Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 19, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417203490
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417203490.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobkyne: E. H., narodená XX.

XX. XXXX, bytom P. 10, XXX XX L., zastúpená: Y. H. & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06
Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanej: H.. Z. R. F., narodená XX. XX. XXXX, bytom C. nám. 1, XXX
XX L., zastúpená ADVOKA, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava,
IČO: 44 449 615, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, eventuálne o zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na spojenie vecí zamieta.

II. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

III. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa21.03.2017sažalobkyňadomáhala,abysúdurčilprávozodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok,
parcela registra ,,C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX záhrada o výmere 1527 m2,
nachádzajúci sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres
Bratislava IV., zapísaný na liste vlastníctva č. G. v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 5/2017

vyhotovenom spoločnosťou GEOMETRICA s.r.o., autorizačne overenom L. a úradne overenom dňa
02.03.2017 Okresným úradom Bratislava katastrálny odbor pod č. 356/2017, ktorý mal tvoriť súčasť
rozsudku, v prospech vlastníka pozemkov, parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, parc.
č. G. zastavaná plocha o výmere 48 m2, parc. č. L. záhrada o výmere 565 m2 a parc. č. X/XXXX
záhrada o výmere 72 m2, ako i stavby rekreačnej chaty, súp. č. D. postavenej na pozemku, parcele
registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č G., nachádzajúcich sa v katastrálnom území
Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaných na liste vlastníctva

č. XXXX, nadobudnutých vydržaním. Vlastník pozemku parcely registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území
Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaného na liste vlastníctva
č. S., mal byť podľa návrhu povinný trpieť a umožniť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok, parcela registra ,,C“
evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. K. záhrada o výmere 1.527 m2, nachádzajúci sa v
katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaný na

liste vlastníctva č. XX.XX.XXXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. X/XXXX vyhotovenom
spoločnosťou GEOMETRICA s.r.o., autorizačne overenom Ing. U. a úradne overenom dňa 02.03.2017
Okresným úradom Bratislava katastrálny odbor pod č. 356/2017, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku,
vlastníkom pozemkov, parciel registra ,,C“ evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. XXXX zastavanáplocha o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 565 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere
72m2akoistavbyrekreačnejchaty,súp.č.I.postavenejnapozemku,parceleregistra,,C“evidovanejna
katastrálnej mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava

mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Eventuálne, pre
prípad, ak by súd uzavrel, že vecné bremeno vydržaním nevzniklo, domáhala sa, aby súd zriadil vecné
bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape,
parcelné č. XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Dúbravka,
obec Bratislava mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v

rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne, ktorý mal tvoriť súčasť rozsudku, v prospech vlastníka
stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava
mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Vlastník pozemku
parcely registra ,C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava mestská časť Dúbravka, okres

Bratislava IV, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, mal byť podľa žalobného návrhu povinný trpieť a
umožniť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve cesty cez pozemok,
parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X záhrada o výmere 1.527
m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava mestská časť Dúbravka, okres
Bratislava IV., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne, ktorý

mal tvoriť súčasť rozsudku, vlastníkom stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku,
parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX. nachádzajúcich sa v katastrálnom
území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v V.
osade, v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV.,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky - parcely registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej
mape par. č. XXXX/X o výmere 656 m2 záhrady, parc. č. XXXX o výmere 48 m2 zastavané plochy a
parc. č. XXXX/X o výmere 72 m2 záhrady ako aj stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na

pozemku - parcela reg. ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX, ktoré žalobkyňa nadobudla
darovaním od svojho manžela, vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností XX.XX.XXXX. dňa
04.11.2016. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou susediacich nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX, medzi ktoré patrí i pozemok - parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č.
XXXX/X o výmere 1527 m2 záhrada. Nehnuteľnosti žalobkyne a žalovanej v grafickom znázornení v

katastrálnej mape žalobkyňa priložila v prílohe žaloby ako dôkaz. Žalobkyňa na tejto mape vyznačila
zelenou farbou nehnuteľnosti žalobkyne a oranžovou farbou nehnuteľnosti žalovanej. Žalobkyňa v
žalobe uviedla, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve, užíva spoločne s
manželom na rekreačné účely a na občasné stretávanie s rodinou. Predmetné nehnuteľnosti má
žalobkyňa oplotené a v súčasnosti ako jediný prístup k predmetným nehnuteľnostiam sa používa cesta

vedúca pozdĺž oplotenia zo severnej časti pozemku, kde vždy bola a v súčasnosti aj je veľká brána na
prejazd motorovým vozidlom, ktorej súčasťou je aj bránka pre prechod peši. Túto skutočnosť žalobkyňa
preukázala na fotografiách, ktoré ako dôkazy priložila k žalobe. Ďalej žalobkyňa uviedla, že manžel,
celá rodina a právni predchodcovia, užívali uvedenú prístupovú cestu na prechod a prejazd motorovým
vozidlom rovnako, ako aj ostatní susedia a široká verejnosť vrátane žalovanej. Tento stav pretrvával už

od roku 1976. Žalobkyňa taktiež uvádza, že na uvedenej prístupovej ceste sa nachádza aj zariadenie
na meranie elektrickej energie. Tento pokojný stav bol postupne narušovaný zo strany žalovanej s
vyvrcholením v ostatných dňoch, konkrétne do 16.03.2017, kedy žalovaná začala s výstavbou novej
rekreačnej chaty, pričom súčasťou stavebných prác bolo aj vybudovanie murovaného oplotenia z tvárnic
na pozemku. Manžel žalobkyne sa voči spôsobu výstavby ohradil, keďže žalovaná naviezla veľké

množstvo stavebnej sute, makadamu a zeminy, čím došlo ku podstatnému navýšeniu tohto pozemku
a nezrealizovala riadny oporný múr, ktorý by zabránil zosuvu pôdy. Žalovaná taktiež, podľa tvrdení
žalobkyne, uskutočnila výstavbu žumpy tesne na hranici s nehnuteľnosťami žalobkyne. Tieto nezhody
napokon vyústili až do upozornenia prokurátora zo dňa 10.10.2016, ktorý konštatoval, že násypom
zeminy sa podstatne zmenili výškové pomery územia, teda vzhľad prostredia a odtokové pomery

územia. Takéto úpravy si podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a) zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného
zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Stavebný zákon“) vyžadujú povolenie stavebného
úradu, ktorým žalovaná nedisponovala a podľa prokurátora uskutočnila stavbu bez vydania stavebného
povolenia. Podľa prokurátora zároveň oplotenie zasahuje aj do vlastníckych práv a právom chránenýchzáujmov vlastníka vedľajšieho pozemku, keďže v rozpore s ustanovením § 127 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“) môže tento pozemok nad obvyklú
mieru zatieňovať. Žalobkyňa tiež v návrhu uviedla, že žalovaná začala aj s oplocovaním prístupovej

cesty, tak ako to žalobkyňa preukázala na fotografiách, ktoré tvoria prílohu žaloby ako dôkazy. Manžel
žalobkyne sa v rámci stavebného konania na stavebnom úrade dozvedel, že pozemok, po ktorom vedie
spomínaná prístupová cesta, je vo vlastníctve žalovanej. Z tohto dôvodu manžel žalobkyne listom dňa
02.08.2016 požiadal žalovanú o súčinnosť pri zriaďovaní vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu peši a motorovými vozidlami. Na predmetný list žalovaná reagovala umiestnením tabuľky

s nápisom ,,zákaz parkovania“. Poloha a umiestnenie nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne nie sú
podľa žalobkyne z inej prístupovej cesty prístupné, a táto skutočnosť taktiež vyplýva z katastrálnej
mapy. Rovnako ako všetky ostatné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v V. osade, sú podľa územného
plánu určené na rekreáciu a aby tento účel bol zachovaný, žalobkyňa potrebuje prístup k predmetným
nehnuteľnostiam pre užívanie, údržbu, opravu a obhospodarovanie. Žalovaná svojím konaním zasahuje
do vlastníckeho práva a obmedzuje žalobkyňu v užívaní nehnuteľností. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej

naliehavý právny záujem je preukázateľný taktiež z ustanovenia § 47 Stavebného zákona, podľa ktorého
sa stavby musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na
stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom,
aby stavba bola prípustná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10. 05. 2017 poukázala na rozpor žalobkyniných
tvrdení s terénnou realitou a na v rozpor s právne upraveným prístupom žalobkyne k jej pozemkom.
Od r. 1968 sú totiž vlastníci pozemkov parc. č. XXXX a č. XXXX viazaní povinnosťou trpieť prechod
na pozemok č. XXX,, zapísaný na LV č. K., dnes vo vlastníctve RNDr. B. a XXXX/X, (pozemok parc.
č. I., nachádzajúci sa napravo od dnešných troch pozemkov parc. č. XXXX, č. XXXX/X a č. XXXX/X).

