 72 m2 záhrady ako aj stavby rekreačnej chaty,

súp. č. XXXX postavenej na pozemku - parcela reg. ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č.
XXXX, ktoré žalobkyňa nadobudla darovaním od svojho manžela, vkladom vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností Y. dňa 04.11.2016. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou susediacich nehnuteľností,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, medzi ktoré patrí i pozemok - parcela registra ,,C“ evidovaná
na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X o výmere 1527 m2 záhrada. Predmetné nehnuteľnosti žalobkyňa

užíva spoločne s manželom na rekreačné účely a na občasné stretávanie s rodinou; žalobkyňa má tieto
nehnuteľnosti oplotené a v súčasnosti ako jediný prístup k predmetným nehnuteľnostiam používa cestu
vedúcu pozdĺž oplotenia zo severnej časti pozemku, kde vždy bola a v súčasnosti aj je veľká brána na
prejazd motorovým vozidlom, ktorej súčasťou je aj bránka pre prechod peši. Uvedenú prístupovú cestu
na prechod a prejazd motorovým vozidlom rovnako, ako aj ostatní susedia a široká verejnosť vrátane

žalovanej, využívajú už od roku 1976. Tento pokojný stav bol postupne narušovaný zo strany žalovanej,
a vyvrcholil konfliktom dňa 16.03.2017. Žalovaná totiž začala s výstavbou novej rekreačnej chaty,
pričom súčasťou stavebných prác bolo aj vybudovanie murovaného oplotenia z tvárnic na pozemku.
Manžel žalobkyne sa voči spôsobu výstavby ohradil, keďže žalovaná naviezla veľké množstvo stavebnej
sute, makadamu a zeminy, čím došlo k podstatnému navýšeniu tohto pozemku a nezrealizovala riadny

oporný múr, ktorý by zabránil zosuvu pôdy. Žalovaná taktiež podľa tvrdení žalobkyne uskutočnila
výstavbužumpytesnenahranicisnehnuteľnosťamižalobkyne.Tietonezhodyvyústiliaždoupozornenia
prokurátora zo dňa 10.10.2016, ktorý konštatoval, že násypom zeminy sa podstatne zmenili výškové
pomery územia, teda vzhľad prostredia a odtokové pomery územia. Takéto úpravy si podľa ustanovenia
§ 71 ods. 1 písm. a) zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej

len ,,Stavebný zákon“) vyžadujú povolenie stavebného úradu, ktorým žalovaná nedisponovala a podľa
prokurátora uskutočnila stavbu bez vydania stavebného povolenia. Podľa prokurátora zároveň oplotenie
zasahuje aj do vlastníckych práv a právom chránených záujmov vlastníka vedľajšieho pozemku, tým, že
v rozpore s ustanovením § 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,OZ“) môže tento pozemok nad obvyklú mieru zatieňovať. Žalobkyňa ďalej v návrhu uvádza,

že žalovaná začala aj s oplocovaním prístupovej cesty, tak ako to žalobkyňa preukázala na fotografiách,
ktoré tvoria prílohu žaloby ako dôkazy. Manžel žalobkyne sa v rámci stavebného konania na stavebnom
úrade dozvedel, že pozemok, po ktorom vedie spomínaná prístupová cesta je vo vlastníctve žalovanej.
Z tohto dôvodu manžel žalobkyne listom dňa 02.08.2016 požiadal žalovanú o súčinnosť pri zriaďovaní
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a motorovými vozidlami. Na predmetný list

žalovaná reagovala umiestnením tabuľky s nápisom ,,zákaz parkovania“.

5/ Žalobkyňa poukazovala na to, že nemá žiadny iný prístup k jej nehnuteľnostiam; poloha a
umiestnenie nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne nie sú prístupné z inej prístupovej cesty, ktorá
skutočnosť vyplýva aj z katastrálnej mapy. Rovnako ako všetky ostatné nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v V. S., sú tieto podľa územného plánu určené na rekreáciu a aby tento účel bol zachovaný,
žalobkyňa potrebuje prístup k predmetným nehnuteľnostiam pre ich užívanie, údržbu, opravu a
obhospodarovanie. Žalovaná svojím konaním zasahuje do vlastníckeho práva a obmedzuje žalobkyňu
v užívaní nehnuteľností. Naliehavý právny záujem žalobkyňa preukazovala taktiež z ustanovenia § 47Stavebného zákona, podľa ktorého sa stavby musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v
súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené
z vhodných stavebných výrobkov a zároveň aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie

alebo účelovej komunikácie.

