Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618205856
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7618205856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky V. B. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej na B. ul. XXX/XX v P. U. právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Taragel
a Akram s.r.o. so sídlom na Starosaskej ul. č. 11 v Spišskej Novej Vsi, proti povinnému Ing. F. B. nar.
X.X.XXXX bývajúcemu na Č. J. č. XX v P. W. právne zastúpenému JUDr. Karin Juhásovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom na Húskovej ul. č. 19 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o
odvolaní navrhovateľky a povinného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 5.3.2020 č.
k. 8Pc/21/2018-391 takto

r o z h o d o l :

Menírozsudokvnapadnutomvýrokuozvýšenívýživnéhoaozamietnutínávrhunazvýšenievýživnéhov
prevyšujúcej časti tak, že zvyšuje výživné od povinného pre navrhovateľku naposledy určené rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16P/274/2014 - 44 zo dňa 2.3.2015 z 220 Eur mesačne na 450
Eur mesačne od 30.9.2018 do budúcna, ktoré zaväzuje povinného platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred.

Dlžné výživné od povinného pre navrhovateľku v sume 3.954,79 Eur za obdobie od 30.9.2018 do

5.3.2020 zaväzuje povinného splácať navrhovateľke po 60 Eur mesačne spolu s bežným výživným od
právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti týkajúceho sa tvorby úspor.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od povinného pre navrhovateľku zo sumy
220€ mesačne na sumu 320 € mesačne za obdobie od 30.9.2018 do 31.8.2019 a na sumu 420

€ mesačne od 1.9.2019 do budúcna, ktoré zaviazal povinného platiť navrhovateľke vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16P/274/2014-44
z 2.3.2015. Dlžné výživné za obdobie od 30.9.2018 do 5.3.2020 v celkovej sume 2.336 € povolil
povinnému splácať navrhovateľke po 90 € mesačne s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku až
do zaplatenia. Návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 65 ods. 1; § 62 ods. 1-3 a 5; § 75; § 77 ods.
1; § 78 ods. 1 a 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZOR“); § 231; § 232 ods. 4 zák. č. 160/2015
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); § 2 ods. 1; § 157; § 52; § 55; § 57; § 58 zák. č. 161/2015
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy bolozvýšené výživné od povinného pre vtedy ešte maloletú V. rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 16P/274/2014-44 z 2.3.2015 zo sumy 3.500,- Sk (116,18 €) mesačne na sumu 220 € mesačne od
17.9.2014,ktorébolpovinnýzaviazanýuhrádzaťmatkenavrhovateľkyvždydo15.dňavmesiacivopred.

RozsudkomOkresnéhosúduSpišskáNováVesč.k.16P/266/2016-161z2.5.2017bolnávrhmatkyvtedy
ešte maloletej navrhovateľky zo 14.9.2016 na zvýšenie výživného zamietnutý. V čase predchádzajúcej
úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16P/274/2014-44 z 2.3.2015
bola matka vtedy ešte mal. V. dobrovoľne nezamestnaná do 9.1.2015. Podľa výpisu z obchodného
registra bola jedinou spoločníčkou obchodnej spoločnosti V. s.r.o., Spišské Podhradie. Táto spoločnosť

dosiahla v roku 2013 hospodársky výsledok mínus 2.358,99 Eur. Celkové výnosy boli 508,25 Eur a
náklady 2.867,24 Eur. Matka sa od 9.1.2015 do 31.12.2015 zamestnala na dobu určitú s príjmom 400
Eur mesačne. Povinný bol zamestnaný vo Švajčiarsku, jeho príjem bol 3.838,26 CHF od apríla 2015
do decembra 2014 (po prepočte 3.608,74 Eur podľa vtedy platného kurzu zverejneného Európskou
centrálnou bankou). Za nájomné platil 1.180 CHF mesačne, za elektriku 197,95 CHF za 4 mesiace, za
zdravotné poistenie 277,75 CHF mesačne do apríla 2014 a 238,55 CHF od mája 2014 do decembra

2014, za internet 53,80 Eur mesačne, za obedy 15,20 CHF, respektíve 17,95 CHF denne, za pohonné
hmoty na cestu do práce 98,82 CHF, resp. 100 CHF a 110 Eur za jednosmernú cestu na Slovensko, za
telefón 53 CHF mesačne, za stravu mimo obedov 200 CHF mesačne, za odpad 20 CHF mesačne, za
TV a rozhlas 8 CHF mesačne, za nájomné za obecný byt na Slovensku 86,30 Eur mesačne, za inkaso
(elektrina, plyn, rozhlas) na byt 63,02 Eur, za vodu a odpad 15,25 Eur, resp. 9,86 Eur ročne. Už vtedy

mal vyživovaciu povinnosť k mal. dcére Kataríne nar. 26.9.2013.

3. Pokiaľ ide o súčasné pomery, súd prvej inštancie zistil, že povinný je naďalej zamestnaný vo
Švajčiarsku. Podľa ročného zúčtovania dosiahol v roku 2018 mzdu 54.700,- CHF, t.j. 4.558,- CHF
mesačne, čo v prepočte na euro činí 4.281,02€. Od 1.9.2017 do 31.8.2018 dosahoval mzdu 51.855,40

CHF, t.j. 4.321,28 CHF mesačne. Z povinným predložených dokladov zistil, že vo Švajčiarsku mesačne
uhrádza za byt nájomné vo výške 1.790,- CHF, elektrinu 119,- CHF, internet 30,- CHF, na daň uhrádza
2.801,15 CHF, na zdravotné poistenie 243,35 CHF, za odbory 36,- CHF mesačne, za poistné 291,85 €.
Podľa predloženého potvrdenia bol od 17.4.2019 do 17.5.2019 práceneschopný. Podľa výpisu z účtu vo
Švajčiarsku zostatok na účte povinného ku dňu 30.11.2018 predstavoval 4.485,04 CHF, k 31.12.2018

predstavoval 3.428,71 CHF. Z výpisu z účtu povinného v SR bolo zistené, že na tento povinný mesačne
vkladá sumy od 400€ do 500€. Na maloletú B. vyčíslil náklady na materskú školu vo výške 25,60€
mesačne, na ošatenie, obuv, kozmetiku, lieky 30€ mesačne. Na Slovensku uhrádza inkaso na byt 58,72€
mesačne, nájomné 86,30€, platby za vodu 2€, internet 11€, Skylink 3,99€ mesačne, na stravu uhrádza
podľa ním uvedeného vyčíslenia 100€ mesačne. Jeho manželka pracuje od 1.12.2019 v ČSOB, a.s.,

na dobu určitú do 30.11.2020, pričom jej príjem je 800 € a od 1.3.2020 624 €. V máji 2019 zobral
úver vo VÚB, a.s., v celkovej výške 40.000€, ktorý spláca v mesačných splátkach po 300 €. Uvedený
úver je vedený aj na LV č. XXXX ako ťarcha. Matka navrhovateľky je zamestnaná s čistou mesačnou
mzdou 325,27 €. Vlastní chalupu v Oľšavici, z prenájmu ktorej má príjem vo výške 350 € mesačne.
Ďalej vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice k bytu v Poprade a k rodinnému domu v P. U., v

ktorom býva s navrhovateľkou a svojimi rodičmi. Podľa predloženej zmluvy jej Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., poskytla úver vo výške 9.000 €, ktorý sa zaviazala splatiť mesačnými splátkami vo výške 72 €
v počte 68. Jej rodičom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., poskytla spotrebiteľský úver vo výške 8.600€,
ktorý sa zaviazali splácať mesačnými splátkami vo výške 60,20 €. Uvedené splátky uhrádza matka
navrhovateľky,keďžeuzavrelazmluvuakoručiteľka.Spoluspriateľomvlastníbyts.č.XXXnachádzajúci

sa v kat. území U. zapísaný na LV č. XXXX. Tento prenajímajú, z prenájmu však splácajú úver, ktorý
na kúpu predmetného bytu vzal jej priateľ. Byt kúpil za 36.000 €, pričom zobral hypotéku 60.000 €.
Chalupu súpisné číslo XX nachádzajúcu sa v kat. území G., zapísanú na LV č. XXX kúpila za 15.000 €
od svojho brata. Je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti V., s.r.o., podľa daňového priznania za rok
2018 základ dane z príjmov tejto spoločnosti činil 380,25€ ročne. Podľa zálohovej faktúry č. 20190417

z 10.12.2019 uhradila za zateplenie rodinného domu sumu 1.941,72€. Na adresu povinného uviedla,
že okrem jedného bicykla dcére nič nekúpil. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrhu
je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k zmene
pomerov tak na strane navrhovateľky ako aj jej rodičov. V čase podania tohto návrhu bola študentkou
posledného ročníka bilingválneho gymnázia. Absolvovala stužkovú slávnosť, v súvislosti s čím jej vznikli

zvýšené výdavky rovnako ako s návštevou kurzov a úhradou poplatkov za prijímacie pohovory. V
súčasnej dobe t. j. od septembra 2019 je študentkou Vysokej školy chemicko - technologickej, odbor
výroba a syntéza liečiv v Prahe. Zvýšené náklady jej vznikli v súvislosti s ubytovaním na internáte,
cestovným, stravovaním, ako aj zakupovaním študijných materiálov. Je dospelá, takže má potrebydospelého človeka pokiaľ ide o odevné, hygienické aj zdravotné potreby, ale okrem prípravy na budúce
povolanie, ako mladý človek potrebuje rozvíjať svoje záľuby, spoločensky aj kultúrne sa vyžiť. Súd prvej
inštancie považoval mesačné náklady navrhovateľky spojené len so štúdiom v ČR (mimo ošatenia,

výdavkov spojených s atopickým ekzémom, bezlepkovou diétou a záujmovou činnosťou), vo výške cca.
400€ za reálne. Z uvedeného je zrejmé, že štúdium na vysokej škole je pre rodičov študenta vysoko
finančné náročné, o to náročnejšie je štúdium vysokej školy v zahraničí. Je však potrebné, aby dieťa
malo možnosť štúdiom sa pripraviť na svoje budúce povolanie a rodičom by malo záležať na tom, aby si
dieťa našlo vo svojom živote čo najlepšie pracovné uplatnenie. Úprava výšky výživného sa naposledy

realizovala na základe návrhu matky navrhovateľky zo dňa 17.9.2014, teda pred 6 rokmi. Od poslednej
úpravy výšky výživného u povinného došlo k zvýšeniu príjmu, keďže v čase posledného rozhodovania
v konaní sp. zn. 16P/266/2016 bol povinný nezamestnaný. Poberal podporu v nezamestnanosti vo
výške cca. 3.783,80 CHF, čo po prepočte k 28.4.2017 predstavovalo sumu 3.118,83 € mesačne. V
súčasnej dobe je zamestnaný s mesačným príjmom 4.558,- CHF, čo činí v prepočte 4.281,02 €. Jeho
príjem sa zvýšil o 1.162,19 €. V roku 2018 (28.7.2018) sa oženil s Ing. T. L. a z manželstva má

vyživovaciu povinnosť k dcére B.M. B., nar. XX.X.XXXX, ktorú skutočnosť už súd zohľadnil vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí. Nezohľadnil však výšku rodinných prídavkov (cca. 200 €), ktoré povinný
na dcéru B. v zahraničí poberá, ani to, že jeho manželka má príjem z pracovného pomeru, kde pevná
zložka mzdy činí 624 € mesačne a pohyblivá pozostáva z provízie, ani skutočnosť, že od roku 2017 sa
stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností (rodinného domu a ornej pôdy) zapísaných na LV č. XXXX,

na ktoré má povinný zriadené predkupné právo. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, berúc do
úvahy odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
súd ustálil výšku súčasného výživného na navrhovateľku, tak že za obdobie, kedy bola študentkou
maturitného ročníka zvýšil povinnému výživné o 100 € mesačne a od nástupu na vysokú školu o
230 € mesačne, pričom bral na zreteľ životnú úroveň rodičov navrhovateľky, na výške ktorej sa má

navrhovateľka právo podieľať. Faktom je, že ak by jej rodičia spolu žili a hospodárili, s ohľadom na
priaznivý príjem povinného a nemalý nehnuteľný majetok matky (podiel na dome, na byte, vlastníctvo
chaty) jej životná úroveň by bola vysoká. Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu vznikol
povinnémudodňarozhodovaniaotomtonárokunavýživnomnedoplatok,ktorýhosúdzaviazaluhrádzať
vsplátkachsbežnýmvýživnýmodprávoplatnostirozhodnutiaaždozaplatenia.Dlžnévýživnepozostáva

zo sumy 3,33 € za deň 30.9.2018, sumy 1.100 € (100 € x 11 mesiacov - 1.10. 2018 - 31.8.2019), sumy
1.200 € (200 x 6 mesiacov - 1.9.2019 - 29.2.2020) a sumy 32,25 € (za 5 dní marca 2020). V prevyšujúcej
časti súd zamietol návrh, pretože zohľadnil aj zmenu pomerov na strane matky navrhovateľky, ktorej
sa zlepšili majetkové pomery, pretože sa stala spoluvlastníčkou bytu v Poprade a vlastníčkou chalupy,
a zvýšil sa aj jej príjem o sumu 350 € za prenájom. Navrhovateľka je dotovaná z prostriedkov štátu

formou rodinných prídavkov a poberá štipendium na ubytovanie 27,- Kč na deň, takže výživné zo strany
povinného, výživné zo strany matky a rodinné prídavky, štipendium spolu predstavujú sumu, ktorá
je adekvátna odôvodneným potrebám navrhovateľky, ale primeraná aj možnostiam a schopnostiam
povinného, ktorý dcére nad rámec výživného neprispieva, na starostlivosti o ňu sa nepodieľa, pravidelne
sa s ňou nekontaktuje, takže výživné je jedinou formou realizácie jeho rodičovských práv a povinností.

