Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 13P/228/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609200640
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:3609200640.41

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,

zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov:
L.. Z. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., N. XX, zast. JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom
Banská Bystrica, Námestie Š. Moysesa 4 a M.. F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., W. XXXX/X, zast.
Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o. so sídlom v Nitre, Farská 25 v konaní o
návrhoch rodičov na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 24P/3/2007-87 zo dňa 29.07.2008 v časti úpravy styku
otca s maloletou D. G., nar. XX.XX.XXXX, že styk otca s maloletou neupravuje.

Súd ukladá maloletej D. G., nar. XX.XX.XXXX a jej rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu a to prostredníctvom orgánu sociálno-právnej ochrany detí - Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra - Referátu poradensko-psychologických služieb, ktoré poradenstvo
sa bude realizovať vždy v párnom týždni v kalendárnom roku v stredu v čase od 15:00 hod. do 16:00
hod. v priestoroch referátu poradensko-psychologických služieb. Obaja rodičia sú povinní dostaviť sa v
stanovenú hodinu na uvedenú adresu a rešpektovať plán výkonu výchovného opatrenia.

Súd ukladá matke maloletého dieťaťa povinnosť v stanovenú hodinu zabezpečiť účasť maloletého
dieťaťa na výchovnom opatrení podľa pokynov Referátu poradensko-psychologických služieb.
Uvedenévýchovnéopatreniebudetrvaťpodobujednéhorokaododňaprávoplatnostitohtorozhodnutia.

Súd konanie o návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 9.3.2009 podala matka maloletej na Okresný súd Partizánske návrh na zmenu úpravy práv a

povinností k maloletej D., v ktorom žiadala, aby súd zmenil predchádzajúce rozhodnutie v časti úpravy
styku otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu nedeľu v
mesiaci v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a to vždy za prítomnosti matky. Svoj návrh odôvodnila
tým, že otec jednak styk v rozsahu, ktorý mu bol určený súdom nevyužíva a to hlavne nepárny utorok
v mesiaci, kedy sa styk vôbec nerealizoval. Tiež sa nerealizuje každú nedeľu, stalo sa napr. v mesiaci
január 2009, že otec neprišiel na styk s dcérou ani raz. Ani časový rozsah styku nevyužíva v plnej miere,
stačí mu cca. 90 minút a je pravidlom, že na styk mešká. (1)

Dňa 17.6.2009 podal otec návrh na Okresný súd Partizánske, v ktorom tiež žiadal zmeniť rozsah styku
s maloletou D. a to na každý nepárny piatok od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý rok odo
dňa 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. a tiež každú párnu stredu od 15.00 hod. do 17.30hod. vždy bez prítomnosti matky. Svoj návrh odôvodnil tým, že samé dieťa sa dožaduje, aby styk s
ním trval dlhšie a bez prítomnosti matky, čo matka rezolútne odmieta alebo podmieňuje požadovaným
neúmerne vysokým výživným z jeho strany. Matku pritom niekoľko krát vyzval, aby zvyšovala životnú

úroveň jeho dcére nielen prostredníctvom výživného ale aj tým, aby sa zamestnala, čo taktiež odmieta
a je dobrovoľne nezamestnaná. Matka študuje diaľkovo na vysokej škole v Bratislave, kde vyučovanie
prebieha v piatky a soboty, ktoré dni teda netrávi s dieťaťom. Zmena pomerov nastala aj na jeho strane
a plnením si pracovných povinností ako sudca má pojednávacie dni v utorok a v piatok a preto sa z
uvedených dôvodov nemôže styk v tieto dni realizovať. (2)

Dňa 3.11.2010 podal otec maloletej na Okresný súd Partizánske návrh na zverenie maloletej D.
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa realizovala v týždňových intervaloch
vždy od 15.00 hod. pondelka. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka v konaní o rozšírenie styku s
maloletou spôsobuje prieťahy a obštrukcie a permanentne mu bráni v už upravenom styku s maloletou.
Bol preto nútený podať návrh na výkon rozhodnutia, súd však matku doposiaľ nedonútil dobrovoľne

rešpektovať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie. On má vytvorené vhodné podmienky na
zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa, je riadne zamestnaný a dokáže pokryť náklady v súvislosti
so starostlivosťou o dieťa. (3)

Okresný súd Partizánske uznesením č.k. 3P/33/2010-105 zo dňa 7.10.2011 spojil uvedené veci na

spoločné konanie, ktoré boli následne vedené na uvedenom súde pod sp. zn. 6P/99/2009. (4)

Otec vypočutý ako účastník konania uviedol na pojednávaní dňa 23.10.2015, že nemá so svojou dcérou
kontakt viac ako dva roky, viackrát upozorňoval aj súd, aj úrad práce, že sú marené jeho styky s
dieťaťom. Pri verbálnych útokoch zo strany starej matky a matky dieťaťa bola prítomná aj dcéra, čo

na ňu nevplývalo dobre. To vyústilo do stavu, že po útokoch na verejnosti matke oznámil, že nebude
chodiť na stretnutia s dcérou pokiaľ to nebude bez jej prítomnosti. Pokúšal sa o kontakt s dcérou aj
v škole, ktorú dieťa navštevuje, ale po verbálnych útokoch zo strany starej matky odtiaľ odišiel. Toto
bolo v novembri 2012. Pokiaľ mal kontakt s dcérou, tak jej kupoval aj darčeky, neskôr sa dozvedel, že
stará matka dala darčeky buď na charitu alebo ich vyhadzovali. Matka nedovoľuje, aby dcére zavolal,

alebo ju inak kontaktoval, jej cieľom je dosiahnuť to, že tak ako ani ona nepoznala svojho biologického
otca, aby ani jeho dcéra svojho otca nepoznala a za otca považovala toho, kto ju vychováva. Ďalej otec
uviedol, že informácie ohľadne vyučovacích výsledkov dcéry pozná z internetu, posiela dcére peniažky
za vysvedčenie, na Vianoce, na narodeniny, väčšinou to býva tých 100 eur nad rámec výživného.
Opakovane žiadal o prešetrenie pomerov na N. XX, čo je 3-izbový byt kde bývajú všetci spolu, nakoľko

v čase, keď on chodil do tej domácnosti, bol byt v dezolátnom stave. (5)

