Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814212156
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7814212156.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátuJUDr.JozefaMaruščákaaJUDr.JanyDudíkovejvprávnejveciO.A.nar.XX.X.XXXXbývajúceho
na J. ul. č. X v P. a vo veci starostlivosti súdu o mal. deti A.: M. nar. XX.XX.XXXX a P. nar. XX.XX.XXXX
bývajúce na ul. G. č.XXX v P.Ž. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Rožňava deti rodičov: P. A. nar. X.X.XXXX bývajúceho na Š. ul. č. XX v P. zastúpeného JUDr.
Františkom Hadušovským advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Akademika Hronca č. 3 v
Rožňave a M. A. rod. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ul. G. č. XXX v P. zastúpenej JUDr. Máriou
Ďurajovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Námestí 1. mája 11 v Rožňave v konaní o

určenie výživného a úprave styku na čas po rozvode manželstva rodičov o odvolaní matky, otca a O.
A. proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5P/80/2014 - 844 z 11.7.2019 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 5P/80/2014 - 1103 z 24.3.2020 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch:

- o určení výživného od otca pre mal. M. a pre mal. P., - o dlžnom výživnom od otca pre mal. M. a mal. P.,
- o určení výživného od otca pre O. do 4.9.2019.

II. Zastavuje konanie o určenie výživného od otca pre O. od 5.9.2019.

III. Mení vo výrokoch

- o dlžnom výživnom od otca pre O. tak, že dlžné výživné neurčuje.
- o styku otca s mal. M. a mal. P. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. M. a s mal. P. druhý týždeň v
každom mesiaci, od pondelka medzi 15.00 až 17.00 hod., kedy si ich preberie v škole, ktorú navštevujú

do nasledujúceho pondelka, kedy ich ráno pred vyučovaním odovzdá v škole, ktorú navštevujú. Ak ich
školské zariadenie nebude fungovať, otec je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi druhú nedeľu v každom
mesiaci s tým, že si deti prevezme v nedeľu o 17.00 hod. a odovzdá ich nasledujúcu nedeľu o 17.00
hod. v oboch prípadoch pred bytom matky. Matka je povinná riadne pripraviť mal. deti na styk s otcom.
- o trovách štátu tak, že nepriznáva štátu právo na ich náhradu.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu O. A. 150 Eur mesačne
od 20.10.2016 a 250 Eur mesačne od 1.7.2019, na výživu mal. M. 120 Eur mesačne od 20.10.2016 a
na mal. P. 120 Eur mesačne od 20.10.2016 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca matke mal. detí a
od 14.1.2018 výživné pre O. priamo O.. Zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od20.10.2016 do 30.6.2019 na O. vo výške 2.310 Eur, na mal. M. vo výške 2.310 Eur a na mal. P. vo
výške 2.310 Eur s tým, že mu povolil splácať tieto nedoplatky po 50 Eur mesačne na každé dieťa od
právoplatnosti rozsudku s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok. Upravil styk otca s

mal. deťmi druhý a štvrtý týždeň v mesiaci s tým, že otec prevezme mal. deti od matky v piatok o 16.00
hod. a dopraví ich v pondelok ráno do školy, počas letných prázdnin v júli každý tretí týždeň a v auguste
každý druhý týždeň so začiatkom styku v pondelok o 9.00 hod. a koncom v nedeľu o 18.00 hod.. Zaviazal
matku riadne pripraviť mal. deti na styk s otcom, odovzdať a prevziať mal. deti pred svojím bydliskom a
otca zaviazal prevziať a odovzdať mal. deti v určenom termíne pred bydliskom matky. Zároveň zaviazal

otca nahradiť trovy štátu vo výške 1.168,32 Eur a matku vo výške 867,50 Eur na účet súdu do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil napadnutý rozsudok o výrok, ktorým zastavil
konanie o osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka a O. s návrhom, aby ho odvolací súd

zmenil tak, že zaviaže otca prispievať na deti výživným vo výške 20 násobku životného minima a upraví
styk otca s mal. P. druhý a štvrtý týždeň v mesiaci s tým, že otec si prevezme maloletého v piatok o 16.00
hod. pred bytom matky a dopraví ho do školy v pondelok ráno, počas letných prázdnin prvý júlový týždeň
s tým, že otec prevezme maloleté dieťa pred bydliskom matky v pondelok o 9.00 hod. a odovzdá jej ho
v nedeľu o 17.00 hod. a druhý víkend v mesiaci august s tým, že prevezme maloletého v sobotu o 9.00

hod. a odovzdá ho matke v nedeľu o 17.00 hod. pred jej bydliskom. Matka zároveň navrhla, aby jej súd
priznal oslobodenie od povinnosti nahradiť štátu trovy konania vo výške 867,50 Eur a priznal jej nárok
na náhradu trov konania. Rozsudok považujú za nezákonný, arbitrárny, nespravodlivý, nepresvedčivý a
tým aj nepreskúmateľný. Chýba riadne odôvodnenie rozsudku, nie je z neho možné zistiť akými úvahami
sa riadil súd prvej inštancie pri voľnom hodnotení dôkazov a v konaní došlo ku vadám, ktoré majú za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Konajúcemu súdu vytýkajú, že pri posudzovaní príjmových
pomerov otca rozhodujúcich pre určenie výživného nevychádzal z § 63 ods. 1 Zák. o rodine a teda
z 20 násobku sumy životného minima, ale len zo znaleckého posudku, aj keď si otec nesplnil svoju
edičnú povinnosť. Znalkyňa Ing. J. A., PhD., ktorá analyzovala účtovné doklady otca za obdobie od
1.1.2015 do 30.11.2016 vyslovila nedostatky vedenia jeho účtovníctva z hľadiska správneho vyčíslenia

základu dane, zistila, že daňové výdavky otca mali byť nižšie a zároveň neevidovala záväzky, o akých
tvrdil otec. Majú za to, že znalecký posudok a závery znalkyne o dvoch alternatívach čistého príjmu
otca skresľuje zistenie, že otec nepredložil knihu zásob, ktorá má preukazovať jeho skutočný príjem a
výdaj zásob. Dodali, že otec nemá v predmete podnikania prenájom nehnuteľností, absentuje aj dohoda
o započítaní pohľadávok na sumu 15.000 Eur v roku 2015, nebol zohľadňovaný nepeňažný príjem

otca a v rámci krížovej kontroly nebolo overované, ako a či sú vôbec zaúčtované rôzne záväzky a
započítania medzi otcom a spoločnosťou A.. Z uvedených dôvodov sú závery znaleckého dokazovania
nedostatočné a nemajú potrebnú výpovednú hodnotu. Akcentujú, že otec neukončil svoje podnikanie,
len ho prerušil do doby, kým nebude právoplatne rozhodnuté o jeho vyživovacích povinnostiach a
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd mal v tejto súvislosti vychádzať aj z