O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože ani
jedna zo strán nebola v konaní plne úspešná. Navrhovateľka žiadala, aby súd zvýšil výživné z 220 €
na 510 € mesačne od 30.9.2018 a povinný súhlasil so zvýšením výživného od 1.9.2019 z 220 € na 270
€ mesačne a v prevyšujúcej časti žiadal zamietnuť návrh navrhovateľky. Súd nepostupoval v súlade
s ustanovením § 55 CMP vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu navrhovateľky a jej povinného v

konaní, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nevyužila možnosť požiadať CPP o bezplatné
právne zastúpenie, čo nemôže ísť na úkor povinného.

4. Proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a o nepriznaní trov konania podala v
zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby jej súd zvýšil výživné od povinného na

450 Eur mesačne, určil 60 Eur mesačne na tvorbu úspor a priznal jej náhradu trov prvoinštančného
konania vo výške 3.095,69 Eur a odvolacieho konania vo výške 516,67 Eur. Uviedla, že návrh na
zvýšenie výživného podala 28.9.2018, t.j. bezprostredne po začatí školského roka, v ktorom nastúpila do
posledného ročníka gymnázia, s čím mala spojené zvýšené náklady, ktoré podrobne v konaní vyčíslila
a nebolo v možnostiach jej matky tieto náklady znášať v potrebnom rozsahu, pričom výživné, ktoré platil

povinný, nebolo zďaleka dostatočné. Namieta, že súd v rozsudku nezohľadnil, resp. v odôvodnení sa
nevysporiadal so skutočnosťou, že jej matka bola v čase podania návrhu až do 1.4.2019 bez riadneho
pracovného pomeru. Matka pracovala len na dohodu, z ktorej príjem dosiahol cca. 150€ a zo svojej
spoločnosti s ručením obmedzeným nemala žiadny príjem. Predchádzajúci pracovný pomer jej matkybol uzavretý len na dobu určitú a k predĺženiu doby jeho trvania nedošlo. Má za to, že ak bol súd toho
názoru, že po istú dobu od podania návrhu (štúdium vo 4. ročníku na gymnáziu) jej náleží výživné
v inej výške ako po dobu od nástupu na vysokú školu, mal zohľadniť aj to, že niekoľko mesiacov

od podania návrhu bola jej matka takmer úplne bez príjmu, a preto po toto obdobie by mal povinný
suplovať vyživovaciu povinnosť jej matky vo vyššej miere. Potvrdila, že v čase rozhodnutia súdu jej
matka prenajímala chatu v Oľšavici za 350 € mesačne, ale opätovne súd nezohľadnil, že tento príjem
jej matka získala až od augusta 2019, kedy sa jej podarilo chalupu dlhodobo prenajať do konca apríla
2020. Dovtedy tento príjem jej matka nemala a len s ťažkosťami hradila ich základné životné potreby.

Predtým mala chalupu len 2x príležitostne prenajatú, a to na Silvestra v roku 2017 a 2018 a reálne
tento scenár opätovne hrozí po apríli 2020, keď z predmetného nájmu odídu aktuálni nájomcovia kvôli
aktuálnej situácii s pandémiou. Má za to, že povinného čistý príjem vo výške 4.281,02 € mesačne mu
umožňuje platiť navrhované výživné. Pokiaľ ide o tvorbu úspor vo výške 60€ mesačne, z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, prečo súd jej návrh v tejto časti zamietol. Trvá na tom, že aj
na priznanie tvorby úspor boli splnené podmienky. Je bežné, že rodičia sa nejakou formou podieľajú na

budúcom materiálnom zabezpečení svojho dieťaťa, či už tvorbou úspor, investičného sporenia a pod..
Ak by jej rodičia spolu žili a hospodárili, nepochybne by jej pri štarte do života po skončení vysokej školy
pomohli nejakými úsporami, ktoré by jej našetrili a ktoré by použila napríklad na zaplatenie zábezpeky
na nájom nehnuteľnosti, v ktorej bude musieť po skončení vysokej školy bývať, ak nebude žiť s matkou
v rodnom meste, na zaplatenie časti kúpnej ceny na kúpu nehnuteľnosti, keďže hypotéku nedostane

v plnej výške, či na zaplatenie časti nákladov na svadbu a pod.. Príjmy jej matky sú evidentne nižšie
ako príjmy povinného a nedarí sa jej ani pri vynaložení veľkého úsilia niečo ušetriť, keďže neustále
má nejaké iné neočakávané výdavky, ktoré neznesú odklad, napr. rôzne nutné opravy starého domu,
prípadne nastane situácia, že stratí dlhodobo príjem. Súd v bode 31. rozsudku nesprávne skonštatoval,
že sa jej matke nadobudnutím nehnuteľností zlepšili majetkové pomery. Upresnila, že jej matka z týchto

nehnuteľnostínemážiadnydisponibilnýpríjem,keďžepríjemznájmovidenaúhradysplátokúverov.Ňou
požadované výživné na tvorbu úspor je pre povinného vzhľadom na výšku jeho príjmov zanedbateľné,
úbytok z jeho príjmu v rozsahu 60 € mesačne by veľmi nepocítil, avšak pre ňu by usporená suma mala v
budúcnosti veľký význam. Okrem toho, výživné je jedinou formou plnenia vyživovacej povinnosti, ktorú
povinný realizuje, preto je dôvodné, aby výška výživného pokryla aj jednorazové alebo nepredpokladané

výdavky a rovnako aj tvorbu úspor. Povinný sa prezentuje ako osoba, ktorá nič nevlastní, pritom býva v
novostavbe rodinného domu, ktorú vlastní jeho manželka a spláca úver, ktorý je zabezpečený záložným
právomzriadenýmnadomasúvisiacesusediacenehnuteľnosti,ornápôdaapozemky,zastavanéplochy
nádvoria evidované na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. P. W.. Nie je teda pravdou, že by povinný nemal
žiadny vzťah k týmto nehnuteľnostiam, keď spláca úver zjavne súvisiaci s ich nadobudnutím, resp.

stavbou a tiež je v prospech neho zriadené predkupné právo, ktoré sa viaže k týmto nehnuteľnostiam.
Vo Švajčiarsku povinný býva v 4 a 1/2 byte, čo vyplýva z nájomnej zmluvy, ktorú v súdnom konaní
predložil, čiže jeho životný štandard je vysoký. Nestotožnila sa ani s výrokom o náhrade trov konania,
pretože minimálne k výživnému priznanému za obdobie od 1.9.2019 nie je možné hovoriť o neúspechu
v konaní, keď požadovala zvýšenie výživného o sumu 290€ a súd zvýšil výživné o sumu 200€, čo po

prepočte na úspech a neúspech v konaní predstavuje jej čiastočný úspech v konaní (37,94 %). Právo
byť zastúpený v konaní advokátom je súčasťou ústavného práva na prístup k súdu. Mala právo si
slobodne zvoliť právneho zástupcu a nemá povinnosť obracať sa na Centrum právnej pomoci. Zvolila
si právneho zástupcu, voči ktorému má dôveru, na Centrum právnej pomoci sa neobrátila z dôvodu,
že posudzovanie jej žiadosti Centrom by značne oddialilo podanie návrhu na súd, pričom výživné za

obdobie pred podaním návrhu sa priznáva len ojedinele. Okrem iného aj advokát ustanovený Centrom
právnej pomoci má v prípade úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania. Bola nútená obrátiť sa
so svojou vecou na súd, keďže zo strany povinného nebola žiadna vôľa podieľať sa na jej zvýšených
výdavkoch, až neskôr v súdnom konaní súhlasil so zvýšením výživného o sumu, ktorá bola absolútne
nedostatočná. Má za to, že práve v tejto veci sú dané okolnosti, kedy je spravodlivé a potrebné jej

s ohľadom na okolnosti prípadu priznať náhradu trov konania v zmysle § 55 CMP. Aj kvôli postoju
povinného jej v konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, keďže konanie si vyžadovalo okrem iného
vytýčenie niekoľkých pojednávaní a niekoľko písomných vyjadrení za účelom rozporovania jeho tvrdení.

5. Proti výroku o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom podal odvolanie v zákonnej lehote aj povinný

s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zvýši výživné na 270 Eur mesačne od 16.9.2019 a
dlžné výživné mu povolí splácať po 50 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Má za to, že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a to najmä z dôvodov, že nedôsledne
posúdil zmenu pomerov u všetkých účastníkov konania. Navrhovateľka vyčíslila svoje výdavky na 455€ mesačne, a zahrnula do nich stravu, poplatky za školu, kurz anglického jazyka, kurz na prípravu na
medicínu, výdavky na stužkovú, náklady spojené z prijímacími pohovormi, drogériu, záľuby a pod.. Na
pojednávaní vykonanom dňa 5.11.2019 uviedla, že za stravu a ubytovanie v Prahe platí sumu cca.

290 € mesačne a matka jej zasiela na účet sumu 350€ mesačne, do ktorej je započítané aj výživné
z jeho strany. Navrhovateľka v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/266/2016 bola študentkou tretieho ročníka bilingválneho gymnázia,
pričom jej matka uvádzala mesačné výdavky na ňu vo výške 635 € mesačne. Obdobné náklady jej matka
uvádzala aj v rámci odvolacieho konania na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7CoP/198/2015.