Právna zástupkyňa matky uviedla, že pôvodný návrh matky smeroval k zmene úpravy styku otca s
maloletou. S poukazom na znalecký posudok O.. V. je v záujme dieťaťa, aby sa nestretávalo s otcom
osobne, ale telefonicky každú stredu v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod. Matka poslala podrobné

vyjadrenie k znaleckému posudku so svojimi námietkami s tým, že mala základnú výhradu a to
objektívnosť. Tiež v znaleckom posudku chýbala interakcia medzi otcom a maloletou. Maloletá má
záujem vypovedať v tomto konaní. Vzhľadom k jej zdravotnému stavu navrhujú, aby to neprebiehalo v
priestoroch pojednávacej miestnosti, ale v iných priestoroch súdu bez prítomnosti účastníkov konania.
Je potrebné si uvedomiť, že dieťa už má 14 rokov, nie je veľmi štandardné, aby sa styk upravoval

od začiatku pri takto veľkom dieťati, maloletá je v čase puberty, nie je vzhľadom k tomu jednoduché,
aby sa podvolila a prinútila k niečomu, k čomu má odpor. Samotná znalkyňa v znaleckom posudku na
strane 22 uviedla, že dieťa má z otca strach. Lekárskymi správami je potvrdená fobická úzkostná a
depresívna porucha. Pokiaľ by bolo nariadené výchovné opatrenie, vzťah medzi otcom a dieťaťom by sa
neupravil, nakoľko dieťa apriori odmieta styk s otcom v akejkoľvek forme, preto matka navrhla styk aspoň

telefonickou formou a pokiaľ by sa vzťah aspoň takýmto spôsobom nadviazal, mohlo by sa pokračovať
ďalej. Matka tiež namieta sedenia na úrade práce v Nitre, nakoľko matka otca tam má nejaké známe,
nevedia konkrétne koho. Matka však musí mať dôveru k psychológovi, resp. k psychoterapeutom, aby
k tomu želanému výsledku dospela. Čo sa týka bývania, tak rodičia matky sú odsťahovaní v Rakúsku,
kde sa aj väčšinu času zdržiavajú. Matka býva sama s dcérou na N. XX. Matka vykonáva opatrovateľku

blízkej osoby - svojej starej matky, táto na tej adrese ale nebýva. Čo sa týka telefonických kontaktov, tak
otec maloletej zavolal dňa 17.4.2019, maloletá otcovi zdvihla telefón a spolu komunikovali. K rozhovoru
sa vyjadrila, že ju otec ani raz pekne neoslovil, celý čas jej hovoril D., hovoril jej, že si má uvedomiť,
že je dcérou sudcu a celý čas sa správal povýšenecky. Následne otec maloletej už nezavolal. Tentotelefonát spôsobil maloletej značný stres, preto museli navštíviť psychiatričku. Následne sama maloletá
kontaktovala otca SMS správou. (6)
Právna zástupkyňa matky v konečnom návrhu žiadala súd návrh otca v plnom rozsahu zamietnuť.

Znalkyňa neodporúča striedavú osobnú starostlivosť, dokonca ju považuje za neprijateľnú. Tak isto
neodporúča styk otca s dieťaťom počas víkendu. Je zrejmé, že dieťa otca odmieta, nechce sa s ním za
žiadnychokolnostískontaktovať.Znalkyňatiežskonštatovalaprerušenieväzbymedziotcomamaloletou
atiež,žejepotrebnépostupovaťprijejobnovovaníveľmiopatrne.Pretonavrhujúkontaktotcasdieťaťom
v rozsahu telefonického kontaktu každú stredu od 18.00 hod. do 18.30 hod., nakoľko ako uviedla

znalkyňa, je to dobrý prvý krok pri obnovovaní vzťahu otec - dieťa. (7)

Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že v časti zverenia dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti berú svoj návrh späť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nie je dôvod, aby bol styk
otca s dieťaťom zakázaný. Navrhovaný telefonický styk nie je dostatočný na upevnenie, resp. obnovenie
väzieb medzi otcom a dieťaťom. Na základe odporúčania znalkyne navrhujú, aby súd rozhodol v zmysle

vydaného neodkladného opatrenia a nariadil výchovné opatrenie v uvedenom znení, v rámci ktorého by
sa realizoval styk otca s dieťaťom. (8)

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že z výsledkov dokazovania je zrejmé, že je
potrebné nariadiť výchovné opatrenie a to podrobiť sa sociálnemu poradenstvu prostredníctvom

Referátu poradensko-psychologických služieb a to na obdobie konkrétne piatich stretnutí, ktoré budú
s pracovníkmi referátu vopred dohodnuté a budú zamerané na obnovu kontaktov otca s dieťaťom.
V intenciách tých stretnutí sa uvidí, či bude nastavený telefonický kontakt. Striedavú starostlivosť
neodporúčajú. (9)