potencionality príjmov otca, pretože tento princíp má podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine prednosť pred
princípomfakticity.Vyjadrilipresvedčenie,žeotecnikdyneplatilnájomvovýške15.000Eur,neexistovala
o tom zmluva a súd túto skutočnosť nemal ani zohľadňovať. Nevysvetlil ani svoj osobný vklad 34.000
Eur a navýšenie skladu o 50.000 Eur. Poukázali na to, že otec v roku 2014 nevykazoval žiadne dlhy,
tieto začal vykazovať až v čase súdnych konaní. Namietali, že súd nevykonal účtovný audit za účelom

objasnenia skutočnej obchodnej spolupráce medzi Ing. A. a otcom za spoločnosť I. K. A.. Skutočné
príjmy otca predstavujú podľa ich názoru v celom konaní sumu 462 314,21 Eur a nie 300 Eur mesačne
ako oficiálne deklaruje. Uviedli, že otec nerešpektuje predbežnú vykonateľnosť napadnutého rozsudku
a ďalej prispieva len po 180 Eur mesačne. Dostala sa tak to ťaživej situácie, keď je nezamestnaná,
nakoľko nie je ľahké skĺbiť prácu a starostlivosť o 3 deti. Namietali, že z rozsudku nie je zrejmé, na

základe akých právnych úvah súd prvej inštancie určil výživné práve na 150 Eur mesačne pre Patrika od
20.10.2016 do 1.7.2019 a na 250 Eur mesačne od 1.7.2019 a po 120 Eur mesačne pre mal. M. a mal. P.
od20.10.2016.Taktourčenévýživnénezodpovedáodôvodnenýmpotrebámdetí,ktorésapreukázateľne
zvýšili, ani príjmovým pomerom otca. Poukázali na dlhy otca a navrhli, aby súd neoslobodil otca od
povinnosti zaplatiť štátu trovy konania, pretože nepreukázal dôvod prerušenia živnosti a dlhy, ktoré

vykazuje, si spôsobil svojím úmyselným konaním. Tvrdia, že otec neplatí na ich spoločný byt, ktorý majú
v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov, výsledkom čoho bol rozsudok vydaný v konaní vedenom
pod sp. zn. 5C/14/2018 o zaplatenie 1.597,03 Eur. Aby sa matka nevystavila exekúcii, vyrovnala tento
nedoplatok voči SBD Rožňava za pomoci svojho priateľa. Namietali, že otec nesúhlasil s prenájmom ichspoločného bytu a robí všetko preto, aby zmaril všetky zámery matky. Pokiaľ ide o styk otca s mal. deťmi,
matka uviedla, že jeho úprava nezodpovedá skutkovým zisteniam a nie je v záujme maloletých detí. Aj
v novom rozsudku absentuje posúdenie denného režimu mal. detí a nezohľadňuje názor predovšetkým

mal. M. prezentovaného na pojednávaní zo dňa 8.4.2019 ani to, že otec deleguje svoj styk s deťmi na iné
osoby konkrétne na staré matky mal. detí. V tejto súvislosti poukázala na závery znaleckého posudku
Mgr. L., že predstavy detí o ich styku vychádzajú z detských koncepcií, že budú viac so starou matkou,
ktorá im všetko kúpi a dovolí, teda ich predstava nemá psychologicky zdravú platformu. Podotkli, že
otec tesne pred vyhlásením rozsudku podal na matku trestné oznámenie z marenia výkonu úradného

rozhodnutia - neodkladného opatrenia upravujúceho jeho styk s mal. deťmi, aj keď predtým nepodal
návrh na výkon rozhodnutia. Upozorňovala, že mal M. nechce chodiť ku otcovi a upriamila pozornosť
na jeho výpoveď pred súdom dňa 8.4.2019, že sa mu nepáči u otca, nakoľko otec s priateľkou fajčia
v byte, ovplyvňujú ich so starou matkou a kupujú im sladkosti. Deti sú pritom podľa záverov znalkyne
schopné vysloviť svoje výhrady a citovala znalkyňu, že „túžba po otcovi vyhasne“ a tento predpoklad
sa v čase podania odvolania aj naplnil. Znalkyňa ani v samotnom posudku neodporúčala rozšírenie

stykov otca s mal. deťmi. Za účelom potvrdenia jej názorov navrhla, aby bolo doplnené dokazovanie o
výsluch jej druha B. O. a O. A. a o znalecké dokazovanie z odboru psychológia, v ktorom by sa mala
zistiť skutočná príčina odmietania styku otca s mal. M. a až na ich podklade rozhodnúť. Poukázala na
princípy Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorých je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa
k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Pokiaľ ide o výrok o povinnosti matky nahradiť trovy štátu

uviedla, že je nezamestnaná a spĺňa podmienky pre oslobodenie od tejto povinnosti. Doložila čestné
vyhlásenia svedkov O. A. a B. O., ktorí mali byť vo veci vypočutí a napriek tomu súdu prvej inštancie
tieto výsluchy zamietol.

3. Z čestného prehlásenia B. O. je zrejmé, že matka mal. detí je jeho družkou, a že žije s nimi v spoločnej

domácnosti aj s jeho synom B. od roku 2016. Uviedol, že styk otca s maloletými deťmi prebiehal pokojne,
avšak mal. M. už ku otcovi nechce chodiť, chodí tam len preto, aby bol pokoj v dome. Začiatok styku
prebieha tak, že otec zavolá matke, že je už dole a matka dá ku telefónu obe deti, ktoré otcovi deklarujú
svoj názor. Mal. P. ide na styk vždy a mal. M. mu povie, či chce ísť alebo nie a ak nie tak prečo. Matka
aj hovorí mal. M., aby šiel za otcom, ale on odmieta aj vyjsť pred dom. Všimol si, že mal. deti idú proti

sebe, znepokojuje ich to a je to výhradne vždy po styku otca a starej matky s deťmi. Z vyjadrenia O. A. je
zrejmé, že nemá dobrý vzťah ku otcovi, pretože sa im od malička nevenoval. Od narodenia v niektorých
prípadoch suploval otca pri výchove bratov, pomáhal matke, nosil ich do škôlky, keď mala matka prácu,
pretože musela zarobiť peniaze, aby mali z čoho žiť. Mal. M. mu povedal, že nechce chodiť ku otcovi, len
musí. Trápi ho, že stará mama a otec sú proti jeho matke, a že zneužívajú jeho bratov, ktorí sú ešte malí.

Stretnutia detí s otcom a starou matkou rozdeľujú aj bratov navzájom, jedia tam sladkosti, aj priamo v
posteli a keď prídu domov, nechcú jesť zdravú stravu za stolom. Bratia potom doma reprodukujú názory,
nevhodné veci a odkazy, ktoré počuli u otca. Podľa jeho názoru bratia prežívajú šťastné detstvo práve
doma s mamou a jej priateľom, ktorý s nimi býva v spoločnej domácnosti.