Napriek tomu, že navrhovateľka v návrhu uviedla, že sa podstatne zhoršila situácia na strane jej matky,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy práv a povinností k navrhovateľke matka
nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku k bytu v U., pracuje na polovičný úväzok, kde
zarába cca. 325 € mesačne netto, má príjem z prenájmu chaty v G., ktorú nadobudla v roku 2017, vo
výške 350 € mesačne, uhrádza splátky úveru za svoju matku vo výške 60,20 € mesačne a bezdôvodne
sa vzdáva prospechu z výnosu za prenájom bytu v Poprade v prospech svojho priateľa. V konaní

vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 16P/266/2016 bolo preukázané, že matka
navrhovateľky mala priemerný mesačný zárobok vo výške 426,56 €, bola podielovou spoluvlastníčkou
rodinného domu v P. U. vo veľkosti 1/2 k celku a počas konania v roku 2017 nadobudla do vlastníctva
chatu v G.. V čase poslednej úpravy práv a povinností k navrhovateľke v rokoch 2016 - 2017 bol
nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 3.783 CHF mesačne, t.j. podľa vtedy

platného kurzu 3.118,83 € a mal výdavky, ktoré pozostávali z výdavkov vo Švajčiarsku vo výške 3.090
CHF a na Slovensku vo výške 538,40€ vrátane výživného vo výške 220 € na navrhovateľku, z čoho je
zrejmé že jeho príjmy sa rovnali jeho výdavkom. Počas konania pred súdom prvej inštancie hodnoverne
preukázal výplatnými páskami ako aj výpisom z jeho švajčiarskeho účtu, že jeho čistá mesačná mzda
je vo výške 4.307,65 CHF, t.j. cca. 4.044 € a súčasne súdu prvej inštancie preukázal, že v čistej

mesačnej mzde je zarátaný prídavok na jeho dieťa mal. B.M. B. vo výške 200 CHF, t.j. 188 € a príspevok
zamestnávateľa na obedy vo výške 400 CHF, t.j. 376 €, pretože zamestnávateľ mu v zamestnaní
neposkytuje stravu. Po odrátaní týchto položiek je zrejmé, že jeho čistá mzda je vo výške 3.707,65
CHF, t.j. 3.481 €. Výdavky vo Švajčiarsku má vo výške 3.622 CHF, t.j. 3.400 € a na Slovensku vo
výške 548 €, teda spolu vo výške 3.948 €, z čoho vyplýva, že jeho príjmy pokrývajú jeho výdavky

v plnej výške. Podotkol, že v odôvodnení rozsudku absentuje porovnanie pomerov navrhovateľky a
jej matky a jeho od poslednej úpravy výživného v roku 2017 s novým skutkovým stavom z čoho je
zrejmé, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní touto skutočnosťou dôsledne nezaoberal, pričom
práve zisťovanie zmeny pomerov je imanentným a základným predpokladom pre rozhodovanie o zmene
výšky výživného podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Síce pracuje vo Švajčiarsku ako

montér a jeho mzda sa zdá byť na Slovensku vysoká, avšak vo Švajčiarsku, kde žije, ide o mzdu
podpriemernú, pričom výdavky na život sú nepomerne vyššie ako na Slovensku, čo preukázal aj
potvrdeniami o vykonávaných platbách, prehľadom švajčiarskych a slovenských výdavkov a výpisom
z účtu vo Švajčiarsku a výpisom slovenského účtu. Súčasne uviedol, že si nemôže dovoliť chodiť na
dovolenky alebo venovať sa záľubám, ťažko pracuje, aby mohol zabezpečiť svoju rodinu, svoje dcéry V.

a B. a svoju manželku. Poukázal na to, že v odôvodnení rozsudku chýba porovnanie životných úrovní
jeho a navrhovateľky a teda má za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani zo skutočnosťou,
že jeho náklady vo Švajčiarsku sú niekoľkonásobne vyššie ako keby žil na Slovensku, čo viedlo súd
prvej inštancie k nesprávnemu určeniu výšky výživného. Súd nesprávne resp. neúplne zistil výdavky
na strane navrhovateľky, ak zohľadnil jej výdavky na stužkovú napriek tomu, že poplatok za stužkovú

slávnosť uhradila jej matka ešte v roku 2016, teda počas predchádzajúceho konania o úprave práv a
povinností k navrhovateľke. V súvislosti s návštevou kurzu anglického jazyka podotkol, že navrhovateľka
navštevovala tento kurz aj v čase poslednej úpravy práv a povinností a to napriek tomu, že študovala na
bilingválnomgymnáziusozameranímnaanglickýjazyk,aopätovnepoukázalnavýpoveďnavrhovateľky
z 25.4.2019, kde uviedla, že časovo jazykový kurz nezvládala, tak sa ho vzdala, s čím súvisí aj to, že

neabsolvovala záverečnú skúšku z anglického jazyka. V súvislosti s výdavkami na prijímacie pohovory,
ktoré mali byť v priemere vo výške 130 €, právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní 25.4.2019,
teda pred konaním prijímacích pohovorov uviedla, že je isté, že pôjde študovať na vysokú školu do
Českej republiky, teda vynakladanie výdavkov za prijímacie pohovory v Slovenskej republike bolo
bezdôvodné. Namietal výšku výdavkov navrhovateľky na ubytovanie na internáte, cestovné, stravné

aj študijné materiály vo výške 400 € a v tejto súvislosti poukázal na jej výpoveď na pojednávaní dňa
5.11.2019, že na ubytovanie a stravu v Českej republike vynakladá sumu cca 290 € mesačne, na
cestovné v Prahe 6 € mesačne, cesta domov a späť vlakom ju stojí 20 € a na štúdium bude potrebovať
bielyplášť.Výškajejvýdavkovjetak320€až330€mesačneanie400€mesačneakonesprávneuviedolsúd prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia rozsudku. Spochybnil, že sa jeho príjem od poslednej súdnej
úpravy výživného zvýšil o 1.162,19 €. Povinný počas konania pred súdom prvej inštancie hodnoverne
preukázal výplatnými páskami ako aj výpisom z účtu vo Švajčiarsku, že jeho čistá mesačná mzda síce

je vo výške 4.307,65 CHF, t.j. cca. 4.044 €, avšak v nej je zarátaný prídavok na mal. B. B. vo výške 200
CHF,t.j.188€apríspevokzamestnávateľanaobedyvovýške400CHF,t.j.376€,pretožezamestnávateľ
mu v zamestnaní neposkytuje stravu. Napriek tomu, že vo Švajčiarsku sa zarátava do čistej mzdy
aj prídavok na dieťa, má za to, že suma vo výške 200 CHF, t.j. 188 € je určená výlučne pre jeho
maloletú dcéru B. a teda súd prvej inštancie mal na túto skutočnosť prihliadnuť a jeho príjem pre určenie

výšky výživného na navrhovateľku o túto sumu ponížiť. Rovnaký názor má aj v súvislosti s príspevkom
zamestnávateľa na obedy vo výške 400 CHF, t.j. 376 € mesačne. Podotýka, že zamestnávateľ mu
poskytuje túto kompenzáciu, pretože mu nevie zabezpečiť stravovanie v jedálni. O tom, že na obedy
skutočne vynakladá 20 CHF počas pracovných dní svedčí aj to, že podobnú (17 CHF), resp. rovnakú
výšku nákladov na obedy dokladov už v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves
vedenom pod sp. zn. 16P/274/2014 o úpravu práv a povinností k navrhovateľke. Po odpočítaní týchto

položiek je zrejmé, že jeho príjem pre posudzovanie návrhu je 3.707,65 CHF, teda 3.481 € pri kurze
platnom ku dňu 5.3.2019 a jeho príjem sa nezvýšil o sumu 1.162,19 €, ale iba o sumu 362,71 €. Pre
úplnosť poukazuje aj na vývoj (zmenu) kurzu na menu euro platnému k 28.4.2017 a k 3.5.2020, pričom
v roku 2017 k 28.4.2017 podľa prepočítacieho kurzu švajčiarskeho franku a eura, suma 3.783,80 CHF
činila sumu 3.118,83 €, v roku 2020 k 5.3.2020 podľa prepočítacieho kurzu švajčiarskeho franku a eura

suma 3.707,65 CHF činila sumu 3.481 €. Povinný aj v súvislosti so zvýšením jeho príjmu poukazuje na
zvýšenie životných nákladov vo Švajčiarsku a na Slovensku, čo vyplývalo z predložených prehľadov ako
aj potvrdení o platbách. Z uvedeného je zrejmé, že jeho príjmová situácia sa od poslednej úpravy práv a
povinností k navrhovateľke v roku 2017 nezmenila. Podotýka, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil
zakýchdôvodovzvýšilvýživnéprenavrhovateľkuod30.9.2018do31.8.2019osumu100€mesačne,na

základe čoho považuje rozsudok v tejto časti za arbitrárny. Okrem toho, súd prvej inštancie presvedčivo
nezdôvodnil ani to, prečo došlo k zvýšeniu výživného na 420 Eur mesačne od 1.9.2019. Tento deň nebol
dňom nástupu navrhovateľky na štúdium na vysokej škole. Má za to, že z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že by podstatná, zásadná a trvalá zmena pomerov a okolností na strane navrhovateľky
nastaladňom30.9.2018asúčasnepreukázal,žepodstatná,zásadnáatrvalázmenapomerovnenastala

k tomuto dátumu ani u neho. Súd prvej inštancie v bode 27. a 29 odôvodnenia rozsudku vôbec neuviedol
z akej sumy vychádzal, čo sa týka priemerných mesačných nákladov navrhovateľky po 1.9.2019, teda
má za to, že nemohol objektívne a spravodlivo určiť výšku zvýšeného výživného s prihliadnutím na
jeho príjem, výdavky, možnosti a schopnosti a súčasne vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky,
ktorá by sa na jej výžive mala podieľať tiež. Namietal, že napriek zlepšenej majetkovej situácii matky

navrhovateľky mu bolo zvýšené výživné na navrhovateľku najprv o 100 € mesačne na sumu 320€ a od
1.9.2019 o sumu 200 € mesačne na sumu 420 €. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne neprihliadol
na príjmový potenciál matky navrhovateľky, na jej vzdanie sa majetkového prospechu, na preberanie
záväzkov, čo sa prejavilo v tom, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, akoby sa na výžive navrhovateľky
mal podieľať výlučne on. Podotýka, že odsťahovaním sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti do U.

sa majú podieľať na jej výžive obaja rodičia finančne podľa svojich možností schopností a majetkových
pomerov. Pokiaľ navrhovateľka vyčíslila svoje náklady na cca. 455 € mesačne, súd nedal odpoveď na
otázku, prečo sa na týchto nákladoch má podieľať výlučne on, pokiaľ spočíta výživné vo výške 420
€, ubytovacie štipendium vo výške 30 € a prídavok na dieťa vo výške 25 €. V konaní preukázal, že si
založil novú rodinu, má manželku aj dcéru B., ktorej by mal zabezpečiť rovnakú životnú úroveň ako

navrhovateľke, ale vzhľadom na určenú výšku výživného na navrhovateľku sa bude musieť celá jeho
rodina uskromňovať.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že výživné nebolo naposledy upravené
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/266/2016, ako to uvádza povinný vo svojom

odvolaní, ale rozsudkom sp. zn. 16P/274/2014-44 zo dňa 2.3.2015 tak, ako to vyplýva aj z výroku
napadnutého rozsudku. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/266/2016 bol návrh
jej matky na zvýšenie výživného zamietnutý. Je pravdou, že v roku 2016 hodnotil súd pomery za účelom
rozhodnutia o návrhu jej matky na zvýšenie výživného, pričom súd vtedy nevidel dôvody na zvýšenie
výživného, avšak od roku 2016 nastala výrazná zmena pomerov predovšetkým na jej strane v podobe

zvýšenia jej životných nákladov, ale aj zmena pomerov na strane rodičov. Povinný účelovo produkuje vo
svojom odvolaní zavádzajúce tvrdenia o pomeroch jej matky, ktoré rozhodne nie sú pravdivo vykreslené.
Jej matka v čase, keď podala návrh na zvýšenie výživného, nemala v podstate žiadny príjem. Až
neskôr sa jej podarilo zamestnať sa na čiastočný úväzok a toto zamestnanie je aktuálne dodnes. Jejmatka má však zdravotné problémy, na ktoré poukázala aj v tomto konaní, v dôsledku ktorých je často
práceneschopná, čo značne jej príjem znižuje. Napríklad naposledy bola jej matka práceneschopná v
období od 12.3.2020 do 14.4.2020, kedy poberala len nemocenskú dávku vo výške 6,34 € na deň a

takétosituácie,keďjejmatkaostanedefactobezpríjmu,saopakujúpravidelne.Rozhodnutieovýživnom
má síce vychádzať z aktuálnych pomerov účastníkov konania a druhého rodiča povinného z vyživovacej
povinnosti v čase rozhodovania súdu, ale je potrebné zohľadniť aj ostatné skutočnosti, ako napríklad
výpadky príjmu na strane jej matky, ktoré sa pravidelne vyskytujú, zatiaľ čo príjmové pomery na strane
povinného sú dlhodobo stabilné. Je pravdou, že jej matka nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti

1/2 k celku k bytu v Poprade, nemá potrebu zatajovať svoj majetok a nepriznávať sa k nemu. V konaní
boli pri výsluchu jej matky vysvetlené okolnosti, za akých bol tento byt nadobudnutý, t.j. že to bolo z
úveru, ktorý sa spláca z nájomného za tento byt. Druhým spoluvlastníkom tohto bytu je partner jej matky
Ing. L. Q., ktorý založil svoje iné nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia splácania úveru na tento byt.
Žiadnou logikou nie je možné dospieť k záveru, že jej matka sa vzdáva prospechu z výnosu za prenájom
bytu v prospech svojho priateľa. Dlžníkom z úveru, za ktorý bol kúpený predmetný byt je len partner

matky, ale keďže podiel na byte z tohto úveru získala aj jej matka, podieľa sa na splácaní tohto úveru,
pričom tento úver by mal byť hradený z nájomného, ak sa vlastníkom podarí mať byt sústavne prenajatý,
napr.súčasnýnájomskončilk30.3.2020anovýchnájomcovjejmatkaspartneromakoprenajímateliado
dnešného dňa nemajú. Zavádzajúce tvrdenia povinného o vzdaní sa prospechu z výnosu za prenájom
jej matky sú o to zarážajúcejšie, že povinný v súdnom konaní na pojednávaní dňa 5.11.2019 uviedol,

že mesačne spláca úver viac ako 300€, ktorý bol použitý ako investícia do nehnuteľnosti - novostavby
rodinného domu, v ktorom žije so svojou manželkou a dieťaťom, ktorý však nevlastní. Analogickou
argumentáciou, akú produkuje povinný by aj ona mohla uviesť, že povinný bezdôvodne hradí úver, ktorý
bol použitý na stavbu nehnuteľnosti, ktorú nevlastní, čím sa každý mesiac pripraví o viac ako 300 €, ktoré
nie je dôvod z jeho strany vynakladať, ale túto argumentáciou nepoužije, pretože jej je jasné, že povinný

hradí splátky úveru, ktorý investoval do nehnuteľnosti, v ktorej býva a na ktorú hľadí ako na vlastnú,
hoci sa k jej vlastníctvu nepriznáva. O dôvodoch prečo povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej
býva, za ktorú však spláca úver, môže len polemizovať a pevne verí, že to nie je preto, aby skresľoval
svoje majetkové pomery. Jej matka by k takémuto rozhodnutiu, že spláca úver za niečo, čo nevlastní,
nepristúpila,mádostatočnéprávnepovedomienato,abyvedela,žesatovbudúcnostimôžeobrátiťproti

nej, a preto, keď sa so svojim partnerom dohodla, že kúpia byt v U., ako budúcu investíciu, nadobudla
k nemu aj spoluvlastnícky podiel a podieľa sa na splátkach tohto úveru, ktorý sa hradí z nájomného. Z
tohto bytu tak nie je žiadny majetkový prospech a predstavuje budúcu potencionálnu majetkovú hodnotu.
Aj chalupu v Oľšavici kúpila jej matka s vidinou potencionálnej investície v budúcnosti, ktorú hodlá
použiť pre svoju dcéru, a to čiastočne z prostriedkov stavebného sporenia, čiastočne z úveru, ktorý bol

poskytnutý partnerovi jej matky za účelom kúpy bytu v Poprade a čiastočne z príjmu, ktorý zarobila jej
matka v minulosti v Rakúsku. Mesačný príjem z prenájmu chaty vo výške 350 € jej matka od 1.5.2020
stráca, keďže chata bola prenajatá v období od 15.8.2019 do 30.4.2020 a na obdobie od 1.5.2020 sa jej
matke zatiaľ nepodarilo nájsť nových nájomcov a ani nie je predpoklad, že sa vyskytnú záujemcovia na
dlhodobý prenájom chalupy. Matkin príjem zo zamestnania oproti poslednému posudzovaniu pomerov

súdompoklesolzosumy426,56€na325€,t.j.osumu101,56€mesačne.Niejepravdou,žebyjejmatka
hradila mesačne splátky úveru vo výške 60,20 € za svoju matku. Jedná sa o úver jej matky, hoci ten bol
poskytnutý na meno jej matky, t.j. starej matky navrhovateľky. Jednalo sa o úver, ktorý bol použitý na
začatiepodnikaniajejmatkyatentoúversiajžiadala,atozosvojhostavebnéhosporenia,alekeďžebola
v tom čase nezamestnaná a úver by jej nebol schválený, zobrala si tento úver jej matka L. B., ktorá ho

ako dôchodkyňa dostala. Poskytnutiu úveru predchádzalo stavebné sporenie jej matky, ktorá nasporené
finančné prostriedky presunula na účet starej matky navrhovateľky, čo bolo podmienkou poskytnutia
úveru. Keďže úver potrebovala, aj použila jej matka, tá ho aj spláca. Rozhodne nesúhlasí s tým, že by
mala vyššiu životnú úroveň ako povinný. Žije skromne, čo sa nevylučuje s tým, že má množstvo záľub a
záujmov. Neverí tvrdeniam povinného, že nemôže chodiť na dovolenky, ani sa venovať svojim záľubám,

a že len ťažko pracuje. Povinný pracuje v zahraničí určite predovšetkým preto, lebo mu to prináša vyšší
príjem, ako by dosiahol na Slovensku, pričom aj na Slovensku by si isté uplatnenie našiel. Povinný žije
v novostavbe rodinného domu, jeho životná úroveň rozhodne nie je nízka a už vôbec nie horšia ako jej
úroveň. Len kvôli tomu, že si uplatňuje výživné v tomto konaní, nemá dôvod sa vykresľovať ako osoba,
ktorá je v úplnej núdzi, nikde nechodí a ničomu sa nevenuje. Úprimne a pravdivo popísala svoje pomery,

keď ako mladá študentka má množstvo aktivít, ktorým sa je možné venovať aj s akceptovateľnými
nákladmi. Je faktom, že pokiaľ je výživné od povinného vo výške 220 € mesačne, nie je reálne, aby
sa čosi z tohto výživného mohlo použiť na náklady na jej voľnočasové aktivity, keďže toto nepokrýva
ani základné potreby. Zároveň je toho názoru, že na svoje voľnočasové a školské aktivity má nárok anevidí dôvod prečo by sa ich mala vzdať a myslí si, že povinný by sa mal na týchto výdavkoch takisto
podieľať, a to vo forme výživného, keďže iné plnenie jej neposkytuje. Výživné v danom prípade musí
kompenzovať aj fakt, že povinný nemá s ňou vybudovaný normálny vzťah a zrejme aj to je dôvodom,

prečo sa primeranej výške výživného bráni. Za normálnych okolností by sa povinnému zrejme nezdali
akoneopodstatnenévýdavkynadoučovanie,prihláškynavysokéškoly,jazykovýkurzapod.Výdavkyna
stužkovú neboli v žiadnom inom konaní ohľadom výživného na navrhovateľku zohľadnené, navyše tieto
výdavky nepredstavujú len poplatok za stužkovú, ale aj nemalé náklady na šaty, topánky, kaderníčku,
kozmetičku, školský výlet po stužkovej. Na kurz anglického jazyka sa prihlásila v poslednom 5. ročníku

na bilingválnom gymnáziu, aby po absolvovaní kurzu urobila štátnu skúšku z tohto jazyka, keď túto
skúšku by samotným absolvovaním bilingválneho gymnázia nezískala, keďže sa však zároveň v tomto
ročníku pripravovala na prijímacie pohovory na medicínu, čo bolo časovo veľmi náročné, jazykový kurz
ukončila. V čase, keď si podávala prihlášky na vysoké školy a kedy boli poplatky za prijímacie pohovory
aj vynakladané, nebola rozhodnutá, na ktorú školu pôjde. Ak by ju prijali na medicínu na Slovensku,
študovala by na Slovensku. Považuje až za absurdné, že musí obhajovať svoje náklady na poplatky za

prihlášky na vysoké školy, jazykový kurz, doučovanie, keď povinný by ju mal v týchto veciach podporovať
a nie naopak. Povinný zámerne veľmi zjednodušene poukazuje na jej výdavky v Prahe. Nie je to len
ubytovanie, strava, cestovné a biely plášť. Sú to minimálne dva biele plášte, pracovná laboratórna obuv,
zošity, knihy, skriptá na prvý semester stoja cca 100 €, písacie potreby, skriptá na druhý semester cca.
ďalších 100 €, ošatenie, obuv, drogéria, záľuby, joga, kino, študentské spoločenské podujatia a iné. V

neposlednom rade v súvislosti s týmto konaním musí vynakladať nemalé náklady na právne zastúpenie
(doposiaľ vo výške 632,26 €), ktoré narastajú práve s hromadením úkonov v súdnom konaní v spojení
s neochotou povinného platiť primerané výživné. Všetky svoje náklady v konaní preukázala dokladmi o
ich zaplatení a povinný sa o množstve z nich v odvolaní nezmieňuje. Príjem povinného vzrástol tak, ako
je to konštatované aj v rozsudku. Čo sa týka čistého príjmu povinného je irelevantné, že do tohto príjmu

sú započítané aj položky rodičovského prídavku a stravného, je na povinnému ako s týmto príjmom
naloží. Druhá povinného dcéra, na ktorú poberá rodičovský prídavok, žije s matkou na Slovensku,
teda nie sú na ňu vynakladané náklady v Švajčiarsku, ale na Slovensku. Súd nevychádzal pri skúmaní
príjmových pomerov povinného z jeho hrubej mzdy, ako to povinný vytýka súdu vo svojom odvolaní,
povinný predložil výplatné pásky, v ktorých je uvedený jeho pravidelný mesačný príjem 4307,65 CHF

(nettolohn). Ako hrubá mzda (bruttolohn) je uvedená suma 4950 CHF. Ako už uviedla, povinný žije
v novostavbe rodinného domu s manželkou, ktorá je zamestnaná. Aj v tomto smere nastala zmena
pomerov na strane povinného, keďže pri poslednom skúmaní pomerov súdom bola manželka povinného
na rodičovskej dovolenke s ich mal. dcérou, teda príjem ich domácnosti sa oproti minulosti zvýšil aj o
príjem manželky. Vo Švajčiarsku žije povinný v prenajatom 4,5 izbovom byte, za ktorý hradí nájomné

1790 CHF, čo považuje za neopodstatnený výdavok. Nie je pravdou, že by povinný v konaní svoje
výdavky hodnoverne zdokladoval. Povinný v odvolaní uvádza, že jeho mesačné výdavky vo Švajčiarsku
činia 3622 CHF, t.j. 3400 € a na Slovensku 548 €, spolu teda 3948 €. Povinný vo svojom písomnom
podaní doručenom súdu dňa 29.11.2018 predložil tabuľku s jeho výdavkami, ktoré vo Švajčiarsku majú
predstavovať 3182,09 €, t.j. nie 3400 €, ako to uvádza povinný v odvolaní. Tvrdené výdavky povinného

skresľuje premrštené nájomné za 4,5 izbový byt vo Švajčiarsku, ktoré povinný hradí, ako aj fakt, že
medzi položky výdavkov na Slovensku povinný zahŕňa aj výživné 220 € na navrhovateľku. K vyjadreniu,
v ktorom povinný uvádzal svoje výdavky, sa vyjadrila podaním zo dňa 18.12.2019, v ktorom povinnému
vytkla niekoľko položiek z predložených dokladov, ktoré nevedela priradiť k žiadnym výdavkom podľa
tabuľky povinného a naopak niekoľko položiek v tabuľke, ktoré povinný nezdokladoval. Na uvedené

povinný žiadnym relevantným spôsobom nereagoval a svoje výdavky bližšie neozrejmil, navyše žiadne
z dokladov predložených povinným neboli preložené do slovenského jazyka. Má za to, že príjmové aj
majetkové pomery povinného svedčia o tom, že výživné v súdom určenej výške je v jeho možnostiach
hradiť. K svojmu vyjadreniu pripojila oznámenie Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., o stornovaní žiadosti
o poskytnutie úveru z 24.9.2013; výpis u účtu z 25.9.2013; potvrdenie Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.,

o prevode práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení z 26.9.2013; oznámenie Prvej stavebnej
sporiteľne, a. s., o vyplatení finančných prostriedkov z 3.10.2013 a 7.10.2013; pridelenie úveru Prvej
stavebnej sporiteľne, a. s., z 27.12.2013; výpis z účtu z 12.3.2018; nájomnú zmluvu z 11.8.2019.

7. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázal na výpoveď jej matky na pojednávaní dňa

5.3.2020, že po ukončení pracovného pomeru v spoločnosti Domovina, n.o., sa starala o svoju tetu,
ktorá má rakovinu, o uja, ktorý je na vozíčku, o matku, ktorá je na vozíčku a o povinného, ktorý je
ťažko chorý, avšak nepoberala za to žiadne príspevky od štátu a ani nebola vedená na Úrade práce,
sociálnych veci a rodiny ako nezamestnaná. Napriek tomu, že podrobne a rozsiahlo vymenovala svojezdravotné problémy, uviedla, že nemá nárok na invalidný dôchodok. Tvrdenie matky navrhovateľky, že
jejobchodnáspoločnosťV.,s.r.o.,nevykazujedlhoročnežiadenzisk,jevrozporesďalšímijejtvrdeniami,
že vykonávala v rámci podnikania upratovacie služby a súčasne chodila masírovať, kde bola hodinová

sadzba 20 €, pričom uviedla, že už má zničené ruky a teda už nemasíruje. Skutočnosť, že matka
navrhovateľky v novom zamestnaní pracuje pre obchodnú spoločnosť KRN, s.r.o. ako rehabilitačný
pracovník, je vzhľadom na všetky jej zdravotné problémy paradoxné, pretože uviedla, že nemôže
masírovať kvôli zničeným rukám, nemôže v zamestnaní stáť, rozsypávajú sa jej kĺby, má chronický zápal
prínosových dutín a pod.. Napriek výpovedi matky navrhovateľky, že má nedostatočné príjmy a musí si

požičiavať peniaze od navrhovateľky, si mohla dovoliť financovanie chaty v Oľšavici, splácanie úveru za
svoju matku, stať sa podielovou spoluvlastníčkou bytu v Poprade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/2 k celku, ktorý nadobudla spolu s priateľom za sumu 36.000 €, na čo si jej priateľ údajne zobral
úver, avšak v časti C: Ťarchy Listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom U., katastrálnym
odborom pre katastrálne územie U., nie je vedená žiadna ťarcha, ktorá by potvrdzovala tvrdenie matky
navrhovateľky, že byt v U. je síce prenajatý za 350€ mesačne, avšak napriek tomu, že je podielovou

spoluvlastníčkou svoj podiel z nájmu nedostáva, ale ponecháva si ho jej priateľ na splatenie svojho
výlučného úveru, teda matka navrhovateľky sa vedome vzdáva majetkového prospechu. Z dôkazov
ako aj tvrdení matky navrhovateľky vyplýva, že na rodinnom dome v Spišskom Podhradí, kde vlastní
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku dala nainštalovať solárne panely, v roku 2019 zrušila
dcére stavebné sporenie, aby mohla financovať stavebné práce na tomto rodinnom dome vo výške cca

1.940 €. Súčasne z prehľadu príjmov matky za rok 2019 z výpisu z účtu SK1 XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vyplýva, že príjem matky navrhovateľky bol v roku 2019 vo výške 10.685,89 € a to bez príjmu za
chatu v G., pretože matka navrhovateľky používa v súvislosti s touto chatou samostatný účet vedený v
Mbank. Matka navrhovateľky potvrdila, že od augusta 2019 mala príjem za chatu v G. vo výške 350€
mesačne. Ročný príjem matky navrhovateľky za rok 2019 bol vo výške 12.436 €, t.j. 1.036 € mesačne,

od čoho je potrebné odpočítať výživné na plnoletú dcéru vo výške 220 € mesačne a prídavok na dieťa
vo výške cca. 25€ mesačne, teda priemerný mesačný príjem matky navrhovateľky za rok 2019 bol cca.
vo výške 791 €. Vzhľadom k vykonaným listinným dôkazom ako aj s prihliadnutím na výpoveď matky
navrhovateľky a jej rozporné tvrdenia je zrejmé že, príjmové pomery matky navrhovateľky v čase začatia
konania ako aj počas roku 2019 boli výrazne lepšie, ako ich prezentovala navrhovateľka. Má teda za

to, že argumentácia navrhovateľky je preto v tomto smere zavádzajúca a súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že majetkové pomery jej matky sa od poslednej úpravy práv a povinností k navrhovateľke
zlepšili. K tvrdeniam navrhovateľky, že on ako povinná osoba zarába 4.281 € mesačne netto, poukázal
na tú časť svojho odvolania v ktorej uvádza, aký je jeho čistý mesačný príjem (4.307.65 CHF, t.j. cca
4.044 €), a z čoho všetkého pozostáva, resp. čo všetko je z neho potrebné odpočítať (prídavok na

jeho dieťa mal. B. B. vo výške 200 CHF, t.j. 188 € a príspevok zamestnávateľa na obedy vo výške 400
CHF, t.j. 376 €). Po odpočítaní položiek vo výške 200 CHF a 400 CHF je zrejmé, že jeho príjem pre
určenie výšky výživného je vo výške 3.707,65 CHF, teda 3.481 €, pri kurze platnom ku dňu 5.3.2019
a teda jeho príjem sa nezvýšil o sumu 1.162,19 € mesačne, k čomu dospel súd prvej inštancie, ale o
sumu 362,71 € mesačne. Súčasne podotýka, že vývoj prepočítacieho kurzu švajčiarskeho franku a eura

podlieha zmenám, ktoré on nevie nijako ovplyvniť, preto by mala byť pre súd určujúca suma, ktorú zarobí
vo švajčiarskych frankoch, ktorá sa by sa mala porovnávať s minulým obdobím, čo v zásade platí aj o
jeho výdavkoch. Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že svoj návrh považovala za opodstatnený aj v časti
tvorby úspor vo výške 60 € mesačne. V konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že jeho príjem
je oproti minulosti cca. rovnaký, nedošlo teda k zlepšeniu jeho príjmových pomerov ani majetkových

pomerov. Má za to, že iba zistenie životnej úrovne, ak by rodičia navrhovateľky žili spolu, nemôže byť pre
určenie výšky výživného pre navrhovateľku určujúce, pretože súd prvej inštancie bol povinný prihliadnuť
aj na ďalšie okolnosti, najmä na fakt, že nemá vyživovaciu povinnosť výlučne k navrhovateľke, ale aj k
svojej ďalšej dcére mal. B., pričom bolo nevyhnutne potrebné prihliadnuť aj na to, aký bude mať zvýšenie
výživného pre navrhovateľku, dopad na životnú úroveň tohto dieťa, teda jej nevlastnej sestry, a teda

či v dôsledku zvýšenia výživného na jedno z detí, sa nezníži životná úroveň toho druhého. Má za to,
že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať
navrhovateľke na tvorbu úspor ňou navrhovanou sumou a súčasne táto ani nepreukázala odôvodnenosť
svojho návrhu. Podotýka, že preukázal, že vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si stále riadne a
včas plnil, nikdy sa jej nevyhýbal a s platením výživného sa nikdy nedostal do omeškania, aj napriek

zložitým obdobiam, napr. v čase, keď stratil prácu. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľky, ktorá
odvádza jeho majetkové pomery od jeho bytových pomerov, pre úplnosť podotýka, že má 48 rokov,
dlhé roky pracuje v zahraničí ako montér, nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a donedávna býval na
Slovensku v nájomnom byte. Rodinný dom, ktorý spomína navrhovateľka, postavila jeho manželka z jejvýlučných finančných prostriedkov, on stavbu nefinancoval, zobral si úver len na dokončovacie práce
vo výške 40.000 €, ktorý bude splácať ešte 15 rokov vo výške cca. 250 € mesačne a to z dôvodu, že
chcel v nehnuteľnosti bývať a nič iné nevlastní. Pokiaľ ide o jeho bývanie vo Švajčiarsku, súdu prvej

inštancie objasnil, že vo Švajčiarsku si prenajíma byt tak, aby za ním mohla prísť na návštevu jeho
rodina, pretože podľa zákonov príslušného kantónu je povinný mať pre každé dieťa samostatnú izbu
a za izbu sa počíta aj jedáleň, ktorá je bežným štandardom bytov vo Švajčiarsku. Žije v cudzine dlhé
roky sám v odlúčení od rodiny, preto, keď chcel byť so svojou rodinou častejšie, napr. cez prázdniny
alebo počas voľných dni, či sviatkov, bol nútený zabezpečiť si bývanie podľa príslušných zákonov. Pokiaľ

navrhovateľka v odvolaní nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie nepriznal účastníkom nárok na náhradu
trov konania, je potrebné poukázať na jej účelovú argumentáciu, pretože v odvolaní prezentuje len
úspešnejšiu časť svojho návrhu, t.j. od 1.9.2019 do budúcna, kde mala dosiahnuť úspech vo veci vo
výške 38%. Podotýka, že navrhovateľka opomenula uviesť, že v časti výživného do 31.08.2019 bola
neúspešná vo výške 66%. Priznanie nároku na náhradu trov konania navrhovateľke by podľa neho
nebolo správne ani spravodlivé. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľka ho o zvýšenie výživného

nikdy nežiadala, len mu rovno zaslala návrh na zvýšenie výživného súdnou cestou. V konaní pred
súdom prvej inštancie navrhoval primerané zvýšenie výživného na navrhovateľku, vzhľadom na jeho
možnosti a schopnosti a odôvodnené potreby navrhovateľky, teda sa zvýšeniu výživného v zásade
nebránil, vystupoval v konaní pred súdom prvej inštancie aktívne, z jeho dôvodov nedochádzalo k
súdnym prieťahom, v konaní predkladal vyjadrenia k podaniam navrhovateľky, dôkazy a zúčastňoval

sa na pojednávaniach, napriek tomu, že musel pricestovať zo zahraničia, s čím boli spojené zvýšené
výdavky, teda nijakým spôsobom nemaril priebeh konania ani nevyvolával úkony, ktoré by boli neúčelné.

8. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že matke navrhovateľky sa úspešne darí
vykonávať finančné a majetkové operácie, pretože v podstate zo žiadneho príjmu dokázala nadobudnúť

vlastnícke právo k chate v G. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti jednej polovice k celku k bytu v U..
Pokiaľ navrhovateľka uvádza, že jej matka má pravidelné výpadky príjmu v dôsledku jej zhoršeného
zdravotného stavu, pričom on má príjem stabilný, podotýka, že matka má ukončené vysokoškolské
vzdelanie s ekonomickým zameraním a dlhoročnou praxou v tomto odbore, takže nie je odkázaná na
vykonávanie pestúnskej starostlivosti alebo masérskych služieb, ktoré jej podľa jej tvrdení zdravotne

neprospievajú. Matka navrhovateľky však, napriek týmto skutočnostiam v tomto ani v predchádzajúcich
konaniachnepreukázala,žebysihľadalaprácuvinejoblasti,napr.oblastivýkonuekonomickýchslužieb.
Z uvedeného je zrejmé, že matke navrhovateľky tento stav pravdepodobne vyhovuje. Priznáva, že
jeho vzťah s navrhovateľkou absentuje a nie je ideálny, avšak nielen výlučne z jeho viny, pretože v
minulostitoboloajzdôvodunegatívnehopostojajejmatkyvočijehoosobe,ktorásasnažilastretávanies

navrhovateľkouznepríjemniťaobmedziťnaminimum,čosajejpostupomčasuajpodarilo.Vkonanípred
súdom prvej inštancie uviedol, že o navrhovateľke mal stále aspoň základný prehľad a pokúšal sa zistiť
si o nej aspoň základné informácie. Z reakcií navrhovateľky má však pocit, že o kontakt s ním alebo o
vybudovanie normálneho vzťahu, nemá záujem. Trvá však na tom, že výživné má pokrývať odôvodnené
potreby navrhovateľky a má byť určené vo výške, ktorá zodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a

majetkovým pomerom a nemá byť pre navrhovateľku satisfakciou za absentujúci vzťah, ktorého jediným
vinníkom je, podľa vyjadrenia navrhovateľky, on. Nepopiera, že jeho manželka je zamestnaná a tým
prispievaajonadorodinnéhorozpočtu,avšaktoneznamená,žebymalaajonasvojoutroškouprispievať
na výživu navrhovateľke, len preto, že sa stala jeho manželkou. Pre úplnosť poukazuje na fakt, že ako
rodinažijúoddelene,tedamajúdvedomácnosti,jednuvoŠvajčiarskuadruhúnaSlovensku,pričomjeho

manželka sa podieľa na financovaní domácnosti na Slovensku. Pre úplnosť opätovne zasiela prehľad
svojichvýdavkovsozapracovanímpoložkyzvýšenéhovýživnéhoprenavrhovateľku,zktoréhojezrejmé,
že jeho výdavky prevyšujú jeho príjmy a do výdavkov neboli zarátané výdavky spojené s uspokojovaním
potrieb mal. B.M..