Je na ňom zapísané "právo služobnosti prechodu", t.j. tzv. pozemková, poľná služobnosť in rem. Tá sa
podľa žalovanej metamorfovala do podoby vecného bremena (podľa novely Občianskeho zákonníka
zák. č. 586/2007 Z. z., ktorou bolo do Občianskeho zákonníka vnesené nové ust. § 151o ods. 3 - ním bol
špecifikovaný nový druh vecného bremena - právo cesty cez priľahlý pozemok). Žalobkyňa predložila
súdu amatérsky urobenú "mapku" a tvrdí, že k jej pozemku vedie prístupová cesta "cez les" (konkrétne

ide o parc. č. O. - časť plochy označená ako F.) na západnej strane pozemku, a toto svoje tvrdenie
žalobkyňa podporuje odkazmi na dva znalecké posudky - L. Kostaneckého z r. 1984 a E.. A.. M. K.
z r. 1995, čo je ale podľa žalovanej dezinformácia, oba posudky nutne hovoria o prístupe cez parc.
č. XXXX/X. Žalobkyňa súčasne tvrdí, že žalovaná začala oplocovať prístupovú cestu, že žalovaná je
síce jej vlastníčkou, avšak ide o jediný prístup k nehnuteľnosti žalobkyne. Svoje tvrdenie žalobkyňa

podporuje tiež odkazom na prokuratúrou dané upozornenie z 10. 10. 2016 voči vyjadreniu Mestskej
časti Bratislava - Dúbravka č. SU-4030/23/2015/R-5/Zr z 27. 3. 2015. K tomu žalovaná uviedla, že v
súčasnosti sa nerieši nič v rovine sprístupnenia nehnuteľnosti v majetku žalobkyne cez les. Navyše
žalobkyňa mieni prichádzať k svojej nehnuteľnosti aj cez pozemok v súkromnom vlastníctve tretích osôb,
a síce ide o parc. č. K. v majetku RNDrB. B. a P. XXX,, zapísanej na LV č. B., ktorí už boli oslovení

žalobkyňou - bol im predložený na podpis návrh zmluvy - reagovali však odmietavo. Manželia ZI.majú
prístup na svoj pozemok cez bývalý pozemok parc. č. XXXX, ktorý je dnes rozdelený na dve parcely
č. XXXX/1 a č. XXXX/X, o čom má žalobkyňa dobrú vedomosť. Žalovaná zdôraznila, že nehnuteľnosť
v majetku žalobkyne (parc. č. XXXX, č. XXXX/X a č. XXXX/X s rekreačnou chatou súp. č. XXXX)
sa nachádza mimo zastavanej časti obce Mestskej časti Dúbravka a k nej vôbec nemusí existovať

riadna cesta a už vôbec nie prístup motorovým vozidlom. Žalovaná tiež uviedla, že žalobkyňa má právo
prístupu k jej stavbe. Podľa žalovanej nie je teda nutné a ani možné zriadiť pre ňu ďalší prístup cez
les, osobitne chránený pozemok vo vlastníctve tretích osôb. Lesné pozemky možno totiž využívať na
cestu pre motorové vozidlá len na základe kladného záväzného stanoviska príslušného orgánu štátnej
správy lesného hospodárstva, a to najdlhšie do vydania rozhodnutia o vyňatí plochy z lesného fondu

alebo rozhodnutia o obmedzení využívania lesného pozemku a v danom prípade nič také neexistuje.

4. Žalobkyňa vo svojej replike doručenej súdu 11. 07. 2017 zotrvala na tvrdení, že k svojmu pozemku
nemá v súčasnosti zabezpečený prístup, resp. že jediný možný prístup je ten, ktorého sa domáha
žalobným návrhom. Uviedla že od prístupu k pozemku parcel. č. XXXX/X ju delí pozemok parcel. č.

XXXX/1, ktorý nie je v jej vlastníctve vedený na LV č. XXX, na ktorom nie je zapísané žiadne právo
prechodu. Poukázala na kúpnu zmluvu z roku 1968, (predávajúce boli pani V. a pani H., kupujúcimi
manželia Y.), na základe ktorej bola na list vlastníctva zapísaná služobnosť, pričom v bode VI. zmluvy
sa spomína, že v prípade zriadenia verejnej cesty popri severnej medzi parciel čís. XXXX/X a XXXX/XX horeuvedená služobnosť sa automaticky zruší ako bezpredmetná. Severnou časťou spomínaných
parciel je toho času spomínaná prístupová cesta parc. č. XXXX/X, pričom v roku 1968 bola táto parcela
jedna veľká roklina, ktorá bola aj na peši neprechodná. Postupne túto roklinu zasypávali a neskôr na

nej vznikli záhrady a cesta.

5. Žalovaná vo svoje duplike, doručenej súdu 27. 07. 2017, poukázala na skutočnosť, že k parcele č.
XXXX existoval a existuje riadny prístup - cez parcelu XXXX/X, pričom skutočnosť, že parcela č. XXXX
bola následne rozdelená je irelevantná. Poukázala na to, že aj služobnosť v roku 1968 bola zriadená

ako právo prechodu - peši, nie príjazdu motorovým alebo iným vozidlom. Len samotnú skutočnosť,
že žalovaná roky trpela prechod cez svoj pozemok, nepovažovala za dôvod, na základe ktorého sa
konzumenti bonusu môžu automaticky domnievať, že im právo patrí a nemôže sa ho bez primeraného
a korektného dôvodu ani domôcť. Vo vzťahu k upozorneniu Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa
10. 10. 2016 vydanému pod č. Pd 87/16/1104-6 poukázala tiež na rozhodnutie príslušného stavebného
úradu (Mestská časť Bratislava - Dúbravka), zo dňa 23. 05. 2017 č. SU-8411/662/2017/Kr, ktorým

príslušný stavebný úrad zastavil konanie začaté z vlastného podnetu o dodatočnom povolení stavby
oporného múru a terénnych úprav zrealizovaných v rámci výstavby oplotenia, ktoré bolo povolené
oznámením k ohláseniu č. SU-4030/23/2015/R-5/Zr zo dňa 23. 05. 2015, nakoľko na základe statického
posudku sa nejedná o oporný múr a boli zrealizované len zemné práce súvisiace s výstavbou oplotenia.

6. V ďalších vyjadreniach zotrvala žalobkyňa, na tvrdení, že nemá zabezpečený prístup k svojmu
pozemku parc. č. XXXX/X cez parcelu č. XXXX/1, nakoľko táto patrí tretím osobám (A.. F. a
jeho manželke) a cez túto parcelu nie je zriadené žiadne právo prechodu, pričom podľa žalovanej
neopatrnosť pri rozdelení niekdajšej parcely XXXX nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby v celom
rozsahu. Poukázala na to, že nie je pravdou, že by rozdelenie parcely XXXX bolo uskutočnené bez

zabezpečeného prístup na parcelu „C“ č. XXXX/X, keďže ako vyplýva z LV č. XXX, vedeného Okresným
úradom Bratislava, na parcele registra „C“ č. XXXX/X a parcele č. XXXX/X viazne ťarcha, spočívajúca
v práve prechodu cez parcely 1742/1 a XXXX/X práve na parcelu XXXX/X. Preto mala za to, že prístup
na parcelu XXXX/X bol zabezpečený aj po rozdelení parcely XXXX a vykonával sa na základe práva
služobnosti v prospech žalobkyne. Uviedla tiež, že právo služobnosti bolo realizované v súlade s kúpnou

zmluvou z roku 1967 popri plote tvoriacom medzi s južným susedom prof. L., ktorý sa nachádzal na
hranici dnešných parciel XXXX/X a XXXX/X, a preto bol tento prístup realizovaný aj cez zadnú časť
dnešnej parcely č. XXXX/X v domnienke, že takto vykonávaný prístup sa vykonáva na základe kúpnej
zmluvy z roku 1967 a LV č. XXX. Na základe toho boli podľa žalobkyne tak ona, ako aj jej právni
predchodcovia dobromyseľní nielen vo vzťahu k prechodu cez parcelu XXXX/X, ale aj vo vzťahu k

parcele XXXX/X, a preto došlo k vydržaniu práva prechodu a prejazdu tak k parcele XXXX/X ako aj k
parcele XXXX/X. Pokiaľ ide o pozemok, na ktorom sa nachádza lesná cesta pred parcelou č. XXXX/
X, uviedla, že k tomuto jej bolo vydané povolene využívať túto cestu v súlade s § 25 ods. 3 zákona č.
326/2005 Z. z. o lesoch. Vo vzťahu k vydržaniu vecného bremena uviedla, že právna úprava (Občiansky
zákonník) platná v čase uzavretia zmluvy neobsahovala možnosť zmluvnej úpravy vo vzťahu k vecným

bremenám, v dôsledku čoho právo služobnosti v prospech žalobkyne neexistuje. Napriek tomu, toto
právo bolo dohodnuté v kúpnej zmluve z roku 1967, bolo zapísané aj do pozemnoknižnej vložky a
prevzatéajnaLVč.XXXabolaajvsúladesjehoobsahomreálneadobromyseľnevykonávané(svokrom
žalobkyne a jeho manželkou, následne manželom žalobkyne a potom aj žalobkyňou) v presvedčení,
že toto právo bolo dohodnuté platne a spôsobuje účinky spočívajúce v oprávnení prechodu a prejazdu

cez parcelu XXXX/X a XXXX/X. Uviedla, že jej zámerom nie je zasahovať do vlastníckeho práva
žalovanej, prístup k svojmu pozemku však potrebuje jednak z dôvodu užívania svojej chaty, ako aj je
pravidelnej údržby. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním nenadobudla, uviedla, že sú splnené podmienky na aplikáciu § 151o ods. 3 na zriadenie
vecného bremena v jej prospech spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok/pozemky (pozemok

žalovanejparc.č.XXXX/X),pričomvkonanívedenomnatunajšomsúdesadomáhaprístupucezparcelu
XXXX/X susediacu s parcelou XXXX/X). V súvislosti s možnosťou realizovať prístup iným spôsobom
cez susediace pozemky, ktorými je pozemok žalobkyne obklopený. Prístup z parcely XXXX/X cez
parcelu XXXX/1 (pozemok vo vlastníctve manželov Klaisových) považovala za nevhodný z dôvodu
dĺžky (37 metrov), pričom poukázala aj na svahovitosť terénu a existenciu stavebného povolenia k

výstavbe nehnuteľnosti, ktorej realizácia odstráni aj teoretickú možnosť prístupu po tomto pozemku.
Prístup z parcely XXXX/X cez parcelu XXXX (vo vlastníctve A.. O.) považovala za neprimerane dlhý,
neumožňujúci vjazd motorovým vozidlom potrebný pre stavebné a udržiavacie práce nevyhnutne
spojenésudržiavanímrekreačnejchaty.Prístupzprednejčasti parcelyXXXX/Xvovýlučnomvlastníctvežalovanej považovala za neprimerane dlhý a predstavujúci zbytočne veľký zásah. Prístup z prednej časti
parcely XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve RNDr. V. B. a J. Z. taktiež považovala za neprimerane
dlhý. Poukázala na to, že ňou navrhovaný prístup po pozemku v správe Lesov SR, následne parcele

XXXX/X a potom po parcele XXXX/X, až k pozemku žalobkyne považuje žalobkyňa za historicky danú a
najmenej do práv iných osôb zasahujúcu možnosť. Žalobkyňa tiež navrhla spojiť konanie vedené pod sp.
zn. 25C/1X/XXXX s konaním vedeným taktiež na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22C/40/2017.