V konaní bola vypočutá znalkyňa Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o. - PhDr.
G. C., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že styk medzi otcom a dieťaťom nefunguje od ranného detstva, v
podstate od rozvodu manželov, ale hlavne od toho 8 - 9 veku D.. U maloletej je fixovaný negatívny postoj
k otcovi, ktorý zaujíma aj jeho matka, ktorá sa cítila byť v minulosti manželom týraná a odmieta akýkoľvek
kontakt s ním. Aj v priebehu znaleckého vyšetrenia odmietla jednu časť vyšetrenia, v ktorej malo prísť k

ich kontaktu a ktorá patrí k štandardom znaleckého vyšetrenia. To, že nefunguje vzťah otca a dieťaťa, je
záležitosť jednej nespracovanej situácie z detstva D., pričom každý z rodičov túto situáciu vnímal inak.
Otec dieťaťa nepovažoval situáciu za tak závažnú, že by mohla spôsobil psychické problémy dieťaťu,
matka a dieťa jej prikladajú veľký význam. Dieťa okrem iného udáva také negatívne zážitky z detstva
s otcom, ako je jeho vzťah k alkoholu, správanie sa k matke, pričom je otázne, či má toto dieťa naozaj

prežité, alebo sú tie informácie získané. Dieťaťu sa nepodarilo získať citový vzťah k otcovi. Čo sa týka
toho, že neuskutočnila interakciu otca s dieťaťom, matka dieťa k tomuto nesprístupnila, nakoľko počas
celého vyšetrenia uvádzala, že dieťa by mohlo byť uvedeným výrazne stresované, k čomu dokladala
aj patričné psychiatrické a psychologické nálezy z vyšetrení. Záver ich vyšetrenia smeroval k tomu, že
si uvedomili, že citová väzba medzi dieťaťom a otcom je málo fixovaná, málo vybudovaná a styk bol

prerušený v období 8 - 9 rokov dieťaťa. Zo znaleckého dokazovania ale vyplynula aj skutočnosť, že nie
je dôvod, aby sa styk otca s dieťaťom nemohol uskutočniť. Dieťa je síce v súčasnej dobe v pubertálnom
veku, kedy treba počítať aj s určitými prvkami tohto veku ako je vzdorovitosť a podobne, ale otec dieťaťa
je tu a nebolo by na škodu, pokiaľ by svojho otca spoznala. To, ako sa bude následne vyvíjať ich vzťah,
je záležitosťou ich dvoch. Problém je ale v tom, že matka robí všetko pre to, aby tento vzťah nefungoval,

neprejavila dostatočnú súčinnosť, aby sprístupnila dieťa ku kontaktu s otcom. Matka s dieťaťom boli
niekoľko krát predvolané, táto doba sa neustálymi ospravedlneniami zo strany matky predlžovala. Matka
neustále opakovala, že už len predstava toho, že by sa maloletá na znaleckom vyšetrení stretla so
svojim otcom, by ju traumatizovala a musela by s ňou následne navštíviť odborníka, tak nakoniec z
týchto dôvodov k interakcii otca s dieťaťom nepristúpila. Aj matka sama odmietla kontakt s otcom v rámci

znaleckého vyšetrenia z odôvodnením, že by ju to stresovalo a zhoršil by sa jej zdravotný stav. V jej
znaleckom posudku boli obaja rodičia podrobení psychodiagnostike, takže pozná obraz ich osobnosti,
ktorý u otca nie je taký, že by smeroval k tomu, že by dieťa mohlo byť ohrozované v jeho prítomnosti. Je
dôležité skúmať interakciu, pretože inak reaguje dieťa na verbálnej úrovni, ako keď o otcovi rozpráva a
môže inak reagovať v priamej interakcii s ním. Tu v tomto konkrétnom prípade aj keby interakcia s otcom

bola realizovaná, a nemajú konkrétnu predstavu ako by vyzerala, ani v takom prípade by neuzatvárali
posudok v takom zmysle, že by mal byť styk otca zakázaný a to z toho dôvodu, že v osobnosti otca
neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by dieťa ohrozovali. Interakcia medzi otcom a dieťaťom by
v tomto konkrétnom prípade nezmenila závery znaleckého posudku, pretože nepredpokladá, že by sadieťaotcovipriinterakciihodilodonáručiaalebosaknemusprávaloústretovo.Všetkopočasznaleckého
vyšetrovania malo svoju výpovednú hodnotu, aj tie vyšetrenia rodičov, aj tie ospravedlnenia matky, aj jej
reakcia odmietania kontaktu s otcom. Závery znaleckého posudku sú odlišné od znaleckého posudku

MUDr. V. len v tom zmysle, že sa nestretol s otcom. Ona otca vyšetrovala, takže tie jej podklady boli iné
ako boli jeho podklady. Robila psychodiagnostiku oboch rodičov a nezistila u otca žiadne také faktory,
ktoré by jeho rodičovské kompetencie zužovali. Je potrebné pracovať s rodičmi hlavne s matkou v
tom smere, aby pristúpila ku komunikácii s otcom, zmenila v tomto stratégiu. Toto celé je veľmi dlhý
proces, ktorého dĺžku a priebeh nevie načrtnúť, nakoľko všetko závisí od matky, keď bude ona ochotná,

ochotnejšie bude aj dieťa. Je tiež dôležité zistiť k čomu je schopná prispieť tá spolupráca rodičov s
ÚPSVaR, k čomu je schopný dospieť tento poradenský proces. To negatívne nastavenie matky voči
otcovi je také silné, že dokonca odmietala s ním byť v jednej budove v rámci znaleckého vyšetrenia. (10)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a výsluchom znalca, oboznámil tento
obsah spisu: návrh matky zo dňa 9.3.2009, návrh otca na zmenu úpravy styku s mal. zo dňa 17.6.2009,

oznámenie otca zo dňa 15.7.2009, podanie správy ÚPSVaR Partizánske, potvrdenie úradu práce
Partizánske, žiadosť matky o ukončenie opatrovateľského príspevku, potvrdenie o poberaní peňažného
príspevku na opatrovanie, vyjadrenie matky zo dňa 23.9.2009, list otca matke zo dňa 5.3.2009, SMS
komunikácia medzi matkou a otcom dieťaťa, oznámenie o neumožnení styku otca s dieťaťom dňa
16.10.2009, stanovisko matky k realizácii styku zo dňa 2.11.2009, oznámenie matky o prechodnom