4. Proti výroku o určení výživného, o dlžnom výživnom a o trovách štátu podal odvolanie otec s návrhom,
aby ich odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu O. 80 Eur mesačne a na výživu mal.
M. a mal. P. po 50 Eur mesačne, vo zvyšnej časti návrh zamietne a zastaví konanie a neprizná štátu
právo na náhradu trov konania. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v bode 57. rozsudku nesprávne uvádza, že jeho príjem bol

v období od 1.1.2015 do 30.11.2016 v čistom okolo 1.300 Eur mesačne, aj keď zo záverov znalkyne
rezultuje, že jeho skutočný príjem v celom posudzovanom období bol 16.165 Eur, čo predstavuje cca 702
Eurmesačne.Namieta,žesúdprvejinštancienezohľadnilanevysporiadalsastým,žemuselvdôsledku
vysokého zadlženia prerušiť svoju podnikateľskú činnosť od 1.4.2018 do 31.3.2021 aby sa nedostal
do ešte väčších dlhov a v tomto smere neakceptoval výpoveď svedka A. a obsah spisu vedeného pod

sp. zn. 6Pc/9/2016, že ku dňu prerušenia živnosti mal dlh cez 30.000 Eur. Konkretizoval, že podnikal v
oblasti predaja a servisu záhradnej a lesnej techniky, najmä značky Stihl, a jeho podnikateľskú činnosť
ovplyvnil v roku 2014 vplyv eshopov, lacných čínskych súčiastok a strojov, ako aj veľkoobchodné reťazce
ponúkajúce podobný tovar za oveľa nižšie ceny. V Okrese Rožňava je slabá kúpna sila, riešením bolo, že
sastalzamestnancomspoločnostiA.,a.s.C.spolovičnýmúväzkomcca300Eurmesačneod21.6.2018.

Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že má v prenájme nehnuteľnosť na O. ul. č. X v P. za 15.000
Eur, pretože na nebytové priestory má zároveň uzavretú Zmluvu za správu a údržbu v rovnakej výške,
čo potvrdzuje aj znalkyňa v podanom znaleckom posudku. Tieto položky sa vzájomne započítavajú.
Súd prvej inštancie dospel tiež k nesprávnemu záveru, že mu zanikla povinnosť prispievať na výživurozvedenej manželky do dňa 3.1.2017. Pripustil, že posudzované obdobie bolo v konaní vedenom na
Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 6Pc/9/2016 od 1.12.2016 do 31.12.2017, avšak s matkou uzavreli
zmier až 28.5.2019, v zmysle ktorého je povinný zaplatiť jej 600 Eur v mesačných splátkach po 50

Eur splatných od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozsudok, a
toto stále spláca. Namietal, že sa súd prvej inštancie pri určení výživného nezaoberal príjmom matky
za rok 2018 až do 2.3.2019, kedy podnikala a pracovala pre A. N.. Súdu prvej inštancie vytýka, že
sa nezaoberal odôvodnenými potrebami O., tento ich súdu ani nepreukázal a určil výživné až na 250
Eur mesačne od 1.7.2019 bez akéhokoľvek odôvodnenia tejto zmeny oproti výživnému do 30.6.2019,

pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva len to, že O. bol prijatý na vysokú školu až od
1.9.2019. Pokiaľ ide o jeho styk s mal. deťmi tvrdí, že matka mu neumožňuje stretávanie sa s mal. M., aj
keď s ním má upravený styk podľa neodkladného opatrenia nariadeného uznesením vydaným v tomto
konaní dňa 4.5.2018. Z uvedených dôvodov bol nútený podať na matku trestné oznámenie za marenie
úradného rozhodnutia, pričom konanie ešte nie je skončené a prebiehajú výsluchy. Matka podľa jeho
názoru používa dvojaký meter keď na jednej strane pri styku otca s mal. P. striktne trvá na tom, aby

sa presne dodržiavalo neodkladné opatrenie a pri mal. M. už nie. Špecifikoval, že sa rozhodol podať
samostatný návrh na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti a matka podala samostatný
návrh na zákaz jeho styku s mal. M.. Namietal, že súd prvej inštancie nevypočul N. L., starú matku mal.
detí zo strany matky ohľadom zmeny pomerov v ich rodine aj keď tento dôkaz navrhoval od roku 2019.
Predložil notársky overené čestné prehlásenie N. L. z 3.5.2019, v ktorom uvádza, že sa jej deti zverili,

že chcú byť dlhšie s otcom a súhlasia aj so striedavou starostlivosťou, len im to nie je umožnené. Zo
strany matky neprichádza do úvahy žiadna ústretovosť a pod rôznymi zámienkami znemožňuje styk
otca s mal. deťmi. Nenavrhne ani náhradný termín, pričom sa ohradzuje rozhodnutím súdu, ktoré sama
porušuje. Deti majú dobrý vzťah ku obom rodičom a sú vo veku, kedy potrebujú ku správnemu vývinu
oboch rodičov.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že je v záujme mal. detí, aby už bolo
právoplatne rozhodnuté, aby sa realizovali ich styky s otcom. Odporúčal, aby rodičia viedli deti ku
prechovávaniu pozitívnej citovej väzby ku druhému rodičovi, minimálne by sa mali zdržať konaní , ktoré
medzi nimi vyvolávajú nové konflikty. Deti vnímajú vzájomne negatívne emócie rodičov, konflikty medzi

nimi vedú ku konfliktom lojality ku jednému alebo druhému z nich. V súčasnosti táto situácia narušuje aj
ich vzájomnú súrodeneckú väzbu. Deti pritom nenaznačili, že sa ku nim otec správal nevhodne, resp.
že by nechceli ku otcovi chodiť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nie je možné určiť výživné vo výške 20 násobku
životného minima a nesúhlasí ani s úpravou jeho styku len s mal. P., keďže má záujem stretávať sa
aj s mal. M.. Zotrval na tom, že v konaní predložil všetky dokumenty, ktoré mal a znalkyňa podľa
nich vyhotovila znalecký posudok s dvoma alternatívami jeho príjmov. Dodal, že jeho životná úroveň
je na úrovni príjmu pre roky 2015-2019 vo výške 500 Eur mesačne. Nechodí na dovolenky ku moru,

nenakupuje motorové vozidlá, ani nehnuteľnosti. Matka má skreslenú predstavu o jeho príjmoch.
Nevzdal sa svojho podnikania úmyselne, ale preto, že jeho podnikanie bolo predĺžené, o čom svedčia
dôkazy založené v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Počas prerušenia
životnosti si dohodol splátkové kalendáre na dlhy a zamestnal sa s prísľubom, že jeho úväzok bude
aj celý. Platil všetky výdavky do rozvodu manželstva, pričom matka na ich spoločný byt neprispela.

