Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417203490
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417203490.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobkyne: E. H.Š., X. G.
XX.XX.XXXX, V. J.: P. XX, L., zastúpená Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom: Porubského 2,
Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanej: H.. Z. R. F., X. XX.X.XXXX, V. J. C. X.. X, L., zastúpená
ADVOKA,s.r.o.,sosídlo:Komárnická36,Bratislava,IČO:44449615,ourčenieprávazodpovedajúceho
vecnému bremenu, o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty k stavbe, o odvolaní
žalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIV,č.k.25C/15/2017-402zodňa19.10.2018,takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 25C/15/2017 - 402 zo dňa 19.10.2018 p

o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 25C/15/2017 - 402 zo
dňa 19.10.2018 zamietol žalobu žalobkyne o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok, parcela registra
„C" evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 1527 m2, nachádzajúci
sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, zapísaný na liste

vlastníctva č. XXXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 5/2017 vyhotovenom spoločnosťou
GEOMETRICA s.r.o., autorizačne overenom Ing. Róbertom Patvarošom a úradne overenom dňa
2.3.2017 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pod č. 356/2017, v prospech vlastníka
pozemkov, parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. XXXX zastavaná plocha o
výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X záhrada, o výmere 565 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada, o výmere 72 m2,
ako i stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape, parc. č XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava -

mestská časť Dúbravka, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby bolo
určené, že vlastník pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/
X záhrada o výmere 1527 m , nachádzajúceho sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava -
mestská časť Dúbravka, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, je povinný trpieť a umožniť výkon
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým
vozidlom cez pozemok, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X
záhrada o výmere 1.527 m“, nachádzajúci sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava mestská

časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, v rozsahu vyznačenom v
geometrickom pláne č. 5/2017 vyhotovenom spoločnosťou GEOMETRICA s.r.o., autorizačne overenom
Ing. Róbertom Patvarošom a úradne overenom dňa 2.3.2017 Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor pod č. 356/2017, vlastníkom pozemkov, parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape,parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X záhrada, o výmere 565 m2 a parc. č.
XXXX/X záhrada o výmere 72 m2, ako i stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku,
parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom

území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX.
Eventuálne žalobkyňa žiadala o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok
parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 1.527 m2,
nachádzajúci sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava mestská časť Dúbravka, zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne, v prospech vlastníka stavby

rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej
mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť
Dúbravka, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Vlastník pozemku parcely registra ,C“ evidovanej na
katastrálnejmape,parcelnéč.XXXX/X,záhrada,ovýmere1.527m2,nachádzajúcehosavkatastrálnom
území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, , zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX,
mal byť povinný trpieť a umožniť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v

práve cesty cez pozemok, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/
X záhrada o výmere 1.527 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava -
mestská časť Dúbravka, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom
pláne, vlastníkom stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra „C“
evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Dúbravka,

obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX.

2. Predmetným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobkyne na spojenie tohto konania s
konaním prebiehajúcim na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22C/40/2017 (výrok I.) a žalovanej
priznal plný nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v Tavarikovej osade, v katastrálnom území Dúbravka, obec
Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV., zapísaných na liste vlastníctva č.XXXX ako
pozemky - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape par. č. XXXX/2 o výmere 656 m2

záhrady, parc. č. XXXX, o výmere 48 m2 zastavané plochy a parc. č. XXXX/2 o výmere 72 m2
záhrady ako aj stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku - parcela reg. „C“
evidovanej na katastrálnej mape pare. č. XXXX, ktoré nadobudla darovaním od svojho manžela,
vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností V31241/16 dňa 4.11.2016. Žalovaná je výlučnou
vlastníckou susediacich nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, medzi ktoré patrí i

pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X o výmere 1527 m2.

4. Žalobkyňa uvádzala, že predmetné nehnuteľnosti užíva s manželom na rekreačné účely a na
stretávanie sa s rodinou. Nehnuteľnosti má oplotené, pričom ako jediný prístup k predmetným
nehnuteľnostiam sa používa cesta vedúca pozdĺž oplotenia zo severnej časti pozemku, kde vždy bola

a v súčasnosti aj je veľká brána na prejazd motorovým vozidlom, ktorej súčasťou je aj bránka pre
prechod peši. Túto prístupovú cestu na prechod a prejazd motorovým vozidlom užívali aj jej právny
predchodcovia a aj ostatní susedia a široká verejnosť vrátane žalovanej. Tento stav pretrvával už od roku
1976.Natejtocestesanachádzaajzariadenienameranieelektrickejenergie.Pokojnýstavbolpostupne
narušovaný zo strany žalovanej v čase, keď žalovaná začala s výstavbou novej rekreačnej chaty,

pričom súčasťou stavebných prác bolo aj vybudovanie murovaného oplotenia z tvárnic na pozemku, v
rámci ktorého začala žalovaná s budovaním oplotenia prístupovej cesty. Vtedy sa manžel žalobkyne
dozvedel, že pozemok, po ktorom vedie prístupová cesta, je vo vlastníctve žalovanej. Z tohto dôvodu
manžel žalobkyne listom dňa 2.8.2016 požiadal žalovanú o súčinnosť pri zriaďovaní vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu peši a motorovými vozidlami. Na predmetný list žalovaná reagovala

umiestnením tabuľky s nápisom zákaz parkovania. Poloha a umiestnenie nehnuteľností vo vlastníctve
žalobkyne nie sú podľa žalobkyne z inej prístupovej cesty prístupné, čo je zrejmé aj z katastrálnej
mapy. Žalobkyňa potrebuje prístup k predmetným nehnuteľnostiam pre užívanie, údržbu, opravu a
obhospodarovanie. Do záhrady chodieva 25 rokov, jej vlastníčkou bola pôvodne sestra jej svokra,
pani P., pričom príjazd sa nikdy nemenil. V roku 1996 došlo k zrušeniu pôvodného spoluvlastníctva, v

dôsledku následného prevodu sa vlastníkom stal jej svokor. Všetci pritom mali vedomosť o dohode o
prechode cez pozemky (ktorú uzavreli ešte predchodcovia pani B., a ktorá sa týkala možnosti prechodu
cez ich pozemok popri plote pána L.) a všetci tadiaľ prechádzali aj autom, pričom chodievali po parcele
XXXX/X cez les k ich bráne. Robievali to tak 25 rokov. V roku 2014 začali R. (žalovaná strana) svýstavbou chaty, voči čomu právni predchodcovia žalobkyne nenamietali a naďalej mali nerušený
príjazd. V tom istom roku vznikol ale problém s výstavbou oporného múru, ktorý začali R. stavať, a
ktorý vystavili približne do 1/3 na ich pozemku. Manžel žalobkyne má zdravotné problémy, 19 rokov sa

lieči na psychiatrii, na chatu chodieval za terapeutickým účelom. Žalobkyňa za ním dochádzala podľa
potreby. Pri jednej z takýchto návštev bol prítomný aj pán R., ktorý dával manželovi podpísať oznámenie
o drobnej stavbe, ktorou bol plot po južnej strane. Žalobkyňa s tým nesúhlasila. Pýtala sa na stavebnom
úrade, o čo ide, nemali informáciu o ohlásení stavby. Žalobkyni vadilo hlavne navyšovanie pozemku
R., nakoľko sa obávali problémov v súvislosti s prívalovými dažďami. Dali si zamerať pozemok, zistili,

že R. stavajú plot na ich pozemku, zároveň však uznali, že ich brána sa nachádza na ich pozemku.
Chcela to vyriešiť stretnutím a dohodou, tak aby pozemok pred ich bránou, ktorý je aj vyznačený na
geometrickom pláne Ing. Róberta Patvaroša, bol vyčlenený a slúžil len ako príjazd na ich pozemok a aj
pozemok R.. Napriek opakovaným kontaktom zo strany žalobkyne, k dohode nedošlo, na jar 2015 jej
žalovaná oznámila, že s jej návrhom nesúhlasí. Žalobkyňa už vtedy upozorňovala na psychické poruchy
manžela, možnú neadekvátnu reakciu z jeho strany, následne v apríli 2015, potom, ako bol postavený

R. múr, došlo k fyzickému stretu.

5. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, pričom argumentovala rozporom tvrdení žalobkyne s terénnou
realitou a poukazovala na rozpor s právne upraveným prístupom žalobkyne k jej pozemku. Podľa
žalovanej sú vlastníci pozemkov parc. č. XXXX C. Č.. XXX0 od roku 1968 viazaní povinnosťou trpieť

prechod na pozemok č. XXXX/X, B. na Z. Č.. XXX, aktuálne v spoluvlastníctve B. (J. J.. Č.. XXXX/
X, nachádzajúci sa napravo od dnešných troch pozemkov parc. č. XXXX, Č.. XXXX/X C. Č.. XXXX/
X). Je na ňom zapísané právo služobnosti prechodu, teda pozemková, poľná služobnosť in rem. Tá sa
podľa žalovanej metamorfovala do podoby vecného bremena (podľa novely Občianskeho zákonníka
č. 586/2007 Z. z., ktorou bolo do Občianskeho zákonníka vnesené nové ustanovenie § 151o ods. 3 -

nový druh vecného bremena - právo cesty cez priľahlý pozemok). Poukázala na to, že žalobkyňa mieni
prichádzať k svojej nehnuteľnosti cez pozemok v súkromnom vlastníctve tretích osôb na parc. č. XXXX/
X, B. na Z. Č.. XXX, ktorý je majetkom B., ktorí majú prístup na svoj pozemok cez bývalý pozemok parc.
č. XXXX, v súčasnosti rozdelený na dve parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X. Podľa žalovanej má žalobkyňa
prístup k svojej stavbe a nie je teda nutné a ani možné zriadiť pre ňu ďalší prístup cez les, osobitne

chránený pozemok vo vlastníctve tretích osôb. Lesné pozemky možno využívať na cestu pre motorové
vozidlá len na základe kladného záväzného stanoviska príslušného orgánu štátnej a to najdlhšie do
vydania rozhodnutia o vyňatí plochy z lesného fondu alebo rozhodnutia o obmedzení využívania lesného
hospodárstva, čo v danom prípade neexistuje. Snahu žalobkyne o dohodu nepovažovala za korektnú.
Žalobkyňa respektíve jej rodina nechávala vozidlá odstavené na jej pozemku, nevošla na svoju parcelu.

Nemá vedomosť o tom, že by ona alebo jej právni predchodcovia uzatvárali nejakú dohodu o prechode
cez ich pozemok a ak aj dohoda v minulosti bola, bolo to popri plote, a teda popri pozemku jej právneho
predchodcu. K svojmu pozemku prichádza podľa poveternostnej situácie, niekedy zospodu, niekedy
zvrchu, a to aj motorovými vozidlami. Cez pozemok pani B. prechádzala, nakoľko jej to táto tolerovala.
Súhlas Lesov, š.p. nemala, keďže podľa nej nebol potrebný.

