Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219058
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2117219058.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobkyne: X. G., W..

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H. XXXX/X, M., zastúpená: JUDr. Michal Antal, advokát, so sídlom
Hlavná 13, Trnava, proti žalovaným: 1/ C. T., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. E. XX, F., 2/ R. Ž., W..
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. W. T. XXX, o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že poručiteľka Ľ. Ž., C.. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX bola ku dňu
smrti vlastníčkou pohľadávky z titulu pôžičky zo dňa 05.02.2013 voči dlžníkom C. T., W.. XX.XX.XXXX
a F. T., W.. XX.XX.XXXX vo výške 22.000 eur spolu s úrokom vo výške 3 % zo sumy 22.000 eur od
26.07.2015 do zaplatenia.

II. Žalobkyňa m á voči žalovaným v 1. a v 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu
100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 14.08.2017 domáhala určenia, že
poručiteľka Ľ. Ž., C.. U., W.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. - V. XXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX,
bola ku dňu smrti vlastníčkou pohľadávky z titulu pôžičky zo dňa 05.02.2013 voči dlžníkom, C. T., W..
XX.XX.XXXX a F. T.C., W.. XX.XX.XXXX vo výške 22.000,- Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov

konania.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 05.02.2013 bola medzi poručiteľkou Ľ. Ž. (ďalej aj ako
„poručiteľka“), žalovanou v 1. rade a F. T. uzavretá zmluva o pôžičke vo výške 22.000,- Eur, pričom
poručiteľka v tomto vzťahu vystupovala ako veriteľ. Dedičské konanie po poručiteľke bolo vedené na
Okresnom súde Trnava pod sp. 10D/19/2015. Pohľadávka do dedičstva pôvodne zaradená mala byť, čo
na začiatku uznávali všetci dedičia ako i druhý dlžník z pôžičky, F. T.. Neskôr ale žalovaný v 2. rade ako aj

F. T. začali tvrdiť, že pohľadávka nemôže byť do dedičstva zaradená, keďže išlo o dar. Ich tvrdenia nie sú
pravdivé a z ich strany išlo o podvodný pokus, aby dlžníci nemuseli pôžičku vrátiť. Jej naliehavý právny
záujem vyplýva priamo zo zákona, a to z § 198 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. k žalobe žalobkyňa
pripojila zmluvu o pôžičke zo dňa 05.02.2013, uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 10D/19/2015-104,
zápisnicu zo dňa 30.03.2016.

3. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nesúhlasí s výškou sumy pôžičky 22.000,-

Eur, nakoľko uvedená pôžička bola dňa 02.05.2015 čiastočne splatená v sume 7.400,- Eur na účet
žalovaného v 2. rade, na základe rozhodnutia poručiteľky Ľ. Ž.. Zo zvyšku sumy 14.600,- Eur bolo
opäť na základe rozhodnutia poručiteľky uhrádzaný pobyt poručiteľky v zariadení sociálnych služieb
a výdavky spojené s réžiou jej domu v V. (preddavky na elektrinu, plyn, RTVS, vodu, daň, odvozodpadu). Celková suma uhradených výdavkov má hodnotu 6.786,39 Eur. Zostatok požitky potom
činí sumu 7.813,61 Eur po odrátaní predmetných výdavkov. Čo sa týka úrokov všetky boli vyplatené
dopredu, ako si to poručiteľka želala. Úroky boli dokonca znížené, nakoľko poručiteľka nechcela na

žalovanej v 1. rade zarábať. Všetky úroky boli teda zaplatené. Žalovaná v 1. rade ďalej tvrdila, že mala
poručiteľke vrátiť len zvyšok istiny, ak by dožila. Ak by nedožila, zvyšok peňazí si mala nechať ako
kompenzáciu za niekoľkoročnú starostlivosť. Tiež poukázala na to, že ústna dohoda bola, že v prípade
úmrtia poručiteľky nemusí nikomu nič vrátiť. Žalovaná v 1. rade ďalej opisovala ako sa o poručiteľku
starala, pričom ona vykonávala starostlivosť o poručiteľku v najväčšej miere. Žalobkyňa starostlivosť o