Jeho zamestnanie ako pracovného asistenta sa už skončilo. Považuje za absurdné, aby súd vykonával
krížovú kontrolu u subjektu A., a.s. a spochybnil tvrdenie matky, že nevykazovali dlhy v roku 2014,
pretože práve tieto dlhy riešili s matkou prevodom budovy, čo potvrdil aj svedok Ing. A.. Dodal, že matka
si mýli príjmy spoločnosti a skutočné zisky. Matka nikdy nemala účasť vo firme, pretože pracoval ako
samostatný živnostník. K dôvodom, pre ktoré matka tvrdí, že je nezamestnaná uviedol, že nie je jedinou

matkou 3 detí, skrýva sa za nemožnosť zamestnať a snaží sa určením výživného vo výške 20 násobku
životného minima o zabezpečenie aj svojho príjmu, aby mohla ostať doma a nepracovať. Navrhol matke
predaj ich spoločného bytu, s čím nesúhlasila s odôvodnením, že je majetkom detí. Uviedol, že matka,
ani O. riadne nevyčíslili odôvodnené potreby. Vyjadril názor, že je potrebné, aby matka uznala jeho úlohu
a dôležitosť a nielen paušalizovala zamietanie stykov, že dieťa nechce. Akékoľvek prisvojovanie si práva

na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je v najlepšom záujme dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom
jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, na zmenu rozhodnutia
o zverení, a to aj bez návrhu. Konanie a vyjadrenia mal. M. považuje za manipulované. Dvojčatá medzi
sebou vždy mali silné puto a práve to, že mal. M. nechodí na styk s ním, je dôvodom, že idú proti sebe.Takto sa nikdy nesprávali a vždy sa zapájali do činností, nikdy ich od seba neoddeľoval. Zo znaleckého
posudku je zrejmé, že aj názor O. na neho sa radikálne zmenil, a to podľa jeho názoru práve v dôsledku
neustáleho negatívneho opisovania jeho osoby matkou pred deťmi.

7. Matka a O. vo vyjadrení k odvolaniu otca okrem skutočností uvedených v ich odvolaní uviedli, že
otec si zjavne znížil príjem oproti obdobiu keď podnikal, pritom mal možnosť dosahovať taký príjem aj
v ďalšom období. Popreli, že by v priebehu konania nepreukázali náklady a odôvodnené potreby detí,
práve naopak, špecifikovali náklady na stravu, ošatenie, aj bývanie a ďalšie náklady vyplývajú zo správ

materskej, aj základnej školy.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky a O. zotrval na dôvodoch podaného odvolania, aj na svojom
predchádzajúcom vyjadrení, predovšetkým na tom, že jeho čistý priemerný príjem za sledované obdobie
od 1.1.2015 do 30.11.2016 bol 702,83 Eur mesačne. Tvrdenie matky, že sa nehodlá riadne zamestnať
je vyvrátené skutočnosťou, že bol v rozhodnom období zamestnaný aj u p. O. a následne v spoločnosti

A. a.s.. Dodal, že pokiaľ je životná úroveň povinného rodiča nízka a nemá ju možnosť zvyšovať, je
nevyhnutné obmedziť nároky detí a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Pracuje v odbore od 1996,
čo je 23 rokov, preto od neho nie je možné spravodlivo očakávať, aby vo veku 44 rokov zmenil odbor.

9. Matka a O. vo vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka uviedli, že je na otcovi, aby hľadal v

sebe príčinu, pre ktorú sa s ním mal. M. nechce stretávať. Ak by bola pravda, čo tvrdí otec, nestretával by
sa ani s mal. P.. Znalkyňa prijala v posudku č. 4/2018 zo dňa 24.4.2018 záver, že čím budú deti staršie,
tým viac budú schopné vysloviť svoje výhrady, túžba po otcovi vyhasne a táto situácia zrejme po viac
ako roku nastala. Záverom akcentovali judikatúru ESĽP, podľa ktorej zvrchovaný záujem dieťaťa môže
prevážiť nad záujmom rodiča.

10. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky a O. uviedol, že s ohľadom na vzťah preferenčného rodiča
a dieťaťa je výchovnou úlohou práve tohto preferenčného rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému
rodičovi a pripravil ho na stretnutia s druhým rodičom nielen zbalením osobných vecí, ale aj duševne.
Pokiaľ preferenčný rodič správne pochopil význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musí byť

vedomý toho, že má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom.
Nemôže teda nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja si
musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol preferenčný
rodič schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu,
potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Dodal, že sa nespráva tak,

aby záujem dieťaťa mal prevyšovať nad záujmom otca stretávať sa s ním. Nevyvoláva nechuť v dieťati
stretnúť sa s ním, nezanedbáva ho v čase stretávania a nezneužíva výkon rodičovských práv fyzickými
trestami, či psychickou depriváciou.

11. Z podania matky z 28.9.2020 je zrejmé, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu

a vec je predmetom exekučného konania. Po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov otcom, súdny
exekútor JUDr. Michal Kruppa, Exekútorský úrad Michalovce svojím upovedomením sp. zn. 284EX
453/2019 - 11z 22.9.2020 povolil odklad exekúcie povinnému napriek tomu, že na to neboli splnené
zákonné predpoklady. Okrem toho sa otec bez jej súhlasu zbavuje majetku patriaceho do BSM. Pokiaľ
ide o styk otca s deťmi, aplikuje sa ňou navrhovaná úprava za odborného poradenstva prostredníctvom

sociálnej kurately a táto forma styku reálne prebieha a napĺňa sa v praxi. Konkrétne sa realizujú styky
otca s deťmi tak, že otec si preberie deti v škole každý druhý týždeň v pondelok poobede a ona si
ich preberie nasledujúci pondelok v škole. Zároveň predložila rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k.
3T/94/2019 - 282 z 27.11.2019, ktorým bola oslobodená spod obžaloby pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom.

12. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

13. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní

na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu

danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, pričom doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a rozhodol správe, keď určil výživné od
otca pre O. na 150 Eur mesačne od 20.10.2016 do 30.6.2019 a na 250 Eur mesačne od 1.7.2019 do
budúcna a pre mal. M. a mal. P. po 120 Eur mesačne od 20.10.2016 do budúcna. Takto určené výživné
zodpovedá odôvodneným potrebám detí, aj ich vývoju (predovšetkým u O.) a keďže tieto nevybočujú

z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, možno ich
považovať za všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať ako navrhoval
otec v podanom odvolaní. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že určené výživné predstavuje len 5 Eur
na deň u O. (8,33 Eur od 1.7.2019) a po 4 Eur na deň pre mal. M. a pre mal. P., pričom odôvodnené
potreby detí nepredstavujú len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy,

ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od
veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Určením výživného na 80 Eur mesačne pre O. a po 50 Eur
mesačne pre mal. M. a mal. P. v zmysle odvolacieho návrhu otca by sa vyživovacia povinnosť matky

posunula na neúnosnú mieru so zreteľom na jej príjmové pomery, ktoré boli preukázateľne nižšie ako
otcove, o čom svedčí aj fakt, že jej bol priznaný príspevok na výživu rozvedenej manželky v konaní
vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 6Pc/9/2016 za obdobie 1.12.2016 do 31.12.2017.
Súd prvej inštancie nepochybil ani vtedy, ak podrobne neskúmal príjmy matky v čase keď pracovala
pre A. N. v roku 2018 až do 2.3.2019 v zmysle odvolacieho návrhu otca, pretože je zrejmé, že príjmy,

ktoré dosahovala v tomto období podľa správy A. N. ako živnostníčka v priemernej výške 996 Eur
mesačne v sebe nezohľadňovali odvody a výdavky na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov z
podnikateľskej činnosti. Tieto výdavky nebolo potrebné podrobnejšie dokazovať, pretože príjmy matky
dosahovali na rozdiel od otcových 469.299,09 Eur v roku 2014 a 216.300,38 v roku 2015 len 9.960
Eur za 10 mesiacov od februára 2018 do novembra 2018 (č.l. 708 spisu). Je nepochybné, že matka