6. Súd prvej inštancie ako nesporné vyhodnotil, že žalobkyňa predtým, ako v priebehu roku 2017
došlo zo strany žalovanej k vybudovaniu oplotenia okolo juhozápadnej časti pozemku s parc. č. XXXX/
X vo vlastníctve žalovanej, pristupovala k svojmu pozemku z parcely č. XXXX/X, po pozemku v správe
Lesov SR, š. p. následne po pozemku parc. č. XXXX/1 (vo vlastníctve RNDr. B. C. J. B.) a potom po

juhozápadnej časti pozemku parc. č. XXXX/X. Žalovaná popierala, že by došlo k vydržaniu vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez jej pozemok parc. č.
XXXX/X, a taktiež popierala, že sú splnené podmienky, aby bolo cez tento pozemok zriadené vecné
bremeno spočívajúce v práve cesty.

7. Z výsluchu svedkyne RNDr. Ľ. B. súd prvej inštancie zistil, že manžel žalobkyne nechával na
pozemku žalovanej zaparkované motorové vozidlo, čím podľa svedkyne znemožňoval žalovanej prístup
do záhrady. Od žalovanej vie, že manžel žalobkyne napadol žalovanú, osobne svedkom stretu nebola
a vie, že pozemok, podľa katastra, patrí žalovanej. Vozidlo žalobkyne videla na pozemku žalovanej
zaparkované naživo, aj na fotografiách, ktoré jej ukazovala žalovaná. Prístup na svoj pozemok realizuje

svedkyňa cez les po pozemku súkromných vlastníkov, za ktorým sa nachádza jej pozemok. Svedkyňa
vie o svojom práve prechodu po pozemku pána F., domnieva sa, že nakoľko tento pozemok tvoril
s pozemkom žalobkyne jeden celok, tak toto právo sa vzťahuje aj na pozemok žalobkyne. Drevené
oplotenie brániace v prejazde žalobkyne na jej pozemok umiestnila svedkyňa s partnerom po tom,ako žalobkyňa podala na žalovanú žalobu, keď očakávala, že následne podá žalobu na ňu. Drevené
oplotenie kopíruje hranicu jej pozemku. Svedkyňa neparkovala vozidlo na svojom pozemku, aby
nebránila žalobkyni v príjazde na jej pozemok. Vždy vyložili náklad a odparkovali vozidlo na tzv. kruháči.

8. Z výsluchu svedkyne B. F.kej súd prvej inštancie zistil, že rodina svedkyne kúpila pozemok v V. kolónii
niekedy v roku 1956 alebo 1957. Bol to pozemok pod lesom, kupovali ho od p. X.. Dúbravka bola
ešte dedina, nebola tam cesta, chodievalo sa cez polia a prístup na pozemok bol len z dolnej časti
(súčasná parcela XXXX/X), každý tam mal svoju bránu. Z hornej časti prístup nebol možný, bol tam

les a hraničné pásmo, z ktorého dôvodu mali plot posunutý nižšie, hoci si niektorí susedia neskôr po
zrušení hraničného pásma ploty posunuli vyššie k lesu, oni to nechali tak. Cesta tam nikdy nebola, bol
tam len chodník. Súčasná parcela č. XXXX/X bola len hlbokou roklinou. Dnes je na tejto parcele kvázi
cesta, ktorý stav vznikol až v súvislosti s výstavbou Dúbravky, keď sa roklina začala navážať. Súčasnú
parcelu, ktorú vlastní pani B., mal ešte niekedy v roku 1967 pán Mader, ktorý to následne predal Š. a
tí ju následne predali B.. Vie, že oni mali prístup zo strany rokliny popri pozemku p. O. cez pozemok

pani V. C. H.. Ten prechod je tam dodnes. Autá tam však nikdy nechodili, prechádzalo sa len peši.
Neskôr sa už k pozemkom vlastneným rodinou svedkyne dalo prechádzať aj z cesty oproti, po J., je to
parcela č. XXXX/X. Súčasná cesta sa tam v dnešnej podobe vytvorila v čase, keď tam býval prezident
F. a bola tam aj jeho osobná stráž, ktorá tam mala aj stanovište, ku ktorému sa potrebovala dostať.
Po rokline, dnešnej parcele č. XXXX/X, sa dalo prechádzať, keď sa začalo v Dúbravke stavať, presne

rok nevie, myslí si, že to bolo až po tom, ako pán H. odpredal svoje pozemky Š.V.; určite sa tam však
nedalo prechádzať autom. Vie, že stále bol zabezpečený prístup po pozemku O.. Plot ich severnej časti
pozemku popri pozemkoch O. C. H. bol postavený ešte pred rokom 1967 a bol rovný. Otec svedkyne
predal P. kúsok pozemku v tvare približne trojuholníka, nepamätá si presne kedy, potom si P. J.ostavili
bránku, cez ktorú na pozemok prechádzali. Že je bránka na ich pozemku, sa dozvedeli niekedy v roku

2012, resp. 2013 pri realizácii ROEP. V roku 1967 sa vlastníci dostávali k lesu cez bráničky, taká bola
aj medzi súčasnými parcelami č. XXXX/X C. Č.. XXXX/X, v roku 1967 zelená bránička neexistovala.
Žalobkyňa a jej predchodcovia sa dostávali na svoj pozemok z takzvaného kruháču, ktorý sa nachádza
na severozápadnej hranici pozemku B., po pozemku B. a pozemku patriaceho rodine svedkyne, vie, že
mali auto zaparkované na ich pozemku. Starý pán H. tam nechodieval, auto nemal, autom tam začal

chodievať až jeho syn L. po zdedení pozemku. Spôsob realizácie prístupu v súvislosti s realizáciou
rekreačnej chaty žalobkyne si svedkyňa už nepamätá, chatu staval ešte pán H..

9. Z ohliadky nehnuteľností (pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX, XXXX/X) súd prvej inštancie zistil, že od severu a od východu k miestu začiatku obhliadky (na

pozemku parc. č. XXXX/X pri rohu pozemku parc. č. XXXX/XX (fotografia č. 1) vedie verejne prístupná
komunikácia. Smerom južne až juhovýchodne od miesta začiatku obhliadky sa nachádzajú pozemky
parc. č. XXXX/X, XXXX C. XXXX/X, všetky vo vlastníctve žalobkyne a tiež s nimi susediace (z južnej
a čiastočne aj zo západnej časti a východnej časti) pozemky žalovanej parc. č. XXXX/X C. XXXX/X
(fotografia č. 2). Smerom popri pozemku parc. č. XXXX/X juhovýchodne (najprv po pozemkoch v správe

Lesov SR. š.p. (a vo vlastníctve tretích osôb), a následne po pozemku parc. č. XXXX/1 patriacemu
taktiež inej osobe, ako sú strany sporu (pani B. C. J. B.) sa nachádza pozemok parc. č. XXXX/X (patriaci
žalovanej), ktorý je oplotený tvárnicami. Za týmto oplotením sa nachádza vstupná brána k pozemku
žalobkyne parc. č. XXXX/X (fotografia č. 3). Murované oplotenie pokračuje ďalej smerom na východ od
pôvodnej vstupnej brány k pozemku žalobkyne (pred týmto oplotením sa nachádza na pozemku parc. č.

XXXX/X nedokončená časť murovaného oplotenia). Na pozemku žalovanej sa v južnej časti nachádzajú
dreviny - tuje, po ktoré bol možný, podľa vyjadrenia žalobkyne, pred vybudovaním murovaného oplotenia
príjazd. Pred severnou časťou parc. č. XXXX/X (fotografia č. 5) sa nachádza jednak vchod na pozemok
parc. č. XXXX (patriaci inej osobe, ako sú strany sporu - pán O.) ako aj vchod na pozemok parc. č.
XXXX/X (patriaci taktiež inej osobe ako sú strany sporu - manželia F.í). Podľa žalobkyne pozemok

parc. č. XXXX/X má taktiež súkromných vlastníkov, resp. pôvodný vlastník zomrel a po jeho smrti je
tento pozemok v správe Slovenského pozemkového fondu. Podľa žalovanej je tento pozemok určený
ako komunikáciou. Smerom na juh po pozemku parc. č. XXXX/X (popri pozemku parc. č. XXXX) pred
východnou časťou pozemku parc. č.XXXX/X, sa nachádza vstup na pozemok parc. č.XXXX/X (fotografia
č. 6).

10. Na fotodokumentácii prístupovej cesty v spise na č. l. 14-21 je zachytený stav, v akom sa nachádzal
žalobkyňou používaný prístup na parcelu č. XXXX/X ku dňu 16.3.2017 a pred týmto dátumom), kedy
žalovaná začala s budovaním základov pre oplotenie z tvárnic, ako aj stav oplotenia na pozemkužalobkyne resp. na hranici pozemkov parc. č. XXXX/X C. XXXX/X. Na fotodokumentácii v spise č. l.
203-208 je zachytený stav, v akom sa nachádzal žalobkyňou používaný prístup na parcelu č. XXXX/X
v období medzi 18.11.2017 až 30.11.2017, kedy žalovaná vybudovala okolo svojho pozemku parc. č.

XXXX/X oplotenie z tvárnic. Fotodokumentácia v spise na č. 1. 246- 254 zobrazuje stav okolia parcely
č. XXXX/X na začiatku roka 2018.

11. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX sú vlastníkmi parcely č. XXXX/X K. F. a E. F.. Podľa výpisu
z listu vlastníctva č. XXX sú vlastníkmi pozemkov parc. č. XXXX/X C. XXXX/X K.. Ľ. B. C. J. B.. Na

výpise je v časti Ťarchy vyznačené právo služobnosti prechodu na parc. č. XXXX - Y. XX/XXXX, v časti
iné údaje je uvedená služobnosť prechodu cez parc. č. XXXX C. XXXX - Y. XX/XXXX. Podľa výpisu
listu vlastníctva č. XXX týkajúceho sa parcely č. XXXX je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX E. A.. J.
O.. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je vlastníkom parcely č. XXXX/2 je B. F. (matka žalovanej)
parcela sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX/X - prístupovej ceste k lokalite. Podľa výpisu z katastra
nehnuteľnostítýkajúcehosaparcelyč.XXXX/Xjenatomtopozemkuinžinierskastavba-cestná,miestna

a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 2. 6. 1976 súd prvej inštancie zistil, že C. H., C. H. C. A. G. R. P. odpredali
manželom Y. P. C. Y. P. (sestra otca manžela žalobkyne, ktorá neskôr vlastníctvo previedla na svojho
syna, E. H., otca manžela žalobkyne) chatu a ideálnu polovicu pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/XX.

Spoluvlastníčkou pozemku s kupujúcimi zostala U. V.á.

13. Zo znaleckého posudku vyhotoveného Z. F. dňa 5.4.1984 súd prvej inštancie zistil, že znalec uvádzal
ako prístup k pozemku parc. č. 1740, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve manželov P. C. U. V.
nevybudovanú cestu poľnú (bez bližšej špecifikácie). Zo znaleckého posudku vyhotoveného znalcom

H. K. dňa 10.1.1996, súd prvej inštancie zistil, že znalec oceňoval rekreačnú chatu (dnes vo vlastníctve
žalobkyne), pričom prístup uvádzal z nespevnenej komunikácie (bez bližšej špecifikácie).