7. Žalovaná v ďalších vyjadreniach zotrvala na stanovisku, že najefektívnejším prístupom pre žalobkyňu

k jej pozemku je prístup po pozemku parc. č. XXXX/1 (vo vlastníctve manželov F.), pričom tento prístup
by zaťažil jeden pozemok namiesto troch (pozemok v správe Lesov SR, š. p., parc. č. XXXX/X a parcelu
žalovanej), pričom tento prístup je aj vzdialenostne najkratším. Návrh spojiť konania vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 25C/1X/XXXX a sp. zn. 22C/40/2017 do jedného konania považovala za rozporný so
zmyslom ustanovenia §166 CSP, nakoľko iba konanie vedené pod sp. zn. 25C/1X/XXXX vyžaduje na
zmysluplný úspech žalobkyne aj úspešnosť v druhom konaní, pričom naopak to neplatí. Vo vzťahu k

pozemku parc. č. 2108 (pozemok nachádzajúci sa pred parcelou XXXX/X, cez ktorý vedie lesná cesta)
uviedla, že tento je vo vlastníctve trinástich fyzických osôb, pričom Lesy SR vykonávajú správu len
voči trom vlastníkom (podľa LV č. 3404) a nemajú žiaden podiel na tomto pozemku. Poukázala tiež na
rozväzovaciu podmienku upravenú v kúpnej zmluve z roku 1967, na základe ktorej mala byť dohodnutá
služobnosť zrušená ako bezpredmetná v prípade verejnej cesty pri severnej medzi. Nakoľko zasypaním

rokliny v rozpätí rokov 1975 - 1980 na severnej hranici pozemkov XXXX resp. XXXX/X reálne vznikla
cesta, došlo podľa žalobkyne k naplneniu rozväzovacej podmienky.

8. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.03.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa
21.03.2017, sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie v znení, ktorým súd nariadi

žalovanej, aby až do právoplatného skončenia súdneho konania žalobkyne proti žalovanej o určenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým
vozidlom cez pozemok žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné číslo
XXXX/X záhrada o výmere 1527 m2 parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné číslo
XXXX/X záhrada o výmere 1527 m2, zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek opatrení a zásahov, ktorými

by bránila alebo obmedzovala žalobkyňu v prechode a prejazde motorovým vozidlom cez pozemok
žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o
výmere 1527 m2 a zároveň súd žalovanej nariaďuje, aby strpela a umožnila žalobkyni prechod a
prejazd motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú na katastrálnej
mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1527 m2 na pozemky žalobkyne parcely registra ,,C“

evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X
záhrada o výmere 565 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 72 m2 ako i ku stavbe rekreačnej chaty,
súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. číslo
XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka,
okres Bratislava IV., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Zároveň súd zakazuje žalovanej nakladať

s nehnuteľnosťou, pozemok parcela registra ,,C“ evidovaný na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/
X záhrada o výmere 1527 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Dúbravka,
obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV., až do právoplatného skončenia súdneho
konaniažalobkyneprotižalovanejourčenieprávazodpovedajúcehovecnémubremenuspočívajúcehov
práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej parcelu registra ,,C“ evidovanú

na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1527 m2 parcelu registra ,,C“ evidovanú
na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere 1527 m2, spôsobom, ktorým by v
katastri nehnuteľností Slovenskej republiky došlo ku zmene parcelného čísla alebo ku zmene tvaru
hraníc pozemku, parcely registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X záhrada
o výmere 1527 m2. Súd uznesením č. k. 25C/1X/XXXX-58 zo dňa 20. 04. 2017 návrhu vyhovel. Krajský

súd v Bratislave ako odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom okrem iného uviedol, že pochybnosť o dôvodnosti
nariadenia neodkladného opatrenia v časti zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek opatrení a zásahov,
ktorými by bránila alebo obmedzovala žalobkyňu v prechode a prejazde motorovým vozidlom cez
pozemok žalovanej vyvoláva aj zápis o práve služobnosti prechodu na parc. č. XXXX - Vz 28/68,

ktoré právo je zapísané ako ťarcha na parc. č. XXXX/X na LV č. XXX pre kat. úz. Dúbravka, ktorá je
vlastníctvom manželov RNDr. V. B. a J. B., t.j. priamo susediaceho, priľahlého pozemku s pozemkom
žalobkyne.Skutočnosť,čislužobnosť,resp.naňunadväzujúceprávozodpovedajúcevecnémubremenuzanikli, si vyžaduje vykonanie dokazovania, na ktoré v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení nie
je daný časový priestor; zápis tejto ťarchy na spomínanom LV však nemožno ignorovať.

9. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa predtým, ako v priebehu roku 2017 došlo
zo strany žalovanej k vybudovaniu oplotenia okolo juhozápadnej časti pozemku s parc. č. XXXX/X vo
vlastníctve žalovanej, realizovala prístup k svojmu pozemku z parcely č. XXXX/X, po pozemku v správe
Lesov SR, š. p. následne po pozemku parc. č. XXXX/X (vo vlastníctve RNDr. B. a pána B.) a potom
po juhozápadnej časti pozemku parc. č. XXXX/X. Žalovaná však popierala, že by došlo k vydržaniu

vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok jej
pozemok parc. č. XXXX/X a taktiež popierala, že sú splnené podmienky, aby bolo cez pozemok parc. č.
151o zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok parc. č. 144/1.

10. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že 25 rokov chodievala do záhrady, vlastníčkou bola pôvodne
sestra jej svokra, pani Hrdlovičová, pričom príjazd sa nikdy nemenil. V roku 1996 došlo k zrušeniu

pôvodného spoluvlastníctva, v dôsledku následného prevodu sa vlastníkom stal jej svokor. Všetci pritom
mali vedomosť o dohode o prechode cez pozemky (ktorú uzavreli ešte predchodcovia pani B. a ktorá
sa týkala možnosti prechodu cez ich pozemok popri plote pána I.) a všetci tadiaľ prechádzali aj autom,
pričom chodievali po parcele XXXX/X cez les k ich bráne. Robievali to tak 25 rokov. V roku 2014 začali
R. s výstavbou chaty, voči čomu nenamietali a naďalej mali nerušený príjazd. V tom istom roku však už

vznikol problém s výstavbou oporného múru, ktorý začali R. stavať a ktorý vystavili približne do 1/3 na ich
pozemku. Manžel žalobkyne má zdravotné problémy, 19 rokov sa lieči na psychiatrii, na chatu chodieval
za terapeutickým účelom. Žalobkyňa za ním dochádzala podľa potreby. Pri jednej z takýchto návštev
bol prítomný aj pán B., ktorý dával manželovi podpísať oznámenie o drobnej stavbe, ktorou bol plot po
južnej strane. Žalobkyňa s tým nesúhlasila. Pýtala sa na stavebnom úrade, o čo ide, nemali informáciu

o ohlásení stavby. Žalobkyni vadilo hlavne navyšovanie pozemku G., nakoľko sa obávali problémov v
súvislosti s prívalovými dažďami. Dali si zamerať pozemok, zistili, že R. stavajú plot na ich pozemku,
zároveň však uznali, že ich brána sa nachádza na ich pozemku. Chcela to vyriešiť stretnutím a dohodou;
k stretnutiu došlo 17.11.2014, pani R. to uzavrela tak, že manžel s plotom súhlasil. Následne boli ešte
vzájomné návrhy, žalobkyňa aj súhlasila, aby plot ostal tak, ako ho stavali, chceli len, aby pozemok

pred ich bránou, ktorý je aj vyznačený na geometrickom pláne A.. K. J., bol vyčlenený a slúžil len ako
príjazdnaichpozemokaajpozemokR..Napriekopakovanýmkontaktom,zostranyžalobkyne,kdohode
nedošlo, v jari 2015 jej žalovaná oznámila, že s jej návrhom nesúhlasí. Žalobkyňa už vtedy upozorňovala
na psychické poruchy manžela, možnú neadekvátnu reakciu z jeho strany, následne v apríli 2015, po
tom, ako bol postavený R. múr, došlo k fyzickému stretu. Následne sa ešte svokra žalobkyne pokúšala

predať ich pozemok aj chatu na ňom stojacu. Nakoľko nebol k pozemku vyriešený príjazd, kontaktovala
listom z augusta 2016 pani R. so snahou o dohodu. Snažila sa aj o stretnutie na stavebnom úrade, čo
sa tiež nepodarilo, preto následne v marci 2017 podala žalobu. Pred vybudovaním oplotenia žalobkyňa
prichádzala k svojmu pozemku po parcele č. XXXX/X, potom XXXX/X, potom popri plote pani B. po jej
pozemku. Takýmto spôsobom prichádzala k svojmu pozemku aj žalovaná a jej návštevy.

11. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že snahu zo strany žalobkyne o dohodu, nepovažovala za korektnú.
Žalobkyňa resp. jej rodina stále nechávala vozidlá odstavené na jej pozemku, nevošla na svoju
parcelu, pritom ani teraz žalobou nežiadajú o parkovanie na jej pozemku, ale len o prejazd. Nemá
pritom vedomosť o tom, že by uzatvárali nejakú dohodu o prechode cez ich pozemok a ani jej právni

predchodcovia. Ak aj dohoda v minulosti bola, bolo to popri plote, a teda popri pozemku jej právneho
predchodcu. K svojmu pozemku prichádzala podľa poveternostnej situácie, niekedy zospodu, niekedy
zvrchu, a to aj motorovými vozidlami. Cez pozemok pani B. prechádzala, nakoľko jej to táto tolerovala.
Súhlas Lesov, š.p. nemala, myslí si, že nebol potrebný.

