Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200632
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1719200632.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ H.. H. M.,
X.. XX.XX.XXXX, L. X. H. XXXX/X, J., X/ H.. K. M., X.. XX.XX.XXXX, L. X. H. XXXX/X, J., X/ C. H.,
X.. XX.XX.XXXX, L. R. XXXX/XX, J., Y.šetci zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivana Remšíková,
s.r.o., so sídlom Holubyho 35, Pezinok, proti žalovaným: X/ Š. E., X.. XX.XX.XXXX, L. F. X, R. E., X/

C. E., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XXXX/X C., R. E., obaja zast. advokátom JUDr. Romanom Klimekom, so
sídlom Radničné nám. 5, Pezinok, v konaní o zriadenie práva cesty k stavbe formou vecného bremena,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného
súdu Pezinok zo dňa 29. júna 2020, č.k. 4C/13/2019-186, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo veci návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov, doručený súdu dňa 25.04.2019,
ktorýmsadomáhalinariadenianeodkladnéhoopatreniaauloženiapovinnostižalovanýmstrpieťprechod
cez parcelu registra „C“, J.. Č.. XXX/X, nachádzajúcu sa v F.. Ú.. R. E. a tým umožniť prístup k

nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, zapísaným na Z. Č.. XXXX, nachádzajúcim sa v F.. Ú.. R. E.,
S. R. E., S. J.: R. - K. G. R.. Č.. XXX, postavený na pozemku parcely reg. „C“, J.. Č.. XXX/X a to až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zdržať sa zásahov, ktoré by vytvárali prekážku pre prechod
cez parcelu registra „C“, J.. Č.. XXX/X, nachádzajúcu sa v kat. úz. R. E., k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobcov, zapísaným na Z. Č.. XXXX, nachádzajúcim sa v F.. Ú.. R. E., S. R. E., S. J.: stavba - rodinný
dom R.. Č.. XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, J.. Č.. XXX/X a to až do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej a do troch dní odo dňa doručenia uznesenia odovzdať žalobcom kľúče od
vstupnej brány ohraničujúcej parcelu registra „C“, J.. Č.. XXX/X, nachádzajúcu sa v F.. Ú.. R. E. a vstup
na ňu B. J. N. Y. S. R. E..

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou vo veci samej proti žalovaným
domáhajú zriadenia vecného bremena v prospech každodobého vlastníka nehnuteľnosti: R. - K. G., R..

Č.. XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, J.. Č.. XXX/X, B. na Z. Č.. XXXX, F.. Ú.. R. E., S.
R. E., S. J., spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parcely registra „C“, J.. Č.. XXX/
X, o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. 3430, kat. úz. Svätý
Jur, obec Svätý Jur, okres Pezinok. Následne navrhli nariadiť neodkladné opatrenie vo vyššie uvedenom
znení, keď svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na
Z. Č.. XXXX, nachádzajúcich sa v F.. Ú.. R. E., S. R. E., S. J.: stavba - K. G. R.. Č.. XXX, postavený

na pozemku parcely registra „M., J.. Č.. XXX/X; pozemok parcely registra „M., J.. Č.. XXX/X, o výmere
84 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“., J.. Č.. XXX/X, o výmere 215 m2,zastavaná plocha a nádvorie, pričom výška spoluvlastníckeho podielu žalobcov 1/ a 2/ je 2/3 k celku a
výška spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 3/ je 1/3 k celku. Stavba ich rodinného domu je určená na
bývanie a nachádza sa na J. N. Č.. X Y. H. R. E. v časti, ktorá je Mestskou pamiatkovou rezerváciou

R. E.. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi (každý vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku)
nehnuteľností zapísaných na Z. Č.. XXXX, nachádzajúcichsa F.. Ú.. R. E., S. R. E., S. J.: stavba - rodinný
dom R.. Č.. XXXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, par. Č.. XXX/X; pozemok parcely registra
„C“, J.. Č.. XXX/X, o výmere 70 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely
registra „C“, J.M.. Č.. XXX/X, o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok

parcely registra „C“, J.. Č.. XXX/XX, o výmere 199 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.

3.Poukázalnato,žežalobcoviaďalejuviedli,žedoichrodinnéhodomusavstupujeavždysavstupovalo
výlučne cez pozemok J.. Č.. XXX/X, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, keďže iný vstup
do rodinného domu žalobcov neexistuje a zároveň parcela Č.. XXX/X slúži aj na vstup do záhrady
žalobcov (J.. Č.. XXX/X), nachádzajúcej sa za ich rodinným domom. Predmetná parcela č. XXX/X je

pozemkom, ktorý vždy slúžil a aj slúži vlastníkom rodinných domov, vybudovaných na parcelách č. 225/8
(rodinný dom vo vlastníctve žalobcov) a na J.. Č.. XXX/X (rodinný dom vo vlastníctve žalovaných) na
vstup do ich nehnuteľností. Ide o tzv. podbránie, účelom ktorého bolo zabezpečovať vstup do domov
a priľahlých záhrad, čo vyplýva aj z historického kontextu Mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý Jur,
pre ktoré je charakteristická uzatvorenosť jednotlivých domových parciel od ulice a vstup do domov len

zo strany podbránia. Parcela Č.. XXX/X bola pôvodne vedená ako spoločný dvor a slúžila pôvodným
vlastníkom ako pozemok, z ktorého sa vstupovalo do ich rodinných domov a záhrady, pričom v roku 2000
tzv. deľbovou zmluvou, zapísanou v KN ako Deľba V 864/00, boli právne vzťahy usporiadané tak, že
pozemok J.. Č.. XXX/X s domom R.. Č.. XXX a pozemok J.. Č.. XXX/X pripadli do výlučného vlastníctva
Anne Lopašovskej (zomr. dňa 02.04.2007) a pozemky J.. Č. XXX/X s domom R.. Č.. XXXX, pozemky s

