Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 2, 2021

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11Pc/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620202953
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2021:2620202953.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci navrhovateľky: X. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX Š., štátna občianka SR, proti osobám povinným platiť výživné: 1.
A. L.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXXX A., K., št. občianka SR a 2. H. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXX, št. občan SR, o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje osobám povinným platiť výživné povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky zvýšenou
sumou, a to každému zo sumy 110,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne, splatnou vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 24.11.2020 k rukám navrhovateľky.

II. Súd ukladá osobám povinným platiť výživné povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za
čas od 24.11.2020 do 28.02.2021, a to každej v sume 291,- € najneskôr do troch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľky.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Týmto súd mení rozsudok OS Senica č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 04.06.2019 v časti

výživného rodičov na vtedy maloletú X..

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 24.11.2020 domáhala toho, aby súd jej
rodičom zvýšil výživné každému zo sumy 110 € na sumu 200 € mesačne s účinnosťou od dovŕšenia jej
18. roku veku (t.j. od 23.11.2020). Návrh odôvodnila z tým, že je študentkou 3. ročníka R. Y. R.. Jej otec
je dlhoročným vodičom kamiónu a jej matka sa minulý rok na jeseň odsťahovala za jej nevlastným otcom
do K.. Odvtedy bola zverená do výchovy jej starým rodičom A. P. a E. P.. Doteraz určené výživné od

rodičov spolu v sume 220 € jej akurát pokrylo jej bežné potreby súvisiace so štúdiom (cestovné, obedy,
nákup literatúry, školské potreby, oblečenie, antikoncepcia, a pod.) Starí rodičia ju doteraz podporovali
bezodplatným ubytovaní. Ešte približne dva roky sa bude pripravovať na strednej škole a potom by
chcela študovať na vysokej škole. Má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Matka sa o ňu
zaujíma , doteraz jej platila nadštandardné výdaje napr. zubný strojček, telefón, notebook. Od roku 2010
otec na ňu platil výživné v sume 70 €, od 09/2019 platí v sume 110 €. Okrem toho jej prispieval cca
150 ročne bez vedomia jej matky a zobral ju tri razy na dovolenku. Matka jej prispela na dve dovolenky

v sume 150 € a 50 €.
2. Osoba povinná platiť výživné - matka navrhovateľky sa k návrhu vyjadrila písomne, podaním
zo dňa 16.02.2021 kde uviedla že s návrhom v plnom rozsahu súhlasí. Zároveň sa ospravedlnilaz neprítomnosti na pojednávaní dňa 2.3.2021 a súhlasila, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej
neprítomnosti.
3. Osoba povinná platiť výživné - otec navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomne, podaním zo dňa

16.02.2021, kde uviedol že s návrhom nesúhlasí. Naposledy určené výživné v sume 110 € mesačne
si platí pravidelne dokonca aj počas doby pandémie, kedy bol aj niekoľko týždňov bez príjmu. Nevidí
dôvod na zvýšenie výživného najmä aj s poukazom na samotné tvrdenie navrhovateľky v návrhu, kde
sama uviedla, že doteraz platené výživné od rodičov jej postačilo na pokrytie bežných potrieb. Jej matka
na ňu poberá rodinné prídavky. Okrem toho navrhovateľka je plnoletá, môže brigádovať, má vodičské

oprávnenie. Už niekoľko mesiacov má dištančné vyučovanie teda školu nenavštevuje a cestovné má
ušetrené. Zároveň sa ospravedlnila z neprítomnosti na pojednávaní dňa 2.3.2021 a súhlasil, aby súd
vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej rodným listom, potvrdeniami o návšteve
školy navrhovateľkou, rodným listom navrhovateľky, písomnými vyjadreniami účastníkov, správami o
príjmoch a výdajoch účastníkov, pripojeným spisom OS Senica XX J. /., najmä rozsudkom OS Senica

XX J. /.-XX zo dňa 4.6.2019 a zistil tento skutočný stav veci:
5. Navrhovateľka pri svojej výpovedi potvrdila skutočnosti tvrdené v návrhu a tiež že obaja rodičia platia
naposledy určené výživné. Toto jej však postačuje sotva na pokrytie bežných potrieb. Začala prispievať
starým rodičom sumou 100 € mesačne na náklady spojené s bývaním a stravou, pričom po jej zaplatení
pre ňu zostane len suma 120 € mesačne. Je pravdou, že toho času v súvislosti s Covid nemá výdaje

s cestovným do školy, stále ale chodí k zubárovi, má výdaje s oblečením, kozmetikou a liekmi. V tejto
súvislosti poukázala najmä na ustanovenie podľa zákona po rodine, podľa ktorého je dieťa oprávnené
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ ide o matku, tak táto žuje a pracuje v K.. Pokiaľ ide
o otca, má za tom že tento dosahuje oveľa väčší príjme ako doložil do spisu ale nemá to ako dokázať.
Okrem toho že je riadne zamestnaný ako vodič a kamiónu, má aj vlastnú prepravnú firmu, má vlastný