pobyte, správa úradu práce Partizánske zo dňa 11.11.2009, vyjadrenie k psychologickej konzultácii zo
dňa 11.11.2009, stanovisko k realizácii styku otca mal. D. zo dňa 22.11.2009, ospravedlnenie matky
z konzultácie, záznam z návštevy úradu práce, úradný záznam z návštevy, vyjadrenie matky zo dňa
6.1.2010, oznámenie matky zo dňa 19.3.2010, vyhlásenie rodičov matky, uznesenie OS Partizánske
čl. 110, oznámenie matky zo dňa 14.4.2010, vyjadrenie k postupu súdu v konaní zo dňa 19.4.2010,

námietka zaujatosti voči znalcovi, nezákonnosť uznesenia z 20.4.2010, uznesenie o nevylúčení znalca,
odvolanie voči uzneseniu zo dňa 1.6.2010, rozhodnutie KS v Trenčíne, vyjadrenie matky zo dňa
18.8.2010, uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, predloženie listinných dôkazov zo dňa
22.11.2010, znalecký posudok čl. 182, doklady od lekárov predložené matkou, odmietnutie vykonania
ZP, podanie správy ÚPSVaR Partizánske zo dňa 25.1.2011, vyjadrenie matky na spojenie veci zo

dňa 23.2.2011, späťvzatie návrhu starých rodičov, vyjadrenie matky zo dňa 28.3.2011, predloženie
listinného dôkazu zo dňa 20.9.2011, kontrolné psychiatrické vyšetrenie zo dňa 19.9.2011, vyjadrenie
psychologičky, prenesenie príslušnosti, správa zo šetrenia pomerov zo dňa 3.8.2011, oznámenie o
priebehu styku otca s mal. zo dňa 16.11.2011, vyjadrenie, SMS komunikácia medzi rodičmi dieťaťa,
rozpis neuskutočnených stykov otca s dieťaťom, rozhodnutie KS v Trenčíne, návrh na vykonanie

dokazovania zo dňa 15.10.2012, žiadosť matky zo dňa 21.11.2012, správa pošty, správa MUDr. Z.,
návrh na prerušenie konania, odvolanie voči neprerušeniu konania, oznámenie otca zo dňa 14.2.2013,
12.4.2013, dovolanie matky, oznámenie matky zo dňa 6.5.2013, oznámenie k spôsobu realizácie styku
zo dňa 17.6.2013, lekárske správy, rozhodnutie NS SR, správa úradu práce Nitra zo dňa 3.4.2014,
námietka zaujatosti matky, lekárska správa, lustrácia na matku v Sociálnej poisťovni, oznámenie matky

zo dňa 23.11.2014, odvolanie voči uzneseniu, správa z pohovoru s maloletou zo dňa 22.2.2016,
správa zo školy, potvrdenie o príjme otca, správa od detskej lekárky, správa z úradu práce zo dňa
6.3.2017, správa od psychiatričky dieťaťa zo dňa 10.2.2017, vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 14.4.2017,
uznesenie o ustanovení znalca, námietky zaujatosti voči znalkyni, potvrdenie o poberaní opakovaného
peňažného príspevku matkou, námietky matky voči znalcovi, lekárske správy od psychiatra, výmenný

lístok zo dňa 18.2.2016, správa zo psychologického vyšetrenia 14.6.2013, správa od PhDr. S., výpis
zo zdravotnej dokumentácie dieťaťa, lekárske nálezy, znalecký posudok MUDr. L. V., uznesenie o
zmene znalca, komunikácia so znalkyňou ohľadne ospravedlnení rodičov, komunikácia medzi matkou
a znalkyňou, vyjadrenie vo veci predvolania zo dňa 1.7.2018, sťažnosť na prieťahy v konaní, reakcia
matky zo dňa 12.10.2018, vyjadrenie vo veci zo dňa 1.7.2018, znalecký posudok, námietky voči

znaleckému posudku zo dňa 26.3.2019, doklady oboznámené na dnešnom pojednávaní, pripojené spisy
OS Partizánske sp. zn. 3P/33/2010, 2P/134/2009, 2Em/1/2009, OS Nitra sp. zn. 19C/42/2005, z neho
rozhodnutie na čl. 42 a nasledovné, 11Em/2/2013, 11Em/2/2008, 24P/51/2012 z neho rozhodnutie na
čl. 87 a nasledovné zo dňa 29.7.2008 a zistil tento skutkový stav: (11)
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 19C/42/2005-42 zo dňa 25.05.2006 bolo manželstvo rodičov

maloletej D. G., nar. XX.X.XXXX rozvedené. Maloletá bola na čas po rozvode manželstva zverená do
osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec bol zaviazaný
prispievať na jej výživu sumou 2.500 Sk mesačne a styk otca s maloletou bol upravený na každú párnu
nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod. za prítomnosti matky. (12)Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/3/2007-87 zo dňa 29.7.2008 bola zvýšená vyživovacia
povinnosť otca zo sumy 2.500 Sk mesačne na sumu 5.000 Sk mesačne a zároveň bol nanovo upravený

styk otca s maloletou na každý nepárny utorok v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod., každú
párnu nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 17.30 hod. a každý rok dňa 26.12. od 15.00 hod. do
17.30 hod., pričom styk má prebiehať vždy za prítomnosti matky dieťaťa. (13)

Z pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Em/2/2008, 11Em 2/2013 a Okresného súdu

Partizánske sp. zn. 2Em/1/2009 je zrejmé, že otec opakovane podával návrhy na výkon rozhodnutia z
dôvodu nerealizácie styku s maloletou podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Tieto
skutočnosti svedčia o tom, že už v roku 2008 boli zaznamenané problémy pri realizácii styku otca s
maloletou. Aj v čase keď sa styk zrealizoval, tento prebiehal za prítomnosti matky maloletej a nakoľko
rodičia maloletej už v tom čase nedokázali spolu konštruktívne komunikovať, prichádzalo k hádkam,
emotívnym reakciám a styk prebiehal v napätej atmosfére, ktorú maloletá s pribúdajúcim vekom čoraz

aktívnejšie a citlivejšie vnímala. Takýto priebeh styku nebol v záujme maloletej a nakoniec prišlo k
úplnému prerušeniu kontaktov otca s dieťaťom. (14)