mala v súvislosti s prevádzkovaním svojej živnosti aj výdavky, po zohľadnení ktorých zostávajú jej príjmy
na úrovni výšky príjmov, aké dosahovala aj u iných zamestnávateľov v priebehu celého konania po
nadobudnutí právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Ani zo životnej úrovne matky v čase keď
pracovalaakoživnostníčkanevyplýva,žebyprevyšovalaživotnúúroveňotca,ažebyboloztohodôvodu
spravodlivé od nej požadovať, aby sa vo vyššej miere podieľala na výžive svojich detí a určovať otcovi

výživné v nižšom rozsahu. Okrem toho, povinným v tomto konaní je otec, matka si dobrovoľne plnila
svoju vyživovaciu povinnosť k deťom nielen formou osobnej starostlivosti, starostlivosti o domácnosť,
ale aj finančnou formou a to aj za otca so zreteľom na to, že otec jej prispieval na výživu všetkých detí
len 180 Eur mesačne.

16. K odvolacej argumentácii matky, ktorou namieta opätovné nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu možností, schopností a majetkových pomerov povinného, teda
otca detí k plneniu jeho vyživovacej povinnosti, v tom smere, že mal vychádzať z jeho fiktívneho príjmu
podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine a nie z príjmu potencionálneho podľa § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, odvolací súd uvádza, že cieľom ustanovenia § 63 Zákona o rodine je umožniť súdu zistiť výšku

zárobkových možností povinného rodiča v prípade, ak má príjmy aj z inej než závislej činnosti a povinný
rodič zo špekulatívnych dôvodov nemá snahu predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov, resp. ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní. Aké konkrétne podklady na zhodnotenie svojich
majetkových pomerov je rodič povinný súdu preukázať závisí od každého konkrétneho prípadu a je
vecou súdu, ktoré podklady bude od rodiča požadovať. Zásadným vodítkom pre úvahu súdu, ktoré

konkrétne podklady budú relevantné pre posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov
povinného rodiča je životná úroveň rodiča, ktorá sa spravidla prejavuje spôsobom jeho života, výškou
životných nákladov, vlastníctvom hnuteľných a nehnuteľných vecí, prípadne spôsobom nakladania
s nimi a podobne. V prípade podnikateľského subjektu je základom daňové priznanie či už fyzickejalebo právnickej osoby, okrem ktorého si môže súd na verifikáciu tvrdení účastníkov konania vyžiadať
ďalšie podklady, napríklad výpisy z bankových účtov a podobne. V prípade podnikateľa fyzickej osoby
- živnostníka je v podstate priestor na zahmlievanie skutočných schopností či majetkových pomerov

výrazne obmedzený, keďže účtuje spravidla v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré je i z hľadiska
daňových predpisov ľahko verifikovateľné a v prípade, ak by daňový subjekt uplatňoval výdavky v
rozpore s daňovými predpismi, to znamená v rozsahu výdavkov, ktoré neslúžia na prevádzku živnosti,
dopúšťal by sa trestného činu skrátenia dane, ktoré skúmanie však prekračuje rámec konania o určenie
výživného, nakoľko patrí do kompetencie daňového úradu a eventuálne orgánov činných v trestnom

konaní. Až v prípade, ak povinný rodič nepredloží súdu požadované doklady a uvedené skutočnosti
nie je možné zistiť iným spôsobom, pričom životná úroveň povinného rodiča nasvedčuje tomu, že ním
prezentované výsledky jeho podnikateľskej činnosti nie sú v súlade s predloženými podkladmi a povinný
odmietaposkytnúťďalšiepodklady,resp.sprístupniťsúduúdajepodľaosobitnéhopredpisupotrebnépre
správne vyhodnotenie jeho možností, schopností a majetkových pomerov, prichádza do úvahy aplikácia
ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda súd vychádza z fikcie príjmu povinného rodiča, teda z 20-

násobku sumy životného minima. V preskúmanej veci ani odvolací súd nezistil dôvody pre aplikáciu §
63 ods. 1 Zák. o rodine, pretože otec si v priebehu konania splnil svoju edičnú povinnosť keď predložil
všetky potrebné a relevantné dokumenty, ktoré mal k dispozícii (majetkový súpis, výpis z osobného účtu
vedený v ČSOB za rok 2016, výpisy z biznis účtu, daňové priznanie za rok 2015, účtovnú závierku od
1.1.2016 do 30.11.2016, dokumenty spoločnosti I. - K. A. za roky 2015 a 2016). Na podklade týchto listín

znalkyňa Ing. J. A., PhD. vedela vypracovať znalecký posudok a určiť skutočný čistý príjem otca z jeho
podnikateľskej činnosti za sledované obdobie od 1.1.2015 do 30.11.2016. Na tomto závere nič nemení
skutočnosť, že otec nepredložil knihu zásob, prípadne inú pomocnú knihu zásob, ktorá preukazuje
skutočný príjem a výdaj zásob zo skladu/predajne, pretože túto si neviedol a znalkyňa vedela určiť jeho
skutočný príjem aj bez nej. Okrem toho, zo životnej úrovne otca, ktorá je tiež jedným z ukazovateľov

oprávnenosti uplatňovaných výdavkov a eventuálneho skresľovania skutočných príjmov fyzickej osoby -
podnikateľa, nemožno vyvodiť, že by knihu zásob nepredložil zámerne. Z predloženého spisu je zrejmé,
že otec v rozhodnom období nenadobudol žiadny nehnuteľný, ani hnuteľný majetok, nebol na dovolenke
a nežije spôsobom života, ktorý prevyšuje znalkyňou zistené príjmy a ním deklarované výdavky. Matka
v priebehu konania sama uznala (č.l. 108 spisu), že už pred začatím konania o rozvod manželstva

boli s otcom veľmi zadlžení, pretože spolu kúpili veľkú budovu, požičali si na ňu, mali to splácať, ale
nesplácali to, v dôsledku čoho museli budovu ešte v roku 2013 predať svedkovi Ing. A., čo tento svedok
aj potvrdil. Aj odvolací súd preto vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. J. A., PhD., že
skutočný čistý príjem otca z podnikateľskej činnosti za sledované obdobie 1.1.2015 do 30.11.2016 bol
16.165 Eur (alternatíva B posudku), čo po prepočítaní predstavuje 702,82 Eur mesačne ( nie 1.300 Eur

mesačne ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie, čo odvolací súd považoval za zrejmú nesprávnosť).
Za takejto dôkaznej situácie zároveň nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie o účtovný audit za účelom
objasnenia skutočnej obchodnej spolupráce medzi Ing. A. a otcom za spoločnosť I. K. A. v zmysle
odvolacieho návrhu matky a O.. K ďalším odvolacím námietkam matky týkajúcim sa vysokých príjmov,
výdavkov a nepreukázaných vkladov podnikateľa - otca odvolací súd poukazuje na znalecký posudok

z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, v ktorom sa znalkyňa zaoberala
príjmami a aj výdavkami otca, na ktoré matka poukazuje vo svojom odvolaní a dospela k záveru, že
zaúčtované príjmy a výdavky podnikateľa - otca sú primerané jeho podnikateľskej činnosti, zaúčtované
výdavky slúžia na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov z podnikateľskej činnosti s výnimkou
výdavkov za stavebné práce a nezaúčtovaných príjmov za nájom priestorov užívaných otcom na osobné

účely, ktoré riadne zohľadnila pri stanovení jeho skutočného príjmu z podnikateľskej činnosti. Znalkyňou
zistené príjmy otca v danej veci aj korešpondujú s jeho životnou úrovňou a deklarovanými výdavkami,
ktoré vynakladal na bývanie, na výživu matky a detí a platenie poistného v rozsahu minimálne 532,88
Eur mesačne do roku 2016.