poručiteľku omietla a žalovaný v 2. rade sa o poručiteľku staral len minimálne. Po zhoršení zdravotného
stavu poručiteľky spôsobeného zlomeninou nohy sa dohodli, že nevyhnutný čas na zotavenie bude
umiestnená v zariadení pre seniorov. Náklady na toto zariadenie boli v plnej miere hradené žalovanou
v 1. rade. Žalovaná v 1. rade sa tak aj dohodla so žalovanou v 1. rade, že o to sa jej zníži suma
pôžičky, ako aj o sumu 7.400,- Eur, ktorú vyplatila žalovanému v 2. rade. V prípade, ak by súd rozhodol,
že pohľadávka patrí do dedičstva, žiadala, aby suma ktorú vyplatila žalovanému v 2. rade bola na

tri časti a takisto žiadala započítať sumu po odpočítaní všetkých nákladov, ktoré sa týkali poručiteľky
(7.813,61 Eur). Uviedla, že poručiteľka tiež žalovanému v 2. rade zaplatila poistku vo výške 100.000,-
Sk (3.319,39 Eur), ktorá podľa jej názoru mala byť tiež zaradená do dedičstva. K vyjadreniu žalovaná
v 1. rade pripojila pohyby na hotovostných depozitách od 23.05.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do
10.08.2015, príjmový doklad zo dňa 22.05.2014, 12.06.2014, potvrdenie o platbe zo dňa 20.07.2014,

potvrdenie o vklade hotovosti zo dňa 18.08.2014, 13.09.2014, 13.10.2014, 21.11.2014, 22.12.2014,
24.01.2015, 21.02.2015, 19.03.2015, 20.04.2015, 20.05.2015, potvrdenie o prevode zo dňa 21.06.2015,
19.07.2015, poukážky o platbách, potvrdenie o platbe zo dňa 02.02.2015.

4. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej v 1. rade uviedla, že tvrdenia žalovanej v 1. rade nie sú

pravdivé. Poprela, že by pôžička bola splatená čo i len sčasti, nakoľko žalovaní svoje tvrdenia nijako
nepreukázali. Tvrdenia o splatení pôžičky začali uvádzať až po smrti poručiteľky. V úvode dedičského
konania existenciu pohľadávky nesporovali, tvrdenia o jej platení začali uvádzať až neskôr, a preto ich
žalobkyňa považuje za účelové. Poukázala na to, že pri predbežnom vyšetrení ohľadne dedičského
konania dňa 24.09.2015 žalovaný v 1. rade uviedol existenciu pôžičky v celej výške, nijakým spôsobom

nespomenul, že by mala byť časť splatená sumou 7.400,- Eur. Neskôr žalovaní v zápisnici z dedičského
konania zo dňa 14.01.2016 uviedli, že pôžička bola sčasti splatená a jej zostatok je 14.600,- Eur a
v závere dedičského konania už tvrdili, že pôžička vznikla z titulu daru za intenzívnu starostlivosť.
Najnovšie žalovaní tvrdia, že pôžička mala byť splácaná postupne, čo sú len ničím nepodložené a
nepreukázané tvrdenia. K replike žalobkyňa priložila ako dôkaz zápisnicu zo dňa 14.01.2016 a zo dňa

24.09.2015.

5. Žalovaná v 1. rade v duplike zopakovala svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe a opätovne
aj pripojila doklady priložené k vyjadreniu.

6. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe, vyjadreniu, replike ani duplike nevyjadril.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby, vyjadrení žalovanej v
1. rade a žalovaného v 2. rade vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom
žalobkyne, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

8. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich tvrdeniach, pričom mala za to, že žaloba bola podaná
dôvodne, nakoľko preukázala existenciu pohľadávky. Žalovaná v 1. rade neuniesla dôkazné bremeno,
a to ani pokiaľ ide o jej tvrdenia o zániku časti pohľadávky. Poprela existenciu akýchkoľvek dohôd
tvrdených žalovanými, pretože neboli preukázané a navyše by išlo o úkony mortis kauza, z ktorého

dôvodu by takéto úkony boli neplatné.

9. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní tiež zotrvala na svojich písomných podaniach vo veci. Uviedla,
že existenciu pôžičky nepopiera, matka jej finančné prostriedky požičala, dohodli sa aj na úroku, ale
od platenia úroku matka neskôr upustila. Tak sa dohodli. Dohodli sa tiež na výplate sumy 7.400,- Eur

žalovanému v 2. rade a že bude platiť poplatky v súvislosti s pobytom poručiteľky v zariadení pre
seniorov a sumu, ktorá sa zo sumy pôžičky nespotrebuje si po smrti poručiteľky môže ponechať. Ďalej
tvrdila, že pôžička bola len medzi ňou a matkou a do dedičstva nemala byť vôbec zahrnutá, žalobkyňa s
predmetnou pôžičkou nič nemala. Poprela tiež tvrdenia žalovaného v 2. rade uvedené na pojednávaní.10. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní poprel tvrdenia žalovanej v 1. rade. Potvrdil, že poručiteľka
požičala finančné prostriedky žalovanej v 1. rade, nakoľko jej hrozila exekúcia na dom. Dohodli sa aj

na úroku. Pôžičku mala zaplatiť. Tiež platil šeky za poručiteľku, poplatky za RTVS, elektrika, plyn,
domová daň v hodnote celkom v sume 526,- Eur. Ďalej uviedol, že po smrti matky jej vybral peniaze
z účtu z dôvodu jeho dispozičného oprávnenia k účtu a preto že išlo o fondy, kde bol pohyblivý kurz.
S poručiteľkou ako jediný zo súrodencov vedel komunikovať, nakoľko komunikácia s ňou bola ťažká
pre jej povahu. Pomáhal jej, staral sa o ňu, navštevoval ju aj v nemocnici v L. E. U. M. aj v domove,

preto mu aj udelila dispozičné právo plnú moc. Chcela, aby si na seba všetko prepísal, pretože sa o
ňu staral. Neurobil tak, chcel nech sa to rozdelí riadne. Bol svedkom pôžičky, ktorú dala poručiteľka
žalovanej v 1. rade. Poručiteľka najskôr uviedla, že nech si to rozdelia napoly po jej smrti, ale potom
keď zomrela, žalovaná v 1. rade mu peniaze nechcela dať. Zaplatila mu len sumu 7.400,- Eur, ďalšie
peniaze mu neposlala, tak to riešil pred notárom nech to ide v rámci dedičského konania na tretiny medzi
všetkých. Poručiteľka chcela, aby mal všetko, mohol to urobiť, ale neurobil to, keď mu žalovaná v 1.

rade neposkytla financie, ktoré mala, tak oznámil existenciu pôžičky notárke. Poprel tvrdenia žalovane
o vyplatení poistku, ktorú v jeho prospech mala uzatvoriť poručiteľka.

11. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že o poručiteľku sa tiež starala, preto popiera tvrdenia žalovanej v
1. rade o tom, že by sa nestarala. Ďalej uviedla, že predmetná pôžička bola protokolárne nahlásená

žalovaným v 2. rade, pred notárom v rámci dedičského konania konanom dňa 24.09.2015. Nakoľko
žalovanýv2.radezabudollistinuopôžičkedoniesťnotárke,tútojejodovzdaladňa29.09.2015.Žalovaný
v 2. rade jej uviedol, že jej peniaze má žalovaná v 1. rade, on už svoje peniaze dostal, jeho časť mu
vyplatila. Poukázala na zápisnice, ktoré sú obsahom spisu, v ktorých počas konania pred notárom,
žalovaná v 1. rade vyhlásila, že pôžičku uznáva, že jej bola poskytnutá. Podľa nej týmto priznala, že

to bolo dedičstvo a že sa už so žalovaným v 2. rade podelili a ju z toho vylúčili. Až od 30.03.2016
začali tvrdiť, že je to dar. Ďalej uviedla, že poručiteľka mala dostatok finančných prostriedkov, aby si
zabezpečila svoje výdavky na bežnú réžiu, mala príjem vyše 300,- Eur a okrem toho mala nasporené
peniaze. Nie je jej preto zrejmé, čo za poručiteľku platila žalovaná v 1. rade.

12. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej na notárskom úrade dňa 24.09.2019 vyplýva, že
žalovaný v 2. rade ako pohľadávky poručiteľky voči iným osobám označil aj pôžičku, vo výške 22.000,-
Eur, ktorú sumu požičala poručiteľka svojej dcére, žalovanej v 1. rade a jej synovi, so splatnosťou február
- marec 2016.

