Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 16, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201191
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2719201191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahranične banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08,
IČO: 47 258 713 (pôvodne: CETELEM SLOVENSKO a. s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783),
zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47
234 547 proti žalovanému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, T., o zaplatenie 1.256,95 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 31. marca 2020,
č.k. 7Csp/50/2019-80, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. a IV.p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 327,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
530,74 eur od 31.08.2016 do 09.08.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 327,74 eur

od 10.08.2019 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu
zamietol, výrokom III. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%, s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 497, § § 499 Obchodného zákonníka, ust.
§ 39, §52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9, § 53c, § 54 ods. 1, § 54a, § 517, § 499, § 565
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. d), g), h) a i), § 9 ods. 2 písm. f), písm. j), písm. k), §
11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým,

že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba čiastočne. Žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy 1.256,95 eur s úrokmi vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.223,70 eur od 17.8.2016 do
zaplatenia; s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1432,95 eur od 17.08.2016 do 09.08.2019, vo
výške5%ročnezosumy1.256,95eurod10.08.2019dozaplateniaztitulunesplatenéhorevolvingového
spotrebiteľského úveru čerpaného na základe zmluvy z 25.10.2014.

3. Súd mal zistené, že právny predchodca žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a. s., IČO: 35 787

783) uzatvoril so žalovaným dňa 25.10.2014 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnejkartyvzmyslezák.č.129/2010Z.z..Súdprvejinštancieposúdilpredmetnúzmluvupodľa§497
a nasl. Obchodného zákonníka a právnych predpisov upravujúcich vzťahy spotrebiteľského charakteru
(§ 52 ods.2 OZ a nasl., zák. č. 129/2010 Z.z.). Súd mal preukázané, že žalovaný na základe zmluvyvyčerpal postupne celkovo na istine 1309,99 eur a za poplatky na poistné mu bola celkovo zrazená
suma 108,90 eur, pritom reálne podľa predložených listinných dôkazov žalovaný uhradil spolu 745,25
eur (do augusta 2016 sumu 542,25 eur a dňa 09.08.2019 sumu 203 eur).

4.Súdsanajskôrvysporiadalsnámietkoupremlčaniazostranyžalovaného,vznesenousodôvodnením,
že jeho posledná úhrada bola vykonaná dňa 09.12.2015 a dňom 10.12.2018 sa stala celá pohľadávka
premlčanou. Súd mal preukázané, že žalovaný bol vyzývaný na zaplatenie dlžnej sumy listom z
25.8.2016, a pre neplnenie jeho povinností veriteľ vyhlásil dňa 16.8.2016 mimoriadnu splatnosť úveru,

oznámenie o zosplatnení celej pohľadávky žalovaný dňa 30.08.2016 prevzal. Nakoľko mali zmluvné
strany dohodnuté plnenie v splátkach, pre každú splátku plynula osobitne 3 ročná premlčacia lehota.
Pri splátkach splatných vždy k 10. dňu v mesiaci v období od 11.3.2015 do 11.8.2016 v celkovej sume
237 eur uplynula premlčacia doba pri poslednej splátke dňa 11.8.2019, t.j. pred doručením žaloby na
súd. Po zosplatnení pohľadávky sa stal splatným celý dlh. Hoci v liste z 25.8.2016 veriteľ uvádza dátum
zosplatnenia 16.8.2016, avšak predmetná výzva s oznamom o zosplatnení sa žalovanému dostala do

dispozície až 30.8.2016, preto súd ustálil deň 31.8.2016 ako prvý deň, kedy bol žalovaný povinný uhradiť
dlžnú sumu. Od tohto dátumu začala aj plynúť všeobecná 3 ročná premlčacia doba, ktorá mala uplynúť
dňa 31.8.2019 a keďže žaloba bola na súd doručená dňa 15.08.2019, teda pred uplynutým premlčacej
doby, preto nárok žalobcu nie je premlčaný s výnimkou splátok v celkovej sume 237 eur ako je uvedené
vyššie.

5. V ďalšom súd prvej inštancie posudzoval zmluvu z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch
( ZoSÚ), a zistil, že neobsahuje viaceré obligatórne vyžadované § 9 ods. 2 tohto zákona a to podľa
písm. f) teda termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. k) teda výšku mesačnej splátky
(v zmluve je táto veličina uvádzaná len v percentuálnom vyobrazení v slovnom spojení: „min. 5% z

dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur“, čo je nejasné a neurčité), ďalej chýba
náležitosť podľa písm. j), teda celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ( ktorý údaj bol uvedený v
nesprávnej výške) a tiež náležitosť podľa písm. j) ZoSÚ a to uvedenie „všetkých“ predpokladov použitých
na výpočet v zmluve uvedenej RPMN, vrátane vzorca ( kde chýbajúcim údajom v zmluve je práve
vzorec). Absencia uvádzaných obligatórnych náležitostí má za následok, že spotrebiteľský úver je v

zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatku z poistenia a poplatkov za správu úveru, ani iných
poplatkov,alemánároklennavrátenieposkytnutéhoúveru(1309,99 eur) poodrátanícelkovéhoplnenia
zo strany žalovaného (745,25 eur ) a sumy, ktorú súd na námietku premlčania žalovaného vyhodnotil
ako premlčanú (237 eur), čiže na zaplatenie z ostáva suma 327,74 eur. Preto súd uložil povinnosť

žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 327,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
530,74eurod31.08.2016do09.08.2019,súrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy 327,74eur
od 10. 08.2019 do zaplatenia. Pokiaľ ide o žalobu v časti požadovaných zmluvných úrokov od 17.8.2016
do zaplatenia, túto súd zamietol majúc za to, že veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa
dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4 Obo 143/1998).

6. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a v spore úspešnejšiemu žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania 48 % vychádzajúc
z toho, že žalobca žiadal priznať sumu 1.256,95 eur a súd mu priznal 327,74 eur, teda žalobca bol
úspešný vo výške 26,07 % (327,74 x 100 : 1.256,95), žalovaný vo výške 73,93 eur (100- 26,07), takže

čistý úspech žalovaného je 47,86, zaokrúhlene 48 % (73,93-26,07).

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel.
Uviedol, že už vo svojom písomnom vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že žalobca zavádza súdy a
spotrebiteľov do hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na

to, že novela Občianskeho zákonníka platná od decembra 2018 neumožňuje vymáhať ani zabezpečovať
premlčané pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný má za to, že sa jedná o premlčanú
pohľadávku podľa ustanovení platných v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a
prednostne sa použijú vždy ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Uviedol,
že dňa 09.12.2015 uskutočnil poslednú úhradu splátky a dňa 25.02.2016 mu bola naposledy odúčtovaná

platba za doplnkové zdravotné poistenie. Vzhľadom na ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka má odvolateľ za to, že jeho námietka premlčania je dôvodná v celom rozsahu. Berúc na zreteľ
posledné ním uskutočnené úhrady uvedené vyššie, zo dňa 09.12.2015 a 25.02.2016, od týchto začali
plynúť dvojročná subjektívna a trojročná objektívna premlčacia doba. Keďže žalobca podal žalobu až15.08.2019, došlo k uplynutiu subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva a
preto je právo žalobcu premlčané. Navrhol žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú a žalovanému priznať
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Žalobca, ktorý sám odvolanie nepodal, v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného
uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom prvoinštančného súdu, je toho názoru, že súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho
právneho posúdenia veci. Žalovaný v podanom odvolaní namieta obdobné náležitosti ako vo svojom

podaní zo dňa 14.10.2019, ku ktorému žalobca zaujal stanovisko aj písomne dňa 21.11.2019 a tohto
sa pridržiava. Navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359

a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§

383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným nie sú dôvodné.

10. Predmetom konania vo veci vedenej Okresným súdom Skalica pod spisovou značkou 7Csp/50/2019
bolo zaplatenie 1.256,95 eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov z úverovej zmluvy.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie

vo výroku I., ktorým žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 327,74 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 530,74 eur od 31.08.2016 do 09.08.2019, s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 327,74 eur od 10.08.2019 do zaplatenia a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, ako aj v závislých výrokoch o náhrade trov konania ( výrok III a IV). Súd prvej
inštancie v tejto časti žalobe vyhovel, keď mal za to, že žalobcov nárok bol preukázaný a žalovaným

vznesená námietka premlčania bola nedôvodná.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

12. Pre odvolací súd je podľa § 383 CSP záväzný skutkový stav zistený súdom prvej inštancie tak ako je
uvedený vyššie. Žalobca sa domáhal plnenia z titulu nesplatenia revolvingového spotrebiteľského úveru,
uzatvoreného medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným dňa 25.10.2014, pričom spotrebiteľský

charakter zmluvy nebol sporný. Touto zmluvou poskytol dodávateľ žalovanému úverový rámec do výšky
5.000euražalovanýsazaviazalúvervrátiťspolusdohodnutýmiúrokmiapoplatkamiformoumesačných
splátok. Žalovaný preukázateľne vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v
celkovej sume 1309,99 eur a za poplatky na poistné mu bola celkovo zrazená suma 108,90 eur ( spolu
1418,89 eur) a žalovaný veriteľovi uhradil spolu 745,25 eur tak, že do augusta 2016 zaplatil sumu 542,25

eur a dňa 09.08.2019 sumu 203 eur.

13. Nebolo sporným, že pre nesplácanie úveru žalobca v zmysle bodu 3.1. úverovej zmluvy pristúpil
k vyhláseniu jeho predčasnej splatnosti dňa 16.8.2016, písomne doručené oznámenie o tom žalovaný
prevzal dňa 30.08.2016. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že prvým dňom, kedy bol

žalovaný povinný uhradiť dlžnú sumu bol deň 31.08.2016, odkedy začala plynúť všeobecná trojročná
premlčacia doba podľa § 101 OZ, ktorá v čase podania žaloby na súd dňa 15.08.2019 ešte neuplynula,
preto súd vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú.