17. Aj keď otec následne prerušil živnosť, zamestnal sa najprv ako pracovný asistent osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím na 20 hodín týždenne (č.l. 560 spisu) a následne od 21.6.2018 v spoločnosti
A., a.s. na polovičný úväzok s príjmom 300 Eur mesačne, odvolací súd túto formálnu zmenu v jeho
pomeroch neakceptoval a vychádzal z toho, že je v jeho možnostiach a schopnostiach aj naďalej zarábať
702 Eur mesačne v čistom, pretože jeho životná úroveň sa napriek deklarovanému poklesu príjmov

nezmenila a rovnako nepreukázal žiadne objektívne skutočnosti, ktoré mu bránia dosahovať príjem ako
v rokoch 2015 a 2016. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho
vyplývajúcuzásadupotencionalitypríjmov,vzmyslektorejmásúdokreminéhopovinnosťprihliadaťajna
zjavne nevyužité schopnosti povinného rodiča. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorýby rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má
prednosť pred princípom fakticity. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,

vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. V danej veci otec predloženou
argumentáciou o dôvodoch zníženia jeho oficiálnych príjmov nepresvedčil ani odvolací súd, že tieto
by mali podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu
primeranom veku a potrebám detí, tak ako ju určil súd prvej inštancie. Preto aj odvolací súd vychádzal
z potenciálnych schopností otca, z jeho možností uplatniť sa na trhu práce a schopnosti zvýšiť si svoj

príjem pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho deklarované príjmové pomery. Odvolací
súd dodáva, že v kontexte zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie považuje odvolací súd
odvolanie otca za účelovú obranu v snahe dosiahnuť rozhodnutie vo svoj prospech o to viac, že v
súčasnosti mu už rovnaký zamestnávateľ, ktorý ho zamestnával na polovičný úväzok ponúkol prácu
na plný úväzok s platom porovnateľným s tým, ktorý dosahoval v rokoch 2015 a 2016 podľa záverov
znalkyne.

18. Pokiaľ ide o konkrétny rozsah výživného, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať zo svojho potencionálneho príjmu 702,82 Eur
mesačne na výživu detí celkovo 390 Eur mesačne do 30.6.2019 (resp. 490 eur od 1.7.2019 do 5.9.2019)
aj po zohľadnení jeho povinnosti prispievať na výživu rozvedenej manželky - matky detí (ktorá mu bola

určená na 600 Eur od 1.12.2016 do 31.12.2017, čo predstavuje 50 Eur mesačne) a pomernej časti
nákladov na byt, v ktorom býva so svojou priateľkou a jej synom, ak z rovnakého príjmu a pri zachovaní
svojej životnej úrovne dokázal prispievať 532,88 Eur mesačne na výživu detí (180 eur mesačne), na
výživu manželky - v tomto konaní matky detí (120 Eur mesačne), na ich poistenie (62 Eur mesačne)
a platiť náklady spojené s užívaním spoločného bytu na J. ul. č. X v P. (158,38 Eur do 31.7.2016 a

12,50 Eur mesačne do 20.6.2016). Pokiaľ ide o výdavky otca, odvolací súd poukazuje na ust. § 62
ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a
prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť

výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo
iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o
vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť
ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných

prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Pretože súd prvej
inštancie správne vypočítal dlh na výživnom pre mal. M., aj pre mal. P. a vzhľadom na zistené pomery
otca mu správne povolil splácať výživné v primeraných splátkach pod následkom straty výhody splátok
pri nezaplatení čo i len jednej z nich, odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o výživnom, aj vo výrokoch
o dlžnom výživnom pre mal. P. a mal. M. podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Podľa § 388 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

20. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, súd konanie nezastaví,
ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia,
súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

21. Podľa § 155 CMP, konanie začína len na návrh.

22. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

23. O. A. v podaní z 24.11.2020 vyjadril svoj súhlas s tým, že vyživovacia povinnosť otca voči nemu
končí dňom 4.9.2019, pretože 5.9.2019 podpísal pracovnú zmluvu a odvtedy je zamestnaný v W. I. v
N. A., s.r.o.. Dohodli sa s otcom, že otec si voči nemu nebude nárokovať vrátenie výživného, ktoré muplnil v rozsahu 80 Eur mesačne od 5.9.2019 do 15.10.2020 v celkovej výške 1.120 Eur a on si nebude
uplatňovať sumu 2.500 Eur voči otcovi za dlžné výživné. Za tým účelom predložil Dohodu o skončení
vyživovacej povinnosti medzi ním a otcom z 9.11.2020, účinnú dňom jej podpisu, pričom východiskom

je rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5P/80/2014 z 11.7.2019. Keďže O. nadobudol v priebehu
konania o určenie výživného na čas po rozvode manželstva plnoletosť dňa 14.1.2018, predmetom
konania sa stalo určenie výživného pre plnoleté dieťa s osobitosťami podľa § 154 - 157 CMP. Odvolací
súd posúdil vyjadrenie O., že netrvá na vyživovacej povinnosti povinného od 5.9.2019, ani na dlžnom
výživnom, ktoré mu súd priznal v rozsahu 2.310 Eur ako späťvzatie návrhu v časti určenia výživného od

5.9.2019 do budúcna a späťvzatie návrhu na určenie dlžného výživného. Keďže účastníkmi konania v
tejto časti zostali už len navrhovateľ - O. a otec, ktorý je podľa návrhu osobou povinnou platiť výživné,
povinný podpísaním dohody vyslovil súhlas so skončením jeho vyživovacej povinnosti a neurčením
dlžného výživného s tým, že konanie v tejto časti (od dovŕšenia plnoletosti oprávneného O.) nadobudlo
charakter konania návrhového, na ktoré nie je možné aplikovať ust. § 40 CMP, teda súd je viazaný
návrhom navrhovateľa a to aj v odvolacom konaní , preto odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku

o výživnom od otca pre O. len do 4.9.2019 a od 5.9.2019 konanie v zmysle § 29 ods. 1 CMP v tejto
časti zastavil a zmenil vo výroku o dlžnom výživnom pre O. tak, že dlžné výživné neurčil, pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie.