6/ Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatného obsahu spisu
dospel súd prvej inštancie k záveru, že v predmetnej veci boli splnené všetky predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu k predmetným

nehnuteľnostiam na základe priložených výpisov z katastra nehnuteľností a dostatočne osvedčila
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov procesných strán,
ako aj súvislosť navrhovaného neodkladného opatrenia s konaním vo veci samej. Tak, ako vyplýva
z priloženej fotodokumentácie, geometrického plánu a informatívnej kópie z mapy, súd ma za
preukázané, že žalovaná začala s výstavbou oplotenia naprieč prístupovou cestou, čím by mohlo dôjsť
k úplnému zamedzeniu prístupu na uvedené nehnuteľnosti žalobkyne, keďže žalobkyňa nemá žiadny

iný prístup k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v jej vlastníctve, tak, ako to vyplýva z priložených
dokumentov. Možno konštatovať, že navrhovaným neodkladným opatrením sa v právnych vzťahoch
medzi procesnými stranami nevytvorí nenávratný stav, ani sa neprimeraným spôsobom nezasiahne
do právnych vzťahov medzi stranami. Naopak, nenariadením neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť
na strane žalobkyne k závažnej ujme jej nerušeného výkonu vlastníckeho práva. V snahe predísť

uvedenému stavu a vzhľadom na všetky uvedené skutkové okolnosti prípadu zastal súd prvej inštancie
názor, že v predmetnej veci je potrebné dať prednosť rýchlemu zásahu súdu vo forme neodkladného
opatrenia a zachovať tak existujúci faktický a právny stav až do meritórneho vyriešenia sporu. Z
uvedenýchdôvodovsúdpretonávrhužalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatreniavcelomrozsahu
vyhovel. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, §

325 ods. 2 písm. d/ CSP. Rozhodnutie o náhrade trov konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 262
ods. 1, ods. 2 CSP.

7/ Uvedené uznesenie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaná, v celom rozsahu,
domáhajúc sa zjavne jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne. Žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že z výroku súdom nariadeného
neodkladného opatrenia nemožno zistiť, presne ktorej časti dotknutého pozemku parc. č. XXXX/X vo
vlastníctve žalovanej sa má týkať právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom ( ktorou časťou
parcely má prechod a prejazd vlastne viesť ), nakoľko z formulácie nariadeného neodkladného opatrenia
by bolo možné vyvodiť, že môže viesť aj krížom - krážom cez pozemok žalovanej, keďže obsah

neodkladného opatrenia príjazdovú a prístupovú komunikáciu presne nedefinuje. Uvedené má za
následok nevykonateľnosť napadnutého uznesenia. Žalovaná poukazovala na to, že ak sa má vecné
bremeno zriaďované „in rem“ totiž týkať nie celej nehnuteľnosti, ale len jej časti, a tá má mať v dôsledku
toho odlišný právny režim, musí byť táto časť nehnuteľnosti vymedzená tak, aby nedochádzalo k
sporom o rozsah vecného bremena, a to nielen medzi priamymi aktuálnymi, ale aj medzi všetkými

neskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností - bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti vlastníkom
nehnuteľnosti, na ktorej sa vecné bremeno zriaďuje ( R 50/1985 ). V záujme toho je potrebné, aby
takáto časť nehnuteľnosti bola v právnom úkone o vecnom bremene ( tiež v súdnom rozhodnutí )
dôsledne lokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná. Požadovaný stupeň určitosti prejavu vôle
smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa dosiahne, pokiaľ sa

úkon vyhotovuje a formuluje na podkladoch jednoznačných, určitých a presne stanovených. Taký stupeň
určitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny úkon o zriadení vecného bremena vyhotovený za
použitia geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho úkonu ( rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 29/2009 zo dňa 30. 6. 2010 ).