13. Zo zápisnice spísanej na notárskom úrade dňa 14.01.2016 vyplýva, že notárka účastníkov
dedičského konania informovala, že na základe informácii účastníkov a listinných dôkazov bol zistený
stav majetku poručiteľky, pričom v bode 13. zápisnice sa uvádza, že medzi aktíva poručiteľky je zahrnutá
ajpôžičkavyplývajúcazozmluvyopôžičkeuzavretejdňa05.02.2013medziporučiteľkouakoveriteľoma
dlžníkmi, C. T. a F. T., podľa ktorej bola veriteľom dlžníkom poskytnutá pôžička v celkovej sume 22.000,-

Eurapríslušenstvo3%úrokročnesdobousplatnostinajneskôrdotrochrokovasmesačnousplatnosťou
úrokov. Podľa zhodného tvrdenia dedičov zo zostatkom ku dňu smrti poručiteľky vo výške 14.600,- Eur
a príslušenstvo, t. j. 3% úrok ročne až do zaplatenia. Zároveň z bodu 14. zápisnice vyplýva, že medzi
aktíva po poručiteľke patrí pohľadávka voči dedičovi R. Ž. v sume 7.400,- Eur z titulu prevzatia splátky
časti pôžičky podľa zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 05.02.2013 medzi poručiteľkou ako veriteľom a

dlžníkmi, C. T. E. F. T., ktorá bola vyplatená na jeho účet.

14. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 10D/19/2015-104 zo dňa 17.01.2017 vyplýva, že súd
vo výroku I. potvrdil nadobudnutie dedičstva, a to nehnuteľného majetku v katastrálnom území V., U.
I. F., I. M. a v katastrálnom území F., U. I. R. F., I. M., finančné prostriedky uložené v bankách a na

konte finančných depozít Zariadenia sociálnych služieb L., n.o., pohľadávka poručiteľky a hnuteľné
veci do vlastníctva dedičov, detí poručiteľky (sporových strán) spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto
uznesenia. Zároveň vo výroku II. určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľky sumou 174.468,17 Eur,
výšku dlhov poručiteľky sumou 0,- Eur, čistú hodnotu dedičstva 174.468,17 Eur a vo výroku III. priznal
notárke odmenu za činnosť súdneho komisára vo výške 928,92 Eur.

15. Z pohybov na hotovostných depozitách od 23.05.2014 do 31.12.2014 vyplýva, že uvedené obdobie
bola za pobyt poručiteľky uhradená suma 3.700,- Eur, a to vkladmi v hotovosti (potvrdenia, príjmové
doklady o vklade na účet) a od 01.01.2015 do 10.08.2015 suma 2.898,63 Eur, v hotovosti (potvrdenia,príjmové doklady o vklade na účet) okrem dvoch platieb za mesiace jún a júl 2015, ktoré boli uhradené
z účtu F. T.É..

16.ZpotvrdeniaotransakciinaúčtečísloL.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXvyplýva,žedňa02.02.2015
bol odoslaný príkaz na úhradu na účet číslo L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 7.400,- Eur.

17. Podľa § 198 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosrporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak
sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte

čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bolo o sporných
skutočnostiach rozhodnuté právoplatným rozsudkom pred skončením konania o dedičstve.

18. Podľa § 212 ods. 1 CMP, nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do
dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

19. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

21. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

25. Predmetom sporu bolo určenie, že poručiteľka Ľ. Ž., C. U., W.. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa
XX.XX.XXXX, bola ku dňu smrti vlastníčkou pohľadávky z titulu pôžičky zo dňa 05.02.2013 voči dlžníkom
C. T., W.. XX.XX.XXXX E. F. T., W.. XX.XX.XXXX vo výške 22.000,- Eur spolu s úrokom vo výške 3 %
zo sumy 22.000,- Eur od 26.07.2015 do zaplatenia.

26. Vo vzťahu k sporným aktívam a pasívam sa dedičia môžu domáhať svojich práv žalobou mimo
dedičského konania. Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po
poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba, že tá ktorá vec (právo) patrí do
dedičstva po poručiteľovi. Potom v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí
do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. určenie

sa vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa.

27. Za základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko
žalovaná v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade počas konania nerozporovali existenciu pôžičky, teda tú
skutočnosť, že poručiteľka žalovanej v 1. rade a jej synovi predmetné finančné prostriedky požičala.