9. K vyjadreniu povinného podala vyjadrenie navrhovateľka a uviedla, že je faktom, že jej matka má
zdravotnéproblémy,takakoichuviedlaprisvojomvýsluchuaakoichpopísalavžalobeapredložilaotom
doklady. Invalidný dôchodok jej nepriznali, hoci oň žiadala, čo však nevylučuje jej zhoršený zdravotný
stav. Vo svojom súčasnom zamestnaní matka nemasíruje, pracuje ako fyzioterapeutka, t.j. precvičuje s
pacientmi, učí ich cvičiť, pomáha im rozcvičovať sa po úrazoch a podáva elektroliečbu. Nie je pravdou,

že jej matka spláca úver s mesačnou splátkou 60,20 € za svoju matku, ide o úver jej matky a nie je pravda
ani to, že by sa jej matka vzdávala príjmu z prenájmu bytu v U.. Byt v U., ktorého je jej matka polovičnou
podielovou spoluvlastníčkou nadobudla z úveru, ktorý si zobral priateľ matky a za účelom zabezpečenia
splácania úveru založil inú nehnuteľnosť ako predmetný byt, a to chalupu v Hrabušiciach a keďžespoluvlastníčkou bytu je aj jej matka, úver splácajú spoločne z nájmu bytu. K tvrdeniam ohľadom výpisu
z účtu jej matky uvádza, že prehľad obratov na účte rozhodne nezodpovedá matkiným príjmom, teda
ide len o ďalšie zavádzajúce tvrdenie zo strany povinného. V reakcii na povinného tvrdenia predkladá

v prílohe skutočný prehľad príjmov matky a ostatných obratov na účte za rok 2019, medzi ktorými sa
vyskytujú položky ako pôžička od jej starej matky vo výške 1758,79€, v časti refundácie sú uvedené
preplatkyzozálohovýchplatiebhradenýchjejmatkouavýplatastavebnéhosporenia.Niekoľkomesiacov
mala jej matka príjem z prenájmu chalupy v G., ktorý už ale nie je aktuálny a v súčasnosti má jej
matka príjem už iba zo zamestnania. Aj to, že jej matka použila na rekonštrukčné práce na dome, v

ktorom žijú, finančné prostriedky z jej stavebného sporenia, svedčí o tom, že jej matka nemá nijaké
finančné rezervy a iná možnosť ako riešiť havarijný stav na dome, ktorý vyžadoval zateplenie, nebola.
Hoci išlo o stavebné sporenie vedené na jej meno, išlo o finančné prostriedky jej matky, ktoré jej šetrila.
V danej situácii bolo však ich použitie nevyhnutné na stavebné práce na dome, v ktorom v konečnom
dôsledku žije aj ona, a teda tieto práce boli aj v jej záujme. Solárne panely dala matka nainštalovať
na dom, ktorý vlastní spolu so svojimi rodičmi, pretože z dlhodobého hľadiska táto investícia prinesie

návratnosť v podobe zníženia nákladov na energie v dome. Solárne panely zakúpili z pôžičky, ktorú jej
matke poskytla matka jej partnera. Túto pôžičku jej matka vrátila práve z úveru, ktorý získal jej partner
Ing. Q. a ktorý čiastočne použili na kúpu bytu v Poprade a čiastočne peniaze z neho matka použila
na financovanie nákladov svojho podnikania a kúpu solárnych panelov. K dôvodom aj okolnostiam, za
akýchjejmatkanadobudlavuplynulýchrokochdvenehnuteľnosti,chatuvG.apolovičnýspoluvlastnícky

podiel k bytu v U. sa už vyjadrila a podľa jej názoru nejde o zlepšenie majetkových pomerov jej matky v
pravom slova zmysle, ale o investíciu do jej budúcnosti. Spolu s matkou naďalej býva v starom rodinnom
dome s jej starými rodičmi, pričom tento dom si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu, ktorú niekoľko rokov
odkladali a realizovali len nevyhnutné práce a opravy. Keby boli príjmové pomery jej matky také, ako
ich prezentuje povinný, nemusela by si opakovane od rodiny požičiavať finančné prostriedky na pokrytie

bežných životných nákladov, ktoré jej matka hradí len z príjmu zo zamestnania, ktoré ani nemala počas
celej doby trvania tohto súdneho konania, o čom predložila aj výpis z účtu o poskytnutí pôžičky v roku
2018 zo strany jej sesternice L. Q.B. vo výške 2.000 € a o vrátení tejto pôžičky. Príjmy z prenájmu
nehnuteľností idú v plnom rozsahu na splátky úverov a nepredstavujú pre matku nijaký disponibilný
príjem. Vzhľadom na narušené vzťahy medzi ňou a povinným, vo výživnom musia byť zohľadnené aj

jednorazové výdavky, ktoré sa však pravidelne vyskytujú a zaťažujú ju, napr. naposledy v súvislosti
s pandemickým opatrením musela vynaložiť 70€ na otestovanie ochorenia COVID-19 predtým ako
vycestovala do Českej republiky do školy na skúšky, hoci bola v poradovníku na bezplatné testovanie,
toto bolo zrušené, a zvýšené náklady na cestu autom do Prahy cca. 260 € bez zohľadnenia amortizácie
vozidla, ktoré musela nevyhnutne vynaložiť, keďže inú možnosť prepravy nemala a odviezol ju priateľ jej

matky. Výživné, ktoré určil súd prvej inštancie, teda rozhodne nie je príliš vysoké a každodenná realita
jej preukazuje, že tieto finančné prostriedky potrebuje. K vyjadreniu pripojila Zmluvu o splátkovom úvere
medzi Ing. L. Q. a Slovenskou sporiteľňou, a.s., z 13.4.2018; Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam medzi
Ing. L. Q. a Slovenskou sporiteľňou, a.s., z 13.4.2018; výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. W., z
13.5.2020; výpis z účtu s názvom B. L. za účtovné obdobie 1.1.2019 - 31.12.2019; výpis z účtu za marec

2018 a máj 2018, ktorý preukazuje transakcie bezhotovostný vklad 2.000€ a vrátenie pôžičky 2.000€;
zálohovú faktúru BP Eco Trading, s.r.o., zo 7.2.2018 na úhradu sumy 2.306€; výpis z účtu za december
2016, február 2018 a máj 2018, ktorý preukazuje transakcie medzi jej matkou a p. J. Q.; zálohovú faktúru
BP Eco Trading, s.r.o., zo 5.4.2018 na úhradu sumy 2.116 €. Profesionálneho rodiča alebo masérske
práce jej matka vykonávala v prvom rade z dôvodu, že si nenašla uplatnenie vo svojom odbore, hoci

sa o to aktívne snažila, čo v konaní aj preukázala, preto absolútne nerozumie tvrdeniam povinného,
ktoré sú v úplnom rozpore s obsahom súdneho spisu. Pre úplnosť predložila výpis z osobného účtu jej
matky za rok 2018 aj sumár príjmov, úverov, pôžičiek a výdavkov spracovaný v prehľadnej tabuľke, z
ktorých vyplýva, že jej matka nadobudla tieto nehnuteľnosti tak, ako o tom vypovedala na pojednávaní
5.3.2020, t.j. z úverov. Vlastníctvo týchto nehnuteľností nemá na príjem matky žiaden vplyv, bez ich

vlastníctva by nebola zaťažená splácaním úverov, ktoré použila na ich kúpu, ale na druhej strane tieto
úvery spláca z nájomného za tieto nehnuteľnosti, teda splácanie týchto úverov nie je na úkor iných
výdavkovjejmatky.Vkonanípreukázalavšetkysvojevýdavky,niejenutnépreukazovaťkaždújednotlivú
položku, ktorá je uplatnená v jej obvyklej výške, keď je evidentné, že jej tieto výdavky vznikajú, ako
napr. výdavky na internát, cestovné, stravu. Z vyjadrenia povinného jej v podstate nie je zrejmé, aké

nepreukázanévýdavkymápovinnýnamysli,keďžeichnešpecifikujeaonapredložilavpriebehukonania
množstvo dokladov o svojich výdavkoch. Svoju argumentáciu ohľadom prídavkov na mal. B. objasňuje
tak, že povinný poberá mesačne prídavok na dieťa vo Švajčiarsku, ktorý je mnohonásobne vyšší ako na
Slovensku, ale náklady na mal. B. sú vynakladané na Slovensku, kde maloletá žije s matkou, teda tentoprídavok vykryje povinnému množstvo nákladov na maloletú. Odhliadnuc od jednorazových zvýšených
výdavkov, tento prídavok zrejme pokrýva úplné mesačné náklady na mal. B.Í. a treba naň hľadieť ako
na príjem povinného, aj poberanie slovenského prídavku na dieťa by sa povinnému zohľadnilo v jeho

príjmoch,hocibyvpodstatežiadnenákladynamaloletédieťanepokrývalo.Týmchcezdôrazniť,žetreba
zohľadniť, že na mal. B. nevynakladá povinný výdavky vo Švajčiarsku, ale na Slovensku, pričom suma
prídavku je prispôsobená pomerom a výške nákladov vo Švajčiarsku. Navyše, pokiaľ je pravdou tvrdenie
povinného, že výdavky na mal. B. hradí v súčasnosti výhradne jeho manželka, toto uvádza povinný
na úplnom konci svojho podania, potom nesporne treba na prídavok na dieťa, ktorý poberá povinný,

hľadieť ako na jeho príjem. Na záver v súvislosti s náhradou trov konania, ktorej priznania sa domáha v
odvolacom konaní, uvádza, že je opodstatnené, aby jej náhrada trov bola priznaná, a to aj s poukazom
na priebeh odvolacieho konania, v ktorom sa hromadia úkony, pretože je nútená reagovať na tvrdenia
povinného, ktoré sú nepravdivé a v rozpore s obsahom spisu a vykonaným dokazovaním. K podaniu
pripojila výpis z účtu s názvom B. L. za účtovné obdobie 1.1.2019 - 31.12.2019; tabuľku s prehľadom
pohybov na účte; potvrdenie o štúdiu na 1. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe z 25.6.2020.

10. Povinný v podaní z 18.2.2021 uviedol, že už nie je poberateľom rodinného prídavku vo výške 200
CHF, pretože mal. B. žije na Slovensku, kde na ňu poberá rodinný prídavok jej matka. Za tým účelom
predložil svoju výplatnú pásku za január 2021, z ktorej je zrejmé, že jeho čistá mzda bola 4.022,25
CHF. Okrem toho, došlo ku zvýšeniu inkasa na domácnosť na Slovensku zo 130 Eur mesačne na 170

Eur mesačne v dôsledku nedoplatku na elektrine vo výške 287,04 Eur. Mal. B. nastúpila v školskom
roku 2020/2021 na základnú školu, čím došlo k zvýšeniu jej výdavkov. Žiadal, aby súd prihliadol aj
na pandémiu Covid 19, pre ktorú prebieha výučba na vysokých školách dištančne, a teda je veľmi
pravdepodobné, že takáto forma výučby sa týka aj navrhovateľky, ktorá navštevuje vysokú školu v
Českej republike. Domnieva sa preto, že došlo ku poklesu jej výdavkov na ubytovanie.

11. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

14. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len „ZOR“), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 ZOR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods. 1 ZOR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.18. Podľa § 388 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce
dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a Civilného

mimosporového poriadku, ale nesprávne vec právne posúdil, ak zvýšil výživné diferencovane na 320
Eur mesačne, keď navrhovateľka študovala v poslednom ročníku strednej školy a na 420 Eur mesačne
keď začala študovať na vysokej škole. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že vyživovacia povinnosť
povinného rodiča nie je nemenná. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného,
tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu
znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní

zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti
podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov
účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.
Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného

rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej
povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej
formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. S ukončením stredoškolského štúdia
sú spojené notoricky známe výdavky na stužkovú slávnosť, výdavky súvisiace s prípravou na maturitu,
ale predovšetkým výdavky na prijímacie pohovory na vysoké školy. Odvolací súd aplikujúc tieto právne

úvahy uvádza, že pri posudzovaní návrhu na zvýšenie výživného bolo potrebné vychádzať z pomerov
účastníkov konania, ktoré boli dané v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.
zn. 16P/274/2014, pretože vyživovacia povinnosť povinného povinného voči vtedy ešte mal. V. bola
naposledyupravenána220Eurmesačnerozsudkomz2.3.2015č.k.16P/274/2014-44anierozsudkom
OkresnéhosúduSpišskáNováVesč.k.16P/266/2016-161zodňa2.5.2017,ktorýmdošlokuzamietnutiu

návrhu na zvýšenie výživného, ako sa nesprávne domnieval povinný. Z uvedených dôvodov odvolací
súd vychádzal z príjmov a výdavkov povinného, matky a výšky odôvodnených potrieb V., ktoré boli
zistené v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 16P/274/2014.

20. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby navrhovateľky, je nepochybné, že už v čase podania návrhu boli

zvýšené v súvislosti nielen s dobou, ktorá uplynula od predchádzajúcej súdnej úpravy (3,5 roka), ale
aj s tým, že bola v poslednom ročníku strednej školy, s čím sa bez ďalšieho spájajú zvýšené výdavky
nielen na stužkovú, spoločenské aktivity, ale aj s prípravou na vyšší stupeň vzdelávania. V predmetnej
veci navrhovateľka vyčíslila svoje potreby v poslednom ročníku na strednej škole na približne 670 Eur
mesačne ako je to zrejmé z podaného návrhu na zvýšenie výživného. Tieto zahŕňali alikvotnú časť za

bývanie vo výške približne 50 Eur mesačne, výdavky na telefón vo výške 7 Eur mesačne, na stravu,
oblečenie, kozmetiku, doplnky výživy vo výške 455 Eur mesačne (z toho strava 300 Eur mesačne),
výdavky súvisiace s maturitou, prijímačkami na vysoké školy a trávením voľného času v celkovej výške
1.871 Eur za rok, čo v prepočte na mesiac predstavuje 156 Eur mesačne (kurz súvisiaci s prijímacími
pohovormi na vysokú školu stál 399 eur, knihy na prijímačky 39 Eur, prihlášky na vysoké školy 170 Eur,

cestovné na prijímačky 300 Eur, kurz anglického jazyka 190 Eur, knihy z anglického jazyka na maturitu
73 Eur, stužková 220 Eur, skipass 170 Eur, dovolenka pri mori 250 Eur, šijací stroj 60 Eur). Z týchto
odvolací súd neakceptoval výdavky na stravu až vo výške 300 Eur mesačne, pretože navrhovateľka si
ich v druhom návrhu, počas jej štúdia na vysokej škole v Prahe, vyčíslila na 170 Eur mesačne a v tejto
časti ich odvolací súd aj považoval za reálne počas celej doby prebiehajúceho konania. Navrhovateľka

nekonkretizovala, z akých dôvodov boli jej výdavky na stravu, keď žila v spoločnej domácnosti s matkou,
jej priateľom a starými rodičmi, až 300 Eur mesačne, keď sa dokázala sama stravovať v Prahe za
170 Eur mesačne. Z uvedených dôvodov odvolací súd zobjektivizoval výšku odôvodnených potrieb
navrhovateľky na 540 Eur mesačne, ktorú považuje za primeranú jej veku, návšteve posledného ročníka
strednej školy, záľubám, a prípravám na budúce povolanie. K ďalším odvolacím námietkam povinného

povinného spochybňujúcim výdavky navrhovateľky na prihlášky na prijímačky za 5 škôl, na cestovné
na prijímačky, na výdavky na kurzy a stužkovú, na šijací stroj a dovolenku, odvolací súd poukazuje na
to, že ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné prevšestranný vývoj dieťaťa, prípravu na budúce povolanie a lepšie umiestnenie na trhu práce. Od nástupu
navrhovateľky na vysokú školu síce prirodzene došlo k výpadku časti jej ročných výdavkov na prihlášky,
kurzy, šijací stroj, stužkovú, avšak tento výpadok bol vyvážený zvýšeniu jej výdavkov na bývanie na

internáte a cestovanie na Slovensko za rodinou, pretože začala študovať v Prahe, kde si musí za internát
platiť 95 Eur mesačne (po odpočítaní štipendia vo výške 30 Eur mesačne) a za cestovanie platiť 56
Eur mesačne. Odvolací súd je toho presvedčenia, že požadované výživné vo výške 450 Eur mesačne
plne zodpovedá zvýšeným odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktoré jej vznikli a boli preukázané
nielen po nástupe na vysokú školu, ale aj počas štúdia v poslednom ročníku na strednej škole. Odvolací

súd neakceptoval tvrdenia povinného, že navrhovateľka preukázala odôvodnené výdavky na vysokej
škole len v rozsahu 320 - 330 Eur mesačne na stravu, ubytovanie, cestovné a biely plášť, a že len
tieto sú opodstatnené, pretože medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria aj výdavky na oblečenie,
obuv, kozmetiku, drogériu a všetky potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Účelom
výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb dieťaťa, ale aj všetkých

potriebprospešnýchprejehorozvoj.Tomujeprispôsobenáajsplatnosťvýživnéhovoformepravidelných
plnení v jednotlivých obdobiach i keď nemožno vylúčiť rozdielnosť odôvodnených potrieb dieťaťa v
ich priebehu. Je potrebné uvažovať aj o potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie
napr. potreby na prázdninový pobyt, prípadne potreby celkom náhodné, uspokojenie ktorých spravidla
vyžaduje vyššie náklady, než je určené výživné pre dané obdobie. Navrhovateľkou prezentované

výdavky (okrem stravy v poslednom ročníku na strednej škole) nevybočujú z rámca potrieb iných detí na
rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd a nebolo
ani potrebné podrobne ich preukazovať. Po pripočítaní výdavkov navrhovateľky na oblečenie, obuv,
kozmetiku a drogériu vo vyčíslenej a akceptovateľnej výške 155 Eur mesačne je zjavné, že odôvodnené
potreby navrhovateľky prevyšujú požadované výživné v rozsahu 450 Eur aj bez výdavkov potrebných

na štúdium, na rozvoj jej záujmov, kultúrne, rekreačné a športové potreby, ktoré jej dobrovoľne počas
celého obdobia uspokojovala jej matka bez ohľadu na to, či pracovala, preto sú bez právneho významu
jej príjmové a majetkové pomery, na ktoré povinný poukazoval v odvolacom konaní, a aj jeho tvrdenia,
že musí znášať všetky odôvodnené potreby navrhovateľky. Podiel matky navrhovateľky na výživnom
je primeraný výške jej príjmov, jej majetkovým pomerom aj jej celkovej životnej úrovni vyplývajúcej z

listinných dôkazov založených v spise berúc do úvahy omnoho vyššie príjmy povinného, jeho majetkové
pomery a vyššiu životnú úroveň. Okrem toho, matka navrhovateľky si plnila svoju vyživovaciu povinnosť
aj starostlivosťou o spoločnú domácnosť do nástupu navrhovateľky na vysokú školu a po jej nástupe na
vysokúškoluvčase,keďpricestujenaSlovensko.Odvolacísúdneakceptovalanidomnienkupovinného,
že pravdepodobne došlo k zníženiu odôvodnených potrieb navrhovateľky v dôsledku pandémie Covid

19 a dištančného vzdelávania, pretože rozdiel medzi výdavkami za ubytovanie na internáte (95 Eur) a
doma (50 Eur) je minimálny, pričom zároveň dochádza ku zvyšovaniu výdavkov na cestovanie, keďže
podľa podaní navrhovateľky v odvolacom konaní je nútená využívať na cestovanie do Prahy súkromnú
dopravu miesto verejnej. Ku poklesu výdavkov na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, drogériu, na
študijné materiály, rekreačné a športové potreby objektívne nemohlo dôjsť len v dôsledku pandémie,

pretože výlety do prírody, za športom a rekreáciou s určitými podmienkami povolené sú.

21. Pokiaľ ide o pomery povinného, odvolací súd preskúmal, či došlo k ich pozitívnej zmene do takej
miery, že opodstatňuje zvýšenie výživného v navrhovanom rozsahu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
správne zistil, že povinný v čase konkrétnej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu

Spišská Nová Ves č.k. 16P/274/2014-44 zo dňa 2.3.2015 dosahoval príjem 3.838,26 CHF mesačne,
býval v byte, za ktorý platil nájom 1.180 CHF mesačne, za elektrinu platil 197,95 CHF za 4 mesiace, za
zdravotnépoisteniesiplatil277,75CHFmesačneod12/2013do4/2014a238,55CHFmesačneodmája
2014 do 11/2014, za obedy si platil 15,20 CHF, resp. 17,95 CHF denne, ostatnú stravu kupoval za 200
CHF mesačne, za telefón si platil 53 CHF mesačne, za odpad 20 CHF mesačne. Na Slovensku uhrádzal

nájomné za byt 86,30 Eur mesačne, náklady na inkaso 63,02 Eur mesačne, poplatky za vodu a odpad
za 15,25 Eur ročne. Už v tom čase mal povinný vyživovaciu povinnosť voči mal. Kataríne nar. 26.9.2013,
matka mal. Kataríny bola na materskej dovolenke. Pokiaľ povinný rozporoval výšku svojich aktuálnych
príjmov, z obsahu spisu je zrejmé, že mu priamo na účet v čase podania návrhu, až do decembra 2018
chodilo 4.307,68 CHF mesačne (č.l. 212-214 spisu). Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z

jeho ročného zúčtovania za rok 2018, kde dosiahol mzdu 54.700 CHF (č.l. 209), avšak tu je potrebné
prisvedčiť povinnému, že šlo o mzdu hrubú a jeho čistá mzda predstavovala za celý rok 2018 sumu
49.012 CHF, čo je v prepočte na 12 mesiacov 4.084,33 CHF mesačne. Z ďalšieho potvrdenia, ktoré
povinný predložil na č.l. 252 spisu je zrejmé, že jeho čistá mzda od 1.9.2017 do 31.8.2018 predstavovala51.855,40 CHF, čo je v prepočte 4.321,28 CHF mesačne. Táto suma sa zároveň približuje sume
4.307,68 CHF, ktorá mu chodila preukázateľne od zamestnávateľa na účet v čase po podaní návrhu,
ako aj jeho výpovedi na pojednávaní na č.l. 313 spisu, preto odvolací súd pri posudzovaní príjmov

povinného vychádzal práve zo sumy 4.307,68 CHF. Z obsahu spisu je rovnako zrejmé, že navýšenie
príjmu spôsobila skutočnosť, že súčasťou príjmu povinného sa stal prídavok na dieťa (mal. B.) vo výške
200 CHF mesačne a príspevok na obedy vo výške 400 CHF mesačne. V tomto smere sa odvolací
súd stotožňuje s názorom povinného, že prídavok na dieťa a príspevok na stravné, nie sú súčasťou
príjmu povinného, nakoľko ide o štátnu dávku, ktorá je priamo určená na zabezpečenie výchovy a výživy

dieťaťa, resp. príspevok zamestnávateľa určený na zabezpečenie stravy a na tento účel musia byť aj
použité. Avšak zároveň je potrebné uviesť, že o túto sumu 600 CHF sa znížili výdavky povinného oproti
predchádzajúcej úprave, pretože suma, ktorú platil v podobnej výške na obedy, a ktorú prispieval na
potreby mal. Kataríny, mu bola zohľadnená a odpočítaná pri určení výšky výživného z príjmu 3.838,26
CHF mesačne. Skutočnosť, že povinný si od poslednej úpravy výživného kúpil auto Škoda Octavia v
roku 2017 za 7.000 CHF, na ktoré platí aj poistku vo výške 1.300 CHF a zobral úver, ktorý spláca po