8/ Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie jej dotknutým uznesením uložil zákaz
disponovať s jej pozemkom tak, aby neprišlo k zmene parcelného čísla pozemku alebo ku zmene tvaru
hraníc pozemku parc.č. XXXX/X. Navyše povinnosti uložil súd prvej inštancie žalovanej bez akejkoľvek
odplaty zo strany žalobkyne - konzumentky benefitu, čo sa prieči platnému právu. Prvoinštančný súd tiež
úplne chybne vyhodnotil tvrdenia žalobkyne v rozpore s terénnou realitou a predovšetkým v rozpore s

právne upraveným prístupom žalobkyne k jej pozemkom. Od r. 1968 sú totiž vlastníci pozemkov parc.č.
XXXX C. Č.. XXXX viazaní povinnosťou trpieť prechod na pozemok č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXX,
dnes vo vlastníctve K.. Ľ.. B. C. J.. B. ( pozemok parc.č. XXXX/X, nachádzajúci sa napravo od dnešných
troch pozemkov parc.č. XXXX, Č.. XXXX/X C. Č.. XXXX/X ). Je na ňom zapísané „právo služobnostiprechodu“, t.j. tzv. pozemková, poľná služobnosť in rem. Tá sa zmenila do podoby vecného bremena
( podľa novely Občianskeho zákonníka zák. č. 586/2007 Z.z., ktorou bolo do Občianskeho zákonníka
vnesené nové ust. § 151o ods. 3 - ním bol špecifikovaný nový druh vecného bremena : právo cesty cez

priľahlý pozemok ). Žalobkyňa predložila súdu amatérsky urobenú „mapku“ a tvrdí, že k jej pozemku
vedie prístupová cesta „cez les“ ( konkrétne ide o parc.č. XXXX - časť plochy označená ako O. G. ) na
západnej strane pozemku, a toto svoje tvrdenie žalobkyňa podporuje odkazmi na dva znalecké posudky
- Z.. F. B. K.. XXXX a E.. A.. H.. K. z r. 1995, čo je ale dezinformácia, oba posudky nutne hovoria o
prístupe cez parc.č. XXXX/X. Žalobkyňa súčasne tvrdí, že žalovaná začala oplocovať prístupovú cestu,

že žalovaná je síce jej vlastníčkou, avšak ide o jediný prístup j nehnuteľnosti žalobkyne. Svoje tvrdenie
žalobkyňa podporuje tiež odkazom na prokuratúrou dané upozornenie z 10. 10. 2016 voči vyjadreniu
Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-4030/23/2015/R-5/Zr z 27. 3. 2015. K tomu žalovaná uviedla,
že v súčasnosti sa nerieši nič v rovine sprístupnenia nehnuteľnosti v majetku žalobkyne cez les. Navyše
žalobkyňa mieni prichádzať k svojej nehnuteľnosti aj cez pozemok v súkromnom vlastníctve tretích
osôb, a síce ide o parc.č. XXXX/X v majetku K.. Ľ.. B. C. J.. B., zapísanej na LV č. XXX, ktorí už boli

oslovení žalobkyňou - bol im predložený na podpis návrh zmluvy - reagovali však odmietavo. Manželia
B. majú prístup na svoj pozemok cez bývalý pozemok parc.č. XXXX, ktorý je dnes rozdelený na dve
parcely č. XXXX/X C. Č.. XXXX/X, o čom má žalobkyňa dobrú vedomosť. Vlastník parc.č. XXXX/X
ani hypoteticky nemôže urobiť cestu cez svoj pozemok v prospech vlastníka pozemku parc.č. XXXX/
X, pretože tomu bránia okolité terénne a vlastnícke pomery. To isté platí pre každého vlastníka parcely

č. XXXX/X. Žalovaná zdôraznila, že nehnuteľnosť v majetku žalobkyne ( parc.č. XXXX, Č.. XXXX/X C.
Č.. XXXX/X s rekreačnou chatou súp. č. XXXX ) sa nachádza mimo zastavanej časti obce Mestskej
časti Dúbravka a k nej vôbec nemusí existovať riadna cesta a už vôbec nie prístup motorovým vozidlom.
Žalobkyňa tiež napadla spôsob výstavby rekreačného objektu na pozemku žalovanej, vyjadrila aj svoje
výhrady voči zriadeniu žumpy tesne pri hranici jej pozemku, čo je však mimo žalobný petit. Žalovaná

v odvolaní trvala na tom, že žalobkyňa má právo prístupu k jej stavbe - z riadnej cesty parc.č. XXXX/X,
ktorá je definovaná ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná miestna a účelová
komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, kade vedie riadny
prístup a na mape Bratislavy je pomenovaná ako V. S.. Nie je teda nutné a ani možné zriadiť pre ňu
ďalší prístup cez les, osobitne chránený pozemok vo vlastníctve tretích osôb. Lesné pozemky možno

totiž využívať na cestu pre motorové vozidlá len na základe kladného záväzného stanoviska príslušného
orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, a to najdlhšie do vydania rozhodnutia o vyňatí plochy z
lesného fondu alebo rozhodnutia o obmedzení využívania lesného pozemku a v danom prípade nič
také neexistuje. Naopak, práve v rámci stavebného konania iniciovaného žalovanou ( o postavenie
stavby na individuálnu rekreáciu ) bol na základe vyjadrenia spoluvlastníka priľahlého lesa Lesy SR,