14. Zo žiadosti manžela žalobkyne o poskytnutie súčinnosti pri zriadení vecného bremena súd prvej
inštancie zistil, že manžel žalobkyne požiadal dňa 2.8.2016 žalovanú o poskytnutie potrebnej súčinnosti

pri zriadení vecného bremena v jeho prospech spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu
motorovými vozidlami.

15. Z čestného vyhlásenia pani RNDr. U. V.lovej súd prvej inštancie zistil, že prístupová cesta
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v Tavarikovej osade, v katastrálnom území Dúbravka, obec

Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako
pozemky parcely registra C evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X o výmere 565 m2 záhrady,
parc. č. XXXX o výmere 48 m2 zastavané plochy a parc. č. XXXX/X o výmere 72 m2 záhrady, ako
aj stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku - parcele registra C evidovanej na
katastrálnej mape parc. č. XXX1 tam mala byť od nepamäti a viedla pozdĺž oplotenia zo severnej časti

pozemku a vždy slúžila na prístup k záhradám už od r. 1959, kedy jej otec tento pozemok kúpil, ktorého
časti je toho času majiteľkou žalobkyňa. Pozemok bol neupravený, bola to len lúka ale cesta pod lesom
tam už bola. Cesta slúžila ako príjazdová cesta k záhradám a bola vždy verejná. Počas jej vlastníctva
nikdy nikto neriešil túto cestu ako vlastníctvo k príslušným záhradám. Ďalej prehlásila, že už v r. 1976,
keď sa časť pozemku predávala p. P., K.. H. a jej manželovi, mala táto záhrada samostatný prístup a

vstup na pozemok viedol cez bránu zo zaužívanej prístupovej cesty, ktorá bola verejná.

16. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 11.12.1967 súd prvej inštancie zistil, že predávajúce U. V., K. H.,
C. R. P., K.. H. odpredali kupujúcim - manželom H. Š. C. C. Š., pozemok, parc. č. XXXX/XX (parcela je
dnes pod parc. č. XXXX/X C. XXXX/X vo vlastníctve RNDr. B. C. J. B.). Podľa čl. III. zmluvy je predávaná

nehnuteľnosť bez tiarch. V čl. VI zmluvy sa zmluvné strany dohodli na vzájomnej služobnosti, podľa
ktorej mali predávajúce kupujúcim zabezpečiť prechod po severnom okraji ostávajúcej v ich vlastníctve
časti parcely č. 2219/7 (dnes pozemok vo vlastníctve manželov F.), a to od vchodu nachádzajúceho
sa poniže parcely č. XXXX/X (dnes pozemok vo vlastníctve A.. O.) na novovytvorenú parcelu č. XXXX/
XX. Kupujúci mali zabezpečiť predávajúcim prechod od lesa po južnom okraji kupovanej nehnuteľnosti,

t. j. novovytvorenej parcely č. XXXX/XX popri plote tvoriacom medzu s južným susedom prof. J. L..
Služobnosť mala ostať v platnosti aj v prípade, ak by jedna alebo druhá parcela, alebo jej časť, prešla do
vlastníctva alebo užívania inej osoby, príp. iných osôb. V prípade zriadenia verejnej cesty popri severnej
medzi parciel č. XXXX/X C. XXXX/XX sa uvedená služobnosť zruší ako bezpredmetná.17. Z geometrických plánov z februára 1977, č. 762-2610-017-77 a č. 0067-11-920-1965 z 22.6.1957
súd prvej inštancie zistil grafické znázornenie nehnuteľností v lokalite, v ktorej sa žalobkyňa domáha

voči žalovanej určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (eventuálne zriadenia práva vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty) v jednotlivých časových obdobiach.

18. Z rozhodnutia č. SU-13066/671/2017/C-6/Kr zo dňa 5.10.2017, ktorým bola povolená stavba s
názvom ,,Rekreačná chata“ stavebníkom K. F. C. E. F. súd prvej inštancie zistil, že pozemok parc.

č. XXXX/X (pozemok so spôsobom využívania pod kódom 37 - pozemok, na ktorom sú skaly, svahy,
rokliny, výmole, vysoké medze s krovím a kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok) je
pozemkom, ktorý tvorí dlhoročne a zaužívané nespevnenú prístupovú plochu pre časť záhradkárske
lokality Tavaríkova osada v Dúbravke.4

19. Z oznámenia o začatí územného konania zo dňa 5.9.2017 súd prvej inštancie zistil, že stavebný úrad

Mestskej časti Bratislava - Dúbravka začal na základe návrhu na vydanie rozhodnutia o využití územia, a
to terénnych úprav nespevnenej plochy a jej odvodnenia na časti pozemku CRN parc. č. XXXX/X z 26. 4.
2017 územné konanie, ktorého predmetom majú byť terénne úpravy a spevnenie miestnej komunikácie,
t. č. nespevnenej prístupovej plochy na pozemku CKN parc. č. XXXX/1, k. ú Dúbravka Bratislava, v
úseku ktorý začína na západne strane pri susedných pozemkoch CKN parc. č. XXXX/XX, K.. XXXX/1 a

končí na východnej strane pri pozemkoch CKN parc. č. XXXX/XX, K.. XXXX/X.

20. Z dohody o zrušení spoluvlastníctva zo dňa 26.2.1996 súd prvej inštancie zistil, že Y. P., K.. H. C.
U. V., K.. H.á ako podielové spoluvlastnícky pozemkov parc. č. XXXX C. XXXX sa dohodli na rozdelení
s tým, že Y. P. prevzala parcelu č. XXXX/X C. XXXX C. U. V. prevzala parcelu č. XXXX/X, rešpektujúc

pri tom geometrický plán č. 3210588 - 3/96 zo dňa 21.2.1996.

21. Z oprávnenia na využívanie lesnej cesty evidenčné číslo 19/2018 a 20/2018 súd prvej inštancie zistil,
že Lesy SR, š. p. povolili žalobkyni využívanie lesnej cesty v úseku Dúbravka - Záhradkárska osada
Ferencova draga, a to na pozemkoch, ktoré sú v správe Lesov SR, pre motorové vozidlá EČV L. C.

L., za účelom príjazdu k nehnuteľnosti na parcele č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X. Oprávnenia sú platné
do 21.12.2025.

22. Z komunikácie žalobkyne s A.. J. O.tem a s A.. K. F. súd prvej inštancie zistil, že títo nesúhlasia s
prechodom a prejazdom cez svoje pozemky, prvý menovaný z dôvodu prevencie konfliktných situácií a

druhý menovaný z dôvodu plánovanej výstavby rekreačnej chaty, ku ktorej už majú spracovaný stavebný
zámer a projektovú dokumentáciu stavby, pričom zmeny v dokumentácii by boli v rozpore s vydaným
stavebným povolením.

23. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd prvej inštancie zistil, že pozemok parc. č. XXXX (pozemok

nachádzajúci sa pred parcelou č. XXXX/X) je vo vlastníctve trinástich fyzických osôb, pričom Lesy, š.
p. vykonávajú správu tohto pozemku.

24. Z čestného vyhlásenia L. H. (manžel žalobkyne) zo 17.9.2018 v súvislosti s užívaním nehnuteľností
nachádzajúcich sa obci Bratislava - m. č. Dúbravka, v katastrálnom území Dúbravka, ktoré sú zapísané

na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor ako parcela registra „C“ č.
XXXX/2 o výmere 565 m2, druh pozemku: záhrady, parcela registra „C" č. XXXX o výmere 48 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č. XXXX/2 o výmere 72 m2, druh
pozemku: záhrady, rekreačná chata - stavba so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na parcele
XXXX súd prvej inštancie zistil, že ako bývalý výlučný vlastník rekreačnej chaty realizoval prístup k tejto

nehnuteľnosti na základe práva služobnosti dohodnutého v kúpnopredajnej zmluve zo dňa 11.12.1967
uzatvorenej medzi U. V. C. R. P. ako predávajúcimi a H. Š. C. C. Š. ako kupujúcimi, zapísaného na LV
č. X XX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor ako právo služobnosti prechodu na
parc. č. XXXX - Vz 28/68 a to formou prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu registra
č. XXXX/X, o výmere 846 m2, druh pozemku záhrady a následne cez parcelu registra č. XXXX/1, o

výmere 1527 m2, druh pozemku záhrady, ako bývalý výlučný vlastník rekreačnej chaty realizoval prístup
k tejto nehnuteľnosti aj v časti parcely XXXX/1 v presvedčení, že právo služobnosti vykonáva v rámci
hraníc určených v kúpnej zmluve z roku 1967, pričom prístup k rekreačnej chate vykonával popísanýmspôsobom na základe kúpnej zmluvy z roku 1967 a informácii o práve služobnosti od otca, pána E. H.ka,
ktorý vykonával prístup k rekreačnej chate vyššie uvedeným spôsobom.

25. Z titulu nadobudnutia pozemku parcela č. XXXX/X súd prvej inštancie zistil, že pozemok p. č.
XXXX/X L. na Z. Č.. XXX6 zapísaný položkou výkazu zmien (PVZ) č. 434/1997, na základe notárskej
zápisnice Nz 213/1997 vyhotovenej JUDr. Miloslavom Kováčom. Účastníkom bol E. H., dátum narodenia
13.3.1933. Notárska zápisnica bola označená „Osvedčenie o vyhlásení účastníka o nadobudnutí
vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb.“ Podľa textu

notárskejzápisniceodroku1976užívaliprávnipredchodcoviaE.H.-R.Y.P.,K..H.šekováajejmanželY.
P. nehnuteľnosti v Bratislave, katastrálne územie Dúbravka tak, ako sú zamerané v geometrickom pláne
32105088-11/96, novovytvorená parcela č. XXXX/X, záhrada, výmera 72 m2. Predmetnú nehnuteľnosť
odkúpili od AZ. H. C. R. H., ktorí už boli užívateľmi XXXX/X a túto mali oplotenú a v užívaní spolu s
parc. č. XXXX/X, XXXX, a teda minimálne od roku 1976 užívali vlastníci parc. č. XXXX/X, XXXX aj
novovytvorenú parc. č. XXXX/X ako vlastnú v domnení, že sú jej vlastníci.

