Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 8, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202701
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2519202701.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:
JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Lucia Mizerová v právnej veci žalobcu: PhDr. Y. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom T. XX, L., proti žalovaným: 1. W. P., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, 2. Z. P., nar. X.X.XXXX, bytom
V. XXX, o zaplatenie 28.066,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Piešťany č. k. 6C/46/2019-22 zo dňa 4. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo podanie žalobcu zo dňa 7.11.2019
odmietnuté, v časti povinnosti na zaplatenie sumy 735,20 Eur s príslušenstvom p o t v
r d z u j e , v časti povinnosti žalovanej 1. na zaplatenie sumy 16.740,- Eur s príslušenstvom a v časti
povinnosti žalovaného 2. na zaplatenie sumy 10.591,- Eur s príslušenstvom r u š í a vracia súdu prvej
inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd podanie žalobcu zo dňa 7.11.2019 odmietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 129 ods. 1, 2, 3, 4, § 132 ods. 1. Civilného sporového
poriadku. Vecne argumentoval v podstate tým, že podanie žalobcu zo dňa 7.11.2019 neobsahuje
náležitosti riadneho podania vo veci samej - žaloby v súlade s ustanovením § 127, § 132 a § 133
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Uznesením č. k. 6C/46/2019-8 zo dňa 17.12.2019

vyzval žalobcu na doplnenie podania zo dňa 7.11.2019 o presnú identifikáciu strán sporu, o pravdivé,
úplné a zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k sporu a o žalobný návrh
tak, aby bol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný (doručené žalobcovi dňa 28.12.2019). Podaniami zo dňa
30.12.2019 žalobca doplnil svoje podanie, pričom uviedol, že žalovaná 1. je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 16.740,- Eur do 14 dní od vyhlásenia rozsudku, platobného rozkazu a ak povinná nezaplatí dlžnú
sumu platobný rozkaz sa vzťahuje aj na ručiteľa pôžičiek žalovaného 3. Ďalej, že žalovaný 2. je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 10.591,- Eur do 14 dní od právoplatnosti platobného rozkazu a ak povinný
nezaplatí dlžnú sumu platobný rozkaz sa vzťahuje aj na ručiteľa pôžičiek žalovaného 3. Zároveň uviedol,
že výška dlžnej sumy sa navyšuje o 2,5 % za každý omeškaný mesiac odo dňa vydania platobného
rozkazu. Podanie žalobcu zo dňa 7.11.2019 posúdil okresný súd ako také, ktoré by podľa svojho obsahu
mohlo byť podaním vo veci samej (žalobou), avšak dospel k záveru, že toto podanie je neúplné, čo bráni
jeho vybaveniu. Pre ďalšie konanie vo veci bolo nevyhnutné, aby žalobca uviedol žalobný návrh tak, aby

bol určitý, zrozumiteľný a pre prípad súdneho výkonu rozhodnutia vykonateľný, čo žalobca neurobil ani
podaniami zo dňa 31.12.2019 (zrejme mal na mysli zo dňa 30.12.2019 pozn. odvolacieho súdu). Pre
uvedený nedostatok nemôže v konaní pokračovať, preto podanie žalobcu odmietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že okresný súd presne
neidentifikoval, čo je mylné v návrhu na vydanie platobného rozkazu, preto žiada presne identifikovať

nepresnosti, ktoré sú právnou prekážkou na vydanie platobného rozkazu. Nie je zrejmé v čom je podanie
presne zrozumiteľné, pravdivé a úplné, ktoré skutočnosti sú nepravdivé, čo bráni jeho vykonateľnosti.Tvrdenia o dôvodoch nevykonateľnosti sú všeobecné. Poukázal na to, že v podaní presne pomenúva
právne dôvody na jeho vydanie, predložil dôkazy (zmluvy o pôžičkách, zmluvu o uznaní dlhu).