J.. Č.. XXX/X C. J.. Č.. XXX/XX pripadli do podielového spoluvlastníctva žalovaných s tým, že uvedenou
deľbou bolo na pozemku J.. Č.. XXX/X zriadené vecné bremeno in personam, spočívajúce v práve
prechodu a príjazdu, práve odchodu a odjazdu v prospech C. Z.. Spor medzi stranami, ako vlastníkmi
susedných domov, začal tým, že žalovaní vyzvali žalobcov, aby bezodkladne upustili od neoprávneného
užívania pozemku J.. Č.. XXX/X, keďže smrťou p. Z. zaniklo vecné bremeno, spočívajúce v práve

prechodu, zriadené in presonam, a zároveň žiadali o zriadenie si vlastného vstupu do rodinného domu
R.. Č.. XXX, postaveného na J. Č.. XXX/X, na čo odpovedali žalobcovia návrhom na mimosúdne riešenie
veci formou uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena in rem (právo prechodu k nehnuteľnosti)
k pozemku J.. Č.. XXX/X, s čím však žalovaní vyjadrili nesúhlas a naďalej trvali na tom, aby žalobcovia
nepoužívali ich parcelu na vstup do svojho rodinného domu. Hoci žalovaní sú si vedomí toho, že

žalobcovia nemajú a ani nikdy nemali iný vstup do domu, opakovane uvádzali žalobcom a osobám, ktoré
sa v dome zdržiavajú, že vchod (bránu) uzamknú a vymenia zámky, k čomu došlo dňa 20.04.2019, keď
žalovaní vymenili zámok na bráne, slúžiacej ako vstup na J. Č.. XXX/X, a tým zabránili žalobcom dostať
sa do ich vlastného domu, na čo žalobkyňa 2/ podala dňa 20.04.2019 trestné oznámenie. Žalovaný 1/
oznámil policajnej hliadke, preverujúcej oznámenie na mieste, že žalobcom vstup do domu neumožní

a doposiaľ ani neumožnil.

4.Súdprvejinštanciekonštatoval,žeuznesenímč.k.4C13/2019-54zodňa13.05.2019návrhužalobcov
v celom rozsahu vyhovel a nimi požadované neodkladné opatrenie nariadil. Na odvolanie žalovaných
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 10Co 162/2019-158 zo dňa 29.01.2020 v spojení s opravným

uznesením č.k. 10Co 162/2019-181 zo dňa 12.05.2020 jeho uznesenie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie je založené na žalobcami netvrdených a neosvedčených
skutočnostiach, keď žalobcovia majú podľa žaloby ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
(aj podľa listu vlastníctva k nehnuteľnostiam) pobyt na iných adresách a nie v dome na J. X, R. E.,

ktorý je v ich spoluvlastníctve, pričom v žalobe, ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
netvrdili, že v predmetnom dome bývajú a naopak tvrdili (ale ničím neosvedčili), že v ich dome býva O.U.
Z., ktorý sa konaním žalovaných nemá ako dostať k svojím osobným veciam a je donútený prespávať
u známych. Odvolací súd ďalej uviedol, že vo východiskách pre nariadenie neodkladného opatrenia
žalobcovia teda poukazovali na ujmu, ktorá vzniká zamedzením vstupu do ich rodinného domu O. Z.,

ktorý v ich dome býva, ktorý však nie je stranou v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a ani v
spore o žalobe žalobcov. Poukázal tiež na to, že výroky nariadeného neodkladného opatrenia by mali
upravovať výlučne právne vzťahy strán konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom
výroky I. a II. napadnutého vyhovujúceho uznesenia sú neurčité, keď nešpecifikujú oprávnených. I keďžalobcovia (okrem tvrdenej ujmy O. Z.) uviedli aj to, že konaním žalovaných im bol znemožnený vstup
do ich domu, že žalovaní odstránili z brány poštovú schránku pre ich dom, že v uzamknutom podbrání sa
nachádza spoločná vodomerná šachta a vodomer, vôbec neuviedli, aká konkrétna ujma práve im (bez

nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia) týmto konaním žalovaných bezprostredne hrozí.
Ďalej odvolací súd uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie má byť primerané a teda by malo byť
nariadené v nevyhnutnom rozsahu, aby boli žalovaní ako vlastníci parcely Č.. XXX/X čo najmenej
obmedzení,napriektomuvšaksúdprvejinštancienariadenýmneodkladnýmopatrenímuložilžalovaným
povinnosť strpieť prechod cez celú ich parcelu Č.. XXX/X a tým umožniť prístup k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve žalobcov - k domu, a tiež zdržať sa zásahov, ktoré by vytvárali prekážku pre prechod cez
túto parcelu až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda priznal žalobcom (nad rámec rozsahu
nevyhnutného prístupu k domu v ich spoluvlastníctve) až do skončenia konania o veci samej právo
prechádzať po celej parcele Č.. XXX/X vo vlastníctve žalovaných (až do záhrady žalobcov), ktorá slúži aj
na vstup do záhrady žalobcov (J.. Č.. XXX/X), ktorá je za ich domom a ku ktorej nemajú iný prístup, hoci
z predložených listinných dôkazov (katastrálna mapa a fotodokumentácia), ako aj z tvrdení samotných