26. Zo žaloby spisu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C/40/2017 súd prvej inštancie zistil,
že žalobkyňa sa v tomto konaní domáha, aby súd určil právo zodpovedajúce vecnému bremenu
spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok, parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/1 záhrada o výmere 849 m2, nachádzajúci sa v

katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava mestská časť Dúbravka: okres Bratislava IV, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2017 vyhotovenom
spoločnosťou GEOMETRICA s.r.o., autorizačne overenom Ing. Róbertom Patvarošom a úradne
overenom dňa 2.3.2017 Okresným úradom Bratislava katastrálny odbor pod č. 357/2017, ktorý má
tvoriť súčasť rozsudku, v prospech vlastníka pozemkov, parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej

mape, parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 565 m2
a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 72 m2, ako i stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej
na pozemku, parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nadobudnuté vydržaním. Vlastníci pozemku parcely registra

„C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X záhrada o výmere 849 m2, nachádzajúceho
sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, majú byť povinní trpieť a umožniť výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok,
parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X záhrada, o výmere 849 m2,

nachádzajúci sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres
Bratislava IV, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne
č. 6/2017 vyhotovenom spoločnosťou GEOMETRICA s.r.o., autorizačne overenom Ing. Róbertom
Patvarošom a úradne overenom dna 2.3.2017 Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pod
č. 357/2017, ktorý má tvoriť súčasť rozsudku, vlastníkom pozemkov, parciel registra „C“ evidovaných

na katastrálnej mape, parc. č. XXXX zastavaná plocha výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o
výmere 565 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 72 m2 , ako i stavby rekreačnej chaty, súp. č.
XXXX postavenej na pozemku, parcele registra „C" evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava mestská časť Dúbravka, okres
Bratislava IV, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX6. Eventuálne sa žalobkyňa domáha, aby súd zriadil

vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej
mape, parcelné č. XXXX/X záhrada, o výmere 849 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Dúbravka,
obec Bratislava mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v
rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, v prospech vlastníka
stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra „C“, evidovanej na

katastrálnej mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava -
mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Vlastníci pozemku
parcely registra „C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X záhrada o výmere 849
m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka,
okres Bratislava IV., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, majú byť povinní trpieť a umožniť výkon

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve cesty cez pozemok, parcely registra
„C“, evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X záhrada o výmere 849 m2, nachádzajúci
sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV,
zapísaný na liste vlastníctva č. 112 v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne, ktorý má tvoriť súčasťrozsudku, vlastníkom stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra
„C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Dúbravka,
obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX v

rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne, ktorý má tvoriť súčasť tohto rozsudku, vlastníkom stavby
rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej
mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť
Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX.

27. Z geometrického plánu č. 6/2017 v spise Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C/40/2017 súd
prvej inštancie zistil rozsah práva prejazdu a prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X, ktorého sa
žalobkyňa vo veci sp. zn. 22C/40/2017 domáha.

28. Z čestného vyhlásenia A.. O. K., zo spisu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C/40/2017,
súd prvej inštancie zistil, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v Tavarikovej

osade, v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava
IV., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parcely registra C evidované na katastrálnej
mape, parc. č. XXXX/2 o výmere 565 m2 záhrady, parc. č. XXXX o výmere 48 m2 zastavané plochy a
parc. č. XXXX/X o výmere 72 m2 záhrady, ako aj stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej na
pozemku parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXX1 je vyhlasujúcemu známa ako

jediná prístupová cesta k nehnuteľnosti, ktorú ako rodinný známy navštevoval v rokoch, kedy majiteľom
záhrady bol E. H. a neskôr jeho syn L. H.šek. Táto cesta bola verejne prístupná a viedla k bráne, ktorou
sa prechádzalo k rekreačnej chate a do záhrady. Cesta bola vyjazdená a pri návšteve slúžila aj na
odparkovanie auta. Počas návštev nikto nenamietal, že cestu používa ani mu nikto nebránil pri vjazde
autom k bráne pozemku.

29. Z čestného vyhlásenia A.. E. H., zo spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 22C/40/2017 súd
prvej inštancie zistil, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v Tavarikovej osade, v
katastrálnomúzemíDúbravka,obecBratislava-mestskáčasťDúbravka,okresBratislavaIV,zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX C. J. - J. K. M. U. na F. H., J.. Č. XXXX/X S. Y.H. XXX H. B., J.. Č.. XXXX S. Y.

XX H. B. J. J.. Č.. XXXX/X S. Y. XX H. B., C. C. R. K. M., R.. Č.. XXXX postavenej na pozemku - parcele
registra C evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX bola funkčná už od roku 1996, kedy darom
dostal záhradu jeho otec E. H.. Ako rodina sa tam niekoľkokrát ročne stretávali a robili rodinné oslavy.
Pretože táto cesta nebola nikým upravovaná jeho otec ako dôchodca túto cestu udržiaval a spevňoval,
aby slúžila aj na prejazd autom. Jeho deti a deti jeho brata časť prázdnin trávili spolu so starými rodičmi

na chate. Na záhradu chodieval so svojimi rodičmi aj pred rokom 1996 na návštevu k otcovej sestre
a prístupová cesta a vstupná brána viedla presne tak isto ako ju neskôr používal vlastník pozemku
jeho otec a potom brat a toho času jeho manželka (žalobkyňa). Cesta bola vždy používaná ako verejne
prístupná a používaná nie len ich rodinou, ale aj ostatnými susedmi, a tiež širokou verejnosťou, pričom
nikto nikdy v takomto užívaní nebránil.

30. Z čestného vyhlásenia pána L. H.ka, zo spisu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C/40/2017,
súd prvej inštancie zistil, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v Tavarikovej
osade, v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava IV,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky - parcely registra C evidované na katastrálnej

mape, parc. č. XXXX/X o výmere 565 m2 záhrady, parc. č. XXXX o výmere 48 m2 zastavané plochy
a parc. č. XXXX/X o výmere 72 m2 záhrady, ako aj stavby rekreačnej chaty, súp. č. XXXX postavenej
na pozemku - parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX viedla od čias, kedy
spolu s rodičmi chodieval na návštevu k otcovej sestre. Neskôr, keď záhradu dostal jeho otec E. H.
darom od sestry, chodievali s bratom pomáhať rodičom s údržbou záhrady. Prístupová cesta a brána k

záhrade boli tak, ako keď ju používala otcova sestra Y. P.ová. Nikdy sa táto cesta neriešila so susedmi
ako sporná, nikto nenamietal že tam parkujú autami. Bola verejná, prechádzali tadiaľto ľudia, ktorí boli v
lese na prechádzke. Slúžila na prístup do ich, aj do susedných záhrad. Po otcovej smrti záhradu zdedil
on. Záhradu sa snažil udržiavať tak ako otec. Až v roku 2014, kedy susedia R.í začali s prestavbou
záhradnej chatky nastali problémy. Z osobných aj zdravotných dôvodov previedol vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam na manželku - žalobkyňu.

31. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 129, § 130 ods. 1,2, § 134 ods. 1,4 § 151n
ods. 1,2, § 151o ods. 1,3 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník a uviedol, že vydržanie je jednýmzo základných spôsobov vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Prípustné je však iba vo
vzťahu k oprávnenej držbe práva zodpovedajúceho vecným bremenám. Subjekt práva vykonávajúci
právo zodpovedajúce vecnému bremenu musí toto právo vykonávať pre seba a so zreteľom na všetky

okolnosti musí byť dobromyseľný, že mu toto právo patrí. Na naplnenie dobrej viery nestačí, ak tvrdené
právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone
bránil, prípadne, že bolo vykonávané od nepamäti, napr. aj inými obyvateľmi. Taktiež ústny, prípadne
konkludentný súhlas vlastníka s prechádzaním cez jeho pozemok, nemôže byť dôvodom oprávnenej
držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne,

nie zo subjektívneho hľadiska. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú s ohľadom
na okolnosti prípadu možno po každom požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo
právo patrí. Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti súvisia s nejakým omylom, s ktorým je spojené
presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k veci alebo mu patrí výkon práva, pričom tento omyl
môže mať skutkovú alebo právnu povahu, musí sa však vždy jednať o ospravedlniteľný omyl. Právny
omyl môže spočívať v zmluve, ako právnom titule nadobudnutia, ktorá však nebola platne uzavretá.

V konkrétnom posudzovanom prípade žalobkyňa odvodzuje nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním od kúpnopredajnej zmluvy z 11.12.1967, ktorou predávajúce U. V., K. H.
C. R. P., K.. H. ako predávajúce odpredali kupujúcim - manželom H. R. C. C. R., J., J.. Č.. XXXX/XX
(J. E. G. J. J.. Č.. XXXX/X C. XXXX/X Y. Y. K.. B. C. J. B.). V čl. VI zmluvy sa zmluvné strany dohodli
na vzájomnej služobnosti, podľa ktorej mali predávajúce kupujúcim zabezpečiť prechod po severnom

okraji ostávajúcej v ich vlastníctve časti parcely č. XXXX/7 (dnes pozemok vo vlastníctve manželov
F.h), a to od vchodu nachádzajúceho sa poniže parcely č. XXXX/X (dnes pozemok vo vlastníctve
A.. O.) na novovytvorenú parcelu č. XXXX/11. Kupujúci mali zabezpečiť predávajúcim prechod od
lesa po južnom okraji kupovanej nehnuteľnosti, t. j. novovytvorenej parcely č. XXXX/X1 popri plote
tvoriacom medzu s južným susedom prof. E.. L.. Služobnosť mala ostať v platnosti aj v prípade, ak

by jedna alebo druhá parcela, alebo jej časť, prešla do vlastníctva alebo užívania inej osoby, príp.
iných osôb. V prípade zriadenia verejnej cesty popri severnej medzi parciel č. XXXX/X C. XXXX/
XX sa uvedená služobnosť mala zrušiť ako bezpredmetná. Zároveň žalobkyňa preukazovala svoju
dobromyseľnosť, ako aj dobromyseľnosť svojich právnych predchodcov čestnými vyhláseniami (čestné
vyhlásenie pani V., J. K., E. H., L. H.šeka). Vyhlasujúci okrem iného tvrdili aj to, že prístupová cesta

k pozemkom dnes vo vlastníctve žalobkyne bola využívaná v domnení, že ide o verejnú cestu. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciu prax, podľa ktorej, nemožno nadobudnúť
vecné bremeno spočívajúce v práve chôdze a jazdy výkonom práva (vydržaním) v prípade užívania
cudzieho pozemku v domnienke, že ide o verejnú cestu (napr. R 37/1992, rozsudok NS ČR z 21 08.
2000, sp, zn. 22Cdo 1007/1999, rozsudok NS ČR z 18. 07. 2006, sp. zn. 22Cdo 2887/2000). Právna

úprava služobností bola na území Slovenskej republiky používaná na základe prevzatého uhorského
obyčajovéhoprávado31.12.1950.TátoúpravabolanahradenáúpravouObčianskehozákonníka(zákon
č. 141/1950 Zb.), ktorý zaviedol právnu úpravu vecných bremien. Tieto práva mohli byť zriadené len
na určitý čas a len v prospech určitej osoby, pričom zanikali najneskôr smrťou (prípadne zánikom)
oprávnenej osoby. Občiansky zákonník účinný od 1.4.1964 (zákon č. 140/1964) až do 31.3.1983 právnu

úpravu zriaďovania vecných bremien na základe zmluvy neobsahoval. Podľa rozsudku NS ČR z 30.
8. 2007, sp. zn. 22Cdo 3538/2006, ak bola uzatvorená zmluva, ktorá odporovala zákonu, v tomto
prípade § 495 ods. 1 Občianskeho zákonníka, potom je takáto zmluva neplatná podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Na neplatnosť kúpno-predajnej zmluvy z 11.12.1967 v časti dohodnutej služobnosti nakoniec
poukazovala v konaní aj samotná žalobkyňa, resp. jej právny zástupca. Bez ohľadu na nemožnosť

zriaďovať vecné bremená zmluvou v období do 1.4.1964 do 31.3.1983, bolo možné napr. zmluvou podľa
§ 51 Občianskeho zákonníka upraviť záväzok s obligačnou povahou, nebolo to však vecné právo, ale
obligácia, ktorá však viazala len účastníkov zmluvy a nie neskorších nadobúdateľov nehnuteľnosti a ani
neskôr sa nezmenili len v dôsledku zmeny sociálno-ekonomických pomerov na vecné bremená (zmena
na vecné bremeno bola možná až po 1.4.1983, R 14/1988, R 42/1967 - z rozsudku NS ČR, sp. zn.