š.p. z novembra 2013 petrifikovaný všeobecný zákaz vjazdu motorovými vozidlami, namietala žalovaná.
Pre vydanie napadnutého neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie neexistovali a ani neexistujú
dôvody.

9/ Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že žiadala napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že spoločnosť GEOMETICA s.r.o.
vypracovalaplánč.5/2017anieč.6/2017,akotvrdížalovaná.Onažalobkyňamávýhradyktechnickému
prevedeniu stavby oplotenia v južnej časti svojho pozemku a nie ako tvrdí žalovaná, že má výhrady
voči oplocovaniu pozemku žalovanej a pravdu na strane žalobkyne osvedčuje aj prokuratúra. Taktiež
má výhrady voči postupom stavebného úradu vo veci povolenia drobnej stavby na výstavbu oplotenia

vo svahovitom teréne, preto ona žalobkyňa podala sťažnosť na prokuratúru, ktorá jej v tejto veci
dala za pravdu. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovaná začala oplocovať jedinú prístupovú cestu k jej
pozemku, bez toho, aby ju informovala o svojich zámeroch. Žalobkyňa sa snaží o komunikáciu a
dohodu od r. 2014, ústnou aj písomnou formou, keď časť jedného oporného múru postavili na pozemku
žalobkyne. Ona bola názoru, že pôvodné oplotenie - tak ako ho zdedili - je hranicou pozemku. Preto

žalobkyňa dala zamerať južnú časť pozemku ( oplotenie ) a až vtedy zistila presné hranice. So susedmi
zorganizovala žalobkyňa stretnutie a na čom sa dohodli, to spísala do mailu žalovanej na doplnenie,
alebo odsúhlasenie. Odpísala však, že vec dali na posúdenie právnikovi ( 28. 11. 2014 ) a od tohto
dátumu na jej výzvu nereagovala. Vzhľadom na nečinnosť stavebného úradu sa začali diať ďalšie
neprávosti - navyšovanie pozemku, vytvorenie násypu z jej pozemku, do ktorého spravili základy pre

vystavanie druhého oporného múru. Dňa 12. 5. 2015 sa konala kontrola štátneho stavebného dohľadu,
kde žalovaná ako staviteľka v zastúpení svojej matky dokonca stavbu zaprela a tvrdí, že plot sme si
vystavali sami. Tento spor prešiel do fatálnych následkov. Týždenná hospitalizácia manžela žalobkyne
v nemocnici po napadnutí susedom, obvinenie a odsúdenie manžela žalobkyne. Žalobkyňa vo vyjadreníďalej uviedla, že žiadosť o zriadenie vecného bremena na príjazd k pozemku poslala aj manželom
B., ktorí sú vlastníci susediaceho pozemku parc.č. XXXX/X po západnej strane žalobkyne; žiadne
stanovisko k žiadosti žalobkyňa nedostala. Spomínaná služobnosť prechodu, ktoré sa udiali pred 20

a viac rokmi môže objasniť p. K.. U. V., ktorá bola majiteľkou pozemku parc.č. XXXX/X, Č.. XXXX/X,
č. XXXX/X C. Č.. XXXX; jej čestné prehlásenie priložila žalobkyňa k vyjadreniu. Žalovaná v odvolaní
tvrdí, že na mapke, ktorú žalobkyňa pripojila k žalobe je znázornená jej jediná prístupová cesta cez les
parc.č. XXXX, Z. Č.. XXXX ( tzv. O. G. ). Je to však len časť prístupovej cesty žalobkyne, ktorú ale na
príjazd využíva aj majiteľka pozemku parc.č. XXXX/X K.. B. a majiteľka pozemku parc.č. XXXX/X H..