4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/46/2019-29 zo dňa 27.2.2020 vyzval žalobcu na doplnenie
odvolania zo dňa 14.2.2020 s tým, aby uviedol čoho sa domáha (odvolací návrh), na ktoré žalobca
nereagoval. S poukazom na obsah odvolania, odvolací súd konštatuje, že aj keď žalobca výslovne
neuviedol svoj odvolací návrh (ktorým však odvolací súd podľa § 381 CSP nie je viazaný), je zrejmé, že
sa domáha zrušenia napadnutého uznesenia, preto bolo dôvodným pristúpiť k prieskumu napadnutého

uznesenia.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. b/ CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je iba čiastočne

dôvodné,vdôsledkučohobolopotrebnéuzneseniesúduprvejinštanciepodľa§389ods.1písm.b)CSP
v spojení s § 391 CSP v časti zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a
vo zvyšnej napadnutej časti ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak
podanie žalobcu zo dňa 7.11.2019, ktorým sa od žalovaných 1. a 2. domáhal zaplatenia sumy 28.066,20
Eur s príslušenstvom, a to z dôvodu neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nevykonateľnosti jeho žalobného
návrhu, ktorý nedostatok by mal byť takého charakteru, že neumožňuje súdu pokračovať v konaní o

žalobnom návrhu žalobcu.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na Okresný súd Piešťany návrh na vydanie platobného
rozkazu, ktorým sa domáha od žalovanej 1. (W. P.) a žalovaného 2. (Z. P.) povinnosti zaplatiť mu
sumu 28.066,20 Eur do 14 dní od právoplatnosti platobného rozkazu, ak v stanovenom termíne títo

povinní nesplnia platobný rozkaz je platobný rozkaz platný i pre ručiteľa T. T.. Výška dlžnej sumy sa
navyšuje o 2,5 % za každý omeškaný mesiac od dňa vydania platobného rozkazu. Prvoinštančný súd
uznesením č. k. 6C/46/2019-8 zo dňa 17.12.2019 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, uviesť
presnúidentifikáciustrán,pravdivo,úplneazrozumiteľneopísaťrozhodujúceskutočnosti,uviesťžalobný
návrh tak, aby bol určitý, zrozumiteľný a pre prípad súdneho výkonu rozhodnutia vykonateľný (ako má

konkrétne súd rozhodnúť - musí byť zo žalobného návrhu zrejmé, k uloženiu akej konkrétnej povinnosti
má byť zaviazaný, ktorý žalovaný). Žalobca podaniami zo dňa 30.12.2019 doručeným okresnému súdu
dňa 30.12.2019 žiadal od žalovaného 2. (Z. P.) zaplatenie sumy 10.591,- Eur do 14 dní od právoplatnosti
platobného rozkazu, a ak povinný nezaplatí dlžnú sumu platobný rozkaz sa vzťahuje aj na ručiteľa
pôžičky T. T., s tým, že výška sumy sa navyšuje o 2,5 % za každý omeškaný mesiac odo dňa vydania

platobného rozkazu, od žalovanej 1. (Z. P.) zaplatenie sumy 16.740,- Eur do 14 dní od právoplatnosti
platobného rozkazu, a ak povinný nezaplatí dlžnú sumu platobný rozkaz sa vzťahuje aj na ručiteľa
pôžičky T. T., s tým, že výška sumy sa navyšuje o 2,5 % za každý omeškaný mesiac odo dňa vydania
platobného rozkazu. Uznesením č. k. 5C/1/2017-54 zo dňa 21.7.2017 prvoinštančný súd podanie
žalobcu zo dňa 7.11.2019 odmietol.

8. V zmysle ust. § 131 CSP, predstavuje žaloba procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu
ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Avšak iba formálne spôsobilá žaloba je základným
predpokladom vecného prejednania veci.

9. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie.
Základnými zložkami civilnej žaloby sú žalobný nárok a žalobný dôvod. Oba slúžia na individualizáciu
predmetu konania - civilného sporu, preto je žalobca povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadnešpecifikovať, individualizovať a konkretizovať. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu
sporového konania, podľa ktorého žalobca zásadne disponuje konaním a jeho predmetom.

10. Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných
skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho
subjektívneho práva materiálnej povahy. Povinnosť substancovať, teda pravdivo a úplne opísať
rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja tvorí jednu zo základných procesných povinností
žalobcu. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia, resp. bremeno tvrdenia. Druhou zložkou žalobného nároku je

tzv. žalobný návrh, označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu
na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju.
Jednotlivé druhy žalobných petitov upravuje ust. § 137 CSP.

11. Žalobný dôvod potom predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými
stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného žalobcom.