14. V prejednávanej veci ako odvolací dôvod použitý žalovaným, bolo nesprávne právne posúdenie

premlčania súdom prvej inštancie vo vzťahu k priznanej pohľadávke.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omylsúdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací súd pripomína, že v odvolacom konaní je viazaný dôvodmi odvolania tak ako ich
vymedzil odvolateľ, odvolací súd totiž nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých hmotnoprávnych či
procesnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný súd, v opačnom prípade by uskutočnil
procesne neprípustný odvolací prieskum. Preskúmacia právomoc súdu sa teda v zmysle § 380 CSP

obmedzuje iba na dôvody vymedzené v odvolaní. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom
posúdení veci sa vymedzí tak, že odvolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

17. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, žalovaný zdôvodňoval vadnosť záveru súdu v otázke
ne/premlčania práva žalobcu tým, že 1/ vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy sa prednostne

použijú vždy ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka, ďalej že 2/ v konaní
bolo treba vychádzať z novely Občianskeho zákonníka platnej od decembra 2018, ktorá neumožňuje
vymáhať ani zabezpečovať premlčané pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv, a napokon, že 3/
vzhľadom na ustanovenie § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka treba považovať jeho námietku
premlčania za dôvodnú v celom rozsahu, berúc do úvahy posledné ním uskutočnené úhrady zo

dňa 09.12.2015 a 25.02.2016, od ktorých začali plynúť dvojročná subjektívna a trojročná objektívna
premlčacia doba, ktoré obe v čase podania žaloby dňa 15.08.2019 už uplynuli.

18. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel odvolací
súd k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné.

19. Pokiaľ odvolateľ uvádza, že vzhľadom na spotrebiteľský vzťah sa prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka, odvolací súd mu dáva za pravdu, takto však
postupoval aj prvoinštančný súd a preto uvedená námietka je nedôvodná.

20. Nedôvodná je aj argumentácia o potrebe aplikácie novely Občianskeho zákonníka platnej
od decembra 2018, ktorá neumožňuje vymáhať premlčané pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv.
Odvolateľ mal celkom zrejme na mysli §54a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo
spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať ani ho platne zabezpečiť. Podľa dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu § 54a OZ a to zákona č. 343/2018 Z.z. účinného od 05.12.2018, zavedenie osobitnej úpravy

uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia je reakciou na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018, v ktorom ústavný
súd rozhodol, že § 5b zákona č. 250/2007 Z.z,. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
32/1992 zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Základným cieľom tejto právnej úpravy bolo vytvorenie priestoru na to, aby dlhy

plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol
nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné
časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia. Právo plynúce zo spotrebiteľskej
zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je
možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného

subjektu, teda dlžníka. Na účely zachovania právnej istoty účastníkov spotrebiteľských vzťahov sa prijali
prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých sa táto nová právna úprava nebude aplikovať vo vedených
konaniach o vymoženie práva zo spotrebiteľskej zmluvy, teda v konaniach ktoré boli začaté na základe
návrhu na začatie konania podaného pred dňom účinnosti tohto zákona. V preskúmavanej veci išlo
o žalobu podanú na súde dňa 15.08.2019, teda po nadobudnutí účinnosti § 54a, takže uvedené

ustanovenie bráni vymáhaniu premlčaného práva. Pokiaľ ale sám žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie vzniesol námietku premlčania, nebolo by možné žalobcovi premlčanú pohľadávku priznať už
postupom podľa § 100 ods. 1 OZ ukladajúcim konajúcemu súdu prihliadať na premlčanie pohľadávky,
ak sa premlčania dlžník dovolá ( čo aj súd prvej inštancie urobil čo do sumy splátok v celkovej výške
237 eur). Preto aplikácia ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka v tomto prípade nebola potrebná

vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného.

21. Neopodstatnené je napokon aj tvrdenie odvolateľa, že vzhľadom na ustanovenie § 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka má byť jeho námietka premlčania dôvodná v celom rozsahu. Odvolací súdpripomína, že ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka upravuje premlčanie u práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia a o taký prípad v prejednávanej veci nešlo. Ako vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie posúdil úverovú zmluvu ako platne uzavretú,

avšakbezúročnúabezpoplatkovpodľa§11ods.2písm.b)zákonaospotrebiteľskýchúverochzdôvodu
absencie viacerých obligatórnych náležitostí zmluvy vyžadovaných týmto zákonom. Tento záver nebol
odvolateľom spochybnený. Je teda zrejmé, že žalobcovi bol jeho nárok priznaný z titulu neuhradených
záväzkov z úverovej zmluvy a nie z titulu bezdôvodného obohatenia a preto nebolo možné na vec
aplikovať § 107 OZ, ale § 101 OZ upravujúci všeobecnú premlčaciu dobu. Preto pokiaľ súd prvej

inštancienapremlčanieaplikoval§101OZanie§107OZ,postupovalsprávne.Odvolaciaargumentácia
žalovaného, že dvojročná subjektívna a trojročná objektívna premlčacia doba začali plynúť od jeho
posledných dvoch úhrad zo dňa 09.12.2015 a 25.02.2016, je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
nedôvodná a pre nezrozumiteľnosť navyše aj irelevantná.

22. Keďže odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky

v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§
380 ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane vecne správnych závislých výrokov III a IV o náhrade
trov prvoinštančného konania.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

24. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).