žalobcov vyplýva, že vchod do domu žalobcov je „zboku“. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal
na to, že je podľa ust. § 391 ods. 2 C.s.p. právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

5. Vec posúdil právne podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1, § § 328 ods. 1
C.s.p. a podrobne vysvetlil inštitút neodkladného opatrenia, jeho účel, podmienky pre jeho nariadenie,

ako i postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (všetko vysvetlil
vyčerpávajúcim spôsobom a správne - poznámka odvolacieho súdu). V tejto súvislosti tiež konštatoval,
že žalobcovia vo vzťahu k osvedčeniu ich tvrdení o bezprostredne hroziacej ujme uviedli, že tá spočíva
v tom, že konaním žalovaných bol im ako vlastníkom domu znemožnený vstup do ich domu, pričom
zamedzením vstupu do rodinného domu žalobcov vzniká ujma aj O. Z., ktorý v tomto dome prebýva a

má v ňom svoje osobné veci, v dôsledku čoho je nútený prespávať u známych.

6. Ďalej citoval ust. § 3 ods. 1, § 123, § 124 a § 151o ods. 3 Obč. zák. a vysvetlil základné predpoklady
pre zriadenie práva cesty súdom, a to, že právo cesty sa týka pozemku, ktorý je priľahlý k stavbe
oprávneného z vecného bremena, právo cesty sa môže zriadiť len v prospech vlastníka stavby, vlastník

stavby nemôže zabezpečiť prístup k stavbe inak, a že vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty
možno zriadiť iba na tento konkrétny účel. Výslovne uviedol, že navrhované neodkladné opatrenie musí
byť primerané zabezpečovanému nároku (bod 18 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Vysvetlil, že
zriadenie práva cesty predstavuje ultima ratio, a to keď prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
Uviedol, že cit. „ak aj súd dospeje k záveru, že právo cesty treba zriadiť, malo by to byť takým spôsobom

a v takom rozsahu, aby vlastník pozemku bol čo najmenej obmedzený. Naopak v prípade, že sa vlastník
stavby vlastným zavinením zbavil prístupu ku svojej stavbe, nemožno mu takéto právo cesty priznať,
pretože nikto nesmie mať výhodu zo svojej nepoctivosti. Zriadenie práva cesty predstavuje vážny zásah
doprávavlastníkapozemku,musísúdvždyprihliadnuťnaspravodlivýpomermedzivýhodou,ktorúcesta
poskytujevlastníkovistavby,aujmou,ktorábyvzniklazriadenímprávacestyprevlastníkanehnuteľnosti.

Pre rozhodnutie súdu o zriadení práva cesty je dôležitá aj tá skutočnosť, na aký účel slúži stavba, ku
ktorej má byť právo cesty zriadené, aby sa mohol určiť aj rozsah práva cesty“ (odvolací súd opäť súhlasí
- poznámka odvolacieho súdu).

7. Zo žaloby, ako aj z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nim priložených listinných

dôkazov súd prvej inštancie zistil, že vlastnícke, resp. spoluvlastnícke práva strán sporu ku konkrétnym
nehnuteľnostiam a polohové usporiadanie jednotlivých parciel a rodinných domov strán na nich
umiestnených korešpondujú s opisom skutkového a právneho stavu žalobcami jednak v žalobe, ako aj v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že do rodinného domu žalobcov sa vstupuje výlučne cez
parcelu Č.. XXX/X, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných s tým, že iný vstup do rodinného

domu žalobcov v súčasnosti neexistuje, že J. Č.. XXX/X zároveň slúži aj na vstup do záhrady žalobcov
(J.. Č.. XXX/X), nachádzajúcej sa za ich rodinným domom, že dňa 20.04.2019 žalovaní vymenili zámok
na bráne, slúžiacej ako vstup na J. Č.. XXX/X, pričom žalobkyňa 2/ podala v rovnaký deň trestné
oznámenie, a že žalovaní žalobcom 1/ a 2/ neumožnili vstup do domu. Konštatoval tiež, že v roku 2000
boli Deľbovou zmluvou (zapísanou v KN ako Deľba V 864/00) právne vzťahy usporiadané tak, že parcela

Č.. XXX/X s domom R.Ú.. Č.. XXX a parcela Č.. XXX/X pripadli do výlučného vlastníctva C. Z. a J. Č..
XXX/X s domom R.. Č.. XXXX C. J. Č.. XXX/X C. Č.. XXX/XX pripadli do podielového spoluvlastníctva
žalovaných s tým, že uvedenou deľbou bolo na pozemku J.. Č.. XXX/X zriadené vecné bremeno inpersonam, spočívajúce v práve prechodu a príjazdu, práve odchodu a odjazdu v prospech C. Z., F. B.
G. XX.XX.XXXX, čím zanikol aj prístup k domu žalobcov.