Pojednávaní v predmetnej veci, ktoré boli nariadené na Okresnom súde Partizánske a po prenesení
miestnej príslušnosti aj na tunajšom súde, sa matka maloletého dieťaťa ani jeden krát nezúčastnila a

to počas 10 rokov trvania tohto konania, hoci sama návrh na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia
podávala. Aktuálny stav v stretávaní otca s maloletou D. je taký, že otec sa stretol s maloletou naposledy
pred viac ako piatimi rokmi. (15)

Ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii

spol. s r.o. č. 143/2017, ktoré dokazovanie bolo v tomto konaní súdom nariadené, obaja rodičia majú
z hľadiska intelektu i osobnosti primerané rodičovské kompetencie. Obaja rodičia majú osobnostné
predpoklady k vykonávaniu rodičovských kompetencií. Matka sa o dieťa stará od narodenia, je preň
najbližšou vzťahovou osobou. Otec sa s maloletou D. už päť rokov nestretáva, má však predpoklady k
tomu, aby otcovskú rolu realizoval. Matka saturuje všetky potreby maloletej, ochraňuje ju pred otcom a

jeho rodinou, dieťa žije len v domácnosti matky a jej rodičov. Vzťah maloletej D. k otcovi je na úrovni
verbalizácie kritický, odmietavý, až hostilný, podľa jej subjektívneho názoru nemá k nemu vybudovanú
žiadnu citovú väzbu. Podľa vyjadrenia znalkyne, kvalitu správania sa k otcovi, spôsob prežívania jeho
prítomnosti, nebolo možné zistiť, nakoľko matka i dieťa odmietli interakciu s otcom. Vzťah rodičov k sebe
navzájom výrazným spôsobom ovplyvňuje dieťa. Rovnako ako dieťa, i matka otca odmieta, odmieta

byť v jeho prítomnosti i v rámci znaleckého vyšetrenia. Dieťa sa stotožňuje s matkiným postojom, cíti
potrebu ochrany zo strany matky, nakoľko snahu otca o priblíženie prežíva ako ohrozenie. Matka s otcom
odmietakomunikovať.Odmietasnímbyťvjednejmiestnosti,čímdávadieťaťusignál,žeotecjepredieťa
nebezpečný a nežiaduci. Dieťa sa s týmto postojom matky stotožňuje a otca odmieta. Dieťa má strach
z otca, vzápätí sa tiež na neho hnevá. Po päť ročnej absencii styku si podobne ako matka interpretuje

jeho záujem o styk ako ohrozenie, ako nebezpečenstvo vyvolávajúce úzkostné prežívanie. Príčiny tohto
strachu môžu do istej miery súvisieť s prežívaním separačnej úzkosti v detstve aj pri krátkom odlúčení
od matky. Separačná úzkosť nemusela súvisieť prioritne s nevhodným správaním otca, mohla súvisieť
s intenzívnou vzťahovou väzbou na matku. Nie je dôvod styk otca s maloletou zakázať. Obnovenie,
rekonštrukcia styku po piatich rokoch absencie musí byť opatrná a v záujme dieťaťa šetrná, aby v rámci

svojejpredstavyoohrozeníotcomdieťanekonaloskratovo.Ktomujepotrebnásúčinnosťmatky,ktorása
súčinnosti bráni a preto je potrebné s ňou dôsledne poradensky, resp. psychoterapeuticky pracovať, aby
v záujme dieťaťa pristúpila na komunikáciu s otcom a zmenila stratégiu. Styk dieťaťa s otcom by sa mal
spočiatku realizovať napríklad na úrade práce za prítomnosti sociálnej pracovníčky a to od krátkodobého
po štandardný. Závisí to od toho ako sa podarí sfunkčniť komunikáciu medzi matkou a otcom. (16)

Zobsahuspisujezrejmé,ževminulostimatkaabsolvovalasmaloletouveľkémnožstvopsychologických
vyšetrení u rôznych psychológov, pričom všetky boli absolvované bez prítomnosti otca maloletého
dieťaťa a anamnestické údaje boli zisťované výlučne od matky maloletého dieťaťa ako aj od maloletej.
Z uvedených vyšetrení vyplýva, že maloletá svojho otca odmieta, spomína si iba na nepríjemné situácie

z čias ranného detstva, kedy v prítomnosti otca pociťovala strach, ohrozenie a negatívne zážitky. (17)

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 22.2.2016 vyplýva, že bol vykonaný
pohovor s maloletou D. v priestoroch základnej školy, ktorú maloletá navštevuje. Maloletá uviedla, žeje žiačkou 4. ročníka, na vysvedčení v šk. roku 2015/2016 mala výborný prospech. Navštevuje šk. klub,
domáce úlohy si píše doma, učí sa sama, matka jej vždy úlohy skontroluje. Vo voľnom čase navštevuje
tanečnú školu, na tréningy, ktoré má tri krát v týždni ju nosieva matka, ktorá ju chodí vyzdvihnúť aj po

skončení tréningu. Keď má vystúpenie, tak na toto chodieva jej matka a niekedy aj matkin priateľ F..
Býva spolu s matkou na N. XX v D., je to 3-izbový byt, kde má svoju izbu. Chodievajú spolu s matkou
aj na návštevy k starým rodičom, ktorý bývajú na N. ul. 2. S matkou má veľmi dobrý vzťah, má ju rada,
je s ňou šťastná a vždy jej môže povedať keď ju niečo trápi. Na otázku kedy naposledy videla svojho
otca, maloletá uviedla, že si to nepamätá, bola ešte asi malá. Ďalej maloletá uviedla, že by ani nechcela