24. Pokiaľ ide o matkou napadnutý výrok o úprave styku otca s mal. deťmi, v priebehu odvolacieho

konania Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7CoP/160/2019 - 1039 zo 17.10.2019 potvrdil
uznesenie (ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia,
ktorým bol upravený styk otca s mal. M., alternatívne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by bol dočasne zakázaný styk otca s mal. M.) a zároveň uložil mal. deťom M. a P. A., ako aj ich
rodičom, povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických

služieb Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava po dobu 4 mesiacov s poukazom na výrazne
konfliktný vzťah medzi rodičmi, nedostatok ich primeranej komunikácie týkajúcej sa maloletých detí ako
aj eskalujúce napätie a podávanie nových návrhov na začatie konania, ako aj kolíznym opatrovníkom
a otcom detí avizované narušenie súrodeneckého vzťahu dvojčiat po vyhlásení napadnutého rozsudku.
Z tvrdení matky odvolací súd zistil, že mal. M. sa s otcom nechce stretávať, matka rešpektovala jeho

názor a do stretávania sa s otcom ho nenútila. Otec v dôsledku toho, že mu matka nedávala na
styk maloletého M. a nepripravovala ho, podal na matku trestné oznámenie. Trestné stíhanie matky
sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 27.11.2019 č.k.
3T/94/2019-282vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachz2.9.2020sp.zn.4To/2/2020.Matka
v odvolacom konaní žiadala, aby odvolací súd doplnil dokazovanie o výsluch O. a jej druha a o znalecké

dokazovanie z odboru psychológia a z vyššie uvedených dôvodov zmenil rozsudok vo výroku o styku
otca s mal. deťmi tak, že upraví styk otca len s mal. P.. Otec trval na realizovaní styku tak, ako bol
upravený v napadnutom rozsudku. V priebehu odvolacieho konania došlo po absolvovaní odborného
poradenstva na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny
Rožňava ku zmene situácie v rodine. Ako je zrejmé zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Rožňava, referátu poradensko - psychologických služieb z 2.6.2020, maloleté deti na stretnutí uvádzali,
že sa chcú stretávať s otcom častejšie a chcú s ním tráviť čas, pretože sú u neho radi. Spolu sa učia,
po učení majú voľný čas na hry. Taktiež u starej matky zažívajú pohodu a radosť. Obaja reflektujú, že
situácia je pre nič náročná a už nechcú chodiť na súd. Po dohode s rodičmi upravili styk otca s maloletými
deťmi každý prvý víkend v mesiaci, v ktorom ich má v starostlivosti stará matka zo strany otca a to od

piatku, kedy si maloletých vyzdvihne zo školy medzi 15.00 - 17.00 hod. do pondelka, kedy maloletých
odnesie do školy, následne v daný pondelok vyzdvihne deti zo školy otec medzi 15.00 - 17.00 hod.
a vráti ich nasledujúci pondelok, kedy ich odvezie do školy a vyzdvihne ich už matka. Zo zistených
informácií odporúčali pokračovať v zabehnutej dohode, maloletí už sú v psychickej pohode, ku ktorej
značne prispieva týždeň, ktorý trávia u otca. Efektívna komunikácia rodičov ohľadom maloletých detí

sa však nepodarila zrealizovať pre neochotu oboch strán. Matka vo vyjadrení z 28.9.2020 uviedla, že
sa začala aplikovať ňou navrhnutá úprava styku, ktorá reálne prebieha a v praxi sa naplnila. Otec sa
stretáva s mal. deťmi tak, že si ich preberie každý druhý týždeň v pondelok v škole po vyučovaní, stará
sa o nich celý týždeň a matka si ich preberie nasledujúci pondelok poobede v škole.

25. Právo styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti vyplýva z viacerých
ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich
rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho
rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1.,podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku 9
bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného
od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to

bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacom článku 18 bod 1., ktorý priznáva obom rodičom
spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho
druhého je základným prvkom rodinného života, ktorý je chránený článkom 8 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť
záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na

vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie
je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť.
Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným
rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať
svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho

tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť
dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo
výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa
nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná
proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy

so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Je nesporné, že právo styku rodiča s dieťaťom,
ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je jedným zo základných práv, predovšetkým
maloletého dieťaťa a tohto rodiča.

26. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné osobitným výrokom

upraviť styk otca s mal. deťmi, aj keď v súčasnosti podľa tvrdení matky styk prebieha bezproblémovo
podľa ňou navrhnutého modelu, pretože bez formálnej úpravy a inštitucionálneho pôsobenia, rodičia nie
sú schopní dlhodobejšie sa dohodnúť o rozsahu styku, o čom svedčí aj skutočnosť, že už v priebehu
odvolacieho konania musel odvolací súd nariaďovať odborné poradenstvo na Referáte poradensko -
psychologických služieb Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava po dobu 4 mesiacov. Styk otca

s mal. deťmi v rozsahu, v akom bol upravený v napadnutom rozsudku, sa ukázal ako nevhodný, nebol v
záujme mal. detí, ani ich rodičov. Medzi deťmi navzájom, aj medzi rodičmi eskaloval napätie a konflikty,
podávanie nových návrhov. Situáciu pomohol upokojiť a ustáliť až model styku, ktorý sa dohodol za
pomoci Referátu poradensko - psychologických služieb Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava,
kedydetitráviliusvojejbabkyprvývíkendvmesiacianásledneuotcaprvýtýždeňvmesiaciodpondelka,

kedy si ich vyzdvihol v škole až do nasledujúceho pondelka, kedy ich ráno odviezol do školy. Aj keď
matka tvrdila, že v súčasnosti sa realizuje a funguje styk otca s mal. deťmi v ešte širšom rozsahu ako
podľa dohody na Referáte, odvolací súd nemohol zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku o styku otca s
mal. deťmi v súlade s matkou tvrdenou aktuálnou širokou realizáciou styku otca s mal. deťmi každý druhý
týždeň od pondelka do nasledujúceho pondelka, pretože takáto úprava svojím rozsahom zodpovedá

striedavej osobnej starostlivosti, ktorá nie je predmetom tohto konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec
v tomto konaní zobral späť návrh na zmenu rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti, pretože si
chce podať osobitný návrh, matka so späťvzatím návrhu súhlasila. V dôsledku toho súd prvej inštancie
dopĺňacím rozsudkom právoplatne zastavil konanie o osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov
voči maloletým deťom. Odvolací súd je toho názoru, že kým sa nerozhodne o tomto návrhu otca v

samostatnom konaní, objektívne sa v ňom nepreskúma vplyv takéhoto typu starostlivosti na mal. deti
a neoveria sa tvrdenia matky prezentované v tomto konaní o vhodnosti aktuálnej formy starostlivosti
o deti, je v záujme mal. detí, aj rodičov, aby sa aspoň čiastočne na jeden týždeň v mesiaci zosúladil
faktický stav so stavom právnym, v rámci ktorého sa mal. deti stretávajú s otcom druhý týždeň v
každom mesiaci od pondelka, kedy si ich prevezme v škole po vyučovaní medzi 15.00 - 17.00 hod. do