12. Z výsluchu svedkyne RNDr. V. B. súd zistil, že manžel žalobkyne nechával na pozemku žalovanej
zaparkované motorové vozidlo, čím podľa svedkyne znemožňoval žalovanej prístup do záhrady. Od
žalovanej vie, že manžel žalobkyne napadol žalovanú, osobne svedkom stretu nebola a vie tiež, že
pozemok, podľa katastra, patrí žalovanej. Vozidlo žalobkyne na pozemku videla na pozemku žalovanej
zaparkované naživo, aj na fotografiách, ktoré jej ukazovala žalovaná. Prístup na svoj pozemok realizuje

svedkyňa cez les po pozemku súkromných vlastníkov, za ktorým sa nachádza jej pozemok. Svedkyňa
vie o svojom práve prechodu po pozemku pána F., domnieva sa, že nakoľko tento pozemok tvoril
s pozemkom žalobkyne jeden celok, tak toto právo sa vzťahuje aj na pozemok žalobkyne. Drevené
oplotenie brániace v prejazde na svoj pozemok umiestnila samotná svedkyňa s partnerom po tom,ako žalobkyňa podala žalobu na žalovanú, očakávala, že následne podá žalobu na ňu. Drevené
oplotenie kopíruje hranicu jej pozemku. Samotná svedkyňa neparkovala vozidlo na svojom pozemku,
aby nebránila žalobkyni v príjazde na jej pozemok. Vždy vyložili náklad a odparkovali vozidlo na tzv.

kruháči.

13. Z výsluchu svedkyne B. F. súd zistil, že rodina svedkyne kúpila pozemok v V. kolónii niekedy v roku
1956 alebo 1957. Bol to pozemok pod lesom, kupovali ho od p. X., Dúbravka bola ešte dedina, nebola
tam cesta, chodievalo sa cez polia a prístup na pozemok bol len z dolnej časti (súčasná parcela XXXX/

X), každý tam mal svoju bránu. Z hornej časti prístup nebol možný, bol tam les a hraničné pásmo. Aj
z tohto dôvodu mali plot posunutý nižšie, hoci si niektorí susedia neskôr po zrušení hraničného pásma
ploty posunuli vyššie k lesu, oni to nechali tak. Cesta tam nikdy nebola, bol tam len chodník. Súčasná
parcela XXXX/X bola len hlbokou roklinou. Súčasný stav, keď je tam kvázi cesta, vznikol až v súvislosti
s výstavbou Dúbravky, keď sa roklina začala navážať. Súčasnú parcelu, ktorú vlastní pani XXXX, mal
ešte niekedy v roku 1967 pán Y., ktorý to následne predal B. a tí ju následne predali V.. Vie, že oni

mali prístup zo strany rokliny popri pozemku p. O. cez pozemok pani H.. Ten prechod je tam dodnes.
Autá tam však nikdy nechodili, prechádzalo sa len peši. Neskôr sa už k pozemkom vlastneným rodinou
svedkyne dalo prechádzať aj z cesty oproti, po J., je to parcela XXXX/X. Súčasná cesta sa tam v
dnešnej podobe vytvorila v čase, keď tam býval prezident F. a bola tam aj jeho osobná stráž, ktorá
tam mala aj stanovište, ku ktorému sa potrebovala dostať. Po rokline, dnešnej parceleXXXX/X, sa dalo

prechádzať,keďsazačalovDúbravkestavať,presneroknevie,myslísi,žetoboloažpotom,akopánH.
odpredal svoje pozemky Y.; určite sa tam však nedalo prechádzať autom. Vie, že stále bol zabezpečený
prístup po pozemku O.. Plot ich severnej časti pozemku popri pozemkoch O. a H.a bol postavený ešte
pred rokom 1967 a bol rovný. Otec svedkyne predal P. kúsok pozemku v tvare približne trojuholníka,
nepamätá si presne kedy, potom si P. postavili bránku, cez ktorú na pozemok prechádzali. Že je bránka

na ich pozemku, sa dozvedeli niekedy v roku 2012, resp. 2013 pri realizácii ROEP. V roku 1967 sa
vlastníci dostávali k lesu cez bráničky, taká bola aj medzi súčasnými parcelami XXXX/1 a XXXX/X, v
roku 1967 zelená bránička neexistovala. Žalobkyňa a jej predchodcovia sa dostávali na svoj pozemok
z takzvaného kruháču, ktorý sa nachádza na severozápadnej hranici pozemku B., po pozemku B. a
pozemku patriaceho rodine svedkyne, vie, že mali auto zaparkované na ich pozemku. Starý pán H.

tam nechodieval, auto nemal, autom tam začal chodievať až jeho syn L. po zdedení pozemku. Spôsob
realizácie prístupu v súvislosti s realizáciou rekreačnej chaty žalobkyne si svedkyňa už nepamätá, chatu
staval ešte pán H..

14. Z výsluchu svedka E. H.a súd zistil, že svedok od detstva vnímal ako jedinú prístupovú cestu k

pozemku, na ktorom má žalobkyňa chatu, cestu zhora zo severnej strany krížom cez parcelu XXXX/X a
ďalej po a popri západnej resp. juhozápadnej časti dnešného pozemku B. a následne po časti pozemku
žalovanej. Nikdy tento prístup nikto nespochybňoval, bol preto prekvapený, keď bol tento prístup
žalovanou znemožnený. Teraz si už prístup k chate nevie predstaviť, a to ani pre prípadné záchranné
zložky, nakoľko chata a pozemok, na ktorom stojí, sú obkolesené pozemkami bez prístupu. Zelenú

bránu (prístup z parcely XXXX/X) si pamätá, že tam bola po celý čas, kedy tam chodieval, približne od
jeho trinástich rokov (niekedy v roku 1978). Prístup k chate bol realizovaný aj autom. Žalobkyňa podľa
jeho názoru prichádza k chate najprv po parcele XXXX/X a z tejto parcely, presne to však nevie. Má
však za to, že prístup ktorý by tvoril v zásade pokračovanie zamedzeného prístupu žalobkyne, možný
nebol, nakoľko to tam bolo zarastené, posledných 20 rokov určite. Iný prístup na parcelu žalobkyne

si nepamätá, nikdy inak na tento pozemok neprichádzal. Pani U. V., bývalú spoluvlastníčku parcely č.
XXXX, si nepamätá. Na chate zvykol ako dieťa tráviť prázdniny, neskôr víkendy v letnom období.

15. Z obhliadky nehnuteľností (pozemky parc. č. XXXX/X, ,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX, XXXX/1) súd zistil, že od severu a od východu k miestu začiatku obhliadky (na pozemku parc.

č. XXXX/X pri rohu pozemku parc. č. XXXX/X1 (fotografia č. 1) vedie verejne prístupná komunikácia.
Smerom južne až juhovýchodne od miesta začiatku obhliadky sa nachádzajú pozemky parc. č. XXXX/
X, XXXX a XXXX/X, všetky vo vlastníctve žalobkyne a tiež s nimi susediace (z južnej a čiastočne aj zo
západnej časti a východnej časti) pozemky žalovanej parc. č. XXXX/X a 1744/3 (fotografia č. 2). Smerom
popri pozemku parc. č. XXXX/X juhovýchodne (najprv po pozemkoch v správe Lesov SR, š.p. (a vo

vlastníctve tretích osôb) a následne po pozemku parc. č. XXXX/X patriacemu taktiež inej osobe ako
sú strany sporu (pani B.) sa nachádza pozemok parc. č. XXXX/X (patriaci žalovanej), ktorý je oplotený
tvárnicami. Za týmto oplotením sa nachádza vstupná brána k pozemku žalobkyne parc. č. XXXX/X
(fotografia č. 3). Murované oplotenie pokračuje ďalej smerom na východ od pôvodnej vstupnej brány kpozemkužalobkyne(predtýmtooplotenímsanachádzanapozemkuparc.č.XXXX/Xnedokončenáčasť
murovaného oplotenia). Na pozemku žalovanej sa v južnej časti nachádzajú dreviny - tuje, po ktoré bol
možný, podľa vyjadrenia žalobkyne, pred vybudovaním murovaného oplotenia príjazd. Pred severnou

časťou parc. č. XXXX/X (fotografia č. 5) sa nachádza jednak vchod na pozemok parc. č. XXXX (patriaci
inej osobe, ako sú strany sporu - pán O.) ako aj vchod na pozemok parc. č. XXXX/1 (patriaci taktiež
inej osobe ako sú strany sporu - manželia F.). Žalobkyňa uviedla, že pozemok parc. č. XXXX/X má
taktiež súkromných vlastníkov, resp. pôvodný vlastník zomrel a po jeho smrti je tento pozemok v správe
Slovenského pozemkového fondu. Žalovaná uviedla, že pozemok je podľa jeho určenia komunikáciou.

Smerom na juh po pozemku parc. č. XXXX/X (popri pozemku parc. č. XXXX) pred východnou časťou
pozemku parc. č.XXXX/X, sa nachádza vstup na pozemok parc. č.XXXX/X (fotografia č. 6).

16. Z fotodokumentácie prístupovej cesty, z č.l. 14-21 v spise, súd zistil stav, v akom sa nachádzal
žalobkyňou používaný prístup na parcelu č. XXXX/X ku dňu 16.03.2017 a pred týmto dátumom),
kedy žalovaná začal s budovaním základov pre oplotenie z tvárnic, ako aj stav oplotenia na pozemku

žalobkyne resp. na hranici pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Z fotografií z č.l. 203-208 súd zistil
stav, v akom stave sa nachádzal žalobkyňou používaný prístup na parcelu č. XXXX/X v období medzi 18.
11. 2017 až 30. 11. 2017, kedy žalovaná vybudovala okolo svojho pozemku parc. č. XXXX/X oplotenie
z tvárnic. Fotografie z č. l. 246-254 zobrazujú stav okolia parcely č. XXXX/X na začiatku roku 2018.