kamión a podľa toho ako chodí oblečený on, jeho terajšia priateľka a ich spoločná dcéra Z., ktorá má asi
3- 4 roky tak určite núdzou netrpia. Má za to, že výživné od každého rodiča v sume 200 € je primerané
ich možnostiam a schopnostiam a preto na návrhu zotrvala. Matka má okrem nej ešte dve vyživovacie
povinnosti.
6. Z predložených dokladov o príjmoch je zrejmé, že otec navrhovateľky dosiahol za rok 2020 u svojho

zamestnávateľa H.. Y.. V. R..K..S.. L. H. príjem 599,56 € netto mesačne. Z daňového priznania
spoločnostiH..Y..V.R..K..S..L.H.zarok2019vyplýva,žespoločnosťvykázala stratuvsume13.446,47
€. Z výpisu z OR spoločnosti M. Y.. V. R..K..S.. L. H. súd zistil, že otec navrhovateľky je jediným
vlastníkom, spoločníkom ako aj konateľom tejto firmy. Jeho priateľka poberala do 07/2020 rodičovský
príspevok v sume 370 € mesačne. Následne poberala dávku v nezamestnanosti od 08/2020 do 11/2020

v celkovej sume 1.350,10 €. Príjem matky navrhovateľky jej 1.599,76 € netto, jej manžel má príjem
3.700 € netto.
7. Z pripojeného spisu OS Senica XX J. súd zistil, že v čase poslednej úpravy výživného mal otec
navrhovateľky uviedol pri šetrení pomerov že jeho príjem ako vodiča kamiónu je 1.300 € vrátane diét.
Už vtedy bol zamestnaný vo svojej firme. Vtedy mal celkom tri vyživovacie povinnosti a to k dcéram R.

a X., spolu v sume 150 € a na mal. Z., nar. 2018, pričom s jej matkou žil v spoločnej domácnosti. Matka
navrhovateľky bola nezamestnaná, evidovaná bez akéhokoľvek príjmu. Mala celkom 4. vyživovacie
povinnosti a to k dcéram R. a X. a synom: V. H. L. nar. XXXX a Z. H. L., nar. XXXX. Navrhovateľka bola
vtedy maloletá, navštevovala 1. ročník R. Y. R..

8. Podľa § 62 Zákona o rodine
(1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

9. Podľa § 63 Zákona o rodine
(1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných

na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v
súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa
predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný

súhlas súdu.

10. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine ,pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa zák. opatrenia č. 174/2020 Z. z., účinného od 1.7.2020 je životné minimum na jedno
nezaopatrené dieťa určené sumou 98,08 € mesačne.

13. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky je dôvodný len v
časti v ktorej mu súd vyhovel. Súd mal preukázané, že rodičia navrhovateľky ako osoby povinné platiť
výživné si svoju vyživovaciu povinnosť určenú posledným rozhodnutím plnia riadne, nemajú nedoplatky.

14. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva

následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto
pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť
určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia
vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska

plneniavyživovacejpovinnostipovažovaťnákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťou
o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho
konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a
telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodné. Ďalej sú

odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj
vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

15. Na strane povinného/ povinných sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V

súladesprincípompotencionalitypríjmovnauvedenéhľadiskásúdupovinnéhoprihliadaajvprípade,ak
sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti danételesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa

schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného
alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre,
odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií,
za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v
podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva,

dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane
výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu,
domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími
povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami,
výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky,
domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania

výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov,
vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky,
cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah
do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o
posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou

tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek,
náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska
potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním
predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových
pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil,

povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.

16. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a osobné a majetkové pomery
oboch rodičov navrhovateľky. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka je študentka denného
štúdia, momentálne v 3. ročníku. Jej pravidelné mesačné výdaje sú len príspevok starým rodičom na

bývanie a stravu v sume 100 € mesačne a iné nepravidelné výdaje spojené so stravou , ošatením ,
kozmetikou , lekármi a liekmi. Otec navrhovateľky je zamestnaný, s mesačným príjmom 599,56 € netto.
Iné príjmy nedoložil, napr. doklad o poberaní diét, ktoré mu ako vodičovi kamiónu boli určite vyplatené.
Pri poslednej úprave výživného pracoval tiež ako vodič kamiónu v X. (podobne ako teraz ) a vtedy sám
priznal, že jeho príjem je cca 1.300 € netto spolu s diétami. Tiež nepredložil doklady spojené výdajmi

spojenými s bývaním. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, súdom neurčenú. Matka navrhovateľky
v čase poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná v SR, bez príjmu, teraz žije a pracuje v K.
s príjmom 1.599,76 € netto, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, súdom neurčené. Porovnaním
osobných a majetkových pomerov oboch rodičov navrhovateľky ako aj pomerov navrhovateľky súd
určil obom platiť zvýšené výživné zo sumy 110 € na sumu 200 € mesačne. Takto určené výživné súd