nasledujúceho pondelka, kedy ich odnesie ráno do školy. Takáto forma a rozsah úpravy styku je navyše
aj v súlade so zisteniami Referátu poradensko - psychologických služieb Úradu, práce, sociálnych vecí
a rodiny Rožňava, ktorý odporúčal pokračovať v zabehnutej dohode medzi rodičmi, ktorá navodila mal.
deťom psychickú pohodu, ku ktorej značne prispieva celý týždeň, ktorý strávia počas mesiaca u otca.
Odvolací súd pri formulovaní výroku o styku zohľadnil aj možnosť, že školské zariadenie, ktoré maloletí

navštevujú, nebude v pondelky fungovať (či už z dôvodov aktuálnej situácie súvisiacej s pandémiou
Covid - 19 alebo pre školské prázdniny) a v takom prípade upravil styk otca s maloletými deťmi rovnako
druhý týždeň v každom mesiaci avšak s jeho začiatkom v nedeľu o 17.00 hod. a s koncom v nasledujúcu
nedeľu o 17.00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie mal. detí bude prebiehať pred bytom matky.Odvolací súd vzhľadom na rozšírenie styku otca s mal. deťmi oproti napadnutému rozsudku súdu prvej
inštancie nepovažoval za potrebné osobitne upravovať styk otca s mal. deťmi počas letných prázdnin,
pretože týždeň, ktorý mal pôvodne upravený v napadnutom rozsudku v lete, ostáva otcovi novým

výrokom zachovaný. Odvolací súd tiež nemohol upraviť styk mal. detí s babkou, aj keď maloleté deti
u nej podľa správy z Referátu trávili každý prvý víkend v mesiaci od piatku po škole do pondelka rána,
pretože styk starej matky s mal. deťmi nebol predmetom tohto konania. So zreteľom na aktuálnu situáciu
v rodine, riadny priebeh styku otca s mal. deťmi a názor mal. detí prejavený na Referáte, že už nechcú
chodiť na súd, nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie v zmysle odvolacieho návrhu matky o výsluch O. a

jej druha, ani znovu vo veci priberať znalkyňu z odboru psychológia, v ktorom by sa mala zistiť skutočná
príčina odmietania styku otca s mal. M.. Odvolací súd dodáva, že obaja rodičia si musia uvedomiť, že
porozumenie a ich vzájomná spolupráca je vždy dôležitým faktorom pre úspešnú výchovu ich mal. detí.
Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité, pričom nemožno zabudnúť
na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a
autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porovnaj Nález Ústavného súdu

Českej republiky sp. zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.01.2005). Odvolací súd si uvedomuje, že ani takáto
zmenená úprava nemôže individuálne postihnúť každú situáciu, ktorá v živote maloletých detí nastane.
Stanovená úprava uskutočnená súdnym rozhodnutím neznamená, že rodičia si nebudú môcť vyriešiť
konkrétnusituáciusúvisiacusostykomotcasmal.deťminadsúdomurčenýrozsah,čoznamená,žestyk
sa môže realizovať aj v širšom rozsahu, ako je garantovaný týmto súdnym rozhodnutím. Z uvedených

dôvodov odvolací súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku a osobitne doplnil aj výrok,
ktorým je matka povinná pripraviť mal. deti na styk s otcom so zreteľom na problémy, ktoré sa objavili
pred a po vyhlásení napadnutého rozsudku. Úlohou matky je, aby maloleté deti pripravila na styk s
otcom nielen materiálne, ale hlavne psychicky a pozitívne ich nastavila, aby otca prijali.

27. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd môže uložiť účastníkovi, u
ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu,
ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Podľa ods. 3
citovaného ustanovenia, spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

28. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

29. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil

trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

30. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

31. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len na
návrh.

32. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

33. Vychádzajúc z koncepcie Civilného mimosporového poriadku je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu
bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so
sporovým konaním, a v ktorých je aplikácia Civilného sporového poriadku vylúčená. Znamená to, že
CMP obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy CSP, pričom sa jedná

aj o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia
zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy
ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto CMP v ust. § 57 počíta
s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých
povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na

náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Nakoľko CMP neobsahuje žiadne ďalšie
ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov konania štátu na rozdiel od predchádzajúcej úpravy
vyplývajúcej z Občianskeho súdneho poriadku (§ 148), je potrebné v súlade s citovaným článkom 3
ods. 1 Základných princípov CMP aplikovať ostatné ustanovenia CMP upravujúce trovy konania, ktorésú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci aj na náhradu trov štátu, ktoré platil
v konaní. Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo
neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát považovať

za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní
(§ 49 ods. 3 CMP). Nakoľko trovy štátu vznikli v konaní o určenie výživného od otca pre vtedy ešte
všetky maloleté deti a o úprave styku otca s mal. deťmi, majú obaja účastníci konania rovnaký pomer
účastníctva na veci a konaní. Trovy konania štátu v danej veci vznikli v dôsledku potreby nariadenia
znaleckého dokazovania v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo ako i

v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychológia, pretože doposiaľ vykonané dokazovanie nepostačovalo
pre objektívne posúdenie skutkového stavu veci v zmysle § 187 ods. 2 CSP a aj z toho dôvodu, že na
preukázanie skutočností boli potrebné odborné znalosti podľa § 207 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie
priznal a vyplatil znalkyni Ing. J. A., PhD. odmenu a náhradu hotových výdavkov v rozsahu 1.425,46
Eur (č.l. 419) a znalkyni Mgr. L. L. priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov v rozsahu 471,44 Eur
za znalecký posudok č. 55/2015 zo dňa 5.10.2015 (č.l. 119 spisu), 502,56 Eur za znalecký posudok č.

4/2018 zo dňa 24.4.2018 (č.l. 577 spisu) a 66,52 Eur za účasť na pojednávaní (č.l. 801 spisu). Súd tak
zo svojich rozpočtových prostriedkov vyplatil 2.465,71 Eur, z čoho otec zaplatil 100 Eur a matka 250 Eur
vo forme preddavkovej zálohy. V danom prípade súd pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania ex
offo s poukazom na osobitosť vzniknutej dôkaznej situácie a nie v dôsledku návrhu otca alebo matky.
Ani jeden z rodičov úmyselne nesťažoval dokazovanie a splnil si povinnosť súčinnosti, v dôsledku čoho

nezavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. V danej veci nebolo možné aplikovať ani materiálny
korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania upravený v ustanovení § 55 CMP, pretože
znalecké dokazovanie bolo v záujme zistenia skutočného stavu veci, prioritne aj v záujme mal. detí.
Uložením povinnosti nahradiť zvyšok trov štátu, ktoré súd vyplatil znalkyniam zo svojich rozpočtových
prostriedkov, by navyše mohlo ohroziť uspokojovanie odôvodnených potrieb detí so zreteľom na zistenú

finančnú situáciu rodičov a ich aktuálnu zadlženosť. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok
vo výroku o trovách štátu tak, že štátu nepriznal náhradu trov konania.

34. Odvolací súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu konania, pretože podľa § 52 CMP,
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, účastníci si

vzájomne nezavinili trovy konania a priznanie náhrady trov konania by nebolo spravodlivé ani s ohľadom
na okolnosti prípadu.

35. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.