17. Z informatívnej kópie z mapy č.l. 22 v spise súd zistil hranice pozemkov susediacich s pozemkami
žalobkyne, ako aj možný prístup na tieto pozemky.

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z č. l. 23 v spise, súd zistil, že vlastníkom pozemkov parc. č.
XXXX/1, XXXX a XXXX/X je žalobkyňa. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z č. l. 24 v spise, súd zistil,

že vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/X a 1744/3 je žalovaná. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX z č.
l. 121 v spise súd zistil, že vlastníkmi parcely č. XXXX/1 sú K. F. a E. F.ová. Z výpisu z listu vlastníctva
č. XXX, z č.l. 188-189 v spise, súd zistil, že vlastníkmi pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX/X sú RNDr.
V. B. a J. B.. Na výpise je v časti Ťarchy vyznačené právo služobnosti prechodu na parc. č. XXXX - Vz
28/1968, v časti iné údaje je uvedená služobnosť prechodu cez parc. č. XXXX a XXXX - Vz 28/1968. Z

výpisu listu vlastníctva č. XXX týkajúceho sa parcely č. XXXX z č.l. 191 v spise, súd zistil že vlastníkom
pozemku parc. č. XXXX je A.. J. O.. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z č.l. 130 v spise, súd zistil,
že vlastníkom parcely č. XXXX/X je B. F. (matka žalovanej) parcela sa nachádza na pozemku parc. č.
XXXX/X - prístupovej ceste k lokalite.

19. Z výpisu z katastra nehnuteľností týkajúceho sa parcely č. XXXX/X z č.l. 190 v spise súd zistil, že sa
jedná o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia,
lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.

20. Z geometrického plánu z č.l. 25-27 v spise, súd zistil rozsah práva prejazdu a prechodu cez pozemok

parc. č. XXXX/X, ktorého sa žalobkyňa v tomto konaní domáha.

21. Z kúpnej zmluvy zo dňa 02. júna 1976 z č.l. 28-29 v spise, súd zistil, že C. H., C. H. a ich dcéra R.
P. odpredali manželom Y. P. a Y. P. (sestra otca manžela žalobkyne, ktorá neskôr vlastníctvo previedla
na svojho syna, E. H.a, otca manžela žalobkyne) chatu a ideálnu polovicu pozemkov parc. č. XXXX/X,

XXXX/XX. Spoluvlastníčkou pozemku s kupujúcimi ostala U. V..

22. Zo znaleckého posudku z č.l. 30-36 v spise, vyhotovenom Z. F. 5. 4. 1984, súd zistil, že znalec
uvádzal ako prístup k pozemku parc. č. XXXX, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve manželov P. a
U. V. nevybudovanú cestu poľnú (bez bližšej špecifikácie). Zo znaleckého posudku z č.l. 37-46 v spise,

vyhotoveného znalcom H. K. 10. 01. 1996, súd zistil, že znalec oceňoval rekreačnú chatu (dnes vo
vlastníctve žalobkyne), pričom prístup uvádzal z nespevnenej komunikácie (bez bližšej špecifikácie).

23. Zo žiadosti manžela žalobkyne o poskytnutie súčinnosti pri zriadení vecného bremena aj s dokladom
o doručovaní z č.l. 53-55 v spise, súd zistil, že manžel žalobkyne požiadal dňa 02. 08. 2016 žalovanú o

poskytnutie potrebnej súčinnosti pri zriadení vecného bremena v jeho prospech spočívajúceho v práve
prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami.24. Z čestného vyhlásenia pani RNDr. U. V. z č. l. 101 v spise súd zistil, že prístupová cesta k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v V. osade, v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava -
mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV., zapísaných na liste vlastníctva č.XXXX ako pozemky

parcely registra C evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X o výmere 565 m2 záhrady, parc.
č. XXXX o výmere 48 m2 zastavané plochy a parc. č. XXXX/X o výmere 72 m2 záhrady ako aj stavby
rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku - parcele registra C evidovanej na katastrálnej
mape parc. č. XXXX tam bola podľa čestného vyhlásenia od nepamäti a viedla pozdĺž oplotenia zo
severnej časti pozemku a vždy slúžila na prístup k záhradám už od r. 1959, kedy jej otec tento pozemok

kúpil, ktorého časti je toho času majiteľkou žalobkyňa. Pozemok bol neupravený, bola to len lúka ale
cesta pod lesom tam už bola. Cesta slúžila ako príjazdová cesta k záhradám a bola vždy verejná.
Počas jej vlastníctva nikdy nikto neriešil túto cestu ako vlastníctvo k príslušným záhradám. Ďalej čestne
prehlasila, že už v r. 1976, keď sa časť pozemku predávala p. P., rod. H. a jej manželovi, mala táto
záhrada samostatný prístup a vstup na pozemok viedol cez bránu zo zaužívanej prístupovej cesty, ktorá
bola verejná.

25. Z kúpnopredajnej zmluvy z 11.12.1967 z č.l. 123-125 v spise súd zistil, že predávajúce U. V., rodená
H., a R. P., rod. H. ako predávajúce odpredali kupujúcim - manželom H. Y. a C. Y., pozemok, parc.
č. XXXX/XX (parcela je dnes pod parc. č. XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve RNDr. B. a J. B.. Podľa
čl. III. zmluvy je predávaná nehnuteľnosť bez tiarch. V čl. VI zmluvy sa zmluvné strany dohodli na

vzájomnej služobnosti, podľa ktorej mali predávajúce kupujúcim zabezpečiť prechod po severnom okraji
ostávajúcej v ich vlastníctve časti parcely čís. XXXX/X (dnes pozemok vo vlastníctve manželov F.), a
to od vchodu nachádzajúceho sa poniže parcely čís. XXXX/X (dnes pozemok vo vlastníctve A.. O.) na
novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX. Kupujúci mali zabezpečiť predávajúcim prechod od lesa po južnom
okraji kupovanej nehnuteľnosti, t. j. novovytvorenej parcely čís. XXXX/XX popri plote tvoriacom medzu

s južným susedom prof. J. L.. Služobnosť mala ostať v platnosti aj v prípade, ak by jedna alebo druhá
parcela, alebo jej časť, prešla do vlastníctva alebo užívania inej osoby, príp. iných osôb. V prípade
zriadenia verejnej cesty popri severnej medzi parciel čís. XXXX/X a XXXX/XX sa uvedená služobnosť
zruší ako bezpredmetná.

26. Z geometrických plánov z februára 1977 č. 762-2610-017-77 z č.l. 127-128 v spise, č.
0067-11-920-1965 z č.l. 222 a z 22. júla 1957 z č.l. 275 v spise, súd zistil grafické znázornenie
nehnuteľností v lokalite, v ktorej sa žalobkyňa domáha voči žalovanej určenia práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu (eventuálne zriadenia práva vecného bremena spočívajúceho v práve cesty) v
jednotlivých časových obdobiach.

27. Z rozhodnutia č. SU-13066/671/2017/C-6/Kr zo dňa 05.10.2017 z č.l. 256-267, ktorým bola povolená
stavba s názvom „Rekreačná chata“ stavebníkom K. F. a E. F.ová súd zistil, že pozemok parc. č. XXXX/X
(pozemok so spôsobom využívania pod kódom 37 - pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole,
vysoké medze s krovím a kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok) je pozemkom, ktorý

tvorí dlhoročne a zaužívane nespevnenú prístupovú plochu pre časť záhradkárske lokality V. osada v
Dúbravke.

28. Z oznámenia o začatí územného konania zo dňa 05.09.2017 z č.l. 268 v spise, súd zistil, že stavebný
úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka začala na základe návrhu na vydanie rozhodnutia o využití

územia,atoterénnychúpravnespevnenejplochyajejodvodnenianačastipozemkuCKNparc.č.XXXX/
X z 26. 04. 2017 územné konanie, ktorého predmetom majú byť terénne úpravy a spevnenie miestnej
komunikácie, t. č. nespevnenej prístupovej plochy na pozemku CKN parc. č. XXXX/X, k. ú Dúbravka
Bratislava, v úseku ktorý začína na západne strane pri susedných pozemkoch CKN parc. č. XXXX/X1,
resp. XXXX/X a končí na východnej strane pri pozemkoch CKN parc. č. 1XXXX/X..

29. Z dohody o zrušení spoluvlastníctva zo dňa 26.02.1996 z č.l. 308-309 v spise, súd zistil, že Y. P.,
rod. H. a U. V., rod. H. ako podielové spoluvlastníčky pozemkov parc. č. XXXX a XXXX sa dohodli na
rozdelení s tým, že Y. P. prevzala parcelu č. XXXX/X a aXXXX a U. V. prevzala parcelu č. XXXX/1,
rešpektujúc pri tom geometrický plán č. 3210588 - 3/96 zo dňa 21. 02. 1996

30. Z oprávnenie na využívanie lesnej cesty evidenčné číslo 19/2018 a 20/2018 z č.l. 311 v spise súd
zistil, že Lesy SR, š. p. povolili využívanie lesnej cesty žalobkyni na užívanie lesnej cesty v úseku
Dúbravka - Záhradkárska osada Z., len na pozemky š. p. Lesy SR, ktorá je v správe Lesov SR, premotorové vozidlá EČV L a BC za účelom príjazdu k nehnuteľnosti na parcele č. XXXX/X, XXXX, XXXX/
X. Oprávnenia sú platné do 31. 12. 2025.