považoval za primerané vzhľadom na vek a odôvodnené potreby navrhovateľky ale i na zárobkové
možnosti a schopnosti rodičov.
17. Z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že výživné by malo tvoriť 20 % až 30 % z priemerného čistého
príjmupovinného,pričomjepotrebnéprihliadnuťnavekoprávnenej osoby,jehopotrebyazdravotnýstav
a následne túto sumu vydeliť počtom vyživovacích povinností. V danej veci výživné otca navrhovateľky

ako aj matky navrhovateľky by malo tvoriť najmenej 25 % z ich mesačného čistého príjmu, teda súd
dospel k záveru, že výživné v sume 200 € je primerané možnostiam aj schopnostiam otca aj matky
navrhovateľky ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky.
18.Navrhovateľkatakbudemaťkdispozíciiodobochrodičovsumu400€mesačne,podpornýmzdrojom
výživy sú rodinné prídavky. Táto suma musí plne postačiť na uspokojovanie potreby navrhovateľky, aj

nadštandardných , pričom zodpovedá aj životnej úrovni oboch jej rodičov. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
19. Do príjmu otca zo zamestnania je potrebné započítať aj diéty (ktorú sumu otec zámerne
nepreukázal), lebo ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča. Z tohto dôvodu súd
neuveril skutočnostiam, ktoré predložil otec do spisu ako potvrdenie o jeho príjme za posledných 12.

mesiacov a tento dôkaz vyhodnotil ako irelevantný.
20. Naopak súd zistil, že otec navrhovateľky má príjmy aj z inej než závislej činnosti, lebo je je
jediným vlastníkom, spoločníkom ako aj konateľom firmy H.. Y.. V. R..K..S.. L. H.. Pokiaľ ide o
povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba ich podložiť relevantnými dôkazmi, zktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Treba vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám (t.j. zákonom vymedzeným subjektom)
ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách

a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo
správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
Zákon upravuje, ktorý subjekt môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ostatné subjekty
musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Z uvedených listinných dôkazov možno zistiť
konkrétne príjmy a vynaložené výdavky, t.j. náklady na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

preukázateľne vynaložené daňovníkom a zaúčtované v jeho účtovníctve. Od celkového dosiahnutého
príjmu sa odpočítajú daňové výdavky (§ 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), výsledkom je
základ dane, z ktorého sa odvádza daň z príjmov vo výške 19 % znížená o nezdaniteľné časti základu
dane, čím sa získa čistý ročný príjem, a na základe neho priemerný mesačný príjem, z ktorého možno
vychádzať pri určovaní konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti. Zákonná domnienka výšky príjmu
ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, "ak si rodič nesplní túto povinnosť". Z

gramatického výkladu (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť), ako aj z odlišného obsahu týchto
povinností vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z
nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby,
preto nastupuje predmetná fikcia. Uvedená domnienka bola oproti predchádzajúcemu právnemu stavu
zvýšená na 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu treba aplikovať

ustanovenia zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojení s príslušným opatrením
upravujúcim výšku životného minima (napr. od 1. júla 2020 je životné minimum 214,83 eura, a teda 20-
násobok predstavuje sumu 4.296.60 eura). Ide o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej sumy
potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí jej konkrétnu výšku.
Takto určenú sumu súd nemôže nijako meniť na základe iných skutočností (napr. ak by mal určitú sumu

príjmov preukázanú, alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej sume príjmov. Zo znenia ustanovenia
odseku 1 vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka nastupuje obligatórne,
súd nemôže uvažovať o jej použití. Naproti tomu v prípade splnenia vymedzených povinností povinným
rodičom súd k aplikácii domnienky nemôže pristúpiť. Domnienka platí aj pri plnoletom dieťati .Súd nie
je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností.

Poučovacia povinnosť súdu sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti, pričom toto je zákonná
povinnosť.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel vo vzťahu k matke navrhovateľky z
dôvodu, že táto súhlasila v plnom rozsahu s navrhovaným výživným v sume 200 € a vo vzťahu
k otcovi navrhovateľky z dôvodu, že vychádzajúc z príjmu otca navrhovateľky v sume 4.296.60 €,

určeného domnienkou podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine, predstavuje požadovaná suma výživného
navrhovateľkou 200 € len 4,7 %. Súd je však v tomto prípade viazaný návrhom.
22. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky, kedy žiadala určiť výživné od 23.11.2020, súd mohol priznať
výživné len od podania návrhu t.j. 24.11.2020, a preto vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
23.Vzhľadomkspätnejúpravevýživnéhovznikolpovinnýmosobámnedoplatoknavýživnomzaobdobie

od 24.11.2020 do 28.2.2021 a to každému v sume 291 € (t.j. adekvátna časť za mesiac november 2020
t.j. za 7. dní z rozdielu medzi zvýšeným výživným a posledným určeným výživným t.j. zo sumy 90
€ ( 200-110 ) v sume 21 € a 3 mesiace po 90 € t.j. 270€, spolu 291 €). Tento nedoplatok sú povinní
zaplatiť navrhovateľke každý z ich do 3. mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Po tejto lehote sa tento
nedoplatok resp. jeho zvyšok stane splatným naraz.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, a účastníkom
nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu

prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.
CMP.