svojho otca vidieť, nechcela by sa s ním stretnúť. Ďalej uviedla "ja sa na neho vykašlem, je mi ukradnutý,
on sa druhý krát oženil" (to jej povedala babka). Na otázku či jej ocino poslal nejaké darčeky na Vianoce
alebo k sviatku, maloletá uviedla, že otec jej neposiela žiadne darčeky, "vykašlal sa na mňa". Na otázku
či sa o ocinovi doma s maminou rozprávajú, maloletá uviedla, že "mamina sa s ocinom nechce rozprávať
a ani sa o ňom nerozprávajú". Nemá žiadnu otcovu fotku a ani by mať nechcela. Ako dôvod uviedla, že
otec na ňu aj na maminu kričí, jej sa "furt vysmieva a robí im zle, smrdí mu z úst alkohol a píše zlé listy

mamine". Na otázku o akých zlých listoch hovorí a odkiaľ o nich vie, uviedla, že videla maminu ako číta
nejaké listy, ona sa matky spýtala na tieto listy a tá jej uviedla, že sú to listy od otca. Matku poprosila aby
jej ich prečítala. D. uviedla, že "ocino tie listy píše na počítači". V tých listoch písal, že keď vyrastie, tak
sa na maminu vykašle. Keď jej toto mamina prečítala, tak sa rozplakala a povedala, že to nie je pravda,
že ona sa na maminu nikdy nevykašle. Na otázku či by jej otec mohol niekedy zavolať alebo napísať

SMS-ku aby vedel ako sa má, čo nové v škole, ako sa jej darí, maloletá odpovedala, že ona nechce,
aby jej otec volala a ani nechce, aby mal jej telefónne číslo. Na otázku prečo sa na otca hnevá uviedla,
že "keď bola škôlkarka, zobral ju do búrky, boli tam blesky, on ju zobral na ruky a chcel, aby sa tam v
lese stratila, ocino ma nemá rád - myslím si". Na otázku či niekedy na ocina myslí, uviedla: "ja na neho
vlastne nemyslím. Ja sa ocina nebojím, len chcem, aby nám dal pokoj." (18)

Zo znaleckého posudku MUDr. L. V., A.., O., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a sexuológia č. 20/2017 zo dňa 4.5.2017, ktorý si dala vypracovať matka maloletého
dieťaťa vyplýva, že maloletá D. trpí fobickou úzkostnou a depresívnou poruchou, ktorá sa v súčasnosti
javí ako stabilizovaná. Uvedený okruh ťažkostí bol jednoznačne prepojený z dlhodobo pôsobiacim

stresom súvisiacim s kontaktom otca s maloletou, hlavne nevhodným vystupovaním jej otca voči
matke a maloletej samotnej. Po roku 2013 sa ťažkosti maloletej postupne zmiernili, osobnostne sa
stabilizovala, v súčasnosti je v kompenzovanom psychickom i telesnom stave, dobre prosperuje v
škole, rozvíja primerane svoje záujmy. Ku kompenzácii došlo vďaka absencii stresového faktora - jej
otca, kompenzácia psychického stavu je ale krehká, nemožno ju hodnotiť ako definitívne doriešenú,

pod vplyvom stresu vyvolaného i kontaktom s jej otcom môže dôjsť k recidíve jej psychických
ťažkostí. Opätovný styk maloletej s jej otcom by mohol labilizovať jej psychiku a takto ohroziť jej ďalší
osobnostný vývoj. V súčasnosti je maloletá vekovo na prahu puberty, životného obdobia všeobecne
charakterizovaného ako obdobia rizikového, spojeného so zvýšenou senzitivitou a psychickou labilitou
jedincaprechádzajúcehotýmtoživotnýmobdobím.Vzťahsmatkouhodnotímaloletáakoveľmipozitívny,

zázemie a oporu má aj v starých rodičoch, dobre vychádza s matkiným priateľom. Svoj budúci život si
dokáže predstaviť len v tomto kontexte. Otec maloletej do rámca jej budúceho života nezapadá, okrem
negatívnychskúsenostízminulostisajejužajodcudzil,videlisanaposledypredštyrmirokmi.Rozumovo
je v súčasnosti maloletá už natoľko vyspelá, že svoju situáciu dokáže kriticky a zodpovedne posúdiť aj v
tomto ohľade. Nie je v záujme maloletej, aby sa styk s jej otcom realizoval, mohlo by dôjsť k výraznému

zhoršeniu jej stavu, k ohrozeniu jej ďalšieho osobnostného vývoja. Záujem maloletej nie je možné
zabezpečiť obmedzením styku maloletej D. s otcom. Podľa vyjadrenia matky táto prežila ťažké životné
obdobie, kedy bola zo strany otca maloletej nielen psychicky ale aj fyzicky napádaná, k psychickému
nátlaku dochádzalo aj v ďalšom období počas realizácie stykov otca s maloletou, ktorú skutočnosť
maloletá vnímala a táto skutočnosť vplývala negatívne na jej zdravotný stav. Matka je duševne zdravá,

plne kompetentná ďalej vychovávať svoju dcéru a zabezpečovať je potreby. (19)

Podľa§25ods.1Zákonaorodineč.36/2005Z.z.,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (20)

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť. (21)Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné

zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (22)

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (23)

Podľa § 37 ods. 2 písmeno d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia - uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. (24)

Podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 305/2005 Z.z. - Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej

kuratele, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracováva sám alebo v spolupráci
s určenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, alebo určeným akreditovaným subjektom podľa
dôvodov, pre ktoré bolo výchovné opatrenie uložené, plán výkonu výchovného opatrenia uloženého
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdom, ak mu poskytuje súčinnosť pri
vykonávaní výchovných opatrení podľa osobitného predpisu. Ak súd uložil povinnosť podľa osobitného

predpisu (Zákona o rodine) je súčasťou plánu výchovného opatrenia podľa prvej vety aj spôsob
plnenia povinnosti uloženej súdom. Plán výkonu výchovného opatrenia je súčasťou plánu sociálnej
práce s dieťaťom, jeho rodičmi alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa. Podľa odseku 2
uvedeného ustanovenia plnenie účelu výchovného opatrenia sa pravidelne, najmenej raz za dva
mesiace, vyhodnocuje spravidla za účasti dieťaťa, jeho rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o

dieťa. Dôvodom vyhodnotenia plnenia účelu výchovného opatrenia bez účasti dieťaťa, jeho rodičia alebo
osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, sa zaznamenáva písomne v pláne výchovného opatrenia. Každá
zmena spôsobu a rozsahu výchovného opatrenia musí byť zaznamenaná v pláne výkonu výchovného
opatrenia. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia pri zabezpečovaní účelu výchovného opatrenia
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spolupracuje s inými orgánmi štátnej správy,

obcou, školou, zariadením, ak je v ňom dieťa umiestnené, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, iným
špecializovaným zariadením a akreditovaným subjektom. (25)

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je možné upraviť styk
otca s maloletou D., ale tiež súd nevzhliadol dôvod, aby bol styk otca s maloletou definitívne zakázaný.

Maloletá však v súčasnej dobe odmieta akýkoľvek kontakt so svojim otcom. Rodičia dieťaťa stratili
aj minimálnu schopnosť kooperovať v prospech dieťaťa pre pretrvávajúce zameranie sa na vzájomné
konflikty. Vzájomný konflikt medzi rodičmi pritom vždy nachádza svoj odraz v postojoch dieťaťa a v
jeho subjektívnom prežívaní. Sú to pritom práve rodičia dieťaťa, ktorí ako jediní v tejto situácii môžu
dieťaťu opäť sprostredkovať pocit bezpečia a to aj vo vzťahu k druhému rodičovi. V týchto situáciách

by sa intervencia mala vždy zameriavať v prvom rade na rodičov dieťaťa a nie dopadať donucujúcim
spôsobom na dieťa. Dieťaťu by nemala byť žiadna úprava jeho pomerov, či už ide o úpravu starostlivosti
alebo úpravu styku, vnucovaná v rozpore s jeho subjektívnym prežívaním. Ak nedosahuje situácia
dieťaťa, nachádzajúceho sa v starostlivosti jedného zo svojich rodičov a odmietajúceho druhého z
rodičov, intenzitu neprimeraného ohrozenia jeho priaznivého vývoja, ktorého pôvodcom je rodič, ktorý

má dieťa v osobnej starostlivosti, je treba pri rozhodovaní o úprave pomerov dieťaťa v prvom rade
rešpektovať skutočnosť, že pri obnovovaní vzťahu dieťaťa s rodičom, od ktorého sa dieťa odcudzilo,
je potrebné postupovať citlivo a pripraviť podmienky pre to, aby obnova tohto vzťahu prebiehala v
atmosfére bezpečia a porozumenia. Takéto prípravné opatrenia musia v prvom rade smerovať voči
rodičom maloletého dieťaťa. Cieľom týchto opatrení by mala byť pomoc rodičom dieťaťa spracovať

rozchodovú situáciu, ktorá môže byť pre rodičov veľmi vážnou osobnou traumou, naučiť ich pracovať
so svojimi emóciami vo vzťahu k druhému rodičovi tak, aby týmito emóciami nebolo zaťažované dieťa a
naučiť sa komunikovať s druhým rodičom nekonfliktným spôsobom. Súd za týmto účelom môže rodičom
uložiť povinnosť využiť odbornú poradenskú pomoc. Súd však nenesie absolútnu zodpovednosť za
to, že si dieťa udrží vzťah s oboma svojimi rodičmi, zodpovednosť súdu nie je zodpovednosťou za

výsledok, ale zodpovednosť za proces, z ktorej mu vyplýva povinnosť urobiť všetko, čo je v jeho silách,
aby napomohol vzájomnej spolupráci rodičov. Táto povinnosť však musí byť, pokiaľ ide o využívanie
donucovacích oprávnení štátu, limitovaná, pretože je nevyhnutné brať ohľad na práva a záujmy všetkých
zúčastnených, predovšetkým dieťaťa. Rodič nemôže mať právo na prijatie takých opatrení, ktoré byviedli k poškodzovaniu zdravia alebo vývoja dieťaťa. To znamená, že ak sa nepodarí ani s využitím
dostupnýchprostriedkovzaistiťvzájomnúspoluprácuakomunikáciumedzirodičmiaspoňdotakejmiery,
že by dieťa dokázalo subjektívne prijať kontakt a prípadne i starostlivosť zo strany oboch svojich rodičov,

v takom prípade nie je porušením práva dieťaťa na ochranu rodinného života a ani nie je v rozpore s
jeho najlepším záujmom, ak jednému z jeho rodičov kontakt s dieťaťom bude výrazne obmedzený alebo
zakázaný, hoci toto opatrenie nesmie byť nikdy vnímané ako definitívne. (26)
V danom prípade bolo aj znaleckým posudkom preukázané, že rodičia maloletej D. nedokážu jednotne
výchovne pôsobiť na maloleté dieťa a to ani v záujme jeho zdravého vývoja. V zmysle Dohovoru o

právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.
Maloletá je v súčasnej dobe, vzhľadom k dĺžke času odkedy sa nestretla so svojim otcom ako aj v
dôsledku vplyvu rodinného prostredia, v ktorom vyrastá a ktoré je negatívne nastavené voči jej otcovi,
jednoznačnecitovonaviazanánasvojumatku.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeumaloletejsaajv
čase, keď udržiavala kontakt so svojim otcom prejavovali disharmonické prvky v súvislosti s náročnejším
emočným zvládaním situácie konfliktu jej rodičov a usporiadania kontaktu dieťaťa s otcom a matkou.