31. Z komunikácie žalobkyne s A.. J. O.m a s A.. K.om F.om z č.l. 313-318 v spise súd zistil, že
títo nesúhlasia s prechodom a prejazdom cez svoje pozemky, prvý menovaný z dôvodu prevencie
konfliktných situácií a druhý menovaný z dôvodu plánovanej výstavby rekreačnej chaty, ku ktorej už
majú spracovaný stavebný zámer a projektovú dokumentáciu stavby, pričom zmeny v dokumentácii by
boli v rozpore s vydaným stavebným povolením.

32. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z č. l. 387 v spise, súd zistil, že pozemok parc. č. XXXX (pozemok
nachádzajúci sa pred parcelou č. XXXX/X) je vo vlastníctve trinástich fyzických osôb, pričom Lesy, š.
p. vykonávajú správu tohto pozemku, pričom k vlastníkom pod por. č. 9, 10, 13 je správa na všetky
parcely tohto listu vlastníctva.

33. Z čestného vyhlásenia L.a H.a (manžel žalobkyne) zo 17.09.2018, založeného na č. l. 399 v
spise v súvislosti s užívaním nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Bratislava IV. obci BA - m. č.
Dúbravka, v katastrálnom území Dúbravka, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor ako parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 565 m2, druh
pozemku: záhrady, parcela registra „C" č. XXXX o výmere 48 m2, druh pozemku: zastavané plochy a

nádvoria (ďalej na účely vyhlásenie „Parcela XXXX"), parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 72 m2,
druh pozemku: záhrady, rekreačná chata - stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na
parcele XXXX (ďalej na účely vyhlásenia „Rekreačná chata“), súd zistil, že ako bývalý výlučný vlastník
Rekreačnej chaty realizoval prístup k tejto nehnuteľnosti na základe práva služobnosti dohodnutého v
Kúpnopredajnej zmluve zo dňa 11.12.1967 uzatvorenej medzi V. ako predávajúcimi a Michalom Y. a C.

Y. ako kupujúcimi (ďalej na účely vyhlásenia „Kúpna zmluva z roku 1967"), zapísaného na LV č. 1 XX
vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor ako ,,Právo služobnosti prechodu na parc.
č. XXXX - Vz 28/68 (ďalej na účely vyhlásenia „Právo služobnosti"), a to formou prechodu a prejazdu
motorovým vozidlom cez parcelu registra .C" č. XXXX/X, o výmere 846 m2, druh pozemku záhrady
a následne cez parcelu registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 1527 m2, druh pozemku záhrady (ďalej na

účely čestného vyhlásenia ,,Parcela XXXX/X"), ako bývalý výlučný vlastník Rekreačnej chaty realizoval
prístup k tejto nehnuteľnosti aj v časti Parcely XXXX/X v presvedčení, že Právo služobnosti vykonáva
v rámci hraníc určených v Kúpnej zmluve z roku 1967, pričom prístup k Rekreačnej chate vykonával
popísaným spôsobom na základe Kúpnej zmluvy z roku 1967 a informácii o Práve služobnosti od otca,
pána E. H.a, ktorý vykonával prístup k Rekreačnej chate vyššie uvedeným spôsobom.

34. Z titulu nadobudnutia pozemku registra CKN p. č. XXXX/X z č. l. 368, súd zistil, že pozemok p. č.
XXXX/X bol na LV č. XXXX zapísaný položkou výkazu zmien (PVZ) č. 434/1997, na základe notárskej
zápisnice Nz 213/1997 vyhotovenej E.. H. F.om. Účastníkom bol Jozef H., dátum narodeniaXX..
Notárska zápisnica bola označená ,.Osvedčenie o vyhlásení účastníka o nadobudnutí vlastníctva k

nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb.“ Podľa textu notárskej zápisnice
od roku 1976 užívali právni predchodcovia E. H.a - sestra Y. Y., r. H.ová a jej manžel Vendelín L.
nehnuteľnosti v Bratislave, katastrálne územie Dúbravka tak ako sú zamerané v geometrickom pláne
32105088-11/96, novovytvorená parcela č. XXXX/X, záhrada, výmera 72 m2. Predmetnú nehnuteľnosť
odkúpili od C.a H.a a R. H.ovej, ktorí už boli užívateľmi XXXX/X a túto mali oplotenú a v užívaní spolu

s parc. č. XXXX/X, XXXX, a teda minimálne od roku 1976 užívali vlastníci parc. č. XXXX/X, XXXX aj
novovytvorenú parc. č. XXXX/X ako vlastnú v domnení, že sú jej vlastníci.

35. Z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde pod sp. zn. 22C/40/2017, zo žaloby z č. l.
1-14 v spise, súd zistil, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáha, aby súd určil právo zodpovedajúce

vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok,
parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X záhrada o výmere 849
m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava mestská časť Dúbravka: okres
Bratislava IV, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č.
6/2017 vyhotovenom spoločnosťou GEOMETRICA s.r.o., autorizačne overenom A.. K. J. a úradne

overenom dňa 02.03.2017 Okresným úradom Bratislava katastrálny odbor pod č. 357/2017, ktorý má
tvoriť súčasť rozsudku, v prospech vlastníka pozemkov, parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej
mape, parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 565 m2
a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 72 m2 ako i stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenejna pozemku, parcele registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX, nadobudnuté vydržaním. Vlastníci pozemku parcely registra „C“ evidovanej

nakatastrálnejmape,parcelnéč.XXXX/Xzáhradaovýmere849m2,nachádzajúcehosavkatastrálnom
území Dúbravka, obec Bratislava mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXX, majú byť povinní trpieť a umožniť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok, parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 849 m2, nachádzajúci sa v

katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2017 vyhotovenom
spoločnosťou GEOMETRICA s.r.o., autorizačne overenom A.. K. J. a úradne overenom dna 02.03.2017
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pod č. 357/2017, ktorý má tvoriť súčasť rozsudku,
vlastníkom pozemkov, parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. XXXX zastavaná
plocha výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 565 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o

výmere 72 m2 ako i stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra ,,C"
evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Dúbravka,
obec Bratislava mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX.
Eventuálne sa žalobkyňa domáha, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez
pozemok parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X záhrada o výmere

849 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava mestská časť Dúbravka,
okres Bratislava IV, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne,
ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, v prospech vlastníka stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej
na pozemku, parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území Dúbravka. obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV., zapísanej

na liste vlastníctva č. XXXX. Vlastníci pozemku parcely registra ,,C" evidovanej na katastrálnej mape,
parcelné č. XXXX/X záhrada o výmere 849 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Dúbravka,
obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX,
majú byť povinní trpieť a umožniť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v
práve cesty cez pozemok, parcely registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X

záhrada o výmere 849 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská
časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v rozsahu vyznačenom v
geometrickom pláne, ktorý má tvoriť súčasť rozsudku, vlastníkom stavby rekreačnej chaty, súp. č.
XXXX postavenej na pozemku, parcele registra ,,C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc č. XXXX,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres

Bratislava IV, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne,
ktorý má tvoriť súčasť tohto rozsudku, vlastníkom stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej
na pozemku, parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území Dúbravka. obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX.

36. Z geometrického plánu č. 6/2017 z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde pod sp. zn.
22C/40/2017 súd zistil rozsah práva prejazdu a prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X, ktorého sa
žalobkyňa v tomto konaní domáha.

37. Z čestného vyhlásenia pána A.. O. K., č.l. 28 z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde
pod sp. zn. 22C/40/2017, súd zistil, že prístupová cesta k nehnuteľností nachádzajúca sa v V. osade,
v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV.,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parcely registra C evidované na katastrálnej
mape, parc. č. XXXX/X o výmere 565 m2 záhrady, parc. č. XXXX o výmere 48 m2 zastavané plochy a

parc. č. XXXX/X o výmere 72 m2 záhrady ako aj stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na
pozemkuparketeregistraCevidovanejnakatastrálnejmapeparc.č.XXXXjevyhlasujúcemuznámaako
jediná prístupová cesta k nehnuteľnosti, ktorú ako rodinný známy navštevoval v rokoch, kedy majiteľom
záhrady bol V. H. a neskôr jeho syn L. H.. Táto cesta bola verejne prístupná a viedla k bráne, ktorou
sa prechádzalo k rekreačnej chate a do záhrady. Cesta bola vyjazdená a pri návšteve slúžila aj na

odparkovanie auta. Počas návštev nikto nenamietal, že cestu používa ani mu nikto nebránil pri vjazde
autom k bráne pozemku.38. Z čestného vyhlásenia pána A.. E. H.a, č. l. 29 z pripojeného spisu vedeného na Okresnom
súde pod sp. zn. 22C/40/2017, súd zistil, že prístupová cesta k nehnuteľnosti nachádzajúca sa v V.
osade, v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV.,

zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky - parcely registra C evidované na katastrálnej
mape, parc. č XXXX/X o výmere 565 m2 záhrady, parc. č. XXXX o výmere 48 m2 zastavané plochy
parc. č. XXXX/X o výmere 72 m2 záhrady ako aj stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na
pozemku - parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX bola funkčná už od roku
1996, kedy darom dostal záhradu jeho otec C. H.. Ako rodina sa tam niekoľkokrát ročne stretávali a

robili rodinné oslavy. Pretože táto cesta nebola nikým upravovaná jeho otec ako dôchodca túto cestu
udržiaval a spevňoval, aby slúžila aj na prejazd autom. Jeho deti a deti jeho brata časť prázdnin trávili
spolu so starými rodičmi na chate. Na záhradu chodieval so svojimi rodičmi aj pred rokom 1996 na
návštevu k otcovej sestre a prístupová cesta a vstupná brána viedla presne tak isto ako ju neskôr
používal vlastník pozemku jeho otec a potom brat a toho času jeho manželka (pozn. - žalobkyňa). Cesta
bola vždy používaná ako verejne prístupná a používaná nie len ich rodinou, ale aj ostatnými susedmi,

a tiež širokou verejnosťou, pričom nikto nikdy v takomto užívaní nebránil.