Žalobným dôvodom sa však nemá namysli právna kvalifikácia skutkového deja opísaného v žalobe,
nakoľko právna kvalifikácia je zásadne vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo).

12.Náležitostižalobykonkrétneupravujeust.§132ods.1CSP,vzmyslektoréhomusížalobaobsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP) aj označenie strán, pravdivé a úplné

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, ktorý ako
bolo vyššie uvedené predstavuje samotnú žalobnú žiadosť, či žalobný petit, teda to, ako žalobca žiada,
aby súd v jeho právnej veci rozhodol.

13. V prípade, ak žaloba (ktorá je podaním vo veci samej), neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti,

ide o vady podania - žaloby. Vady žaloby môžu spočívať predovšetkým: a) v neúplnosti žaloby, ak jej
chýba jedna či viac náležitostí stanovených v CSP; b) v nesprávnosti, alebo v nezrozumiteľnosti žaloby,
čo sú prípady, kedy žaloba síce spĺňa formálne náležitosti stanovené CSP, avšak obsahové vyjadrenie
týchto náležitostí je nesprávne alebo nezrozumiteľné.

14. Ne/zrozumiteľnosť žaloby sa posudzuje vo vzťahu k jej určitosti. Podanie - žaloby je nezrozumiteľná,
ak je neurčitá, a to v tom zmysle, že ani s použitím výkladového pravidla podľa § 124 ods. 1CSP (každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu) nie je možné stanoviť, čo strana podaním (tu žalobou) sleduje.
Neurčité sú najmä podania, ktorých vada spočíva v nezrozumiteľnej identifikácii sporových strán, alebo
ak sú podania z logického hľadiska nekonzistentné, či rozporné. Nesprávne podania sú podania trpiace

vadami samotného svojho obsahu, napr. keď strany od súdu požadujú stanovenie výšky judikovanej
povinnosti v prípadoch, keď tak súd so zreteľom na viazanosť žalobným návrhom urobiť nemôže. Napr.
ak žalobca v spore o náhradu škody žiada, aby výšku škody stanovil súd.

15. Ak potom súd identifikuje v podaní vo veci samej niektorú z vád podľa ust. § 129 CSP, vydá

uznesenie v ktorom opíše vadu, ktorou podanie strany trpí, uvedie strane zrozumiteľným spôsobom, ako
treba opravu tejto vady vykonať v prípade nesprávneho alebo nezrozumiteľného podania, prípadne ako
treba vykonať doplnenie podania v prípadoch, ak ide o neúplné podanie a stanoví strane lehotu v ktorej
má takúto vadu odstrániť opravou alebo doplnením.

16. Pri poučení o tom, ako má strana nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplniť alebo
opraviť, však súd nesmie prekročiť hranice poučovacej povinnosti podľa § 160 CSP, stranu poučuje
iba o procesných právach a povinnostiach, nie o otázkach hmotného práva. Ustanovenie § 160 CSP
upravujúce poučovaciu povinnosť súdu, je prejavom ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý
proces, avšak so zreteľom na tzv. rovnosť zbraní. Princíp rovnosti strán v civilnom sporovom procese sa

prejavuje v rovnosti ich procesného postavenia, rovnosti možností a šancí uplatňovať svoje procesné
práva a procesné povinnosti. Pri vadách podania preto súd nesmie pri poučovaní strany o oprave alebo
doplnení podania z procesného hľadiska, poučovať stranu aj o hmotnoprávnych skutočnostiach, ktoré
s takouto opravou súvisia. Poučenie o hmotnom práve nie je súčasťou obligatórnej ani fakultatívnej
poučovacej povinnosti súdu. Ustanovenie § 129 ods. 1 CSP sa teda aplikuje iba v prípadoch, ak

podanie strany vo veci samej nespĺňa základné predpoklady, ktoré zákon pre takéto podanie ustanovuje.
Ak by však nesprávnosť, neúplnosť, či nezrozumiteľnosť podania spočívala vo svojej podstate v
hmotnoprávnych otázkach, súd nemôže v uznesení podľa § 129 ods. 1 CSP uviesť, ako treba opravu
alebo doplnenie vykonať, pretože by išlo o poučenie o otázkach podľa hmotného práva.17. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu v predmetnej právnej veci, problematickým bol jej neurčitý žalobný petit.
Žalobný petit pritom predstavuje spresnenie všeobecnej náležitosti podania - čo sa podaním sleduje.