8. Po skutkovom a právnom posúdení návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a k
nemu priložených listinných dôkazov považoval za osvedčenú existenciu (vlastníckeho a užívacieho)
práva žalobcov, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, existenciu právneho vzťahu
medzi žalobcami, ako vlastníkmi nehnuteľností (rodinný dom R.. Č.. XXX), na prístup ku ktorým
požadujú zriadenie vecného bremena, na jednej strane a žalovanými, ako vlastníkmi J.. Č.. XXX/X,

vo vzťahu ku ktorej žalobcovia požadujú zriadiť vecné bremeno právo prechodu a prejazdu in rem,
na strane druhej, zároveň však vyhodnotil, že skutočnosti, tvrdené žalobcami v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nie je možné v intenciách citovaného výkladu a zákonných ustanovení
považovať za skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcovia
neosvedčili naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán a rovnako tak ani nebezpečenstvo im
bezprostredne hroziacej ujmy. Poukázal na to, že žalobcovia vôbec nešpecifikovali, aká konkrétna ujma

im bez nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia konaním žalovaných (uzamknutím brány,
slúžiacej na vstup na parcelu Č.. XXX/X) bezprostredne hrozí. Ustálil, že žalobcovia v dome, ktorý je v
ich podielovom spoluvlastníctve, nebývajú a podľa ich tvrdení sa tam zdržiava (býva) O. Z., ktorému by
konaním žalovaných mohla vzniknúť ujma, avšak keďže ten nie je stranou sporu, výroky požadovaného
neodkladného opatrenia sa naňho nemôžu vzťahovať. Vyvodil, že ak žalobcovia v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia poukazovali na ujmu, ktorá zamedzením vstupu do ich rodinného domu vzniká
tretej osobe, ktorá nie je stranou tohto sporového konania, nie je to možné považovať za osvedčenie
ujmy bezprostredne hroziacej žalobcom, ako strane sporu, ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu a znení.

9. Dospel tiež k záveru, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia požadovali nad
rámec nevyhnutného prístupu k domu v ich spoluvlastníctve, aby súd uložil žalovaným povinnosť strpieť
prechod cez celú ich J. Č.. XXX/X, čím by tak umožnili žalobcom prístup k nehnuteľnostiam - k domu
v ich vlastníctve až do záhrady žalobcov (J.. Č.. XXX/X), ktorá je za ich domom a tiež, aby súd uložil
žalovaným povinnosť zdržať sa zásahov, ktoré by vytvárali prekážku pre prechod cez túto parcelu až

do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a preto aj z tohto dôvodu nemohol nariadiť požadované
neodkladné opatrenie, ktorým by žalobcom až do právoplatného skončenia konania o veci samej priznal
právo prechodu po celej J. Č.. XXX/X vo vlastníctve žalovaných, nakoľko by to bolo v rozpore s
požiadavkou primeranosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že navrhované neodkladné opatrenie musí
byť primerané nároku, má byť nariadené v nevyhnutnom rozsahu a pokiaľ ide o právne postavenie

povinnej osoby, jeho zásahy a dôsledky sa musia minimalizovať, pričom z predložených listinných
dôkazov (fotodokumentácia, katastrálna mapa) vyplýva, že vchod do domu žalobcov je „zboku“. Vyjadril
potom názor, že nariadenie žalobcami požadovaného neodkladného opatrenia, spočívajúceho v strpení
prechodu cez celú parcelu Č.. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaných, ako aj v zdržaní sa zásahov,
ktoré by vytvárali prekážku pre prechod cez túto parcelu (a to až do právoplatného skončenia konania

o veci samej), by predstavovalo značne neprimeraný zásah do ústavou garantovaného vlastníckeho
práva žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam, a preto návrh žalobcov zamietol. Záverom uviedol,
že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobcov, aby svoje tvrdenia
o osvedčení nároku, pre ktorý žiadajú dočasnú úpravu, podložili dostatočnými dôkazmi, z ktorých môže
súd vyvodiť závery o prípustnosti a opodstatnenosti ich návrhu, keďže súd pri rozhodnutí o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia vykoná dokazovanie len v rozsahu dôkazných prostriedkov
predložených tými, ktorí požadujú nariadenie neodkladného opatrenia a skutočností tvrdených v návrhu.

10. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia včas odvolanie a žiadali ho zmeniť a ich návrhu v
celom rozsahu vyhovieť. Súdu prvej inštancie vytkli, že dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, a že vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasili so záverom súdu
prvej inštancie, že nešpecifikovali aká konkrétna ujma im bez nariadenia požadovaného neodkladného
opatrenia konaním žalovaných bezprostredne hrozí, keď poukázal na to, že žalobcovia v dome ani
nebývajú, ale zdržiava sa tam J.. Z., pričom vyhodnotil, že poukazovali na ujmu vznikajúcu tretej osobe,
ktorá nie je stranou sporu. V tejto súvislosti mali za to, že im „bezprostredná ujma vznikla“, keď im bol

reálne znemožnený výkon ich vlastníckeho práva spočívajúci v možnosti nehnuteľnosť užívať nielen
pre svoje potreby, ale aj pre potreby iných osôb a tiež znemožnené starať sa o stavbu riadne tak,
aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu. Za nesporné považovali, že im žalovaní reálne znemožnili
vstup do ich nehnuteľnosti, pričom obsahom vlastníckeho práva nie je len samotné bývanie, ale ajpovinnosť vlastníka nehnuteľnosť udržiavať, realizovať nevyhnutné opravy, pravidelne vetrať, v zime
kúriť a pod., pričom ak je toto vlastníkovi znemožnené, hrozí tu bezprostredná ujma tým, že dôjde k
znehodnoteniu nehnuteľnosti, čo podľa ich názoru nie je nevyhnutné preukazovať a špecifikovať, keďže