39. Z čestného vyhlásenia pána L.a H.a, č. l. 30 z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde
pod sp. zn. 22C/40/2017, súd zistil, že prístupová cesta k nehnuteľností nachádzajúca sa v V. osade, v
katastrálnomúzemíDúbravka,obecBratislava-mestskáčasťDúbravka,okresBratislavaIV,zapísaných

na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky - parcely registra C evidované na katastrálnej mape, parc. č.
XXXX/X o výmere 565 m2 záhrady, parc. č. XXXX o výmere 48 m2 zastavané plochy a parc. č. XXXX/X
o výmere 72 m2 záhrady ako aj stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku - parcele
registra C evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX viedla od čias, kedy spolu s rodičmi chodieval
na návštevu k otcovej sestre. Neskôr, keď záhradu dostal jeho otec J. H. darom od sestry, chodievali s

bratom pomáhať rodičom s údržbou záhrady. Prístupová cesta a brána k záhrade boli tak, ako keď ju
používala otcova sestra Y. P.. Nikdy sa táto cesta neriešila so susedmi ako sporná, nikto nenamietal že
tam parkujú autami. Bola verejná, prechádzali tadiaľto ľudia, ktorí boli v lese na prechádzke. Slúžila na
prístup do ich aj do susedných záhrad. Po otcovej smrti záhradu zdedil on. Záhradu sa snažil udržiavať
tak ako otec. Až v roku 2014, kedy susedia R. začali s prestavbou záhradnej chatky nastali problémy.

Z osobných aj zdravotných dôvodov previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na manželku -
žalobkyňu.

40. Vyššie uvedeným dokazovaním zistený skutkový stav, v spojením s tvrdeniami strán, ktoré neboli
sporné, považoval súd za zistený dostatočne na rozhodnutie o podanej žalobe, nakoľko dostatočne

objasnil jednak historické súvislosti zmien vykonávaných v súvislosti s dotknutými nehnuteľnosťami,
ktorých sa uplatnená žaloby dotýka, ako aj súvislosti zmien v prístupe k týmto nehnuteľnostiam.
Vykonávanie dokazovania ďalšími listinami predkladanými stranami preto nebolo potrebné. Pokiaľ ide
o návrhy na vypočutie svedkov U. V. a J. B., od týchto návrhov strany upustili, rovnako žalovaná
upustila od dopytov katastra v súvislosti s objasnením nadobúdania parciel č. XXXX, resp. neskôr

XXXX/X. Dokazovanie výsluchom svedkov, L. H., H. H. a O. K. súd nevykonával, nakoľko sa mali
týkať predovšetkým spôsobu, akým bol realizovaný prístup k pozemkov vo vlastníctve žalobkyne do
jeho zamedzenia žalovanou (z parcely č. XXXX/X, po pozemku v správe Lesov SR, š. p. následne po
pozemku parc. č. XXXX/X (vo vlastníctve RNDr. B. a pána B.) a potom po juhozápadnej časti pozemku
parc.č.XXXX/X),pričomtátoskutočnosťnebolavkonanísporná,žalobkyňaktejtoskutočnostipredložila

aj čestné vyhlásenia.

41. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 39 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako
aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

42. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá,žedržbajeoprávnená.Podľa§130ods.2Občianskehozákonníka,akzákonneustanovuje
inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci

po dobu oprávnenej držby.

43. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide onehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba,
po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

44. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom
nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

45. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

46. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

47. Vydržanie je podľa Občianskeho zákonníka jedným zo základných spôsobov vzniku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Prípustné je však iba vo vzťahu k oprávnenej držbe práva
zodpovedajúceho vecným bremenám. Subjekt práva vykonávajúci právo zodpovedajúce vecnému
bremenu musí toto právo vykonávať pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľný,
že mu toto právo patrí. Na naplnenie dobrej viery nestačí, ak tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti

bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, prípadne, že
bolo vykonávané „od nepamäti“, napr. aj inými obyvateľmi. Taktiež ústny, prípadne konkludentný
súhlas vlastníka s prechádzaním cez jeho pozemok, nemôže byť dôvodom oprávnenej držby práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne, nie zo
subjektívneho hľadiska. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú s ohľadom na

okolnosti prípadu možno po každom požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo
právo patrí. Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti súvisia s nejakým omylom, s ktorým je spojené
presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k veci alebo mu patrí výkon práva, pričom tento omyl
môže mať skutkovú alebo právnu povahu, musí sa však vždy jednať o ospravedlniteľný omyl. Právny
omyl môže spočívať v zmluve, ako právnom titule nadobudnutia, ktorá však nebola platne uzavretá.

V konkrétnom posudzovanom prípade žalobkyňa odvodzuje nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním od kúpnopredajnej zmluvy z 11.XX.1967, ktorou predávajúce U. V.,
rodená H., a R. P., rod. H. ako predávajúce odpredali kupujúcim - manželom H. Y. a C. Y., pozemok,
parc. č. XXXX/XX (parcela je dnes pod parc. č. XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve RNDr. B. a J. B.).
V čl. VI zmluvy sa zmluvné strany dohodli na vzájomnej služobnosti, podľa ktorej mali predávajúce

kupujúcim zabezpečiť prechod po severnom okraji ostávajúcej v ich vlastníctve časti parcely čís. XXXX/
X (dnes pozemok vo vlastníctve manželov F.), a to od vchodu nachádzajúceho sa poniže parcely čís.
XXXX/X (dnes pozemok vo vlastníctve A.. O.) na novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX. Kupujúci mali
zabezpečiť predávajúcim prechod od lesa po južnom okraji kupovanej nehnuteľnosti, t. j. novovytvorenej
parcely čís. XXXX/XX popri plote tvoriacom medzu s južným susedom prof. J. L.. Služobnosť mala ostať

v platnosti aj v prípade, ak by jedna alebo druhá parcela, alebo jej časť, prešla do vlastníctva alebo
užívania inej osoby, príp. iných osôb. V prípade zriadenia verejnej cesty popri severnej medzi parciel
čís. XXXX/X a XXXX/XX sa uvedená služobnosť mala zrušiť ako bezpredmetná. Zároveň žalobkyňa
preukazovala svoju dobromyseľnosť, ako aj dobromyseľnosť svojich právnych predchodcov čestnými
vyhláseniami (čestné vyhlásenie pani V., pána K., E. H.a, L.a H.a). Vyhlasujúci okrem iného tvrdili aj to,

že prístupová cesta k pozemkom dnes vo vlastníctve žalobkyne bola využívaná v domnení, že ide o
verejnú cestu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu prax, podľa ktorej, nemožno nadobudnúť
vecné bremeno spočívajúce v práve chôdze a jazdy výkonom práva (vydržaním) v prípade užívania
cudzieho pozemku v domnienke, že ide o verejnú cestu (napr. R 37/1992, rozsudok NS ČR z 21 08.
2000, sp, zn. 22Cdo 1007/1999, rozsudok NS ČR z 18. 07. 2006, sp. zn. 22Cdo 2887/2000). Právna

úprava služobností bola na území Slovenskej republiky používaná na základe prevzatého uhorského
obyčajového práva do 31. XX. 1950. Táto úprava bola nahradená úpravou Občianskeho zákonníka
(zákon č. 141/1950 Zb.), ktorý zaviedol právnu úpravu vecných bremien. Tieto práva mohli byť zriadené
len na určitý čas a len v prospech určitej osoby, pričom zanikali najneskôr smrťou (prípadne zánikom)oprávnenej osoby. Občiansky zákonník účinný od 01. 04. 1964 (zákon č. 140/1964) až do 31. 03. 1983
právnu úpravu zriaďovania vecných bremien na základe zmluvy neobsahoval. Podľa rozsudku NS ČR z
30. 08. 2007, sp. zn. 22Cdo 3538/2006, ako bola uzatvorená zmluva, ktorá odporovala zákonu, v tomto

prípade § 495 ods. 1 Občianskeho zákonníka, potom je takáto zmluva neplatná podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.Naneplatnosťkúpno-predajnejzmluvyz11.XX.1967včastidohodnutejslužobnostinakoniec
poukazovala v konaní aj samotná žalobkyňa, resp. jej právny zástupca. Bez ohľadu na nemožnosť
zriaďovať vecné bremená zmluvou v období do 01. 04. 1964 do 31. 03. 1983, bolo možné napr. zmluvou
podľa § 51 Občianskeho zákonníka upraviť záväzok s obligačnou povahou, nebolo to však vecné právo,

ale obligácia, ktorá však viazala len účastníkov zmluvy a nie neskorších nadobúdateľov nehnuteľnosti
a ani neskôr sa nezmenili len v dôsledku zmeny sociálno-ekonomických pomerov na vecné bremená
(zmena na vecné bremeno bola možná až po 01.04.1983) (k tomuto R 14/1988, R 42/1967 - z rozsudku
NS ČR, sp. zn. 22Cdo 2720/2000). Na základe uvedeného je teda možné uzavrieť, že právo služobnosti
upravené v kúpno-predajnej zmluve z 11.XX.1967 nebolo upravené platne. Ustanovenie tejto zmluvy
upravujúce vzájomnú služobnosť môže mať význam len pre posúdenie dobromyseľnosti žalobkyne

a jej právnych predchodcov vo vzťahu k používaniu pozemku žalovanej na príchod, resp. príjazd
motorovým vozidlom. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že žalovaná ani jej právni predchodcovia
neboli účastníkmi kúpno-predajnej zmluvy z 11.XX.1967. Pokiaľ ide o rozsah upravenej „služobnosti“,
kupujúci, manželia Y., mali predávajúcim zabezpečiť prechod (nie prejazd od lesa po južnom okraji
kupovanej nehnuteľnosti, t. j. novovytvorenej parcely čís. XXXX/XX popri plote tvoriacom medzu s

južným susedom prof. J. L.. Súd mal pritom z vykonaného dokazovania (fotodokumentácia parciel vo
vlastníctve žalobkyne a žalovanej, svedecká výpoveď matky žalobkyne) za preukázané, že pôvodné
oplotenie nekopírovalo súčasnú hranicu pozemkov XXXX/X a XXXX/X, ale bolo posunuté v neprospech
parcely XXXX/X. Bez ohľadu na to, za kľúčovú pre posúdenie dobromyseľnosti žalobkyne a jej právnych
predchodcov považoval súd dohodu z kúpno-predajnej zmluvy z 11.XX.1967, podľa ktorej v prípade

zriadenia verejnej cesty popri severnej medzi parciel čís. XXXX/X a XXXX/XX sa uvedená služobnosť
mala zrušiť ako bezpredmetná. Je zrejmé, že účastníci kúpno-predajnej zmluvy z 11.XX.1967 sa snažili
riešiť prístup k svojim nehnuteľnostiam úpravou „služobnosti“ z dôvodu, že súčasná parcela č. XXXX/
X bola v časti nachádzajúcej sa severne od pozemkov, parcela dnes s č. XXXX/X, resp. XXXX/1,
nepriechodnou roklinou. Tento stav sa ale zmenil počas výstavby v mestskej časti Dúbravky, v dôsledku