Maloletá citlivo vnímala celé dianie a reagovala naň svojim emočným rozpoložením, výrazne emočne
a citovo vnímala prípadné konflikty rodičov. Je nesporné, že maloletá by bola násilným vynucovaním
kontaktov so svojim otcom za súčasnej situácie traumatizovaná a súd si už vôbec nevie predstaviť, akým
spôsobom by sa dal zrealizovať výkon takéhoto rozhodnutia. Podľa judikatúry ESDP najlepší záujem
dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.

Svoje negatívne zážitky pri styku s otcom nemala maloletá D. následne dostatočne spracované,
ošetrené, nakoľko tieto jej boli účelovo vysvetľované a pripomínané práve zo strany rodinného prostredia
jej matky. (27)
Maloletá v rámci svojej vnímavosti cítila tenznú atmosféru, ktorá jej navodzovala pocity straty bezpečia,
separačnú úzkosť, v dôsledku čoho sa ešte viac primkýnala k matke a odmietala svojho otca. Vzhľadom

k svoju veku je ale zrejmé, že maloletá už vie, že negatívne situácie, ktoré popisovala z minulosti (otec
ju mal zobrať do búrky, vyhrážal sa jej, že ju vezme matke a nevráti ju) sa už v súčasnej dobe nemôžu
reálne stať a preto sa svojho otca nebojí, nemá z neho strach, iba s ním nemá záujem komunikovať a
stretávať sa s ním. Ani po telefonickom kontakte po dlhšom čase neprišlo k takému želanému výsledku
(a to vzhľadom na reakciu maloletej D.), ktorý by zabezpečoval, že tieto kontakty sa v budúcnosti môžu

pozitívne prejaviť na obnovení vzájomných citových väzieb. Súd preto neupravil styk otca s maloletou
D. žiadnym spôsobom, aby tak nebola maloletá nútená do kontaktov s otcom, čo by za súčasného
stavu maloletú psychicky zaťažovalo a ešte vo väčšej miere nastavovalo do odporu voči svojmu otcovi.
Otec zrejme túto situáciu vyhodnotil správne, keď v konečnom návrhu nežiadal upraviť styk s maloletou
formou bežných kontaktov. (28)

Súd ale vidí spôsob možnej reparácie narušených vzťahov, podobne ako je uvedené v záveroch
znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o., v tejto rodine
práve formou výchovného opatrenia tak, ako toto bolo nariadené. Účelom tohto výchovného opatrenia
bude naučiť rodičov maloletého dieťaťa komunikovať medzi sebou nekonfliktným spôsobom, naučiť

ich pracovať so svojimi emóciami vo vzťahu k druhému rodičovi, získavať objektívnejší náhľad
na problematiku ich porozvodového vzťahu, porozumenie nutnosti ich vzájomnej konštruktívnej
komunikácie v záujme dieťaťa. Tiež bude úlohou výchovného opatrenia nastaviť matku maloletej
dôsledným poradenským procesom na takú súčinnosť, ktorá bude zárukou bezproblémových kontaktov
otca s maloletou do budúcnosti. Úspech tohto výchovného procesu bude závisieť od toho, ako sa podarí

sfunkčniť komunikáciu medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Tento proces bude riadený plánom sociálnej
práce s dieťaťom a jeho rodičmi, ktorý vypracuje príslušný referát a to s prihliadnutím k odporúčaniam
znaleckého ústavu tak, ako sú uvedené v znaleckom posudku. Pri vypracovávaní a kontrolovaní plnenia
účelu výchovného opatrenia bude orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately postupovať v
zmysle Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Psychológ referátu

podľa čiastkových výsledkov plánu práce s touto rodinou sám vyhodnotí, či a kedy nastane situácia,
kedy už bude maloletá D. pripravená na kontakt so svojím otcom a aj to za akých podmienok a v
akom rozsahu. Obaja rodičia sú v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia povinní rešpektovať
pokyny Referátu poradensko-psychologických služieb a vo výroku tohto rozhodnutia v stanovenom čase
sa podrobiť, po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, uvedenému sociálnemu poradenstvu.

V opačnom prípade bude ich neúčasť po oznámení tejto skutočnosti súdu sankcionovaná v zmysle
príslušných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku (§102). (29)Pre úplnosť súd poznamenáva, že návrhu právneho zástupcu matky na doplnenie dokazovania v
smere výsluchu maloletej D. na súde nevyhovel z dôvodu, aby maloletá nebola opakovane vyťažovaná
na okolnosti, ku ktorým sa už niekoľko krát vyjadrovala (u znalcov, pred pracovníkmi Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Nitra, pred psychológmi a psychiatrami) a vždy boli jej vyjadrenia totožné.
Aj takéto situácie následne dieťa, nastavené do odporu voči svojmu otcovi vyhodnotí tak, že bude
vinu za uvedené klásť práve na neho. Názor maloletej D. je súdu známy a preto k ďalšiemu výsluchu
dieťaťa nepristúpil nepredpokladajúc žiadnu zmenu v jeho názoroch. Súd zamietol návrh na doplnenie
dokazovania aj v smere doplnenia súkromného znaleckého posudku, ktorý si dala vyhotoviť sama matka

a to o vyšetrenie otca, nakoľko osobnosť otca, jeho povahové črty, intelektová úroveň a psychologické
predpoklady na výchovu maloletého dieťaťa ako aj zhodnotenie jeho charakterového a morálneho profilu
bolo uskutočnené v znaleckom posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o.
(30)

Podľa § 29 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, navrhovateľ môže počas

konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (31)

Podľa § 29 ods. 3 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, súd konanie nezastaví, ak
niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. (32)

Súd vzhľadom na späťvzatie návrhu otca v časti zverenia maloletej D. do striedavej osobnej starostlivosti
postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konanie vo veci zastavil (§ 29 ods. 1
CMP). (33)

O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č.
161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal. (34)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 2 a §357 pís. d) Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.