R. F.. Aj žalobkyňa ju využíva v režime tom istom ako jej predchodcovia a majitelia všetkých ostatných
nehnuteľností nachádzajúcich sa po severnej strane lesa, ktoré sú určené na rekreáciu. Právo prístupu
k stavbe po pozemku parc.č. XXXX/X nerieši problém žalobkyne, ako to tvrdí žalovaná. Táto parcela
ani nemá list vlastníctva, nakoľko v r. 2012 kataster v konaní o obnove evidencie pozemkov zostavil
a schválil nové rozdelenie parcely č. XXXX/1 a do katastra sa premietli vlastnícke práva k pozemkom
s novými parcelnými číslami XXXX/2 až XXXX/X. Napríklad pozemok parc. č. XXXX/X Z. Č.. XXXX

výmera 77 m2 patrí B. F. K.. L., ktorá je matkou žalovanej. Žalobkyňa predpokladá, že tak ako si oplocujú
pozemok zo západnej časti, tak to spravia aj z východnej časti. Z pripojeného čestného prehlásenia
K.. U. V. vyplýva, že táto čestne vyhlásila, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v V. osade tam bola od nepamäti a viedla pozdĺž oplotenia zo severnej časti pozemku a vždy slúžila
na prístup k záhradám už od r. 1959, kedy jej otec tento pozemok kúpil, ktorého časti je t.č. majiteľkou

žalobkyňa. Pozemok bol neupravený, bola to len lúka ale cesta pod lesom tam už bola. Cesta slúžila ako
príjazdová cesta k záhradám a bola vždy verejná. Počas vlastníctva p. V. nikto nikdy neriešil túto cestu
ako vlastníctvo k príslušným záhradám. Ďalej čestne prehlásila, že už v r. 1976, keď sa časť pozemku
predávala J.. P., K.. H. a jej Manželovi, mala táto záhrada samostatný prístup a vstup na pozemok viedol
cez bránu zo zaužívanej prístupovej cesty, ktorá bola verejná.

10/ Dňa 11. 10. 2017 doručila žalovaná odvolaciemu súdu písomné podanie, v ktorom uviedla, že
poznámka z oficiálneho katastra na LV č. XXX pre kat. úz. G. nasvedčuje tomu, že žalobkyňa si
uvedomila reálnu situáciu v teréne a rozhodla sa podať žalobu o sprístupnenie svojho pozemku aj cez
pozemok vo vlastníctve K.. B. a jej manžela, t.j. parc. č. XXXX/X. To podľa žalovanej poukazuje na

neopodstatnenosť žaloby voči žalovanej, ako vlastníčke pozemku parc.č. XXXX/X, zapísanému na LV č.
XXXX, pre kat. úz. G.. Aj v prípade, ak by sa realizoval zámer prekvalifikovať pozemok parc. č. XXXX/X
na cestu, s opciou prístupu k pozemkom parc.č. XXXX/X ( vlastníctvo manželov B.Ý. ), parc.č. XXXX/X
( vlastníctvo manželov F. ) a parc.č. 1739 ( vlastníctvo Ing. Feketeho ), podmienene aj k pozemku parc.č.
XXXX ( vlastníctvo B.. J. ), tak umožnenie prístupu k pozemku žalobkyne by zaťažovalo vlastníkov

pozemku parc.č. XXXX/X - jedine tade by viedla rozumná a najkratšia cesta k verejnej komunikácii.
Žalovaná dodala, že parc.č. XXXX/X t.č. nepredstavuje žiadnu cestu, ide o plochu umiestnenú mimo
zastavaného územia obce o výmere 2248 m2, na ktorej sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze
s krovím alebo kamením, resp. inú plochu, ktorá neposkytuje trvalý úžitok, a ktorá je zapísaná ako
vlastníctvo Hlavného mesta SR Bratislavy na LV č. XXX.

11/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

12/ Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13/ Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15/ Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

16/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava,
že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúciemusí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň
ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov
neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade žalobkyňa navrhovaným

neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak
sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú
dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak
sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami ( t.j. že strana nie je

obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci ). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k
právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Už z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musí byť o.i. zrejmé, čoho sa navrhovateľ neodkladného opatrenia mieni domáhať žalobou
vo veci samej. Je potrebné, aby vzťah, ktorý sa dočasne upraví neodkladným opatrením, bol vyriešený
rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale i bezprostredná, priama, inak
nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti
a opodstatnenosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho
dokazovania ( § 328 ods. 2 CSP ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia

na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu
sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať
prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom
neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.