Procesný predpis (CSP) vyžaduje, aby žalobca okrem popísania rozhodujúcich okolností, ktoré ho viedli
k podaniu žaloby (t. j. opísanie samotného skutkového deja) v žalobe jasne formuloval aj svoj žalobný
návrh - petit, teda uviedol, akého konkrétneho rozhodnutia súdu sa domáha. Žalobný návrh pritom
musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a presne formulovaný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí
celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, nakoľko nemôže stranám priznať iné práva a uložiť

im iné povinnosti než tie, ktoré sú navrhované. Žalobný návrh spolu s jeho skutkovým odôvodnením
potom spolu predstavujú predmet konania. Žalobca preto musí svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola
splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku, ktorá je splnená vtedy, ak je možné žalobný
petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Žaloba teda musí
obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku obsahujúci rozsah uplatneného nároku.

18. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom
obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho
rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie súdu nebolo vykonateľné. Požiadavka, aby žalobný
petit bol presný, určitý a zrozumiteľný nie je iba formálnou požiadavkou na splnenie určitých procesných
podmienok, ale je celkom nevyhnutná pre výsledok konania, teda pre to, aby po prevzatí žalobného

petitu do výroku rozhodnutia mohol byť nariadený a vykonaný výkon rozhodnutia, aby teda vôbec mohli
nastať účinky žalobcom zamýšľané.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia, a to konkrétne od
žalovanej 1. (W. P.) a žalovaného 2. (Z. P.) povinnosti zaplatiť mu sumu 28.066,20 Eur do 14 dní od

právoplatnosti platobného rozkazu, ak v stanovenom termíne títo povinní nesplnia platobný rozkaz je
platobný rozkaz platný i pre ručiteľa T. T.. Výška dlžnej sumy sa navyšuje o 2,5 % za každý omeškaný
mesiac od dňa vydania platobného rozkazu.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade z obsahu podanej žaloby a následných podaní

žalobcu (zo dňa 30.12.2019) je zrejmé, že v nich nechýba opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré
žalobcu viedli k podaniu predmetnej žaloby a ktoré sú podstatné z hľadiska uplatneného nároku, o ktorý
žalobcovi v spore ide, t. j. zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom. Zároveň má odvolací súd za to,
že žalobca v spojení s podaniami zo dňa 30.12.2019, ktorými reagoval na výzvu prvoinštančného súdu
na odstránenie vád podania zo dňa 7.11.2019 (uznesenie č. k. 6C/46/2019-8 zo dňa 17.12.2019 určito

vymedzilsvojžalobnýnávrh,tedato,čohosapresnepodanoužalobouvočikonkrétnemužalovanému(1.
a 2.) domáha, keď jasne konkretizoval, že voči žalovanej 1. (W. P.) sa domáha zaplatenia sumy 16.740,-
Eur s príslušenstvom a voči žalovanému 2. (Z. P.) zaplatenia sumy 10.591,- Eur s príslušenstvom.
Iba vo vzťahu k zaplateniu sumy 735,20 Eur s príslušenstvom nevymedzil svoj žalobný návrh, keď
neuviedol voči komu sa presne splnenia tejto povinnosti domáha. Odvolací súd je teda rovnako ako

prvoinštančný súd toho názoru, že žalobný petit na zaplatenie sumy 735,20 Eur s príslušenstvom je
neurčitý a nezrozumiteľné, pričom žalobca bol uznesením prvoinštančného súdu č. k. 6C/46/2019-8
zo dňa 17.12.2019 riadne a zrozumiteľne vyzvaný na odstránenie (aj) uvedeného nedostatku žaloby,
pričom uznesenie prvoinštančného súdu obsahovalo údaje o tom, v čom súd považoval žalobu žalobcu
za nezrozumiteľnú a neurčitú, ako aj poučenie o tom, ako treba opravu alebo doplnenie žaloby