22Cdo 2720/2000). Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že právo služobnosti upravené
v kúpno-predajnej zmluve z 11.12.1967 nebolo upravené platne. Ustanovenie tejto zmluvy upravujúce
vzájomnú služobnosť mohlo mať v súdenej veci význam len pre posúdenie dobromyseľnosti žalobkyne
a jej právnych predchodcov vo vzťahu k používaniu pozemku žalovanej na príchod, resp. príjazd
motorovým vozidlom. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že žalovaná ani jej právni predchodcovia

neboli účastníkmi kúpno-predajnej zmluvy z 11.12.1967. Pokiaľ ide o rozsah upravenej „služobnosti“,
kupujúci, manželia Š.V., mali predávajúcim zabezpečiť prechod (nie prejazd od lesa po južnom okraji
kupovanej nehnuteľnosti, t. j. novovytvorenej parcely č. XXXX/X1 popri plote tvoriacom medzu s južným
susedom prof. J. L.. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania (fotodokumentácia parcielvo vlastníctve žalobkyne a žalovanej, svedecká výpoveď matky žalobkyne) preukázané, že pôvodné
oplotenie nekopírovalo súčasnú hranicu pozemkov XXXX/X C. XXXX/1, ale bolo posunuté v neprospech
parcely č. XXXX/X. Bez ohľadu na to, za kľúčovú pre posúdenie dobromyseľnosti žalobkyne a jej

právnych predchodcov považoval súd prvej inštancie dohodu z kúpno-predajnej zmluvy z 11.12.1967,
podľa ktorej v prípade zriadenia verejnej cesty popri severnej medzi parcelou č. XXXX/X C. XXXX/
X1 sa uvedená služobnosť mala zrušiť ako bezpredmetná. Je zrejmé, že účastníci kúpno-predajnej
zmluvy z 11.12.1967 sa snažili riešiť prístup k svojim nehnuteľnostiam úpravou „služobnosti“ z dôvodu,
že súčasná parcela č. XXXX/X bola v časti nachádzajúcej sa severne od pozemkov, parcela dnes s. č.

XXXX/X, K.. Č.. XXXX/X, nepriechodnou roklinou. Tento stav sa ale zmenil počas výstavby v mestskej
časti Dúbravky, v dôsledku čoho došlo k zasypaniu rokliny, v dôsledku čoho sa začala parcela č. XXXX/
X používať ako prístupová cesta (hoci nespevnená). Túto skutočnosť strany ani nerozporovali, vyplýva
to aj z rozhodnutia č. SU-13066/671/2017/C-6/kr z 5.10.2017 (stavebné povolenie pre manželov F.h) a
z oznámenia stavebného úradu MČ Bratislava - Dúbravka z 5.9.2017 o spevnení miestnej komunikácie
na pozemku parc. č. XXXX/X. Hoci je samotná „služobnosť“ upravená v kúpno-predajnej zmluve z

11.12.1967, s ohľadom na dobovú právnu úpravu neplatnou, vôľa, akú mali zmluvné strany pri jej
úprave a pri časovom obmedzení do sprístupnenia parcely č. XXXX/X, kedy sa mala stať služobnosť
bezpredmetnou, vylučuje tvrdenia o dobromyseľnom užívaní prístupu žalobkyne. Nakoniec samotná
žalobkyňa uvádzala vo svojej výpovedi, že na svoj pozemok prichádzala po parcele č. XXXX/X, J. po
J. Č.. XXXX/1. Súd preto uzavrel, že na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v dôsledku

jehovydržania,niejevkonkrétnomprípadesplnenápodmienkadobromyseľnej,atedaoprávnenejdržby
žalobkyňou, respektíve jej právnymi predchodcami, z ktorého dôvodu žalobu v tejto časti zamietol.
Súčasne súd prvej inštancie poukázal na to, že ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, môže súd na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podmienkou úspešnosti žaloby v tejto časti, je splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok. Prvou je,
že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe.
V konkrétnom prípade žalobkyňa vlastní síce pozemok, na ktorom je samotná stavba postavená, ale
nie je vlastníkom priľahlých pozemkov, ktoré by jej umožnili prístup k pozemkom, ktoré sa v lokalite v
súčasnosti reálne používajú ako prístupové cesty (pozemok parc. č. XXXX/1, resp. aj pozemok parc. č.

XXXX/X). Pozemoksparc.č.XXXX/Xstratilprístupkuparceleč.XXXX/X(aajkparc.č.XXXX/X)potom,
čo došlo v roku 1996 k rozdeleniu spoluvlastníctva medzi vtedajšími spoluvlastníkmi parcely č. XXXX
na súčasné parcely č. XXXX/X C. Č.. XXXX/X. Je z tohto pohľadu podľa názoru súdu prvej inštancie
irelevantné, že vlastníci parciel XXXX/X, K.. XXXX/X, trpeli naďalej prístup po južnej časti ich pozemkov,
de facto stále spôsobom, ako bol kedysi dohodnutý účastníkmi kúpno-predajnej zmluvy z 11.12.1967.

Druhou hmotnoprávnou podmienkou je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, ktorá
podmienka v súdenej veci podľa súdu prvej inštancie splnená nebola. Vo vzťahu k argumentácii
žalobkyne mohla obstáť len skutočnosť, že ňou navrhovaný prístup sa dotýka okrajových častí parciel
dotknutých vlastníkov pozemkov (parcely 1735/1, po parcele č. 2108, následne parcele č. 1742/1 a
nakoniec po parcele č. 1744/1- teda tak, ako to mala žalobkyňa aj jej právni predchodcovia zaužívané

pred zamedzením prístupu vybudovaním oplotenia žalovanou). Súd prvej inštancie upozornil na to, že
predtým, ako by sa žalobkyňa dostala na pozemok parc. č. 1742/1 a potom na pozemok žalovanej parc.
č. 1744/1, musí prechádzať cez pozemok parc. č. 2108. To je pozemok v správe Lesov SR, š. p., pričom
je vo vlastníctve trinástich fyzických osôb avšak Lesy SR, š. p. túto správu nevykonávajú vo vzťahu ku
všetkým vlastníkom. Oprávnenie, ktoré vydali Lesy SR, š. p. je časovo obmedzené do 31.12.2025. Je

pravdou, že lesné pozemky možno využívať na cestu pre motorové vozidlá len na základe kladného
záväzného stanoviska príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, a to najdlhšie do
vydania rozhodnutia o vyňatí plochy z lesného fondu alebo rozhodnutia o obmedzení využívania lesného
pozemku. V prípade žalobkyňou navrhovaného zriadenia práva cesty by v budúcnosti mohla nastať
situácia, kedy by žalobkyňa síce mala právo cesty cez parcely č. XXXX/X C. Č.. XXXX/X, nemusela

by sa však mať možnosť k nim dostať, či už z dôvodu možného vyňatia plochy z lesného fondu alebo
rozhodnutia o obmedzení využívania lesného pozemku, pričom vlastníci, prípadne vlastník parcely, by
rozhodnutím súdu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, nebol nijako viazaný, čím
by sa žalobkyňa ocitla v zásade v totožnej situácii, v akej je teraz. Zároveň pritom platí, že ani pri
žalobkyňou navrhovanom spôsobe riešenia prístupu neexistuje dôvod, aby právom cesty v prospech

žalobkyne bol zaťažený pozemok žalovanej (ako tretí pozemok v poradí od parcely č. XXXX/X, keďže
na svoj pozemok sa môže dostať už z pozemku parc. č. XXXX/X). Je síce pravdou, že by si to vyžiadalo
isté terénne úpravy pozemku parc. č. XXXX/1, respektíve tej časti, po ktorej by bol realizovaný prístup,
takéto riešenie by však malo byť uprednostnené pred zaťažením ďalšieho vlastníka. Odvolanie sa naspôsob, akým bol prístup historicky vykonávaný, teda aj po parcele č. XXXX/X, v konkrétnom prípade
s ohľadom na okolnosti prípadu podľa súdu prvej inštancie neobstojí. Taktiež neobstojí argumentácia,
že so zriadením prístupu pre žalovanú vlastníci okolitých pozemkov nesúhlasia (konkrétne odvolanie

na vyjadrenia pána F.a, resp. pána O.). Je pravdou, že terén pozemkov parc. č. XXXX/X, Č.. XXXX/X,
Č.. XXXX/X, Č.. XX39 sa zvažuje smerom od juhu k parcele č. XXXX/X, pričom na hranici s pozemkom
č. XXXX/X by si vytvorenie prístupu vyžiadalo výraznejšie terénne úpravy, ako v prípade pozemku č.
XXXX/X pri jeho južnej časti hranice s pozemkom žalobkyne parc. č. XXXX/X, nejedná sa však úpravy
nerealizovateľné. Navyše aj s ohľadom na historický vznik parciel č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/

X, je zrejmé, že tieto vznikli delením pôvodnej parcely č. XXXX/7, ktorej vlastníkom bola rodina pána
H., pričom táto parcela mala prístup zabezpečený, a práve v dôsledku jej neskoršieho delenia dnešná
parcela č. XXXX/X prístup stratila. Potom z tohto pohľadu, a to aj pri akceptovaní skutočnosti, že nie
je možné odmietnuť žiadosť o zriadenie prístupu len preto, že niekto nadobudol nehnuteľnosť bez
prístupu, resp. že sa on, príp. jeho predchodcovia prístupu zbavili, ako aj z pohľadu dĺžky prístupu a
počtu dotknutých vlastníkov pozemkov javí sa vhodnejšie realizovať prístup k parcele priamo z pozemku

parc. č. XXXX/X, a to buď cez parc. č. XXXX/X, J. M. J. XXXX/X.

32. Návrh žalobkyne spojiť konanie vedené pod sp. zn. 25C/15/2017 s konaním vedeným na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 22C/40/2017 súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že navrhovaný
postup nepovažoval napriek skutkovému súvisu za hospodárny. Stotožnil sa s názorom žalovanej, že

iba aktuálne konanie, vedené pod sp. zn. 25C/15/2017 vyžaduje na zmysluplný úspech žalobkyne aj
úspešnosť v druhom konaní, pričom naopak v prípade konania vedeného pod sp. zn. 22C/40/2017 to
neplatí.

33. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č.160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej aj CSP) a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na ich náhradu
v celom rozsahu.

34. Proti rozsudku podala v zákonom určenej lehote žalobkyňa odvolanie, voči ktorému namieta, že
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa poukázala na to, že právo služobnosti v

prospech žalobkyne zakladajúce jej dobromyseľnosť, ako aj dobromyseľnosť jej právnych predchodcov
bolo zriadené na základe kúpnej zmluvy z roku 1967, pričom poukazuje na čl. IV danej kúpnej zmluvy
a v tejto súvislosti upozorňuje na § 4 ods. 1, § 6 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností
v znení účinnom od 1.4.1964 do 1.1.1993, § 11 zákona č. 265/1992 Zb. v znení účinnom v období
od 1.1.1993 do 31.12.1995, § 70 ods. 2 zákona č. 165/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom od 10.1.1996.
Odvolávajúc sa na označené ustanovenia právnej úpravy upozorňuje žalobkyňa na materiálnu publicitu
katastra nehnuteľností, založenú na zásade hodnovernosti a následnej záväznosti údajov evidovaných
v katastri nehnuteľností vytvárajúcich právnu domnienku, v zmysle ktorej sa údaje evidované v katastri
nehnuteľností považujú za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Opak správnosti zápisu v katastri

nehnuteľností možno preukázať buď v nesporovom konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte,
alebo v sporovom konaní o určenie, či tu právo je alebo nie podľa § 137 písm. c) CSP. Žalobkyňa
zdôrazňuje, že žiadne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a ani žiadne konanie o určenie
neplatnosti práva služobnosti doposiaľ neprebehlo. Z čoho podľa žalobkyne pre danú vec vyplýva,
že aj napriek spriechodneniu parcely č. XXXX/X sa na právo služobnosti hľadí ako na právo platné

a účinné, nakoľko toto nebolo z katastra nehnuteľností vymazané. Právo služobnosti bolo od jeho
zriadenia kúpnou zmluvou z roku 1967 evidované v katastri nehnuteľností, pričom na LV č. XXX je
vedené aj v súčasnosti, spriechodnenie parcely č. XXXX/X nemalo za následok vznik takej okolnosti,
ktorá by odôvodňovala zánik ospravedlniteľného omylu žalobkyne a jej právnych predchodcov vo vzťahu
k vnímaniu existencie a účinnosti práva služobnosti. Podľa žalobkyne práva služobnosti zapísané na

LV č. XXX považuje za platné a účinné aj podielová spoluvlastníčka parcely registra „C“ č. XXXX/X,
K.. Ľ. B.cová, čo preukazuje, že na základe objektívnych skutočností nedošlo k takým zmenám, ktoré
by odôvodňovali zánik ospravedlniteľného omylu žalobkyne a jej právnych predchodcov. S poukazom
na skutočnosť, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia vychádzali okrem kúpnej zmluvy z roku 1967
aj z evidencie katastra nehnuteľností týkajúcej sa parcely XXXX/1, žalobkyňa argumentuje, že jej

dobromyseľnosť a jej právnych predchodcov nebola splnená iba zo subjektívneho hľadiska, ale aj z
hľadiska objektívnych právnych skutočností evidovaných v katastri nehnuteľností majúcich za následok
vytvorenie právnej domnienky, že právo služobnosti spriechodnením parcely č. XXXX/X nezaniklo. V
súvislosti s vyhláseniami E. H. C. L. H.a, že prístupová cesta k rekreačnej chate bola vykonávaná vdomnení, že ide o verejnú cestu žalobkyňa uviedla, že predmetné vyjadrenia sa týkali časti prístupovej
cesty od parcely č. XXXX/1 (verejnej účelovej komunikácie - lesnej cesty) vedúcej k parcele č. XXXX/
X (ďalej aj Lesná cesta). V spojitosti s dobromyseľným výkonom práva služobnosti aj v časti parcely

č. XXXX/1 vo vlastníctve žalovanej poukázala žalobkyňa na to, že na základe práva služobnosti bol
dohodnutý prístup k rekreačnej chate po južnej strane plotu (tvoriaceho medzu) s južným susedom
pánom prof. L.m (právnym predchodcom žalovanej). Umiestnenie spomínaného plotu, ako aj vstupnej
brány vedúcej k rekreačnej chate je znázornené na geometrickom pláne predloženom súdu, z ktorého
je zrejmé, že ak mali právni predchodcovia žalobkyne v zmysle práva služobnosti realizovať prístup

na parcelu č. XXXX/X popri plote so susedom pánom L.m, museli tento prístup realizovať aj formou
prechodu cez časť parcely XXXX/1, pričom v tejto časti bol prístup k parcele XXXX/X zo strany žalobkyne
akoajjejprávnychpredchodcovrealizovanývpresvedčení,žejerealizovanývrámcihranícstanovených
kúpnou zmluvou z roku 1967, t. j. v rámci hraníc parcely č. XXXX/X. Žalobkyňa zdôraznila, že nielen
žalobkyňa,aleanisamotnážalovaná(aanipaniK..Ľ.Ž.cová)nepoznalidoroku2015presnéhraniceich
pozemkov a vychádzali z hraníc historicky osadeného oplotenia. Z uvedeného potom podľa žalobkyne

vyplýva, že podmienka dobromyseľného výkonu práva služobnosti v dôsledku ospravedlniteľného omylu
bola splnená aj vo vzťahu k parcele č. XXXX/X, na základe čoho došlo k riadnemu vydržaniu vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu k rekreačnej chate aj v časti uvedenej parcely.
Žalobkyňa tvrdí, že podmienka dobromyseľného výkonu práva služobnosti nebola splnená iba zo
subjektívneho hľadiska, ale aj z hľadiska objektívneho vytvoreného právnou domnienkou o existencii

platného a účinného práva služobnosti na základe jeho evidencie v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa
nesúhlasí ani so súdom prvej inštancie zhodnotením skutkového stavu a so zhodnotením možných
riešení prístupovej cesty k rekreačnej chate. K rekreačnej chate neexistuje taký prístup, v rámci ktorého
by bolo možné nezasiahnuť do vlastníckeho práva niektorého zo susedov. Poukázala na to, že jediný
možný právny titul, na základe ktorého môže súd zriadiť právo prístupu k stavbe bez existujúceho

prístupu je ustanovenie § 151 o ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je súd oprávnený
zriadiť vecné bremeno spočívajúce výlučne v práve cesty a nie aj v povinnosti strpieť vykonanie
terénnych úprav. Z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV v právnej veci žalobkyne proti
K.. Ľ. Ž. C. A.. J. B. (Y. J. XXXX/X) pod sp. zn. 22C/40/2017 vyplýva, že vlastníci parcely XXXX/X so
zriadením práva cesty cez parcelu č. XXXX/X nesúhlasia. Z uvedeného postoja vlastníkov parcely č.

XXXX/X je zrejmé, že títo nebudú súhlasiť ani s terénnymi úpravami ich pozemku na účely možného
vytvorenia prístupu žalobkyne k rekreačnej chate. Keďže ustanovenie § 151 o ods. 3 Občianskeho
zákonníka umožňuje súdu rozhodnúť výlučne o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty,
žalobkyňa považuje právny názor súdu o možnom vykonaní terénnych úprav parcely č. XXXX/X za
nesprávny. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že aj keby sa žalobkyňa domáhala zriadenia prístupu k

rekreačnej chate cez súdom naznačené trasy a s takýmto uplatnením prístupovej cesty by bola úspešná,
predmetné prístupy k rekreačnej chate by nebolo možné realizovať bez nutnosti vykonania terénnych
úprav na parcele č. XXXX/1, respektíve na parcele č. XXXX/1, s ktorými však ani jeden z ich vlastníkov
nesúhlasí. Preto žalobkyňa tvrdí, že súdom prvej inštancie naznačené trasy nepredstavujú reálne
možnosti prístupu k rekreačnej chate, ale iba trasy teoretické a reálne nerealizovateľné. V súvislosti

s možným prístupom cez parcelu č XXXX/X žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutie mestskej časti
Bratislava - Dúbravka, ako príslušného stavebného úradu zo dňa 5.10.2017 č. k. SU-13066/671/2017/
C-6/Kr, ktorým bola pánovi Ing. K. F. C. J. E. F. povolená stavba na individuálnu rekreáciu s názvom
Rekreačná chata, v zmysle ktorého sú teda oprávnení na parcele č. XXXX/X postaviť rekreačnú
chatu, výlučne za podmienok stanovených v stavebnom povolení. Podľa stavebného povolenia musí byť

zriadené stavenisko zabezpečené pred vstupom cudzích osôb, v dôsledku čoho prístupu k Rekreačnej
chate nebude brániť iba terénny stav parcely č.XXXX/X, ale aj objektívna nemožnosť vstupu na uvedenú
parcelu z dôvodu realizácie rekreačnej chaty v zmysle stavebného povolenia. V nadväznosti na uvedené
žalobkyňa poukázala na stavebným povolením odsúhlasenú úpravu parcely XXXX/X, v zmysle ktorej
bude na južnej strane parcely vytvorený oporný múr s betónovým základom s výstužou z debniacich

tvárnic DT 300 v dvoch radoch a osadeným pletivom do výšky 1200 mm do oporného múrika. Z
uvedeného je zrejmé, že stavebným povolením odsúhlasené terénne úpravy parcely č. XXXX/X s
možných prechodom na parcelu č. XXXX/X z technického hľadiska nielenže nepočítajú, ale takýto
priamo vylučujú. Žalobkyňa namieta, že súdom prvej inštancie naznačovaný prístup k rekreačnej
chate predstavuje výlučne teoretický prístup, ktorý je v praxi z dôvodu absencie právneho titulu

na uskutočnenie nevyhnutných terénnych úprav nerealizovateľný. Uvedené potom nemôže mať za
následok nesplnenie podmienky nevyhnutnej na zriadenie vecného bremena, nakoľko v tomto prípade
je zrejmé, že prístup k rekreačnej chate inak ako žalobkyňou navrhovanou trasou možné zabezpečiť
nie je. Žalobkyňa má za to, že podmienka nevyhnutná na zriadenie vecného bremena spočívajúcav skutočnosti, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak nesúvisí s možnosťou domáhania sa
práva cesty k stavbe cez iné trasy priľahlých pozemkov vo vlastníctve tretích osôb, ale s otázkou
objektívnej možnosti získať prístup k stavbe inak, ako určujúcim výrokom súdu (napríklad zmluvne),

respektíve s otázkou možnosti získať alebo zabezpečiť prístup k stavbe bez zásahu do vlastníckeho
práva k priľahlým pozemkom, hoci na úkor zvýšených nákladov vlastníka stavby, ktorý sa domáha
zriadenia práva prechodu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že v rámci snahy o zabezpečenie
prístupu k rekreačnej chate oslovila všetkých vlastníkov priľahlých pozemkov v súvislosti s možnou
dohodou o zabezpečení prístupu k rekreačnej chate, pričom žiadny z jej susedov s možnou dohodou

ohľadne prístupu k rekreačnej chate nesúhlasil. Preto namieta, že tvrdenie o tom, že prístup k rekreačnej
chate možno zabezpečiť inak, je nesprávne. Žalobkyňa uviedla, že prístup k rekreačnej chate a jeho
trasa neboli zvolené z dôvodu pohodlnosti žalobkyne a nárokovania si najpohodlnejšieho prístupu k
rekreačnej chate, ale (s ohľadom na rešpektovanie vlastníckeho práva vlastníkov parcely č. XXXX/X
a žalovanej) a aj z toho dôvodu, že predmetná prístupová cesta zasahuje výlučne len do okrajových
a (z hľadiska situovania stavieb umiestnených na týchto pozemkoch) zadných častí parcely č. XXXX/