čoho došlo k zasypaniu rokliny, v dôsledku čoho sa začala parcela XXXX/X používať ako prístupová
cesta (hoci nespevnená). Túto skutočnosť strany ani nerozporovali, vyplýva aj z listín uvedených v
bodoch 27 a 28 odôvodnenia. Hoci je samotná „služobnosť“ upravená v kúpno-predajnej zmluve z
11.XX.1967 s ohľadom na dobovú právnu úpravu neplatnou, vôľa, akú mali zmluvné strany pri jej
úprave a pri časovom obmedzení do sprístupnenia parcely č. XXXX/X, kedy sa mala stať služobnosť

bezpredmetnou, vylučuje tvrdenia o dobromyseľnom užívaní prístupu žalobkyne. Nakoniec samotná
žalobkyňa uvádzala vo svojej výpovedi, že na svoj pozemok prichádzala po parcele č. XXXX/X, potom
po parcele č. XXXX/X. Súd preto uzavrel, že na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
v dôsledku jeho vydržania, nie je v konkrétnom prípade splnená podmienka dobromyseľnej, a teda
oprávnenej držby žalobkyňou, resp. jej právnymi predchodcami, a preto v tejto časti žalobu zamietol.

48. Súd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty. Vychádzal pritom z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k
stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech

vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Z uvedeného vyplýva, že podmienkou
úspešnosti žaloby v tejto časti, je splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok. Prvou je, že vlastník
stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe. V konkrétnom
prípade žalobkyňa vlastní síce pozemok, na ktorom je samotná stavba postavená, pravdou ale je, že
nie je vlastníkom priľahlých pozemkov, ktoré by jej umožnili prístup k pozemkom, ktoré sa v lokalite v

súčasnosti reálne používajú ako prístupové cesty (pozemok parc. č. XXXX/X, resp. aj pozemok parc. č.
XXXX/X). Treba však uviesť, že pozemok s parc. č. XXXX/X prístup ku parcele č. XXXX/X (a vlastne aj
k parc. č. XXXX/X) stratil po tom, čo došlo v roku 1996 k rozdeleniu spoluvlastníctva medzi vtedajšími
spoluvlastníkmi parcely č. XXXX na súčasné parcely XXXX/1 a XXXX/X. Je z tohto pohľadu irelevantné,
že vlastníci parciel XXXX/X, resp. XXXX/X, trpeli naďalej prístup po južnej časti ich pozemkov, de facto

stále spôsobom, ako bol kedysi dohodnutý účastníkmi kúpno-predajnej zmluvy z 11.XX.1967. Druhou
hmotnoprávnou podmienkou je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Táto podmienka
však, podľa názoru súdu, naplnená nie je, a to je dôvodom, prečo nemožno žalobe vyhovieť ani v časti
zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty. A to ani v prípade žalobkyňou navrhovanéhoprístupu (od parcely XXXX/X, po parcele č. XXXX, následne parcele č. XXXX/X a nakoniec po parcele
č. XXXX/X (teda tak, ako to mala žalobkyňa aj jej právni predchodcovia zaužívané pred zamedzením
prístupu vybudovaním oplotenia žalovanou) a ani v prípade iných možností prístupu. Vo vzťahu k

argumentácii žalobkyne obstojí len skutočnosť, že ňou navrhovaný prístup sa dotýka okrajových častí
parciel dotknutých vlastníkov pozemkov. Vo vzťahu k žalobkyňou navrhovanému prístupu je však tiež
potrebné upozorniť aj na to, že predtým, ako by sa žalobkyňa dostala na pozemok parc. č. XXXX/X
a potom na pozemok žalovanej parc. č. XXXX/X, musí prechádzať cez pozemok parc. č. XXXX. To je
pozemok v správe Lesov SR, š. p., pričom je vo vlastníctve trinástich fyzických osôb (pričom nie vo

vzťahu ku všetkým Lesy SR, š. p. túto správu vykonávajú). Oprávnenie, ktoré vydali Lesy SR, š. p. je
časovo obmedzené do 31. XX. 2025. Je pritom pravdou, že lesné pozemky možno využívať na cestu
pre motorové vozidlá len na základe kladného záväzného stanoviska príslušného orgánu štátnej správy
lesného hospodárstva, a to najdlhšie do vydania rozhodnutia o vyňatí plochy z lesného fondu alebo
rozhodnutia o obmedzení využívania lesného pozemku. V prípade žalobkyňou navrhovaného zriadenia
práva cesty by v budúcnosti mohla nastať situácia, kedy by žalobkyňa síce mala právo cesty cez parcely

č. XXXX/X a XXXX/X, nemusela by sa však mať možnosť k nim dostať, či už z dôvodu možného vyňatia
plochy z lesného fondu alebo rozhodnutia o obmedzení využívania lesného pozemku, pričom vlastníci,
prípadne vlastník parcely, by rozhodnutím súdu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve
cesty, nebol nijako viazaný, čím by sa žalobkyňa ocitla v zásade v totožnej situácii, v akej je teraz.
Zároveň pritom platí, že ani pri žalobkyňou navrhovanom spôsobe riešenia prístupu neexistuje dôvod,

aby právom cesty v prospech žalobkyne bol zaťažený pozemok žalovanej (ako tretí pozemok v poradí
od parcely č. XXXX/X, keďže na svoj pozemok sa môže dostať už z pozemku parc. č. XXXX/X). Je síce
pravdou, že by si to vyžiadalo isté terénne úpravy pozemku parc. č. XXXX/X, resp. tej časti, po ktorej
by bol realizovaný prístup, takéto riešenie by však malo byť uprednostnené pred zaťažením ďalšieho
vlastníka. Odvolanie sa na spôsob, akým bol prístup historicky vykonávaný, teda aj po parcele XXXX/

X, v konkrétnom prípade s ohľadom na okolnosti prípadu neobstojí. Taktiež neobstojí argumentácia, že
so zriadením prístupu pre žalovanú vlastníci okolitých pozemkov nesúhlasia (konkrétne odvolanie na
vyjadrenia pána F., resp. pána O.. Je pravdou, že terén pozemkov parc. č. XXXX/1, XXXX/X, XXXX/1,
XXXX sa zvažuje smerom od juhu k parcele č. XXXX/X, pričom na hranici s pozemkom XXXX/X by
si vytvorenie prístupu vyžiadalo výraznejšie terénne úpravy, ako v prípade pozemku XXXX/X pri jeho

južnej časti hranice s pozemkom žalobkyne parc. č. XXXX/X, nejedná sa však úpravy nerealizovateľné.
Navyše aj s ohľadom na historický vznik parciel č. XXXX/1, XXXX/X, XXXX/1, je zrejmé, že tieto vznikli
delením pôvodnej parcely č. XXXX/X, ktorej vlastníkom bola rodina pána H.a, pričom táto parcela mala
prístup zabezpečený, a práve v dôsledku jej neskoršieho delenia dnešná parcela č. XXXX/X prístup
stratila. Tak z tohto pohľadu, a to aj pri akceptovaní skutočnosti, že nie je možné odmietnuť žiadosť o

zriadenie prístupu len preto, že niekto nadobudol nehnuteľnosť bez prístupu, resp. že sa on, príp. jeho
predchodcovia prístupu zbavili, ako aj z pohľadu dĺžky prístupu a počtu dotknutých vlastníkov pozemkov
javí sa vhodnejšie realizovať prístup k parcele priamo z pozemku parc. č. XXXX/X, a to buď cez parc.
XXXX/X, prípadne cez parcelu XXXX/1.

49. Žalobkyňa v priebehu konania navrhovala spojiť konanie vedené pod sp. zn. 25C/1X/XXXX s
konaním vedeným taktiež na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22C/40/2017. Súd tomuto návrhu
nevyhovel. Podľa § 166 ods. 1 CSP, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie
také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak
boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca,

u ktorého sa začalo konanie skôr. Rozhodnutie súdu teda nie je viazané na aktivitu procesnej strany.
Nakoľko žalobkyňa priamo navrhla spojenie vecí, súd o tomto návrhu rozhodoval výrokom 1. Súd návrhu
nevyhovel,nakoľkotakýtopostupnepovažovalnapriekskutkovémusúvisuzahospodárny.Súdsapritom
stotožnil s názorom žalovanej, že iba aktuálne konanie, vedené pod sp. zn. 25C/1X/XXXX, vyžaduje
na zmysluplný úspech žalobkyne aj úspešnosť v druhom konaní, pričom naopak v prípade konania

vedeného pod sp. zn. 22C/40/2017 to neplatí.

50. Podľa § 255 ods. 1 zák. č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V konaní mala žalovaná úspech v celom rozsahu, nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol (aj
pokiaľ ide o trovy konania spojené s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, aj v
tejto časti bola žalovaná úspešná), súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v celomrozsahu. O konečnej výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.