Žalovaná v 1. rade počas konania, ako súdneho tak aj dedičského, prezentovala postupne rôzne závery
o zániku predmetnej pohľadávky. Najskôr nemala námietky voči tomu, aby bola táto pôžička súčasťou
prejednávaného majetku po poručiteľke, nakoľko bola aj notárkou zahrnutá medzi aktíva (zápisnica zo
dňa 14.01.2016 na č.l.65) a pojednávanie bolo odročené za účelom uzavretia dohody o vyporiadaní
dedičstva, keď na nasledujúcom pojednávaní už túto pôžičku sporovala, resp. tvrdila, že časť pôžičky

splatila formou prevodu v prospech žalovaného v 2. rade, a to v sume 7.400,- Eur ako časť splátky
pôžičky a zvyšok pôžičky bol dar poručiteľky žalovanej v 1. rade za jej intenzívnu starostlivosť.28.Nazákladeuvedenéhomožnokonštatovať,žemedzistranaminebolospornéposkytnutiefinančných
prostriedkov v sume 22.000,- Eur dňa 05.02.2013 poručiteľkou ako veriteľom v prospech žalovanej v 1.
rade a jej syna ako dlžníkom. Tieto závery vyplývajú jednak z tvrdení žalovanej v 1. rade, ktorá sama

uviedla, že jej pôžička poručiteľkou bola poskytnutá, ale neskôr sa poručiteľka podľa tvrdení žalovanej v
1. rade rozhodla, že finančné prostriedky vrátiť nechce, že si ich má nechať a je to dar za jej starostlivosť
o poručiteľku. Tieto tvrdenia boli rozporované žalobkyňou, ako aj žalovaným v 2. rade, ktorí popreli, že by
išlo o dar. Žalovaná v 1. rade nijakým spôsobom tieto svoje tvrdenia o darovaní finančných prostriedkov
poručiteľkou v jej prospech nepreukázala.

29. Predmetom konania nebolo skúmať tú skutočnosť, ktorí z dedičov a v akej miere poskytoval osobnú
starostlivosť, resp. akúkoľvek starostlivosť poručiteľke, ale to, či došlo k vzniku záväzkového vzťahu
medzi poručiteľkou ako veriteľom a dlžníkom a následne či došlo k jeho zániku, teda či tento záväzkový
vzťah v čase smrti poručiteľky trval. Nepochybné bolo, že tento záväzkový vzťah vznikol, keď o jeho
vzniku svedčí jednak listina - označená ako „Pôžička zo dňa 05.02.2013“ podpísaná tam uvedenými

účastníkmi, ktorej svedkom bol aj žalovaný v 2. rade, ktorý zároveň existenciu pôžičky potvrdil. Nebolo
potom možné prisvedčiť tvrdeniam žalovanej v 1. rade, že poručiteľka jej tieto peniaze darovala, nakoľko
tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázala. Žalovaná v 1. rade tiež nepreukázala tvrdenia, že by sa s
poručiteľku dohodli na forme splácania predmetnej pôžičky prostredníctvom úhrad za domov sociálnych
služieb, ani že v prípade úmrtia poručiteľky finančné prostriedky nemusí poručiteľke vrátiť a má si

ich nechať. Žalobkyňa všetky tieto tvrdenia žalovanej v 1. rade poprela a žalovaná v 1. rade ich
nijakým spôsobom nepreukázala. Navyše ako vyplynulo z vykonaného dokazovania poručiteľka mala
každomesačný príjem z dôchodku vo výške 300,90 Eur (č.l. 112), úspory a majetok značnej hodnoty.
Všeobecná hodnota majetku poručiteľky bola v dedičskom konaní (uznesenie Okresného súdu Trnava
č. k. 10D/19/2015-104 zo dňa 17.01.2017 na č.l.4) určená sumou 174.468,17 Eur, pričom viac ako

115.000,- Eur boli finančné prostriedky, z čoho minimálne 1.780,- Eur bolo na bežnom účte poručiteľky
v čase jej smrti. Z uvedeného je zrejmé, že poručiteľka nebola odkázaná na to, aby žalovaná v 1. rade
platila za ňu poplatky spojené s nákladmi v domove sociálnych služieb, v súvislosti s bývaním alebo
réžiou domu. Z toho dôvodu nemohol súd dať za pravdu žalovanej v 1. rade, že jednotlivé platby za
domov sociálnych služieb a poplatky za vodu, elektrinu, RTVS a daň sú splátkami pôžičky. V konaní

takéto tvrdenia žalovanej v 1. rade neboli preukázané. Navyše žalovanej v 1. rade, že uhrádzala všetky
náklady poručiteľky súvisiace s jej pobytom v domove sociálnych služieb a réžiou domu práve z tejto
pôžičky vyznievajú v kontexte s vyššie uvedeným nelogicky, nakoľko by si nemusela brať pôžičku od
poručiteľky na to, aby za ňu uhrádzala jej náklady. Ďalej mal súd za preukázané a v konaní tiež nebolo
sporné, že žalovaná v 1. rade dňa 02.02.2015 (č. l. 77) poslala finančné prostriedky v sume 7.400,-