300 Eur mesačne umožňuje záver, že došlo ku pozitívnej zmene jeho pomerov a ku nepochybnému
zvýšeniu jeho životnej úrovne umožňujúcej zvýšenie výživného, napriek tomu, že povinný prezentoval
opak. Zníženie jeho výdavkov o 600 CHF, čo je v prepočte 555,25 Eur (pri aktuálnom kurze meny Euro
voči Švajčiarskemu franku 1 CHF - 0,92541 EUR), respektíve o 400 CHF (po odňatí prídavku na dieťa
od januára 2021), čo je v prepočte 370 Eur mesačne, bolo dostatočné na zvýšenie výživného o 230

Eur mesačne rešpektujúc jednak vývoj meny a tiež vývoj a zvyšovanie životných nákladov povinného
vo Švajčiarsku. Odvolací súd v tejto súvislosti neprihliadol na výrazné zvýšenie výdavkov povinného na
bývanie až o 610 CHF mesačne (564,50 Eur) na 1.790 CHF mesačne (1,656,50 Eur), pretože povinný
dostatočne nepreukázal opodstatnenosť takéhoto zvýšenia. Povinný si pritom nemusel zabezpečovať
nové, resp. udržiavať drahšie bývanie, nakoľko podľa švajčiarskych zákonov musí mať údajne každý

člen rodiny samostatnú izbu, pretože aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného jeho rodinu tvorili 3
osoby vrátane jeho. Ak si povinný chce aj naďalej udržiavať svoj životný štandard a platiť za takýto byt
až 1.790 CHF mesačne len pre prípad, keď by ho chceli prísť zo Slovenska navštíviť manželka s dcérou,
tak to musí ísť na úkor obmedzenia jeho iných výdavkov a nie na úkor výživného pre navrhovateľku.
Navrhovateľka navyše nežiada o zvýšenie výživného, aby mala na prenájom 3 izbového bytu v Prahe,

kde bude bývať sama, ale len na úhradu svojich nevyhnutných výdavkov na internát. Skutočnosť, že
došlo ku zvýšeniu odôvodnených potrieb mal. Kataríny, ku ktorej povinný má vyživovaciu povinnosť, bolo
vyvážené zvýšením príjmu jeho manželky, ktorá v čase úpravy výživného rozsudkom z 2.3.2015 bola
na materskej dovolenke. Odvolací súd záverom poznamenáva, že pokiaľ rodič plánuje zmenu bydliska
alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak,

aby ich plnenie v potrebnom rozsahu žiadnym spôsobom neohrozil. Odvolací súd poukazuje aj na § 62
ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne keď si rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v potrebnom rozsahu na potreby svojho dieťaťa. Je povinnosťou
povinného zaplatiť zo svojich príjmov najprv výživné a až následne uspokojovať svoje potreby a v tomto
smere prehodnotiť výšku a aj potrebu ďalšej existencie niektorých výdavkov, ktoré nie sú nevyhnutné,

ale tvoria súčasť jeho vyššieho životného štandardu. Odvolací súd má predovšetkým na mysli zvýšené
výdavky za 3,5 izbový byt vo Švajčiarsku, ktorý si povinný sám udržiava len pre prípad, že by ho prišli
navštíviť manželka s dcérou, poplatky za byt na Slovensku, ktorý už reálne nevyužíva, splátky úveru až
vo výške 300 Eur mesačne na dokončenie domu jeho manželky, kúpa osobného motorového vozidla za
7000 CHF (6.477,87 Eur). Na podklade takýchto zistení odvolací súd neakceptoval názor povinného, že

jeho životná úroveň je nižšia ako životná úroveň navrhovateľky. Odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil,
že povinný má príjem aj výdavky vo Švajčiarsku, keď porovnával zmenu v pomeroch povinného práve
vo švajčiarskych frankoch a až tú potom následne previedol na euro. Ak by bral do úvahy, že povinný
dosahuje takýto príjem a má výdavky len na Slovensku, tak by vznikol priestor aj pre určenie tvorby
úspor. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku o zvýšení výživného

a o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti tak ako to vyplýva z výrokovej časti
tohto rozsudku.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.23. Podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval

na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

24. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie sumy výživného určenej na tvorbu úspor

prichádza do úvahy v situácii, keď aktuálne odôvodnené potreby dieťaťa nevyžadujú výživné v takej
výške, v akej by ho mohol povinný rodič vzhľadom k svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom platiť. Inak povedané, jedná sa o delené výživné, keď jedna časť výživného - primeraná jeho
odôvodneným potrebám je určená na spotrebu dieťaťa a druhá časť výživného je určená na tvorbu
úspor, ktoré v budúcnosti budú slúžiť na platby mimoriadnych aj nadštandardných výdavkov na dieťa,
napr. súvisiacich s rozvojom talentu dieťaťa, jeho štúdiom, zadovážením si bývania a pod.. Zákonodarca

však pre aplikáciu citovaného ustanovenia predpokladá nadštandardné majetkové pomery na strane
povinného rodiča.

25. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že majetkové pomery povinného
nedovoľujúaplikáciucitovanéhoustanovenia§63ods.3Zákonaorodine.Zlepšeniepomerovpovinného

od poslednej úpravy výživného síce nastalo, avšak nie do takej miery aby opodstatňovalo určenie
tvorby úspor v zmysle návrhu, pretože odôvodnené potreby navrhovateľky vzrástli natoľko výrazne, že
pokryli celú čiastku, o ktorú sa zlepšili pomery povinného rešpektujúc aj vývoj jeho životných nákladov
vo Švajčiarsku podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine. Určenie tvorby úspor by zároveň mohlo negatívne
ovplyvniť možnosť povinného plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v prípade vzniku nepredvídaných

výdavkov, prípadne ohroziť riadne splácanie dlhu na výživnom. Z uvedených dôvodov odvolací súd
potvrdil rozhodnutie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na určenie tvorby úspor podľa § 387
ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. CSP a podľa odseku dva tohto zákonného ustanovenia sa vo zvyšku
obmedzuje na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, na ktoré v tomto smere v podrobnostiach
poukazuje.

26. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozhodnutie vo výroku o zvýšení výživného, bolo potrebné
znovu vypočítať dlh na výživnom od 30.9.2018 do 5.3.2020 kedy došlo k vyhláseniu napadnutého
rozsudku. Povinný povinný mal zaplatiť na výživu navrhovateľky 7.737,60 Eur (alikvotná časť výživného
za 1 deň septembra 2018 vo výške 15 Eur (450 : 30), násobok zvýšeného výživného 450 Eur za 17

mesiacov od októbra 2018 do februára 2020 vo výške 7.650 Eur a alikvotná časť výživného za 5 dní
marca 2020 vo výške 72,60 Eur (450/31x5)) avšak svoju vyživovaciu povinnosť si splnil len vo výške
3.782,81Eur(alikvotnáčasťpôvodneurčenéhovýživnéhovovýške220Eurza1deňseptembra2018vo
výške7,33Eur(220:30),násobokpôvodneurčenéhovýživného220Eurza17mesiacovvovýške3.740
Eur a alikvotná časť výživného za 5 dní marca 2020 vo výške 35,48 Eur (220/31x5). Vznikol mu tak dlh

na výživnom v rozsahu 3.954,79 Eur (7.737,60 Eur - 3.782,81 Eur), ktorý mu odvolací súd povolil zaplatiť
v splátkach po 60 eur mesačne a zároveň mu určil podmienky zročnosti splátok v súlade s § 217 ods. 2
CSP. Takto upravená splatnosť dlžného výživného spĺňa účel výživného, pretože výživné má slúžiť na
úhradu potrieb dieťaťa práve vtedy, keď ich najviac potrebuje (počas takmer celej doby 6 ročného štúdia
na Lekárskej fakulte), kompenzuje zamietnutie návrhu na určenie tvorby úspor a rešpektuje aj povinným

deklarované a preukázané pomery ako aj zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu ako rozhodol súd
prvej inštancie. Povinný povinný sa pritom na možnosť zvýšenia výživného aj na vyššiu sumu ako bola
stanovená (so zreteľom na pôvodný návrh) mohol a mal pripraviť už v priebehu konania odkladaním
časti príjmu.

27. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

28. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

29. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.30. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

31. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

32. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

33. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

34. K odvolacím námietkam navrhovateľky týkajúcim sa nepriznania náhrady trov konania, odvolací súd

poukazuje na generálnu klauzulu formulovanú v § 52 CMP, ktorá vychádza z predpokladu, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formuláciou
sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak
to zákon výslovne pripúšťa. Výnimky z tejto zásady obsahujú ustanovenia § 53 a § 55 CMP. Podľa § 53
CMP sa pripúšťa v ňom uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady

úspechu v konaní a § 55 oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia
náhradutrovkonaniapriznať,tedapreaplikáciu§55niejenevyhnutnýmpredpokladomúspechvkonaní,
avšak uvedené platí len v prípade, ak bol podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa
§ 57 CMP.

35. Ako je to zrejmé z vyššie citovaných ustanovení, v mimosporových konaniach sa úspech v konaní
hodnotí pri rozhodovaní o trovách konania len v konaniach vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach
vo veciach notárskych úschov, nie aj v konaniach o určenie výživného plnoletých osôb podľa § 154
CMP. Z uvedených dôvodov nebolo pri rozhodovaní o trovách konania podstatné, či bola navrhovateľka

plne úspešná v konaní, resp. v akej časti bola úspešná ako sa nesprávne domnievali účastníci konania.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá
ustanovenie § 53 CMP (nakoľko nejde o konanie o určenie rodičovstva alebo konanie vo veciach
notárskych úschov) ani § 54 CMP, preto sa zaoberal len otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať
do úvahy dôvod na priznanie náhrady trov, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, pričom

takýto dôvod v posudzovanej veci neidentifikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade
navrhovateľka ako jediné kritérium pre priznanie nároku na náhradu trov konania uvádzala okolnosti
prípadu, a to, že povinný by jej vyššie výživné nikdy dobrovoľne neposkytol o čom svedčí aj to, že
nesúhlasil so zvýšením výživného, resp. so zvýšením výživného v ňou požadovanej výške. Okolnosti
prípadu, ani postoj povinného v danej neboli veci takého osobitného charakteru, aby opodstatňovali

priznanie nároku na náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Povinný si plnil svoju vyživovaciu povinnosť
v pôvodne určenom rozsahu, čiastočne aj uznal dôvody, pre ktoré navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné
a súhlasil s čiastočným zvýšením výživného, nezatajoval svoje príjmové a majetkové pomery a zbytočne
konanie nepredlžoval, aj keď býva a pracuje vo Švajčiarsku. To, že mal na vec iný právny názor,
nie je možné vyhodnotiť ako taký účelový postup, ktorý by si nevyhnutne vyžadoval okamžitú pomoc

zvoleného právneho zástupcu a opodstatňoval záver, že by bolo spravodlivé, aby takto vzniknuté trovy
navrhovateľky znášal. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením navrhovateľky, že sa neobrátila na Centrum
právnejpomociajzdôvodu,žepodaniežiadostiobezplatnúprávnupomocby„značne“oddialilopodanie
samotného návrhu. Podľa § 10 ods. 5 zákona č 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení

zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 8/2005 Z. z., Centrum právnej pomoci rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia
žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku
na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní
nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto

rozhodnutia. Centrum právnej pomoci je teda zo zákona povinné rozhodnúť o žiadosti do 30 dní, čo v
nijakom prípade nemožno považovať za „značné“ oddialenie podania návrhu. Centrum právnej pomoci
je práve tou inštitúciou, ktorá zabezpečuje bezplatnú právnu pomoc aj vo forme bezplatného právneho
zastupovania a tým aj ústavné právo na spravodlivý proces aj pre fyzické osoby, ktoré by si to inaknemohli dovoliť, čo však predpokladá, že záujemcovia o bezplatnú právnu pomoc budú postupovať
zákonom predvídaným spôsobom. Samotné iniciovanie súdneho konania navrhovateľkou, v ktorom
využila právne služby advokátskej kancelárie bez ďalšieho nie je dôvodom na priznanie nároku na

náhradu trov konania.

36. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)