je to zrejmé a vyplýva to z povahy veci. Povinnosť vlastníka stavby udržiavať ju tak, aby nedochádzalo
k jej znehodnoteniu, vyplýva aj zo stavebného zákona a nie je ju možné zaistiť bez možnosti prístupu
vlastníka k stavbe. Poukázali aj na to, že J.. Z. užíva oprávnene nehnuteľnosť po dohode s nimi, jeho
právo oprávneného užívateľa je odvodené od práva vlastníkov, ktorí majú právo prenechať užívanie
veci inému. S poukazom na to, že požadovali, aby súd uložil žalovaným povinnosť strpieť prechod

cez celú J. Č.. XXX/X, čo by bolo podľa súdu prvej inštancie v rozpore s požiadavkou primeranosti,
argumentovali, že pri prechode cez celú J. Č.. XXX/X sa nejedná o rozšírenie doterajšieho spôsobu
prechodu s väčším zásahom do vlastníctva žalovaných, ako tomu bolo doteraz. Skutočnosť, že pôvodné
vecné bremeno práva prechodu cez uvedenú parcelu v celej jej výmere bolo zriadené v prospech J. Z. „in
personam“, považovali za rozpor s dobrými mravmi, keďže je zrejmé, že tým došlo k jej zavedeniu alebo
uvedeniu do omylu. Mali tiež za to, že uložením povinnosti strpieť prechod cez celú parcelu nedochádza

k obmedzeniu užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, prechodom cez ňu nedochádza k
narušovaniuichsúkromiaasamotnížalovanítútoparcelutaktiežpoužívajúibaakoprechodkuvstupným
dverám do svojho rodinného domu. Súhlasili s tým, že z predložených dôkazov je zrejmé, že vchod do
ich domu je „z boku“, poukázali však na to, že je potrebné vziať do úvahy aj vstup do záhrady, ktorý je za
domom a taktiež sa do nej vstupuje zo spornej parcely. Považovali za neúčelné J. Č.. XXX/X so šírkou

cca 2m a výmerou 29m2 rozdeľovať prípadným geometrickým plánom a oddeľovať úzky pás popri stene
domu ku vchodu do domu a do záhrady. Takýto postup by taktiež nepovažovali v súlade s požiadavkou
primeranosti, ktorú treba tiež aplikovať aj na ich práva. Mali za to, že realizácia ich práv spočívajúca
v práve prechodu cez uvedenú parcelu je možná len za využitia dotknutej parcely v celom rozsahu.
Uzavreli, že potrebu úpravy pomerov riadne osvedčili a preukázali naliehavú potrebu dočasnej úpravy.

11. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov, ktoré im umožnil odvolací súd
postupom podľa ust. § 329 ods. 1 C.s.p., napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať
im nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Odvolanie považovali za účelové
a v kontexte s podaným návrhom za právne irelevantné. Zotrvali na svojich tvrdeniach, ktoré uviedli v

odvolaní proti predchádzajúcemu rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.05.2019 a zdôraznili,
že žalobcovia ani v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v odvolaní neuviedli
takéskutočnostiadôkazy,ktorébyosvedčilibezprostredneimhroziacuujmu.Záversúduprvejinštancie,
ktorý žalobcami tvrdené skutočnosti nepovažoval za odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia,
považovali za správne, keď poukázali na to, že súd prvej inštancie pri vydaní tohto rozhodnutia správne

akceptoval právny názor odvolacieho súdu a v súlade s ním aj správne rozhodol.

12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým

bol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným zamietnutý, je vo výroku
vecne správne, preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, keď sa plne stotožnil aj s jeho
odôvodnením, na ktoré týmto poukazuje a nepovažuje za potrebné ho opakovať. Za využitia ust. § 387
ods. 2 C.s.p. len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a na odvolacie námietky žalobcov
uvádza nasledovné.

13. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa ust. § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.14. Citované zákonné ustanovenia upravujú neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva,
ktorého účelom je rýchla (okamžitá) úprava právnych pomerov strán sporu. Pre úspešné uplatnenie

nároku na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov strán,
teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia
ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené
súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa

neodkladného opatrenia osvedčený, a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ako správne vyhodnotil už
súd prvej inštancie, existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť jeho navrhovateľ, v
našom prípade žalobcovia. Zároveň, ako tiež správne uviedol už súd prvej inštancie, súd musí uvážiť,
aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že
nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a
len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia, z čoho je nepochybné, že neodkladné opatrenie musí

spĺňať požiadavku primeranosti. Súd prvej inštancie potom postupoval správne, keď skúmal podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Po preskúmaní žaloby vo veci samej, návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, napadnutého uznesenia ako i súdneho spisu dospel odvolací súd k rovnakému
záveru ako súd prvej inštancie, že pre nariadenie žalobcami požadovaného neodkladného opatrenia
neboli splnené predpoklady.

15. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti tiež za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je
výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť
pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov,
ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Preto musí jeho

navrhovateľ, v tomto prípade žalobcovia, osvedčiť, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne im
hroziaca ujma. Ohrozenie práv (nároku) a hrozba bezprostrednej ujmy žalobcov musí byť konkrétna a
žalobcovia ju musia osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy
nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže
ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu určitej reálne hroziacej

konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. Možno
teda zhrnúť, že ak žalobcovia navrhli voči žalovaným nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sledovali dosiahnutie úpravy pomerov sporových strán, mali povinnosť tvrdiť a osvedčiť, že bez takejto
úpravy pomerov im vzhľadom na konanie žalovaných reálne a bezprostredne hrozí konkrétna ujma,
ktorej je možné zabrániť len rozhodnutím (neodkladným opatrením) súdu. Aj podľa názoru odvolacieho

súdu žalobcovia naliehavosť potreby ochrany svojich práv navrhovaným neodkladným opatrením
neosvedčili.

16. Ako už uviedol odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, vlastnícke resp.
spoluvlastnícke práva strán sporu ku konkrétnym nehnuteľnostiam a polohové usporiadanie jednotlivých

parciel a rodinných domov strán na nich umiestnených korešpondujú s opisom skutkového a právneho
stavu žalobcami v žalobe aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a nie sú ani sporné.
Rovnako nie je sporné ani to, že do rodinného domu žalobcov (ktorý nadobudli do spoluvlastníctva
bez prístupu doň) sa vstupuje výlučne cez J. Č.. XXX/X, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných, že iný vstup do rodinného domu žalobcov v súčasnosti neexistuje, pričom z listinných

dôkazov a to z fotodokumentácie a z katastrálnej mapy je nepochybné, že vchod do domu žalobcov
je „zboku“ (z podbránia), a že J. Č.. XXX/X zároveň slúži aj na vstup do záhrady žalobcov (J..
Č.. XXX/X), nachádzajúcej sa za ich rodinným domom. Zo žaloby žalobcov vyplýva, že sa proti
žalovaným domáhajú zriadenia vecného bremena v prospech každodobého vlastníka stavby vyššie
špecifikovaného rodinného domu, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez celý pozemok

žalovaných J.. Č.. XXX/X (o výmere 29 m2). Žalobcovia tiež preukázali, že žalovaní vymenili dňa
20.04.2019 zámok na bráne, slúžiacej ako vstup na J. Č.. XXX/X, že žalobkyňa 2/ podala v rovnaký
deň trestné oznámenie, a že žalovaní žalobcom 1/ a 2/ neumožnili vstup na parcelu v ich vlastníctve
Č.. XXX/X a cez ňu do domu.

17. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia tvrdili (ale ničím neosvedčili), že v ich
dome býva O. Z., ktorý sa konaním žalovaných nemá ako dostať k svojím osobným veciam a je donútený
prespávať u známych. Uvedené vyplýva aj z trestného oznámenia žalobkyne 2/, v ktorom uviedla, že
sa so žalobcom 1/ na miesto dostavili s hliadkou PZ po tom, ako jej telefonoval O. Z., ktorý sa zdržiavana uvedenej adrese, že žalovaný 1/ vymenil zámok a on sa nevie dostať do domu. Vo východiskách pre
nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia poukazovali na ujmu, ktorá vzniká zamedzením vstupu
do ich rodinného domu O.Š. Z., ktorý v ich dome býva. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode so súdom

prvej inštancie uvádza, že O. Z. nie je stranou v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ani v spore
o žalobe žalobcov a on sám sa voči žalovaným ani ničoho nedomáha. Ak teda žalobcovia v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia poukazovali na ujmu, ktorá zamedzením vstupu do ich rodinného
domu vzniká tretej osobe (ktorá nie je stranou tohto sporového konania), nie je to možné považovať
za osvedčenie ujmy bezprostredne hroziacej žalobcom ako strane sporu, ktoré by odôvodňovalo

potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami nariadením neodkladného opatrenia.
Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedli, že vyššie uvedeným konaním
žalovaných im bol znemožnený vstup do ich domu, že žalovaní odstránili z brány poštovú schránku pre
ich dom, a že v uzamknutom podbrání sa nachádza spoločná vodomerná šachta a vodomer. Odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia však vo svojom návrhu vôbec neuviedli,
aká konkrétna ujma práve im bez nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia týmto konaním

žalovaných bezprostredne hrozí a v tomto smere nijak neargumentovali. Ak potom súd prvej inštancie
dospel k záveru, že i keď žalobcovia osvedčili existenciu svojho vlastníckeho a užívacieho práva (k
domu), ktorému žiadali neodkladným opatrením poskytnúť ochranu, aj právny vzťah medzi žalobcami
(ako vlastníkmi domu R.. Č.. XXX, na prístup ku ktorému požadujú žalobou zriadenie vecného bremena)
a žalovanými (ako vlastníkmi parcely Č.. XXX/X, ku ktorej žalobcovia požadujú zriadiť vecné bremeno

práva prechodu a prejazdu in rem), nijak neosvedčili naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov
strán, ani nebezpečenstvo im bezprostredne hroziacej ujmy, čo viedlo k zamietnutiu ich návrhu, sú jeho
skutkové aj právne závery správne a odvolací súd s nimi súhlasí.