Eur v prospech účtu žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade tieto tvrdenia nepoprel, potvrdil ich a
uviedol, že tieto prostriedky mu boli žalovanou v 1. rade pripísané na účet. Podľa zhodných tvrdení
žalovaných malo ísť o splatenie časti predmetnej pôžičky, keď žalovaní mali zrejme pôvodne v úmysle
rozdeliť pohľadávku poručiteľky vyplývajúcu z titulu uvedenej pôžičky len medzi seba. Tu súd uvádza,
že predmetná pôžička predstavuje finančné prostriedky - aktívum, ktoré má byť predmetom dedičského

konania, nakoľko dňa XX.XX.XXXX, v čase smrti poručiteľky, jej patrili, boli jej majetkom a ako aj ostatný
majetok majú byť zaradené do dedičstva po poručiteľke. Žalobkyňa ako oprávnený dedič má nárok na
výplatu pomernej časti z tejto pohľadávky v zmysle dedičských podielov. Nakoľko zo strany žalovaných v
konanínebolopreukázané,žebydošloksplateniupôžičkyporučiteľke,malsúdzato,žetátopohľadávka
patrí do dedičstva po poručiteľke a poručiteľka bola v čase smrti jej vlastníčkou z titulu uvedenej pôžičky.

Pohľadávku z titulu vyššie uvedenej pôžičky považoval súd za aktívum poručiteľky v čase jej úmrtia ako
celok, nakoľko výplatu sumy 7.400,- Eur žalovanému v 2. rade titulom tvrdenej splátky časti pôžičky
nebolo možné odpočítať, pretože takýto postup by následne nemusel zodpovedať rozdeleniu a výplate
v zmysle dedičských podielov (napr. dedičia nemuseli nadobudnúť dedičstvo po poručiteľke rovným
dielom, ale iným pomerom).

30. Ďalej súd dodáva, že v zmysle Civilného sporového poriadku je povinnosťou sporových strán tvrdiť a
svoje tvrdenia následne preukázať. Žalobkyňa svoje tvrdenia o existencii predmetnej pôžičky preukázala
(jednak predloženou listinou a následne vyjadrením svedka požitky, žalovaného v 2. rade). V prípade ak
žalovaní tieto tvrdenia rozporovali, bolo ich povinnosťou svoje tvrdenia hodnoverne preukázať, pričom

v tomto smere podľa názoru súdu žalovaná v 1. rade svoje dôkazné bremeno neuniesla. Súd nemal
jej tvrdenia za preukázané, nakoľko samotná žalovaná v 1. rade vypovedala a argumentovala počas
konania rozporuplné, keď najskôr jej obrana spočívala v tom, že sa s matkou dohodli, že jej nemusí
finančné prostriedky vrátiť, neskôr tvrdila, že pôžičku splácala starostlivosťou o poručiteľku a úhradoujej nákladov v domove sociálnych služieb a réžie domu. V konaní však bolo preukázané, že poručiteľka
poberala dôchodok, mala dostatok finančných prostriedkov na účte a teda nebola na také platby zo
strany žalovanej v 1. rade odkázaná. Aj s poukazom na túto rozporuplné argumentáciu žalovanej v 1.

rade dospel súd k záveru, že žalovaná v 1. rade dôkazné bremeno neuniesla.

31. Súd sa bližšie nezaoberal tvrdeniami žalovanej v 1. rade o výplate poistky v prospech žalovaného
v 2. rade, ktorú mu mala zaplatiť poručiteľka, nakoľko išlo len o tvrdenia žalovanej, ktoré neboli súdu
nijako preukázané a navyše nesúviseli s prejednávanou vecou a neboli predmetom tohto sporu.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené, na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel spôsobom
uvedeným vo výroku I. rozsudku.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď v konaní bola plne úspešná žalobkyňa, pretože súd žalobe vyhovel, čo v konečnom
dôsledku znamená nárok žalobkyne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v plnom
rozsahu (100% trov konania) voči žalovaným, keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody

pre uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.