17/ Záver súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
v danom prípade neobstojí. Žalobkyňa ( navrhovateľka neodkladného opatrenia ) síce osvedčila
existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovanou, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že ich pozemky
sú priľahlými, susediacimi pozemkami; táto okolnosť však na nariadenie neodkladného opatrenia
nepostačuje, ak niektorá z ďalších podmienok, vyžadovaných zákonom, splnená nebola. Podľa

názoru odvolacieho súdu nariadené neodkladné opatrenie neobstojí v časti výroku o uložení povinnosti
žalovanej zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek opatrení a zásahov, ktorými by bránila alebo
obmedzovala žalobkyňu v prechode a prejazde motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej parc.č.
XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2 zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. G. a zároveň aby strpela
a umožnila žalobkyni prechod a prejazd motorovým vozidlom cez označený pozemok žalovanej, a

to z dôvodu, že takéto neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahuje do právnych vzťahov
medzi stranami ( t.j. že povinná strana je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci ). Pre vecné
bremená platí, že sa musia vykonávať šetrne, tak, aby čo najmenej obmedzovali výkon vlastníckeho
práva. Vo vzťahu k žalobkyňou navrhnutému neodkladnému opatreniu, spočívajúcemu v povinnosti
zdržať sa akýchkoľvek zásahov a opatrení, ktorými by žalovaná bránila alebo obmedzovala žalobkyňu v

prechode a prejazde motorovým vozidlom cez svoj ( t.j. žalovanej ) pozemok a tiež v povinnosti strpieť a
umožniť žalobkyni prechod a prejazd motorovým vozidlom cez svoj ( t.j. žalovanej ) pozemok, je totiž toto
neodkladnéopatrenieneprimerané,pretožepodľajehoobsahusavzťahujenacelúnehnuteľnosťparc.č.
XXXX/X vo vlastníctve žalovanej, t.j. požadované právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez
pozemok vo vlastníctve žalovanej sa netýka len určitej konkrétnej vyčlenenej časti pozemku parc.č.

XXXX/X, ale celej parcely, čo odporuje požiadavke primeranosti zásahu do vlastníckych práv žalovanej
neodkladným opatrením. Námietku žalovanej v odvolaní o neurčitosti vymedzenia práva prechodu a
prejazdu motorovým vozidlom v prospech žalobkyne napadnutým uznesením vyhodnotil preto odvolací
súd ako opodstatnenú. Pochybnosť o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v tejto časti tiež
vyvoláva zápis o práve služobnosti prechodu na parc. č. XXXX - Y. XX/XX, ktoré právo je zapísané

ako ťarcha na parc.č. XXXX/X na Z. Č.. XXX pre kat. úz. Dúbravka, ktorá je vlastníctvom manželov
K.. Ľ. B. C. J. B., t.j. priamo susediaceho, priľahlého pozemku s pozemkom žalobkyne. Skutočnosť,
či služobnosť, resp. na ňu nadväzujúce právo zodpovedajúce vecnému bremenu zanikli, si vyžaduje
vykonanie dokazovania, na ktoré v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je daný časový
priestor; zápis tejto ťarchy na spomínanom LV však nemožno ignorovať.

18/ V prípade nariadenia neodkladného opatrenia v časti o zákaze nakladania s označenou
nehnuteľnosťou spôsobom, ktorým by došlo k zmene parcelného čísla alebo ku zmene tvaru hraníc
pozemku parc. č. XXXX/X žalobkyňa ničím neosvedčila, že žalovaná činí kroky, smerujúce k zmeneparcelnéhočísla,čitvaruhranícpozemkuparcelyč.XXXX/X;predovšetkýmvšak niejejasné,akosúvisí
prípadná zmena parcelného čísla dotknutého pozemku, či zmena tvaru jeho hraníc s právnym vzťahom
medzi žalobkyňou a žalovanou, vyplývajúcim z prípadného práva vecného bremena ( spočívajúceho

v prechode a prejazde motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej ). Podľa názoru odvolacieho
súdu v tomto prípade nie je splnená zákonná podmienka naliehavosti navrhovanej dočasne úpravy
neodkladným opatrením.

19/ Odvolací súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia existencie zákonných podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( §
388 CSP ).

20/ O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie skončí podľa § 262 ods. 1 CSP.

21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).