X a parcely č. XXXX/X tak, aby realizáciou práva prechodu a prejazdu došlo k čo najmenšiemu
zásahu do vlastníckeho práva k predmetným parcelám. Prístup k rekreačnej chate bol od roku 1967
realizovaný výlučne cez lesnú cestu, následne cez parcelu č. XXXX/X, a následne cez parcelu č. XXXX/
X, z čoho podľa žalobkyne vyplýva, že jej predchodcami vykonávaný prechod a prejazd k rekreačnej
chate nepredstavuje len historicky daný, ale aj dlhými rokmi overený prístup k rekreačnej chate, ktorý

nebol zamedzený z dôvodu jeho neefektivity, respektíve neprimeraného zásahu do vlastníckych práv,
ale iba z dôvodu aktuálne nepriaznivých susedských vzťahov. Žalobkyňa ešte uviedla, že rekreačná
chata predstavuje staršiu stavbu, ktorej aktuálny stav vyžaduje neustálu údržbu za pomoci stavebných
nástrojov a materiálov, ktorých váha neraz neumožňuje ich ručné prenášanie na dlhšie vzdialenosti. Z
uvedeného dôvodu právo prejazdu nie je otázkou komfortu žalobkyne, ale otázkou možnosti plniť si

všetky práva a povinnosti spojené s výkonom vlastníckeho práva k rekreačnej chate. Žumpa slúžiaca
na odvádzanie odpadových vôd z rekreačnej chaty je v súčasnosti umiestnená na parcele č. XXXX/X
vo vlastníctve pána A.. K. F. C. J. E. F., na ktorej má byť v zmysle stavebného povolenia postavená
nová rekreačná chata, v dôsledku čoho bude musieť byť táto žumpa odstránená a žalobkyňa bude
musieť na parcele č. XXXX/X vybudovať novú žumpu, čo sa však bez prístupu stavebných mechanizmov

stane takmer nemožné. Poukazujúc na vyššie uvedené žalobkyňa tvrdí, že za účelom užívania a
zabezpečenia riadnej údržby rekreačnej chaty je nevyhnutné zabezpečiť okrem práva prechodu aj
právo prejazdu k rekreačnej chate tak, ako bolo toto reálne vykonávané až do zamedzenia prístupu k
rekreačnej chate zo strany žalovanej. Žalobkyňa argumentuje, že miera zásahu do vlastníckeho práva k
priľahlým pozemkom musí byť posudzovaná nielen v rovine právnej, ale aj v rovine faktickej, nakoľko táto

je reálnym odzrkadlením skutočného zásahu do vlastníckeho práva. Účelom a výsledkom spravodlivého
rozhodnutia súdu nemá byť rozhodnutie založené na teoretickej potrebe nepriamej ochrany vlastníkov
pozemkov pod Lesnou cestou, ale rozhodnutie, ktorého výsledkom bude také riešenie prístupovej
cesty, aby ňou reálne došlo k čo najmenšiemu zásahu do vlastníckeho práva k okolitým pozemkom.
Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie podľa žalobkyne okrem hľadiska počtu zasiahnutých

priľahlých pozemkov zohľadniť aj faktický stav okolia, spôsob využitia okolitých pozemkov, orientáciu
pozemkov, terén a osadenie stavieb na týchto pozemkoch, k čomu nedošlo. Žalobkyňa odvolaciemu
súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel tak, že určí že
došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX/
X, respektíve zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX/X.

35. Žalovaná sa s napadnutým rozsudkom stotožnila. Uviedla, že ona (ani jej právni predchodcovia
vo vlastníctve parc. č. XXXX/X) neboli účastníkmi zmluvy z r. 1967, preto nemôže mať z tejto zmluvy
žiadne povinnosti. Podľa žalovanej sa žalobkyňa mýli, ak by takto chcela odvodiť svoje právo prístupu
ku svojej parcele č. XXXX/X. Vo vzťahu k jej parcele č. XXXX/X by bola táto argumentácia absurdná,

pretože takto ohraničený pozemok v r. 1967 právne neexistoval a plocha patrila právnym predchodcom
žalobkyne. Žalovaná poukázala na to, že aktuálne žalobkyňa požiadala príslušnú správu katastra o
zápis služobnosti/vecného bremena v rozsahu definovanom zmluvou z r. 1967 - teda úplne mimo plôch,
vlastnených žalovanou a dokonca mimo tvrdenej vydržanej parcely č. XXXX/X dnes vo vlastníctve
žalobkyne. Žalobkyňa v júli 2018 iniciovala zápis práva prechodu cez pozemok manželov F. pre svojich

susedov - p. RNDr. Ľ.. B. C. J.. B.. Žalovaná namieta záver odvolania žalobkyne, podľa ktorého má súd
určiť, že došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez parcelu
č. XXXX/X, respektíve zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez parcelu č.
XXXX/X a namieta, že ide o právne nekorektne nastolenú požiadavku, pričom k jej neprimeranosti sazáväzným spôsobom vyjadril KS v Bratislave v uznesení sp. zn. 9 Co 219/2017 zo dňa 27. 10. 2017.
Zneprístupnenie dnešnej parcely č. XXXX/X vyvolali neracionálnym, nedomysleným a obchodníckym
správaním právni predchodcovia vo vlastníctve ktorých bol tento pozemok, t.j. príslušníci širšej rodiny

p. E.. H.. Žalovaná preto zdôrazňuje, že súd má zákonom danú iba možnosť zriadiť k pozemku prístup
- nie je to ale povinnosť verejnej moci.

36. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

37. Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia

§ 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný
vklad do katastra nehnuteľnosti. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ
osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť (§134 ods. 4 OZ).

38. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Nadobudnutie tohto práva predpokladá, že oprávnený držiteľ vykonáva právo zodpovedajúce vecnému
bremenupresebaasozreteľomnavšetkyokolnostijedobromyseľný,žemákveciprávo,atonepretržite
desať rokov. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

je existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v
dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v skutočnosti len domnelom) jemu patrí právo k cudzej veci
spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva.
Titul nadobudnutia držby tu síce nemusí byť, držiteľ však musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v
dobrejviere,žejehodržbasaotakýtotitulopiera.Otázkaexistenciedobrejviery saposudzujezhľadiska

objektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú od neho možno požadovať, nemal
a nemohol mať pochybnosti, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí.

39. Cudziu nehnuteľnosť alebo jej časť možno užívať na základe rôznych právnych dôvodov, môže ísť
o záväzkový právny vzťah, môže ísť o stav, kedy vlastník nehnuteľnosti užívanie svojej nehnuteľnosti

inými osobami trpí, bez toho aby im k nehnuteľnosti vzniklo nejaké právo, alebo môže ísť o užívanie
cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa
možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ešte neznamená, že je držiteľom vecného
práva. To znamená, že držiteľská vôľa musí byť predpísaným spôsobom realizovaná navonok, teda
vlastníkovi pozemku, ktorý niekto užíva na prechod a prejazd musí byť dané najavo, že tak držiteľ robí

z vecného bremena, a vlastník musí tento stav trpieť. V opačnom prípade nemôže ísť o držbu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale len o správanie, ktoré je realizované z iného právneho dôvodu,
ktorým je aj napríklad verejné užívanie. Takéto správanie však nemôže byť kvalifikované ako držba
práva, a teda nemôže viesť k jeho vydržaniu.

40. Podľa skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie boli v katastrálnom území Dúbravka, v
obci Bratislava - m. č. Dúbravka okrajové časti parcely č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX (aktuálne
v podielovom spoluvlastníctve 13 spoluvlastníkov) a č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX (aktuálne
v podielovom spoluvlastníctve B.), Č.. XXXX/1 zapísanej na LV č. XXXX (aktuálne vo vlastníctve
žalovanej) z ich západnej strany (z pohľadu na katastrálnu mapu) dlhodobo nielen vlastníkmi týchto

pozemkov a ich právnych predchodcov, ale aj vlastníkmi pozemku č. XXXX/X a pozemkov nad
pozemkom č. XXXX/1 do roku 2016 bežne používané ako verejná lesná prístupová cesta, na
čom žalobkyňa jednoznačne založila svoju argumentáciu prednesenú v žalobe (na pojednávaní dňa
10.4.2018 žalujúca strana predniesla, že sa pridržiava všetkých písomných podaní - č. l. spisu 298)
vyznačila ju na k žalobe pripojenej informatívnej kópii z mapy (č. l. spisu - 22) a podopretú čestnými

prehláseniami pani V., J. K. C. E. C. L. H.. Dokumentuje to aj pôvodný stav oplotenia, podľa
ktorého si vlastníci týchto dotknutých pozemkov postavili ploty na západnej strane pozemkov vo
vzdialenosti šírky tejto cesty od hranice svojich pozemkov. Označená cesta spájala nehnuteľnosti strán
sporu s ostatnými komunikáciami. Preto z tohto pohľadu vyjadrenie žalobkyne prednesené na otázkujej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.4.2018 (č. l. spisu - 302), podľa ktorého vstupovala na
pozemok žalovanej titulom dohody z roku 1968 uzavretej medzi predávajúcimi U. V. C. R. P. C. F. H.
C. C. Š., teda titulom dohody právnych predchodcov B.h vyznieva účelovo, ako prispôsobenie potrebám

vedeniakonania.Uvedenépredanúvecpotomznamená,žepokiaľžalobkyňaajejprávnipredchodcovia
časť pozemku z parcely č. XXXX/X užívali v domnienke, že ide o verejnú lesnú cestu, nemohli byť v
oprávnenej držbe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu cesty. Užívanie cesty žalobkyňou a jej
právneho predchodcu skončilo v roku 2016, kedy si žalovaná posunula oplotenie až na hranicu svojich
pozemkov, a následne i keď len provizórne , tak urobili aj vlastníci pozemku parcely č. XXXX/X(H. B.).

41. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa v danej veci právny dôvod k uchopeniu
oprávnenej držby práva cesty nepreukázala. Kúpna zmluva uzavretá dňa 10.1.1968 medzi
predávajúcimi U. V. C. R. P. C. F. H. C. C. Š. o predaji časti z pozemku pôvodné parcelné číslo XXXX /.
nie je titulom, z ktorého by bolo možné odvodiť vznik vecného bremena. Dotknutá parcela aktuálne č.
XXXX/X totiž nebola vôbec predmetom tejto zmluvy (vlastník tejto parcely nebol účastníkom zmluvy)

a nie je ani premietnutá do práva služobnosti evidovaného na LV č. XXX, pre obec Bratislava - m. č.
Dúbravka, katastrálne územie Dúbravka, na ktorý zápis žalobkyňa poukazuje v rámci svojej odvolacej
argumentácie. Podľa označeného listu vlastníctva č. XXX, časť C - Ťarchy právo prechodu je viazané
na parcelu č. XX40 a bola ním zaťažená parcela č. XXXX/X (aktuálne v spoluvlastníctve B.). K času
uzavretia označenej zmluvy pôvodné oplotenie nekopírovalo dnešnú hranicu pozemkov č. XXXX/X C.

Č.. XXXX/1, ale bolo posunuté v neprospech parcely č. XXXX/X. Samotná služobnosť prechodu mala
byť vedená južne pod hranicou pozemku (pod parcelou č. XXXX/X) vo vlastníctve právneho predchodcu
žalovanej. To znamená, že vlastníci pozemku č. XXX0 k času uzavretia označenej kúpnej zmluvy neboli
dobromyseľní v tom, že by mohli oprávnene používať na prechod parcelu č. XXXX/X. Predávajúci
a kupujúci z označenej kúpnej zmluvy boli oboznámení so spôsobom prístupu na pozemok parcela

č. XXXX, pričom od tejto zmluvy nie je možné odvodzovať akékoľvek, čo i len domnelé oprávnenie
na právo prístupu cez akýkoľvek pozemok vlastnícky nepatriaci účastníkom označenej kúpnej zmluvy,
navyše pri dojednaní zániku prechodu na pozemok parcela č. 1XXX, z pozemku parcela č. XXXX/X
po spriechodnení parcely č. XXXX/X, ktorá sa v 80.- tych rokoch minulého storočia stala prístupovou
cestou. Pokiaľ sa žalobkyňa ako nadobúdateľka nehnuteľnosti - parcely č. XXXX/X, Č.. XXXX, Č..

XXXX/X a stavby postavenej na parcele č. XXXX B. na Z. Č.. XXXX, v katastrálnom území Dúbravka,
obec Bratislava - m. č. Dúbravka uspokojila len s vedomosťou o zaužívanom prístupe k stavbe v jej
vlastníctve a o existencii práva tohto prístupu sa nepresvedčila, nemohla byť objektívne so zreteľom
na všetky okolnosti danej veci v dobrej viere, že jej toto právo patrí, pretože pri normálnej opatrnosti,
ktorú bolo možné od nej požadovať, si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu mohla overiť.

Zjavne sa tak nestalo z dôvodu, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia prístup k stavbe cez pozemok
žalovanej vykonávali v domnienke, že prechádzajú cez verejnú prístupovú cestu, čo je zrejmé z tvrdení
žalobkyne v žalobe. Uvedené pre danú vec znamená, že neexistuje právny doklad, od ktorého by
žalobkyňa odvodzovala svoju dobromyseľnosť, že oprávnene vykonáva právo prechodu a prejazdu
cez žalovanú parcelu č. XXXX/X Y. katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - Dúbravka vedenú

správou katastra na LV č. XXXX.

42. Rovnako je vecne správny aj výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti, ktorou sa
žalobkyňadomáhalazriadeniavecnéhobremenavprávecestycezpriľahlýpozemok,podľaustanovenia
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia platí, že ak nie je vlastník

stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,
súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, spočívajúce
v práve cesty cez priľahlý pozemok.

43. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práva vlastníka pozemku, a preto je

potrebné vždy posúdiť pomer výhody, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla zriadením
vecného bremena cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Súd musí zaistiť, aby bolo možné
stavbu riadne užívať a musí dbať na to, aby vlastník pozemku bol obmedzený čo najmenej. Zriadenie
vecného bremena, ktoré zodpovedá právu cesty cez priľahlý pozemok k stavbe predstavuje určitý
spôsob vyporiadania vzťahu medzi vlastníkom stavby, ku ktorej nie je zaistený prístup a vlastníkom

priľahlého pozemku. Obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena je v právnej praxi
ale inštitútom výnimočným, pretože dochádza k faktickému znehodnoteniu nehnuteľnosti jej zaťažením
vecným bremenom. Preto súd môže zriadiť cestu len v rozsahu zaisťujúcom objektívne riadne užívanie,
ajkeďnepôjdeoužívaniekomfortné.Súdsamusízaoberaťajtým,čiprístupkstavbeniejemožnézaistiťspôsobom, ktorý sa práv žalovaného nedotýka, alebo sa ich dotýka menej výrazne, než ako navrhoval
žalobca.

44. V súdenej veci zo skutkového stavu vyplynulo, že právni predchodcovia žalobkyne mali právo
prístupu k stavbe na parcele č. XXXX zaistený po severnej hranici pozemku parcelné číslo XXXX a to
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.1.1968, avšak len do času zriadenia verejnej cesty popri severnej
hranici susediacich pozemkov, parcelné čísla č. XXXX C. XXXX (aktuálne č. XXXX/X). Prístupová cesta
pri severnej hranici týchto pozemkov bola zriadená v 80. rokoch 20. storočia. Podieloví spoluvlastníci

pozemku parcela č. XXXX ( U. V. C. S. XX.X.XXXX Y. P. C. Y.Z. P., K.. H. ) v tom čase na danú
situáciu nereagovali a prístup k parcele č. XXXX z jej severnej hranice (komunikácia na parcele č.
XXXX/1) nevybudovali, keď Y. P. C. Y. P. mali podľa kúpnej zmluvy účinnej dňom 30.6.1976 užívať
vrchnú časť pozemku parcely č. XXXX s kúpenou chatou so samostatnou prístupovou cestou, ktorou
bol práve prístup zaistený po severnej hranici pozemku parcelné číslo XXXX/X podľa kúpnej zmluvy zo
dňa 10.1.1968. Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s parcelným číslom

č. XXXX (záhrada) a č. XXXX (zastavaná plocha - chata) uzavretá medzi spoluvlastníčkami U. V. C.
Y. P. účinná dňom 12.3.1996, podľa ktorej sa U. V. stala výlučnou vlastníčkou novovytvorenej parcely
č. XXXX/X bezprostredne zo severnej strany hraničiacou s komunikáciou na parcele č. XXXX/X a Y.
P.vičová sa stala výlučnou vlastníčkou parcely č. XXXX a novovytvorenej parcely č. XXXX/X, prístup
na tieto parcely nerieši. Y. P. a jej právni nástupcovia vstupovali na pozemok parcelné číslo XXXX/X C.

F. R. na J. Č.. XXXX zo západnej strany popri severnej hranici s parcelou č. XXXX/X vo vlastníctve
žalovanej, pričom v roku 2016 sa právny predchodca žalobkyne (jej manžel) podľa obsahu súdneho
spisu dozvedel, že pozemok pod prístupovou cestou zo západnej strany v časti bezprostredného vstupu
na parcelu č. XXXX/2, a následne k stavbe na parcele č. XXXX vedie cez pozemok parcelné číslo XXXX/
X vo vlastníctve žalovanej.

45. Z miestnej ohliadky vykonanej súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že parcela č. XXXX, na
ktorej je situovaná stavba vo vlastníctve žalobkyne, a v prospech ktorej sa žalobkyňa domáha zriadenia
vecného bremena, susedí s priľahlou parcelou č. XXXX/X (tiež vo vlastníctve žalobkyne) a táto susedí s
parcelou č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Prístup k parcele č. XXXX/X cez ktorú je možné

vstúpiť na parcelu č. XXXX/X C. Č.. XXXX je však možný len prechodom z komunikácie na parcele
č. XXXX/X M. J. Č.. XXXX, evidovanú v registri E na LV č. XXXX pre k. ú Dúbravka, obec Bratislava
- m. č. Dúbravka v spoluvlastníctve 13 vlastníkov a cez parcelu č. XXXX/X evidovanú v registri C na
LV č. XXX pre k. ú. Dúbravka, obec Bratislava - m. č. Dúbravka v podielovom spoluvlastníctve Ľ.
B. C. J. B.. To znamená, že úspešnosť žaloby žalobkyne v danej veci predpokladá, že nevyhnutnou

cestou k zabezpečeniu prístupu k stavbe musia byť zaťažené aj iné (všetky) pozemky, cez ktoré má
byť prístup realizovaný, a ktorých žalobkyňa nie je vlastníkom, pretože zaťaženie vecným bremenom
výlučne pozemku žalovanej, za situácie kedy Ľ. C. J. B. žalobkyni prejazd a prechod cez ich pozemok
na parcele č. XXXX/X po západnej strane odmietli (nepovolili) a na pozemok na parcele č. XXXX
má žalobkyňa zabezpečený len dočasný súhlas s prejazdom dvoch konkrétne určených osobných

vozidiel, ktorý súhlas je odvolateľný, by zriadenie vecného bremena výlučne len na pozemok žalovanej
bezprostredne priľahlý k prístupu žalobkyne k jej stavbe bolo vecným bremenom akademickým a
nebolo možné by ho naplniť. Pokiaľ žalobkyňa nemá právne zabezpečený prístup k parcele č. XXXX/
X (v preskúmavanej veci takýto právny stav nepreukázala), nemožno v danej veci urobiť spoľahlivý
záver, že prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, ako zriadením vecného bremena na

parcelu č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej, čím v danej veci neboli splnené podmienky pre zaťaženie
žalovanej nepriaznivými dôsledkami, ktoré by je vznikli vyhovením eventuálnej žalobe žalobkyne. Z
tohto pohľadu je pre danú vec bezpredmetným riešiť otázku, či zaistenie prístupu k stavbe v zmysle §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka má byť realizované iným prístupom, zaťažením menšieho počtu
vlastníkov dotknutých pozemkov, to znamená cez iné pozemky, kedy je podľa názoru odvolacieho

súdu potrebné zvažovať porovnanie obmedzení dotknutých vlastníkov priľahlých pozemkov (šetrnosť a
únosnosť zaťaženia) tak, aby vo svojom výsledku boli čo najmenšie z pohľadu pomerov v danej lokalite,
z pohľadu výmer dotknutých pozemkov a záberu plošnej výmery pre trasu prístupovej cestu, ako aj z
pohľaduosobitostískutkovéhostavuveci,pričomdôkaznébremenovovzťahukpodmienkeuplatneného
vecného bremena, - že prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, zaťažoval žalobkyňu.

46. Na záver odvolací súd poukazuje aj na to, že vecné bremeno nie je možné zriadiť bez náhrady,
a to i za stavu, kedy ustanovenie § 151o Občianskeho zákonníka, takéto právo vlastníkovi priľahlého
pozemku nepriznáva, pretože nie je daný zákonný ani rozumný dôvod, pre ktorý by mal vlastník vecnýmbremenom zaťaženého pozemku znášať tak výrazný zásah do svojho vlastníctva bezodplatne. Podľa
článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) vyvlastnenie alebo
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a

za náhradu.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby (výrok II.) postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

48. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s
§ 262 odsek 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal odvolací súd
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).