18. Ak žalobcovia v odvolaní argumentovali tým, že J. Z. užíva dom oprávnene (po dohode s nimi)

a jeho právo je odvodené od ich vlastníckeho práva, a že majú právo prenechať užívanie domu
inému, odvolací súd uvádza, že uvedené nemá žiadny vplyv na správny záver súdu prvej inštancie,
že žalobcovia neosvedčili naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán (teda žalobcov a
žalovaných), ani nebezpečenstvo im bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd v tejto súvislosti
pripomína, že žalobcami požadované neodkladné opatrenie by bolo možné v posudzovanej veci nariadiť

len vtedy, ak by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda vtedy,
ak by bez jeho nariadenia hrozila žalobcom konkrétna bezprostredná ujma, ktorej by bolo možné
nariadením neodkladného opatrenia predísť. V danej veci je však z návrhu žalobcov úplne zrejmé,
že nepoukazovali na žiadnu ujmu, ktorá hrozí im, ale na ujmu od strán sporu úplne odlišnej osoby
J.na Z., ktorý v prvom rade nie je stranou sporu a v druhom rade sa voči žalovaným s poukazom

na jeho ujmu ani ničoho nedomáha. Ak žalobcovia ďalej v odvolaní poukazovali na to, že obsahom
vlastníckeho práva nie je len samotné bývanie, ale aj povinnosť vlastníka nehnuteľnosť udržiavať,
realizovať nevyhnutné opravy a tak ďalej, pričom konaním žalovaných im bolo znemožnené starať sa
o stavbu domu a im hrozí bezprostredná ujma tým, že dôjde k znehodnoteniu domu, odvolací súd
uvádza, že ide o úplne nový argument, ktorý v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec

nespomenuli a nedôvodili ním, a preto ani nebol predmetom posudzovania súdom prvej inštancie.
Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž v žiadnom prípade neargumentovali
tým, že práve mienili svoj dom opravovať a udržiavať v snahe predísť jeho znehodnoteniu, v čom
im žalovaní svojím konaním zabránili, čím by im mala bezprostredne hroziť ujma v podobe nejakého
konkrétneho znehodnotenia domu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa ust. §

329 ods. 2 C.s.p. je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie, pričom v čase rozhodovania o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia
nebol žiadny takýto argument žalobcov prezentovaný. Odvolacie námietky žalobcov potom nemohli
spochybniť správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd bol viazaný
jednak navrhovaným znením neodkladného opatrenia, ako aj samotným obsahom návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, v ktorom žalobcovia v zmysle ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. opísali rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce podľa ich názoru potrebu neodkladnej úpravy pomerov a priložili dôkazy,
pričom vyhodnotením tvrdení žalobcov a nimi predložených dôkazov súd prvej inštancie ustálil, ktoré
skutočnosti žalobcovia osvedčili, následne vec právne posúdil a dospel k svojmu rozhodnutiu. Odvolací
súd na túto novú argumentáciu žalobcov nemohol prihliadnuť, pretože počas odvolacieho konania je

povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité,
len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(ust. § 366 C.s.p.), čo však nie je prípad prejednávanej veci. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je
v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní
spravidlaniesúprípustnétieprostriedkyprocesnéhoútokualeboobrany,ktoréneboliprocesnoustranou

uplatnené pred súdom prvej inštancie. V posudzovanej veci o tzv. novoty v odvolacom konaní nešlo.
Napokon, žalobcovia v odvolaní ani netvrdili a ani nepreukazovali žiadny takýto dôvod prípustnosti
použitej novoty. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu im nič nebránilo v tom, aby svoje tvrdenia a
argumenty, ktoré prvýkrát predniesli až v odvolacom konaní, použili (ak sa zakladajú na skutočnosti)
už v konaní pred súdom prvej inštancie. Predkladanie ďalších tvrdení ako novoty v odvolacom konaní

je preto v prejednávanom prípade neprípustné. Odvolací súd preto vyhodnotil tieto odvolacie námietky
žalobcov za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie.

19. Ani odvolacia námietka žalobcov, ktorou neakceptovali požiadavku primeranosti, keď tvrdili, že
realizácia ich práv, spočívajúca v práve prechodu cez parcelu žalovaných Č.. XXX/X, je možná len za
využitia dotknutej parcely v celom rozsahu, neobstojí. I keď súhlasili, že vchod do ich domu je „zboku“,

mali za to, že je potrebné vziať do úvahy aj vstup do ich záhrady, ktorý je za domom, pričom do ich
záhrady sa vstupuje tiež zo spornej parcely. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že už samotné neosvedčenie
naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán a neosvedčenie žalobcom bezprostredne
hroziacej ujmy muselo v posudzovanej veci viesť k zamietnutiu ich návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, a preto ani nebolo potrebné zaoberať sa ostatnými predpokladmi, ktoré musia byť pre

nariadenie neodkladného opatrenia kumulatívne splnené. Nebolo potom ani potrebné sa zaoberať ne/
primeranosťou navrhovaného neodkladného opatrenia. Napriek tomu považuje za potrebné (v zhode so
súdom prvej inštancie) uviesť, že v súlade s ustálenou súdnou praxou zastáva názor, že navrhované
neodkladné opatrenie musí byť primerané chránenému nároku, a že pokiaľ ide o právne postavenie
povinnej osoby, jeho zásahy a dôsledky sa musia minimalizovať, a teda by malo byť nariadené len v

nevyhnutnom rozsahu, aby boli žalovaní ako vlastníci J. Č.. XXX/X čo najmenej obmedzení. Žalobcami
navrhované neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého by im malo byť priznané až do skončenia konania
o veci samej právo prechádzať po celej J. Č.. XXX/X vo vlastníctve žalovaných a žalovaným uložená
povinnosť to strpieť, vyhodnotil aj odvolací súd za úplne neprimerané, pretože ide rozhodujúcim
spôsobom nad rámec rozsahu nevyhnutného prístupu k domu žalobcov, ktorý je nesporne „zboku“ a

nachádza sa v prednej časti J. Č.. XXX/X.

20. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov, že nimi požadované neodkladné opatrenie spočívajúce v práve
prechodu cez parcelu žalovaných Č.. XXX/X v celom rozsahu je nevyhnutné, pretože J. Č.. XXX/X vo
vlastníctve žalovaných slúži aj na vstup do záhrady žalobcov (J.. Č.. XXX/X), ktorá je za ich domom,

a ku ktorej nemajú iný prístup, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia nemôže v žiadnom prípade
obstáť. Ako už bolo uvedené vyššie, pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného
opatrenia vyžaduje zákon okrem iného aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Zo žaloby žalobcov vyplýva, že sa proti žalovaným domáhajú zriadenia vecného
bremena v prospech každodobého vlastníka stavby rodinného domu R.. Č.. XXX (v súčasnosti v ich

podielovom spoluvlastníctve), spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez celý pozemok J.. Č..
XXX/X vo vlastníctve žalovaných. Uvedeného sa domáhajú napriek tomu, že vchod do ich domu je
„zboku“, v prednej časti parcely žalovaných Č.. XXX/X, čo ani nie je sporné, avšak dôvodia tým, že
J. Č.. XXX/X je „malá“ a slúži aj ako prístup k ich záhrade, pričom bez tohto prístupu by žalobcovia
museli vytvoriť vo svojom dome otvor, ktorým by vstupovali do záhrady. Podľa názoru odvolacieho

súdu (výlučne pre účely rozhodovania o ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) potom však
žalobcovia ničím neosvedčili dôvodnosť svojho hmotnoprávneho nároku vo veci samej, ktorému žiadali
poskytnúť súdnu ochranu, teda neosvedčili, že možno predbežne usudzovať na ich úspech v základnom
konaní o veci samej. Je totiž potrebné si uvedomiť, a uviedol to už súd prvej inštancie, že ak aj v
konaní o veci samej dospeje prípadne k záveru, že právo cesty treba zriadiť, malo by to byť takým

spôsobom a v takom rozsahu, aby bol povinný vlastník pozemku čo najmenej obmedzený. Žalobcovia
v žalobe argumentujú ustanovením § 151o ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého, ak nie je vlastník stavby
zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd
môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve
cesty cez priľahlý pozemok. V súlade so závermi ustálenej výkladovej praxe treba pre účely nariadenia

neodkladného opatrenia nárok považovať za osvedčený vtedy, ak je tu v čase rozhodovania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia pravdepodobnosť jeho existencie. Uvedené v posudzovanej
veci znamená, že i keď rozhodnutie o veci samej nemožno prejudikovať, nárok uplatnený vo veci
samej by sa mal javiť ako dôvodný a na základe žalobcami osvedčovaných skutočností by sa malopredbežne javiť ako pravdepodobné, že vo veci samej bude ich žalobe vyhovené, teda, že súd zriadi
v prospech každodobého vlastníka stavby rodinného domu R.. Č.. XXX vecné bremeno, spočívajúce v
práve prechodu a prejazdu cez celý pozemok J.. Č.. XXX/X vo vlastníctve žalovaných. Takýto záver však

nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné prijať. Ako vyplýva z ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. a ako aj
správne uviedol súd prvej inštancie, základnými predpokladmi pre zriadenie práva cesty súdom sú, že
právo cesty sa týka pozemku, ktorý je priľahlý k stavbe oprávneného z vecného bremena, právo cesty
sa môže zriadiť len v prospech vlastníka stavby, vlastník stavby nemôže zabezpečiť prístup k stavbe
inak, a že vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty možno zriadiť iba na tento konkrétny účel. Z

uvedeného je nepochybné, že právo cesty možno zriadiť zjednodušene povedané len k pozemku, ktorý
je priľahlý k stavbe a v prospech vlastníka stavby, pričom záhrada v žiadnom prípade nie je stavbou.
Z ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. tiež nemožno vyvodiť, že by bolo vôbec možné zriadiť vecné bremeno
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok k záhrade. Pre účely rozhodovania o ich návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je potom zrejmé, že žalobcovia neosvedčili už dôvodnosť žalobou
uplatneného nároku vo veci samej, ktorému žiadali poskytnúť súdnu ochranu, keď neosvedčili, že by

im malo patriť právo na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez celý J. Č.. XXX/
X vo vlastníctve žalovaných. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že bez osvedčenia dôvodnosti
a trvania chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Odvolacie
námietky žalobcov, ktorými odôvodňovali nárok na dočasné právo cesty cez celý dotknutý pozemok
žalovaných, potom z týchto dôvodov vyhodnotil za nedôvodné.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom nepochybné, že pre nariadenie žalobcami požadovaného
neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Ak súd prvej inštancie návrh žalobcov
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím
súhlasí.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1
a 2 C.s.p. potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.

1 C.s.p. a žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal voči žalobcom nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).