vykonať, lehotu na odstránenie vád žaloby, ako aj poučenie o tom, že žaloba môže byť odmietnutá, ak
nebude včas opravená alebo doplnená. Poučenie o spôsobe opravy bolo podľa odvolacieho dostatočne
konkrétne, nebolo urobené len formálne. Súd pritom nemohol žalobcu poučovať o tom, akým spôsobom
by mal byť formulovaný jeho žalobný návrh, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný. Žalobca bol
tiež poučený o možnosti zvoliť si advokáta, prípadne sa obrátiť so žiadosťou o jeho ustanovenie na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Napriek takejto výzve, žalobca vady žaloby spočívajúce
v neurčitosti a nezrozumiteľnosti žalobného petitu v časti požiadavky na zaplatenie sumy 732,50 Eur
s príslušenstvom, a hoci bola jeho žaloba napadnutým uznesením aj v časti sumy 732,50 Eur s
príslušenstvom v súlade s ust. § 129 ods. 3 CSP odmietnutá, uvedené nedostatky neodstránil ani v rámci
podaného odvolania. Úlohou súdu nie je z tvrdených skutkových okolností prípadu vyvodzovať žalobný

nárok žalobcu, pretože by tým došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní strán civilného sporového
procesu.21. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu o nespôsobilosti žalobného
petitu vo vzťahu k požiadavke na zaplatenie sumy 27.331,- Eur s príslušenstvom. Zásadne platí, že
iba žalobca disponuje predmetom konania. V tomto prípade sa žalobca domáha voči žalovanej 1.

zaplatenia sumy 16.740,- Eur s príslušenstvom a voči žalovanému 2. zaplatenia sumy 10.591,- Eur
s príslušenstvom. Vymedzenie žalobného petitu je celkom jasné, určité a zrozumiteľné s poukazom
na podania žalobcu zo dňa 30.12.2019, ktorými tento reagoval na výzvu na odstránenie vád žaloby
(uznesenie č. k. 6C/46/2019-8 zo dňa 17.12.2019). Žaloba žalobcu v tejto časti obsahuje údaje
nevyhnutné preto, aby bolo súdu jasné, o čom a na akom podklade má rozhodovať. V rámci postupu

podľa§129CSPsúduneprislúchahodnotiťdôvodnosťalebonedôvodnosťtaktouplatnenéhožalobného
nároku. K takémuto záveru, môže súd dospieť až na základe zhodnotenia zisteného skutkového stavu
veci a príslušného právneho posúdenia veci v rámci rozhodnutia vo veci samej, ktorým môže potom
takto uplatnenej žalobe buď vyhovieť, alebo ju ako nedôvodnú zamietnuť. Podmienky pre odmietnutie
žaloby v tejto časti však v tomto štádiu konania splnené nie sú. Procesnou sankciou nedôvodne
podanej žaloby totiž nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech strany vo veci samej. Preto bolo

nutné, aby odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým bola žaloba odmietnutá (aj) v časti o zaplatenie
sumy 16,740,- Eur s príslušenstvom od žalovanej 1. ako aj v časti zaplatenie sumy 10.591,- Eur s
príslušenstvom voči žalovanému 2., nedôvodne, zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade je
dôvodné uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý bolo podanie žalobcu zo dňa 7.11.2019 odmietnuté v
časti povinnosti o zaplatenie sumy 735,20 Eur s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdiť a v časti povinnosti o zaplatenie 16.740,- Eur s príslušenstvom voči žalovanej 1. a v
časti povinnosti o zaplatenie sumy 10.591,- Eur voči žalovanému 2. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP

zrušiť a v zrušenom rozsahu podľa § 391 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v ktorom konaní sa súd bude náležite zaoberať dôvodnosťou takto uplatneného žalobného
nároku.

23. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne).

24. Odvolací súd poukazuje na to, že nebolo dôvodným označiť (ručiteľa) T. T., nar. X.X.XXXX, bytom

Z. XXX, B. ako stranu sporu (žalovaného 3.) v záhlaví napadnutého uznesenia, keďže (ani) žalobca ako
pán sporu T. T. takto neoznačil (ani v podaní zo dňa 7.11.2019, ani v podaniach zo dňa 30.12.2019),
na rozdiel od žalovaných 1. a 2., ktorí boli žalobcom v súlade s § 60 CSP označení ako žalovaní, teda
stranami sporu.

25. Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie, že uznesením č. k.
28OdK/382/2019 zo dňa 20.12.2019 bol na W. P. (žalovaná 1.) vyhlásený konkurz a zároveň bola ako
dlžníčka oddĺžená (Obchodný vestník 250/2019).

26. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie

bude končiť (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).